Ako zvýšiť dôveryhodnosť všeobecného súdnictva?

Da­ri­na Lič­ko­vá

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky

                              Ako zvý­šiť dô­ve­ry­hod­nosť všeo­bec­né­ho súd­nic­tva?

Otáz­ka sme­ru­je na mi­nis­ter­ku spra­vod­li­vos­ti SR Lu­ciu Žit­ňan­skú. Jej re­zort ako ús­tred­ný or­gán sprá­vy pre sú­dy a vä­zen­stvo ria­di všeo­bec­né sú­dy pros­tred­níc­tvom ria­dia­cich pra­cov­ní­kov kraj­ských a ok­res­ných sú­dov.Pla­tí ús­tav­ný prin­cíp,že štát (vlá­da,mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti) ne­sie zod­po­ved­nosť za zlé or­ga­ni­zo­va­nie súd­ne­ho sys­té­mu a kon­krét­nych sú­dov. Jed­no­du­cho po­ve­da­né,mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti ne­ria­di sud­cov (pla­tí prin­cíp sud­cov­skej ne­zá­vis­los­ti),ale ria­di sú­dy a má po­vin­nosť rea­go­vať na ply­nu­losť a rých­losť súd­ne­ho ko­na­nia,cel­ko­vý stav reš­tan­čných ve­cí (ve­ci star­šie ako je­den rok) a cez doh­ľa­do­vú a kon­trol­nú čin­nosť eli­mi­no­vať prie­ťa­hy v súd­nom ko­na­ní.

   Pod­ľa“ Po­rov­ná­va­cie­ho preh­ľa­du kra­jín EÚ v ob­las­ti net­res­tné­ho súd­nic­tva“(Európ­ska ko­mi­sia –ro­ky 2013-2015),Slo­ven­skej re­pub­li­ke vo vní­ma­ní ne­zá­vis­lé­ho súd­nic­tva ,pat­rí pos­led­ná prieč­ka. Slo­ven­sku sa ne­da­rí skrá­tiť prie­mer­nú dĺžku súd­ne­ho ko­na­nia v ob­čian­skop­ráv­nych a v ob­chod­nop­ráv­nych ve­ciach. V ro­ku 2015 sa zvý­ši­la prie­mer­ná dĺžka ko­na­nia v ob­čian­skop­ráv­nych ve­ciach na 14,4 me­sia­ca,v ob­chod­nop­ráv­nych ve­ciach na 15,8 me­sia­ca.Dl­ho­do­bo sa ne­da­rí skrá­tiť dĺžku kon­kur­zných ko­na­ní.

   Exmi­nis­ter spra­vod­li­vos­ti To­máš Bo­rec (2012-2016) nep­red­lo­žil a ne­pub­li­ko­val, po nás­tu­pe, stra­té­giu k eli­mi­ná­cii súd­nych prie­ťa­hov, ne­vyt­vo­ril mo­del, kto­rý by z poh­ľa­du súd­ne­ho doh­ľa­du vy­tvo­ril tlak k rie­še­niu ne­dos­tat­kov  po­ma­lých sú­dov resp.sú­dov v ob­vo­de kraj­ských miest (Bra­tis­la­va,Ko­ši­ce). Zre­teľ­ne pos­trá­dal pro­fe­sio­nál­nu ka­pa­ci­tu kva­li­fi­ko­va­ných osôb pri rie­še­ní tých­to ap­li­kač­ných(vnú­tor­ných)prob­lé­mov súd­nic­tva.

   Aj na strán­kach den­ní­ka Prav­da (rub­ri­ka“Ná­zor“) som glo­so­va­la „Sprá­vu vlá­dy SR o zá­klad­ných otáz­kach jus­tí­cie“,kto­rá bo­la 18.12.2012 pre­ro­ko­va­ná na schô­dzi Ná­rod­nej ra­dy SR. V sprá­ve, ok­rem iné­ho, sa navrhlo zria­de­nie po­rad­né­ho or­gá­nu mi­nis­tra k súd­nym prie­ťa­hom,oso­bit­né­ho od­bo­ru nad rie­še­ním reš­tan­čných ve­cí a zno­vuob­no­ve­nie čin­nos­ti Ra­dy pre pro­bá­ciu a me­diá­ciu. Tie­to úlo­hy sa exmi­nis­tro­vi spra­vod­li­vos­ti do kon­ca vo­leb­né­ho ob­do­bia ne­po­da­ri­lo reali­zo­vať.

   Prek­va­pu­jú­co ne­doš­lo k zria­de­niu ko­lé­gia mi­nis­tra, za účas­ti zá­stup­cov práv­nej teórie a praxe, pod­ni­ka­teľ­ských zvä­zov, no­vi­nár­skej ob­ce, ľud­skop­ráv­nych a watchdo­go­vých mi­mov­lád­nych or­ga­ni­zá­cii. Úlo­ha ve­rej­nej kon­tro­ly súd­nic­tva zos­ta­la nespl­ne­ná.

   Fak­to­ry ov­plyv­ňu­jú­ce dô­ve­ry­hod­nosť všeo­bec­ných sú­dov sú od­liš­né z as­pek­tu po­li­tic­ké­ho, sta­vov­ské­ho,me­diál­ne­ho a ob­čian­ske­ho.

   Roz­ho­du­jú­ce je však rie­še­nie z poh­ľa­du sud­co­via ver­sus účas­tní­ci ko­na­nia. Z ana­ly­tic­ké­ho roz­bo­ru poč­tu vy­ba­ve­ných ve­cí,naj­mä na ok­res­ných sú­doch (ide o sú­dy skut­ko­vé), vy­plý­va, že dô­ve­ry­hod­nosť súd­nic­tva zá­vi­sí je­di­ne od čin­nos­ti sú­dov a sud­cov.“Preš­ľa­pom“ pro­ti dô­ve­ry­hod­nos­ti súd­nic­tva je zlé,nes­pra­vod­li­vé a so zá­ko­nom nez­lu­či­teľ­né roz­hod­nu­tie kon­krét­ne­ho sú­du (sud­cu).

   Čo ov­plyv­ňu­je mie­ru dô­ve­ry­hod­nos­ti všeo­bec­ných sú­dov?

   Ide o zby­toč­né prie­ťa­hy v hlav­ných súd­nych agen­dách (ne­čin­nosť ale­bo nes­práv­na čin­nosť sú­dov), sub­jek­tív­ne prie­ťa­hy sú­dov vo vä­zob­ných tres­tných ve­ciach, predl­žo­va­nie súd­ne­ho ko­na­nia z dô­vo­du ar­bit­rár­nos­ti (svoj­vô­li) sud­cov v súd­nom pos­tu­pe a pri roz­hod­nu­tí, predl­žo­va­nie súd­ne­ho ko­na­nia pre ne­dos­ta­toč­nú pro­fe­sio­na­li­tu čas­ti sud­cov, po­ru­šo­va­nie pro­ces­ných pred­pi­sov v zna­lec­kom do­ka­zo­va­ní, nek­va­li­fi­ko­va­ný ale­bo ones­ko­re­ný vý­kon súd­nych roz­hod­nu­tí,predl­žo­va­nie súd­ne­ho ko­na­nia pre ne­reš­pek­to­va­nie práv­ne­ho ná­zo­ru od­vo­la­cie­ho sú­du, zní­že­ná kva­li­ta ad­mi­nis­tra­tív­ne­ho apa­rá­tu a ne­vy­vo­dzo­va­nie zod­po­ved­nos­ti za hru­bé po­ru­še­nie zá­ko­na sud­ca­mi.

   Proti­ko­rup­čné opat­re­nia bo­li na mi­nis­ter­stve spra­vod­li­vos­ti rie­še­né iba za­ve­de­ním proti­ko­rup­čnej te­le­fón­nej lin­ky(!). Zís­ka­né poz­nat­ky však zos­ta­li pre ve­rej­nosť ta­jom­stvom. Ne­doš­lo k roz­pra­co­va­niu prog­ra­mu bo­ja pro­ti ko­rup­cii v súd­nic­tve.

   Súd­na prax naz­na­ču­je mož­né mies­ta vzni­ku ko­rup­čné­ho tla­ku v súd­nych agen­dách,spô­so­by jej eli­mi­ná­cie a kon­tro­ly.Prog­nó­zo­vať sa da­jú aj spô­so­by ,akým sme­rom je tre­ba vy­tvo­riť účin­né ba­rié­ry pro­ti ko­rup­čné­mu sprá­va­niu sud­cov.

   Bez pov­šim­nu­tia zos­ta­la aj mož­nosť im­ple­men­tá­cie do­ku­men­tov EÚ v bo­ji pro­ti ko­rup­cii na po­me­ry súd­nic­tva. Ide naj­mä o Re­zo­lú­ciu Ra­dy Euró­py o ko­rup­cii v súd­nic­tve(2010),Ob­čian­skop­ráv­ny Do­ho­vor Ra­dy Euró­py o ko­rup­cii(1999),Po­rov­ná­va­cí preh­ľad súd­nych sys­té­mov EÚ(2013-2015) a Sprá­va EÚ o bo­ji pro­ti ko­rup­cii(2014).

Diskusia