Obnova konania vo veciach, v ktorých bola schválená dohoda o vine a treste

JUDr. Vla­di­mír Var­ga,

sud­ca Ok­res­né­ho sú­du Hu­men­né

 Ob­no­va ko­na­nia, kto­ré sa skon­či­lo prá­vop­lat­ným roz­sud­kom, kto­rým bo­la schvá­le­ná do­ho­da o vi­ne a tres­te.

 Dô­vo­dom po­vo­le­nia ob­no­vy ko­na­nia, kto­ré sa skon­či­lo prá­vop­lat­ným roz­sud­kom, kto­rým bo­la schvá­le­ná do­ho­da o vi­ne a tres­te, mô­že byť len dô­vod uve­de­ný v us­ta­no­ve­niach § 394 ods. 4 Tres­tné­ho po­riad­ku, § 394 ods. 5 Tres­tné­ho po­riad­ku a § 41b ods. 1, zá­ko­na č. 38/1993 Z. z., o or­ga­ni­zá­cii Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, o ko­na­ní pred ním a o pos­ta­ve­ní je­ho sud­cov.

 Ko­na­nie pred sú­dom návr­hu do­ho­dy o vi­ne a tres­te je oso­bit­ným spô­so­bom ko­na­nia, kto­ré up­ra­vu­je pr­vý di­el, sied­mej hla­vy, tre­tej čas­ti Tres­tné­ho po­riad­ku (TP).

 Ak súd pod­ľa § 331 ods. 1, písm. b) TP, neod­miet­ne návrh pro­ku­rá­to­ra na schvá­le­nie do­ho­dy o vi­ne a tres­te, pre­ro­ku­je ho na ve­rej­nom za­sad­nu­tí, kto­ré­ho prie­beh je strik­tne a jed­noz­nač­ne up­ra­ve­ný Tres­tným po­riad­kom – v ko­na­ní o návr­hu na schvá­le­nie do­ho­dy o vi­ne a tres­te sa do­ka­zo­va­nie na ve­rej­nom za­sad­nu­tí ne­vy­ko­ná­va.

 Po pred­ne­se­ní návr­hu do­ho­dy o vi­ne a tres­te pred­se­da se­ná­tu zis­tí for­mou otá­zok, či ob­vi­ne­ný in­ter alia súh­la­sí, aby sa je­ho tres­tná vec pre­jed­na­la tou­to skrá­te­nou for­mou, čím sa vzdá­va prá­va na ve­rej­ný súd­ny pro­ces (§ 333 ods. 3 písm. b/ TP).

 Vy­chá­dza­júc z pod­mie­nok, kto­ré mu­sia byť pre po­vo­le­nie ob­no­vy ko­na­nia spl­ne­né uve­de­ných v § 394 ods. 1 TP - ob­no­va ko­na­nia, kto­ré sa skon­či­lo prá­vop­lat­ným roz­sud­kom ale­bo prá­vop­lat­ným tres­tným roz­ka­zom, sa po­vo­lí, ak vy­jdú naj­avo sku­toč­nos­ti ale­bo dô­ka­zy sú­du skôr nez­ná­me, kto­ré by moh­li sa­my ose­be ale­bo v spo­je­ní so sku­toč­nos­ťa­mi a dô­kaz­mi už skôr zná­my­mi od­ôvod­niť iné roz­hod­nu­tie o vi­ne ale­bo vzhľa­dom na kto­ré by pô­vod­ne ulo­že­ný trest bol v zrej­mom ne­po­me­re k zá­važ­nos­ti či­nu ale­bo k po­me­rom pá­cha­te­ľa, ale­bo ulo­že­ný druh tres­tu by bol v zrej­mom roz­po­re s úče­lom tres­tu, ale­bo vzhľa­dom na kto­ré upus­te­nie od pot­res­ta­nia ale­bo upus­te­nie od ulo­že­nia súhr­nné­ho tres­tu by bo­lo v zrej­mom ne­po­me­re k zá­važ­nos­ti či­nu ale­bo k po­me­rom pá­cha­te­ľa, ale­bo by bo­lo v zrej­mom roz­po­re s úče­lom tres­tu – a z po­va­hy oso­bit­né­ho spô­so­bu ko­na­nia o do­ho­de o vi­ne a tres­te (v kto­rom sa do­ka­zo­va­nie ne­vy­ko­ná­va), je zrej­mé, že dô­vo­dom, pre kto­rý by bo­lo mož­né po­vo­liť ob­no­vu ko­na­nia, v kto­rom bo­la roz­sud­kom potvr­de­ná a schvá­le­ná do­ho­da o vi­ne a tres­te, sú len tzv. špe­ciál­ne dô­vo­dy ob­no­vy ko­na­nia:

§ 394 ods. 4 TP:

Sku­toč­nos­ťou skôr nez­ná­mou pod­ľa od­se­kov 1 až 3 je aj roz­hod­nu­tie Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va, pod­ľa kto­ré­ho roz­hod­nu­tím pro­ku­rá­to­ra ale­bo sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo v ko­na­ní, kto­ré mu pred­chá­dza­lo, bo­li po­ru­še­né zá­klad­né ľud­ské prá­va ale­bo slo­bo­dy ob­vi­ne­né­ho, ak ne­ga­tív­ne dôs­led­ky toh­to roz­hod­nu­tia ne­mož­no inak nap­ra­viť.

§ 394 ods. 5 TP:

Ob­no­va ko­na­nia, kto­ré sa skon­či­lo niek­to­rým zo spô­so­bov uve­de­ných v pred­chá­dza­jú­cich od­se­koch, sa po­vo­lí aj vte­dy, ak sa prá­vop­lat­ným roz­sud­kom zis­tí, že po­li­cajt ale­bo pro­ku­rá­tor, sud­ca ale­bo prí­se­dia­ci v pô­vod­nom ko­na­ní po­ru­še­ním po­vin­nos­ti spá­chal trest­ný čin.

§ 41b ods. 1, zá­ko­na č. 38/1993 Z. z., o or­ga­ni­zá­cii Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, o ko­na­ní pred ním a o pos­ta­ve­ní je­ho sud­cov:

Ak súd v tres­tnom ko­na­ní vy­dal na zá­kla­de práv­ne­ho pred­pi­su, kto­rý nes­kôr stra­til účin­nosť pod­ľa čl. 125 Ústa­vy, roz­su­dok, kto­rý na­do­bu­dol prá­vop­lat­nosť, ale ne­bol vy­ko­na­ný, stra­ta účin­nos­ti ta­ké­ho práv­ne­ho pred­pi­su, je­ho čas­ti ale­bo niek­to­ré­ho us­ta­no­ve­nia je dô­vo­dom ob­no­vy ko­na­nia pod­ľa us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku.

 V prí­pa­de, že od­sú­de­ný od­ôvod­ňu­je svoj návrh na po­vo­le­nie ob­no­vy ko­na­nia vo ve­ci, v kto­rej bo­la roz­sud­kom schvá­le­ná do­ho­da o vi­ne a tres­te  tým, že vy­šli naj­avo dô­ka­zy sú­du skôr nez­ná­me, spo­čí­va­jú­ce nap­rík­lad vo vý­po­ve­diach do­te­raz ne­vy­po­ču­tých sved­kov, súd pod­ľa môj­ho ná­zo­ru mu­sí ta­ký­to návrh bez ďal­šie­ho za­miet­nuť, na­koľ­ko pred­me­tom ko­na­nia o návr­hu na schvá­le­nie do­ho­dy o vi­ne a tres­te nie je do­ka­zo­va­nie.

 Vy­ššie uve­de­né­mu zá­ve­ru zod­po­ve­dá aj sku­toč­nosť, že zá­kon vy­lú­čil prí­pus­tnosť do­vo­la­nia pro­ti roz­sud­ku, kto­rým bo­la schvá­le­ná do­ho­da o vi­ne a tres­te (s vý­nim­kou, že zá­sad­ným spô­so­bom bo­lo po­ru­še­né prá­vo na ob­ha­jo­bu).

Diskusia