Skúmanie majetkových pomerov obvineného a smernica EÚ zo dňa 26.10.2016

 

Autor člán­ku:

Mgr. Eri­ka Krut­ko­vá

vy­ššia súd­na úrad­níč­ka

Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd v Pe­zin­ku

Skú­ma­nie ma­jet­ko­vých po­me­rov ob­vi­ne­né­ho a smer­ni­ca EÚ zo dňa 26. 10. 2016 č. 2016/1919 o práv­nej po­mo­ci pre po­doz­ri­vé a ob­vi­ne­né oso­by v tres­tnom ko­na­ní a pre vy­žia­da­né oso­by v ko­na­ní o európ­skom za­ty­ka­či

 

Dňa 26. 10. 2016 Európ­sky parla­ment a Ra­da (EÚ) pri­ja­li smer­ni­cu č. 2016/1919 o práv­nej po­mo­ci pre po­doz­ri­vé a ob­vi­ne­né oso­by v tres­tnom ko­na­ní a pre vy­žia­da­né oso­by v ko­na­ní o európ­skom za­ty­ka­či (ďa­lej len „Smer­ni­ca“) s po­vin­nos­ťou tran­spo­zí­cie do 25. 5. 2019. Na­priek to­mu v zmys­le ju­di­ka­tú­ry ESD má vý­znam pre vnút­roš­tát­ne sú­du už oka­mi­hom jej účin­nos­ti ako vý­znam­né inter­pre­tač­né pra­vid­lo pri ap­li­ká­cii zá­kon­ných us­ta­no­ve­ní ob­sa­ho­vo spa­da­jú­cich do práv­ne­ho rám­ca smer­ni­ce. Smer­ni­ca v zmys­le čl. 13 na­do­bud­la účin­nosť dvad­sia­tym dňom po jej uve­rej­ne­ní v Úrad­nom ves­tní­ku EÚ, t. j. dňa 25. 11. 2016.

Člen­ské štá­ty sa mu­sia po­čas le­ho­ty na preb­ra­tie smer­ni­ce zdr­žať pri­jí­ma­nia opat­re­ní, kto­ré by moh­li váž­ne oh­ro­ziť cieľ pred­pí­sa­ný tou­to smer­ni­cou (poz­ri roz­sud­ky z 18. de­cem­bra 1997, In­ter‑En­vi­ron­ne­ment Wallo­nie, C‑129/96, EU:C:1997:628, bod 45, a z 2. jú­na 2016, Piz­zo, C‑27/15, EU:C:2016:404, bod 32). V tej­to sú­vis­los­ti nie je dô­le­ži­té, či ta­ké­to us­ta­no­ve­nia vnút­roš­tát­ne­ho prá­va, pri­ja­té po na­do­bud­nu­tí účin­nos­ti dot­knu­tej smer­ni­ce, sle­du­jú, ale­bo nes­le­du­jú preb­ra­tie tej­to smer­ni­ce (poz­ri roz­su­dok zo 4. jú­la 2006, Ade­ne­ler a i., C‑212/04, EU:C:2006:443, bod 121).

Z to­ho vy­plý­va, že odo dňa, keď smer­ni­ca na­do­bud­ne účin­nosť, sa or­gá­ny člen­ských štá­tov, ako aj vnút­roš­tát­ne sú­dy mu­sia v čo naj­väč­šej mož­nej mie­re zdr­žať ta­ké­ho vý­kla­du vnút­roš­tát­ne­ho prá­va, kto­rý by po up­ly­nu­tí le­ho­ty na preb­ra­tie tej­to smer­ni­ce mo­hol váž­ne oh­ro­ziť do­siah­nu­tie cie­ľa sle­do­va­né­ho tou­to smer­ni­cou (poz­ri v tom­to zmys­le roz­su­dok zo 4. jú­la 2006, Ade­ne­ler a i., C‑212/04, EU:C:2006:443, bo­dy 122 a 123).

Pod­ľa bo­du 17 Smer­ni­ce, v sú­la­de s člán­kom 6 ods. 3 písm. c) EDĽP ma­jú mať po­doz­ri­vé a ob­vi­ne­né oso­by bez dos­ta­toč­ných pros­tried­kov na za­pla­te­nie práv­nej po­mo­ci prá­vo na práv­nu po­moc, ak to vy­ža­du­jú zá­uj­my spra­vod­li­vos­ti. To­to mi­ni­mál­ne pra­vid­lo umož­ňu­je člen­ským štá­tom pres­kú­mať ma­jet­ko­vé po­me­ry a/ale­bo skut­ko­vé okol­nos­ti. Uve­de­né pres­kú­ma­nia by ne­ma­li pred­sta­vo­vať ob­me­dzenie práv a pro­ces­ných zá­ruk za­ru­če­ných pod­ľa char­ty a EDĽP, v zne­ní vý­kla­du Súd­ne­ho dvo­ra a ESĽP, ani od­chýl­ku od tých­to práv.

Pod­ľa čl. 4 ods. 3 Smer­ni­ce, pri pres­kú­ma­ní ma­jet­ko­vých po­me­rov člen­ský štát zoh­ľad­ňu­je všet­ky re­le­van­tné a ob­jek­tív­ne fak­to­ry, ako je prí­jem, ka­pi­tál a ro­din­ná si­tuácia prís­luš­nej oso­by, nák­la­dy na po­moc ob­haj­cu a ži­vot­ná úro­veň v uve­de­nom člen­skom štá­te, s cie­ľom sta­no­viť, či po­doz­ri­vá ale­bo ob­vi­ne­ná oso­ba ne­má dos­ta­tok pros­tried­kov na za­pla­te­nie po­mo­ci ob­haj­cu v sú­la­de s kri­té­ria­mi up­lat­ni­teľ­ný­mi v uve­de­nom člen­skom štá­te.

V uz­ne­se­ní zo dňa 3. augus­ta 2016 č. k. PK-2T/12/2016-3186 sa Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd v Pe­zin­ku v sú­vis­los­ti so skú­ma­ním ma­jet­ko­vých po­me­rov ob­vi­ne­né­ho a je­ho prá­va na bez­plat­nú ob­ha­jo­bu ale­bo ob­ha­jo­bu za zní­že­nú od­me­nu pod­ľa § 34 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku od­klo­nil od do­te­raj­šej práv­nej praxe vy­jad­re­nej naj­mä v uz­ne­se­ní Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne zo dňa 13. mar­ca 2012 sp. zn. 3To/89/2011[1], kto­rú po­va­žo­val za nep­ri­me­ra­ne prís­nu a kon­šta­to­val po­ru­še­nie práv ob­vi­ne­né­ho na ob­ha­jo­bu a ob­ža­lo­bu od­mie­tol (uz­ne­se­nie nie je prá­vop­lat­né v dôs­led­ku po­da­nia sťaž­nos­ti pro­ku­rá­to­rom).

V pre­jed­ná­va­nej ve­ci sa jed­na­lo o po­mer­ne špe­ci­fic­ký prí­pad, keď ob­vi­ne­ný bol tres­tne stí­ha­ný už 16 ro­kov pri­čom v prie­be­hu ce­lé­ho tres­tné­ho ko­na­nia bol za­stú­pe­ný zvo­le­ným ob­haj­com (ne­jed­na­lo sa o po­vin­nú ob­ha­jo­bu), kto­ré­mu vy­po­ve­dal pl­no­mo­cen­stvo a nás­led­ne po­žia­dal o us­ta­no­ve­nie ob­haj­cu z dô­vo­du ne­dos­tat­ku fi­nan­čných pros­tried­kov. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sa v sú­vis­los­ti so skú­ma­ním opod­stat­ne­nos­ti žia­dos­ti ob­vi­ne­né­ho ob­me­dzi­li na kon­šta­to­va­nie, že ob­vi­ne­ný pod­ľa lus­trá­cie v zoz­na­me ad­vo­ká­tov za­pí­sa­ných v SAK vy­ko­ná­va prax ad­vo­ká­ta a žia­dosť ob­vi­ne­né­ho nep­red­lo­ži­li sú­du. K us­ta­no­ve­niu ob­haj­cu ob­vi­ne­né­mu pris­tú­pil až súd po po­da­ní ob­ža­lo­by.

Netvr­dím, že prís­tup, kto­rý zvo­lil ŠTS je bez­chyb­ným ale­bo je­di­ným mož­ným rie­še­ním. Cie­ľom sú­du však bo­lo roz­ší­re­nie mož­nos­ti prís­tu­pu k ob­haj­co­vi pre ob­vi­ne­ných v tres­tnom ko­na­ní, kto­ré sa vply­vom ju­di­ka­tú­ry ako aj čas­tých le­gis­la­tív­nych zmien stá­va čo­raz zlo­ži­tej­ším. Roz­ho­du­jú­cim však bu­de jed­nak ná­zor Naj­vyš­šie­ho sú­du SR, kto­rý za­uj­me v ko­na­ní o sťaž­nos­ti ako aj prís­tup zá­ko­no­dar­cu v sú­vis­los­ti s tran­spo­zí­ciou Smer­ni­ce.

 

Z od­ôvod­ne­nia

. . . . . . . .

32.              Prá­vo na práv­nu po­moc up­ra­ve­né v  čl. 6 ods. 3 písm. c) Do­ho­vo­ru ako aj čl. 47 ods. 2 Ústa­vy je pod­stat­nou sú­čas­ťou prá­va ob­vi­ne­né­ho na spra­vod­li­vý pro­ces v tres­tnom ko­na­ní ga­ran­to­va­né­ho čl. 6 ods. 1 Do­ho­vo­ru, pri­čom člá­nok ne­kon­kre­ti­zu­je spô­sob vý­ko­nu toh­to prá­va a po­ne­chá­va na zá­ko­no­dar­co­vi a ap­li­kač­nej praxi or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­dov, aby pos­tup, kto­rý si zvo­lia pri za­bez­pe­čo­va­ní vý­ko­nu toh­to prá­va, napĺňal po­žia­dav­ky prá­va na spra­vod­li­vý pro­ces.

33.              V tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né si uve­do­miť, že ak má byť štát po­va­žo­va­ný za práv­ny štát v ma­te­riál­nom slo­va zmys­le, prá­va ga­ran­to­va­né Ústa­vou ako aj Do­ho­vo­rom, mu­sia byť nie­len prá­va vo for­mál­nej a teo­re­tic­kej ro­vi­ne, ale prá­va, kto­ré sú reál­ne a účin­né tak, aby v pl­nej mie­re za­bez­pe­čo­va­li prá­vo ob­vi­ne­né­ho na spra­vod­li­vé súd­ne ko­na­nie ako cel­ku (me­dzi mno­hý­mi poz­ri napr. roz­su­dok ESĽP vo ve­ci Sal­duz pro­ti Tu­rec­ku zo dňa 27. no­vem­bra 2008, 36391/02, § 51).

34.              Pre po­sú­de­nie, či ko­na­nie oso­bit­ne tres­tné ko­na­nie ako ce­lok spĺňa po­žia­dav­ky spra­vod­li­vé­ho pro­ce­su, je pot­reb­né zoh­ľad­niť via­ce­ré okol­nos­ti, naj­mä po­va­hu ko­na­nia a ap­li­ká­ciu ur­či­tých od­bor­ných po­žia­da­viek od­bor­ných, sprie­vod­né okol­nos­ti us­ta­no­ve­nia ob­haj­cu a exis­ten­cia mož­nos­ti na­mie­tať us­ta­no­ve­né­ho ob­haj­cu, účin­nosť pos­ky­to­va­nej práv­nej po­mo­ci, reš­pek­to­va­nie prá­va ob­vi­ne­né­ho neus­ved­čo­vať se­ba sa­mé­ho, vek ob­vi­ne­né­ho, spô­sob, akým ko­na­jú­ci súd na­rá­ba s vy­jad­re­nia­mi ob­vi­ne­né­ho da­ný­mi v ur­či­tom ča­se (roz­su­dok ESĽP vo ve­ci Dvor­ski pro­ti Chor­vát­sku, zo dňa 20. ok­tób­ra 2015, 25703/11,
§ 82).

35.              V zmys­le us­tá­le­nej ju­di­ka­tú­ry ESĽP (napr. roz­su­dok ESĽP vo ve­ci Mik­hai­lo­va pro­ti Rus­ku, zo dňa 2. má­ja 2016, č. 46998/08, § 79 a tam ci­to­va­ná ďal­šia ju­di­ka­tú­ra) sú­dy sú po­vin­né pris­tú­piť k us­ta­no­ve­niu ob­haj­cu ex of­fo nie­len v zá­vis­los­ti na spl­ne­ní pod­mie­nok po­vin­nej ob­ha­jo­by pod­ľa vnút­roš­tát­ne­ho prá­va, ale ke­dy­koľ­vek, ak si to vy­ža­du­jú zá­uj­my spra­vod­li­vos­ti v zmys­lu čl. 6 ods. 3 písm. c) Do­ho­vo­ru. Pri po­su­dzo­va­ní otáz­ky, či je ne­vyh­nut­né, aby bol ob­vi­ne­né­mu us­ta­no­ve­ný ob­haj­ca, je pot­reb­né zoh­ľad­niť kon­krét­ne okol­nos­ti kaž­dé­ho jed­not­li­vé­ho prí­pa­du a prie­be­hu tres­tné­ho ko­na­nia ako cel­ku, a to naj­mä zlo­ži­tosť ve­ci z práv­ne­ho hľa­dis­ka, zá­važ­nosť tres­tné­ho či­nu a hro­zia­ce­ho tres­tu pre ob­vi­ne­né­ho a osob­nosť ob­vi­ne­né­ho z hľa­dis­ka je­ho schop­nos­ti ob­ha­jo­vať sa sám (Mik­hai­lo­va pro­ti Rus­ku, § 78)

36.              Za zá­važ­ný trest hro­zia­ci ob­vi­ne­né­mu, keď zá­ujem spra­vod­li­vos­ti si vy­ža­du­je je­ho za­stú­pe­nie us­ta­no­ve­ným ob­haj­com ESĽP po­va­žo­val aj hroz­bu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní tri me­sia­ce (roz­su­dok ESĽP vo ve­ci Ben­ham pro­ti Spo­je­né­mu Krá­ľov­stvu zo dňa 10. jú­na 1996, č. 19380/92, § 36) ale­bo vy­so­ký pe­ňaž­ný trest vzhľa­dom na ak­tuál­nu fi­nan­čnú si­tuáciu ob­vi­ne­né­ho (roz­su­dok ESĽP vo ve­ci Zdrav­ko Sta­nev pro­ti Bul­har­sku, zo dňa 6. no­vem­bra 2012, č. 32238/04, § 39).

37.              Na uve­de­nom ne­me­ní nič ani sku­toč­nosť, že ob­vi­ne­ný má vy­so­koš­kol­ské vzde­la­nie dru­hé­ho stup­ňa z od­bo­ru prá­vo a te­da mô­že byť schop­ný ro­zu­mieť tres­tné­mu ko­na­niu, a to ani pri niž­šej zlo­ži­tos­ti prí­pa­du, na­koľ­ko je tak­mer is­té, že bez ná­le­ži­tej práv­nej praxe v otáz­kach ako pra­vid­lá prí­pus­tnos­ti dô­ka­zov v tres­tnom ko­na­ní, kon­krét­ny ob­sah a zmy­sel pro­ces­ných us­ta­no­ve­ní a k nim pri­ná­le­žia­cej roz­sia­hlej ju­di­ka­tú­re ne­bu­de schop­ný brá­niť svo­je prá­va účin­ne (Zdrav­ko Sta­nev, § 40).

38.              Bez­od­klad­ný prís­tup k ob­haj­co­vi tvo­rí dô­le­ži­tú proti­vá­hu k zra­ni­teľ­nos­ti po­doz­ri­vé­ho v ce­le pred­bež­né­ho za­dr­ža­nia a pos­ky­tu­je zá­klad­nú ga­ran­ciu pro­ti nát­la­ku zlé­mu a za­ob­chá­dzaniu s po­doz­ri­vým zo stra­ny po­lí­cie a pris­pie­va k pred­chá­dzaniu jus­tič­ných omy­lov a napĺňa­niu úče­lu čl. 6 Do­ho­vo­ru naj­mä rov­nos­ti zbra­ní me­dzi or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní a ob­vi­ne­ným a k je­ho ob­me­dzeniu mô­že dôjsť len vý­ni­moč­ne vo svet­le okol­nos­tí kon­krét­ne­ho prí­pa­du zo zá­važ­ných dô­vo­dov ak ta­ké­to ob­me­dzenie ne­bu­de mať vplyv na cel­ko­vú spra­vod­li­vosť tres­tné­ho ko­na­nia (Sal­duz, § 53-55, roz­su­dok ESĽP vo ve­ci Pishchal­ni­kov zo dňa 24. sep­tem­bra 2009, č. 7025/04, § 68-69).

. . . . . . . . .

51.              Prá­vo ob­vi­ne­né­ho na bez­plat­nú práv­nu po­moc v tres­tnom ko­na­ní a je­ho pod­mien­ky je up­ra­ve­né pri­már­ne v § 34 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku, za pou­ži­tia vý­kla­du kon­for­mné­ho a po­žia­dav­ka­mi Do­ho­vo­ru a Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

Pod­ľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Do­ho­vo­ru, kaž­dý kto je ob­vi­ne­ný z tres­tné­ho či­nu má mi­ni­mál­ne prá­vo ob­ha­jo­vať sa osob­ne ale­bo pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu pod­ľa vlas­tné­ho vý­be­ru, ale­bo po­kiaľ ne­má dos­ta­tok pros­tried­kov na za­pla­te­nie ob­haj­cu, aby sa mu pos­ky­tol bez­plat­ne, ak to zá­uj­my spra­vod­li­vos­ti vy­ža­du­jú; Eve­ryo­ne char­ged with a cri­mi­nal of­fen­ce has the following mi­ni­mum rights: to de­fend him­self in per­son or through le­gal as­sis­tan­ce of his own choosing or, if he has not suf­fi­cient means to pay for le­gal as­sis­tan­ce, to be gi­ven it free when the inter­ests of jus­ti­ce so require.

Pod­ľa čl. 47 ods. 2 Ústa­vy, kaž­dý má prá­vo na práv­nu po­moc v ko­na­ní pred súd­mi, iný­mi štát­ny­mi or­gán­mi ale­bo or­gán­mi ve­rej­nej sprá­vy od za­čiat­ku ko­na­nia, a to za pod­mie­nok us­ta­no­ve­ných zá­ko­nom.

Pod­ľa § 34 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku, ob­vi­ne­ný, kto­rý ne­má dos­ta­toč­né pros­tried­ky na úh­ra­du trov ob­ha­jo­by, má ná­rok na bez­plat­nú ob­ha­jo­bu ale­bo na ob­ha­jo­bu za zní­že­nú od­me­nu; ná­rok na bez­plat­nú ob­ha­jo­bu ale­bo ob­ha­jo­bu za zní­že­nú od­me­nu mu­sí ob­vi­ne­ný preu­ká­zať naj­nes­kôr pri roz­ho­do­va­ní o náh­ra­de trov tres­tné­ho ko­na­nia a ak ide o us­ta­no­ve­nie ob­haj­cu pod­ľa § 40 ods. 2, naj­nes­kôr do 30 dní po tom, čo mu bo­lo do­ru­če­né opat­re­nie o us­ta­no­ve­ní ob­haj­cu.

52.  Vý­znam an­glic­ké­ho slo­va „suf­fi­cient“ v kon­texte čl. 6 ods. 3 písm. c) Do­ho­vo­ru ne­mož­no ob­me­dziť len na „dos­ta­toč­ný“, ale aj v zmys­le je­ho ďal­ších vý­zna­mov ako „adek­vát­ny“ a „vhod­ný“. Sú­čas­ne je pot­reb­né pri­hlia­dať tiež k reál­ne pred­pok­la­da­ným bu­dú­cim nák­la­dom ob­vi­ne­né­ho na ob­ha­jo­bu (Kraj­ský súd v Če­ských Budějo­vi­ciach, uz­ne­se­nie zo dňa 31. ja­nuá­ra 2003, sp. zn. 3To 113/2003 ana­lo­gic­ky aj uz­ne­se­nie NS SR zo dňa 7 de­cem­bra 2010, sp. zn. 5Sžo/246/2010, uz­ne­se­nie NS SR zo dňa 11. augus­ta 2011, sp. zn. 3 Cdo 101-5/2011) a te­da, či ob­vi­ne­ný dis­po­nu­je ma­jet­kom v hod­no­te reál­ne umož­ňu­jú­cej úh­ra­du zmluv­nej od­me­ny zvo­le­né­mu ob­haj­cu, kto­rý v sú­vis­los­ti s prev­za­tím za­stu­po­va­nia ob­vi­ne­né­ho a nás­led­ne v prie­be­hu tr­va­nia tres­tné­ho ko­na­nia mô­že žia­dať pri­me­ra­ný pred­da­vok zoh­ľad­ňu­jú­ci práv­nu zlo­ži­tosť a ča­so­vú ná­roč­nosť úko­nov, kto­ré je pot­reb­né v tres­tnom ko­na­ní vy­ko­nať, a kto­rý mô­že byť nad reál­ne fi­nan­čné mož­nos­ti ob­vi­ne­né­ho a mož­nosť od­stú­pe­nia od zmlu­vy v prí­pa­de neuh­ra­de­nia po­ža­do­va­né­ho pred­dav­ku pod­ľa § 22 zá­ko­na č. 586/2003 Z. z. o ad­vo­ká­cii.

53.  Kon­krét­nym ob­sa­hom Tres­tným po­riad­kom ne­de­fi­no­va­né­ho poj­mu „ne­dos­ta­tok pros­tried­kov“ na úče­ly § 34 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku sa vo svo­jej roz­ho­do­va­cej praxi za­obe­ral Kraj­ský súd v Ži­li­ne v uz­ne­se­ní zo dňa 13. mar­ca 2012 sp. zn. 3To/89/2011, v kto­rom vy­chá­dzal z poj­mu „ma­te­riál­na nú­dza“, de­fi­no­va­nom v § 4 ods. 1 písm. i) zá­ko­na č. 327/2005 Z. z. o pos­ky­to­va­ní práv­nej po­mo­ci oso­bám v ma­te­riál­nej nú­dzi (ďa­lej len „ZoPPP“), pod­ľa kto­ré­ho je ma­te­riál­nou nú­dzou stav, keď fy­zic­ká oso­ba je po­be­ra­te­ľom dáv­ky a prís­pev­kov k dáv­ke v hmot­nej nú­dzi ale­bo stav, keď prí­jem fy­zic­kej oso­by nep­re­sa­hu­je 1,6-ná­so­bok su­my ži­vot­né­ho mi­ni­ma a tá­to fy­zic­ká oso­ba si vy­uží­va­nie práv­nych slu­žieb ne­mô­že za­bez­pe­čiť svo­jím ma­jet­kom.

Pod­ľa § 6 ods. 1 písm. a) ZoPPP, fy­zic­ká oso­ba má prá­vo na pos­kyt­nu­tie práv­nej po­mo­ci bez fi­nan­čnej účas­ti, ak jej prí­jem nep­re­sa­hu­je 1,4-ná­so­bok su­my ži­vot­né­ho mi­ni­ma a ne­mô­že si vy­uží­va­nie práv­nych slu­žieb za­bez­pe­čiť svo­jím ma­jet­kom a pod­ľa § 6a ods. 1 ZoPPP, ak prí­jem fy­zic­kej oso­by pre­sa­hu­je 1,4-ná­so­bok su­my ži­vot­né­ho mi­ni­ma a sú­čas­ne nep­re­sa­hu­je 1,6-ná­so­bok uve­de­nej su­my a ne­mô­že si vy­uží­va­nie práv­nych slu­žieb za­bez­pe­čiť svo­jím ma­jet­kom, má prá­vo na pos­kyt­nu­tie práv­nej po­mo­ci ur­če­ným ad­vo­ká­tom ale­bo cen­trom pri spl­ne­ní pod­mien­ky fi­nan­čnej účas­ti vo vý­ške 20 % trov práv­ne­ho za­stú­pe­nia.

Pod­ľa § 2 zá­ko­na č. 601/2003 Z. z. o ži­vot­nom mi­ni­me za ži­vot­né mi­ni­mum fy­zic­kej oso­by ale­bo fy­zic­kých osôb, kto­rých príj­my sa po­su­dzu­jú pod­ľa § 3 spo­loč­ne, sa po­va­žu­je su­ma ale­bo úhrn súm:

a.      198,09 € me­sač­ne, ak ide o jed­nu pl­no­le­tú fy­zic­kú oso­bu,

b.      138,19 € me­sač­ne, ak ide o ďal­šiu spo­loč­ne po­su­dzo­va­nú pl­no­le­tú fy­zic­kú oso­bu,

c.      90,42 € me­sač­ne, ak ide

        i.            za­opat­re­né nepl­no­le­té di­eťa,

      ii.            ne­zao­pat­re­né di­eťa.

54.  Pri dvoch dos­pe­lých oso­bách ži­jú­cich v spo­loč­nej do­mác­nos­ti tak hor­ná hra­ni­ca spo­loč­né­ho príj­mu pre vznik ná­ro­ku na pos­kyt­nu­tie práv­nej po­mo­ci s fi­nan­čnou spolu­účas­ťou je pre rok 2016 maximál­ne 538,05 €.

55.  Ma­jet­ko­vé po­me­ry ob­vi­ne­né­ho na úče­ly po­sú­de­nia ná­ro­ku ob­vi­ne­né­ho na bez­plat­nú ob­ha­jo­bu ale­bo ob­ha­jo­bu za zní­že­nú od­me­nu súd hod­no­tí jed­nak v prí­pa­de uve­de­nom v § 40 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, us­ta­no­ve­nie ob­haj­cu v príp­rav­nom ko­na­ní aj v prí­pa­de, keď nie sú da­né dô­vo­dy po­vin­nej ob­ha­jo­by a v prí­pa­de uve­de­nom v § 558 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku po prá­vop­lat­nom skon­če­ní ve­ci.

56.  Kri­té­ria, z kto­rých však súd vy­chá­dza pri hod­no­te­ní ma­jet­ko­vých po­me­rov, sú však v oboch prí­pa­doch znač­ne roz­diel­ne. Na úče­ly po­sú­de­nia žia­dos­ti ob­vi­ne­né­ho na us­ta­no­ve­nie ob­haj­cu pod­ľa § 40 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku je pot­reb­né hod­no­tiť ma­jet­ko­vé po­me­ry ob­vi­ne­né­ho z hľa­dis­ka sku­toč­ných nák­la­dov spo­je­ných s úh­ra­dou trov ob­ha­jo­by zvo­le­né­ho ob­haj­cu a reál­ne­mu prís­tu­pu ob­vi­ne­né­ho k ob­haj­co­vi. V prí­pa­doch pod­ľa § 558 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku súd hod­no­tí otáz­ku vy­mo­ži­teľ­nos­ti vznik­nu­tej poh­ľa­dáv­ky štá­tu vo­či ob­vi­ne­né­mu čo i len po čas­tiach v ho­ri­zon­te nie­koľ­ko ro­kov. V ko­neč­nom dôs­led­ku nie je vy­lú­če­né, aby ob­vi­ne­ný, kto­ré­mu bol sú­dom us­ta­no­ve­ný ob­haj­ca pos­tup pod­ľa § 40 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, bol vzhľa­dom na svo­je ma­jet­ko­vé po­me­ry po prá­vop­lat­nom skon­če­ní ve­ci po­vin­ný uh­ra­diť pl­nú vý­šku od­me­ny uh­ra­de­nej us­ta­no­ve­né­mu ob­haj­co­vi zo štát­nych fi­nan­čných pros­tried­kov.

57.  Pri po­su­dzo­va­ní ná­ro­ku ob­vi­ne­né­ho na bez­plat­nú ob­ha­jo­bu ale­bo ob­ha­jo­bu za zní­že­nú od­me­nu pod­ľa 34 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku je pot­reb­né ok­rem vý­šky príj­mu zoh­ľad­niť aj fi­nan­čné zá­väz­ky ob­vi­ne­né­ho, napr. úve­ry, vý­živ­né, po­vin­né plat­by na zá­kla­de zá­ko­na ale­bo roz­hod­nu­tia or­gá­nu ve­rej­nej mo­ci, bež­né vý­dav­ky na chod do­mác­nos­ti, prí­pad­ne aj zvý­še­né vý­dav­ky v sú­vis­los­ti so opod­stat­ne­ný­mi špe­ci­fic­ký­mi pot­re­ba­mi ob­vi­ne­né­ho ale­bo čle­nov je­ho ro­di­ny, napr. vý­dav­ky na zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť zdra­vot­ne pos­tih­nu­té­ho di­eťa­ťa, fi­nan­čná vý­po­moc ro­di­čom bez dos­ta­toč­né­ho príj­mu, a pod.

58.  Z úda­jov zoz­bie­ra­ných Šta­tis­tic­kým úra­dom SR pre ob­do­bie štvr­tý štvrťrok ro­ku 2015 vy­plý­va, že hru­bé pe­ňaž­né vý­dav­ky v do­mác­nos­ti bez de­tí, sú vo vý­ške 508,98 €/oso­ba/me­siac, v prí­pa­de do­mác­nos­ti sa­mos­tat­ne zá­rob­ko­vo čin­ných osôb vo vý­ške 393,79 €/oso­ba/me­siac a v prí­pa­de do­mác­nos­ti dô­chod­cov vo vý­ške 358,22 €/oso­ba/me­siac. Hra­ni­ca ri­zi­ka chu­do­by jed­noč­len­nej do­mác­nos­ti v SR bo­la pre rok 2016 zis­te­ná vo vý­ške 346,50 €/me­siac (zdroj: www.sta­tis­tics.sk[2]).

59.  Už z vý­šky len bež­ných nák­la­dov na zá­klad­né pot­re­by pre chod do­mác­nos­ti je zrej­mé, že li­mi­ty sta­no­ve­né zá­ko­no­dar­com v ZoPPP sú neak­cep­to­va­teľ­né a po­pie­ra­jú prá­vo na práv­nu po­moc v ko­na­ní pred or­gán­mi ve­rej­nej mo­ci ga­ran­to­va­nom v čl. 47 ods. 2 Ústa­vy, keď aj oso­bu na hra­ni­ci chu­do­by zá­ko­no­dar­ca po­va­žu­je za schop­nú uh­rá­dzať tro­vy spo­je­né s práv­nym za­stú­pe­ním. O to viac je ta­ký­to for­ma­lis­tic­ký prís­tup nep­ri­ja­teľ­ný v tres­tnom ko­na­ní v sú­vis­los­ti so za­bez­pe­če­ním prá­va ob­vi­ne­né­ho na ob­ha­jo­bu, pre­to ana­ló­gia pou­ži­tá v roz­hod­nu­tí Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne je nes­práv­na na úče­ly § 34 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku neap­li­ko­va­teľ­ná.

60.  Pri po­su­dzo­va­ní dos­tat­ku pros­tried­kov na úh­ra­du trov ob­ha­jo­by je pot­reb­né vy­chá­dzať len z dis­po­ni­bil­ných príj­mov ob­vi­ne­né­ho po od­rá­ta­ní bež­ných nák­la­dov na ži­vot vo vý­ške mi­ni­mál­ne 500 € na oso­bu a ďal­ších opod­stat­ne­ných po­vin­ných vý­dav­kov a až vý­sled­ná su­ma bu­de pred­sta­vo­vať zá­klad pre po­sú­de­nie, či ob­vi­ne­ný má ná­rok na bez­plat­nú ob­ha­jo­bu, prí­pad­ne ob­ha­jo­bu za zní­že­nú od­me­nu.

61.  Nie je vy­lú­če­né, aby v prí­pa­de dlh­šie tr­va­jú­ce­ho tres­tné­ho stí­ha­nia, ob­vi­ne­ný mi­nul na tro­vy ob­ha­jo­by všet­ky dos­tup­né pros­tried­ky, v dôs­led­ku čo­ho nie je schop­ný uh­ra­diť ďal­šie zvo­le­ným ob­haj­com po­ža­do­va­né pred­dav­ky a zvo­le­ný ob­haj­ca ukon­čí za­stu­po­va­nie ob­vi­ne­né­ho, kto­rý je nás­led­ne nú­te­ný po­žia­dať o us­ta­no­ve­nie ob­haj­cu, kto­ré­mu or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ale­bo súd sú po­vin­né pos­kyt­núť dos­ta­toč­ný čas na príp­ra­vu a riad­ne prev­za­tie za­stu­po­va­nia ob­vi­ne­né­ho (roz­su­dok ESĽP vo ve­ci Kry­lov pro­ti Rus­ku, zo dňa 14. mar­ca 2013, 36697/03, § 43).

62.  Ma­jet­ko­vé po­me­ry ob­vi­ne­né­ho je pot­reb­né skú­mať kom­plexne s pri­hliad­nu­tím na všet­ky špe­ci­fi­ká ob­vi­ne­né­ho, a to zvy­čaj­ne pros­tred­níc­tvom do­taz­ní­ka – potvr­de­nie o ma­jet­ko­vých a zá­rob­ko­vých po­me­roch vy­pra­co­va­né­ho na tie­to úče­ly Mi­nis­ter­stvom spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­rý je ob­vi­ne­ný po­vin­ný riad­ne a prav­di­vo vy­pl­ne­né pred­lo­žiť sú­du prí­pad­ne or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní v zá­vis­los­ti od štá­dia, v kto­rom sa tres­tné ko­na­nie na­chá­dza, v le­ho­te 30 dní od do­ru­če­nia, prís­luš­ný or­gán pod­ľa § 40 ods. 6 Tres­tné­ho po­riad­ku us­ta­no­ve­né­ho ob­haj­cu zru­ší. Na opa­ko­va­né žia­dos­ti ob­vi­ne­né­ho bez ná­le­ži­té­ho zdok­la­do­va­nia ma­jet­ko­vých po­me­rov, z kto­rých by vy­plý­val ná­rok ob­vi­ne­né­ho na bez­plat­nú ob­ha­jo­bu ale­bo ob­ha­jo­bu za zní­že­nú od­me­nu or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ani sú­dy nep­ri­hlia­da­jú.

63.  Pre po­sú­de­nie ma­jet­ko­vých po­me­rov ob­vi­ne­né­ho a je­ho ná­ro­ku na bez­plat­nú ob­ha­jo­bu ale­bo ob­ha­jo­bu za zní­že­nú od­me­nu pod­ľa § 34 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku je vhod­nej­šie vy­chá­dzať z ju­di­ka­tú­ry vzťa­hu­jú­cej sa k prá­vu účas­tní­ka na os­lo­bo­de­nie od súd­nych pop­lat­kov pod­ľa § 138 Ob­čian­ske­ho súd­ne­ho po­riad­ku v kon­texte prá­va na prís­tup k sú­du pod­ľa čl. 46 ods. 1 Ústa­vy (Hor­váth, E. Ju­di­ka­tú­ra vo ve­ciach súd­nych pop­lat­kov. Bra­tis­la­va: Iura Edi­tion. 2012, s. 183-199) ako prá­va ob­vi­ne­né­ho na prís­tup k ob­haj­co­vi.

64.  Roz­hod­nu­tie o žia­dos­ti ob­vi­ne­né­ho na us­ta­no­ve­nie ob­haj­cu mu­sí zod­po­ve­dať to­mu, aby ob­vi­ne­né­mu ne­bo­lo len pre je­ho ma­jet­ko­vé ale­bo so­ciál­ne po­me­ry zne­mož­ne­né up­lat­ňo­vať ale­bo brá­niť svo­je prá­va (uz­ne­se­nie NS SR zo dňa 26. Ok­tób­ra 2010, sp. zn. 5 Sžo/219/2010, ná­lez ÚS SR zo dňa 16. Sep­tem­bra 2010, sp. zn. IV ÚS 11/2010).

65.  Po­mer­mi účas­tní­ka sa ro­zu­me­jú cel­ko­vé spo­lo­čen­ské a eko­no­mic­ké pod­mien­ky, v kto­rých účas­tník ži­je, t. j. je­ho zá­rob­ko­vé mož­nos­ti, ma­jet­ko­vé po­me­ry, po­čet osôb, kto­ré je účas­tník ko­na­nia po­vin­ný zo zá­ko­na vy­ži­vo­vať, je­ho od­ôvod­ne­né pot­re­by a vý­dav­ky, napr. sú­vi­sia­ce s bý­va­ním, zdra­vot­ným sta­vom, zá­väz­ky z uzat­vo­re­ných zmlúv z úve­rov s pri­hliad­nu­tím na účel tak­to zís­ka­ných pros­tried­kov (uz­ne­se­nie NS SR z 1. jú­la 2010, sp. zn. 8Sžo/324/2009) a po­dob­ne (uz­ne­se­nie ÚS SR zo dňa 17 mar­ca 2011, sp. zn. IV ÚS 81/2011), pri­čom be­rie do úva­hy všet­ky in­di­vi­duál­ne okol­nos­ti da­né­ho prí­pa­du (uz­ne­se­nie NS SR zo dňa 16. mar­ca 2011, sp. zn. 3 Sžo 1/2011).

66.  Pri úva­he o po­me­roch ob­vi­ne­né­ho ne­mož­no žia­dať, aby pre­dal hod­not­nú časť svoj­ho ma­jet­ku, nap­rík­lad ro­din­ný dom ale­bo zá­hra­du, a tak za­pla­til tro­vy ob­ha­jo­by. Iba exis­ten­cia vlas­tníc­ke­ho prá­va, resp. spolu­vlas­tníc­ke­ho po­die­lu, bez skú­ma­nia cel­ko­vej ma­jet­ko­vej si­tuácie žia­da­te­ľa ne­mô­že byť pre­káž­kou prís­tu­pu k sú­du. Po­kiaľ sa žia­da, aby ob­vi­ne­ný za úče­lom úh­ra­dy tro­vy ob­ha­jo­by pre­dal ale­bo pre­na­jal neh­nu­teľ­nosť, kto­rú vlas­tní, je to nep­ri­ja­teľ­né z dô­vo­du pred­nos­ti prá­va na dôs­toj­ný ži­vot, ako aj prá­va na ochra­nu vlas­tníc­tva. Je na­mies­te pri­po­me­núť aj ča­so­vý as­pekt, naj­mä reál­nu mož­nosť, že ob­vi­ne­ný v pri­me­ra­nej le­ho­te pre­dá, resp. pre­naj­me da­nú neh­nu­teľ­nosť za ce­nu pri­me­ra­nú jej reál­nej hod­no­te, ne­ho­vo­riac o prí­pa­doch, ke­dy je ta­ká­to neh­nu­teľ­nosť v re­ži­me po­die­lo­vé­ho spolu­vlas­tníc­tva ale­bo bez­po­die­lo­vé­ho spolu­vlas­tníc­tva man­že­lov (uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du SR z 3. 10. 2012, sp. zn. 8Sžo/45/2012).

67.  Rov­na­ko nie je ak­cep­to­va­teľ­ný ná­zor, aby si fy­zic­ká oso­ba vza­la pô­žič­ku (uz­ne­se­nie KS v Pre­šo­ve zo dňa 31. jú­la 2006, sp. zn. 4 Co/209/2006).

68.  V tom­to rám­ci je mož­né po­su­dzo­vať aj otáz­ku, či mô­že spĺňať pod­mien­ky pre priz­na­nie prá­va na bez­plat­nú ob­ha­jo­bu ma­jet­ný účas­tník, kto­rý ak­tuál­ne ne­má dos­ta­tok voľ­ných fi­nan­čných pros­tried­kov, je však v je­ho zá­uj­me sú­du pos­kyt­núť pot­reb­né úda­je o vý­ške mo­men­tál­ne dos­tup­ných voľ­ných fi­nan­čných pros­tried­kov a tie­to v rám­ci mož­nos­tí dô­kaz­mi as­poň sprav­de­po­dob­niť (uz­ne­se­nie ÚS SR zo dňa 8. ap­rí­la 2010, sp. zn. II. ÚS 179/2010).

69.  Dô­raz na dos­ta­tok voľ­ných fi­nan­čných pros­tried­kov sa kla­die aj v prí­pa­de po­su­dzo­va­nia prá­va ma­jet­né­ho ob­vi­ne­né­ho na ob­ha­jo­bu pros­tred­níc­tvom us­ta­no­ve­né­ho ob­haj­cu, ak v sú­vis­los­ti s tres­tným ko­na­ním doš­lo k za­is­te­niu je­ho ma­jet­ku pod­ľa § 50, § 95 a § 425 Tres­tné­ho po­riad­ku v roz­sa­hu neu­mož­ňu­jú­com mu uh­ra­diť nák­la­dy spo­je­né so zvo­le­ním si ob­haj­cu (poz­ri pre po­rov­na­nie napr. roz­su­dok NS USA zo dňa 30. mar­ca 2016, vo ve­ci Luis pro­ti USA )[3].

Pozn. Naj­vyš­ší súd USA kon­šta­to­val po­ru­še­nie prá­va ob­vi­ne­nej na prá­vo zvo­liť si ob­haj­cu pod­ľa svo­jej úva­hy ga­ran­to­va­né­ho Šies­tym do­dat­kom tým, že v príp­rav­nom ko­na­ní bol za­is­te­ný aj le­gál­ne na­do­bud­nu­tý s tres­tnou čin­nos­ťou ne­sú­vi­sia­ci ma­je­tok ob­vi­ne­nej, kto­rý moh­la pou­žiť na úh­ra­du nák­la­dov ob­haj­cu, kto­ré­mu dô­ve­ru­je a ne­byť od­ká­za­ná na práv­nu po­moc ve­rej­ných ob­haj­cov, kto­rí sú pre­ťa­že­ní a fi­nan­čne pod­hod­no­te­ní.

70.  Na­via­za­nie prá­va na ob­ha­jo­bu pros­tred­níc­tvom us­ta­no­ve­né­ho ob­haj­cu na príl­iš prís­ne ma­jet­ko­vé kri­té­ria reál­ne za­kla­dá po­ru­še­nie prá­va ob­vi­ne­né­ho na ob­ha­jo­bu a neú­čin­nosť všet­kých úko­nov or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­du v nep­rí­tom­nos­ti us­ta­no­ve­né­ho ob­haj­cu rov­na­ko ako príl­iš prís­ne po­su­dzo­va­nie ma­jet­ko­vých po­me­rov účas­tní­ka ob­čian­skop­ráv­ne­ho ko­na­nia v sú­vis­los­ti s je­ho žia­dos­ťou o priz­na­nie os­lo­bo­de­nia od súd­nych pop­lat­kov, čo len čias­toč­né­ho, za­kla­dá po­ru­še­nie je­ho prá­va na prís­tup k sú­du.

71.  Vy­ššie uve­de­né prin­cí­py sa pre­mie­ta­jú aj do zá­kon­nej úp­ra­vy prá­va na ob­ha­jo­bu up­ra­ve­nom v Tres­tnom po­riad­ku, keď pod­ľa § 34 ods. 3 ve­ta za bod­ko­čiar­kou, ná­rok na bez­plat­nú ob­ha­jo­bu ale­bo na ob­ha­jo­bu za zní­že­nú od­me­nu mu­sí ob­vi­ne­ný preu­ká­zať, ak ide o us­ta­no­ve­nie ob­haj­cu pod­ľa § 40 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, naj­nes­kôr do 30 dní po tom, čo mu bo­lo do­ru­če­né opat­re­nie o us­ta­no­ve­ní ob­haj­cu, inak súd v zmys­le § 40 ods. 6 us­ta­no­ve­nie ob­haj­cu zru­ší.

72.  Zá­ko­no­dar­ca pre­to v da­nom prí­pa­de zvo­lil po­mer­ne abstrak­tnú úp­ra­vu práv a po­vin­nos­tí naj­mä čo sa tý­ka spô­so­bu preu­ka­zo­va­nia prá­va ob­vi­ne­né­ho na bez­plat­nú ob­ha­jo­bu. Kon­krét­ny pos­tup sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie pri pred­lo­že­ní žia­dos­ti ob­vi­ne­né­ho na us­ta­no­ve­nie ob­haj­cu up­ra­vu­je § 30 ods. 1 a 2 vyh­láš­ky Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 543/2005 Z. z. o Spra­vo­va­com a kan­ce­lár­skom po­riad­ku pre ok­res­ne sú­dy, kraj­ské sú­dy, Špe­ciál­ny súd a vo­jen­ské sú­dy, pod­ľa kto­rých pr­vo­pis roz­hod­nu­tia o us­ta­no­ve­ní ob­haj­cu a o os­lo­bo­de­ní od po­vin­nos­ti ob­ha­jo­vať, vy­ho­to­vu­je sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie bez­od­klad­ne, spra­vid­la do troch dní a ak ide o neod­klad­nú vec, pr­vo­pis roz­hod­nu­tia vy­ho­to­ví sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie ih­neď, prí­pad­ne po­čas na­ria­de­nej pra­cov­nej po­ho­to­vos­ti a vrá­ti spis aj so svo­jím roz­hod­nu­tím or­gá­nu čin­né­mu v tres­tnom ko­na­ní.

73.  V praxi uve­de­ná práv­na úp­ra­va zna­me­ná, že pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne po do­ru­če­ní žia­dos­ti ob­vi­ne­né­ho o us­ta­no­ve­nie ob­haj­cu v príp­rav­nom ko­na­ní tú­to pred­lo­ží sud­co­vi pre príp­rav­né ko­na­nie, kto­rý naj­nes­kôr v le­ho­te 3 dní us­ta­no­ví ob­vi­ne­né­mu ob­haj­cu a vrá­ti spis pro­ku­rá­to­ro­vi, kto­rý za­bez­pe­čí do­ru­če­nie us­ta­no­ve­nia ob­haj­cu prís­luš­ným sub­jek­tom tres­tné­ho ko­na­nia a sú­čas­ne vy­zve ob­vi­ne­né­ho, aby naj­nes­kôr v le­ho­te 30 dní preu­ká­zal svo­je ma­jet­ko­vé po­me­ry s pou­če­ním o nás­led­koch v po­do­be zru­še­nia us­ta­no­ve­né­ho ob­haj­cu pod­ľa § 40 ods. 6 Tres­tné­ho po­riad­ku. Až v prí­pa­de, že ob­vi­ne­ný v sta­no­ve­nej le­ho­te nep­reu­ká­že ná­rok na bez­plat­nú ob­ha­jo­bu, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pred­lo­žia sud­co­vi pre príp­rav­né ko­na­nie  návrh na zru­še­nie us­ta­no­ve­né­ho ob­haj­cu. Ak je to ne­vyh­nut­né pre za­bez­pe­če­nie práv ob­vi­ne­né­ho na ob­ha­jo­bu ob­haj­ca vy­ko­ná­va úko­ny už pred roz­hod­nu­tím sú­du o us­ta­no­ve­ní ob­haj­cu, naj­čas­tej­šie na zá­kla­de te­le­fo­nic­kej po­žia­dav­ky zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a nás­led­ne pred­lo­žia žia­dosť ob­vi­ne­né­ho o us­ta­no­ve­nie ob­haj­cu už spo­lu s návr­hom ob­haj­cu, kto­rý má byť ob­vi­ne­né­mu us­ta­no­ve­ný z dô­vo­du po­žia­dav­ky na kon­ti­nui­tu práv­ne­ho za­stú­pe­nia ob­vi­ne­né­ho v tres­tnom ko­na­ní.

 

Pozn. Pod­ľa bo­du 24 Smer­ni­ce, bez to­ho, aby bo­li dot­knu­té us­ta­no­ve­nia vnút­roš­tát­ne­ho prá­va tý­ka­jú­ce sa po­vin­nej ob­ha­jo­by, prís­luš­ný or­gán by mal bez zby­toč­né­ho od­kla­du roz­hod­núť o tom, či sa pos­kyt­ne ale­bo ne­pos­kyt­ne práv­na po­moc. Prís­luš­ný or­gán by mal byť ne­zá­vis­lým or­gá­nom prís­luš­ným na pri­jí­ma­nie roz­hod­nu­tí o pos­kyt­nu­tí práv­nej po­mo­ci ale­bo sú­dom vrá­ta­ne sa­mo­sud­cu. V na­lie­ha­vých si­tuáciách by však ma­lo byť mož­né aj do­čas­né za­po­je­nie po­lí­cie a pro­ku­ra­tú­ry, po­kiaľ je to pot­reb­né na včas­né pos­kyt­nu­tie práv­nej po­mo­ci.

Pod­ľa bo­du 25 Smer­ni­ce, ak bo­la po­doz­ri­vej, ob­vi­ne­nej ale­bo vy­žia­da­nej oso­be pos­kyt­nu­tá práv­na po­moc, jed­ným zo spô­so­bov za­bez­pe­če­nia jej účin­nos­ti a kva­li­ty je umož­niť kon­ti­nui­tu jej práv­ne­ho za­stu­po­va­nia. V tej­to sú­vis­los­ti by ma­li člen­ské štá­ty umož­niť kon­ti­nui­tu práv­ne­ho za­stu­po­va­nia po­čas ce­lé­ho tres­tné­ho ko­na­nia, v re­le­van­tných prí­pa­doch aj vrá­ta­ne ko­na­nia o európ­skom za­ty­ka­či.

 

74.  Úspo­ry ob­vi­ne­né­ho vo vý­ške 3.600 € by sí­ce na pr­vý poh­ľad pos­ta­čo­va­li na úh­ra­du trov ob­ha­jo­by v práv­ne a skut­ko­vo jed­no­duch­šej tres­tnej ve­ci s pred­pok­la­dom rých­le­ho skon­če­nia, av­šak za okol­nos­tí, keď tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho tr­vá už 16 ro­kov bez pred­pok­la­du prá­vop­lat­né­ho skon­če­nia v blíz­kom ča­so­vom ho­ri­zon­te vzhľa­dom na zá­važ­né ne­dos­tat­ky v opi­se ža­lo­va­ných skut­kov, kto­rý­mi sa súd za­obe­rá niž­šie, ne­pos­ta­ču­jú ani na úh­ra­du trov ob­ha­jo­by mi­ni­mál­ne v roz­sa­hu 10 úko­nov práv­nej služ­by vrá­ta­ne ces­tov­ných náh­rad a náh­ra­dy za stra­tu ča­su, kto­rá pri­ná­le­ží ad­vo­ká­to­vi pod­ľa Vy­hláš­ky č. 655/2004 Z. z. Vy­hláš­ka Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky o od­me­nách a náh­ra­dách ad­vo­ká­tov za pos­ky­to­va­nie práv­nych slu­žieb. Rov­na­ko spo­loč­né príj­my ob­vi­ne­né­ho a jej man­žel­ky vo vý­ške 560 € nie sú zá­ru­kou tvor­by ús­por na prí­pad­né ďal­šie tro­vy zvo­le­né­ho ob­haj­cu, pri reš­pek­to­va­ní prá­va ob­vi­ne­nej a jej ro­di­ny na fi­nan­čnú re­zer­vu pre nep­red­ví­da­teľ­né vý­dav­ky, napr. aj v sú­vis­los­ti so zdra­vot­ným sta­vom man­žel­ky ob­vi­ne­né­ho. Len k dneš­né­mu dňu od­me­na sú­dom us­ta­no­ve­né­ho ob­haj­cu a náh­ra­da za stra­tu ča­su pred­sta­vu­je prib­liž­ne 1.200 € (5 x úkon práv­nej služ­by, re­žij­ný pau­šál a náh­ra­da za stra­tu ča­su vo vý­ške 48 pol­ho­dín).

75.  Úče­lom tres­tné­ho ko­na­nia je pod­ľa § 1 Tres­tné­ho po­riad­ku ná­le­ži­té zis­te­nie tres­tných či­nov a spra­vod­li­vé pot­res­ta­nie ich pá­cha­te­ľov pri reš­pek­to­va­ní zá­klad­ných práv a slo­bôd fy­zic­kých a práv­nic­kých osôb a nie fi­nan­čné zrui­no­va­nie ob­vi­ne­né­ho ale­bo je­ho pri­nú­te­nie žiť na hra­ni­ci chu­do­by po­čas tres­tné­ho stí­ha­nia, kto­ré mô­že tr­vať nie­koľ­ko ro­kov, a tým ho tres­tať skôr, než je mu prá­vop­lat­ným od­su­dzu­jú­cim roz­sud­kom vy­slo­ve­ná vi­na.

76.  V ap­li­ká­cii na pre­jed­ná­va­ný prí­pad nie je bez vý­zna­mu, že ob­vi­ne­ný uh­rá­dzal nák­la­dy spo­je­né s jej ob­ha­jo­bou pros­tred­níc­tvom zvo­le­né­ho ob­haj­cu v prie­be­hu 15 ro­kov, pri­čom v prí­pa­de, že by or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pos­tu­po­va­li so zna­los­ťou prob­le­ma­ti­ky a mi­ni­mál­nou dôs­led­nos­ťou, bez oh­ľa­du na kon­krét­ny vý­sle­dok, vec ma­la byť už dáv­no prá­vop­lat­ne skon­če­ná. I keď ob­vi­ne­ný neuvie­dol su­mu, kto­rú v prie­be­hu tres­tné­ho ko­na­nia uh­ra­dil zvo­le­ným ob­haj­com a vzni­ká tak po­chyb­nosť, či ob­vi­ne­né­mu vô­bec vznik­li nák­la­dy na tro­vy ob­ha­jo­by.

77.  Nie je spra­vod­li­vé oča­ká­vať od ob­vi­ne­né­ho, že ce­lé de­sať­ro­čia bu­de všet­ky svo­je príj­my vy­nak­la­dať vý­luč­ne na za­bez­pe­če­nie si adek­vát­nej práv­nej po­mo­ci v tres­tnom ko­na­ní, naj­mä ak svo­jim sprá­va­ním tie­to prie­ťa­hy ni­jak ne­za­vi­nil.

. . . . . . . . . . .

 

 

Diskusia