Lúpež a vec darovaná manželom

Publikované: 03. 08. 2017, čítané: 826 krát
 

 

                                     Lú­pež a vec da­ro­va­ná man­že­lom

Autor: JUDr. Ľubo­mír Ma­chá­ček       

            V mo­jom prís­pev­ku sa bu­dem za­obe­rať otáz­kou, či sa mô­že man­žel do­pus­tiť tres­tné­ho či­nu lú­pe­že pod­ľa § 188 Tres­tné­ho zá­ko­na v prí­pa­de, ak pou­ži­je  ná­si­lie vo­či svo­jej man­žel­ke, aby jej od­ňal dar, kto­rý od ne­ho v mi­nu­los­ti dos­ta­la pri príl­eži­tos­ti ži­vot­né­ho ju­bi­lea. 

Tres­tné­ho či­nu lú­pe­že pod­ľa § 188 Tr. zá­ko­na sa do­pus­tí ten, kto pro­ti iné­mu pou­ži­je ná­si­lie ale­bo hroz­bu bez­pros­tred­né­ho ná­si­lia v úmys­le zmoc­niť sa cu­dzej ve­ci. Tu či­ta­te­ľa upo­zor­ňu­jem na fakt, že pá­cha­teľ sa mu­sí zmoc­niť cu­dzej ve­ci, pri­čom cu­dzou ve­cou sa ro­zu­mie vec, kto­rá ne­pat­rí pá­cha­te­ľo­vi buď vô­bec, ale­bo ne­pat­rí vý­luč­ne len je­mu (pá­cha­teľ je po­die­lo­vým spolu­vlas­tní­kom ve­ci).

Zá­klad­ným zna­kom bez­po­die­lo­vé­ho spolu­vlas­tníc­tva man­že­lov (BSM) je to, že ide o spolu­vlas­tníc­tvo, v kto­rom mie­ra práv a po­vin­nos­tí oboch man­že­lov nie je vy­jad­re­ná po­die­lom, po­ve­da­né inak kaž­dý z man­že­lov je vlas­tní­kom ce­lej ve­ci. Man­že­lia te­da ne­ma­jú ur­če­ný kvan­ti­ta­tív­ne po­diel na vlas­tníc­kom prá­ve k spo­loč­nej ve­ci.

            Pred­me­tom bez­po­die­lo­vé­ho spolu­vlas­tníc­tva man­že­lov je všet­ko, čo mô­že byť pred­me­tom vlas­tníc­tva, te­da rôz­ne hnu­teľ­né i neh­nu­teľ­né ve­ci (napr. by­ty, po­zem­ky, do­my, šper­ky, pe­nia­ze, mo­to­ro­vé vo­zid­lo, príj­my a ús­po­ry z prá­ce, ho­no­rá­re a pod.). Pre úče­ly člán­ku sú dô­le­ži­té naj­mä poj­my príj­my a ús­po­ry z prá­ce.

            Ob­čian­sky zá­kon­ník v § 143 up­ra­vu­je aj to, čo do bez­po­die­lo­vé­ho spolu­vlas­tníc­tva man­že­lov ne­pat­rí. Ok­rem iné­ho do bez­po­die­lo­vé­ho vlas­tníc­tva ne­pa­tria ve­ci zís­ka­né ako dar, pri­čom ne­zá­le­ží na tom, či ob­da­ro­va­ným bol iba je­den z man­že­lov, ale­bo oba­ja man­že­lia. V prí­pa­de, keď ob­da­ro­va­ným bol iba  je­den z man­že­lov, dar pat­rí do je­ho vý­luč­né­ho vlas­tníc­tva. Ak bo­li ob­da­ro­va­ní man­že­lia spo­loč­ne, dar bu­de v ich po­die­lo­vom spolu­vlas­tníc­tve. To­to pla­tí za si­tuácie, keď je dar­com „niek­to tre­tí“, kto­rý sto­jí mi­mo man­žel­ské­ho zväz­ku. Ap­li­kač­né prob­lé­my nas­tá­va­jú v prí­pa­de, keď je dar­com man­žel a ob­da­ro­va­ným je man­žel­ka. Napr. man­žel da­ru­je svo­jej man­žel­ke pri príl­eži­tos­ti jej  na­ro­de­nín bi­cy­kel. Man­žel­ka ten­to dar uží­va, av­šak po nie­koľ­kých ro­koch sa man­žel roz­hod­ne, že jej dar od­obe­rie, na­koľ­ko sa me­dzi ni­mi po­čas spolu­ži­tia vy­vi­nu­la par­tner­ská dis­har­mó­nia z dô­vo­du chro­nic­kých kon­flik­tných si­tuá­cií. Man­žel­ka dar od­oprie vy­dať dob­ro­voľ­ne a tak man­žel pou­ži­je ná­si­lie, aby jej ho od­ob­ral.

            Pre zod­po­ve­da­nie otáz­ky, či sa man­žel do­pus­til tres­tné­ho či­nu lú­pe­že na svo­jej man­žel­ke, je roz­ho­du­jú­ce, či má od­ňa­tý dar po­va­hu cu­dzej ve­ci vo vzťa­hu k man­že­lo­vi. Mô­žu nas­tať dve si­tuácie:

1/ man­žel fi­nan­co­val dar z ma­jet­ku, kto­rý na­do­bu­dol eš­te pred uzat­vo­re­ním man­žel­stva (napr. z pe­ňa­zí, kto­ré mal už pred uzat­vo­re­ním man­žel­stva, ale­bo kto­ré sám zís­kal da­ro­va­ním od inej oso­by),

2/ man­žel fi­nan­co­val dar z ma­jet­ku (pe­ňa­zí), kto­ré man­že­lia na­do­bud­li spo­loč­ne, po­čas tr­va­nia man­žel­stva, te­da zo spo­loč­ných príj­mov a ús­por z prá­ce.

            Da­ro­va­nie me­dzi man­žel­mi je mož­né, ale len zo sa­mos­tat­né­ho ma­jet­ku kaž­dé­ho z man­že­lov. Te­da, ak by nas­ta­la si­tuácia uve­de­ná v bo­de č. 1, má dar (po pri­ja­tí da­ru man­žel­kou) po­va­hu cu­dzej ve­ci vo­či man­že­lo­vi a ten sa mô­že do­pus­tiť tres­tné­ho či­nu lú­pe­že, ak nes­kôr pou­ži­je ná­si­lie v úmys­le od­ňať ten­to dar svo­jej man­žel­ke.

              Av­šak, ak nas­ta­ne si­tuácia uve­de­ná v bo­de č. 2, je vy­lú­če­né, aby mal dar po­va­hu cu­dzej ve­ci vo­či man­že­lo­vi, na­koľ­ko dar bol fi­nan­co­va­ný zo spo­loč­ných príj­mov a ús­por, kto­ré pa­tria do bez­po­die­lo­vé­ho spolu­vlas­tníc­tva man­že­lov. Po­ve­da­né inak, man­žel fi­nan­co­val kú­pu da­ru zo spo­loč­ných ús­por a iba pre­me­nil ús­po­ry vo for­me fi­nan­čnej ho­to­vos­ti na hnu­teľ­nú vec (bi­cy­kel). Ma­je­tok man­že­lov sa kú­pou da­ru nez­men­šil, pre­to­že za fi­nan­čné pros­tried­ky dos­tal man­žel ich ek­vi­va­lent v po­do­be bi­cyk­la. Aj súd­na prax za­uja­la sta­no­vis­ko, že je vy­lú­če­né, aby vec z bez­po­die­lo­vé­ho spolu­vlas­tníc­tva je­den man­žel da­ro­val dru­hé­mu man­že­lo­vi (R 42/1972).V tom­to prí­pa­de je te­da spá­chanie tres­tné­ho či­nu lú­pe­že man­že­la vo­či man­žel­ke vy­lú­če­né, na­koľ­ko od­cu­dze­ná vec (bi­cy­kel) ne­bol vo vzťa­hu k man­že­lo­vi ve­cou cu­dzou, kto­rá by moh­la byť spô­so­bi­lým hmot­ným pred­me­tom úto­ku v zmys­le skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu lú­pe­že.

            Som to­ho ná­zo­ru, že vzá­jom­né ob­da­ro­va­nie sa me­dzi man­žel­mi dar­mi, kto­ré sú fi­nan­co­va­né zo spo­loč­ných ús­por nie je mož­né. V tom­to prí­pa­de sa jed­ná len o aké­si „quasi da­ro­va­nie“, keď­že ne­bo­li cel­kom spl­ne­né všet­ky pod­mien­ky da­ro­va­nia, na­koľ­ko si ob­da­ro­va­ný v pod­sta­te sám fi­nan­cu­je dar zo spo­loč­ných ús­por. Da­lo by sa po­ve­dať, že sa jed­ná o kú­pu hnu­teľ­nej ve­ci (da­ru), kto­rá je fi­nan­co­va­ná z ús­por dar­cu aj ob­da­ro­va­né­ho. Man­že­lia a te­da aj ob­da­ro­va­ná man­žel­ka na­do­bud­nú vlas­tníc­ke prá­vo k ve­ci už jej prev­za­tím man­že­lom (bu­dú­cim dar­com) od pre­daj­cu, v na­šom prí­pa­de pre­daj­cu bi­cyk­lov(ak nie je do­hod­nu­tá vý­hra­da vlas­tníc­tva) a nie až pri­ja­tím da­ru man­žel­kou.

            Iná si­tuácia by nas­ta­la, ak by mal dar po­va­hu ve­ci, kto­rá slú­ži vý­luč­ne osob­nej pot­re­be jed­né­ho z man­že­lov. Pri ur­čo­va­ní roz­sa­hu BSM sa to­tiž vy­chá­dza z troch kri­té­rií: Pr­vým je ča­so­vé, t.j. ke­dy bo­la vec na­do­bud­nu­tá, dru­hým kri­té­riom je spô­sob na­do­bud­nu­tia ve­ci a tre­tím účel, kto­ré­mu vec slú­ži. Ve­ci osob­nej pot­re­by, kto­ré pod­ľa svo­jej po­va­hy slú­žia osob­nej pot­re­be len jed­né­ho z man­že­lov ne­pa­tria do BSM, aj keď bo­li na­do­bud­nu­té za tr­va­nia man­žel­stva. Do tej­to ka­te­gó­rie pa­tria napr.: spod­né prád­lo, od­evy, ša­ty, to­pán­ky, ka­bel­ky, pe­ňa­žen­ky a pod­ľa ju­di­ka­tú­ry ÚS aj mo­bil­né te­le­fó­ny, sp. zn. ÚS 121/2016.  Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že ak by man­žel da­ro­val man­žel­ke vec ta­kej­to po­va­hy a aj ke­by  kú­pu fi­nan­co­val zo spo­loč­ných ús­por (prí­pad č. 2) mo­hol by sa do­pus­tiť tres­tné­ho či­nu lú­pe­že. 

            V na­mi rie­še­nom prí­pa­de bu­de te­da pot­reb­né zod­po­ve­dať nie­len to, z akých pros­tried­kov bol dar - bi­cy­kel za­kú­pe­ný, ale aj to, či sa jed­ná o  vec osob­nej pot­re­by.  Za­stá­vam ná­zor, že bi­cy­kel nie je mož­né za­ra­diť pod vec osob­nej pot­re­by a to ani v prí­pa­de, ak sa jed­ná o dám­sky bi­cy­kel. Bi­cy­kel to­tiž nie je pred­met, kto­rý by sa via­zal na in­di­vi­dua­li­tu pou­ží­va­te­ľa a bol úz­ko spä­tý s je­ho in­ti­mi­tou, tak ako napr. vy­ššie uve­de­ný mo­bil­ný te­le­fón, v kto­rom mô­že mať pou­ží­va­teľ ulo­že­né fot­ky, kon­tak­ty a rôz­nu ko­mu­ni­ká­ciu súk­rom­nej po­va­hy.

To, či ide o vec osob­nej pot­re­by zis­tí­me re­la­tív­ne jed­no­du­cho, av­šak do­ka­zo­va­nie z akých fi­nan­čných pros­tried­kov bol dar za­kú­pe­ný bu­de v praxi ur­či­te znač­ne kom­pli­ko­va­né a s od­stu­pom ča­su mož­no aj ne­mož­né, naj­mä za si­tuácie, keď sa bu­dú vý­po­ve­de oboch man­že­lov lí­šiť a ne­bu­dú k dis­po­zí­cii iné dô­ka­zy, kto­ré by po­moh­li k ob­jas­ne­niu ve­ci. Za tých­to okol­nos­tí by som sa prik­lo­nil k ná­zo­ru, kto­rý pre­zen­to­val JUDr. Gren­dár na tej­to strán­ke v člán­ku "Ne­dos­ta­tok dô­ka­zov ako dô­vod na od­miet­nu­tie tres­tné­ho ozná­me­nia s práv­nou ve­tou:


„ I. Ak pro­ti se­be sto­ja dve re­le­van­tné sku­pi­ny nav­zá­jom si od­po­ru­jú­cich dô­ka­zov, pri­čom zis­te­nie iných dô­ka­zov (os­ved­ču­jú­cich prav­di­vosť jed­nej ale­bo dru­hej sku­pi­ny dô­ka­zov), po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, je vy­lú­če­né a zis­te­né roz­po­ry nie je mož­né od­strá­niť ani dôs­led­ným vy­hod­no­te­ním od­po­ru­jú­cich si dô­ka­zov, nie je dô­vod na za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia, na­koľ­ko reál­ne nie je mož­né oča­ká­vať vý­rok sú­du o vi­ne pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu ozna­če­né­ho ozna­mo­va­te­ľom.

 II. K preu­ká­za­niu vi­ny pá­cha­te­ľa to­tiž mu­sia exis­to­vať pria­me, res­pek­tí­ve as­poň ne­pria­me dô­ka­zy, kto­rých súhrn mu­sí tvo­riť lo­gic­kú a ni­čím ne­na­ru­šo­va­nú sús­ta­vu vzá­jom­ne sa dopl­ňu­jú­cich dô­ka­zov, kto­rá vo svo­jom cel­ku nie­len spo­ľah­li­vo preu­ka­zu­je všet­ky okol­nos­ti skut­ku v kto­rom sa vi­dí trest­ný čin a us­ved­ču­je z je­ho spá­chania pá­cha­te­ľa, ale sú­čas­ne vy­lu­ču­je mož­nosť aké­ho­koľ­vek iné­ho zá­ve­ru.“

            Na zá­ver tre­ba do­dať, že vzá­jom­né nez­ho­dy me­dzi man­žel­mi, ich ma­jet­ko­vé spo­ry a pod., je pot­reb­né pri­már­ne rie­šiť v inom ako tres­tnom ko­na­ní (sub­si­dia­ri­ta tres­tnej rep­re­sie).

 

 

           


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia