K problematike vecnej príslušnosti policajtov pri vykonávaní obhliadky miesta činu

K prob­le­ma­ti­ke vec­nej prís­luš­nos­ti po­li­caj­tov a práv­ne­ho po­ní­ma­nia ča­su pri vy­ko­ná­va­ní ob­hliad­ky mies­ta či­nu

JUDr. Ing. Ti­mo­tej Ba­ďo

práv­ny ča­ka­teľ pro­ku­ra­tú­ry

 V tres­tnop­ráv­nej praxi čas­to nas­tá­va­jú si­tuácie, ke­dy po­ve­re­ný prís­luš­ník po­li­caj­né­ho zbo­ru vy­ko­ná ob­hliad­ku mies­ta či­nu ku skut­ku, o kto­rom sa dô­vod­ne dom­nie­va, že na ko­na­nie o ňom je z hľa­dis­ka práv­nej kva­li­fi­ká­cie vec­ne prís­luš­ný, av­šak až po vy­ko­na­ní ob­hliad­ky mies­ta či­nu a reali­zá­ciou nad­vä­zu­jú­cich úko­nov tres­tné­ho ko­na­nia vy­jdú naj­avo sku­toč­nos­ti od­ôvod­ňu­jú­ce stra­tu je­ho vec­nej prís­luš­nos­ti. Naj­ty­pic­kej­ším tres­tným či­nom v zmys­le pred­chá­dza­jú­cej ve­ty je trest­ný čin krá­de­že vlá­ma­ním, pri kto­rom de­lia­cim (hra­nič­ným) kri­té­riom me­dzi práv­nou kva­li­fi­ká­ciou skut­ku pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na a pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na je vý­ška spô­so­be­nej ško­dy. Prá­ve na uve­de­nom prík­la­de bu­de v tom­to prís­pev­ku de­monštro­va­ná prob­le­ma­ti­ka vy­dá­va­nia nad­vä­zu­jú­cich uz­ne­se­ní o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, ako aj roz­bor pos­tu­pu le­ge ar­tis.

            V prí­pa­doch naz­na­če­ných pred­chá­dza­jú­cim od­se­kom, keď po vy­ko­na­ní ob­hliad­ky mies­ta či­nu a po nej nas­le­du­jú­ci­mi úkon­mi skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia (spra­vid­la vý­sluch poš­ko­de­né­ho ale­bo za­bez­pe­če­nie lis­tin­ných dô­ka­zov k hod­no­te od­cu­dze­ných ve­cí) vy­vsta­nú sku­toč­nos­ti od­ôvod­ňu­jú­ce stra­tu vec­nej prís­luš­nos­ti po­ve­re­né­ho prís­luš­ní­ka, tí­to pri vy­dá­va­ní nad­vä­zu­jú­ce­ho uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia zvy­čaj­ne pos­tu­pu­jú tak, že tres­tnú vec od­stú­pia vy­šet­ro­va­te­ľo­vi a až ten vy­dá uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia pre sku­tok, kto­rý z hľa­dis­ka práv­nej kva­li­fi­ká­cie spa­dá do je­ho vec­nej prís­luš­nos­ti.Ta­ký­to pos­tup je v roz­po­re s prá­vom.

Ab ini­tio je pot­reb­né kon­šta­to­vať, že naz­na­če­ná práv­na si­tuácia, je vý­sled­kom ne­dos­ta­toč­nej a ne­jas­nej le­gis­la­tí­vy. Ob­hliad­ka mies­ta či­nu je dô­ka­zom, kto­ré­ho vy­ko­na­nie je ako neod­klad­ným, tak aj neo­pa­ko­va­teľ­ným úko­nom. Zá­ko­no­dar­ca v us­ta­no­ve­ní § 199 ods. 4 Tres­tné­ho po­riad­ku kon­ci­po­val, že nie je va­dou ta­ké­ho­to úko­nu, ak ho vy­ko­ná mies­tne prís­luš­ný po­li­cajt, opo­mí­na­júc pri­tom mož­nosť je­ho vy­ko­na­nia aj vec­ne nep­rís­luš­ným po­li­caj­tom. Ap­li­ku­júc prin­cí­py práv­nej lo­gi­ky sa sí­ce ja­ví, že di­fe­ren­co­vať (ne)prís­luš­nosť po­li­caj­ta k vy­ko­na­niu neod­klad­ných, neo­pa­ko­va­teľ­ných a pre­dov­šet­kým zis­ťo­va­cích úko­nov na vec­nú a mies­tu by bo­lo z poh­ľa­du zá­ko­no­dar­cu ne­dô­vod­né, av­šak v zmys­le plat­né­ho práv­ne­ho sta­vu je prav­dou pres­ný opak.

 Vy­ko­na­ním ob­hliad­ky mies­ta či­nu sa za­čí­na tres­tné stí­ha­nie bez­pros­tred­ne. V ča­se pred vy­ko­na­ním ob­hliad­ky mies­ta či­nu po­li­cajt spra­vid­la nie vždy do­ká­že iden­ti­fi­ko­vať všet­ky zna­ky skut­ku, a tým ur­čiť je­ho správ­nu práv­nu kva­li­fi­ká­ciu. Z uve­de­né­ho jed­noz­nač­ne vy­plý­va zá­ver, že ak v ča­se pred vy­ko­na­ním ob­hliad­ky po­li­cajt ne­vie, aká je pres­ná práv­na kva­li­fi­ká­cia skut­ku, er­go ne­poz­ná všet­ky poj­mo­vé zna­ky ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu a vzhľa­dom na do­po­siaľ zná­me sku­toč­nos­ti sa dô­vod­ne dom­nie­va, že ide o sku­tok, na ko­na­nie o kto­rom je vec­ne prís­luš­ný, ob­hliad­ku mies­ta či­nu vy­ko­nať mô­že, a ak nes­kôr vy­jdú naj­avo no­vé sku­toč­nos­ti de­ter­mi­nu­jú­ce, že sku­tok ne­bol tres­tným či­nom, na kto­rý bol reali­zu­jú­ci po­li­cajt vec­ne prís­luš­ný, nes­pô­so­bu­je to ne­zá­kon­nosť tak­to vy­ko­na­né­ho dô­ka­zu.

 Za­ča­tiu tres­tné­ho stí­ha­nia vy­ko­na­ním ob­hliad­ky mies­ta či­nu zod­po­ve­dá po­vin­nosť po­li­caj­ta vy­ho­to­viť nás­led­ne uz­ne­se­nie pod­ľa § 199 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku.Vy­da­nie uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia je con­di­tio si­ne qua non k vy­ko­ná­va­niu nas­le­du­jú­cich úko­nov vy­šet­ro­va­nia ale­bo skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia; to nep­la­tí v prí­pa­de neod­klad­ných, neo­pa­ko­va­teľ­ných a za­is­ťo­va­cích úko­nov, ke­dy sa tres­tné stí­ha­nie za­čí­na prá­ve ich vy­ko­na­ním.Vy­da­nie uz­ne­se­nia pod­ľa § 199 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku je úko­nom, kto­rý mu­sí po­li­cajt vy­dať v pri­me­ra­nej ča­so­vej nad­väz­nos­ti, na­koľ­ko spo­me­nu­té úko­ny sú s tým­to uz­ne­se­ním ča­so­vo, vec­ne a pro­ces­ne pre­po­je­né. Me­dzi vy­ko­na­ním ob­hliad­ky mies­ta či­nu a  za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia neexis­tu­je, z práv­ne­ho hľa­dis­ka, ča­so­vý pries­tor na vy­ko­na­nie a za­bez­pe­če­nie akých­koľ­vek dô­ka­zov, a to vrá­ta­ne tých, kto­ré by moh­li od­ôvod­ňo­vať zme­nu práv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­ku. Ap­li­ku­júc práv­ne po­ní­ma­nie ča­su, vy­ko­na­nie ob­hliad­ky mies­ta či­nu sa s vy­da­ním nad­vä­zu­jú­ce­ho uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia stre­tá­va na ča­so­vej osi v jed­nom a tom is­tom bo­de.

 Ak v ča­se pred vy­ko­na­ním ob­hliad­ky je dô­vod­né pred­pok­la­dať, že ide o trest­ný čin, na kto­ré­ho skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie je po­ve­re­ný prís­luš­ník vec­ne prís­luš­ný, ob­hliad­ku mies­ta či­nu vy­ko­ná a nás­led­ne vy­dá uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia s  práv­nou kva­li­fi­ká­ciou, kto­rá od­ôvod­ňu­je, že vô­bec bol z hľa­dis­ka vec­nej prís­luš­nos­ti op­ráv­ne­ný ta­kú­to ob­hliad­ku vy­ko­nať. Dô­vo­dy, kto­ré ho op­ráv­ňo­va­li ako vec­ne prís­luš­né­ho po­li­caj­ta vy­ko­nať ob­hliad­ku mies­ta či­nu, mu­sia byť tý­mi is­tý­mi dô­vod­mi, kto­ré ho op­ráv­ňu­jú vy­dať nad­vä­zu­jú­ce uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia. Pre­po­ži­čia­va­júc si ter­mi­no­ló­giu súk­rom­né­ho prá­va, uz­ne­se­nie za­lo­že­né na dô­vo­doch pod­ľa tre­tej ve­ty us­ta­no­ve­nia § 199 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku má účin­ky  vý­luč­ne dek­lara­tór­ne, na­koľ­ko v ča­se je­ho vy­dá­va­nia je tres­tné stí­ha­nie už za­ča­té, na roz­diel od uz­ne­se­nia pod­ľa § 199 ods. 1 ve­ty dru­hej Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­ré má účin­ky kon­šti­tu­tív­ne, a prá­ve až je­ho vy­da­ním sa tres­tné stí­ha­nie za­čí­na. Ne­mož­no uz­ne­se­ním o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia dek­la­ro­vať iné práv­ne a skut­ko­vé okol­nos­ti, než aké bo­li v ča­se, ke­dy po­ve­re­ný prís­luš­ník vy­ko­nal ob­hliad­ku mies­ta či­nu!

 Ako už bo­lo vy­ššie v texte vy­jad­re­né, ob­hliad­ka mies­ta či­nu sa s uz­ne­se­ním pod­ľa tre­tej ve­ty us­ta­no­ve­nia § 199 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku stre­tá­va na ča­so­vej osi v jed­nom bo­de. Po­tom pla­tí, že ne­mož­no z tých is­tých práv­nych a skut­ko­vých okol­nos­tí vy­vo­diť ta­ký práv­ny zá­ver, že po­ve­re­ný prís­luš­ník bol na vy­ko­na­nie ob­hliad­ky mies­ta či­nu vec­ne prís­luš­ný (pre­to ju aj vy­ko­nal), av­šak zá­ro­veň pre vy­da­nie nad­vä­zu­jú­ce­ho uz­ne­se­nia vec­ne prís­luš­ný nie je, a pre­to po­va­žu­je za dô­vod­né tres­tnú vec od­stú­piť vy­šet­ro­va­te­ľo­vi, aby ten ako vec­ne prís­luš­ný po­li­cajt vy­dal pred­met­né uz­ne­se­nie.

 Dru­hou a zá­ro­veň pos­led­nou al­ter­na­tí­vou, kto­rá mô­že nas­tať v naz­na­če­nom prí­pa­de je, že ak po­li­cajt v ča­se pred vy­ko­na­ním ob­hliad­ky mies­ta či­nu má k dis­po­zí­cii in­for­má­cie spo­chyb­ňu­jú­ce, že ide o sku­tok, na ko­na­nie, o kto­rom je vec­ne prís­luš­ný, ob­hliad­ku pre­to ne­vy­ko­ná, a tú­to mu­sí vy­ko­nať až vec­ne prís­luš­ný po­li­cajt, kto­rý nás­led­ne vy­dá aj zod­po­ve­da­jú­ce uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia.

 Vzhľa­dom na cha­rak­ter prík­la­dom uvá­dza­né­ho tres­tné­ho či­nu – krá­de­že spá­cha­nej vlá­ma­ním, keď hra­nič­ným de­lia­cim kri­té­riom me­dzi pre­či­nom s tres­tnou sadz­bou do dvoch ro­kov a zlo­či­nom s tres­tnou sadz­bou tri až de­sať ro­kov, je spô­so­be­nie ško­dy na od­cu­dze­ných ve­ciach – sa po­ve­re­ný prís­luš­ník mô­že v ča­se a na mies­te skut­ku v ur­či­tých prí­pa­doch dô­vod­ne dom­nie­vať, že ide o pre­čin spa­da­jú­ci do je­ho vec­nej prís­luš­nos­ti, ak v ča­se pred vy­ko­na­ním ob­hliad­ky ne­má k dis­po­zí­cii in­for­má­cie, kto­ré by je­ho vec­nú prís­luš­nosť spo­chyb­ňo­va­li. Ak po reál­nom vy­ko­na­ní ob­hliad­ky mies­ta či­nu po­ve­re­ný prís­luš­ník za­bez­pe­čil dô­ka­zy preu­ka­zu­jú­ce vý­šku ško­dy, kto­rá od­vod­ňu­je iné práv­ne po­sú­de­nie skut­ku, tie­to sa vždy po­va­žu­jú za dô­ka­zy z ča­so­vé­ho hľa­dis­ka zís­ka­né až po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia.

 Po­ve­re­ný prís­luš­ník mu­sí pri vy­dá­va­ní uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia pos­tu­po­vať spô­so­bom, že sku­tok poj­mo­vý­mi znak­mi a práv­nou kva­li­fi­ká­ciou vy­me­dzí tak, aby zod­po­ve­dal dô­vo­dom, pre kto­ré sám se­ba po­va­žo­val za vec­ne prís­luš­né­ho na vy­ko­na­nie ob­hliad­ky mies­ta či­nu ako pr­vot­né­ho úko­nu tres­tné­ho stí­ha­nia, in con­cre­to vy­hod­no­tiť sku­tok ako pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na, na­koľ­ko z práv­ne­ho hľa­dis­ka neexis­tu­je pred je­ho vy­da­ním ča­so­vý pries­tor na to, aby sa doz­ve­del sku­toč­nos­ti od­ôvod­ňu­jú­ce zme­nu práv­nej kva­li­fi­ká­cie a vec­nej prís­luš­nos­ti.

 Z hľa­dis­ka reál­ne­ho po­ní­ma­nia ča­su, po­ve­re­ný prís­luš­ník vy­ko­ná ob­hliad­ku mies­ta či­nu ku skut­ku, o kto­rom sa dom­nie­va, že je na ko­na­nie o ňom vec­ne prís­luš­ný. Nás­led­ne za­bez­pe­čí sku­toč­nos­ti preu­ka­zu­jú­ce vý­šku spô­so­be­nej ško­dy, z kto­rých mô­že vy­plý­vať, že sku­tok ne­mô­že byť ďa­lej po­su­dzo­va­ný ako pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na, ale mu­sí byť po­sú­de­ný ako zlo­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ka­zom na § 138 písm. e) Tres­tné­ho zá­ko­na, a nás­led­ne pre ten­to sku­tok vy­dá (fy­zic­ky na­pí­še) uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia.

 Z hľa­dis­ka práv­ne­ho po­ní­ma­nia ča­su, po­ve­re­ný prís­luš­ník vy­ko­ná ob­hliad­ku mies­ta či­nu ku skut­ku, o kto­rom sa dom­nie­va, že je na ko­na­nie o ňom vec­ne prís­luš­ný. Z ma­te­riál­ne­ho hľa­dis­ka už v tom­to ča­se exis­tu­je uz­ne­se­nie pod­ľa tre­tej ve­ty us­ta­no­ve­nia § 199 ods. 1Tres­tné­ho po­riad­ku, a to abstrak­tne, na­priek to­mu, že for­mál­ne eš­te ne­bo­lo vy­da­né (na­pí­sa­né), a až nás­led­ne sa po­ve­re­ný prís­luš­ník doz­vie o sku­toč­nos­tiach od­ôvod­ňu­jú­cich zme­nu práv­nej kva­li­fi­ká­cie a vec­nej prís­luš­nos­ti.

 Po­ve­re­ný prís­luš­ník mu­sí po správ­nos­ti pos­tu­po­vať spô­so­bom uve­de­ným v pred­chá­dza­jú­com od­se­ku, a te­da, že vy­dá uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia pre pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na, pri­čom aj skut­ko­vá ve­ta mu­sí z hľa­dis­ka zá­kon­ných zna­kov zod­po­ve­dať zvo­le­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cii a mu­sí opi­so­vať práv­ne a skut­ko­vé pod­mien­ky k ča­su vy­ko­na­nia ob­hliad­ky mies­ta či­nu! Nás­led­ne na zá­kla­de zís­ka­ných in­for­má­cii od­ôvod­ňu­jú­cich zme­nu práv­nej kva­li­fi­ká­cie, a tým aj zme­nu vec­nej prís­luš­nos­ti po­ve­re­ný prís­luš­ník od­stú­pi spis vec­ne prís­luš­né­mu po­li­caj­to­vi (vy­šet­ro­va­te­ľo­vi), kto­rý je op­ráv­ne­ný na kaž­dý ďal­ší úkon tres­tné­ho ko­na­nia, pri­čom spra­vid­la bu­de pr­vým úko­nom upo­ve­do­me­nie poš­ko­de­né­ho ale­bo ozna­mo­va­te­ľa o zme­ne práv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­ku.

 In fi­ne nas­to­le­ný práv­ny prob­lém pre svo­je po­cho­pe­nie a rie­še­nie vy­ža­du­je is­tú mie­ru abstrak­tnos­ti, kto­rú je pot­reb­né ap­li­ko­vať vzhľa­dom na ne­dos­ta­toč­nú a zmä­toč­nú le­gis­la­tí­vu na ne­ho do­pa­da­jú­cu.

 Obi­ter di­ctum k Vy­hláš­ke Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR č. 192/2017 Z. z. o roz­sa­hu vy­ko­ná­va­nia roz­hod­nu­tí, opat­re­ní a úko­nov tres­tné­ho ko­na­nia vo vy­šet­ro­va­ní ale­bo skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ním (ďa­lej len ako „vy­hláš­ka“), kto­rá na­do­bú­da účin­nosť dňom 01.08.2017, uvá­dzam, že tá­to vy­vo­lá­va kraj­ne pa­ra­dox­ný práv­ny stav. Z textá­cie us­ta­no­ve­nia § 10 ods. 10 Tres­tné­ho po­riad­ku vy­plý­va, že pred­met­ná vy­hláš­ka sa mô­že vzťa­ho­vať iba na tých po­li­caj­tov za­ra­de­ných do služ­by po­riad­ko­vej po­lí­cie, kto­rí nie sú po­ve­re­ný­mi prís­luš­ník­mi; uve­de­né vy­plý­va aj z prís­luš­nej dô­vo­do­vej sprá­vy k vy­hláš­ke.Sa­mot­ná vy­hláš­ka ne­roz­li­šu­je po­li­caj­tov pod­ľa vec­nej prís­luš­nos­ti a ta­kú­to úp­ra­vu zrej­me úmy­sel­ne opo­mí­na. V zmys­le us­ta­no­ve­nia § 3 písm. g) vy­hláš­ky, up­ra­vu­jú­ce­ho mož­nosť vy­ko­ná­va­nia ob­hliad­ky mies­ta či­nu „vy­hláš­ko­vý­mi“ po­li­caj­tmi,po­tom vy­plý­va ta­ký práv­ny zá­ver, že ok­rem po­ve­re­né­ho prís­luš­ní­ka kaž­dý po­li­cajt za­ra­de­ný do služ­by po­riad­ko­vej po­lí­cie, hoc aj po­li­cajt z od­bo­ru hi­po­ló­gie, kto­rý ve­die slu­žob­né­ho ko­ňa,mô­že vy­ko­nať ob­hliad­ku mies­ta či­nu ku skut­ku, kto­rý je pri­ma fa­cie zlo­či­nom a re­duc­tio ad ab­sur­dum na prík­lad aj ku skut­ku úk­lad­nej vraž­dy; na stra­ne dru­hej po­ve­re­ný prís­luš­ník ne­mô­že vy­ko­nať ob­hliad­ku mies­ta či­nu ani k tres­tné­mu či­nu krá­de­že vlá­ma­ním do vo­zid­la, o kto­rom pred vy­ko­na­ním ob­hliad­ky vie, že ško­da na od­cu­dze­ných ve­ciach do­sa­hu­je nap­rík­lad su­mu 270 Eur...

Diskusia