K diskusii o Ústavnom súde Slovenskej republiky a k jeho histórii

Publikované: 08. 02. 2018, čítané: 748 krát
 

 

Autor:

 JUDr. Ma­rián Šev­čík, CSc.,

- t.č. ad­vo­kát na sta­rob­nom dô­chod­ku, bý­va­lý ve­dú­ci Slu­žob­né­ho úra­du Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti SR a bý­va­lý vy­so­koš­kol­ský uči­teľ na Práv­nic­kej fa­kul­te Tr­nav­skej Uni­ver­zi­ty v Tr­na­ve.

 

K dis­ku­sii o Ústav­nom sú­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky a je­ho his­tó­rii

 Ano­tá­cia: Pred­me­tom prís­pev­ku je pou­ká­za­nie na niek­to­ré oso­bit­né čr­ty vo vý­vo­ji práv­nej úp­ra­vy vo vzťa­hu k Ústav­né­mu sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky i k prob­le­ma­ti­ke voľ­by sud­cov Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky a k dis­ku­sii k je­ho štvrťsto­roč­nej his­tó­rii.

 

 Poob­hliad­nu­tie sa na čin­nosť Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky pri príl­eži­tos­ti je­ho 25 roč­nej his­tó­rii je ne­po­chyb­ne vhod­nou príl­eži­tos­ťou k to­mu, aby sa us­ku­toč­ni­lo zbi­lan­co­va­nie je­ho čin­nos­ti a na­vo­de­nie dis­ku­sie k to­mu, aké zlep­še­nie práv­nej úp­ra­vy by bo­lo vhod­né.

 Mám za to, že k to­mu­to vý­ro­čiu do­po­siaľ od­bor­nú ús­tav­nop­ráv­nu ve­rej­nosť za­uja­li pre­dov­šet­kým prís­pev­ky je­ho dvoch bý­va­lých ús­tav­ných sud­cov[1] a vy­jad­re­nie sú­čas­nej pred­sed­ky­ne Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky[2] i nás­led­ný vý­voj k tej­to prob­le­ma­ti­ke.[3]

            Z hľa­dis­ka vý­vo­ja čin­nos­ti Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­po­chyb­ne naj­vý­raz­nej­šie mies­to pat­rí je­ho tvo­re­niu a až nás­led­ne je­ho per­so­nál­ne kreo­va­nie.

 Do­po­siaľ mô­že­me zrej­me dô­vod­ne poz­na­me­nať, že čin­nosť Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky vý­znam­nou mie­rou ov­plyv­ni­li je­ho pred­se­do­via, pri­čom ani je­den z nich ne­bol svo­jím pô­vod­ným od­bor­ným za­me­ra­ním ús­tav­ným práv­ni­kom.

 Pr­vý pred­se­da Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky svo­jím od­bor­ným za­me­ra­ním (Aka­de­mik SAV, prof. JUDr. Mi­lan Čič, DrSc. ) bol pre­dov­šet­kým v od­bor­nej li­te­ra­tú­re a pe­da­go­gic­kej praxi zná­my pre­dov­šet­kým v ob­las­ti tres­tné­ho prá­va hmot­né­ho, ale je to oso­ba, kto­rá bo­la pred­se­dom Ko­mi­sie pre tvor­bu Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Z uve­de­né­ho te­da mož­no poz­na­me­nať, že z do­te­raj­ších pred­se­dov Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky mal k ús­tav­nej prob­le­ma­ti­ke naj­bliž­šie pred vstu­pom na pô­du tej­to in­šti­tú­cie, na­vy­še bol tou oso­bou, kto­rá ju od grun­tu za­kla­da­la.

 Dru­hým v do­te­raj­šom ra­de pred­se­dov Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky ( p. prof. Ján Ma­zák, PhD.) vô­bec ne­bol špe­cia­lis­tom na ús­tav­né prá­vo. Je­ho pro­fe­sio­nál­na drá­ha bo­la na pô­de Mes­tské­ho sú­du Ko­ši­ce ako pod­pred­se­da pre ci­vil­ný úsek a nás­led­ne i pre trest­ný úsek. V pe­da­go­gic­kej ob­ci je vní­ma­ný pre­dov­šet­kým pre ob­lasť ob­čian­ske­ho prá­va. Je to zá­ro­veň oso­ba, kto­rá svoj man­dát riad­ne nes­kon­či­la je­ho up­ly­nu­tím, ale po­čas svoj­ho fun­kčné­ho ob­do­bia nás­tu­pom do pres­tíž­nej me­dzi­ná­rod­nej  in­šti­tú­cie.

 Sú­čas­ná pred­sed­ky­ňa Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, v po­ra­dí je­ho tre­tia naj­vyš­šia per­só­na tiež nie je pô­vod­ným špe­cia­li­zo­va­ným za­me­ra­ním k prob­le­ma­ti­ke ús­tav­né­ho prá­va, je to bý­va­lá tres­tná sud­ky­ňa.[4]

            Rov­na­ký poh­ľad je mož­no uvá­dzať aj pri poh­ľa­de na všet­ky tri do­te­raj­šie ge­ne­rá­cie ús­tav­ných sud­cov. Ne­na­chá­dza­me v ich ra­de kla­sic­kých ús­tav­ných od­bor­ní­kov ( zrej­me ok­rem doc. dr. Eduar­da Ba­rá­ny­ho, Dr.Sc. ).

 Vo všeo­bec­nos­ti mož­no kon­šta­to­vať, že sú to ob­čian­skop­ráv­ni od­bor­ní­ci, tiež z pros­tre­dia tres­tné­ho prá­va ale­bo z pros­tre­dia no­tár­ske­ho ale­bo pe­da­go­gic­ké­ho, z vy­so­kej ve­rej­ne štát­nej sprá­vy ( bý­va­lí štát­ni ta­jom­ní­ci ) ale­bo z ra­dov pos­lan­cov naj­vyš­šie­ho zá­ko­no­dar­né­ho zbo­ru Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo do­kon­ca i z pros­tre­dia, kto­ré je nez­lu­či­teľ­né s pos­ta­ve­ním ús­tav­né­ho sud­cu.

 V tej­to dis­ku­sii k čin­nos­ti Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky zá­služ­né mies­to pat­rí pí­šu­cim bý­va­lým ús­tav­ným sud­com, kto­rí ve­rej­nosť od­bor­nú i laic­kú in­for­mu­jú o svo­jich poz­nat­koch z inter­né­ho pros­tre­dia ús­tav­né­ho sú­du, pri­čom ako uvá­dzam vy­ššie ani tie­to oso­by nie sú kla­sic­ký­mi ús­tav­ný­mi práv­nik­mi[5] a je ur­či­tým spô­so­bom vtip­né, že si vo svo­jom dis­kus­nom prís­pev­ku uvá­dza­jú ozna­če­nie eme­rit­ný ús­tav­ný sud­ca[6], ako per ana­lo­giam z cir­kev­né­ho pros­tre­dia.

 Pri poh­ľa­de na ta­ký­to veľ­mi struč­ný exkurz, kto­rý si ne­ná­ro­ku­je na je­ho úpl­nosť priam ko­mic­ky pô­so­bí zdô­raz­ňo­va­nie tej sku­toč­nos­ti, že by kan­di­dá­ti na ús­tav­né­ho sud­cu ma­li mať od­bor­nú spô­so­bi­losť na ús­tav­né prá­vo, keď sa­mot­ný vy­šet­ro­va­te­lia v kan­ce­lá­rii Pre­zi­den­ta Slo­ven­skej re­pub­li­ky ju ne­ma­jú ta­kú­to úz­ko vy­me­dze­nú od­bor­nú spô­so­bi­losť, na­vy­še pri pri­po­me­nu­tí jed­né­ho naj­výz­nam­nej­šie­ho práv­ne­ho sta­no­vis­ka Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, že slo­ven­ský parla­ment ne­má prá­vo zria­ďo­vať vy­šet­ro­va­cie or­gá­ny, te­da moc zá­ko­no­dar­ná, pri­čom moc vý­kon­ná, pre­zi­dent re­pub­li­ky áno, kto­rý to nik­de v zne­ní Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­má sta­no­ve­né ako op­ráv­ne­nie, ako svo­je prá­vo na kreo­va­nie ta­ké­ho­to or­gá­nu, aj keď v pos­ta­ve­ní aké­ho­si je­ho pod­rad­né­ho or­gá­nu.

 Nás­led­ná dis­ku­sia, či do­kon­ca šermov­an­ie s tzv. Be­nát­skou ko­mi­siou za­vá­ňa ná­sil­ným inter­na­cio­na­li­zo­va­ním ve­ci, pri­čom sa zrej­me ve­do­me, nie z opatr­nos­ti opo­mí­na, že tvor­ba Slo­ven­skej ús­ta­vy preš­la po­su­dzo­va­cím ko­na­ním v rám­ci Ra­dy Euró­py, a jej dos­lo­va de­val­vo­va­nie jej pred­kla­da­né­ho textu v pro­ce­se jej príj­ma­nia vo vte­daj­šom slo­ven­skom parla­men­te pri hla­so­va­ní ad per­so­na všet­ký­mi prí­tom­ný­mi pos­lan­ca­mi slo­ven­ské­ho parla­men­tu, pos­lan­ca­mi za KDH je len predz­na­me­na­ním pok­ra­čo­va­ním práv­nej ne­kul­túr­nos­ti v od­bor­nej ma­ši­né­rii v kan­ce­lá­rii Pre­zi­den­ta Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 Eme­rit­ný ús­tav­ný sud­ca Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky p. JUDr. Ján Dr­go­nec, DrSc., svo­ju od­bor­nú drá­hu za­čí­nal na pô­de hos­po­dár­ske­ho prá­va, v rám­ci kto­ré­ho na­do­bu­dol ve­dec­kú hod­nosť DrSc., pri­čom je­ho nás­led­né práv­ne pô­so­be­nie sa vy­zna­ču­je správ­nym poh­ľa­dom na to, že pri po­čet­ných no­ve­li­zá­ciách Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky vte­daj­šia vlád­na gar­ni­tú­ra ne­napl­ni­la spl­no­moc­ne­nie da­né vte­daj­šie­mu pred­se­do­vi Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky na vy­hlá­se­nie úpl­né­ho zne­nia Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky pri príl­eži­tos­ti ús­tav­né­ho zá­ko­na č. 9/1999 Z. z., kto­rým sa me­ni­la a dopĺňa­la Ústa­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky v zne­ní ús­tav­né­ho zá­ko­na č. 244/1998 Z. z., pri­čom sa tak sta­lo až dňa 13.04.2001, keď v čias­tke 56 pod č. 135/2001 Z. z. bo­lo uve­rej­ne­né úpl­né zne­nie Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 460/1992 Zb. ( ús­tav­ným zá­ko­nom č. 90/2001 Z. z. ). Ne­pov­šim­nu­tie tej­to po­vin­nos­ti sa viac­krát opa­ko­va­lo[7].

 Oso­bit­nú zmien­ku si te­da za­slú­ži je­ho úva­ha o tom, že by ve­ci, kto­ré prek­ra­ču­jú rá­mec se­ná­tu ma­la byť rie­še­ná na ple­nár­nom za­sad­nu­tí ús­tav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Tej­to úva­he je mož­né len pris­ved­čiť z to­ho dô­vo­du, že ple­nár­ne za­sad­nu­tie Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky by ma­lo byť tým mies­tom, v kto­rom sa zjed­no­cu­jú práv­ne ná­zo­ry jed­not­li­vých se­ná­tov už len pre­dov­šet­kým z to­ho zá­sad­né­ho dô­vo­du, že roz­hod­nu­tia se­ná­tov sú roz­hod­nu­tia­mi Ústav­né­ho sú­du a sú to pod­ľa zne­nia Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky roz­hod­nu­tia ko­neč­né, kto­ré nie je mož­né žiad­nym práv­nym pro­ces­ným pos­tu­pom me­niť.

 Mám za to, že tá­to prob­le­ma­ti­ka ma­la byť rie­še­ná buď v oso­bit­nej pro­ces­nop­ráv­nej úp­ra­ve ko­na­nia pred Ústav­ným sú­dom Slo­ven­skej re­pub­li­ky ( sa­mot­ní ús­tav­ní sud­co­via vý­raz­ne po­ci­ťu­jú jej ab­sen­ciu ), kto­rá do­po­siaľ ab­sen­tu­je ale­bo v ča­se keď sa vy­tvá­ral dos­lo­va po­hon na ak­cep­to­va­nie tzv. Elek­tro­nic­kej po­da­teľ­ne k čin­nos­ti ko­na­nia pred Ústav­ným sú­dom., kto­rá bo­la príj­ma­ná v ča­se dru­hé­ho zbo­ru ús­tav­ných sud­cov ako oso­bit­ný re­žim pre Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Sta­lo sa tak len ako me­cha­nic­ké prev­za­tie zo vte­daj­šej exeku­tí­vy pre čin­nosť všeo­bec­ných sú­dov.

 V sú­čas­nos­ti te­da prob­le­ma­ti­ka vý­be­ru ús­tav­ných sud­cov k úko­nu ich vy­me­no­va­nia za ús­tav­ných sud­cov re­zo­nu­je v rôz­nych mo­di­fi­ká­ciách, pri­čom sa zrej­me dis­ku­sia skôr ve­die len v po­li­tic­kých ro­vi­nách a nie pre­dov­šet­kým v ro­vi­ne ús­tav­nop­ráv­nej. Ná­zo­ry, že by ich vý­ber ale­bo do­kon­ca me­no­va­nie ma­lo byť roz­trie­de­né me­cha­niz­mom, že ur­či­té kvó­rum bu­de mať vlá­da, parla­ment a pre­zi­dent re­pub­li­ky nie je šťas­tnou úva­hou, nie to eš­te rie­še­ním.

 V ta­kom­to mo­de­lo­vom rie­še­ní by tu bo­lo vý­raz­né os­la­be­nie parla­men­tnej de­mok­ra­cie, ale po­sil­ne­nie tak­to sta­no­ve­ných rie­še­ní kreo­va­nia, bo­lo by to po­sil­ne­nie pos­ta­ve­nia pre­zi­den­ta re­pub­li­ky, te­da sna­ha o le­ga­li­zo­va­nie a po­sil­ne­nie tzv. dru­hé­ho mo­cen­ské­ho cen­tra, s čím do­po­siaľ ne­bo­la po­zi­tív­na skú­se­nosť. Neh­ľa­diac na to, že v roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky by ne­bol za­bez­pe­če­ný nad­hľad nad ve­cou, ale len napl­ne­nie pred­stáv ich no­mi­ná­cií, te­da ne­zá­vis­losť ich roz­ho­do­va­cie­ho pro­ce­su by ne­bo­la pl­no­hod­not­ne za­bez­pe­če­ná.

            V uve­de­nom mo­de­lo­vom návr­hu by sme sa dos­tá­va­li do per­ma­nen­tnej si­tuácie, že navr­ho­va­teľ ale­bo do­kon­ca me­no­va­teľ ta­kej­to oso­by bu­de evo­ko­vať spo­ry me­dzi ús­tav­ný­mi in­šti­tú­cia­mi, zni­žo­va­nie auto­ri­ty Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 Ne­po­chyb­ne, že mo­del, kto­rý je v sú­čas­nos­ti má svo­je rá­cio i vý­ho­dy. Plé­num Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­nú­ka pre­zi­den­to­vi adep­tov na fun­kciu ús­tav­né­ho sud­cu, z kto­rých má pre­zi­dent re­pub­li­ky po­vin­nosť vy­me­no­vať sud­cov ús­tav­né­ho sú­du.

 Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky svo­jím zlo­že­ním je je­di­ným plu­ra­lit­ným or­gá­nom, kto­rý vzi­šiel zo slo­bod­ných de­mok­ra­tic­kých vo­lieb, a je práv­ne bez­výz­nam­né, že si sil­nej­ší man­dát pre­sa­dzu­je navr­ho­va­nú oso­bu do po­nu­ky.

 Pre­zi­den­to­vi re­pub­li­ky te­da zos­tá­va len riad­ne zreali­zo­vať svo­je ús­tav­né prá­vo vy­me­no­vať z parla­men­tnej po­nu­ky, pri­čom ne­má po­vin­nosť zdô­vod­ňo­vať svo­je roz­hod­nu­tie, kto­ré je to roz­hod­nu­tie, kto­ré je roz­hod­nu­tím ko­neč­ným.

 Dis­ku­sia o tom, že by to ma­li byť uchá­dza­či s ti­tu­lom dok­tor práv nie je šťas­tná, na­koľ­ko sú­čas­né zne­nie vy­so­koš­kol­ské­ho zá­ko­na v tom­to prí­pa­de me­dzi ti­tu­lom ma­gis­ter a dok­tor práv ne­či­ní žia­den kva­li­fi­kač­ný roz­diel.

 Po­žia­dav­ka, aby bol uchá­dzač o no­mi­ná­ciu na ús­tav­né­ho sud­cu už s hod­nos­ťou kan­di­dá­ta práv­nych vied nie je dô­vod­ná, na­koľ­ko ne­ga­ran­tu­je nes­tran­nosť a úpl­nú od­bor­nosť pre ús­tav­nop­ráv­ne roz­ho­do­va­nie.

 Do­po­siaľ, te­da od ro­ku 2016 v dis­ku­sii ne­zaz­ne­la úva­ha, či je ús­tav­ný sud­ca od­vo­la­teľ­ný zo svo­jej fun­kcie a za napl­ne­nia akých pod­mie­nok.

 V ro­koch 2002 – 2008 na tú­to té­mu bo­li via­ce­ré roz­pra­vy v plé­ne NR SR, ale bez reál­ne­ho vý­cho­dis­ka[8]. Chý­ba­la od­va­ha a vô­ľa sa s tým­to ak­tuál­nym prob­lé­mom vy­spo­ria­dať. V tej­to do­be je to už neak­tuál­ne vzhľa­dom na kon­čia­ce sa fun­kčné ob­do­bie do­tyč­nej oso­by.Návrh, kto­rý bol vte­daj­šie­mu pre­zi­den­to­vi Slo­ven­skej re­pub­li­ky pred­lo­že­ný ako ús­tav­nop­ráv­ny rá­mec ne­bol zreali­zo­va­ný.Zrej­me bu­de vhod­né sa k ne­mu v šir­ších sú­vis­los­tiach vrá­tiť.

Zá­ver

 Zá­ve­rom je mož­né poz­na­me­nať, že sú­čas­ný mo­del vý­be­ru návr­hu ús­tav­ných sud­cov je pos­ta­ču­jú­ci, ne­vy­vo­lá­va po­chyb­nos­ti o od­bor­nej strán­ke kan­di­dá­tov na ús­tav­ných sud­cov.

 Ak­tuál­nou sa stá­va otáz­ka pri­ja­tia oso­bit­nej práv­nej úp­ra­vy ko­na­nia pred ús­tav­ným sú­dom, aby sa od­strá­nil nie vhod­ný mo­del pri­me­ra­né­ho pou­ží­va­nia všeo­bec­nej pro­ces­nej úp­ra­vy.

 

 

 

 

           



[7]JUDr. Ján Dr­go­nec, DrSc., Ústa­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky s úvod­ným ko­men­tá­rom, 2010, ISBN 80-89122-65-3

[8]https://www.ak­tua­li­ty.sk/cla­nok/336555/ma­to­vi­cov­ci-zia­da­ju-vy­set­ro­va­cie-vy­bo­ry-pot­re­bu­ju-mi­ni­mal­ne-90-hla­sov/


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia