Poznámky k aplikácii zákona o obetiach trestných činov

Publikované: 22. 02. 2018, čítané: 2193 krát
 

 

    Poz­nám­ky k ap­li­ká­cií zá­ko­na o obe­tiach tres­tných či­nov

 

Autor: npor. JUDr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec – vy­šet­ro­va­teľ PZ

Re­cen­zent: JUDr. Pe­ter Šam­ko – sud­ca Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve

 

Autor kri­ti­zo­val zne­nie zá­ko­na o obe­tiach tres­tných či­nov[1]. Zá­kon však pla­tí a pre­to ho tre­ba dodr­žia­va a to aj na­priek vý­kla­do­vým a ap­li­kač­ným prob­lé­mom. OČTK aj vzhľa­dom k práv­nej nor­me v pr­vom ra­de mu­sí dbať na zá­kon­nosť tres­tné­ho ko­na­nia. Pri vý­kla­de si bu­de­me po­má­hať Smer­ni­cou 2012/29 EU z 25.10.2012 a Dô­vo­do­vou sprá­vou.

            Me­to­do­lo­gic­ké vý­cho­dis­ká:

Cha­rak­ter pred­kla­da­né­ho vý­kla­du je do­čas­ný, na­koľ­ko ap­li­ká­cia bu­de pro­fi­lo­va­ná aj ná­rok­mi zo stra­ny pro­ku­ra­tú­ry, sú­dov atď. Vzhľa­dom k to­mu, že zá­ko­no­dar­ca pri­jal nor­mu v sú­čas­nom zne­ní je ne­vyh­nut­né pris­tú­piť k ro­zum­né­mu vý­kla­du práv­nej nor­my a jej ap­li­ká­cií.

Autor sa po­kú­si o po­mer­ne nez­vy­čaj­ný, euro kon­form­ný vý­klad nor­my t.j. vý­klad práv­nej nor­my z hľa­dis­ka sú­lad­nos­ti s euro nor­ma­mi. Zá­kon pre­važ­ne vy­chá­dza z tran­spo­no­va­ných smer­níc. Nás bu­de za­ují­mať smer­ni­ca č. 2012/29 EÚ zo dňa 25.10.2012, pre­to bu­de zvo­le­ný vý­klad ad­res­nej­ší ako te­leolo­gic­ký vý­klad práv­nej nor­my. Pred­lo­že­ný vý­klad má však via­ce­ré  ob­me­dzenia pre ap­li­kač­nú prax OČTK.

Čl. 288 Zmlu­vy o fun­go­va­ní EÚ  ho­vo­rí že: „Smer­ni­ca je zá­väz­ná pre kaž­dý člen­ský štát, kto­ré­mu je ur­če­ná, a to vzhľa­dom na vý­sle­dok, kto­rý sa má do­siah­nuť, pri­čom sa voľ­ba fo­riem a me­tód po­ne­chá­va vnút­roš­tát­nym or­gá­nom.“ Pod­ľa sú­čas­né­ho sta­vu sú všet­ky člen­ské štá­ty (v pr­vom ra­de) a ich štát­ne or­gá­ny (v dru­hom ra­de) po­vin­né pre­sa­dzo­vať zne­nie a účel smer­níc, av­šak smer­ni­ce ne­zak­la­da­jú in­di­vi­duál­ne prá­va osôb.[2]

Te­da „ak bo­la smer­ni­ca preb­ra­tá do práv­ne­ho po­riad­ku dot­knu­té­ho člen­ské­ho štá­tu ones­ko­re­ne a jej prís­luš­né us­ta­no­ve­nia ne­ma­jú pria­my úči­nok, vnút­roš­tát­ne súd­ne or­gá­ny sú od up­ly­nu­tia le­ho­ty na preb­ra­tie po­vin­né vy­kla­dať vnút­roš­tát­ne prá­vo v čo naj­väč­šej mož­nej mie­re s pri­hliad­nu­tím na zne­nie a účel pred­met­nej smer­ni­ce s cie­ľom dos­pieť k vý­sled­kom, kto­ré sle­du­je tá­to smer­ni­ca, up­red­nos­tniac ta­ký vý­klad vnút­roš­tát­nych pred­pi­sov, kto­rý je naj­viac zlu­či­teľ­ný v sú­la­de s tým­to úče­lom, aby do­siah­li rie­še­nie zlu­či­teľ­né s us­ta­no­ve­nia­mi da­nej smer­ni­ce.“[3]

Ďalej je pot­reb­né uviesť, že zne­nie práv­nej nor­my má v zá­sa­de pred­nosť a smer­ni­ce ob­sa­hu­jú inter­pre­tač­ný a ap­li­kač­ný ko­rek­tív. Zá­kon mô­že sta­no­viť aj šir­ší roz­sah práv ako ur­ču­je smer­ni­ca.

 Smer­ni­ca č. 2012/29 EÚ zo dňa 25.10.2012

V prí­pa­de ja­zy­ko­vých zna­los­tí autor od­po­rú­ča naš­tu­do­vať si smer­ni­cu v an­glic­kom zne­ní, v slo­ven­skom prek­la­de sú via­ce­ré ne­dos­tat­ky.

Za sú­čas­ný zmä­tok oh­ľad­ne ap­li­ká­cie zá­ko­na o obe­tiach jed­noz­nač­ne ne­mož­no pok­la­dať smer­ni­cu. Tá len sta­no­vu­je cie­le kto­ré ma­jú člen­ské štá­ty do­siah­nuť. Je pot­reb­né pri­po­me­núť, že pre­važ­ná väč­ši­na opat­re­ní ako nap­rík­lad prá­vo na tl­mo­če­nie, prá­vo na pos­kyt­nu­tie in­for­má­cií o svo­jom prí­pa­de či ochra­na poš­ko­de­ných po­čas tres­tné­ho ko­na­nia for­mou za­me­dzenia kon­tak­tu s pá­cha­te­ľom a rad ďal­ších, v tres­tnom ko­na­ní už ob­siah­nu­té bo­li. V smer­ni­ci náj­de­me aj ur­či­té sme­ro­vé vek­to­ry kam by ma­la smer­ni­ca mie­riť. Smer­ni­ca ho­vo­rí o ná­si­lí z dô­vo­du poh­la­via, ro­do­vej iden­ti­ty ale­bo ro­do­vé­ho vy­jad­re­nia či ro­do­vo mo­ti­vo­va­né ná­si­lie, pod kto­rým sa ro­zu­mie nap­rík­lad dis­kri­mi­ná­cia, sexuál­ne de­lik­ty, ob­cho­do­va­nie s ľuď­mi, mr­za­če­nie žen­ských poh­lav­ných or­gá­nov, tres­tné či­ny spá­cha­né v me­ne cti, ďa­lej ná­si­lie pá­cha­né blíz­kou oso­bou či obe­te te­ro­riz­mu a po­dob­ne.

            K zá­ko­nu o obe­tiach tres­tných či­nov:

Sa­mot­ná práv­na nor­ma je špe­ciál­nou nor­mou k Tres­tné­mu po­riad­ku, kto­rá sa tý­ka špe­ci­fic­ké­ho ok­ru­hu osôb. Zá­kon za­vá­dza niek­to­ré no­vé poj­my kto­ré bu­de pot­reb­né v praxi ap­li­ko­vať. Poj­my ako obeť, obzvlášť zra­ni­teľ­ná obeť atď. nie sú „no­vé“ ka­te­gó­rie tres­tné­ho ko­na­nia v zmys­le sub­jek­tov tres­tné­ho ko­na­nia ale­bo stra­ny ko­na­nia (§ 10 ods. 11 TP). Nao­pak, ma­jú po­va­hu se­lek­tív­no – sta­tu­so­vú. Tak ako do­te­raz je nut­né roz­li­šo­vať, kto je sve­dok resp. sve­dok - poš­ko­de­ný. Zá­pis­ni­ce sa te­da me­niť v zá­sa­de ne­mu­sia (dopl­niť áno). Šta­tút obe­te resp. obzvlášť zra­ni­teľ­nej obe­te atď. zá­kon priz­ná­va oso­bám, kto­ré v sú­vis­los­ti s tres­tným či­nom utr­pe­li uj­mu. Ten­to šta­tút vzni­ká ex le­ge te­da zo zá­ko­na, av­šak tý­ka sa ur­či­tých špe­ci­fic­kých práv osôb prí­pa­de po­vin­nos­tí OČTK, ale len vzhľa­dom k tej­to ob­me­dze­nej mno­ži­ne.

Z hľa­dis­ka tres­tné­ho prá­va te­da poj­my obeť, obzvlášť zra­ni­teľ­ná obeť a tiež oso­by pod­ľa § 2 ods. 1 písm. c) bo­dy 1 až 3 ZoO; sve­dok, na kto­rom bol trest­ný čin spá­cha­ný v zmys­le § 125 ods. 5 TP; sve­dok, kto­rý je obzvlášť zra­ni­teľ­nou obe­ťou pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na v zmys­le § 134 ods. 4 TP; sve­dok ako oso­ba, kto­rá je obzvlášť zra­ni­teľ­nou oso­bou v zmys­le § 135 ods. 5 TP zna­me­na­jú vždy poš­ko­de­nú oso­bu t.j. oso­bu kto­rej vznik­la v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s tres­tnou čin­nos­ťou zá­ko­nom pred­pok­la­da­ná uj­ma.

K § 2 práv­na zá­sa­da pou­čo­va­nia

Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd sú po­vin­né v prie­be­hu ce­lé­ho tres­tné­ho ko­na­nia umož­niť poš­ko­de­né­mu pl­né up­lat­ne­nie je­ho práv, o kto­rých ho tre­ba riad­ne, vhod­ným spô­so­bom a zro­zu­mi­teľ­ne pou­čiť. Tres­tné ko­na­nie sa mu­sí viesť s pot­reb­nou oh­ľa­dupl­nos­ťou k poš­ko­de­né­mu. Tre­ba zoh­ľad­niť je­ho osob­nú si­tuáciu a okam­ži­té pot­re­by, vek, poh­la­vie, prí­pad­né zdra­vot­né pos­tih­nu­tie a je­ho vy­spe­losť a zá­ro­veň pl­ne reš­pek­to­vať je­ho fy­zic­kú, men­tál­nu a mo­rál­nu in­teg­ri­tu. Us­ta­no­ve­nia oso­bit­né­ho zá­ko­na o prá­vach obe­tí tres­tných či­nov tým nie sú dot­knu­té.

S pri­hliad­nu­tím na zne­nie člán­ku 9 smer­ni­ce mož­no uviesť, že obe­te ma­jú prá­vo na za­ob­chá­dzanie s reš­pek­tom a bez dis­kri­mi­ná­cie. Nor­ma však po­jed­ná­va o kon­tak­te, ko­mu­ni­ká­cií a prís­tu­pe or­gá­nu, nie však o cha­rak­te­re tres­tné­ho ko­na­nia. Autor chá­pe tak­to nas­ta­ve­nú zá­klad­nú zá­sa­du ako ur­či­tú po­vin­nosť OČTK a sú­dov vhod­ne ko­mu­ni­ko­vať s poš­ko­de­ným. No­vá práv­na zá­sa­da je de fac­to smer­nič­ný pla­giát zá­ko­no­dar­cu a k to­mu do­kon­ca vy­tr­hnu­tý z kon­textu. Smer­nič­ná pred­lo­ha sa to­tiž tý­ka­la „dô­vo­dov“ pri­ja­tia smer­ni­ce a nie jej cie­ľov, ako to zrej­me po­cho­pil zá­ko­no­dar­ca. Sa­mot­ná smer­ni­ca v ods. 9 pra­cu­je s vý­hrad­ným poj­mom obeť tres­tné­ho či­nu a nie poš­ko­de­ný (v šir­šom zmys­le) ako je to uve­de­né v us­ta­no­ve­ní no­vej práv­nej zá­sa­dy.

K § 30a Psy­cho­lóg:

Je po­moc­nou oso­bou tres­tné­ho ko­na­nia má ná­rok na náh­ra­du ne­vyh­nut­ných vý­dav­kov a uš­lej mzdy ale­bo iné­ho preu­ká­za­teľ­né­ho uš­lé­ho príj­mu. Prob­lém mož­no nas­ta­ne pri dos­tup­nos­ti v mi­mop­ra­cov­nej do­be, keď psy­cho­ló­go­vi ne­bu­de mož­né uh­ra­diť náh­ra­du napr. uš­lé­ho príj­mu a v prí­pa­de, že psy­cho­lóg ne­bu­de mať iné vý­dav­ky, je­ho účasť zos­ta­ne bez fi­nan­čnej náh­ra­dy. Zá­ko­no­dar­ca asi pred­pok­la­dá, že úh­ra­da uš­lej mzdy a napr. ces­tov­né­ho bu­de pre psy­cho­ló­gov dos­ta­toč­ná mo­ti­vá­cia aby sa dos­ta­vo­va­li na, pre nich ne­po­vin­né, úko­ny.

 Prib­ra­tie psy­cho­ló­ga mož­no vy­ko­nať aj opat­re­ním, kto­ré má tech­nic­ko-or­ga­ni­zač­nú po­do­bu. Opat­re­nie ne­má sta­no­ve­nú po­vin­nú pí­som­nú po­do­bu, ho­ci sa čas­to pí­som­ná for­ma vy­ža­du­je. Čo sa tý­ka sa­mot­nej smer­ni­ce, tak tá v zá­sa­de o psy­cho­ló­go­vi ml­čí. Psy­cho­ló­ga mož­no for­mál­ne priz­vať až po za­ča­tí tres­tné­ho ko­na­nia.

K § 48 ods. 2 Poš­ko­de­ný:

V prí­pa­do­chak sa jed­ná o TČ pro­ti blíz­kej oso­be (§ 127 ods. 4 TZ prí­buz­ný v pria­mom po­ko­le­ní, os­vo­ji­teľ, os­vo­je­nec, sú­ro­de­nec a man­žel; iné oso­by v ro­din­nom ale­bo ob­dob­nom po­me­re sa pok­la­da­jú za nav­zá­jom blíz­ke oso­by len vte­dy, ak by uj­mu, kto­rú utr­pe­la jed­na z nich, dru­há prá­vom po­ci­ťo­va­la ako uj­mu vlas­tnú), oso­be zve­re­nej (§ 127 ods. 8 TZ oso­bou zve­re­nou do sta­ros­tli­vos­ti ale­bo do­zo­ru sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie oso­ba, kto­rá je vzhľa­dom na svoj vek ale­bo zdra­vot­ný stav ale­bo z iné­ho dô­vo­du na zá­kla­de roz­hod­nu­tia sú­du ale­bo iné­ho štát­ne­ho or­gá­nu, na zá­kla­de zmlu­vy zve­re­ná iné­mu, aby vo svo­jej do­mác­nos­ti ale­bo v za­ria­de­ní ur­če­nom na ten­to účel ale­bo in­de na ňu do­ze­ral, sta­ral sa o ňu, za­opat­ro­val ju ale­bo ju vy­cho­vá­val) a tiež oso­be mlad­šej ako 18 ro­kov, po­li­cajt v pod­ne­te na vy­da­nie návr­hu na us­ta­no­ve­nie opat­rov­ní­ka mu­sí navr­hnúť aj zá­stup­cu z ra­dov sub­jek­tov pos­ky­tu­jú­cich po­moc obe­tiam. Návrh má na súd sme­ro­vať aj keď ta­ký­to zá­stup­ca nie je ak­re­di­to­va­ný.

K § 49 Pou­čo­va­nie:

Or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní a súd je po­vin­ný poš­ko­de­né­ho o je­ho prá­vach pou­čiť pod­ľa toh­to zá­ko­na a pos­kyt­núť mu pl­nú mož­nosť na ich up­lat­ne­nie.

Uve­de­né us­ta­no­ve­nie v zá­sa­de po­jed­ná­va o oso­be s pro­ces­ným pos­ta­ve­ním poš­ko­de­né­ho pod­ľa § 46 Tres­tné­ho po­riad­ku. V prí­pa­de ak poš­ko­de­ný ne­má šta­tút obe­te ( napr. zá­stup­ca práv­nic­kej oso­by) ne­dos­tá­va pí­som­nú in­for­má­ciu.

Pri pou­čo­va­ní je pot­reb­né ďa­lej pri­hlia­dať na § 4 ods. 1 ZoO, ak je poš­ko­de­ný zá­ro­veň: „obeť má v roz­sa­hu us­ta­no­ve­nom zá­ko­nom prá­vo na prís­tup k in­for­má­ciám, kto­ré sa tý­ka­jú ve­ci, v kto­rej je obe­ťou. In­for­má­cie sa obe­ti pos­ky­tu­jú pre ňu zro­zu­mi­teľ­ným spô­so­bom v ús­tnej for­me a pí­som­nej for­me“ a § 4 ods. 2 ZoO „Po­li­cajt je po­vin­ný pri pr­vom kon­tak­te pos­kyt­núť obe­ti pri zoh­ľad­ne­ní od­ôvod­ne­ných po­trieb obe­te v zá­vis­los­ti od jej ve­ku, ro­zu­mo­vej a vô­ľo­vej vy­spe­los­ti, zdra­vot­né­ho sta­vu vrá­ta­ne psy­chic­ké­ho sta­vu a cha­rak­te­ru tres­tné­ho či­nu in­for­má­cie...“

Smer­ni­ca v čl. 21 ur­ču­je, že pou­če­nie obe­te má byť v pr­vom ra­de zro­zu­mi­teľ­né. „Ta­ké­to in­for­má­cie a po­ra­den­stvo by ma­li pos­ky­to­vať v jed­no­du­chom a zro­zu­mi­teľ­nom ja­zy­ku. Ma­lo by sa tiež za­is­tiť, že obeť bu­de po­čas ko­na­nia ro­zu­mieť. V tej­to sú­vis­los­ti sa mu­sí pri obe­ti zoh­ľad­niť jej zna­losť ja­zy­ka, v akom sa po­dá­va­jú in­for­má­cie, vek vy­spe­losť, in­te­lek­tuál­ne a emo­cio­nál­ne schop­nos­ti, gra­mot­nosť a rôz­ne du­šev­né ale­bo te­les­né pos­tih­nu­tia. Oso­bit­ne by sa ma­li zoh­ľad­niť ťaž­kos­ti pri po­ro­zu­me­ní ale­bo ko­mu­ni­ká­cií, kto­ré mô­žu vy­plý­vať z ur­či­té­ho dru­hu zdra­vot­né­ho pos­tih­nu­tia, nap­rík­lad slu­cho­vé­ho ale­bo re­čo­vé­ho pos­tih­nu­tia...

Vy­ná­ra sa te­da otáz­ka ako správ­ne pou­čo­vať. Pre vý­klad pri­hliad­ni­me aj na us­ta­no­ve­nie § 134 ods. 4 TP t.j. vý­slu­chu na ka­me­ru. Má­me obeť vo ve­ku 16 ro­kov. Oso­bu vy­po­čú­va­me na ka­me­ru. Akým spô­so­bom však reali­zo­vať pou­če­nie oso­by? Prax už pri­nies­la nie­koľ­ko za­ují­ma­vých rie­še­ní ako ploš­né pou­čo­va­nie o všet­kých prá­vach o dĺžke 47 mi­núť, zvu­ko­vá nah­ráv­ka čí­ta­nia pou­če­ní, skrá­te­nie pou­če­ní pred ka­me­rou a pod. Zo zne­nia smer­ni­ce mož­no vy­vo­diť pr­vo­ra­dý zá­ujem o obeť a chá­pa­nie jej oso­bi­tej ži­vot­nej si­tuácie v kto­rej jej má štát po­vin­nosť po­môcť. V cie­ľoch smer­ni­ce čl. 1 ods. 2 sa vy­ža­du­je aby člen­ské štá­ty bra­li hlav­ný zre­teľ aj na naj­lep­ší zá­ujem di­eťa­ťa, kto­ré sa po­su­dzu­je in­di­vi­duál­ne. Ne­mož­no neuviesť, že štát a rov­na­ko tak aj smer­ni­ca sa v tom­to bo­de po­sú­va do ro­le „ochran­cu zá­uj­mov obe­te“. Sia­hodl­hé pou­čo­va­nie obe­te sa pre­to mô­žu zdať skôr ako za­ťa­žu­jú­ce či kon­trap­ro­duk­tív­ne. Autor po­va­žu­je za naj­vhod­nej­ší mo­del pou­čo­va­nia mix zjed­no­du­še­ných hlav­ných po­vin­nos­tí a op­ráv­ne­ní poš­ko­de­né­ho s pri­hliad­nu­tím na cha­rak­ter tres­tné­ho či­nu, zá­uj­mu obe­te a mie­ry „po­zor­nos­ti“ obe­te. V tej­to sú­vis­los­ti je nut­né pri­po­me­núť sku­toč­nosť, že zá­kon pred­pok­la­dá se­lek­ti­vi­tu pou­čo­va­nia či adap­tá­cie vzhľa­dom k poš­ko­de­né­mu. V prí­pa­de neúpl­nos­ti pou­če­nia napr. na ka­me­ru te­da ne­do­chá­dza k „ab­so­lút­nej nep­lat­nos­ti“ úko­nu a v tom­to bo­de je pot­reb­né viac dbať na zá­uj­my poš­ko­de­né­ho ako na for­mál­ne po­žia­dav­ky. O vhod­nos­ti správ­ne­ho pou­če­nia pla­tí pre­zum­pcia správ­nos­ti, te­da že OČTK zvo­lil správ­nu me­tó­du po­kiaľ sa nep­reu­ká­že opak.[4]

 

§ 125 Kon­fron­tá­cia:

 

Ak bu­de v tres­tnom ko­na­ní sve­dok, kto­rý je v ča­se vy­ko­na­nia kon­fron­tá­cie mlad­ší ako 18 ro­kov, tak je kon­fron­tá­cia nep­rí­pus­tná. V tej­to sú­vis­los­ti je nut­né uviesť, že in­šti­tút kon­fron­tá­cie je pri­már­ne ur­če­ný do tres­tné­ho ko­na­nia po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia aj keď je ana­lo­gic­ky vy­uží­va­ný aj v ko­na­ní pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia. V prí­pa­de oso­by mlad­šej ako 18 ro­kov zá­ko­no­dar­ca vy­lú­čil kon­fron­tá­cie ob­vi­ne­ný-sve­dok, sve­dok-sve­dok a to úpl­ne. Kon­ver­zne mož­no uviesť, že kon­fron­tá­cia ob­vi­ne­né­ho, kto­rý je mla­dis­tvý je v zá­sa­de mož­ná.

Rov­na­ko tak zá­ko­no­dar­ca vy­lú­čil aj kon­fron­tá­cie oso­by nad 18 ro­kov a to pri tres­tných či­noch pro­ti ľud­skej dôs­toj­nos­ti t.j. § 199 zná­sil­ne­nie, § 200 sexuál­ne ná­si­lie, § 201 sexuál­ne zneu­ží­va­nie, § 203 sú­lož me­dzi prí­buz­ný­mi o tres­tnom či­ne tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by § 208 ale­bo o tres­tnom či­ne ob­cho­do­va­nia s ľuď­mi § 179, us­ta­no­ve­nia od­se­kov 1 a 2 „ak ide o sved­ka, na kto­rom bol ta­ký­to trest­ný čin spá­cha­ný.“

Uve­de­ná di­kcia je "vad­ná", t.j. ide o sved­ka – poš­ko­de­né­ho a nie poj­mo­vé ozna­če­nie sved­ka v kri­mi­na­lis­tic­kom zmys­le, ter­mín „sve­dok“ bol zrej­me zá­ko­no­dar­com pou­ži­tý s pri­hliad­nu­tím na sys­te­ma­ti­ku tres­tné­ho kó­dexu. Ja­zy­ko­vým vý­kla­dom je te­da mož­né dôjsť k zá­ve­ru, že kon­fron­to­vať sved­ka – poš­ko­de­né­ho s os­tat­ný­mi sved­ka­mi aj pri tak­to uve­de­ných TČ je mož­né, nie však s ob­vi­ne­ným. Uve­de­ný pos­tup je v zá­sa­de v praxi dodr­žia­va­ný.

Ďal­šia časť us­ta­no­ve­nia kon­šta­tu­je, že ob­me­dzenie kon­fron­tá­cie sa tý­ka aj sved­ka (sved­ka – poš­ko­de­né­ho) pri tres­tných či­noch spá­cha­ných ná­si­lím ale­bo hroz­bou ná­si­lia (lú­pež, nát­lak, vy­die­ra­nie atď.) a to v prí­pa­doch ri­zi­ka dru­hot­nej vik­ti­mi­zá­cie[5], či opa­ko­vej vik­ti­mi­zá­cie[6] s oh­ľa­dom na vek, poh­la­vie, sexuál­nu orien­tá­ciu, ra­su, ná­rod­nosť atď. Z uve­de­nej di­kcie mož­no vy­vo­diť, že kon­fron­tá­cia sved­ka – poš­ko­de­né­ho a ob­vi­ne­né­ho pri tých­to tres­tných či­noch je v zá­sa­de mož­ná, ak neh­ro­zí tým­to úko­nom „vik­ti­mi­zá­cia“ obe­ti. Po­sú­de­nie vy­ko­ná OČTK, pri­čom ak sve­dok-poš­ko­de­ný bu­de súh­la­siť a ne­po­ve­die to k nás­led­nej uj­me, v zá­sa­de neexis­tu­je pre­káž­ka pre vý­kon kon­fron­tá­cie aj pri TČ spá­cha­nom ná­si­lím ale­bo hroz­bou ná­si­lia (lú­pež a pod.), te­da ak tým neh­ro­zí vik­ti­mi­zá­cia obe­te.

Smer­ni­ca  č.  2012/29 EU o prob­le­ma­ti­ke zá­ka­zu kon­fron­tá­cie ne­po­jed­ná­va, resp. nie pria­mo. Skôr v roz­sa­hu prá­va obe­te na ochra­nu pred dru­hot­nou vik­ti­mi­zá­ciou

 

§ 134 ods. 4 „vý­sluch na ka­me­ru“:

V pr­vom ra­de je nut­né uviesť, že nor­ma ope­ru­je s poj­mom „sve­dok v tres­tnom ko­na­ní“ kto­rý zá­ro­veň  je obzvlášť zra­ni­teľ­nou obe­ťou pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na“ (pro­ces­né pos­ta­ve­nie + sta­tus).

Ako už bo­lo uve­de­né obzvlášť zra­ni­teľ­ná obeť atď. sú sta­tu­so­vé poj­my. Ne­jed­ná sa te­da o sub­jekt, či stra­nu tres­tné­ho ko­na­nia v zmys­le § 10 ods. 11 Tres­tné­ho po­riad­ku. OČTK ne­roz­ho­du­je o vzni­ku sta­tu­su, ten vzni­ká ex le­ge, te­da zo zá­ko­na. Obeť a obzvlášť zra­ni­teľ­ná obeť však mu­sí byť chá­pa­ná ako oso­ba kto­rej vznik­la v sú­vis­los­ti s tres­tným či­nom ur­či­tá uj­ma, t.j. je poš­ko­de­ným. Opač­ne však ne­mož­no uviesť, že kaž­dý poš­ko­de­ný je auto­ma­tic­ky obe­ťou tres­tné­ho či­nu.

Pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 2 ods. 1 písm. c) ZoO sa obzvlášť zra­ni­teľ­nou obe­ťou ro­zu­me­jú (od­sek 1.) di­eťa do 18 ro­kov a to aj vte­dy ak vek oso­by nie je zná­my av­šak dô­vod­ne mož­no pred­pok­la­dať že je di­eťa­ťom, (od­sek 2.) oso­ba nad 75 ro­kov, oso­ba so zdra­vot­ným pos­tih­nu­tím (od­sek 3.), obeť vy­bra­ných tres­tných či­nov ako tý­ra­nia, TČ spá­cha­né­ho or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou, TČ pro­ti ľud­skej dôs­toj­nos­ti, TČ te­ro­riz­mu ale­bo do­má­ce­ho ná­si­lia (od­sek 4.) či obeť TČ spá­cha­né­ho ná­si­lím, hroz­bou ná­si­lia ale­bo z dô­vo­du poh­la­via, sexuál­nej orien­tá­cie, ná­rod­nos­ti, ra­sy ale­bo et­nic­kej prís­luš­nos­ti, ná­bo­žen­ské­ho vy­zna­nia ale­bo vie­ry (od­sek 5.) a tiež obeť  iné­ho TČ s vy­šším ri­zi­kom opa­ko­va­nej vik­ti­mi­zá­cie (od­sek 6.).

V prí­pa­doch pod­ľa od­stav­ca 4 až 6 už mož­no § 134 ods. 4 ZoO zá­kon pria­mo pra­cu­je s poj­mom obeť. Obe­ťou je na zá­kla­de us­ta­no­ve­nia § 2 ods. 1 písm. a)  od­sta­vec 1. ZoO „fy­zic­ká oso­ba, kto­rej bo­lo ale­bo ma­lo byť tres­tným či­nom ub­lí­že­né na zdra­ví, spô­so­be­ná ma­jet­ko­vá ško­da, mo­rál­ka ale­bo iná ško­da ale­bo bo­li zru­še­né či oh­ro­ze­né jej zá­ko­nom chrá­ne­né prá­va ale­bo slo­bo­dy.

Z toh­to hľa­dis­ka je mož­né vy­ko­nať vý­sluch na ka­me­ru poš­ko­de­né­ho pri TČ: ob­cho­do­va­nie s ľuď­mi § 179, tý­ra­nie blíz­kej a zve­re­nej oso­by § 208, TČ spá­cha­né or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou,  trest­ný či­ny pro­ti ľud­skej dôs­toj­nos­ti ako sú zná­sil­ne­nie § 199, sexuál­ne ná­si­lie § 200, sexuál­ne zneu­ží­va­nie § 201 a nasl., sú­lož me­dzi prí­buz­ný­mi pod­ľa § 203 a tres­tných či­nov te­ro­riz­mu ale­bo do­má­ce­ho ná­si­lia (špe­ci­fic­ké tres­tné či­ny) a tiež tres­tné či­ny spá­cha­né ná­si­lím, hroz­bu ná­si­lia a to ak bo­lo mo­tí­vom poh­la­vie, sexuál­nej orien­tá­cie, ná­rod­nos­ti, ra­se ale­bo et­nic­kej prís­luš­nos­ti, ná­bo­žen­ské­ho vy­zna­nia ale­bo vie­ry, ale aj iná obeť tres­tné­ho či­nu, kde je  obeť vy­sta­ve­ná vy­ššie­mu ri­zi­ku opa­ko­va­nej vik­ti­mi­zá­cie a to po in­di­vi­duál­nom po­sú­de­ní prí­pa­du.

Čo sa tý­ka us­ta­no­ve­ní § 2 ods. 1 písm. b) od­sta­vec 2. ZoO, t.j. prí­pa­dy tzv. „po­zos­ta­lých“, aj tých­to je nut­né po­va­žo­vať za oso­by sved­kov, kto­rým v sú­vis­los­ti s tres­tnou čin­nos­ťou vznik­la uj­ma a te­da tiež sa jed­ná o sved­kov-poš­ko­de­ných.

Smer­ni­ca však ho­vo­rí tro­chu inou re­čou. V sú­vis­los­ti s nah­rá­va­ním osôb sa spo­mí­na v ka­pi­to­le 4 člá­nok 24 len, že ak je obe­ťou di­eťa, člen­ské štá­ty ok­rem iné­ho za­is­tia: „aby sa po­čas vy­šet­ro­va­nia tres­tné­ho či­nu moh­li zho­to­viť zvu­ko­vo – ob­ra­zo­vé zá­zna­my všet­kých vý­slu­chov det­skej obe­te a aby tie­to zá­zna­my vý­slu­chov bo­lo mož­né pou­žiť ako dô­kaz v tres­tnom ko­na­ní“[7]Pro­ces­né pra­vid­lá vzťa­hu­jú­ce sa na zho­to­vo­va­nie zá­zna­mov, uve­de­né v pís­me­ne a) pr­vé­ho pod od­se­ku a ich pou­ží­va­nie sa sta­no­via vo vnút­roš­tát­nom prá­ve.“ Tak ale­bo onak, smer­ni­ca nik­de ne­po­ža­du­je ob­li­ga­tór­ne zho­to­vo­va­nie ka­me­ro­vých zá­zna­mov pri det­ských obe­tiach a už vô­bec nie pri oso­bách star­ších ako 75 ro­kov či iných obe­tiach tres­tnej čin­nos­ti. V uve­de­nej sú­vis­los­ti te­da ide zá­kon­ná nor­ma sil­ne nad rá­mec cie­ľa po­ža­do­va­né­ho smer­ni­cou. V prí­pa­doch, keď te­da nie je z ob­jek­tív­nych dô­vo­dov mož­né reali­zo­vať vý­sluch na ka­me­ru v zá­sa­de ne­do­chá­dza k po­ru­še­niu cie­ľov smer­ni­ce, ale k ne­napl­ne­niu práv­nej nor­my (o práv­nych nás­led­koch niž­šie).

 

Ap­li­ká­cia

Ak te­da práv­na nor­ma po­jed­ná­va o obzvlášť zra­ni­teľ­nej obe­ti (v tom­to prí­pa­de ce­lý § 2 ods. 1 písm. c) ZoO) kto­rou sa ro­zu­mie sve­dok-poš­ko­de­ný a sta­no­vu­je mo­ment toh­to úko­nu do "tres­tné­ho ko­na­nia" je nut­né pri­hliad­nuť na us­ta­no­ve­nie § 10 ods. 15 TP t.j. až po za­ča­tí tres­tné­ho ko­na­nia. Čo však pri­ná­ša­jú uve­de­né zá­ve­ry pre prax?

Ur­či­te mož­no vy­lú­čiť "lik­vi­dá­ciu" us­ta­no­ve­nia a pos­tu­pu pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia t.j. § 196 ods. 2 TP. Tres­tné ozná­me­nie, vý­slu­chy poš­ko­de­né­ho, ozna­mo­va­te­ľa a po­doz­ri­vé­ho v pred­príp­rav­nej fá­ze tres­tné­ho ko­na­nia nie sú no­ve­lou dot­knu­té. Šta­tút obe­te sa sí­ce vzťa­hu­je aj na „poš­ko­de­né­ho“ v pred  príp­rav­nej fá­ze tres­tné­ho ko­na­nia, av­šak po­vin­nosť vy­po­čú­vať na ka­me­ru nie je via­za­ná na ten­to šta­tút, ale na pro­ces­né pos­ta­ve­nie sved­ka-poš­ko­de­né­ho. To­to pro­ces­né pos­ta­ve­nie je však ak­ti­vo­va­né až za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia. Vý­sluch "na ka­me­ru" v pred príp­rav­nej fá­ze tres­tné­ho ko­na­nia te­da nie je ob­li­ga­tór­ny, na­koľ­ko tú­to po­vin­nosť OČTK ani zá­kon pod­ľa us­ta­no­ve­ní § 196 ods. 2 TP, nep­red­pok­la­dá.

Pred za­ča­tím tres­tné­ho ko­na­nia oso­ba poš­ko­de­ný či ozna­mo­va­teľ, kto­rý dis­po­nu­je sta­tu­som obe­te, má v zá­sa­de no­vé prá­va op­ro­ti pô­vod­nej práv­nej nor­me. Jed­ná sa tu naj­mä o prá­vo obe­te na in­for­má­cie či prá­vo na pos­kyt­nu­tie od­bor­nej po­mo­ci ale aj „no­vé“ po­vin­nos­ti pre OČTK kto­ré ma­jú pris­tu­po­vať k obe­ti cit­li­vo. Sa­mot­ný vý­sluch „na ka­me­ru“ však ne­mož­no vy­vo­dzo­vať zo sta­tu­su obe­te, ale len vý­hrad­ne z pro­ces­né­ho pos­ta­ve­nia poš­ko­de­né­ho. 

Pro­ces­né pos­tu­py

V ďal­šom ko­na­ní mu­sí­me te­da v sú­la­de s euro kon­for­mným vý­kla­dom za­bez­pe­čiť aby sa vý­sluch "na ka­me­ru" v zá­sa­de neo­pa­ko­val, ho­ci to zá­kon strik­tne ne­za­ka­zu­je. V tej­to sú­vis­los­ti sa te­da po pri­hliad­nu­tí na zá­uj­my obe­te a aj zmy­sel zá­ko­na po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia ot­vá­ra­jú as­poň tri pro­ces­né ces­ty (v zá­vis­los­ti od prí­pa­du a in­di­vi­dua­li­zá­cie pos­tu­pu):

a) Rov­na­ké tres­tné ko­na­nie ako v sú­čas­nos­ti len s pr­vkom vý­slu­chov „na ka­me­ru“

b) Tres­tné ozná­me­nie a nás­led­né vý­slu­chy, do­ru­če­né lis­ti­ny v sú­la­de s § 196 ods. 2 TP sú dos­ta­toč­né na to aby sa po­doz­ri­vé­mu vznie­slo ob­vi­ne­nie. Nas­le­du­je štan­dard­ný pos­tup tres­tné­ho ko­na­nia. Nap­lá­nu­je sa vý­sluch "na ka­me­ru" a s tým, že v prí­pa­de ak má ob­vi­ne­ný ob­haj­cu a do­ža­du­je sa toh­to prá­va, tak pre úče­ly kon­tra­dik­tór­nos­ti ko­na­nia sa mu ad­vo­ká­to­vi umož­ní účasť vý­slu­chu "na ka­me­ru" pri­čom ob­haj­ca mô­že klásť otáz­ky len v sú­la­de s úče­lom toh­to úko­nu a za­brá­ne­niu vik­ti­mi­zá­cie obe­te.

c) po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia sa vy­ko­ná vý­sluch poš­ko­de­nej "na ka­me­ru" v prí­pa­de, ak ta­ký­to vý­sluch oz­rej­mí okol­nos­ti sved­čia­ce v pros­pech vzne­se­nia ob­vi­ne­nia, to­to roz­hod­nu­tie OČTK vy­dá. Po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia však jus­tič­né or­gá­ny vy­ža­du­jú spot­re­bo­va­nie pr­vku kon­tra­dik­tór­nos­ti. Za tým­to úče­lom sa ja­ví ako vhod­né, dať ob­vi­ne­né­mu a je­ho práv­ne­mu zá­stup­cov mož­nosť, ak o to pre­ja­ví zá­ujem, pre­hliad­nu­tie si vý­slu­chu (buď v zá­pis­nič­nej ale­bo vi­deo po­do­be). K to­mu­to vý­slu­chu má prá­vo sa vy­jad­riť, mô­že uviesť okol­nos­ti kto­ré sú v roz­po­re s je­ho vý­po­ve­ďou, prí­pad­ne mô­že navr­hnúť po­lo­že­nie otá­zok. OČTK by v tom­to bo­de mal pri­hliad­nuť na po­va­hu tých­to do­py­to­va­ných sku­toč­nos­tí a ak ich zá­važ­nosť mož­no po­va­žo­vať za re­le­van­tnú, mož­no zvo­liť opa­ko­va­ný vý­sluch poš­ko­de­né­ho na ka­me­ro­vý zá­znam. Po­va­ha toh­to "dopl­ňu­jú­ce­ho" vý­slu­chu by ma­la tkvieť v do­py­to­va­ní sa na vznik­nu­té roz­po­ry, otáz­ky ob­vi­ne­né­ho, prí­pad­ne ob­ha­jo­by, ak sú prí­pus­tné vzhľa­dom k po­va­he vý­slu­chu. Roz­hod­ne by sa ne­ma­lo jed­nať o opa­ko­va­nie ce­lé­ho vý­slu­chu. Do­py­to­va­nie na kon­krét­ne otáz­ky a od­stra­ňo­va­nie roz­po­rov by ma­lo byť ve­de­né tak, aby sa mi­ni­ma­li­zo­va­la mož­nosť pri­vo­de­nia trau­my pre poš­ko­de­né­ho, av­šak zá­ro­veň bo­lo mož­né sku­tok riad­ne ob­jas­niť v zmys­le us­ta­no­ve­ní tres­tných no­riem. V prí­pa­de ak to nie je pre roz­hod­nu­tie OČTK ne­vyh­nut­né, mož­no roz­po­ry od­stra­ňo­vať v ko­na­ní pred sú­dom.

Uve­de­ný vý­klad ap­li­ká­cie by bol sú­lad­ný aj s ďal­ší­mi us­ta­no­ve­nia­mi, keď sa vy­ža­du­je aby vý­sluch vied­la tá is­tá oso­ba. Zá­ko­no­dar­ca pou­ží­va po­jem v "príp­rav­nom ko­na­ní" čo tak­tiež od­ka­zu­je do ko­na­nia po za­ča­tia tres­tné­ho stí­ha­nia do po­da­nia ob­ža­lo­by/návr­hu/prá­vop­lat­né­ho roz­hod­nu­tia vo ve­ci sa­mej(§ 10 ods. 15 TP). Ne­tý­ka sa však pred­príp­rav­nej fá­zy tres­tné­ho ko­na­nia, ako už bo­lo uve­de­né vy­ššie.

Vý­sluch ta­kej­to obe­ti, te­da mô­že reali­zo­vať oso­ba vo vý­jaz­de na zá­pis­ni­cu o tres­tnom ozná­me­ní v ďal­šom ko­na­ní tá is­tá oso­ba a s pri­hliad­nu­tím na od­sta­vec 5. pri obzvlášť zra­ni­teľ­nej  obe­ti pri taxatív­ne uve­de­ných TČ (len taxatív­ne uve­de­né, ako sú TČ pro­ti ľud­skej dôs­toj­nos­ti, ob­cho­do­va­nie s ľuď­mi, tý­ra­nie blíz­kej a zve­re­nej oso­by oso­ba rov­na­ké­ho poh­la­via). Vý­slu­chy pri inej tres­tnej čin­nos­ti mô­že viesť aj oso­ba roz­diel­ne­ho poh­la­via. Zá­kon však v tom­to od­se­ku uvá­dza, že aj pri taxatív­ne uve­de­ných TČ a pri obzvlášť zra­ni­teľ­nej obe­ti mô­že vy­ko­nať vý­sluch ta­kej­to oso­by OČTK roz­diel­ne­ho poh­la­via, ak to­mu brá­nia zá­važ­né dô­vo­dy. Aké to sú je po­mer­ne ťaž­ké vzhľa­dom k rôz­no­ro­dos­ti praxe uviesť. V zá­sa­de ako po­môc­ku mož­no uviesť: tie kto­ré vy­slo­ve­ne brá­nia pri­de­le­niu tres­tnej ve­ci oso­be rov­na­ké­ho poh­la­via, napr. pri­ro­dze­ná fluk­tuácia, prí­pad­ne keď na prís­luš­nom od­de­le­ní nep­ra­cu­je oso­ba rov­na­ké­ho poh­la­via ale­bo jej za­ťa­že­nosť je ove­ľa vy­ššia ako u osôb rôz­ne­ho poh­la­via a v zá­uj­me ply­nu­los­ti ko­na­nia je nut­né pri­de­liť vec oso­be rov­na­ké­ho poh­la­via, prí­pa­de ide o vä­zob­nú vec a je pot­reb­né vy­ko­nať vý­sluch via­ce­rých obe­tí na­raz, prí­pad­ne smer­ni­ca spo­mí­na cho­ro­bu, ma­ter­skú ale­bo ro­di­čov­skú do­vo­len­ku, či prí­pa­dy ďal­ších „ope­rač­ných ale­bo prak­tic­kých ob­me­dze­ní“.  Dô­vod mu­sí byť za­zna­če­ný v zá­pis­ni­ci.

Pri reali­zá­cií vý­slu­chu sved­ka do 18 ro­kov sa pos­tu­pu­je pod­ľa pô­vod­né­ho us­ta­no­ve­nia § 135 TP.

§ 134 ods. 4  Tres­tné­ho po­riad­ku

Nor­ma uvá­dza, že k vý­slu­chu sa pri­be­rie psy­cho­lóg ale­bo zna­lec kto­rý má na­po­môcť k správ­ne­mu ve­de­niu vý­slu­chu. Práv­na nor­ma „nep­ri­púš­ťa“ vý­nim­ku. Psy­cho­lóg ako po­moc­ná oso­ba ne­mu­sí byť za­pí­sa­ný v zoz­na­me znal­cov, zrej­me sa mô­že jed­nať o oso­bu s tou­to pro­fe­siou. Pod­ľa dô­vo­do­vej sprá­vy: „tu však tre­ba poz­na­me­nať, že psy­cho­ló­gom, kto­rý sa pri­be­rá do ko­na­nia mô­že byť aj nap­rík­lad prís­luš­ník Po­li­caj­né­ho zbo­ru, za pred­pok­la­du, že má prís­luš­nú kva­li­fi­ká­ciu, resp. od­bor­né vzde­la­nie v prís­luš­nom od­bo­re“.

Nor­ma nep­red­sta­vu­je nó­vum, aj pod­ľa us­ta­no­ve­nie § 135 ods. 1 TP sa k vý­slu­chu oso­by mlad­šej ako 18 ro­kov, pri­be­ral psy­cho­lóg ale­bo zna­lec. No­vé je len pos­ta­ve­nie psy­cho­ló­ga ako po­moc­nej oso­by tj. rov­na­ké ako u pro­bač­né­ho a me­diač­né­ho úrad­ní­ka, vy­ššie­ho súd­ne­ho úrad­ní­ka, súd­ne­ho ta­jom­ní­ka a asis­ten­ta pro­ku­rá­to­ra, za­pi­so­va­te­ľa, tl­moč­ní­ka a prek­la­da­te­ľa, ne­zú­čas­tne­nú oso­bu a fi­gu­ran­ta. Vzhľa­dom k tej­to úp­ra­ve autor po­va­žu­je za vy­lú­če­né priz­va­nie psy­cho­ló­ga ne­za­pí­sa­né­ho do zoz­na­mu znal­cov k po­da­niu zna­lec­ké­ho po­sud­ku. V niek­to­rých prí­pa­doch, je pot­reb­né pri­hliad­nuť na zne­nie nor­my, kto­rá uvá­dza, že na­mies­to psy­cho­ló­ga mô­že byť priz­va­ný zna­lec. V tom­to bo­de nie je na mies­te vy­kla­dať uve­de­ný po­jem pri­veľ­mi reš­trik­tív­ne. Nor­ma tvr­dí, že: „sa pri­be­rie psy­cho­lóg ale­bo zna­lec, kto­rý so zre­te­ľom na pred­met vý­slu­chu vy­po­čú­va­nej oso­by pris­pe­je k správ­ne­mu ve­de­niu vý­slu­chu“, vzhľa­dom k ok­ru­hu tres­tných či­nov však auto­ma­tic­ky ne­mu­sí ísť len o psy­cho­ló­ga prí­pad­ne psy­chia­tra. Mô­že sa jed­nať aj o iné­ho znal­ca, kto­rý pris­pe­je k to­mu, aby sa vý­sluch vie­dol sprá­ve (oz­rej­me­nie napr. pro­ce­su vzni­ku nás­led­ku)  tak, aby sa už vý­sluch ne­mu­sel opa­ko­vať.

Za­ra­de­nie psy­cho­ló­ga me­dzi po­moc­né oso­by má však aj ne­rie­še­né ap­li­kač­né dôs­led­ky. Ak te­da psy­cho­lóg/po­moc­ná oso­ba kto­rá má „len“ na­po­má­hať pri vý­slu­chu, mô­že sa zoz­na­mo­vať s ob­sa­hom spi­su (OČTK má po­vin­nosť chrá­niť súk­ro­mie obe­te, tá­to po­vin­nosť je pos­tu­lo­va­ná aj sa­mot­nou smer­ni­cou)(?) a tiež či mô­že psy­cho­lóg v prie­be­hu vý­slu­chu klásť obe­ti otáz­ky(?) a po­dob­ne.

Smer­ni­ca psy­cho­ló­ga spo­mí­na len raz a to nas­le­dov­ne: „úlo­hou slu­žieb na pod­po­ru obe­tí nie je, aby sa­my pos­ky­to­va­li roz­siah­lu špe­cia­li­zo­va­nú a pro­fe­sio­nál­nu po­moc. Ak je to pot­reb­né, služ­by na pod­po­ru obe­tí by ma­li obe­tiam po­má­hať ob­rá­tiť sa na exis­tu­jú­cu pro­fe­sio­nál­nu pod­po­ru, nap­rík­lad psy­cho­ló­gov.“ Pre­doš­lý člá­nok smer­ni­ce sa však tý­kal špe­cia­li­zo­va­nej pod­po­ry pre obe­te a nie or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní resp. tres­tné­ho ko­na­nia. Smer­ni­ca nao­pak či už ka­pi­to­lou 5, čl. 25, ale­bo čl. 61 po­ža­du­jú aby „všet­ci úrad­ní­ci, kto­rí sa zú­čas­tňu­jú na tres­tnom ko­na­ní a kto­rí pra­vi­del­ne prí­du do osob­né­ho kon­tak­tu s obe­ťa­mi, by ma­li mať prís­tup k pri­me­ra­nej po­čia­toč­nej a kon­ti­nuál­nej od­bor­nej príp­ra­ve na úrov­ne pri­me­ra­nej ich kon­tak­tu s obe­ťa­mi, aby ve­de­li iden­ti­fi­ko­vať obe­te a ich pot­re­by...“, „Člen­ské štá­ty by ma­li za­bez­pe­čiť ta­kú­to od­bor­nú príp­ra­vu pre služ­by po­lí­cie a súd­nych za­mes­tnan­cov“ či „Člen­ské štá­ty za­is­tia, aby úrad­ní­ci, kto­rí prav­de­po­dob­ne prí­du do kon­tak­tu s obe­ťa­mi, ako nap­rík­lad prís­luš­ní­ci po­lí­cie a súd­ni za­mes­tnan­ci ab­sol­vo­va­li všeo­bec­nú a špe­cia­li­zo­va­nú od­bor­nú príp­ra­vu na úrov­ni, kto­rá zod­po­ve­dá mie­re ich kon­tak­tu s obe­ťa­mi s cie­ľom zvý­šiť ich ve­do­mosť o pot­re­bách obe­tí a mož­nos­ti za­ob­chá­dzať s obe­ťa­mi nes­tran­ne s reš­pek­tom a pro­fe­sio­nál­ne.“ V tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né pri­po­me­núť, že poj­my ako: in­di­vi­duál­ne po­sú­de­nie obe­te, hroz­ba dru­hot­nej či opa­ko­va­nej vik­ti­mi­zá­cie atď. je mož­né vy­kla­dať nie len vý­hrad­ne práv­ne, ale nao­pak na po­za­dí na­do­bud­nu­tých od­bor­ných zna­los­tí. Štát for­mou psy­cho­ló­ga v tres­tnom ko­na­ní ur­či­te ne­napĺňa uve­de­né us­ta­no­ve­nie smer­ni­ce, na­koľ­ko (nie len) štát­ni za­mes­tnan­ci ma­jú byť v tej­to prob­le­ma­ti­ke riad­ne preš­ko­le­ní. Slu­žob­né po­môc­ky ty­pu: do­taz­ník na od­had ri­zi­ka oh­ro­ze­nia oh­ro­ze­nej oso­by[8] len dok­res­ľu­jú ne­vyh­nut­nú pot­re­bu štruk­tu­rál­ne­ho doš­ko­ľo­va­nia.

           V prí­pa­doch ke­dy nie je reál­ne ne­mož­no za­bez­pe­čiť vý­sluch psy­cho­ló­ga k vý­slu­chu (napr. vec vo vä­zob­nom re­ži­me, do­vo­len­ko­vé ob­do­bie, od­miet­nu­tie účas­ti) te­da mož­no vy­chá­dzať, že je­ho nep­rí­tom­nosť nez­na­me­ná po­ru­še­nie cie­ľov smer­ni­ce a v prí­pa­de ak bu­de vý­sluch ve­de­ný správ­ne, a te­da bu­de spl­ne­ný účel pre kto­rý zá­ko­no­dar­ca pri­ká­zal účasť psy­cho­ló­ga tj. „k vý­slu­chu sa pri­be­rie psy­cho­lóg ale­bo zna­lec, kto­rý so zre­te­ľom na pred­met vý­slu­chu vy­po­čú­va­nej oso­by pris­pe­je k správ­ne­mu ve­de­niu vý­slu­chu...“ mož­no mať za to, že vý­sluch tak­tiež ne­bu­de tr­pieť „ab­so­lút­nou nep­lat­nos­ťou“ a bu­de v zá­sa­de pri­ja­teľ­ný. Pri tých­to vý­cho­dis­kách je však pot­reb­né uviesť, že nor­ma uk­la­dá po­vin­nosť, kto­rú je pot­reb­né spl­niť. OČTK je po­vin­ný vy­vi­núť maximál­nu sna­hu o napl­ne­nie nor­my. Len v prí­pa­de ob­jek­tív­nej ne­mož­nos­ti napl­ne­nia nor­my, mož­no pris­tú­piť k úva­hám o ne/plat­nos­ti úko­nu.

 

 § 135 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku "vý­slu­chy mla­dis­tvých"

Pred vy­po­ču­tím sved­ka pod­ľa pr­vej ve­ty or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní pre­kon­zul­tu­je spô­sob ve­de­nia vý­slu­chu so psy­cho­ló­gom ale­bo znal­com, kto­rý bu­de prib­ra­ný k vý­slu­chu, a ak je to pot­reb­né, aj s or­gá­nom so­ciál­nop­ráv­nej ochra­ny de­tí a so­ciál­nej ku­ra­te­ly, zá­kon­ným zá­stup­com ale­bo pe­da­gó­gom tak, aby sa za­bez­pe­či­lo správ­ne vy­ko­na­nie vý­slu­chu a pre­diš­lo sa dru­hot­nej vik­ti­mi­zá­cii

Dopl­nok pred­sta­vu­je po­vin­nosť pre OČTK kon­zul­to­vať správ­ne ve­de­nie vý­slu­chu s vy­po­čú­va­nou oso­bou. Ob­sah a ani roz­sah zá­ko­no­dar­ca neš­pe­ci­fi­ko­val. Cie­ľom však je správ­ne ve­de­nie sa­mot­né­ho vý­slu­chu a tiež za­brá­ne­nie dru­hot­nej vik­ti­mi­zá­cii. Príp­rav­ná kon­zul­tá­cia má pre OČTK od­po­rú­ča­cí cha­rak­ter. 

 

§ 135 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku

Dup­li­cit­ná úp­ra­va po­ža­du­je, aby OČTK pri sved­ko­vi do 18 ro­kov pri tres­tnom či­ne vo­či blíz­kej oso­be ale­bo zve­re­nej oso­be ale­bo pri ri­zi­ko­vých tres­tných či­noch vždy a) ak je mož­nosť bu­dú­ce­ho ov­plyv­ňo­va­nia vý­po­ve­de b) bu­de mať vý­sluch ne­priaz­ni­vý vplyv na du­šev­ný a mrav­ný vý­voj vy­ko­nal vý­sluch tak, aby sa už spra­vid­la ne­mu­sel opa­ko­vať. Práv­na nor­ma však opa­ko­va­ný vý­sluch ne­vy­lu­ču­je av­šak po­ža­du­je súh­las zá­kon­né­ho zá­stup­cu ale­bo opat­rov­ní­ka prí­pad­ne pro­ku­rá­to­ra v sú­la­de s § 135 ods. 2 TP

Zá­ve­rom

Pred­lo­že­né pos­tre­hy nep­red­sta­vu­jú od­po­rú­ča­nia ani ra­dy ako správ­ne vy­kla­dať zá­kon. Jed­ná sa skôr o prís­pe­vok do pre­bie­ha­jú­cej dis­ku­sie. Do sa­mot­nej ap­li­ká­cie ur­či­te pri­ne­sie viac svet­la aj smer­ni­cou pred­pok­la­da­né ško­le­nie všet­kých za­in­te­re­so­va­ných pra­cov­ní­kov za­me­ra­né na od­ha­ľo­va­nie obe­tí tres­tnej čin­nos­ti, ko­mu­ni­ká­ciu s ni­mi ako aj ná­ro­ky na ve­de­nie zá­ko­nom pred­pok­la­da­nej in­di­vi­duál­nej úva­hy pri hod­no­te­ní si­tuácie obe­te a neod­klad­ných opat­re­ní za­me­ra­ných na po­moc obe­tiam v sú­la­de s práv­nou nor­mou.

Ut­ra­se­nie ap­li­ká­cie vý­slu­chov "na ka­me­ru" ne­mu­sí byť toh­to ro­ku ko­neč­né. V le­gis­la­tív­nom pro­ce­se je mo­men­tál­ne do­ku­ment LP/2017/936, kto­rý pred­pok­la­dá tran­spo­zí­ciu smer­ni­ce 2016/800/EÚ o pro­ces­ných zá­ru­kách pre de­ti, kto­ré sú po­doz­ri­vý­mi ale­bo ob­vi­ne­ný­mi oso­ba­mi v tres­tnom ko­na­ní.

Autor tým­to ďa­ku­je JUDr. Pet­ro­vi Šam­ko­vi za us­mer­ne­nie, pod­net­né poz­nám­ky a po­moc pri spra­co­va­ní pre­lo­že­né­ho člán­ku.


 

 

 

 

 



[1]http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a624-par-poz­na­mok-k-za­ko­nu-o-obe­tiach-tres­tnych-ci­nov


[2]Ilus­trač­né roz­sud­ky C-14/83 Col­so­nen­Ca­mann, C-106/88 Marlea­sing, C91/92 Fac­ci­ni­Do­ri, Wag­ner Mi­ret, C-334/92, C- 397/01 aţ 407/01 Pfeif­fer, Ka­rin Mau, C160/01, C-105/03 Pu­pi­no, C212/04 Ade­ne­ler


[3]Roz­su­dok C-212/04, Ade­ne­ler, ods. 124


[4]Ur­či­tú po­môc­ku pred­sta­vu­je aj „vzo­ro­vé“ pou­če­nie vy­po­čú­va­nie oso­by mlad­šej ako 14 ro­kov: " Si po­vin­ný vy­po­ve­dať ako sve­dok o tom, čo je Ti zná­me o tres­tnom či­ne a o pá­cha­te­ľo­vi ale­bo o okol­nos­tiach dô­le­ži­tých pre tres­tné ko­na­nie. Si po­vin­ný vy­po­ve­dať úpl­nú prav­du a nič ne­zaml­čať. Si op­ráv­ne­ný od­oprieť vy­po­ve­dať, ak by si svo­jou vý­po­ve­ďou spô­so­bi­la ne­bez­pe­čen­stvo tres­tné­ho stí­ha­nia se­be, svoj­mu prí­buz­né­mu v pria­mom ra­de, svoj­mu sú­ro­den­co­vi, os­vo­ji­te­ľo­vi ale­bo iným oso­bám v ro­din­nom ale­bo ob­dob­nom po­me­re, kto­rých uj­mu by si prá­vom po­ci­ťo­val ako vlas­tnú uj­mu.“


[5]§ 2 ods. 1 písm. f) ZoO: „Dru­hot­nou vik­ti­mi­zá­ciou uj­ma, kto­rá obe­ti vznik­la v dôs­led­ku ko­na­nia ale­bo ne­ko­na­nia or­gá­nu ve­rej­nej mo­ci, sub­jek­tu pos­ky­tu­jú­ce­ho po­moc obe­tiam, pos­ky­to­va­te­ľa zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti, znal­ca, tl­moč­ní­ka, ob­haj­cu ale­bo ozna­mo­va­cích pros­tried­kov“


[6]§ 2 ods. 1 písm. g) ZoO: „Opa­ko­va­nou vik­ti­mi­zá­ciou uj­ma, kto­rá obe­ti vznik­la v dôs­led­ku pok­ra­ču­jú­ce­ho ko­na­nia pá­cha­te­ľa, kto­ré spo­čí­va v pô­so­be­ní na obeť vy­hrá­ža­ním, za­stra­šo­va­ním, nát­la­kom, zneu­ží­va­ním mo­ci nad obe­ťou,  pom­ste­ním sa ale­bo inou for­mou s cie­ľom pô­so­biť na fy­zic­kú in­teg­ri­tu obe­te ale­bo psy­chic­kú in­teg­ri­tu obe­te“


[7]Pres­nej­šie: „in cri­mi­na­lin­ves­ti­ga­tions, allin­ter­viewswithchil­dvic­tim­may­beaudio­vi­sually­re­cor­ded and su­chre­cor­de­din­ter­viewsmay­beu­sed as evi­den­ce in cri­mi­nalpro­cee­dings“


[8] http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a536-o-do­taz­ni­koch-a-za­dr­za­ni-po­doz­ri­ve­ho-na-za­kla­de-poc­tu-zis­ka­nych-bo­dov


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia