Previerka výpovede na mieste činu - ide o výpoveď alebo o listinný dôkaz?

 

Pre­vier­ka vý­po­ve­de na mies­te či­nu – ide o vý­po­veď ale­bo o lis­tin­ný dô­kaz?

 

Ap­li­kač­ná prax sa za­obe­ra­la za­ují­ma­vou prob­le­ma­ti­kou, kto­rá sa tý­ka­la spo­ru o to, či pre­vier­ka vý­po­ve­de na mes­te či­nu v zmys­le § 158 Tr. por. má po­va­hu vý­po­ve­de, res­pek­tí­ve, či ide o lis­tin­ný dô­kaz a akým spô­so­bom ju vy­ko­nať v ko­na­ní pred sú­dom.

Skut­ko­vo iš­lo o vec ve­de­nú pre trest­ný čin krá­de­že, v kto­rej v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka vy­po­ve­da­la oso­ba XY. Pred­met­ná oso­ba po­pi­so­va­la (do zá­pis­ni­ce o vý­po­ve­di sved­ka), že v ča­se spá­chania tres­tné­ho či­nu krá­de­že v ro­din­nom do­me vi­de­la jed­nu oso­bu vy­chá­dzať z toh­to ro­din­né­ho do­mu a vy­ná­šať z ne­ho rôz­ne ve­ci. Tie­to ve­ci nás­led­ne tá­to oso­ba uk­la­da­la do prip­ra­ve­ných kra­bíc a no­si­la do au­ta, kto­ré bo­lo za­par­ko­va­né asi 50 mes­trov od ro­din­né­ho do­mu na kon­ci uli­ce. Sve­dok mal ísť ná­hod­ne po tej is­tej uli­ci a keď vi­del tú­to oso­bu tak sa mal skyť za stro­mom a po­zo­ro­vať ju. Nik­to iný v tom ča­se na uli­ci pred ro­din­ným do­mom pod­ľa sved­ka ne­bol. Pá­cha­teľ mal byť je­den a sve­dok XY ho osob­ne poz­nal, pre­to­že bo­li v mi­nu­los­ti spo­lu vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy, tak­že uvie­dol aj je­ho me­no.

Na zá­kla­de tej­to sve­dec­kej vý­po­ve­de bo­lo nás­led­ne vzne­se­né ob­vi­ne­nie oso­be, kto­rú sve­dok XY ozna­čil ako pá­cha­te­ľa stí­ha­né­ho tres­tné­ho či­nu s tým, že tá­to sve­dec­ká vý­po­veď bo­la fak­tic­ky je­di­ným us­ved­ču­jú­cim dô­ka­zom ob­vi­ne­né­ho, na­koľ­ko u ob­vi­ne­né­ho a ani v mies­te kde sa zdr­žia­val sa žiad­ne ve­ci po­chá­dza­jú­ce z pred­met­né­ho tres­tné­ho či­nu krá­de­že ne­naš­li.

Po up­ly­nu­tí nie­koľ­kých me­sia­cov, vy­ko­nal vy­šet­ro­va­teľ so sved­kom XY pre­vier­ku je­ho sve­dec­kej vý­po­ve­de v zmys­le § 158 Tr. por. Vy­šet­ro­va­teľ v zá­pis­ni­ci o pre­vier­ke vý­po­ve­de dôs­led­ne pou­čil sved­ka pod­ľa us­ta­no­ve­ní o je­ho pro­ces­nom pos­ta­ve­ní a vy­svet­lil mu čo­ho sa na­ria­de­ný pro­ces­ný úkon bu­de tý­kať. Vy­štro­va­teľ po­mer­ne pre­zie­ra­vo za­čal pre­vier­ku vý­po­ve­de sved­ka vo svo­jej kan­ce­lá­rii a po­žia­dal sved­ka XY, aby ho za­vie­dol na mies­to či­nu. Sve­dok XY nás­led­ne za­vie­dol vy­šet­ro­va­te­ľa na úpl­ne inú uli­cu a uká­zal mu úpl­ne iný ro­din­ný dom, než bol ro­din­ný dom, v kto­rom bol stí­ha­ný trest­ný čin spá­cha­ný (sú­čas­ťou zá­pis­ni­ce bo­la aj fo­to­do­ku­men­tá­cia miest, kto­ré sve­dok uká­zal). Nás­led­ne sve­dok XY pod­rob­ne vy­po­ve­dal do zá­pis­ni­ce o pre­vier­ke vý­po­ve­de av­šak uvá­dzal niek­to­ré pod­stat­ne iné okol­nos­ti, než vy­po­ve­dal vo svo­jej pred­chá­dza­jú­cej sve­dec­kej vý­po­ve­di. Nap­rík­lad uvá­dzal, že pá­cha­te­lia bo­li dva­ja (dru­hú oso­bu ne­poz­nal) a spo­loč­ne z do­mu vy­ná­ša­li ve­ci, pri­čom auto ma­li za­par­ko­va­né rov­no pri do­me a hneď ve­ci nak­la­da­li do au­ta a nič do kra­bíc neuk­la­da­li.

Sve­dok XY už v prie­be­hu príp­rav­né­ho ko­na­nia ne­bol opä­tov­ne vy­po­ču­tý. Vy­po­ve­dal až na hlav­nom po­jed­ná­va­ní v ko­na­ní pred sú­dom, kde uvá­dzal skut­ko­vé okol­nos­ti, kto­ré vy­po­ve­dal vo svo­jej pr­vej sve­dec­kej vý­po­ve­di.

Nás­led­ne ob­haj­ca ob­ža­lo­va­né­ho navr­hol pre­čí­tať vý­po­veď sved­ka XY v zmys­le § 264 ods. 1 Tr. por. z príp­rav­né­ho ko­na­nia a to tú, kto­rá bo­la pod­rob­ne za­chy­te­ná v zá­pis­ni­ci o pre­vier­ke vý­po­ve­de sved­ka. Uvá­dzal, že pre­vier­ka vý­po­ve­de sved­ka pod­ľa § 158 Tr. por. je vlas­tne len pok­ra­čo­va­ním vý­po­ve­de sved­ka vy­ko­ná­va­ná v oso­bit­ných pod­mien­kach.

Pro­ku­rá­tor ten­to návrh na­mie­tal. Tvr­dil, že zá­pis­ni­ca o pre­vier­ke vý­po­ve­de v zmys­le § 158 Tr. por. je lis­tin­ný dô­kaz, nej­de te­da, pod­ľa je­ho ná­zo­ru, o vý­po­veď sved­ka a pre­to ani pod­ľa § 264 ods. 1 Tr. por. ne­mož­no od­stra­ňo­vať roz­po­ry me­dzi sve­dec­kou vý­po­ve­ďou a lis­tin­ným dô­ka­zom. Pro­ku­rá­tor na­vy­še spo­chyb­nil zá­kon­nosť vy­ko­na­nej pre­vier­ky, pre­to­že pod­ľa je­ho ná­zo­ru pos­tu­po­val vy­šet­ro­va­teľ nes­práv­ne, keď fak­tic­ky sved­ka XY vy­po­čul ako sved­ka do zá­pis­ni­ce o pre­vier­ke vý­po­ve­de a to na­priek to­mu, že k ta­ké­mu­to pro­ces­né­mu úko­nu slú­ži zá­pis­ni­ca o vý­po­ve­di sved­ka. Pod­ľa ná­zo­ru pro­ku­rá­to­ra je tak­to vy­ko­na­ná pre­vier­ka vý­po­ve­de ne­zá­kon­ná a ne­mô­že byť na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vô­bec vy­ko­na­ná a to ani ako lis­tin­ný dô­kaz.

Súd sa prik­lo­nil k práv­ne­mu ná­zo­ru pro­ku­rá­to­ra a to z rov­na­kých dô­vo­dov aké uvá­dzal pro­ku­rá­tor a zá­pis­ni­cu o pre­vier­ke vý­po­ve­de ako dô­kaz na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ne­vy­ko­nal.

Do­vo­lím si tvr­diť, že ná­zor pro­ku­rá­to­ra v uve­de­nej tres­tnej ve­ci (a tým aj sú­du, kto­rý z ne­ho vy­chá­dzal) je nes­práv­ny. Pos­tup vy­šet­ro­va­te­ľa pri vy­ko­ná­va­ní pre­vier­ky vý­po­ve­de sved­ka bol, pod­ľa môj­ho ná­zo­ru, sú­lad­ný s us­ta­no­ve­nia­mi Tres­tné­ho po­riad­ku a svo­ju lo­gi­ku mal aj návrh ob­haj­cu na hlav­nom po­jed­ná­va­ní na pre­čí­ta­nie vý­po­ve­de sved­ka ob­sia­hu­tej v zá­pis­ni­ci o pre­vier­ke vý­po­ve­de pos­tu­pom pod­ľa § 264 ods. 1 Tr. por., na­koľ­ko bo­la v roz­po­re s vý­po­ve­ďou sved­ka uro­be­nou v ko­na­ní pred sú­dom.

Pod­ľa § 158 ods. 1 Tr. por. pre­vier­ka vý­po­ve­de na mies­te  či­nu sa vy­ko­ná, ak je to pot­reb­né na dol­ne­nie ale­bo ove­re­nie úda­jov dô­le­ži­tých pre tres­tné ko­na­nie, kto­ré sa vzťa­hu­jú k to­mu­to mies­tu.

Pod­ľa § 158 ods. 2 Tr. por. na pos­tup pri pre­vier­ke vý­po­ve­de na mies­te či­nu sa pri­me­ra­ne pou­ži­jú us­ta­no­ve­nia o vy­šet­ro­va­com po­ku­se.

Pod­ľa § 157 ods. 3 Tr. por. sa účasť po­doz­ri­vé­ho, ob­vi­ne­né­ho, poš­ko­de­né­ho a sved­ka na vy­šet­ro­va­com po­ku­se (kto­rý sa v zmys­le § 158 ods. 2 Tr. por. ap­li­ku­je aj na pre­vier­ku vý­po­ve­de na mies­te či­nu) ria­di zá­sa­da­mi plat­ný­mi pre ich vý­sluch.

Pod­ľa § 119 ods. 2 Tr. por. dô­kaz­ný­mi pros­tried­ka­mi sú, ok­rem iných, aj pre­vier­ka na mies­te. Zá­ko­no­dar­ca v tom­to us­ta­no­ve­ní ho­vo­rí len o pre­vier­ke na mies­te a nie vy­slo­ve­ne o pre­vier­ke na mies­te či­nu, av­šak zjav­ne sa tu má na mys­li pos­tup pod­ľa § 158 Tr. por.

Pri úp­ra­ve dô­kaz­ných pros­tried­kov uve­de­ných v us­ta­no­ve­ní § 119 ods. 2 Tr. por. kla­die zá­ko­no­dar­ca ved­ľa se­ba vý­sluch, pre­vier­ku na mies­te ako aj lis­ti­ny. Z uved­ne­né­ho by sa da­lo vy­vo­diť, že zá­ko­no­dar­ca ne­po­va­žu­je dô­kaz­ný pros­trie­dok pre­vier­ku vý­po­ve­de na mies­te ani za „čis­tý“ vý­sluch a ani za „čis­tú“ lis­ti­nu, pre­to­že v opač­nom prí­pa­de by bo­lo ne­lo­gic­kým pre­čo by pre­vier­ku na mies­te vô­bec uvá­dzal do de­monštra­tív­ne­ho vý­poč­tu dô­kaz­ných pros­tried­kov (nap­rík­lad kon­fron­tá­ciu v us­ta­no­ve­ní § 119 ods. 2 Tr.por. ne­náj­de­me, na­koľ­ko je po­va­žo­va­ná za „čis­tú“ vý­po­veď ob­vi­ne­né­ho, či sved­ka, nej­de pre­to o od­liš­ný dô­kaz­ný pros­trie­dok od vý­slu­chu). Pre­vier­ka vý­po­ve­de na mies­te je te­da dô­kaz­ný pros­trie­dok sui ge­ne­ris, kto­rý mô­že mať po­va­hu „kla­sic­ké­ho“ vý­slu­chu s pr­vka­mi ob­hliad­ky kon­krét­ne­ho mies­ta, ale aj po­va­hu „čis­té­ho“ lis­tin­né­ho dô­ka­zu. Zá­vi­sieť to bu­de od spô­so­bu jej vy­ko­na­nia, te­da od jej ob­sa­hu.

Pod­sta­tou pre­vier­ky vý­po­ve­de na mies­te v zmys­le § 158 Tr. por. je to, že oso­by, s kto­rý­mi sa pre­vier­ka na mies­te vy­ko­ná­va uka­zu­jú mies­ta a ob­jek­ty sú­vi­sia­ce s tres­tnou čin­nos­ťou, po­pi­su­jú nap­rík­lad na kto­rom mies­te ma­lo prísť k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu, ke­dy sa tak ma­lo stať, koľ­ko ma­lo byť pá­cha­te­ľov, prí­pad­ne ka­de ute­ka­li pá­cha­te­lia, čo ma­li so se­bou a po­dob­ne. Po­pi­su­jú, či spres­ňu­jú v pod­sta­te to, čo pred­tým vlas­tný­mi zmys­la­mi ma­li vní­mať a o čom pred­tým vy­po­ve­da­li. Po­doz­ri­vý, ob­vi­ne­ný, poš­ko­de­ný, sve­dok ma­jú aj pri pre­vier­ke vý­po­ve­de na mies­te zhod­né pro­ces­né pos­ta­ve­nie ako ma­li pri vý­po­ve­di, kto­rá má byť na mies­te či­nu pre­ve­re­ná. Po­kiaľ sa má te­da pre­ve­riť na mies­te či­nu vý­po­veď ob­vi­ne­né­ho mu­sí byť tá­to oso­ba na­ďa­lej v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­né­ho. Ak to­to pro­ces­né pos­ta­ve­nie tá­to oso­ba me­dzi­tým stra­ti­la (nap­rík­lad bo­lo zru­še­né uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia) nie je mož­né pos­tu­po­vať pod­ľa § 158 Tr. por. vo vzťa­hu k vý­po­ve­di ob­vi­ne­né­ho, kto­ré­ho ob­vi­ne­nie už nie je v plat­nos­ti.

Pri pre­vier­ke vý­po­ve­de na mies­te ide fak­tic­ky (a to vy­plý­va aj z náz­vu toh­to dô­kaz­né­ho pros­tried­ku) o pok­ra­čo­va­nie vý­slu­chu po­doz­ri­vé­ho, ob­vi­ne­né­ho, poš­ko­de­né­ho ale­bo sved­ka, kto­ré sa od­oh­rá­va na mies­te, o kto­rom oso­ba pred­tým vy­po­ve­da­la. To­to pok­ra­čo­va­nie vý­slu­chu v špe­ci­fic­kých pod­mien­kach má však svo­je oso­bi­tos­ti a pod­ľa spô­so­bu svoj­ho vy­ko­na­nia mô­že byť v ko­na­ní pred sú­dom vy­ko­na­né buď ako vý­po­veď (čí­ta­nie vý­po­ve­de z príp­rav­né­ho ko­na­nia, kto­rá je ob­siah­nu­tá v zá­pis­ni­ci o pre­vier­ke vý­po­ve­de na mies­te) ale­bo ako lis­tin­ný dô­kaz (a to v prí­pa­doch v kto­rých zá­pis­ni­ca o pre­vier­ke vý­po­ve­de fak­tic­ky žiad­nu uce­le­nú vý­po­veď neob­sa­hu­je).

V praxi spra­vid­la pri­chá­dza do úva­hy dru­há mož­nosť, na­koľ­ko oso­ba, kto­rej vý­po­veď sa pre­ve­ru­je čas­to iba uka­zu­je kon­krét­ne mies­ta (kto­ré sa fo­tog­ra­fic­ky do­ku­men­tu­jú) a tie­to len hes­lo­vi­to po­pi­su­je (jed­nou, dvo­mi ve­ta­mi). V ta­kých­to prí­pa­doch te­da nej­de o kla­sic­kú vý­po­veď ob­vi­ne­né­ho, či sved­ka, kto­rá by sa skla­da­la naj­skôr z mo­no­ló­go­vej čas­ti (pod­rob­né­ho sa­mos­tat­né­ho opí­sa­nia roz­hod­ných skut­ko­vých okol­nos­tí) a nás­led­né­ho kla­de­nia otá­zok. V ta­kých­to prí­pa­doch (keď ide v pod­sta­te len o hes­lo­vi­tý po­pis fo­tog­ra­fií zo stra­ny sved­ka, či ob­vi­ne­né­ho) sa ta­ká­to zá­pis­ni­ca o pre­vier­ke vý­po­ve­de vy­ko­ná v ko­na­ní pred sú­dom ako lis­tin­ný dô­kaz, prí­pad­ne sa mô­že vy­ko­nať preh­ra­tím ob­ra­zo­voz­vu­ko­vé­ho zá­zna­mu, ak bol ta­ký­to zá­znam pri pre­vier­ke vý­po­ve­de vy­uži­tý (§ 270 ods. 2 Tr. por.).

Iná je však si­tuácia v prí­pa­doch, v kto­rých sa sve­dok (či ob­vi­ne­ný) pri pre­vier­ke svo­jej pred­chá­dza­jú­cej vý­po­ve­de „roz­ho­vo­rí“ a vy­šet­ro­va­teľ do zá­pis­ni­ce o pre­vier­ke vý­po­ve­de fak­tic­ky za­chy­tí kom­plet­nú ce­lú (no­vú) vý­po­veď oso­by, kto­rej pr­vot­ná vy­po­veď sa pre­ve­ru­je.

V tom­to sme­re tre­ba opä­tov­ne upo­zor­niť na us­ta­no­ve­nie § 158 ods. 2 Tr. por., kto­ré v spo­je­ní s us­ta­no­ve­ním § 157 ods. 3 Tr. por. sta­no­vu­je, že účasť po­doz­ri­vé­ho, ob­vi­ne­né­ho, poš­ko­de­né­ho a sved­ka na tom­to pro­ces­nom úko­ne sa ria­di zá­sa­da­mi plat­ný­mi pre ich vý­sluch.

Z uve­de­ných us­ta­no­ve­ní vy­plý­va, že pred pos­tu­pom pod­ľa § 158 Tr. por. mu­sí byť ob­vi­ne­ný, po­doz­ri­vý, poš­ko­de­ný ale­bo sve­dok pou­če­ný pod­ľa svoj­ho pro­ces­né­ho pos­ta­ve­nia s tým, že ob­vi­ne­né­ho (a ani po­doz­ri­vé­ho) nie je mož­né k účas­ti na pre­vier­ke vý­po­ve­de na mies­te či­nu nú­tiť (ob­dob­ne ako ho nie je mož­né nú­tiť vy­po­ve­dať, res­pek­tí­ve akým­koľ­vek spô­so­bom nú­tiť spolu­pra­co­vať s or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní).

Po­kiaľ vo vy­ššie naz­na­če­nom prí­pa­de vy­šet­ro­va­teľ dôs­led­ne pou­čil sved­ka XY o je­ho prá­vach a nás­led­ne do zá­pis­ni­ce o pre­vier­ke vý­po­ve­de za­zna­me­nal aj no­vú pod­rob­nú vý­po­veď sved­ka XY, pos­tu­po­val v sú­la­de so zá­ko­nom, na­koľ­ko us­ta­no­ve­niu § 158 Tr. por. sa ta­ký­to pro­ces­ný pos­tup ne­prie­či. Prá­ve nao­pak, pre­vier­ka vý­po­ve­de na mies­te je ako pok­ra­čo­va­nie vý­slu­chu zá­ko­no­dar­com ur­če­ná aj na to, aby (v na­šom prí­pa­de) sve­dok v špe­ci­fic­kých pod­mien­kach mo­hol opä­tov­ne uka­zo­vať, či po­pi­so­vať to, čo mal vní­mať svo­ji­mi zmys­la­mi a čo sa tý­ka skut­ko­vé­ho de­ja, res­pek­tí­ve mož­né­ho pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu. Vzhľa­dom na uve­de­né sku­toč­nos­ti je nut­né pri­pus­tiť, že sve­dok mô­že vy­po­ve­dať aj do zá­pis­ni­ce o pre­vier­ke vý­po­ve­de na mies­te. Vý­po­veď sved­ka pri­tom nes­trá­ca cha­rak­ter sve­dec­kej vý­po­ve­de len pre­to, že bo­la za­chy­te­ná do zá­pis­ni­ce o pre­vier­ke vý­po­ve­de na mies­te a nie do zá­pis­ni­ce o vý­slu­chu sved­ka. Po­kiaľ sa tak sta­ne, bu­de mož­né ta­kú­to zá­pis­ni­cu vy­ko­nať na hlav­nom po­jed­ná­va­ní v ko­na­ní pred sú­dom ako vý­sluch ta­kej­to oso­by a v prí­pa­de roz­po­rov v sve­dec­kej vý­po­ve­di us­ku­toč­ne­nej na hlav­nom po­jed­ná­va­ní a sve­dec­kej vý­po­ve­de za­chy­te­nej v príp­rav­nom ko­na­ní do zá­pis­ni­ce o pre­vier­ke vý­po­ve­de na mies­te, bu­de mož­né ta­kú­to vý­po­veď sved­ka z príp­rav­né­ho ko­na­nia pre­čí­tať pos­tu­pom pod­ľa § 264 ods. 1 Tr. por.

Je za­ují­ma­vým, že s ob­dob­nou si­tuáciou sa stret­la aj prax v Čes­kej re­pub­li­ke, kto­rá na ten­to prob­lém rea­go­va­la ak­tuál­nou ju­di­ka­tú­rou (roz­hod­nu­tie bo­lo schvá­le­né na uve­rej­ne­nie v Sbír­ce soud­ních roz­hod­nu­tí a sta­no­vi­sek na po­ra­de tres­tní­ho ko­le­gia Nej­vyš­ší­ho sou­du ČR dňa 14. 12. 2017), v zmys­le kto­rej

„úče­lem prověrky na místě je zej­mé­na doplnění ne­bo upřesnění údajů vý­znam­ných pro tres­tní říze­ní v po­rov­ná­ní s před­cho­zí vý­povědí a od­stranění přetr­vá­va­jí­cích neúpl­nos­tí ne­bo nepřes­nos­tí, případně vy­hod­no­ce­ní věro­hod­nos­ti ta­ko­vé oso­by. Obecně v teo­rii pla­tí, že pro­to­kol o prověrce na místě je po­va­žo­ván za lis­tin­ný důkaz. Pod­le ná­zo­ru od­vo­la­cí­ho sou­du to­mu tak ov­šem ne­ní, jes­tli­že se jed­ná o úkon, při němž ob­ža­lo­va­ný či svědek ne­je­nom na místě pre­zen­tu­je kon­krét­ní okol­nos­ti, ale ještě je ob­sáh­le ko­men­tu­je a tak­to vý­znam­ným způso­bem dot­váří, případně upřes­ňu­je či mění svo­ji před­cho­zí vý­pověď. Za ta­ko­vé si­tua­ce se fak­tic­ky i for­málně jed­ná již o dopl­ňu­jí­cí vý­pověď na místě. Z poh­le­du pos­tu­pu při prověrce na místě je nut­no pos­tu­po­vat přiměřeně dle pod­mí­nek o vy­šetřova­cím po­ku­su. V rám­ci těchto pro­ces­ních úkonů přís­lu­ší zú­častněným oso­bám, svědku i ob­viněné­mu stej­ná prá­va a po­vin­nos­ti, ja­ko při je­jich sa­mot­ném vý­sle­chu a ta­ké ta­ko­vým způso­bem je třeba je ná­le­žitě pou­čit“.

Pod­rob­nos­ti k spo­me­nu­tej čes­kej ju­di­ka­tú­re je mož­né náj­sť tu

http://www.nsoud.cz/Ju­di­ka­tu­raNS_new/ns_web.nsf/web/Roz­ho­do­va­ci­cin­nost~Prav­ni­ve­ty,tres­tni­ko­le­gium~Ri­ze­ni_o_od­vo­la­ni__Pro­va­de­ni_du­ka­zu__Lis­tin­ny_du­kaz____258_odst__1_pism__a__tr__r_____104e_tr__r_____213_tr__r_~?open­Do­cu­ment&lng=CZ

Na tom­to mies­te je nut­né zdô­raz­niť aj to, že v praxi sa po­mer­ne čas­to stá­va, že po­li­cajt vô­bec ne­pou­čí oso­bu s kto­rou je vy­ko­ná­va­ná pre­vier­ka vý­po­ve­de na mies­te pod­ľa jej pro­ces­né­ho pos­ta­ve­nia (v zá­pis­ni­ciach ne­zried­ka ab­se­nut­je aké­koľ­vek pou­če­nie). Ta­ké­to zá­pis­ni­ce o pre­vier­ke vý­po­ve­de na mies­te je po­tom nut­né po­va­žo­vať za ne­zá­kon­ný dô­kaz, kto­rý nie je mož­né vy­ko­nať v ko­na­ní pred sú­dom.

Len pre úpl­nosť je nut­né uviesť, že pre­vier­ku vý­po­ve­de na mies­te či­nu nie je mož­né za­mie­ňať s re­konštruk­ciou (§ 159 Tr. por.), na­koľ­ko jej úče­lom nie je re­konštruk­cia skut­ko­vé­ho de­ja, kto­rý je pred­me­tom tres­tné­ho ko­na­nia, ale iba ove­re­nie ale­bo spres­ne­nie ur­či­tej sku­toč­nos­ti, kto­ré uvá­dza­la kon­krét­na oso­ba v ur­či­tom pro­ces­nom pos­ta­ve­ní. Rov­na­ko tak ju nie je mož­né sto­tož­ňo­vať s vy­šet­ro­va­cím po­ku­som (§ 157 Tr. por.), pre­to­že pre­vier­ka vý­po­ve­de na mies­te či­nu ne­má expe­ri­men­tál­ny cha­rak­ter, pri­čom vy­šet­ro­va­cí po­kus mož­no vy­ko­nať aj v la­bo­ra­tór­nych pod­mien­kach a účasť ob­vi­ne­né­ho, poš­ko­de­né­ho, či sved­ka nie je na vy­štro­va­com po­ku­se ani nut­ná (na roz­diel od pre­vier­ky vý­po­ve­de na mies­te).

V praxi si vy­šet­ro­va­te­lia nie­ke­dy za­mie­ňa­jú pre­vier­ku vý­po­ve­de na mies­te s re­konštruk­ciou, pri­čom do zá­pis­ni­ce o pre­vier­ke vý­po­ve­de za­zna­me­na­jú fak­tic­ky kom­plet­ný prie­beh vy­ko­ná­va­nej re­konštruk­cie. Po­kiaľ bo­li pri ta­kom­to pro­ces­nom pos­tu­pe dodr­ža­né všet­ky zá­kon­né us­ta­no­ve­nia oh­ľad­ne re­konštruk­cie, nie je dô­vod, aby bol ta­ký­to dô­kaz v ko­na­ní pred sú­dom od­miet­nu­tý len pre­to, že je v zá­pis­ni­ci nes­práv­ne ozna­če­ný (ako pre­vier­ka vý­po­ve­de na mies­te). Pod­stat­ným je ob­sah zá­pis­ni­ce a nie jej ná­zov.

Po­kiaľ ide o li­te­ra­tú­ru, kto­rá sa tý­ka pre­vier­ky vý­po­ve­de na mies­te, mož­no pou­ká­zať na nas­le­du­jú­ce zdro­je:

 

Be­neš, V. Prověrka vý­povědi (de­monstra­cí) na místě, Kri­mi­na­lis­tic­ký sbor­ník, č. 3/2001, s. 71.

Fryš­ták, M.: Do­ka­zo­vá­ní v příp­rav­ném říze­ní, 2. vyd. Br­no: Ma­sa­ry­ko­va uni­ver­zi­ta, Práv­nic­ká fa­kul­ta, 2015, Spi­sy Práv­nic­ké fa­kul­ty Ma­sa­ry­ko­vy uni­ver­zi­ty, řada teo­re­tic­ká, Edi­ce Scien­tia,

Šámal, P. a kol.: Tres­tní řád, Ko­men­tář. I. díl. 7. Vy­dá­ní. Pra­ha: Nak­la­da­tel­ství C.H.Beck, 2013,

Za­no­vit, J.: práv­na úp­ra­va vy­šet­ro­va­cie­ho po­ku­su, pre­vier­ky vý­po­ve­de na mies­te či­nu a re­konštruk­cie v tres­tnom po­riad­ku. Pub­li­ko­va­né v Re­ko­di­fi­ká­cia tres­tné­ho prá­va – do­te­raj­šie poz­nat­ky a skú­se­nos­ti. Bra­tis­la­va: Bra­tis­lav­ská vy­so­ká ško­la prá­va, 2008

Ská­cel, J.: Vztah prověrky vý­povědi na mís­te k ji­ným vy­šet­ro­va­cím úko­num. Čes­kos­lo­ven­ská kri­mi­na­lis­ti­ka. 1980, č. 6,

Prí­pad­ne aj na zdro­je dos­tup­né na inter­ne­te, nap­rík­lad

https://www.goog­le.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&sour­ce=web&cd=7&ved=0ahU­KEwiz­vai96KjbA­hUML­FAK­HU_sAH8QFghVMAY&url=https%3A%2F%2Fdip­lo­mov­ka.sme.sk%2Fzdroj%2F3063.doc&usg=AOv­Vaw045a-c80HQwemDP2xokDxf

 

 

Diskusia