Možno spáchať trestný čin poškodzovania veriteľa nerealizovaním výkonu záložného práva?

Publikované: 09. 01. 2019, čítané: 1491 krát
 

 

Cie­ľom toh­to prís­pev­ku je pou­ká­zať na niek­to­ré tres­tné ve­ci, kto­ré sa tý­ka­li za­bez­pe­če­nia poh­ľa­dáv­ky pros­tred­níc­tvom zá­lož­né­ho prá­va a práv­nej kva­li­fi­ká­cie tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa. Ide o prí­pa­dy, v kto­rých zá­lož­ný ve­ri­teľ od­mie­ta pris­tú­piť k reali­zá­cii (vý­ko­nu) zá­lož­né­ho prá­va vo vzťa­hu k svoj­mu dl­žní­ko­vi a tým zá­ro­veň ma­rí us­po­ko­je­nie poh­ľa­dáv­ky svoj­ho vlas­tné­ho ve­ri­te­ľa. Tie­to prí­pa­dy sú sí­ce v ap­li­kač­nej praxi spo­ra­dic­ké, av­šak sú prob­le­ma­tic­ké z hľa­dis­ka mož­né­ho vy­vo­dzo­va­nia tres­tnej zod­po­ved­nos­ti a to aj v tres­tných ve­ciach, v kto­rých mož­no dos­pieť k zá­ve­ru, že zá­lož­ný ve­ri­teľ cie­ľe­ne ne­reali­zu­je vý­kon zá­lož­né­ho prá­va vo­či svoj­mu dl­žní­ko­vi a ko­ná tak s úmys­lom, aby sa z fi­nan­čných pros­tried­kov zís­ka­ných z vý­ko­nu zá­lož­né­ho prá­va ne­mo­hol us­po­ko­jiť ve­ri­teľ zá­lož­né­ho ve­ri­te­ľa.

 Mož­no uviesť prí­pad z praxe, v kto­rom ve­ri­teľ, fy­zic­ká oso­ba T.B, na pod­kla­de zmlu­vy o pô­žič­ke pos­ky­tol po­mer­ne znač­né množ­stvo fi­nan­čných pros­tried­kov ob­chod­nej spo­loč­nos­ti X. (dl­žník), v me­ne kto­rej ko­nal K.Š (oso­ba v pria­teľ­skom vzťa­hu s ve­ri­te­ľom T.B.). Pred­men­tá pô­žič­ka ne­bo­la za­bez­pe­če­ná žiad­nym za­bez­pe­čo­va­cím in­šti­tú­tom.

 Ob­chod­ná spo­loč­nosť X. v me­nej kto­rej ko­nal K.Š nás­led­ne po­ži­ča­né fi­nan­čné pros­tried­ky pos­kyt­la na zá­kla­de zmlu­vy o pô­žič­ke fy­zic­kej oso­be M.Š (dl­žník dl­žní­ka). Ob­chod­ná spo­loč­nosť X. si svo­ju poh­ľa­dáv­ku za­bez­pe­či­la zá­lož­ným prá­vom na neh­nu­teľ­nos­ti (ho­tel s roz­sia­hlym po­zem­kom), kto­rú vlas­tnil M.Š.[1]

 Ob­chod­ná spo­loč­nosť X. nás­led­ne ne­dodr­ža­la zmluv­ne do­hod­nu­té pod­mien­ky a pos­kyt­nu­tú pô­žič­ku nev­rá­ti­la ve­ri­te­ľo­vi T.B. Rov­na­ko tak ne­dodr­žal zmluv­ne do­hod­nu­té pod­mien­ky ani dl­žník dl­žní­ka, t. j. M.Š a nev­rá­til pos­kyt­nu­tú pô­žič­ku ob­chod­nej spo­loč­nos­ti X. Ve­ri­teľ T.B. zis­til, že je­ho dl­žník ob­chod­ná spo­loč­nosť X. ne­má žiad­ny re­le­vant­ný ma­je­tok, ok­rem poh­ľa­dáv­ky vo­či svoj­mu dol­žní­ko­vi M.Š., z kto­ré­ho by mo­hol us­po­ko­jiť svo­ju poh­ľa­dáv­ku. Žia­dal pre­to ob­chod­nú spo­loč­nosť, aby reali­zo­va­la vý­kon zá­lož­né­ho prá­va, us­po­ko­ji­la svo­ju poh­ľa­dáv­ku z pre­da­ja neh­nu­teľ­nos­ti (ho­te­la) a tak zís­ka­la fi­nan­čné pros­tried­ky od M.Š., kto­ré by mu nás­led­ne moh­la vrá­tiť.

 Ob­chod­ná spo­loč­nosť X. však vý­kon zá­lož­né­ho prá­va od­mie­ta reali­zo­vať, pre­to­že je ná­zo­ru, že neh­nu­teľ­nosť, kto­rá je pred­me­tom zá­lož­né­ho prá­va je bo­nit­ná neh­nu­teľ­nosť (ho­tel), kto­rý sa ča­som dos­ta­ne do klad­né­ho hos­po­dár­ske­ho vý­sled­ku a ich dl­žník M.Š. bu­de schop­ný vrá­tiť po­ži­ča­né fi­nan­čné pros­tried­ky. Ob­chod­ná spo­loč­nosť ďa­lej tvr­di­la, že vý­kon zá­lož­né­ho prá­va je jej op­ráv­ne­ním (prá­vom), kto­ré na­te­raz reali­zo­vať ne­bu­de s tým, že za op­ráv­ne­ný vý­kon prá­va (kto­rým je aj je­ho ne­reali­zá­cia) nie je mož­né ob­chod­nú spo­loč­nosť ako­koľ­vek san­kcio­no­vať.

 Vzhľa­dom na pos­toj ob­chod­nej spo­loč­nos­ti X. k vý­ko­nu zá­lož­né­ho prá­va vznik­lo dô­vod­né po­doz­re­nie, že ob­chod­ná spo­loč­nosť X. a jej dl­žník M.Š. ko­na­jú v zho­de, pri­čom cie­ľom ich ko­na­nia je ma­re­nie us­po­ko­je­nia poh­ľa­dáv­ky ve­ri­te­ľa T.B.

 Ve­ri­teľ T. B. za­čal exekuč­né ko­na­nie, pri­čom exekú­tor zis­til, že ob­chod­ná spo­loč­nosť X. sku­toč­ne ne­má žiad­ny iný ma­je­tok než poh­ľa­dáv­ku vo­či svoj­mu dl­žní­ko­vi M.Š. a exekú­ciu ukon­čil s tým, že reali­zo­va­nie exekú­cie pros­tred­níc­tvom pri­ká­za­nia poh­ľa­dáv­ky by bo­lo zby­toč­né, na­koľ­ko dl­žník dl­žní­ka M.Š. ne­má iný ma­je­tok ako za­lo­že­nú neh­nu­teľ­nosť (čo sa sta­lo s po­ži­ča­ný­mi pe­niaz­mi sa zis­tiť ne­po­da­ri­lo) a te­da ne­má z čo­ho vy­pla­tiť poh­ľa­dáv­ku T. B. a so zá­lož­ným prá­vom nie je mož­né v exekuč­nom ko­na­ní bez súh­la­su zá­lož­né­ho ve­ri­te­ľa uro­biť nič.

 Ve­ri­teľ T.B. nás­led­ne po­dal návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu na ob­chod­nú spo­loč­nosť X., av­šak súd je­ho návr­hu ne­vy­ho­vel, na­koľ­ko ob­chod­ná spo­loč­nosť X. ne­bo­la pla­tob­ne nes­chop­ná (ma­la len jed­né­ho ve­ri­te­ľa a to prá­ve oso­bu T.B.) a ne­bo­la ani predĺže­ná (t. j. ob­chod­ná spo­loč­nosť X. ne­bo­la v úpad­ku a pre­to ani ne­bo­li spl­ne­né pod­mien­ky na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu).

 Ve­ri­teľ T.B. sa nás­led­ne sna­žil vy­tvo­riť pod­mien­ky pla­tob­nej nes­chop­nos­ti ob­chod­nej spo­loč­nos­ti X. tak, že svo­ju poh­ľa­dáv­ku roz­de­lil na dve čas­ti (vznik­li tak dve poh­ľa­dáv­ky) s tým, že jed­nu časť poh­ľa­dáv­ky pos­tú­pil na inú oso­bu (se­be blíz­ku) a tak dek­la­ro­val exis­ten­ciu dvoch ve­ri­te­ľov s dvo­mi splat­ný­mi poh­ľa­dáv­ka­mi. Súd ta­ké­to úče­lo­vé ko­na­nie ve­ri­te­ľa správ­ne neak­cep­to­val, pri­čom uvie­dol, že tu ide o ume­lo vy­tvo­re­nú pla­tob­nú nes­chop­nosť ob­chod­nej spo­loč­nos­ti X., kto­rá ne­mô­že byť dô­vo­dom na vy­hlá­de­nie kon­kur­zu.

 Ve­ri­teľ T.B. vy­čer­pal všet­ky mi­mot­res­tné pros­tried­ky ochra­ny svo­jich práv a pre­to po­dal na dl­žní­ka X. (v me­ne kto­rej ko­nal K.Š.) ako aj na oso­bu M.Š. (dl­žní­kov­ho dl­žní­ka) tres­tné ozná­me­nie za úmy­sel­né a koor­di­no­va­né ko­na­nie z ich stra­ny s cie­ľom nev­rá­tiť mu po­ži­ča­né fi­nan­čné pros­tried­ky.

 Po­li­cajt oso­be K.Š. ko­na­jú­cej za ob­chod­nú spo­loč­nosť X. vznie­sol ob­vi­ne­nie pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa pod­ľa § 239 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na­koľ­ko bol ná­zo­ru, že je po­vin­nos­ťou ob­vi­ne­né­ho K.Š. reali­zo­vať vý­kon zá­lož­né­ho prá­va, ak je sám v pos­ta­ve­ní oso­by, kto­rá ako dl­žník má vlas­tné­ho neus­po­ko­je­né­ho ve­ri­te­ľa. Po­kiaľ tak neu­ro­bil, napl­nil zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty spo­čí­va­jú­ce v „inom od­strá­ne­ní čas­ti svoj­ho ma­jet­ku“ v zmys­le § 239 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

 Pro­ku­rá­tor však pred­met­né uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia správ­ne neak­cep­to­val, keď dô­vo­dil, že vý­kon zá­lož­né­ho prá­va je prá­vom a nie po­vin­nos­ťou zá­lož­né­ho ve­ri­te­ľa a je len na je­ho roz­hod­nu­tí ke­dy a či vô­bec k reali­zá­cii vý­ko­nu zá­lož­né­ho prá­va pris­tú­pi ale­bo nie. Je­ho roz­hod­nu­tie za­tiaľ ne­reali­zo­vať vý­ko­nom zá­lož­né­ho prá­va je pre­to pok­ry­té us­ta­no­ve­ním § 28 Tr. zák., t. j. okol­nos­ťou vy­lu­ču­jú­cou proti­práv­nosť, pre­to­že ide o op­ráv­ne­ný vý­kon prá­va vy­plý­va­jú­ci zo všeo­bec­né­ho práv­ne­ho pred­pi­su. Na­vy­še, ob­vi­ne­ný K.Š ani ni­jak neodstra­ňo­val ma­je­tok spo­loč­nos­ti X. ako dl­žní­ka, na­koľ­ko pred­met­ná ob­chod­ná spo­loč­nosť vlas­tni­la len poh­ľa­dáv­ku za­bez­pe­če­nú zá­lož­ným prá­vom a tá bo­la na­ďa­lej sú­čas­ťou jej ma­jet­ku.

 Mož­no pre­to uzat­vo­riť, že ne­reali­zo­va­nie vý­ko­nu zá­lož­né­ho prá­va nie je, sa­mé oso­be, iným od­strá­ne­ním ma­jet­ku dl­žní­ka v zmys­le § 239 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Vy­vo­de­nie prí­pad­nej tres­tnej zod­po­ved­nos­ti za spá­chanie tres­tné­ho či­nu pod­vo­du bo­lo správ­ne neak­cep­to­va­né už po­li­caj­tom, pre­to­že v ča­se pod­pi­su zmlu­vy o pô­žič­ke me­dzi ve­ri­te­ľom T.B. a dl­žní­kom ob­chod­nou spo­loč­nos­ťou X. nič ne­nas­ved­čo­va­lo to­mu, že by ob­chod­ná spo­loč­nosť X. ma­la v úmys­le vô­bec nepl­niť zmluv­ne do­hod­nu­té pod­mien­ky, t. j. nev­rá­tiť po­ži­ča­né fi­nan­čné pros­tried­ky v do­hod­nu­tej le­ho­te[2].

 Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že tu nep­ri­chá­dza za­tiaľ do úva­hy vy­vo­dzo­va­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti za spá­chanie tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa, res­pek­tí­ve iné­ho tres­tné­ho či­nu. Pred­met­nú ar­gu­men­tá­ciu pro­ku­rá­to­ra je te­da mož­né ak­cep­to­vať, av­šak s vý­hra­dou, že dl­žník svo­jím roz­hod­nu­tím vô­bec ne­reali­zo­vať vý­kon zá­lož­né­ho prá­va vo­či svoj­mu dl­žní­ko­vi mô­že spô­so­biť preml­ča­nie zá­lož­né­ho prá­va a tým aj práv­ne zni­če­nie svoj­ho ma­jet­ku v zmys­le skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa pod­ľa § 239 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (fak­tic­kú ne­vy­mo­ži­teľ­nosť poh­ľa­dáv­ky od dl­žní­kov­ho dl­žní­ka). Po­kiaľ by te­da dl­žník s vý­ko­nom zá­lož­né­ho prá­va vá­hal tak dl­ho, že by doš­lo k preml­ča­niu zá­lož­né­ho prá­va, pri­chá­dza­lo by do úva­hy vy­vo­dzo­va­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti za spá­chanie tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa, pre­to­že preml­ča­ním vý­ko­nu zá­lož­né­ho prá­va by doš­lo k fak­tic­ké­mu úbyt­ku ma­jet­ku dl­žní­ka a ve­ri­teľ T.B. by stra­til akú­koľ­vek reál­nu mož­nosť us­po­ko­jiť svo­ju poh­ľa­dáv­ku z ma­jet­ku dl­žní­ka ob­chod­nej spo­loč­nos­ti X. V tom­to sme­re je nut­né pri­po­me­núť, že v zmys­le § 100 ods. 2 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka sa zá­lož­né prá­va nep­reml­ču­jú skôr, než za­bez­pe­če­ná poh­ľa­dáv­ka. Sku­toč­nosť, že zá­lož­né prá­vo po­dlie­ha preml­ča­niu mož­no vy­vo­diť aj z roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti sú­dov[3]. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sa pre­to mu­sia v ob­dob­ných tres­tných ve­ciach za­obe­rať aj pred­bež­nou otáz­kou spo­čí­va­jú­cou v tom, či ne­ko­na­ním dl­žní­ka (ne­reali­zo­va­ním vý­ko­nu zá­lož­né­ho prá­va) ne­doš­lo k preml­ča­niu zá­lož­né­ho prá­va.

 Vy­vo­dzo­va­nie tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti dl­žní­ka je tu te­da zjav­ne prob­le­ma­tic­ké a to aj na­priek to­mu, že inak ko­na­nie dl­žní­ka ob­chod­nej spo­loč­nos­ti X. a jej dl­žní­ka M.Š. ne­po­chyb­ne vy­ka­zu­je zna­ky ko­na­nia v zho­de s cie­ľom (úmys­lom) za­brá­niť ve­ri­te­ľo­vi T.B. us­po­ko­jiť svo­ju poh­ľa­dáv­ku. Tres­tná zod­po­ved­nosť dl­žní­ka by v da­nom prí­pa­de reál­ne pri­chá­dza­la do úva­hy až po up­ly­nu­tí po­mer­ne dl­hé­ho ča­su a aj to len v prí­pa­de, ak by sa po­da­ri­lo preu­ká­zať, že ko­na­nie ob­chod­nej spo­loč­nos­ti X. ne­bo­lo riad­nym vý­ko­nom prá­va v zmys­le § 28 Tr. zák., ale, že tu iš­lo o zneuž­tie prá­va na ne­reali­zo­va­nie vý­ko­nu zá­lož­né­ho prá­va, kto­ré bo­lo vy­ko­na­né s úmys­lom práv­ne preml­ča­ním zni­čiť bo­nit­ný ma­je­tok a to z dô­vo­du, aby si ve­ri­teľ T.B. ne­mo­hol us­po­ko­jiť svo­ju splat­nú poh­ľa­dáv­ku (fak­tic­ky by mu­se­lo byť preu­ká­za­né koor­di­no­va­né ko­na­nie dl­žní­ka a dl­žní­kov­ho dl­žní­ka)[4].

 



[1] pred­met­ný ho­tel s areálom pre­vádz­ko­va­la na pod­kla­de náj­om­nej zmlu­vy práv­nic­ká oso­ba, av­šak vlas­tnil ho M.Š. ako oso­ba fy­zic­ká. Ho­tel však nep­ri­ná­šal žiad­ny zisk.

[2] po­ži­ča­né fi­nan­čné pros­tried­ky v pod­sta­te „po­su­nu­la ďa­lej M.Š. ako in­ves­tí­ciu do ho­te­la, kto­rá sa ma­la pod­ľa vy­pra­co­va­né­ho pod­ni­ka­teľ­ské­ho plá­nu, s kto­rým bol oboz­ná­me­ný aj ve­ri­teľ T.B. bez prob­lé­mov vrá­tiť.

[3] nap­rík­lad roz­su­dok Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 21 Cdo 888/2007 zo dňa 15.02.2008, kto­rý vy­slo­ve­ne skon­šta­to­val, že zá­lož­né prá­vo sa ne­mô­že preml­čať skôr, po­kiaľ már­ne neup­ly­nie preml­ča­cia do­ba pri za­bez­pe­če­nej poh­ľa­dáv­ke. Nie je po­tom vý­znam­né, či sa preml­ča­nie za­bez­pe­če­nej poh­ľa­dáv­ky ria­di všeo­bec­nou preml­ča­cou do­bou, ale­bo či nas­ta­la ta­ká práv­na sku­toč­nosť, kto­rá ma­la za nás­le­dok jej predĺže­nie. Sku­toč­nosť, že aj sú­dy na úze­mí SR ak­cep­tu­jú preml­ča­nie zá­lož­né­ho prá­va mož­no vy­vo­diť nap­rík­lad z roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du Pe­zi­nok sp. zn. 5C/257/2011 zo dňa 03.06.2013 z od­ôvod­ne­nia kto­ré­ho vy­plý­va, že preml­ča­cia do­ba zá­lož­né­ho prá­va je troj­roč­ná a beží odo dňa, ke­dy prá­vo moh­lo byť vy­ko­na­né pr­vý krát, t. j. odo dňa ke­dy vznik­lo prá­vo na us­po­ko­je­nie za­bez­pe­če­nej poh­ľa­dáv­ky zo zá­lo­hu, ak bo­lo zá­lož­né prá­vo priz­na­né prá­vo­pal­tným roz­hod­nu­tím sú­du ale­bo iné­ho or­gá­nu preml­čí sa za de­sať ro­kov odo dňa, ke­dy moh­lo byť pod­ľa roz­hod­nu­tia pl­ne­né a v prí­pa­de, že zá­lož­né prá­vo bo­lo zá­lož­ným dl­žní­kom pí­som­ne uz­na­né čo do dô­vo­du a vý­šky, preml­čí sa za de­sať ro­kov odo dňa, ke­dy k uz­na­niu doš­lo ale­bo ak bo­la v uz­na­ní le­ho­ta na pl­ne­nie, od up­ly­nu­tia tej­to le­ho­ty.

 

 

[4] k zneu­ži­tiu prá­va pri tres­tnom či­ne poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa poz­ri bliž­šie Šam­ko, P.: Nie­koľ­ko ap­li­kač­ných prob­lé­mov pri vý­klad­ne zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa, Zo súd­nej praxe č. 2/2016

 

 


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia