Môže sa obhajca vyjadriť na hlavnom pojednávaní k vykonanému dôkazu?

Publikované: 05. 06. 2021, čítané: 2069 krát
 

 

 Mô­že sa ob­haj­ca vy­jad­riť k vy­ko­na­né­mu dô­ka­zu na hlav­nom po­jed­ná­va­ní?

Cie­ľom toh­to prís­pev­ku je pou­ká­zať na prob­le­ma­ti­ku, kto­rá v os­tat­nom ča­se vy­stu­pu­je v ap­li­kač­nej praxi do pop­re­dia, pri­čom ok­res­né sú­dy ju rie­šia roz­diel­nym spô­so­bom. Tá­to prob­le­ma­ti­ka už za­čí­na tvo­riť aj od­vo­la­cie ná­miet­ky ob­ža­lo­va­ných.

           Ide o vý­klad us­ta­no­ve­nia § 271 ods. 1 Tr. por., pod­ľa kto­ré­ho ob­ža­lo­va­né­ho (a aj iných tam uve­de­ných osôb) sa tre­ba po vy­ko­na­ní kaž­dé­ho dô­ka­zu opý­tať, či sa chcú k ne­mu vy­jad­riť a vy­jad­re­nie kaž­dé­ho sa za­pí­še do zá­pis­ni­ce.

         Ap­li­kač­ný prob­lém toh­to us­ta­no­ve­nia nas­tá­va vte­dy, keď prá­vo ob­ža­lo­va­né­ho v ňom uve­de­né chce vy­užiť ob­haj­ca ob­ža­lo­va­né­ho. Vzhľa­dom k to­mu, že ob­haj­ca nie je vy­slo­ve­ne uve­de­ný v us­ta­no­ve­ní § 271 ods. 1 Tr. por., časť sud­cov pos­tu­pu­je tak, že vy­jad­re­nie k dô­ka­zom ob­haj­co­vi neu­mož­nia s tým, že prá­vo uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 271 ods. 1 Tr. por. sa via­že vý­hrad­ne len na ob­ža­lo­va­né­ho. Nás­led­ne po­tom ob­ža­lo­va­ný v od­vo­la­ní na­mie­ta „pod­stat­né chy­by ko­na­nia“ v zmys­le § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. a žia­da zru­šiť na­pad­nu­tý roz­su­dok a vec vrá­tiť ok­res­né­mu sú­du na no­vé ko­na­nie a roz­hod­nu­tie. Nap­ro­ti to­mu, časť sud­cov ta­ké­to vy­jad­re­nie ob­haj­co­vi ob­ža­lo­va­né­ho k jed­not­li­vým vy­ko­na­ným dô­ka­zom umož­ňu­je s ar­gu­men­tom, že ob­ža­lo­va­ný mô­že vy­ko­ná­vať svo­je prá­va nie­len oso­be, ale aj pros­tred­níc­tvom svoj­ho ob­haj­cu.

Za­stá­vam ná­zor, že nie je žiad­ny dô­vod na to, aby ob­haj­com ob­ža­lo­va­ných ne­bo­lo umož­ne­né mať pri­po­mien­ky (vy­jad­re­nie) k jed­not­li­vým vy­ko­na­ným dô­ka­zom v zmys­le § 271 ods. 1 Tr. por.

       Mož­nosť ob­ža­lo­va­né­ho vy­jad­riť sa k dô­ka­zom je sú­časť je­ho prá­va na ob­ha­jo­bu. To­to svo­je prá­vo na vlas­tnú ob­ha­jo­bu mô­že ob­ža­lo­va­ný vy­ko­ná­vať sa­mos­tat­ne ako aj pros­tred­níc­tvom svoj­ho ob­haj­cu. Sku­toč­nosť, že v us­ta­no­ve­ní § 271 ods. 1 Tr. por. nie je vy­slo­ve­ne uve­de­ný aj ob­haj­ca ob­ža­lo­va­né­ho je bez práv­ne­ho vý­zna­mu, na­koľ­ko ob­haj­ca vy­ko­ná­va ob­ha­jo­bu ob­ža­lo­va­né­ho v je­ho me­ne, res­pek­tí­ve ob­ža­lo­va­ný mô­že vy­ko­ná­vať svo­je prá­vo na ob­ha­jo­bu pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu (poz­ri aj us­ta­no­ve­nie § 44 ods. 2 Tr. por. „ob­haj­ca je op­ráv­ne­ný ro­biť v me­ne ob­vi­ne­né­ho...“). Ak mô­že ob­haj­ca ob­ža­lo­va­né­ho v je­ho me­ne nap­rík­lad navr­ho­vať dô­ka­zy, klásť sved­kom, či znal­com otáz­ky, na­mie­tať spô­sob ve­de­nia vý­slu­chu a po­dob­ne, po­tom cel­kom ur­či­te mô­že aj v me­ne ob­ža­lo­va­né­ho mať pri­po­mien­ky (vy­jad­re­nie) k dô­ka­zom v zmys­le § 271 ods. 1 Tr. por.

         Po­vin­nos­ťou sú­du na hlav­nom po­jed­ná­va­ní v zmys­le § 271 ods. 1 Tr. por. je te­da opý­tať sa len ob­ža­lo­va­né­ho (nie aj ob­haj­cu), či sa chce k vy­ko­na­né­mu dô­ka­zu vy­jad­riť. Po­kiaľ to­to svo­je prá­vo chce vy­užiť pros­tred­níc­tvom svoj­ho ob­haj­cu, nie je dô­vod ta­ké­mu­to pos­tu­pu brá­niť. Vy­jad­re­nie k dô­ka­zu mô­že te­da mať nap­rík­lad len sa­mot­ný ob­ža­lo­va­ný, ale­bo pop­ri ňom aj je­ho ob­haj­ca, res­pek­tí­ve len ob­haj­ca v me­ne ob­ža­lo­va­né­ho.

        Úlo­hou sú­du je nás­led­ne dbať na to, aby vy­jad­re­nie k dô­ka­zu ne­bo­lo roz­siah­le, či úpl­ne „mi­mo“ vy­ko­ná­va­ný dô­kaz, na­koľ­ko vy­jad­re­nie v zmys­le § 271 ods. 1 Tr. por. ne­má byť zá­ve­reč­nou re­čou, ale má byť struč­né a jas­né, t.j. ne­má zdr­žia­vať vy­ko­na­ná­va­nie do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní. Vy­jad­re­nie k dô­ka­zu mô­že však sme­ro­vať aj nap­rík­lad k spô­so­bu zís­ka­nia, či vy­ko­na­nia dô­ka­zu, t. j. nie­len k sa­mot­né­mu ob­sa­hu dô­ka­zu a mô­že byť spo­je­né aj s návr­hom na dopl­ne­nie do­ka­zo­va­nia.

     Neu­mož­ne­nie ob­haj­co­vi ob­ža­lo­va­né­ho vy­jad­riť sa v me­ne ob­ža­lo­va­né­ho k vy­ko­na­ným dô­ka­zom v zmys­le § 271 ods. 1 Tr. por. by pre­to moh­lo byť po­va­žo­va­né sa chy­bu ko­na­nia, av­šak len to­to po­chy­be­nie, sa­mé ose­be, ne­mô­že byť po­va­žo­va­né za pod­stat­nú chy­bu ko­na­nia, kto­rá by moh­la byť dô­vo­dom na zru­še­nie roz­sud­ku v od­vo­la­com ko­na­ní. Ob­haj­ca ob­ža­lo­va­né­ho sa to­tiž mô­že k jed­not­li­vým dô­ka­zom vy­jad­riť nás­led­ne v zá­ve­reč­nej re­či a po­tom nap­rík­lad aj v od­vo­la­ní vo­či roz­sud­ku. Za­ka­zo­vať však ob­haj­com vy­jad­re­nie v zmys­le § 271 ods. 1 Tr. por. pria­mo po vy­ko­na­ní dô­ka­zu na hlav­nom po­jed­ná­va­ní je zby­toč­ným práv­nym for­ma­liz­mom, na­koľ­ko us­ta­no­ve­nie § 271 ods. 1 Tr. por. je nut­né vy­kla­dať nie­len pod­ľa je­ho slov­né­ho vy­jad­re­nia, ale aj pod­ľa je­ho úče­lu.

      V tej­to sú­vis­los­ti v kon­krét­nej tres­tnej ve­ci Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve v roz­sud­ku sp. zn. 3To/3/2021 zo dňa 04.05.2021 k od­vo­la­cej ná­miet­ke ob­ža­lo­va­né­ho o ne­mož­nos­ti ob­haj­cu vy­jad­ro­vať sa k vy­ko­na­ným dô­ka­zom uvie­dol, že ob­ža­lo­va­ný mal v zmys­le § 271 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku mož­nosť vy­jad­riť sa ku kaž­dé­mu dô­ka­zu, kto­rý bol na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­ko­na­ný, pri­čom to­to prá­vo sa via­že osob­ne na ob­ža­lo­va­né­ho, poš­ko­de­né­ho a zú­čas­tne­nú oso­bu. Ne­bo­lo by však po­chy­be­ním, ak by ob­ža­lo­va­ný vy­ko­nal prá­vo vy­jad­riť sa pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu, pre­to­že pri reali­zá­cii toh­to prá­va je ob­ža­lo­va­ný za­stu­pi­teľ­ný (na roz­diel od nap­rík­lad vý­po­ve­de), av­šak (pod­stat­ným) po­ru­še­ním prá­va na ob­ha­jo­bu by bo­lo až to, ke­by ob­haj­co­vi vô­bec ne­bo­lo umož­ne­né na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­jad­riť sa k vy­ko­na­ným dô­ka­zom, k čo­mu v pre­jed­ná­va­nej ve­ci ne­doš­lo. Ob­haj­ca riad­ne pred­nie­sol svo­ju zá­ve­reč­nú reč, kde sa vy­jad­ril k vy­ko­na­né­mu do­ka­zo­va­niu a k práv­nej strán­ke ve­ci. 

Vzhľa­dom k to­mu, že v Čes­kej re­pub­li­ke ma­jú v tom­to sme­re iden­tic­kú práv­nu úp­ra­vu, ma­jú tam aj iden­tic­ký roz­diel­ny vý­klad oh­ľad­ne (ne)mož­nos­ti ob­haj­cu ob­ža­lo­va­né­ho vy­jad­riť sa k vy­ko­na­ným dô­ka­zom.

         Čes­ký poh­ľad na tú­to prob­le­ma­ti­ku a ar­gu­men­tá­cia k ne­mu je dos­tup­ná tu

https://www.prav­nip­ros­tor.cz/clan­ky/tres­tni-pra­vo/vy­jad­ri-se-ob­haj­ce-ne­bo-ob­za­lo­va­ny-214-tr-ne­jed­not­na-praxe

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia