Pár poznámok k zákonu č. 236/2021 Z.z.

 

kpt. JUDr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec – vy­šet­ro­va­teľ

Pár poz­ná­mok k zá­ko­nu č.  236/2021 Z.z.

Na té­mu zá­ko­na č. 236/2021 Z.z. ako no­ve­ly Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­rá od 01.07.2021 za­vá­dza no­vú skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu § 360b Ne­bez­peč­né elek­tro­nic­ké ob­ťa­žo­va­nie, bo­lo mož­né pos­treh­núť nie­koľ­ko in­for­mač­ných člán­kov[1]. Na úvod autor uve­die, že je zá­stan­com práv­nej ochra­ny v ky­berpries­to­re a pred­lo­že­ný člá­nok ne­má sú­vis s po­zi­tív­nym zá­me­rom spo­mí­na­nej no­ve­ly. Zá­ro­veň autor dá­va do po­zor­nos­ti, že sa jed­ná len o ná­zo­ro­vý člá­nok z poh­ľa­du vy­šet­ro­va­te­ľa a autor v ňom po­jed­ná­va hlav­ne o zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te no­vé­ho tres­tné­ho či­nu, te­da naj­mä pod­ľa ods. 1.

Cie­ľom člán­ku bu­de, na pod­kla­de zá­ko­na č. 236/2021 Z.z. pou­ká­zať na niek­to­ré le­gis­la­tív­ne tren­dy a to po­tie­ra­nie zá­sa­dy ul­ti­ma ra­tio le­gis­la­tív­ny­mi pros­tried­ka­mi a jej „nú­te­ný“ pre­sun do ap­li­kač­nej čas­ti prá­va. 

Skôr ako autor pris­tú­pi k pred­lo­že­niu ar­gu­men­tov, od­ka­zu­je poc­ti­vé­ho či­ta­te­ľa na dô­vo­do­vú sprá­vu, sa­mot­ný člá­nok sa ňou to­tiž bu­de vý­znam­nou mie­rou za­obe­rať a to v po­do­be li­te­rár­nej ar­gu­men­tá­cie so zá­ko­no­dar­com.

Rov­na­ko ako JUDr. Šam­ko vo svo­jom ko­men­tá­ri[2], mô­že­me kon­šta­to­vať, že dô­vo­do­vá sprá­va pred­sta­vu­je pod­rob­nú, prep­ra­co­va­nú a uce­le­nú in­for­má­ciu o mo­tí­voch a dô­vo­doch le­gis­la­tív­ne­ho zá­sa­hu. Na ob­ra­nu navr­ho­va­te­ľov je pot­reb­né po­ve­dať, že si ap­li­kač­ná prax od uve­de­né­ho štan­dar­du už po­ma­ly od­vyk­la a us­po­ko­jo­va­la sa s dô­vo­do­vý­mi sprá­va­mi na úrov­ni stre­doš­kol­ských ese­jí. Prá­ve vy­ššia kva­li­ta dô­vo­do­vej sprá­vy nám po­nú­ka mož­nosť „ucho­pe­nia“ ak­tuál­nych tres­tnop­ráv­nych tren­dov.

Ku ši­ka­ne:

Prob­le­ma­ti­ka ši­ka­ny je zlo­ži­tým a kom­plexným prob­lé­mom, kto­rý sa prá­ve pos­tu­pom di­gi­ta­li­zá­cie zme­nil zá­sad­ným spô­so­bom po­do­bu. Už sa ne­jed­ná len o pria­me zá­sa­hy vo­či obe­ti v už­šej sku­pi­ne (škol­ský, pra­cov­ný, iný ko­lek­tív) či lo­kál­ne­ho cha­rak­te­ru, ale vďa­ka roz­vo­ju in­for­mač­ných tech­no­ló­gií a pre­su­nu ši­ka­ny do ky­berpries­tou v sú­čas­nos­ti če­lí­me sí­ce sta­rým prak­ti­kám av­šak s ďa­le­ko vy­ššou efek­ti­vi­tou a ak­čným rá­diu­som. In­for­mač­né tech­no­ló­gie umož­ňu­jú te­ro­ri­zo­vať obeť 24 ho­dín/7dní v týž­dni, kde­koľ­vek, ve­rej­ne a pred kým­koľ­vek. Tie­to no­vé mož­nos­ti ky­ber­ši­ka­ny jej pos­ky­tu­jú mi­mo­riad­ne de­vas­tač­ný po­ten­ciál na obeť,to ne­mož­no opo­mí­nať. Spo­loč­nosť mu­sí prísť s kom­plexom opat­re­ní naj­mä pre­ven­tív­ne­ho, edu­ka­tív­ne­ho a v ne­pos­led­nom ra­de aj­pe­nál­ne­ho cha­rak­te­ru.

Dô­vo­do­vá sprá­va ope­ru­je s niek­to­rý­mi za­ují­ma­vý­mi pos­tu­lát­mi. (vy­tr­hnu­té z kon­textu):„Ky­ber­ne­tic­ké ob­ťa­žo­va­nie sa tý­ka aj dos­pe­lých, pl­no­le­tých osôb...[3]“ „Z vý­sku­mu, kto­rý reali­zo­val Vý­skum­ný ús­tav det­skej psy­cho­ló­gie v Bra­tis­la­ve v spolu­prá­ci s eS­lo­ven­skom o.z. vy­plý­va: Naj­čas­tej­šie sa mla­dí ľu­dia (49,8%) stre­tá­va­jú na inter­ne­te s na­dá­va­ním a vy­smie­va­ním, na dru­hom mies­te s oho­vá­ra­ním ale­bo ší­re­ním nep­rav­di­vých in­for­má­cií (42,6%), sa­mot­né ky­ber­ši­ka­no­va­nie uvá­dza 5,9% účas­tní­kov vý­sku­mu. Mla­dí ľu­dia sa­mi priz­ná­va­jú, že na inter­ne­te si naj­čas­tej­šie „ro­bia sran­du z iných“ (59%) vy­smie­va­jú sa ale­bo na­dá­va­jú nie­ko­mu (49,8%) a fo­tog­ra­fu­jú ale­bo na­tá­ča­jú iných v tráp­nych si­tuáciách, a po­tom to zve­rej­nia (16,5%). 65,4% obe­tí ky­ber­ši­ko­va­nia vie, kto je ag­re­so­rom. Naj­čas­tej­šie je to niek­to ko­ho poz­na­jú na­ži­vo (buď zo ško­ly ale­bo z oko­lia) ale­bo ich zná­my z inter­ne­tu (18,5%)“ ; „Z hľa­dis­ka pries­tup­ko­vé­ho zá­ko­na mô­že ši­ka­no­va­nie žia­kov kon­krét­ne napĺňať skut­ko­vú pod­sta­tu pries­tup­ku pro­ti ob­čian­ske­mu spolu­na­ží­va­niu (§49) a pries­tup­ku pro­ti ma­jet­ku (§50 – oso­bit­ne v prí­pa­de fy­zic­kej ag­re­sie). Tu však stá­le ho­vo­rí­me  zá­sad­ne iba o škol­skej ši­ka­ne, a na­vy­še čas­to reali­zo­va­nej vo fy­zic­kej po­do­be, kto­rá vy­ka­zu­je via­ce­ré špe­ci­fi­ká op­ro­ti všeo­bec­né­mu ne­bez­peč­né­mu ob­ťa­žo­va­niu vo vor­me ky­ber­ne­tic­kej ši­ka­ny. Za všet­ky od­liš­nos­ti a špe­ci­fi­ká škol­skej ši­ka­ny mož­no v pr­vom ra­de uviesť, že keď sú pá­cha­teľ­mi de­ti mlad­šie ako 14 ro­kov, nie sú tres­tne zod­po­ved­né. To však sa­moz­rej­me nez­na­me­ná, že ne­mô­žu byť pos­tih­nu­té iným spô­so­bom[4].“

Z hľa­dis­ka na­šich úvah je ale naj­zau­jí­ma­vej­šia stať o zá­ko­no­dar­com ur­če­nej spo­lo­čen­skej zá­važ­nos­ti skut­ku v po­do­be tres­tnej sadz­by: „Po­mer­ne vy­so­ká hor­ná hra­ni­ca tri ro­ky (ale bez akej­koľ­vek mi­ni­mál­nej dol­nej hra­ni­ci) v zá­klad­nej všeo­bec­nej skut­ko­vej pod­sta­te je mo­ti­vo­va­ná aj tým, že ust.  § 116 Tres­tné­ho po­riad­ku vy­ža­du­je mi­ni­mál­nu hor­nú hra­ni­cu tri ro­ky, ale­bo za­ra­de­nie tres­tné­ho či­nu me­dzi taxatív­ne vy­me­dze­né tres­tné či­ny na to, aby bo­lo mož­né pri vy­šet­ro­va­ní tres­tnej čin­nos­ti vy­užiť prís­tup or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní k úda­jom pred­sta­vu­jú­cim te­le­ko­mu­ni­kač­né ta­jom­stvo. Vý­slov­né za­ra­de­nie toh­to tres­tné­ho či­nu me­dzi vy­bra­né tres­tné či­ny pod­ľa ust. §116 TP by však bo­lo prob­le­ma­tic­ké, le­bo by ne­mu­se­lo zod­po­ve­dať po­žia­dav­ke „zá­važ­nos­ti“ z hľa­dis­ka ju­di­ka­tú­ry SD EÚ.“ „Vzhľa­dom na ab­sen­ciu zá­važ­nos­ti tiež nep­red­pok­la­dá­me pou­ži­tie in­šti­tú­tov pod­ľa § 114 (poz. vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vých , zvu­ko­vých ale­bo ob­ra­zo­vo zvu­ko­vých zá­zna­mov) a § 115 Tres­tné­ho po­riad­ku (poz. Od­po­čú­va­nie a zá­znam te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky)“... „K hor­nej hra­ni­ci troch ro­kov...ako nep­ri­me­ra­ne vy­so­ká, opa­ko­va­ne uvá­dza­me, že v tom­to prí­pa­de nie je sta­no­ve­ná žiad­na mi­ni­mál­ne hra­ni­ca dol­nej sadz­by, a že ide o pre­čin, pri kto­rom sa zoh­ľad­ňu­je aj ma­te­riál­ny ko­rek­tív v prí­pa­doch ko­na­nia, kto­ré nie je spo­lo­čen­sky ne­bez­peč­né. Nao­pak skôr pod­ľa nás tre­ba uva­žo­vať do bu­dúc­nos­ti o úp­ra­ve a sprís­ne­ní san­kcie za ne­bez­peč­né pre­nas­le­do­va­nie, než o zni­žo­va­ní hor­nej hra­ni­ce tres­tnej sadz­by za ne­bez­peč­né ob­ťa­žo­va­nie (ky­ber­ši­kau)“[5]

„Uve­de­né vy­me­dzenia pred­sta­vu­jú zá­ru­ku, že v praxi ne­mô­že dôjsť k nep­ri­me­ra­né­mu tres­ta­niu údaj­ných pá­cha­te­ľov tých­to tres­tných či­nov. Na­vy­še, vzhľa­dom na to, že ide o pre­čin, pla­tí ust. §10 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na, pod­ľa kto­ré­ho „Nej­de o pre­čin, ak vzhľa­dom na spô­sob vy­ko­na­nia či­nu a je­ho nás­led­ky, okol­nos­ti, za kto­rých bol čin spá­cha­ný, mie­ru za­vi­ne­nia a poh­nút­ku pá­cha­te­ľa je je­ho zá­važ­nosť ne­patr­ná.“ Aj pod­ľa ust. § 40 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na „Od pot­res­ta­nia pá­cha­te­ľa pre­či­nu, ak ním ne­bo­la spô­sob­ná smrť ale­bo ťaž­ká uj­ma na zdra­ví, mož­no upus­tiť ak....“ „No­vo­za­vá­dza­nú skut­ko­vú pod­sta­tu tak ne­mož­no vní­mať ako nad­mer­nú kri­mi­na­li­zá­ciu. Nao­pak je to reak­cia na tres­tnop­ráv­ne ne­pos­ti­ho­va­nie spo­lo­čen­sky ne­bez­peč­né­ho ko­na­nia“

Za­ují­ma­vá je aj sna­ha zá­ko­no­dar­cu do­rov­nať štan­dard práv­nej ochra­ny ob­ča­nov na ra­kús­ku úro­veň[6], keď­že sa zne­ním skut­ko­vej pod­sta­ty údaj­ne„in­špi­ro­val“ prá­ve v ra­kús­kom tres­tnom prá­ve. Zá­ro­veň zá­ko­no­dar­ca kon­šta­tu­je, že je ne­vyh­nut­né dopl­ne­nie ochra­ny ob­ča­nov na­koľ­ko tres­tné či­ny §189, §192, §201, §201a, §201b, §211, §360a, §365, §368, §369, §370, §371, §372, §373, §376, §377, §421, §422, §422a, §422b, §422c, §422d, §423, §424, §424a TZ(ako ich sám v dô­vo­do­vej sprá­ve me­nu­je) jed­no­du­cho nes­ta­čia a prá­ve us­ta­no­ve­nie § 360b Tres­tné­ho zá­ko­na, skva­lit­ní práv­nu úp­ra­vu a naj­mä ochra­nu obe­tí toh­to spo­lo­čen­sky ne­žia­dú­ce­ho ko­na­nia. Autor pre tú­to chví­ľu opo­me­nie aj dis­kre­pan­ciu me­dzi tres­tný­mi sadz­ba­mi pri tres­tných či­noch napr. ne­bez­peč­né vy­hrá­ža­nie pod­ľa §360 TZ, ne­bez­peč­né pre­nas­le­do­va­nie pod­ľa § 360a TZ v zá­klad­ných skut­ko­vých pod­sta­tách, op­ro­ti „dopl­nko­vej“ práv­nej úp­ra­ve no­vé­ho tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 360b Tres­tné­ho zá­ko­na, kde sa pá­cha­te­ľo­vi z hľa­dis­ku roz­sa­hu mož­né­ho tres­tu „op­la­tí“ nep­re­hup­núť sa do ky­berpries­to­ru a rad­šej os­tať pri „kla­sic­kom“ fy­zic­kom kon­tak­te s obe­ťou, na­koľ­ko pri tých­to tres­tných či­noch mu hro­zí trest od­ňa­tia slo­bo­dy „až na je­den rok“ pri­čom pri no­vej skut­ko­vej pod­sta­te je to „až na tri ro­ky“. Zá­ro­veň autor pre­hliad­ne aj zjav­nú ka­pi­tu­lá­ciu štá­tu pri za­bez­pe­če­ní zod­po­ve­da­jú­cej ochra­ny obe­tí ši­ka­ny pros­tried­ka­mi ci­vil­né­ho prá­va.

K prob­le­ma­ti­ke ul­ti­ma ra­tio:

V práv­nej teó­rií pa­nu­je pres­ved­če­nie, že tres­tné prá­vo je/má byť pros­tried­kom pos­ti­hu­jú­cim tie naj­zá­važ­nej­šie pre­ja­vy proti­spo­lo­čen­skej čin­nos­ti, kto­ré nie je mož­né pos­tih­núť iným efek­tív­nym spô­so­bom. Práv­na obec by sa aj na zá­kla­de dô­vo­do­vej sprá­vy k zá­ko­nu č. 236/2021 Z.z. ma­la z toh­to práv­ne teo­re­tic­ké­ho roj­če­nia  pre­bu­diť. Zá­ko­no­dar­ca v pod­mien­kach SR zjav­ne ned­bá na „pan­stvo prá­va“ a ur­či­te mu nie sú blíz­ke ani vzne­še­né práv­ne zá­sa­dy a vlas­tný­mi, dl­ho­do­bý­mi le­gis­la­tív­ny­mi zá­sah­mi po ma­lých čas­tiach pre­sú­va ta­ké či ona­ké ko­na­nie do kri­mi­nál­nej sfé­ry. Ako ná­zor­ný prík­lad si mô­že­me zob­rať us­ta­no­ve­nia zá­ko­na  o pries­tup­koch č. 372/1990 Zb. Sa­mot­ný zá­kon ako „opo­ra“ tres­tné­ho sys­té­mu, kto­rá má pok­ryť zá­klad­né, spo­lo­čen­sky zá­vad­né ko­na­nie, kto­ré však ob­jek­tív­ne nespĺňa kri­mi­nál­ny roz­mer, mož­no kľud­ne po­va­žo­vať za sle­pé čre­vo práv­ne­ho sys­té­mu. Zá­ko­no­dar­ca vo sviž­nom tem­pe dopĺňa­nia no­vých a no­vých skut­ko­vých pod­stát tres­tných či­nov ako­si za­bu­dol, že exis­tu­je aj správ­ne prá­vo ako pros­trie­dok za­me­dzenia či náp­ra­vy.Len pre za­ují­ma­vosť, spo­mí­na­te si na pos­led­nú no­vú skut­ko­vú pod­sta­tu pries­tup­ku pod­ľa zá­ko­na o pries­tup­koch?

Už spo­me­nu­tý pries­tu­pok pro­ti ob­čian­ske­mu spolu­na­ží­va­niu, kto­rý sa mô­že tý­kať aj prí­pa­dov ši­ka­ny či ky­ber­ši­ka­ny, umož­ňu­je „efek­tív­ne“ pot­res­tať pá­cha­te­ľa až do vý­šky 33,-€ (§49 ods. 1 písm. a) „Pries­tup­ku sa do­pus­tí ten kto, iné­mu ub­lí­ži na cti tým, že ho ura­zí ale­bo vy­dá na pos­mech“) v prí­pa­de schvál­nos­tí a iné­ho hru­bé­ho sprá­va­nia do­kon­ca až do vý­šky 99,-€. Zjav­nú krát­kosť pe­na­li­zá­cie spo­lo­čen­sky nep­rí­pus­tné­ho ko­na­nia v pries­tup­ko­vom ko­na­ní, pre­to bo­lo nut­né rie­šiť. A sa­moz­rej­me naj­lep­šie no­vou skut­ko­vou pod­sta­tou tres­tné­ho či­nu. Niž­šiu spo­lo­čen­skú zá­važ­nosť v zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te si zjav­ne uve­do­mil aj zá­ko­no­dar­ca, kto­rý kon­šta­to­val, že z toh­to hľa­dis­ka a z hľa­dis­ka „ju­di­ka­tú­ry SD EÚ“ je zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta nes­pô­so­bi­lá k za­ra­de­niu me­dzi taxatív­ne uve­de­né tres­tné či­ny pri pos­tu­pe pod­ľa § 116 ods. 1 TP a to sú v ňom aj ta­ké tres­tné či­ny ako § 360 či § 360a TZ kto­ré má „dopĺňať“. Zá­ko­no­dar­ca však vy­rie­šil uve­de­ný prob­lém po svo­jom a rad­šej zdvi­hol tres­tnú sadz­bu ako by mal zá­klad­né skut­ko­vé pod­sta­ty po­ne­chať v správ­nom ko­na­ní či ne­bo­daj mu­sel pre­ci­zo­vať pries­tup­ko­vý zá­kon. No len si to pred­stav­te, na zá­kla­de akých dô­kaz­ných vý­ťaž­kov by mal ok­res­ný úrad pre­je­dá­vať ky­ber­ši­ka­nu? Na zá­kla­de akých us­ta­no­ve­ní by ma­li byť reali­zo­va­né zá­kon­né za­bez­pe­če­nie úda­jov o te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke, či reali­zo­va­né pre­hliad­ky do­mo­vých či ne­by­to­vých pries­to­rov, ako by sa vie­dlo „vy­šet­ro­va­nie“ v tej­to ve­ci? Skúš­kou správ­nos­ti te­da zá­ko­no­dar­co­vi asi vy­šlo, že ele­gan­tnej­šie ako kom­plexné pre­ko­pa­nie pries­tup­ko­vé­ho prá­va bu­de spra­viť z pries­tup­ku trest­ný čin a ho­to­vo. To však má svo­je ko­la­te­rál­ne nás­led­ky.

Uveď­me si fa­bu­lo­va­ný prík­lad. Pá­cha­teľ (za­tiaľ nez­ná­my) zve­rej­ní tráp­ne vi­deo obe­te pri­čom tak spl­ní for­mál­ne ná­le­ži­tos­ti skut­ko­vej pod­sta­ty pod­ľa § 360b ods. 1 písm. b) TZ. Keď­že je obe­ťou 13 roč­ný chla­pec  tj. di­eťa, pri­čom je­te­da pod­ľa § 139 ods. 1 písm. a) chrá­ne­nou oso­bou. Vzhľa­dom k obe­ti, bu­de vec kva­li­fi­ko­va­ná ako pre­čin pod­ľa § 360b ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na, a vec bu­de vy­šet­ro­va­ná nie po­ve­re­ným prís­luš­ní­kom od­bo­ru po­riad­ko­vej po­lí­cie, ale vy­šet­ro­va­te­ľom kri­mi­nál­nej po­lí­cie na OR PZ. Vzhľa­dom k to­mu, že roz­pos­la­nie vi­dea bo­lo reali­zo­va­né cez od­kaz resp. me­nej zná­mu so­ciál­nu sieť, vy­šet­ro­va­teľ pris­tú­pi k vy­žia­da­niu práv­nej po­mo­ci zo za­hra­ni­čia aby sa dos­tal k ur­či­tým pre­vádz­ko­vým úda­jom pá­cha­te­ľa. Me­dzi­tým reali­zu­je vý­slu­chy sved­kov(de­tí), pri­čom sa mu po­da­rí zis­tiť pred­pok­la­da­nú to­tož­nosť oso­by roz­po­sie­la­jú­cej vi­dea. Po­doz­ri­vá oso­ba, spolu­žiak z vy­ššej trie­dy sa však zľak­ne po­zor­nos­ti zo stra­ny kri­mi­nál­nej po­lí­ciea pre­to od­miet­ne vy­po­ve­dať. OČTK mô­žu ob­mäk­čo­vať sr­dce mla­dé­ho kri­mi­nál­ni­ka tým, že mu sa­moz­rej­me neh­ro­zí „je­den rok až šty­ri ro­ky“s od­vo­láv­kou na § 95 ods. 1 TZ, ale to pla­tí len pri pá­cha­te­ľoch s ur­či­tý­mi vlas­tnos­ťa­mi a aj to len do 15 ro­ku ži­vo­ta. V na­šom prí­pa­de to však mla­dý kri­mi­nál­nik nes­ti­hol,  keď­že v ča­se ko­na­nia mal už 15 ro­kov a dva dni. Mož­no to eš­te skú­siť „na“ upus­te­nie od pot­res­ta­nia pod­ľa § 98 písm. a) TZ o kto­rom však roz­ho­du­je sud­ca[7] (al­ter­na­tív­ne § 40 ods. 1 TZ). Kon­fron­tá­cia me­dzi ma­lo­le­tý­mi sved­ka­mi je v zmys­le § 125 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, vy­lú­če­ná. Aby vy­šet­ro­va­teľ vec riad­ne vy­šet­ril a preu­ká­zal vi­nu pá­cha­te­ľo­vi, vy­zve po­doz­ri­vé­ho ako aj práv­nych zá­stup­cov po­doz­ri­vej oso­by, aby vy­da­li všet­ky elek­tro­nic­ké pros­tried­ky spô­so­bi­lé k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu. Tie­to sú ro­dič­mi po­doz­ri­vé­ho naš­ťas­tie vy­da­né dob­ro­voľ­ne, te­da ne­mu­sí pris­tú­piť k reali­zá­cií do­mo­vej pre­hliad­ky. Všet­kých 9 elek­tro­nic­kých za­ria­de­ní v do­mác­nos­ti (pra­cov­né no­te­boo­ky, tab­le­ty, fi­rem­né a súk­rom­né mo­bil­né te­le­fó­ny) pod­ro­bí nie­koľ­ko me­sač­né­mu zna­lec­ké­mu skú­ma­niu s nák­lad­mi vo vý­ške nie­koľ­kých ti­síc eur. Me­dzi­ča­som sa vy­šet­ro­va­te­ľo­vi do­ru­čia vý­sled­ky práv­nej po­mo­ci (min. po ro­ku) v kto­rej sú mu ozná­me­né pre­vádz­ko­vé úda­je ako IP ad­re­sa za­ria­de­nia pá­cha­te­ľa. Vzhľa­dom k GDPR však je návrh na po­da­nie prí­ka­zu pod­ľa § 116 TP vzhľa­dom k od­stu­pu ča­su ne­dô­vod­ný. V da­nom prí­pa­de sa zna­lec­kým skú­ma­ním naš­ťas­tie po­da­ri­lo extra­ho­vať zá­sad­né di­gi­tál­ne dô­ka­zy, kto­ré preu­ka­zu­jú vi­nu po­doz­ri­vej oso­by. Po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia a vý­slu­chu v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­né­ho sa pá­cha­teľ priz­nal ku skut­ku, ten­to oľu­to­val a uvie­dol, že si ne­bol ve­do­mí nás­led­kov svoj­ho ko­na­nia a že zve­rej­ne­nie toh­to vi­dea bral ako sran­du na kto­rej sa sám po­ba­vil a v rám­ci ko­mu­ni­ká­cie s ďal­ší­mi ka­ma­rát­mi, to­to vi­deo pre­pos­lal, nie však s cie­ľom uš­ko­diť obe­ti (pri­čom ďal­ším zna­lec­kým ko­na­ním sa tres­tnop­ráv­ny nás­le­dok na obe­ti potvr­dil) ale po­ba­viť ka­ma­rá­tov. Nás­led­ne po reali­zá­cií ďal­ších úko­nov sa vec dos­ta­ne pred súd, kto­rý má vo ve­ci zá­kon­ne a spra­vod­li­vo roz­hod­núť.

A tu sa dos­tá­va­me ku poin­te. Zá­ko­no­dar­ca po­me­dzi riad­ky svo­jej dô­vo­do­vej sprá­ve uz­nal, že ši­ka­na a to aj elek­tro­nic­ká je prob­lé­mom de­tí (tj. tres­tnop­ráv­ne ne­zod­po­ved­ných pá­cha­te­ľov) „ale aj dos­pe­lých“. Ďal­šia časť pá­cha­te­ľov sa pro­fi­lu­je u osôb mla­dis­tvých, kto­rí sí­ce sú tres­tnop­ráv­ne zod­po­ved­ní, av­šak má­lok­to si vo ve­ku 14 ro­kov uve­do­mí, že pre­pos­la­nie napr. tráp­ne­ho vi­dea osob­nej po­va­hy (kto­ré však spĺňa nás­le­dok pred­pok­la­da­ný zá­ko­nom) z ne­ho vy­tvo­rí kri­mi­nál­ni­ka. Otáz­ka však znie, či sú prá­ve OČTK a súd tie naj­vhod­nej­šie or­gá­ny;Trest­ný po­ria­dok a tres­tné ko­na­nie tie naj­lep­šie pro­ce­dú­ry a sa­mot­ný trest min. „až na tri ro­ky“, ten správ­ny náp­rav­ný pros­trie­dok na po­tie­ra­nie toh­to spo­lo­čen­sky nev­hod­né­ho ko­na­nia[8]. Autor sa roz­hod­ne ne­pos­mie­va obe­tiam no­vé­ho tres­tné­ho či­nu a ani nez­ľah­ču­je zod­po­ved­nosť pá­cha­te­ľov z ta­ké­ho­to ko­na­nia, po­lo­že­ná otáz­ka má však sme­ro­vať k to­mu, či má už prá­ve po­lí­cia (spo­loč­ne s pro­ku­ra­tú­rou, sú­dom) ako pr­vý kon­takt­ný or­gán štá­tu aj so všet­ký­mi svo­ji­mi ne­dos­tat­ka­mi (kto­rých, žiaľ nie je má­lo) rie­šiť aj to­to spo­lo­čen­sky ne­žia­dú­cu ko­na­nie? Či nie je vhod­nej­šie ho rie­šiť včas­ne, na mies­te a v ko­lek­tí­ve v kto­rom sa to­to ko­na­nie reali­zo­va­lo a rie­še­né ko­lek­tív­nou auto­ri­tou (uči­teľ, za­mes­tná­va­teľ a pod.); ako niek­de v súd­nej sie­ni, ok­res­né­ho mes­ta na (mož­no)ve­rej­nom po­jed­ná­va­ní o 1 - 3 ro­ky po skut­ku?

            Zá­ko­no­dar­cu uve­de­né po­le­mic­ké otáz­ky praxe ne­zau­jí­ma­jú a v prob­le­ma­ti­ke má cel­kom jas­no. Dek­la­ru­je to svo­jou dl­ho­do­bou le­gis­la­tív­nou čin­nos­ťou, kto­rá vy­tvá­ra práv­ny sys­tém čier­no-bie­le­ho cha­rak­te­ru, kde mož­no sku­tok po­sú­diť len buď ako:„Trest­ný čin“ ale­bo „Tres­tné nič“. Uve­de­ný prís­tup sa však pre­ja­vu­je via­ce­rý­mi ne­žia­dú­ci­mi exter­na­li­ta­mi, nap­rík­lad zby­toč­né za­hl­co­va­nie tres­tné­ho apa­rá­tu pries­tup­ko­vý­mi ko­na­nia­mi;rie­še­nie ado­les­cen­tné­ho sprá­va­nia sa si­lo­vý­mi zlož­ka­mi štá­tu; ob­me­dzo­va­nie ad­res­nos­ti, pros­tried­kov a roz­sa­hu pos­ti­hu; kri­mi­nál­na pe­na­li­zá­cia osôb, kto­rých náp­ra­va by pos­ta­čo­va­la aj net­res­tný­mi pros­tried­ka­mi; len ob­me­dze­ná re­pa­rač­ná schop­nosť tres­tné­ho ko­na­nia vo­či obe­ti a ďal­šie.[9]

            Autor vy­jad­ru­je ná­zor, že spo­lo­čen­sky zá­vad­nú čin­nosť má pri­ro­dze­ne štát rie­šiť. Nie je žia­dú­ce, aby štát nad uve­de­ným prob­lém pri­vie­ral oči resp. ta­ké­to zá­sa­hy do práv ob­ča­nov to­le­ro­val, nao­pak má ich zmys­lupl­ne rie­šil. Nie však spô­so­bom „le­da­bo­lo“ ale efek­tív­ne, ad­res­ne a práv­ne kom­plexne. Autor jed­noz­nač­ne ví­ta ochra­nu obe­tí ši­ka­no­va­nia ako aj sna­hu štá­tu o zlep­šo­va­nie niek­to­rých rep­re­sív­nych sú­vis­los­tí so ši­ka­no­va­ním. Na dru­hej stra­ne však uve­de­ným člán­kom kri­ti­zo­val prís­tup štá­tu k obe­tiam ši­ka­ny, kto­ré „od­pin­kal“[10] do  tres­tné­ho ko­na­nia, kto­ré žiaľ pod­ľa ná­zo­ru auto­ra, ne­bu­de schop­né spl­niť oča­ká­va­nie obe­tí pri dodr­ža­ní všet­kých zá­kon­ných li­mi­tov tres­tné­ho ko­na­nia. Autor ďa­lej vy­jad­ru­je po­chyb­nosť o pre­ven­tív­nej schop­nos­ti uve­de­nej no­vej skut­ko­vej pod­sta­ty v šir­šej ve­rej­nos­ti, čo mož­no vy­hod­no­tiť len tak, že sa štát us­po­ko­ju­je s rie­še­ním uj­my obe­tí a da­nej prob­le­ma­ti­ky naj­mä rep­re­siou. Autor úc­ti­vo či­ta­te­ľo­vi pre­ne­chá mož­nosť vy­tvo­re­nia si vlas­tné­ho ná­zo­ru o efek­ti­vi­te zvo­le­né­ho rie­še­nia v cel­ko­vých sú­vis­los­tiach.

            Na zá­ver autor uvá­dza, že na­priek sku­toč­nos­ti, že zá­ko­no­dar­ca ne­ko­reš­pon­du­je niek­to­ré práv­ne sú­vis­los­ti, či už z neocho­ty, nez­na­los­ti ale­bo aj úmy­sel­ne, sú ap­li­kač­né or­gá­ny po­vin­né za­cho­vá­vať a dodr­žia­vať aj me­dzi­ná­rod­né štan­dar­dy vy­plý­va­jú­ce jed­nak z me­dzi­ná­rod­ných do­ho­vo­rov, kto­rý­mi je SR via­za­ná ako aj z roz­hod­nu­tí prís­luš­ných sú­dov, kto­ré pos­ky­tu­jú vý­klad tých­to štan­dar­dov a nep­ri­pus­tiť nep­ri­me­ra­nú uj­mu op­ráv­ne­ným sub­jek­tom. Aj na zá­kla­de kva­li­ty ob­dob­nej práv­nej úp­ra­vy mož­no dú­fať, že si ap­li­kač­ná prax v in­di­vi­duál­nych prí­pa­doch za­cho­vá ro­zum­ný prís­tup. Autor má za to, že (nie len)obe­te ky­ber­ši­ka­ny ma­jú ná­rok na kva­lit­nej­ší servis štá­tu. 

 

 

Diskusia