Nie len "Komentár - Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb"

 

por. Mgr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec – vy­šet­ro­va­teľ PZ  

Nie len „Ko­men­tár - Zá­kon o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb“

ZÁHO­RA,J. ŠIMOV­ČEK,I. Zá­kon o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb – Ko­men­tár, Bra­tis­la­va: Wol­tersKluwer, 2016. 331 s. ISBN 978-80-8168-413-5

Tres­tná zod­po­ved­nosť práv­nic­kých osôb bo­la nie len v práv­nej ob­ci či na strán­kach Práv­nych lis­tov vďač­nou té­mou po­le­mic­kých ná­zo­rov[1], čas­to v po­do­be skep­tic­kých či vy­slo­ve­ne od­mie­ta­vých pos­to­jov. Tak ale­bo inak od 01.07.2016 na Slo­ven­sku účin­nú práv­na úp­ra­va zá­ko­na č.  91/2016 Z.z. aj s no­ve­lou č. 316/2016 Z.z od 01.01.2017. Od tých­to dá­tu­mov sa te­da na Slo­ven­sku reál­ne vy­vo­dzu­je tres­tná zod­po­ved­nosť práv­nic­kých osôb (ďa­lej len TZPO) a/aj vo­či práv­nic­kým oso­bám.

Vzhľa­dom k to­mu, že pre­doš­lá po­le­mi­ka za ale­bo pro­ti tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO stra­ti­la z hľa­dis­ka ob­sa­hu na re­le­van­tnos­ti, je ne­vyh­nut­né sa v praxi po­pa­so­vať so vznik­nu­tou práv­nou si­tuáciou.

Pred­lo­že­nú pub­li­ká­ciu mož­no vre­lo od­po­ru­čiť všet­kým tým, kto­rí ne­ma­li mož­nosť prejsť me­to­dic­kou príp­ra­vou na ap­li­ká­ciu tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb, kto­rú mož­no po­va­žo­vať za pod­stat­nú zme­nu v tres­tnom prá­ve v pod­mien­kach SR za pos­led­ných 10 ro­kov. Sa­mot­ní auto­ri v úvo­de ad­re­su­jú da­nú pub­li­ká­ciu prá­ve ap­li­ká­to­rom, naj­mä OČTK a sú­dom.

Pub­li­ká­cia sí­ce vy­chá­dza zo zá­ko­na č. 91/2016 Z.z. bez no­ve­ly č. 316/2016 Z. z., av­šak aj na­priek to­mu je schop­ná na zá­kla­de vý­kla­du jed­not­li­vých in­šti­tú­tov po­mer­ne dob­re prip­ra­viť či­ta­te­ľa na ply­nu­lé za­pra­co­va­nie no­ve­ly. Vzhľa­dom k ab­sen­cií slo­ven­skej ju­di­ka­tú­ry tý­ka­jú­cej sa tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb, auto­ri vy­ni­ka­jú­co siah­li ku skrom­nej ju­di­ka­tú­re z ČR. Tak­tiež mož­no po­zi­tív­ne vy­zdvih­núť aj ap­li­ká­ciou slo­ven­skej ju­di­ka­tú­ry tý­ka­jú­cej sa, už up­lat­ňo­va­ných tres­tnop­ráv­nych in­šti­tú­tov či vý­kla­dy poj­mov, kto­ré sú v praxi za­uží­va­né. Pub­li­ká­cia tak na­be­rá kon­zis­tent­ný ob­sah.

Št­ýl pub­li­ká­cie je zvo­le­ný efek­tív­ne až učeb­ni­co­vo a na­bá­da ad­re­sá­ta – ap­li­ká­to­ra práv­nej úp­ra­vy k vnú­tor­né­mu pri­ja­tiu zá­ko­na o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti a uz­na­niu, že my­šlien­ka tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO má svo­je opod­stat­ne­nie aj v na­šich pod­mien­kach. Autor sa aj na zá­kla­de tej­to pub­li­ká­cie stal prívr­žen­com my­šlien­ky tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO, av­šak skep­ti­kom práv­nej úp­ra­vy, kto­rá bo­la zvo­le­ná v pod­mien­kach SR.

Už len sa­mot­ný fakt, že zá­ko­no­dar­ca „po­za­bu­dol“ do pô­vod­nej nor­my za­pra­co­vať zod­po­ved­nosť PO za ta­ké tres­tné či­ny ako nap­rík­lad spre­ne­ve­ra pod­ľa § 213, pod­vod pod­ľa § 221, úve­ro­vý pod­vod pod­ľa § 222, pois­ťo­va­cí pod­vod pod­ľa § 223, ka­pi­tá­lo­vý pod­vod pod­ľa § 224, sub­venč­ný pod­vod pod­ľa § 225, pod­vod­ný úpa­dok pod­ľa § 227, za­vi­ne­ný úpa­dok pod­ľa § 228, pre­vádz­ko­va­nie ne­poc­ti­vých hier a stá­vok pod­ľa § 229, ne­po­vo­le­ná pre­vádz­ka lo­té­rií a iných po­dob­ných hier pod­ľa § 230, skres­ľo­va­nie úda­jov hos­po­dár­skej a ob­chod­nej evi­den­cie pod­ľa § 259 a 260, zneu­ží­va­nie in­for­má­cií v ob­chod­nom sty­ku pod­ľa § 265, ma­ni­pu­lá­cia s tr­hom pod­ľa § 265a, ma­chi­ná­cie pri ve­rej­nom ob­sta­rá­va­ní a ve­rej­nej draž­be pod­ľa § 266 a 267 a le­gis­la­tív­nu „chy­bič­ku“ mu­sel rie­šiť no­ve­lou eš­te v le­gis­va­kač­nej do­be sa­mo o se­be nie­čo vy­po­ve­dá.

Pár za­ují­ma­vos­tí z plat­nej práv­nej úp­ra­vy:

Tres­tná zod­po­ved­nosť PO - Pod­ľa § 4 ods. 1 „trest­ný čin pod­ľa § 3 je spá­cha­ný práv­nic­kou oso­bou, ak je spá­cha­ný v jej pros­pech, v jej me­ne, v rám­ci jej čin­nos­ti ale­bo jej pros­tred­níc­tvom, ak ko­nal:

a)      šta­tu­tár­ny or­gán ale­bo člen šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu

b)      ten, kto vy­ko­ná­val kon­trol­nú čin­nosť ale­bo doh­ľad v rám­ci práv­nic­kej oso­by ale­bo

c)      iná oso­ba, kto­rá je op­ráv­ne­ná za­stu­po­vať práv­nic­kú oso­bu ale­bo za ňu roz­ho­do­vať.

Pri uve­de­nom § je zá­klad­né po­cho­pe­nie ná­ve­tia: „... je spá­cha­ný v jej pros­pech, v jej me­ne a v rám­ci jej čin­nos­tí ale­bo jej pros­tred­níc­tvom...“. Ja­zy­ko­vým vý­kla­dom a chá­pa­ním „ale­bo“ ako al­ter­na­tí­vu  mož­no vy­vo­diť, že tres­tné­ho či­nu sa práv­nic­ká oso­ba do­pus­tí buď tak, že jet­rest­ný čin spá­cha­ný v jej pros­pech(1), jej me­ne(2) a zá­ro­veň v rám­ci jej čin­nos­ti (3)sú­čas­ne, al­ter­na­tív­ne jej pros­tred­níc­tvom(A) ak ko­na­la oso­ba pod­ľa pís­me­na a)b)c) (4/B). Zdá sa, že uve­de­né us­ta­no­ve­nie sa tý­ka „úmy­sel­né­ho“ ko­na­nia práv­nic­kej oso­by.

V jej pros­pech (PO) - k § 4 ods. 1 je poz­nám­ka o pros­pe­chu, kto­rý auto­ri pub­li­ká­cie chá­pu ako „aké­koľ­vek ko­na­nie, kto­ré zlep­šu­je ale­bo as­poň za­cho­vá­va práv­nic­kej oso­be pos­ta­ve­nie v ob­las­ti jej pô­so­be­nia, bez oh­ľa­du na to či ide o pros­pech hmot­ný (ma­je­tok, ma­jet­ko­vé prá­va) ale­bo neh­mot­ný (vý­hod­nej­šie pos­ta­ve­nie na tr­hu, per­so­nál­ne zvý­hod­ne­nie  spo­loč­ní­kov)“[2] ta­ká­to ši­ro­ká kon­cep­cia je pre vý­klad dos­ta­ču­jú­ca av­šak z hľa­dis­ka ap­li­ká­cie nep­res­ná.

Pros­pe­chom mu­sí byť ur­či­tá sku­toč­nosť ale­bo stav, kto­rý svo­jim pô­so­be­ním ale­bo tr­va­ním re­le­van­tne zvý­hod­ňu­je práv­nic­kú oso­bu. Nie je jed­no­du­ché pres­né ur­če­nie ob­sa­hu poj­mu zvý­hod­ne­nie, no pri kaž­dom jed­not­li­vom prí­pa­de mu­sí ap­li­ká­tor zoh­ľad­niť vzťah prí­či­ny a nás­led­ku ko­na­nia a po zoh­ľad­ne­ní toh­to vzťa­hu mož­no zva­žo­vať sa­mot­ný roz­sah zvý­hod­ne­nia. V ob­me­dze­nom roz­sa­hu mož­no opatr­ne uviesť, že pod­tres­tné prá­vo ako pros­trie­dok ul­ti­ma ra­tio nes­pa­dá aká­koľ­vek pred­sta­vi­teľ­ná vý­ho­da ale len vý­ho­da z hos­po­dár­ske­ho hľa­dis­ka re­le­van­tná, ap­li­ká­cia je však nut­ná pri kaž­dom prí­pa­de zvlášť.

Do uve­de­ných vzťa­hov bu­de bez­pros­tred­ne za­sa­ho­vať aj zne­nie § 4 ods. 3 „spá­chanie tres­tné­ho či­nu práv­nic­kou oso­bou pod­ľa § 2 sa práv­nic­kej oso­be nep­ri­čí­ta, ak vzhľa­dom na pred­met čin­nos­ti práv­nic­kej oso­by, spô­sob spá­chania tres­tné­ho či­nu, je­ho nás­led­ky a okol­nos­ti, za kto­rých bol trest­ný čin spá­cha­ný, je vý­znam nespl­ne­nia po­vin­nos­tí v rám­ci doh­ľa­du a kon­tro­ly zo stra­ny or­gá­nu práv­nic­kej oso­by ale­bo oso­by uve­de­nej v od­se­ku 1 ne­patr­ný.“

V jej me­ne (PO) –  ak ko­ná šta­tu­tár­ny or­gán ale­bo iný zá­stup­ca. Je ne­vyh­nut­né pri­po­me­núť, že PO ne­má ori­gi­nál­nu vô­ľu. Vô­ľa práv­nic­kej oso­by sa skôr, no nie bez­výh­rad­ne skla­dá z vô­le, pres­nej­šie z pre­ja­vov vô­le jed­not­li­vých fy­zic­kých osôb (oso­by) kto­ré sa pri­čí­ta­va­jú práv­nic­kej oso­be ako sub­jek­tu prá­va. Tu bu­de v zmys­le po­žia­da­viek tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kej oso­by nut­né od­li­šo­vať, či sa vô­ľa napr. k obo­ha­te­niu, tý­ka súk­rom­né­ho zá­uj­mu oso­by, kto­rej práv­ne úko­ny mô­žu byť pri­čí­ta­teľ­né práv­nic­kej oso­be ale­bo obo­ha­te­niu práv­nic­kej oso­be ako ta­kej na­koľ­ko: „Žiad­ny z európ­skych tres­tných sys­té­mov ne­san­kcio­nu­je práv­nic­ké oso­by za či­ny spá­cha­né pred­sta­ve­ný­mi pod­ni­ku v ich súk­rom­nom zá­uj­me...ko­na­nie prís­luš­nej oso­by mô­že byť práv­nic­kej oso­be pri­čí­ta­né je­di­ne vte­dy, ak bol čin spá­cha­ný as­poň čias­toč­ne v zá­uj­me tej­to práv­nic­kej oso­by.“[3]Čo sa tý­ka vý­zna­mu ob­sa­hu: „as­poň čias­toč­ne v zá­uj­me tej­to práv­nic­kej oso­by“ je na­te­raz otáz­ne.„Práv­nic­kej oso­be ne­mož­no te­da pri­čí­tať ko­na­nie tých­to osôb ak tie­to sí­ce ko­na­li v me­ne práv­nic­kej oso­by ale­bo jej pros­tred­níc­tvom, ale ko­na­li vý­luč­ne vo vlas­tnom zá­uj­me“[4]

V praxi bu­de asi naj­zlo­ži­tej­šie ur­čiť, ke­dy bu­de ko­na­nie v me­ne a na „účet“ PO a ke­dy sa bu­de jed­nať v me­ne ale na účet jed­not­liv­ca a to zvlášť ak sa bu­de jed­nať o jed­nu a tú is­tú oso­bu, nap­rík­lad pri jed­noo­so­bo­vej ob­chod­nej spo­loč­nos­ti a v sú­vis­los­ti napr. s da­ňo­vou tres­tnou čin­nos­ťou.

V rám­ci jej čin­nos­tí (PO)–„Čin­nos­ťou práv­nic­kej oso­by (bez oh­ľa­du na okol­nosť, či ide o čin­nosť, kto­rú má po­vo­le­nú resp. za­pí­sa­nú v prís­luš­nom re­gis­tri ako pred­met čin­nos­ti resp. pod­ni­ka­nia)“[5]. Na stra­ne 82 bod 10 je pod­ľa auto­rov čin­nos­ťou práv­nic­kej ta­ká čin­nosť kto­rá je vy­me­dze­ná v prís­luš­nom re­gis­tri (ob­chod­ný re­gis­ter, re­gis­ter zdru­že­ní ale­bo v zria­ďo­va­cej lis­ti­ne či sta­no­vách ale­bo pri pre­vádz­ko­vých ale­bo ob­dob­ných čin­nos­tiach PO nap­rík­lad ve­de­nie úč­tov­níc­tva a pod.) te­da šir­ší vý­klad. Uve­de­ný spô­sob vý­kla­du je správ­ny, na­koľ­ko chá­pa­nie poj­mu „v rám­ci čin­nos­tí“ reš­trik­tív­ne v zmys­le pred­me­tu čin­nos­tí pod­ľa prís­luš­ných re­gis­trov či sta­nov by fak­tic­ky vy­auto­val ap­li­ká­ciu napr. da­ňo­vých tres­tných či­nov, na­koľ­ko ve­de­nie úč­tov­níc­tva nie je pred­me­tom čin­nos­ti PO v ja­zy­ko­vom zmys­le, ale jej zá­kon­nou po­vin­nos­ťou.

Ko­na­ním – šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu ale­bo čle­na šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu, to­ho kto vy­ko­ná­val kon­trol­nú čin­nosť ale­bo doh­ľad v rám­ci práv­nic­kej oso­by ale­bo iná oso­ba, kto­rá je op­ráv­ne­ná za­stu­po­vať práv­nic­kú oso­bu ale­bo za ňu roz­ho­do­vať je aj opo­me­nu­tie ta­ké­ho ko­na­nia kto­ré bo­lo pod­ľa okol­nos­tí a svo­jich po­me­rov po­vin­né. Mô­že sa jed­nať aj o po­vin­nosť oh­la­so­va­ciu ale­bo inú. § 4 ods. 2 ďa­lej špe­ci­fi­ku­je, že trest­ný čin je „spá­cha­ný práv­nic­kou oso­bou aj vte­dy, ak oso­ba uve­de­ná v od­se­ku 1 ne­dos­ta­toč­ným doh­ľa­dom ale­bo kon­tro­lou, kto­ré bo­li jej po­vin­nos­ťou, ho­ci z ned­ban­li­vos­ti umož­ni­la spá­chať trest­ný čin oso­bou, kto­rá ko­na­la v rám­ci op­ráv­ne­ní, kto­ré jej bo­li zve­re­né práv­nic­kou oso­bou.“

Má sa na mys­lí „ned­ban­li­vos­tné“ po­ru­še­nie. Pod poj­mom ko­na­nie te­da mož­no ro­zu­mieť vy­ko­ná­va­nie čin­nos­ti a ne­vy­ko­ná­va­nie po­vin­nos­tí tj. „úmy­sel­né“ ako aj „ned­ban­li­vos­tné“ po­ru­še­nie.

Pá­cha­te­ľom– v zmys­le § 6 ods. 1 je práv­nic­ká oso­ba, kto­rej sa pri­čí­ta po­ru­še­nie ale­bo oh­ro­ze­nie zá­uj­mu chrá­ne­né­ho Tres­tným zá­ko­nom spô­so­bom us­ta­no­ve­ným v zá­ko­ne o TZPO.

„Spô­so­bom uve­de­ným v tom­to zá­ko­ne“ sa ro­zu­me­jú jak ob­jek­tív­ne tak sub­jek­tív­ne pred­pok­la­dy vzni­ku tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kej oso­by.“[6]

Autor pri­po­mí­na, že pod­ľa zá­ko­na TZPO má­me aj spolu­pá­cha­teľ­stvo a účas­tníc­tvo.

Pri­či­ta­teľ­nosť–„je no­vá ka­te­gó­ria, kto­rú tres­tné prá­vo do­te­raz ne­poz­na­lo. Je to v zá­sa­de „náh­ra­da“ tra­dič­né­ho in­šti­tú­tu za­vi­ne­nia pri fy­zic­kých oso­bách...ide o fik­ciu za­vi­ne­nia, kto­ré nie je to­tož­né so za­vi­ne­ním fy­zic­kej oso­by. Pri­čí­ta­teľ­ný­mi mô­žu byť chyb­né roz­hod­nu­tia, schvá­le­nie ale­bo po­kyn na ne­vy­ko­na­nie ur­či­té­ho opat­re­nia či za­ned­ba­nie do­zo­ru,doh­ľa­du ale­bo kon­tro­ly, kto­ré zod­po­ved­né oso­by ma­li po­vin­nosť vy­ko­ná­vať aby ne­doš­lo k po­ru­še­niu ale­bo oh­ro­ze­niu zá­uj­mu chrá­ne­né­ho Tres­tným zá­ko­nom.“[7]

„Skú­ma­nie za­vi­ne­nia u tres­tných či­nov práv­nic­kých osôb je vy­lú­če­né z po­va­hy ve­ci, na­koľ­ko práv­nic­ká oso­ba ako práv­ny konštrukt ne­dis­po­nu­je na roz­diel od fy­zic­kej oso­by vô­ľo­vou zlož­kou, kto­rá je zá­kla­dom za­vi­ne­nia u fy­zic­kých osôb“[8]

Pod­mie­ne­nosť – Tres­tná zod­po­ved­nosť práv­nic­kej oso­by pod­ľa § 4 ods. 4 nie je pod­mie­ne­ná vy­vo­de­ním tres­tnej zod­po­ved­nos­ti vo­či fy­zic­kej oso­be uve­de­nej v od­se­ku 1 (pri úmys­le) a nie je pod­mie­ne­né ani zis­te­ním, že kon­krét­na fy­zic­ká oso­ba ko­na­la spô­so­bom uve­de­ným pod­ľa od­se­kov 1(„úmy­sel­né“) a 2(„ned­ban­li­vos­tné“). To zna­me­ná, že v pod­mien­kach SR je mož­né tres­tné stí­ha­nie FO či PO ale­bo FO a PO. O pres­ných špe­ci­fi­kách pod­mie­ňo­va­nia tres­tnej zod­po­ved­nos­ti v jed­not­li­vých re­ži­moch však práv­na úp­ra­va tres­tu­hod­ne ml­čí a ml­čí aj dô­vo­do­vá sprá­va.

Vý­kla­do­vé a ap­li­kač­né us­tá­le­nie uve­de­ných poj­mov ako aj ich vzá­jom­ných vzťa­hov bu­de v nad­chá­dza­jú­com ob­do­bí ne­vyh­nut­né.

V sú­vis­los­ti s uve­de­ným sa vy­ná­ra otáz­ka oh­ľad­ne napr. da­ňo­vej tres­tnej čin­nos­ti. Z po­va­hy da­ňo­vej tres­tnej čin­nos­ti mož­no pre vý­kla­do­vé úče­ly vy­vo­diť spl­ne­nie pod­mie­nok a)pros­pe­chu PO (fi­nanč­ný be­ne­fit, hoc aj ne­zaúč­to­va­ný) b) ko­na­nia v me­ne PO (úč­tov­níc­tvo sa tý­ka pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu) c) ako aj ko­na­nia v rám­ci čin­nos­tí PO (riad­ne ve­de­nie úč­tov­níc­tva) a tak­tiež by sme moh­li uviesť, že za d) PO ko­nal šta­tu­tár­ny zá­stup­ca a to buď úmy­sel­ne ale­bo za­ned­ba­ním svo­jich po­vin­nos­tí.

Nas­le­du­jú te­da otáz­ky: Je po­doz­re­nie z da­ňo­vej tres­tnej čin­nos­ti v sú­vis­los­ti s PO auto­ma­tic­ký dô­vod pre ak­ti­vá­ciu zá­ko­na o TZPO, ak áno/nie tak pre­čo? Ke­dy má OČTK pos­tu­po­vať pod­ľa zá­ko­na o  TZPO, ak sa má práv­nic­ká oso­ba jed­né­ho ko­na­te­ľa a zá­ro­veň vlas­tní­ka? Na zá­kla­de akých kri­té­rií má OČTK ur­čiť ke­dy sa jed­ná o sle­do­va­nie súk­rom­né­ho pros­pe­chu pá­cha­te­ľa – fy­zic­kej oso­by, ale­bo pros­pe­chu PO? Má OČTK po­vin­nosť ap­li­ko­vať TZPO „auto­ma­tic­ky“ na kaž­dú tres­tnú čin­nosť v sú­vis­los­ti s PO pri taxatív­ne uve­de­ných tres­tných či­noch ale­bo sa jed­ná o me­ta úro­veň tres­tné­ho prá­va a ap­li­ká­cia nas­tu­pu­je až po re­le­van­tnom zhod­no­te­ní okol­nos­tí prí­pa­du?

Len jed­no­du­ché od­po­ve­de na uve­de­né otáz­ky ne­má zmy­sel hľa­dať. Zá­kon o TZPO si to­tiž vy­ža­du­je hl­bší a sys­te­ma­tic­ký vý­klad aj vzhľa­dom k sub­si­dia­ri­te Tres­tné­ho zá­ko­na a Tres­tné­ho po­riad­ku ako aj pri­hliad­nu­tiu ksú­čas­nej ap­li­kač­nej praxi. Autor si v sú­čas­nom bo­de net­rú­fa od­had­núť št­ýl ap­li­ká­cie, av­šak pred sa­mot­ným vý­kla­dom práv­nej nor­my od­po­rú­ča, po jej naš­tu­do­va­ní,pr­vot­ne pri­hliad­nuť na te­leolo­gic­ké sme­ro­va­nie zá­ko­na o TZPO ako tzv. prib­lí­že­nie sa k nor­me. Zá­klad­ná idea TZPO to­tiž spo­čí­va v zá­kon­nej ochra­ne spo­lo­čen­ských vzťa­hov. Zá­kon o TZPO pred­sta­vu­je pros­trie­dok ve­dú­ci k náp­ra­ve a za­me­dzeniu po­rúch v spo­lo­čen­ských vzťa­hoch a ve­die k pok­ry­tiu tých čas­tí proti­práv­ne­ho ko­na­nia, kto­ré svo­jou po­va­hou zos­tá­va­li v bež­nom tres­tnom ko­na­ní vo­či FO pod­ľa TZ ne­pos­tih­nu­teľ­né resp. pos­tih­nu­teľ­né len s prob­lé­ma­mi. Pri uve­de­nej for­me vý­kla­du by moh­la byť TZPO po­va­žo­va­teľ­ná za sub­si­diár­ny pros­trie­dok tres­tné­ho ko­na­nia v prí­pa­doch, keď tres­tné ko­na­nie vo­či fy­zic­kej oso­be ne­mož­no po­va­žo­vať za dos­ta­toč­ný pros­trie­dok náp­ra­vy proti­spo­lo­čen­ské­ho ko­na­nia. Ako prík­la­dy mož­no uviesť za­vi­ne­né prie­my­sel­né ha­vá­ria či en­vi­ron­men­tál­ne uda­los­ti, pri kto­rých ne­mož­no po­va­žo­vať od­sú­de­nie niek­to­rých fy­zic­kých osôb, či ulo­že­nie skôr sym­bo­lic­kých po­kút za dos­ta­ču­jú­ce k od­strá­ne­niu nás­led­ku či ško­dy resp. dos­ta­toč­né­mu za­me­dzeniu ďal­šie­ho proti­práv­ne­ho ko­na­nia. Pri zoh­ľad­ne­ní uve­de­né­ho vý­kla­du by sa TZPO v da­ňo­vých tres­tných či­noch vy­vo­dzo­va­la v prí­pa­doch zá­važ­nej­šej da­ňo­vej tres­tnej čin­nos­ti pri kto­rých mož­no od­ôvod­ne­ne pred­pok­la­dať, že ap­li­ká­cia TZPO po­ve­die ku kva­li­ta­tív­ne vy­ššej ochra­ne spo­lo­čen­ských vzťa­hov.

Na ro­vi­nu. Net­re­ba si vy­tvá­rať ilú­zie, že sú­čas­ná práv­na úp­ra­va o TZPO  bu­de pred­sta­vo­vať v doh­ľad­nom ča­se kla­di­vo na pod­vod­ní­kov či pro­fe­sio­nál­ne vy­ko­ná­va­nú eko­no­mic­kú ale­bo hos­po­dár­sku tres­tnú čin­nosť, skôr nao­pak. Sú­čas­ný práv­ny transplan­tát by bol ak­tuál­ny v ro­ku 2005 spo­lu s pri­ja­tý­mi Tres­tným zá­ko­nom a Tres­tným po­riad­kom, či v ro­ku 2011 po­dob­ne ako v ČR,  av­šak v sú­čas­nos­ti, do­vo­lím si uviesť ne­ko­reš­pon­du­je „te­ku­tú“ po­va­hu pá­chania via­ce­rých fo­riem tres­tnej čin­nos­ti. Sa­mot­né poč­ty (pre­zen­to­va­né ako bom­bas­tic­ké) stí­ha­ných práv­nic­kých osôb v ČR (2012 – 22, 2013 – 61,2014 – 178,2015 – 227), aj keď vzos­tup­ných, sú to­ho skôr dô­ka­zom.

Na dru­hej sta­ne, je to pr­vý krát čo sa OČTK a sú­dom pos­kyt­li „nás­tro­je“ na efek­tív­nej­šie spra­co­va­nie tres­tnej čin­nos­ti a za­bez­pe­če­nie napr. náh­ra­dy ško­dy vznik­nu­tej tres­tným či­nom v sú­vis­los­ti s práv­nic­ký­mi oso­ba­mi a tú­to mož­nosť by sme ne­ma­li ne­chať ne­vyu­ži­tú. Prá­ve ús­tre­to­vá sna­ha o ap­li­ká­ciu a frek­ven­to­va­né vy­uží­va­nie in­šti­tú­tov zá­ko­na o TZPO mô­že vy­tvo­riť pries­tor na po­žia­dav­ky ku skva­lit­ne­niu práv­nej úp­ra­vy. Autor má za to, že kaž­dá práv­na nor­ma „chce, aby bo­la ap­li­ko­va­ná aj na­priek svo­jej kva­li­te“ pre­to je na práv­nej praxi ako k nor­me pris­tú­pi.OČTK a ani sú­dy ne­ma­jú v nor­me hľa­dať chy­by, ale ma­jú po­vin­nosť ju up­lat­ňo­vať, v rám­ci zá­kon­ných a ro­zum­ných mož­nos­tí.

Na zá­ver mož­no vy­slo­viť že­la­nie, aby si OČTK a sú­dy naš­li ro­zum­ný spô­sob vý­kla­du práv­nej nor­my, nech už je aká­koľ­vek, ako aj jej ap­li­ká­cie, a aby zá­kon o TZPO ne­nas­le­do­val osud „nep­ra­vej“ tres­tnej zod­po­ved­nos­ti v po­do­be in­šti­tú­tov zha­ba­nie pe­ňaž­nej čias­tky a zha­ba­nie ma­jet­ku, kto­ré bo­li za­ve­de­né od 01.09.2010, pri­čom za 5 ro­kov exis­ten­cie tých­to in­šti­tú­tov ne­doš­lo k ich fak­tic­ké­mu up­lat­ne­niu. Stras­tipl­ných za­čiat­kov sa net­re­ba preh­na­ne báť. Prá­ve pub­li­ká­cia Zá­kon o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb – Ko­men­tár, pred­sta­vu­je po­mer­ne veľ­mi sluš­ný zá­klad ku kva­lit­nej a po­ho­to­vej ap­li­ká­cií zá­ko­na.

 

Diskusia