K rozdielom medzi trestnými činmi nezaplatením dane a poistného, zvýhodňovaním veriteľa a poškodzovaním veriteľa

 

Práv­ne ve­ty:

Z hľa­dis­ka práv­nej kva­li­fi­ká­cie mož­no zov­šeo­bec­niť, že

- ak by ob­ža­lo­va­ný vô­bec ne­mal fi­nan­čné pros­tried­ky na pla­te­nie pois­tné­ho, po­tom by ne­moh­lo ísť o spá­chanie tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 Tr. zák., na­koľ­ko ob­ža­lo­va­ný by neh­ra­dil po­vin­né plat­by nie pre­to, že by nech­cel, ale pre­to, že ne­mo­hol, 

- po­kiaľ by však ob­ža­lo­va­ný v ča­se spá­chania skut­ku uve­de­né­ho v ob­ža­lo­be mal dos­ta­tok fi­nan­čných pros­tried­kov na úh­ra­du po­vin­ných pla­tieb, ale bol by v tom ča­se pla­tob­ne nes­chop­ný, t. j. ne­bol by schop­ný pl­niť 30 dní po le­ho­te splat­nos­ti as­poň dva pe­ňaž­né zá­väz­ky viac ako jed­né­mu ve­ri­te­ľo­vi (§ 3 ods. 2 zá­ko­na č. 7/2005 Z. z. o kon­kur­zne a reš­truk­tu­ra­li­zá­cii), po­tom by bol v úpad­ku a vy­uži­tím fi­nan­čných pros­tried­kov ur­če­ných na pois­tné na iné úče­ly, by sa už ne­mo­hol do­pus­tiť tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho, na­koľ­ko by iš­lo o po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu zvý­hod­ňo­va­nia ve­ri­te­ľa pod­ľa § 240 Tr. zák., z kto­ré­ho vy­plý­va, že pla­tob­ne nes­chop­ný dl­žník má hra­diť splat­né poh­ľa­dáv­ky svo­jich ve­ri­te­ľov, kto­rí ma­jú rov­na­ké pos­ta­ve­nie po­mer­ne a rov­no­mer­ne (tie­to zá­ve­ry mož­no vy­vo­diť aj z roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. 2To/10/2011), a

- ak by bo­lo nap­rík­lad do­ka­zo­va­ním zis­te­né, že ob­ža­lo­va­ný mal dos­ta­tok fi­nan­čných pros­tried­kov na úh­ra­du po­vin­ných pla­tieb, av­šak ten­to svoj (v zá­sa­de) je­di­ný bo­nit­ný ma­je­tok od­strá­nil (nap­rík­lad pre­vie­dol na ma­jet­ko­vo pre­po­je­nú ob­chod­nú spo­loč­nosť) a ta­ké­to ko­na­nie by bo­lo ve­de­né úmys­lom vy­hnúť sa hra­de­niu poh­ľa­dá­vok je­ho ve­ri­te­ľov, po­tom by iš­lo o od­stra­ňo­va­nie ma­jet­ku dl­žní­ka a o po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa pod­ľa § 239 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Jed­no­čin­ný sú­beh s tres­tným či­nom ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho by tu bol vy­lú­če­ný.

sp.zn. 2To/51/2021 

Roz­su­dok v me­ne Slo­ven­skej re­pub­li­ky                                                                         

                                                                                                                                          

           Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du JUDr. Pet­ra Šam­ka a sud­cov JUDr. Mag­da­lé­ny Bla­žo­vej a JUDr. Má­rie Šim­ko­vej, v tres­tnej ve­ci pro­ti ob­ža­lo­va­né­mu P Z, stí­ha­né­mu pre pre­čin ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 ods. 1 Tr. zák., o od­vo­la­ní ob­ža­lo­va­né­ho pro­ti roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du Pe­zi­nok sp. zn. 39T/9/2019 zo dňa 01.12.2020, na ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom dňa 06.ok­tób­ra 2021 tak­to

 

r o z h o d o l :

        

Pod­ľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. por. zru­šu­je sa roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Pe­zi­nok sp. zn. 39T/9/2019 zo dňa 01.12.2020 v ce­lom roz­sa­hu.

Pod­ľa § 322 ods. 3 Tr. por. s pou­ži­tím § 285 písm. b) Tr. por. sa ob­ža­lo­va­ný

P Z, nar....

           os­lo­bo­dzu­je

spod ob­ža­lo­by pro­ku­rá­tor­ky Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Pe­zi­nok sp. zn. Pv 374/2017 zo dňa 28.02.2019, pre sku­tok práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný ako pre­čin ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 ods. 1 Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

ako fy­zic­ká oso­ba – pod­ni­ka­teľ, vy­ko­ná­va­jú­ci svo­ju čin­nosť pod ob­chod­ným me­nom P Z, IČO: .... s mies­tom pod­ni­ka­nia ....., ne­zap­la­til pois­tné na so­ciál­nom pois­te­ní za ob­do­bie me­sia­cov:

- sep­tem­ber 2011 vo vý­ške 109,07 euro, splat­né dňa 10.10.2011,

- ok­tó­ber 2011 vo vý­ške 109,07 euro, splat­né dňa 08.11.2011,

- no­vem­ber 2011 vo vý­ške 109,07 euro, splat­né dňa 08.12.2011,

- de­cem­ber 2013 vo vý­ške 130,27 euro, splat­né dňa 08.01.2014,

- ja­nuár 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 10.02.2014,

- feb­ruár 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 10.03.2014,

- ma­rec 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 08.04.2014

- ap­ríl 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 09.05.2014,

- máj 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 09.06.2014,

- jún 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 08.07.2014,

- júl 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 08.08.2014,

- august 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 08.09.2014,

- sep­tem­ber 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 08.10.2014,

- ok­tó­ber 2014 vo vý­ške 76,46 euro, splat­né dňa 10.11.2014,

- no­vem­ber 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 08.12.2014,

- de­cem­ber 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 08.01.2015,

- ja­nuár 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 09.02.2015,

- feb­ruár 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 09.03.2015,

- ma­rec 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 08.04.2015,

- ap­ríl 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 11.05.2015,

- máj 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 08.06.2015,

- jún 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 08.07.2015,

- júl 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 02.09.2015,

- august 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 08.09.2015,

- sep­tem­ber 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 08.10.2015,

- ok­tó­ber 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 09.11.2015,

- no­vem­ber 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 08.12.2015,

- de­cem­ber 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 08.01.2016,

- ja­nuár 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 08.02.2016,

- feb­ruár 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 08.03.2016,

- ma­rec 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 08.04.2016,

- ap­ríl 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 09.05.2016,

- máj 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 08.06.2016,

- jún 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 08.07.2016,

- júl 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 08.08.2016,

- august 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 08.09.2016,

- sep­tem­ber 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 10.10.2016,

- ok­tó­ber 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 08.11.2016,

- no­vem­ber 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 08.12.2016,

čím mu vzni­kol dlh na pois­tnom na so­ciál­ne pois­te­nie vo­či So­ciál­nej pois­ťov­ni, po­boč­ka Bra­tis­la­va, Zá­hrad­níc­ka 31, IČO: 30 807 484 vo vý­ške 5.204,60 euro,

pre­to­že sku­tok nie je tres­tným či­nom.

         O d ô v o d n e n i e

            Na­pad­nu­tým roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Pe­zi­nok sp. zn. 39T/9/2019 zo dňa 01.12.2020 bol ob­ža­lo­va­ný P Z uz­na­ný za vin­né­ho zo spá­chania pre­či­nu neod­ve­de­nia (správ­ne ma­lo byť uve­de­né ne­zap­la­te­nia) da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 ods. 1 Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že  

ako fy­zic­ká oso­ba – pod­ni­ka­teľ, vy­ko­ná­va­jú­ci svo­ju čin­nosť pod ob­chod­ným me­nom P Z, IČO: ..... s mies­tom pod­ni­ka­nia ......, ne­zap­la­til pois­tné na so­ciál­nom pois­te­ní za ob­do­bie me­sia­cov:

- de­cem­ber 2013 vo vý­ške 130,27 euro, splat­né dňa 08.01.2014,

- ja­nuár 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 10.02.2014,

- feb­ruár 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 10.03.2014,

- ma­rec 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 08.04.2014

- ap­ríl 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 09.05.2014,

- máj 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 09.06.2014,

- jún 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 08.07.2014,

- júl 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 08.08.2014,

- august 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 08.09.2014,

- sep­tem­ber 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 08.10.2014,

- ok­tó­ber 2014 vo vý­ške 76,46 euro, splat­né dňa 10.11.2014,

- no­vem­ber 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 08.12.2014,

- de­cem­ber 2014 vo vý­ške 133,42 euro, splat­né dňa 08.01.2015,

- ja­nuár 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 09.02.2015,

- feb­ruár 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 09.03.2015,

- ma­rec 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 08.04.2015,

- ap­ríl 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 11.05.2015,

- máj 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 08.06.2015,

- jún 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 08.07.2015,

- júl 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 02.09.2015,

- august 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 08.09.2015,

- sep­tem­ber 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 08.10.2015,

- ok­tó­ber 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 09.11.2015,

- no­vem­ber 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 08.12.2015,

- de­cem­ber 2015 vo vý­ške 136,57 euro, splat­né dňa 08.01.2016,

- ja­nuár 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 08.02.2016,

- feb­ruár 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 08.03.2016,

- ma­rec 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 08.04.2016,

- ap­ríl 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 09.05.2016,

- máj 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 08.06.2016,

- jún 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 08.07.2016,

- júl 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 08.08.2016,

- august 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 08.09.2016,

- sep­tem­ber 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 10.10.2016,

- ok­tó­ber 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 08.11.2016,

- no­vem­ber 2016 vo vý­ške 142,20 euro, splat­né dňa 08.12.2016,

čím mu tak­to vzni­kol dlh na pois­tnom na so­ciál­ne pois­te­nie vo­či So­ciál­nej pois­ťov­ni, po­boč­ka Bra­tis­la­va, Zá­hrad­níc­ka 31, IČO: 30 807 484 vo vý­ške 4.875,41 euro,

Za to mu bol pod­ľa § 278 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zák. ulo­že­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 5 me­sia­cov. Pod­ľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy pod­mie­neč­ne od­lo­že­ný na skú­šob­nú do­bu v tr­va­ní 12 me­sia­cov.

Pod­ľa § 288 ods. 1 Tr. por. bo­la poš­ko­de­ná So­ciál­na pois­ťov­ňa, I4O: 30807484, so síd­lom Bra­tis­la­va, Ul. 29. augus­ta 8-10 s ná­ro­kom na náh­ra­du ško­dy od­ká­za­ná na ci­vil­ný pro­ces.

Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku po­dal v zá­kon­nej le­ho­te od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­ný, kto­ré od­ôvod­nil oso­bit­ným pí­som­ným po­da­ním pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu. V od­vo­la­ní na­mie­ta po­chy­be­nia ok­res­né­ho sú­du, keď súd po­pi­su­je dom­ne­lé ne­zap­la­te­nie splat­né­ho pois­tné­ho na so­ciál­ne pois­te­nie, pri­čom však nás­led­ne vo vý­ro­ko­vej čas­ti kon­šta­tu­je, že spá­chal pre­čin neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 ods. 1 Tr. zák. V od­ôvod­ne­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku súd zmä­toč­ne uvá­dza, že ob­jek­tom tres­tné­ho či­nu neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho je zá­ujem štá­tu na riad­nom a včas­nom za­pla­te­ní da­ne, v dôs­led­ku čo­ho je na­pad­nu­tý roz­su­dok za­ťa­že­ný va­dou nep­res­kú­ma­teľ­nos­ti, na­koľ­ko roz­su­dok neob­sa­hu­je ta­ké ozna­če­nie tres­tné­ho či­nu, aby ne­mo­hol byť za­me­ne­ný s iným. Vý­ro­ko­vá časť na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku, kto­rá ob­sa­hu­je po­pis skut­ku, neob­sa­hu­je uve­de­nie všet­kých zá­kon­ných zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho a už vô­bec nie neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho vrá­ta­ne tých, kto­ré od­ôvod­ňu­jú ur­či­tú tres­tnú sadz­bu. Ide o úmy­sel­ný trest­ný čin, pre­to je zá­sad­né, aby po­pis ko­na­nia, kto­rým mal pá­cha­teľ napl­niť skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu ob­sa­ho­val aj okol­nos­ti, kto­ré do­ka­zu­jú, že ko­na­nie pá­cha­te­ľa bo­lo úmy­sel­né. Ta­ké­to uve­de­nie vo vý­ro­ku na­pad­nu­té­ho roz­hod­nu­tia ab­sen­tu­je, rov­na­ko ako aj v od­ôvod­ne­ní. Súd sa ne­zao­be­ral sub­jek­tív­nou strán­kou, o kto­rej iba kon­šta­to­val, že sa vy­ža­du­je úmy­sel­né za­vi­ne­nie, pri­čom vô­bec ne­vys­vet­ľu­je, čo ho vie­dlo k zá­ve­ru o sol­ven­tnos­ti ob­ža­lo­va­né­ho. Ob­ža­lo­va­ný mal v re­le­van­tnom ob­do­bí viac zá­väz­kov, tie­to uh­rá­dzal pod­ľa svo­jich mož­nos­tí tak, aby si za­bez­pe­čil ži­vo­by­tie pre ro­di­nu a se­ba ako fy­zic­kú oso­bu a tiež pod­ľa dô­le­ži­tos­ti. Ne­bo­lo preu­ká­za­né napl­ne­nie zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 ods. 1 Tr. zák. Po spo­čí­ta­ní splat­ných zá­väz­kov v ob­do­bí ro­kov 2011 až 2016, ke­dy mal ob­ža­lo­va­ný pod­ľa zna­lec­ké­ho po­sud­ku dis­po­ni­bil­ný prí­jem na hra­de­nie splat­ných zá­väz­kov vo­či So­ciál­nej pois­ťov­ni, sa dos­pe­je k čís­lu 1.891,41 euro čo je su­ma, kto­rá ne­do­sa­hu­je pot­reb­nú kva­li­fi­kač­nú vý­šku vy­ža­do­va­nú skut­ko­vou pod­sta­tou tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho, t. j. ne­do­sa­hu­je väč­ší roz­sah. Sa­mot­ný zna­lec­ký po­su­dok nie je jed­noz­nač­ný po­kiaľ ide o je­ho schop­nosť pla­tiť splat­né zá­väz­ky vo­či So­ciál­nej pois­ťov­ni. Na jed­nej stra­ne má súd za preu­ká­za­né, že ob­ža­lo­va­ný mal aj iné splat­né zá­väz­ky, kto­ré nes­tí­hal splá­cať, čo na­ko­niec vy­ús­ti­lo do po­da­nia návr­hu na od­dl­že­nie, pri­čom sa sna­žil hra­diť as­poň niek­to­ré z nich, ho­ci to nez­vlá­dal a súd tú­to sku­toč­nosť pri­pi­su­je v nep­ros­pech ob­ža­lo­va­né­ho, na stra­ne dru­hej kon­šta­tu­je, že na tres­tnop­ráv­nu zod­po­ved­nosť je pot­reb­né zis­ťo­vať sol­ven­tnosť ob­ža­lo­va­né­ho, o kto­rej s oh­ľa­dom na ob­jem zá­väz­kov ob­ža­lo­va­né­ho ne­mô­že byť reč. Po­kiaľ mal ob­ža­lo­va­ný aj iné zá­väz­ky, ťaž­ko mož­no od ne­ho žia­dať, aby ce­lý dis­po­ni­bil­ný prí­jem pou­žil na za­pla­te­nie splat­né­ho pois­tné­ho na so­ciál­ne pois­te­nie. Ob­ža­lo­va­ný navr­hol, aby ho od­vo­la­cí súd os­lo­bo­dil spod ob­ža­lo­by.

K od­vo­la­niu ob­ža­lo­va­né­ho sa pí­som­ne vy­jad­ri­la pro­ku­rá­tor­ka Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Pe­zi­nok, kto­rá sa sto­tož­ni­la s roz­sud­kom sú­du pr­vé­ho stup­ňa a navrh­la, aby od­vo­la­cí súd za­mie­tol od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­né­ho ako ne­dô­vod­né, na­koľ­ko sa súd ná­le­ži­tým spô­so­bom vy­spo­ria­dal s dô­kaz­nou si­tuáciou aj s ar­gu­men­tmi ob­ha­jo­by.

Kraj­ský súd ako súd od­vo­la­cí, vy­ko­nal vo ve­ci ve­rej­né za­sad­nu­tie, na kto­rom ob­haj­ky­ňa ob­ža­lo­va­né­ho uvied­la, že sa pridr­žia­va pí­som­ných dô­vo­dov po­da­né­ho od­vo­la­nia, v kto­rom pod­rob­ne roz­vied­li chy­by na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku a pre­to navrh­la, aby od­vo­la­cí súd zru­šil na­pad­nu­tý roz­su­dok a ob­ža­lo­va­né­ho os­lo­bo­dil spod ob­ža­lo­by.

Pro­ku­rá­tor­ka kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry uvied­la, že po­va­žu­je na­pad­nu­tý roz­su­dok za správ­ny a zá­kon­ný a pre­to navrh­la za­miet­nuť od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­né­ho ako ne­dô­vod­né.

Ob­ža­lo­va­ný na ve­rej­nom za­sad­nu­tí uvie­dol, že je ná­zo­ru, že stí­ha­ný trest­ný čin ne­mo­hol spá­chať, pre­to­že ne­mal fi­nan­čné pros­tried­ky na to, aby mo­hol za­pla­tiť splat­né pois­tné.

Kraj­ský súd pod­ľa § 317 ods. 1 Tr. por. pres­kú­mal zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť na­pad­nu­tých vý­ro­kov roz­sud­ku, pro­ti kto­rým od­vo­la­teľ po­dal od­vo­la­nie, ako aj správ­nosť pos­tu­pu ko­na­nia, kto­ré im pred­chá­dza­lo a zis­til, že po­da­né od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­né­ho je dô­vod­né.

            Pod­ľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. por. od­vo­la­cí súd zru­ší na­pad­nu­tý roz­su­dok ak bo­lo na­pad­nu­tým roz­sud­kom po­ru­še­né us­ta­no­ve­nie Tres­tné­ho zá­ko­na.

            Pod­ľa § 322 ods. 3 Tr. por. ve­ta pr­vá od­vo­la­cí súd roz­hod­ne sám roz­sud­kom vo ve­ci, ak mož­no no­vé roz­hod­nu­tie uro­biť na pod­kla­de skut­ko­vé­ho sta­vu, kto­rý bol v na­pad­nu­tom roz­sud­ku správ­ne zis­te­ný, ale­bo dopl­ne­ný dô­kaz­mi vy­ko­na­ný­mi pred od­vo­la­cím sú­dom.

Z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia ne­po­chyb­ne vy­plý­va, a to ani ne­bo­lo me­dzi stra­na­mi spor­né, že ob­ža­lo­va­ný ako fy­zic­ká oso­ba – pod­ni­ka­teľ vy­ko­ná­va­jú­ci pod­ni­ka­teľ­skú čin­nosť pod ob­chod­ným me­nom P Z, neuh­ra­dil op­ráv­ne­né­mu sub­jek­tu So­ciál­nej pois­ťov­ni splat­né pois­tné na so­ciál­ne pois­te­nie a to v ro­koch 2013 až 2016, pri­čom mu tak vzni­kol dlh na pois­tnom na so­ciál­ne pois­te­nie vo vý­ške 4.875,41 euro. Pred­met­né skut­ko­vé zis­te­nia, t. j. spô­so­be­nie dl­hu ob­ža­lo­va­ným na so­ciál­nom pois­te­ní v ur­či­tej do­be tvo­rí tzv. skut­ko­vú ve­tu ob­ža­lob­né­ho návr­hu ako aj na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku, pri­čom tak­to vy­me­dze­ný sku­tok by mal (pod­ľa na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku) napĺňať všet­ky zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­te­né­ho pod­ľa § 278 ods. 1 Tr. zák.

Kraj­ský súd sa s ta­kým­to zá­ve­rom nes­to­tož­ňu­je, na­koľ­ko je v roz­po­re s us­ta­no­ve­nia­mi Tres­tné­ho zá­ko­na ako aj us­tá­le­nou ju­di­ka­tú­rou. Prá­ve tá­to sku­toč­nosť bo­la nos­ným ka­sač­ným dô­vo­dom a hlav­ným dô­vo­dom na vy­hlá­se­nie os­lo­bo­dzu­jú­ce­ho roz­sud­ku.

Vy­ššie uve­de­né ne­po­chyb­ne zis­te­né skut­ko­vé okol­nos­ti, kto­ré bo­li pre­miet­nu­té do tzv. skut­ko­vej ve­ty na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku to­tiž ho­vo­ria len o tom, že ob­ža­lo­va­ný ako fy­zic­ká oso­ba - pod­ni­ka­teľ mal ne­dop­lat­ky na so­ciál­nom pois­te­ní, kto­ré mu vznik­li z to­ho, že pois­tné na so­ciál­ne pois­te­nie v sta­no­ve­ných le­ho­tách riad­ne nep­la­til, t. j. že sa stal sku­tok uve­de­ný v ob­ža­lob­nom návr­hu v tom sme­re, že ob­ža­lo­va­ný je v pos­ta­ve­ní dl­žní­ka vo­či So­ciál­nej pois­ťov­ni.

Pred­met­né skut­ko­vé zis­te­nia však, sa­mé ose­be, nes­ta­čia na vy­vo­de­nie tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti, te­da na vy­slo­ve­nie zá­ve­ru, že ob­ža­lo­va­ný sa do­pus­til ža­lo­va­né­ho pre­či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho. Ale­bo po­ve­da­né inak, ne­zap­la­te­nie pois­tné­ho v ur­či­tom roz­sa­hu je len napl­ne­nie for­mál­nych zna­kov (zna­kov ob­jek­tív­nej strán­ky pre­či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho), ale v žiad­nom prí­pa­de ten­to izo­lo­va­ný fakt nez­na­me­ná, že bo­li napl­ne­né všet­ky zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho, na­koľ­ko na napl­ne­nie všet­kých zna­kov toh­to tres­tné­ho či­nu je ne­vyh­nut­né aj to, aby bo­lo ta­ké­to ko­na­nie (ne­zap­la­te­nie pois­tné­ho) za­vi­ne­né a to vo for­me úmy­sel­né­ho za­vi­ne­nia.

 V tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né pri­po­me­núť, že za­vi­ne­nie je ob­li­ga­tór­nym zna­kom sub­jek­tív­nej strán­ky kaž­dé­ho tres­tné­ho či­nu. Trest­ný zá­kon vy­chá­dza z dôs­led­né­ho up­lat­ňo­va­nia zod­po­ved­nos­ti za za­vi­ne­nie. Tá­to zá­sa­da pat­rí me­dzi zá­kla­dy, na kto­rých je vy­bu­do­va­ná de­fi­ní­cia tres­tné­ho či­nu, čo na­po­kon vy­plý­va aj z us­ta­no­ve­nia § 17 Tr. zák. pod­ľa kto­ré­ho pre tres­tnosť či­nu tre­ba úmy­sel­né za­vi­ne­nie, ak Trest­ný zá­kon vý­slov­ne neus­ta­no­vu­je, že sta­čí za­vi­ne­nie z ned­ban­li­vos­ti. Vý­znam up­lat­ňo­va­nia zá­sa­dy za za­vi­ne­nie spo­čí­va v tom, že k napl­ne­niu tres­tnej zod­po­ved­nos­ti za nás­le­dok nes­ta­čí ho len spô­so­biť, ale je nut­né ho tak­tiež za­vi­niť. Bez za­vi­ne­nia te­da nie je trest­ný čin a ani trest. Za­vi­ne­nie sa pri­tom mu­sí vzťa­ho­vať na všet­ky sku­toč­nos­ti, kto­ré sú zna­kom skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu (R 20/1981). Po­kiaľ by sa za­vi­ne­nie k niek­to­rej z po­ža­do­va­ných sku­toč­nos­tí nev­zťa­ho­va­lo, nie je da­ná sub­jek­tív­na strán­ka tres­tné­ho či­nu a pre­to je vy­lú­če­ná tres­tná zod­po­ved­nosť pá­cha­te­ľa.

            Z uve­de­né­ho vý­kla­du je zrej­mé, že úmy­sel­né za­vi­ne­nie (sub­jek­tív­na strán­ka) ako znak zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 ods. 1 Tr. zák. nie je mož­né auto­ma­tic­ky (ale­bo až me­cha­nic­ky) vy­vo­dzo­vať len z po­ru­še­nia kon­krét­nej práv­nej po­vin­nos­ti (nap­rík­lad z po­ru­še­nia po­vin­nos­ti pla­tiť splat­né pois­tné na so­ciál­ne pois­te­nie).

Na napl­ne­nie všet­kých zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 ods. 1 Tr. zák. pre­to nes­ta­čí len spô­so­be­nie dl­hu na splat­nom pois­tnom, ale je ne­vyh­nut­né, aby ten­to dlh na splat­nom pois­tnom bol pá­cha­te­ľom úmy­sel­ne spô­so­be­ný (úmy­sel­ne za­vi­ne­ný). Ak by sa pri­pus­til opač­ný vý­klad, iš­lo by o sta­no­ve­nie ob­jek­tív­nej zod­po­ved­nos­ti, kto­rá by bo­la nep­rí­pus­tne konštruo­va­ná ako zod­po­ved­nosť za vý­sle­dok (dlh) a nie ako in­di­vi­duál­na zod­po­ved­nosť za za­vi­ne­né ko­na­nie. 

Zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pre­to nik­dy ne­pos­ti­ho­va­la len po­ru­še­nie zá­ko­na o so­ciál­nom pois­te­ní, kto­ré­ho sa do­pus­tí po­vin­ná oso­ba pri neh­ra­de­ní (nep­la­te­ní) pois­tné­ho, t. j. len po­ru­še­nie zá­kon­nej po­vin­nos­ti (spô­so­be­nie dl­hu) sa­mo ose­be, ale pos­ti­ho­va­la a pos­ti­hu­je len za­vi­ne­né (úmy­sel­né) ko­na­nie, kto­ré­ho nás­led­kom je dlh na pois­tnom. Iba po­ru­še­nie zá­kon­nej po­vin­nos­ti tu pre­to nie je tres­tným či­nom.

 Uve­de­né sku­toč­nos­ti vy­plý­va­jú aj z roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Naj­vyš­šie­ho sú­du SR, kto­rý v roz­sud­ku sp. zn. 6 Tdo 62/2011 zo dňa 16.08.2012 vo vzťa­hu k tres­tné­mu či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 ods. 1 Tr. zák. vy­slo­ve­ne skon­šta­to­val, že „len sa­mot­né nespl­ne­nie da­ňo­vej po­vin­nos­ti (a to sa rov­na­ko tý­ka aj po­vin­nos­ti od­vá­dzať, či pla­tiť pois­tné), res­pek­tí­ve spô­so­be­nie da­ňo­vé­ho dl­hu (či dl­hu na pois­tnom) ne­napĺňa zna­ky žiad­ne­ho tres­tné­ho či­nu, na­koľ­ko v slo­ven­skom tres­tnom prá­ve sa up­lat­ňu­je prin­cíp zod­po­ved­nos­ti za za­vi­ne­nie, t. j. prin­cíp sub­jek­tív­nej zod­po­ved­nos­ti. Zna­me­ná to te­da, že jed­nou z pod­mie­nok tres­tnej zod­po­ved­nos­ti pá­cha­te­ľa je je­ho za­vi­ne­nie a to za­vi­ne­nie úmy­sel­né. Za­vi­ne­ním je zá­ro­veň vy­jad­re­ná i in­di­vi­duál­na tres­tná zod­po­ved­nosť, a te­da kaž­dý zod­po­ve­dá zá­sad­ne iba za to, čo svo­jím ko­na­ním sám za­vi­nil. Pre tres­tnú zod­po­ved­nosť nes­ta­čí spô­so­be­nie nás­led­ku ko­na­ním oso­by, po­kiaľ to­to ko­na­nie ne­bo­lo za­vi­ne­né“.

            Kraj­ský súd pre­to opa­ku­je, že po­kiaľ súd pr­vé­ho stup­ňa uz­nal ob­ža­lo­va­né­ho vin­ným zo spá­chania tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 ods. 1 Tr. zák. iba na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že ob­ža­lo­va­ný spô­so­bil dlh na pois­tnom na so­ciál­ne pois­te­nie, tak pos­tu­po­val nes­práv­ne, pre­to­že tak­to for­mu­lo­va­ný sku­tok za­hŕňa iba nás­le­dok ža­lo­va­né­ho tres­tné­ho či­nu (spô­so­be­nie dl­hu, te­da fak­tic­ky len „po­lo­vi­cu“ skut­ku, kto­rý by mo­hol byť tres­tnop­ráv­ne re­le­vant­ný), av­šak nie je v ňom uve­de­né nič, čo by skut­ko­vo vy­jad­ro­va­lo aj za­vi­ne­nie vo for­me úmys­lu ob­ža­lo­va­né­ho nep­la­tiť splat­né pois­te­né. Tak ako to kon­šta­tu­je aj vy­ššie ci­to­va­ná ju­di­ka­tú­ra naj­vyš­šie­ho sú­du, tak­to for­mu­lo­va­ný sku­tok (keď je v skut­ku vy­jad­re­ný izo­lo­va­ne iba nás­le­dok ža­lo­va­né­ho tres­tné­ho či­nu) ne­napĺňa zna­ky žiad­ne­ho tres­tné­ho či­nu.

Ale­bo po­ve­da­né inak, sku­tok uve­de­ný vo vý­ro­ko­vej čas­ti na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku nie je skut­kom z tres­tnop­ráv­ne­ho hľa­dis­ka, na­koľ­ko vy­jad­ru­je (vy­me­no­vá­va) iba zoz­nam ne­dop­lat­kov ob­ža­lo­va­né­ho na so­ciál­nom pois­te­ní, pri­čom spô­so­be­nie dl­hu, sa­mé oso­be, nie je tres­tným či­nom. Na to aby mo­hol byť ta­ký­to sku­tok re­le­van­tným aj pre tres­tné prá­vo, mu­sel by ob­sa­ho­vať aj vy­jad­re­nie úmy­sel­né­ho za­vi­ne­nia ob­ža­lo­va­né­ho a to nap­rík­lad tak, že dlh na pois­tnom ob­ža­lo­va­ný spô­so­bil „ho­ci mal v roz­hod­nom ob­do­bí dos­ta­toč­né množ­stvo fi­nan­čných pros­tried­kov na úh­ra­du všet­kých svo­jich dl­hov a to vrá­ta­ne splat­né­ho pois­tné­ho, av­šak vo vzťa­hu k splat­né­mu pois­te­niu tak zá­mer­ne neu­ro­bil...“ a po­dob­ne (sa­moz­rej­me aj skut­ko­vé vy­jad­re­nie úmy­sel­né­ho za­vi­ne­nia ob­ža­lo­va­né­ho mu­sí mať opo­ru vo vy­ko­na­nom do­ka­zo­va­ní). V tom­to sme­re mož­no pri­me­ra­ne pou­ká­zať aj na ju­di­ka­tú­ru Naj­vyš­šie­ho sú­du SR, pod­ľa kto­rej sku­tok, kto­rým sa ob­vi­ne­ný uz­ná­va za vin­né­ho, mu­sí byť v tzv. skut­ko­vej ve­te roz­sud­ku vy­me­dze­ný tak, aby zod­po­ve­dal všet­kým zna­kom skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu, z kto­ré­ho sa uz­ná­va ob­vi­ne­ný za vin­né­ho (roz­su­dok Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn.2 Tdo/46/2007 zo dňa 22.01.2008).

V po­su­dzo­va­nej tres­tnej ve­ci však už nie je mož­né ani teo­re­tic­ky dopĺňať sku­tok, kto­rý sa ob­ža­lo­va­né­mu kla­die za vi­nu, pre­to­že by tu neš­lo iba o spres­ňo­va­nie, či drob­né up­ra­vo­va­nie skut­ku, ale iš­lo by o pod­stat­né dopĺňa­nie skut­ko­vých okol­nos­tí a to v ta­kom roz­sa­hu, aby ža­lo­va­ný sku­tok mo­hol napĺňať zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 ods. 1 Tr. zák. Ta­ký­to pos­tup však nep­ri­chá­dza do úva­hy, na­koľ­ko od­vo­la­nie po­dal iba ob­ža­lo­va­ný, pri­čom v zmys­le § 327 ods. 2 Tr. por. nie je mož­né len na pod­kla­de od­vo­la­nia ob­ža­lo­va­né­ho me­niť na­pad­nu­té roz­hod­nu­tie v nep­ros­pech ob­ža­lo­va­né­ho (tzv. zá­kaz zme­ny k hor­šie­mu). V tom­to sme­re mož­no pou­ká­zať aj na roz­ho­do­va­ciu čin­nosť Naj­vyš­šie­ho sú­du SR (nap­rík­lad roz­su­dok Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. 4Tdo/63/2019 zo dňa 21.01.2020), z kto­rej mož­no vy­vo­diť, že dô­vo­dom pre zru­še­nie roz­sud­ku ok­res­né­ho, či kraj­ské­ho sú­du v do­vo­la­com ko­na­ní je sku­toč­nosť, ak ok­res­ný, či kraj­ský súd po­ru­ší zá­kon v tom, keď dopl­ní tzv. skut­ko­vú ve­tu ob­ža­lo­by tak, aby ko­reš­pon­do­va­la s práv­nou kva­li­fi­ká­ciou skut­ku a to v si­tuá­cii, keď sa up­lat­ňu­je pra­vid­lo zá­ka­zu zme­ny k hor­šie­mu.

Od­vo­la­cí súd uzat­vá­ra, že vzhľa­dom k to­mu, že sku­tok vy­me­dze­ný vo vý­ro­ko­vej čas­ti na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku je iba vy­jad­re­ním vý­ka­zu ne­dop­lat­kov ob­ža­lo­va­né­ho na splat­nom pois­tnom na so­ciál­ne za­bez­pe­če­nie, čo sa­mo oso­be nie je žiad­nym tres­tným či­nom (len spô­so­be­nie dl­hu nie je auto­ma­tic­ky  tres­tné), a tak­to ne­dos­ta­toč­ne for­mu­lo­va­ný sku­tok už nie je mož­né ani me­niť , na­koľ­ko to­mu brá­ni tzv. zá­kaz zme­ny k hor­šie­mu, po­tom kraj­ské­mu sú­du ne­zos­tá­va­la iná mož­nosť ako os­lo­bo­diť ob­ža­lo­va­né­ho spô­sob ob­ža­lo­by, pre­to­že skut­ko­vé okol­nos­ti uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku (a pred­tým aj v ob­ža­lob­nom návr­hu) sa sí­ce sta­li (ob­ža­lo­va­ný nep­la­til pois­tné), av­šak nie sú tres­tným či­nom.

Nad rá­mec uve­de­né­ho kraj­ský súd do­dá­va, že z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ani ne­vyp­lý­va, že by za inej pro­ces­nej si­tuácie (nap­rík­lad ak by sa neup­lat­ňo­va­lo pra­vid­lo zá­ka­zu zme­ny k hor­šie­mu) mo­hol byť ob­ža­lo­va­ný uz­na­ný za vin­né­ho zo spá­chania ža­lo­va­né­ho tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho.

Pre zod­po­ve­da­nie otáz­ky oh­ľad­ne mož­né­ho úmy­sel­né­ho za­vi­ne­nia ob­ža­lo­va­né­ho k spô­so­be­né­mu nás­led­ku (dlh na pois­tnom) pri ža­lo­va­nom tres­tnom či­ne je to­tiž ne­vyh­nut­né poz­nať cel­ko­vú hos­po­dár­sku si­tuáciu pod­ni­ka­teľ­ské­ho sub­jek­tu v ža­lo­va­nom ob­do­bí, t. j. schop­nosť ob­ža­lo­va­né­ho hra­diť splat­né pois­tné. Sku­toč­nosť, že ob­ža­lo­va­ný v ža­lo­va­nom ob­do­bí dis­po­no­val ur­či­tým dis­po­ni­bil­ným príj­mom ho­vo­rí len o tom, že mal ur­či­tý ob­jem fi­nan­čných pros­tried­kov pou­ži­teľ­ných na úh­ra­du svo­jich zá­väz­kov, av­šak ne­ho­vo­rí nič o tom, či je­ho zá­väz­ky vo svo­jom súhr­ne nep­re­vy­šo­va­li je­ho príj­my s nes­chop­nos­ťou ob­ža­lo­va­né­ho ich hra­diť v ich pl­nej vý­ške. Ak by to tak bo­lo, po­tom by bol ob­ža­lo­va­ný pla­tob­ne nes­chop­ný a ak by uh­rá­dzal len niek­to­ré svo­je splat­né zá­väz­ky a iné nie, ne­mo­hol by sa už do­pus­tiť tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho, ale len tres­tné­ho či­nu zvý­hod­ňo­va­nia ve­ri­te­ľa, po­kiaľ by bo­li napl­ne­né všet­ky zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty toh­to tres­tné­ho či­nu. Dl­žník, kto­rý je pla­tob­ne nes­chop­ný to­tiž ne­mô­že pou­žiť ce­lý ob­jem svo­jich fi­nan­čných pros­tried­kov len na úh­ra­du jed­né­ho dl­hu (nap­rík­lad na úh­ra­du splat­né­ho pois­tné­ho), ale má pos­tu­po­vať pod­ľa zá­sad kon­kur­zné­ho ko­na­nia, t. j. uh­rá­dzať svo­je zá­väz­ky pri­me­ra­ne a rov­no­mer­ne.

Z uve­de­né­ho mož­no zov­šeo­bec­niť, že

- ak by ob­ža­lo­va­ný vô­bec ne­mal fi­nan­čné pros­tried­ky na pla­te­nie pois­tné­ho, po­tom by ne­moh­lo ísť o spá­chanie tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 Tr. zák., na­koľ­ko ob­ža­lo­va­ný by neh­ra­dil po­vin­né plat­by nie pre­to, že by nech­cel, ale pre­to, že ne­mo­hol,  

- po­kiaľ by však ob­ža­lo­va­ný v ča­se spá­chania skut­ku uve­de­né­ho v ob­ža­lo­be mal dos­ta­tok fi­nan­čných pros­tried­kov na úh­ra­du po­vin­ných pla­tieb, ale bol by v tom ča­se pla­tob­ne nes­chop­ný, t. j. ne­bol by schop­ný pl­niť 30 dní po le­ho­te splat­nos­ti as­poň dva pe­ňaž­né zá­väz­ky viac ako jed­né­mu ve­ri­te­ľo­vi (§ 3 ods. 2 zá­ko­na č. 7/2005 Z. z. o kon­kur­zne a reš­truk­tu­ra­li­zá­cii), po­tom by bol v úpad­ku a vy­uži­tím fi­nan­čných pros­tried­kov ur­če­ných na pois­tné na iné úče­ly, by sa už ne­mo­hol do­pus­tiť ža­lo­va­né­ho tres­tné­ho či­nu, na­koľ­ko by iš­lo o po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu zvý­hod­ňo­va­nia ve­ri­te­ľa pod­ľa § 240 Tr. zák., z kto­ré­ho vy­plý­va, že pla­tob­ne nes­chop­ný dl­žník má hra­diť splat­né poh­ľa­dáv­ky svo­jich ve­ri­te­ľov, kto­rí ma­jú rov­na­ké pos­ta­ve­nie po­mer­ne a rov­no­mer­ne (tie­to zá­ve­ry mož­no vy­vo­diť aj z roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. 2To/10/2011), a

- ak by bo­lo nap­rík­lad do­ka­zo­va­ním zis­te­né, že ob­ža­lo­va­ný mal dos­ta­tok fi­nan­čných pros­tried­kov na úh­ra­du po­vin­ných pla­tieb, av­šak ten­to svoj (v zá­sa­de) je­di­ný bo­nit­ný ma­je­tok od­strá­nil (nap­rík­lad pre­vie­dol na ma­jet­ko­vo pre­po­je­nú ob­chod­nú spo­loč­nosť) a ta­ké­to ko­na­nie by bo­lo ve­de­né úmys­lom vy­hnúť sa hra­de­niu poh­ľa­dá­vok je­ho ve­ri­te­ľov, po­tom by iš­lo o od­stra­ňo­va­nie ma­jet­ku dl­žní­ka a o po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa pod­ľa § 239 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Jed­no­čin­ný sú­beh s tres­tným či­nom ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho by tu bol vy­lú­če­ný.

Z dô­ka­zov vy­ko­na­ných na hlav­nom po­jed­ná­va­ní pri­tom ne­po­chyb­ne (mi­mo ro­zum­né po­chyb­nos­ti) ne­vyp­lý­va, že by ob­ža­lo­va­ný v roz­hod­nom ča­se bol tak sol­vent­ný, že by bol schop­ný hra­diť všet­ky svo­je splat­né poh­ľa­dáv­ky všet­kým svo­jim ve­ri­te­ľom. Prá­ve nao­pak, z do­po­siaľ vy­ko­na­ných dô­ka­zov vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­ný mal prob­lé­my s hra­de­ním splat­ných poh­ľa­dá­vok, čo­ho dôs­led­kom bo­li aj via­ce­ré exekuč­né ko­na­nia ve­de­né vo­či ob­ža­lo­va­né­mu a tá­to si­tuácia na­po­kon vy­ús­ti­la do vy­hlá­se­nia kon­kur­zu na ma­je­tok ob­ža­lo­va­né­ho P Z, do kto­ré­ho si prih­lá­si­la poh­ľa­dáv­ku aj So­ciál­na pois­ťov­ňa. Kon­kurz na ma­je­tok ob­ža­lo­va­né­ho bol však nás­led­ne zru­še­ný, na­koľ­ko ne­bol zis­te­ný žiad­ny ma­je­tok dl­žní­ka.

Za ta­kej­to dô­kaz­nej si­tuácie by pri­már­ne moh­lo ísť o po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu zvý­hod­ňo­va­nia ve­ri­te­ľa, av­šak na de­fi­ni­tív­ny zá­ver v tom­to sme­re ab­sen­tu­je ďal­šie do­ka­zo­va­nie (zis­ťo­va­nie mož­ných ve­ri­te­ľov ob­ža­lo­va­né­ho, kto­rí moh­li byť v roz­hod­nom ob­do­bí up­red­nos­tne­ný ob­ža­lo­va­ným pre So­ciál­nou pois­ťov­ňou) a nás­led­ná ne­mož­nosť pod­stat­ne zme­niť sku­tok z dô­vo­du zá­ka­zu zme­ny k hor­šie­mu.

Po­kiaľ ide o pro­ces­né po­chy­be­nia, tak je nut­né ok­res­né­mu sú­du vy­tknúť, že na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ko­na­nom dňa 01.12.2020 ne­chal pro­ku­rá­to­ra čí­tať zna­lec­ký po­su­dok pod­ľa § 269 Tr. por. ako lis­tin­ný dô­kaz, čo je ne­zá­kon­ný pos­tup a k tak­to vy­ko­na­né­mu dô­ka­zu by sa vô­bec ne­ma­lo pri roz­ho­do­va­ní pri­hlia­dať. Ak to­tiž ide o zna­lec­ký po­su­dok vy­pra­co­va­ný v po­su­dzo­va­nej tres­tnej ve­ci, po­tom ho na hlav­nom po­jed­ná­va­ní mož­no pre­čí­tať iba za spl­ne­nia pod­mie­nok uve­de­ných v us­ta­no­ve­ní § 268 ods. 2 Tr. por. (vy­ža­du­je sa súh­las ob­ža­lo­va­né­ho a pro­ku­rá­to­ra a ak nie je da­ný, mu­sí byť zna­lec na hlav­nom po­jed­ná­va­ný vy­po­ču­tý).

Rov­na­ko tak mož­no ok­res­né­mu sú­du vy­tknúť, že ne­mal cel­kom ujas­ne­né roz­die­ly me­dzi tres­tným či­nom neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 277 Tr. zák. a tres­tným či­nom ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 Tr. zák. Ok­res­ný súd nap­rík­lad pod­ľa práv­nej ve­ty na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku klá­dol ob­ža­lo­va­né­mu za vi­nu, že „ne­zap­la­til splat­né pois­tné“, av­šak vi­nu uz­nal za spá­chanie tres­tné­ho či­nu „neod­ve­de­nia“ da­ne a pois­tné­ho, kto­rý ale ozna­čil us­ta­no­ve­ním § 278 Tr. zák., kto­ré sa tý­ka tres­tné­ho či­nu „ne­zap­la­te­nia“ da­ne. Tak­tiež aj v od­ôvod­ne­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku (s. 10) ok­res­ný súd naj­skôr ci­tu­je de­fi­ní­ciu tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 ods. 1 Tr. zák., av­šak nás­led­ne sa už za­obe­rá ok­res­ný súd ob­jek­tom tres­tné­ho či­nu neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho. Tre­ba pre­to dať za prav­du ob­ha­job­ným ná­miet­kam, že tak­to kon­ci­po­va­ný roz­su­dok pô­so­bí zmä­toč­ne.

Súd pr­vé­ho stup­ňa pos­tu­po­val pro­ces­ne nes­práv­ne aj v tom, keď v na­pad­nu­tom roz­sud­ku pod­ľa § 288 ods. 1 Tr. por. od­ká­zal poš­ko­de­nú So­ciál­nu pois­ťov­ňu s ná­ro­kom na náh­ra­du ško­dy na ci­vil­ný pro­ces.

V tom­to sme­re od­vo­la­cí súd upo­zor­ňu­je, že ná­rok pois­ťov­ne na uh­ra­de­nie (za­pla­te­nie) pois­tné­ho nie je ná­ro­kom na náh­ra­du ško­dy spô­so­be­nej tres­tným či­nom, pre­to­že ten­to ná­rok nev­zni­ká ako nás­le­dok ko­na­nia pá­cha­te­ľa, ale ide o ná­rok vy­plý­va­jú­ci pria­mo zo zá­ko­na. Uve­de­né zna­me­ná, že pri tres­tných či­noch pod­ľa § 277 a § 278 Tr. zák. si ne­mô­že pois­ťov­ňa v ad­héz­nom ko­na­ní up­lat­ňo­vať neod­ve­de­né, či ne­zap­la­te­né pois­tné ako ško­du a te­da So­ciál­nu pois­ťov­ňu nie je mož­né po­va­žo­vať za poš­ko­de­né­ho v zmys­le § 46 ods. 3 Tr. por., t. j. za poš­ko­de­né­ho, kto­rý má pod­ľa zá­ko­na pro­ti ob­ža­lo­va­né­mu ná­rok na náh­ra­du ško­dy, kto­rá mu bo­la spô­so­be­ná tres­tným či­nom a kto­rý je op­ráv­ne­ný navr­hnúť, aby súd v od­su­dzu­jú­com roz­sud­ku ulo­žil ob­ža­lo­va­né­mu po­vin­nosť nah­ra­diť tú­to ško­du. Vzhľa­dom na uve­de­né ne­mal súd pr­vé­ho stup­ňa pos­tu­po­vať ani pod­ľa § 288 ods. 1 Tr. por. (t. j. vô­bec sa ne­mal up­lat­ne­ným ná­ro­kom za­obe­rať v ad­héz­nom ko­na­ní), pre­to­že So­ciál­na pois­ťov­ňa má len pos­ta­ve­nie poš­ko­de­né­ho v zmys­le § 46 ods.1 Tr. por.

Ne­lo­gic­kosť vý­ro­ku o od­ká­za­ní So­ciál­nej pois­ťov­ne s ná­ro­kom na ci­vil­ný pro­ces vy­plý­va aj z to­ho, že So­ciál­na pois­ťov­ňa si pod­ľa vý­po­ve­de sved­ka Ing. M S už svo­ju poh­ľa­dáv­ku vo­či ob­ža­lo­va­né­mu up­lat­ňo­va­la v ci­vil­nom ko­na­ní a to v kon­kur­znom ko­na­ní (kon­kur­zné ko­na­nie je oso­bit­né súd­ne ko­na­nie), pri­čom po zru­še­ní kon­kur­zu pre ne­zis­te­nie ma­jet­ku tú­to svo­ju poh­ľa­dáv­ku od­pí­sa­la a už nee­vi­du­je vo­či ob­ža­lo­va­né­mu žiad­ny dlh. Za ta­kej­to si­tuácie nie je pod­ľa ná­zo­ru kraj­ské­ho sú­du cel­kom jas­né, ako by si eš­te ma­la, či moh­la v ci­vil­nom pro­ce­se So­ciál­na pois­ťov­ňa up­lat­ňo­vať svoj ná­rok vo­či ob­ža­lo­va­né­mu.

            Vzhľa­dom na uve­de­né sku­toč­nos­ti kraj­ský súd roz­ho­dol tak, ako je uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to roz­sud­ku.

To­to roz­hod­nu­tie bo­lo pri­ja­té se­ná­tom kraj­ské­ho sú­du po­me­rom hla­sov 3:0.

P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku nie je prí­pust­ný riad­ny op­rav­ný pros­trie­dok.

                          Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve

                         dňa 06.ok­tób­ra 2021

 

                                                                                    

JUDr. Pe­ter Šam­ko

                                                                                                      pred­se­da se­ná­tu

 

 

Diskusia