Ku kauze Martina Macka: Z rozsudkov Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Bratislave

 

Barbora F.

 

Ku kauze Martina Macka: Z rozsudkov Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Bratislave

            Dňa 9. 2. 2023 Krajský súd v Bratislave právoplatne oslobodil Martina Macka spod všetkých piatich bodov obžaloby v ostro sledovanej kauze fekálnych útokov, nakoľko nebolo preukázané, že žalované skutky spáchal obžalovaný. Súd záverom dodal, že dôkazy preukazujú možnosť, že páchateľom je zrejme iná osoba. V tomto článku by som preto chcela v druhej časti predstaviť relevantné pasáže z tohto rozhodnutia.

            Úvodom treba uviesť, že senát Krajského súdu v Bratislave bol viazaný právnym názorom dovolacieho Najvyššieho súdu SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 1 Tdo/6/2021 zo dňa 04. 07. 2022, zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/14/2018 z 27. júna 2018. Zrušili sa aj ďalšie rozhodnutia, ktoré obsahovo nadväzovali na zrušené rozhodnutie, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Rozhodnutiu NS SR sa venoval sudca JUDr. Šamko v tomto článku, kde predstavil zovšeobecňujúce závery súdu ohľadom priznania ako dôkazu v trestnom konaní a dôvodnosti podania obžaloby prokurátorom.Najvyšší súd SR rozhodol, že dva kľúčové dôkazy, teda „priznanie sa“ obvineného a výsledky rekognícií mali a musia byť vylúčené zo štruktúry usvedčujúcich dôkazov, nakoľko ide o nepoužiteľné dôkazy a prikázal Krajskému súdu v Bratislave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Preto si najskôr predstavíme dôležité pasážezrozsudku NS SR, v ktorých sa k vykonaným dôkazom uvádza nasledovné:

Čo sa týka priznania obvineného U. z 24. novembra 2015, je potrebné poukázať na obsah jeho výpovede z toho istého dňa (č. l. 67 a nasl., zv. č. I. vyšetrovacieho spisu), v rámci ktorej obvinený U. v celom rozsahu poprel spáchanie skutkov uvedených v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia. Pozornosti najvyššieho súdu neuniklo konštatovanie obvineného, ktorý uviedol, že: ,, ... sa bojím, čo bude so mnou, bojím sa toho, že sa to dozvie rodina a nebudem môcť chodiť do roboty. Nikdy som nič takéto nemal. Chcel by som ešte uviesť, že neviem si vysvetliť, ako je možné, že ma opoznali tri rôzne ženy. Ľudia mi často hovoria, že ma odniekiaľ poznajú, že som im odniekiaľ povedomý a pritom sa nepoznáme. Mám takú netuctovú tvár".

K tomu možno doplniť, že zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivého U. (č. l. 48 a nasl., detto) je zrejmé, že menovaný bol zadržaný 23. novembra 2015 o 09:10 hod. a priebežne bol vypočúvaný:

- 24. novembra 2015 od 09:10 hod. do 09:40 hod. (č. l. 49 a nasl. - obvinený U. spáchanie skutkov zásadne poprel),

- toho istého dňa od 19:05 hod. do 20:30 hod. (č. l. 67 a nasl., detto - platí totožný záver),

- znovu toho istého dňa, a to počnúc 22:05 hod. do 22:30 hod. (č. l. 79 a nasl., detto, kedy sa obvinený U. priznal k spáchaniu skutkov uvedených v uznesení o vznesení obvinenia).

 

Treba poznamenať, že 24. novembra 2015 boli súčasne vykonané tri rekognície:

- poškodená F.: začiatok rekognície o 10:50 hod., koniec o 11.20 hod.,

- poškodená Y.: začiatok rekognície o 11:30 hod., koniec o 11:55 hod.,

- poškodená U.: začiatok rekognície o 12:50 hod., koniec o 13.15 hod.

 

V ten istý deň bola vykonaná aj konfrontácia medzi obvineným U. a poškodenou U. F., počnúc 21:30 hod. až do 22:00 hod. (č. l. 102 a nasl.). Práve túto konfrontáciu je treba považovať za ,,prelomový" procesný úkon, nakoľko po prvotnej otázke vyšetrovateľa smerom k obvinenému tento odpovedal, že osobu sediacu oproti ,,nepozná a nevie si ju vybaviť" a až následne obvinený U. po tvrdení svedkyne - poškodenej F., že práve on je osobou, ktorá ju mala 28. júla 2017 v čase 16:25 hod. omočil, uviedol, cit: ,,Uvádzam, že je to pravda ... neviem uviesť podľa čoho som si ju vybral. Spomínam si, že keď som ju omočil, tak som utekal cez most nad cestou smerom na Dlhé Diely. Nikomu som o tomto skutku nepovedal. Toho času som bol zamestnaný, ale nebol som v práci. Ospravedlňujem sa slečne, že som to spravil, som nechutné prasa".

Na otázku vyšetrovateľa, či obvinený spáchal aj ostatné skutky, ktoré sú mu kladené za vinu v uzneseniach o vznesení obvinenia, menovaný odpovedal, že tieto skutky spáchal, ,, ... teda som aj ostatné ženy buď omočil, alebo potrel fekáliami. Žiadam vyšetrovateľa, aby som bol vypočutý zvlášť do ďalšej výpovede o výsluchu, nech sa nedoznávam tuná pred týmto dievčaťom, lebo sa hanbím".

K tomu pristupuje obsah zápisnice o výsluchu obvineného U. z 24. novembra 2015 (pozn.: začatého o 22:05 hod.) na č. l. 79 a nasl. spisu. Obvinený U. počas tohto výsluchu uviedol nasledovné:

- ,,uvádzam, že obsahu uznesení, ktoré mi boli doručené, som porozumel ... a uznesenie sa zakladá na pravde", - ,,skutok som spáchal tak, ako je v ňom napísané", - ,,uvádzam, že skutok zo dňa 28. júla v 2015 v Bratislave na zastávke Nad Lúčkami som spáchal a doznal som sa k nemu pri konfrontácii (pozn.: skutok v bode 3/ výrokovej časti odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa)", - ,,uvádzam, že skutok zo dňa 30. októbra 2015 v čase o 22:00 hod. na zastávke F. (skutok v bode 5/), kde som omočil dve baby, som spáchal, baby som si vyberal podľa dlhých vlasov, bolo to spontánne. Priťahovali ma dlhé vlasy symbol ženskosti, prsia, nohy. Mám rád aj štíhle aj silnejšie stehná", - ,,uvádzam, že skutok zo dňa 24. mája 2015 v čase o 02:30 hod. na zastávke MHD Damborského (skutok v bode 2/) si spomínam, že som sa vymočil na jednu babu, lebo ma priťahovala, každá jedna, na ktorú som sa vymočil, ma priťahovala", - ,,uvádzam, že skutok dňa 13. apríla 2015 (nezistené) počas jazdy električkou som omočil nejakú, ale už bližšie detaily neviem. Nespomínam si presne ako vyzerala, aké mala prsia, nič", - ,,ku skutku dňa 25. októbra 2015 v čase okolo 02:00 hod. ráno (skutok v bode 4/) uvádzam, že vtedy som oblial babu svojim močom a mal som ho so sebou v malej fľaške", - ,,ešte raz vyhlasujem, že som spáchal skutky, ktoré sú uvedené v uznesení o vznesení obvinenia a ohľadom exkrementov uvádzam, že som do sáčku vonku zbieral psačie hovná a tie potom som to niekedy to zmiešal so svojim močom v sáčku, alebo som mal zvlášť moč vo fľaške aj tašku s exkrementami, ktoré som vonku našiel. Prišiel som k babe, ktorá ma priťahovala a vylial som to na ňu, tuná v okolí bydliska, alebo aj v meste a v II. bratislavskom obvode".

Najvyšší súd poukazuje na skutočnosti prednesené obvineným U. v rámci výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie (č. l. 62 a nasl., detto), kedy menovaný spáchanie skutkov poprel s poukazom na to, že sa priznal ,,len preto, lebo som nemal ako dokázať, že som skutky nespáchal. Tri ženy ma opoznali, bola robená medzi nami rekognícia, a tak som sa k tým skutkom priznal. Keď som bol na polícii vypočúvaný a ku skutkom som sa priznal, nátlak na mňa robený nebol. Zápisnicu o svojej výpovedi pred podpisom som si prečítal".

V rámci výsluchu obvineného U. konaného 24. februára 2016 obvinený opísal skutočnosti, ktoré ho mali viesť k jeho rozhodnutiu ,,falošne" sa priznať (viď č. l. 90 a nasl., detto). Najvyšší súd z dôvodu zachovania čo najväčšej autenticity vyjadrení obvineného doslovne cituje z príslušnej pasáže zápisnice o výsluchu obvineného U.: ,,Dnes chcem vypovedať z môjho rozhodnutia v prítomnosti môjho ustanoveného obhajcu, k veci uvádzam nasledovné, že ohľadom mojej predošlej výpovedi, v ktorej som sa priznal, že to priznanie ako také nebolo odo mňa pravé, klamal som, keď som to bral na seba, boli tam viaceré dôvody, prvý bol, že som bol nevyspatý a nenajedený a ďalší dôvod, že som bol v šoku dlhodobo, teda celý deň, taktiež preto, že vyšetrovateľ mi povedal, že rekognícia je silný dôkaz voči mne a že poškodené ma spoznali, vzhľadom na zákonné poučenie, kde ma poučili o význame priznania ako poľahčujúcej okolnosti a vyplynulo mi z toho to, že keď sa priznám, je podmienka istá. Priznal som sa preto, lebo z poučení vyšetrovateľa a objasnenia dôkaznej situácie mi vyplynulo, že je na 99 % isté, že som spáchal skutok a práve preto som sa priznal aj napriek tomu, že skutky som nespáchal. Na ostatné otázky ohľadom výberu obetí som si vymýšľal odpovede a to preto, aby moje priznanie bolo dôveryhodné, uvedené som uvádzal aj v súvislosti s miešaním fekálií s močom, to všetko som si vymýšľal a uvedené sa nestalo tak, ako som to popísal vo svojej druhej výpovedi. Psi som uviedol preto, lebo je to z logického hľadiska dôveryhodnejšie, ako keby som uviedol, že som manipuloval s vlastnými exkrementmi.

Ohľadom vykonanej konfrontácie uvádzam, že na začiatku som jasne povedal, že poškodenú nepoznám a videl som ju prvý krát, ale nakoľko poškodená trvala na tom, že som to ja, že mám črty, aké mal skutočný páchateľ a preto, lebo konfrontácia je silnejší dôkaz ako rekognícia, som sa doznal pred poškodenou a vyšetrovateľom k spáchaniu skutku. Chronologicky som sa najprv doznal pri konfrontácii a následne som pri ďalšom výsluchu už uvádzal nepravdivé skutočnosti ohľadom toho, ako som mal spáchať skutky.

Aj napriek tomu, že som bol poučený o právach a povinnostiach podozrivého a obvineného, som vypovedal bez obhajcu, pretože som si naivne myslel, že ako nevinný sa nemám čoho báť, ak poviem to, čo viem. Následne som všetky veci bral na seba, pretože som nemal obhajcu a keby som ho mal, tak sa nepriznám, pretože by som vedel viacej o tom, aké sú tresty a ako funguje systém. Sám som nevedel nič o Trestnom poriadku a zákone a ani o dokazovaní".

Ak najvyšší súd pristúpil k porovnaniu ,,priznania sa" obvineného U. o tom, že spáchal jednotlivé čiastkové útoky a ním uvedeným popisom údajného spáchania týchto čiastkových útokov voči reálnemu zneniu ich opisu v skutkovej vete obžaloby (pozn.: do ktorej tak súd prvého stupňa ako ani odvolací súd žiadnym spôsobom nezasiahli a obvineného na jej podklade právoplatne odsúdili), nezostalo mu nič iné než konštatovať, že obvinený U. sa priznal k takému konaniu, ktoré nemá čo do formy v zásade nič spoločné s faktickým znením jednotlivých čiastkových útokov opísaných v obžalobe a v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa.Ide pritom o tak diametrálny rozdiel medzi tým čo bolo ,,priznané", a tým čo bolo ,,zažalované", že najvyšší súd nemôže akceptovať takéto „priznanie sa" obvineného. Treba si uvedomiť, že obvinený U. sa ,,priznal" k nasledovnému údajnému konaniu:

- ,, ... som do sáčku vonku zbieral psačie hovná a tie potom som to niekedy to zmiešal so svojím močom v sáčku, alebo som mal zvlášť moč vo fľaške aj tašku s exkrementami, ktoré som vonku našiel. Prišiel som k babe, ktorá ma priťahovala a vylial som to na ňu...",

pričom spôsob vykonania jednotlivých čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu opísaný v skutkovej vete výrokovej časti obžaloby znie nasledovne:

1/ dňa 4. mája 2015 v čase o 17:45 hod. v Bratislave, na Svrčej ulici, počas toho, ako šla domov poškodená P. X., trvale bytom M. XX, M., obžalovaný pristúpil zozadu k poškodenej,chytil poškodenú za rameno, a do rozkroku jej natrel exkrementy, a následne z miesta utiekol,

2/ dňa 24. mája 2015 v čase o 20:30 hod. v Bratislave, na ulici M. Sch. Trnavského na zastávke MHD Damborského, počas toho, ako poškodená P. V., trvale bytom B. XX, X. pri U., sedela na lavičke, obžalovaný pristúpil k poškodenej, a svojim penisom omočil poškodenú,

3/ dňa 28. júla 2015 v čase okolo 16:25 hod. v Bratislave, na električkovej zastávke s názvom Nad Lúčkami, v smere do centra mesta, počas toho, ako poškodená U. F., trvale bytom Z. I. XX, V., sedela na lavičke a opravovala si jazýček na teniske, obžalovaný pristúpil k poškodenej už s vytiahnutým penisom, a vylúčil moč na vlasy, krk a oblečenie poškodenej, a to najmä na tielko, legíny a tenisky poškodenej, a následne z miesta utiekol,

4/ dňa 25. októbra 2015 v čase okolo 02:00 hod. v Bratislave, na Záhradníckej ulici, pri budove Slovenskej potravinovej komory, kadiaľ po chodníku šla poškodená U. U., trvale bytom P. XX, obžalovaný pristúpil zozadu k poškodenej s roztiahnutými rukami, poškodenú chytil jednou rukou za ramená a druhou rukou za tvár, a po tvári rozotrel poškodenej exkrementy a súčasne jej exkrementami znečistil aj vlasy a kabát, na čo sa poškodená začala brániť a mykať, následkom čoho spadli obidvaja na zem, po čom obvinený z miesta ušiel (pozn.: tu ide o skutok, ktorého preukázanie je však zaťažené zásadnými vadami spočívajúcimi v skôr konkretizovaných výhradách najvyššieho súdu k vykonanej rekognícii),

5/ dňa 30. októbra 2015 v čase okolo 22:08 hod. v Bratislave, na električkovej zastávke s názvom Segnerova, v smere do centra mesta, počas toho ako poškodená L. Y., trvale bytom L. F. X, V. a poškodená I. N. R., trvale bytom P. X, V., sedeli na lavičke, obžalovaný pristúpil k poškodeným a zo svojho penisu vylúčil moč na koleno, ruku, mobilný telefón a kabelku poškodenej L. Y. a na vlasy, tvár, kabát, ruku, tenisky poškodenej I. N. R. a následne z miesta utiekol.

Z uvedeného je zrejmé, že skôr vo veci konajúce a rozhodujúce súdy vyhodnotili priznanie obvineného ako priamy usvedčujúci dôkaz napriek tomu, že obvinený v zmysle svojho,,priznania" uviedol taký spôsob páchania čiastkových útokov, ktorý nekorešponduje so skutkovou vetou nielen odsudzujúceho rozsudku, ale ani jednotlivých uznesení o vznesení obvinenia (!).

Preto je potrebné priznanie obvineného U. vyradiť zo štruktúry usvedčujúcich dôkazov, nakoľko je zrejmé, že ide o logicky neprijateľnú konštrukciu opisu skutkového deja, ktorá dôvodnosť záveru o vine obvineného neposilňuje, ale naopak - v zásade je úplne protichodná vo vzťahu k skutkovej vete rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s uznesením odvolacieho súdu. Ak predsa prokurátor v podanej obžalobeuvádza, že obvinený U. sa mal tam uvedených čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu dopustiť priamo močením na poškodené, najvyšší súd má za to, že vyhodnotiť ,,priznanie" obvineného U. (že poškodené oblieval močom skrytým vo fľaštičkách, resp. tieto potieral ,,psačími hovnami", ktoré nosil v ,,sáčku"), odporuje základným zásadám logiky.

Naopak, z takto formulovaného ,,priznania" vyplýva, že obvinený najskôr vôbec nevedel, ako opísať skutky, ku ktorým sa ,,priznal" pri konfrontácii s jednou z poškodených, tak zrejme začal improvizovať - s tým kľúčovým záverom, že spôsob svojho konania opísal síce podľa jeho názoru ,,najdôveryhodnejšie", avšak úplne inak, ako je spáchanie skutkov premietnuté do znenia skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku, resp. výpovedí poškodených (tieto dva popri sebe paralelne existujúce opisy konania sú pritom vzájomne nezlučiteľné).“

Ak naviac v bodoch 1/ a 4/výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa je zmienka o natieraní poškodených exkrementmi, obe poškodené uvádzali, že táto stolica nebola v sáčkoch, resp. že by išlo o psačie hovná, avšak malo ísť o čerstvú, teplú stolicu (je možné predpokladať, že obvinený by v takom prípade musel doslova vyčkávať na okoloidúceho „psíčkara", kým jeho pes vykoná príslušnú potrebu a následne by tieto výkaly musel ešte čerstvé zozbierať, uložiť do sáčku a okamžite - skôr, než vychladnú napadnúť niektorú z poškodených).

Skôr vo veci konajúce súdy (ako aj prokurátor) ale vôbec nevenovali pozornosť rozdielnemu popisu údajného spáchania skutkov obvineným a popisu, ktoré uvádzali poškodené, pričom sa uspokojili s jediným vyhlásením obvineného o tom, že je vinný zo spáchania tam uvedených čiastkových útokov (trpiaceho zásadnými rozpormi) bez prihliadnutia na neskôr prezentované obhajobné námietky obvineného a ním tvrdené skutočnosti spočívajúce v popretí tohto ,,priznania".

Najvyšší súd za účelom čo najpresnejšieho konkretizovania zistených pochybení pri výkone rekognícií tieto v nasledujúcom texte rozdelí do niekoľkých samostatných bodov,

i) zo zápisnice o rekognícii osoby vykonávanej svedkyňou - poškodenou F. ...

Najvyšší súd po oboznámení sa s fotodokumentáciou k vykonanej rekognícii... zistil, že osoby figurantov (celkovo ide o štyri osoby vyjmúc obvineného), rozhodne nespĺňajú kritérium ich ,,zásadnej neodlišnosti" už len vo všeobecných (objektívnych) a tobôž nie v ich špecifických (svedkyňou F. opísaných) konkrétnych osobných znakoch, resp. črtách... Úplne neprehliadnuteľnou je... predovšetkým skutočnosť, že obvinený U. je ako jediná z,,predvádzaných" osôb zarastený v oblasti tváre tak, že má husté čierne fúzy a bradu, resp. výrazné zarastenie v oblasti líc, a to v dĺžke a hustote, ktorá zodpovedá ,,zapusteniu" brady a fúzov v rozpätí prevyšujúcom časové obdobie minimálne jedného týždňa... Podľa názoru najvyššieho súdu ide o tak zásadné porušenie korektného spôsobu vykonávania rekognície ako osobitnej kriminalistickej techniky (najmä s poukazom na zanedbanú prípravu rekognície orgánmi činnými v trestnom konaní), ktoré zrejme naviedlo poškodenú F. k tomu, aby ako páchateľa označila obvineného U., ktorý sa medzi ostatnými figurantmi čo do fyzických parametrov a tvárových markantov doslova ,,vyníma". Takáto chyba vykonanej rekognície jednoznačne zvádza opoznávajúcu osobu k možnému zmätočnému označeniu práve obvineného U. ako páchateľa skutku,

ii) poškodená Y. …

osoby figurantov zostali nezmenené (nakoľko dotknutá rekognícia prebehla preukázateľne v ten istý deň, ako rekognícia vykonávaná svedkyňou - poškodenou F.), čo má za následok tie isté chyby, ktoré zakladajú nekorektnosť a nezákonnosť vykonanej rekognície na podklade totožných skutočností (v zásade úplne rozdielna výška figurantov v pomere k výške opoznávaného obvineného, diametrálne výraznejšie markanty obvineného čo do jeho celkového tvárového vzhľadu - hustota a dĺžka fúzov a brady, resp. dĺžky vlasov a i….)…  aj táto rekognícia [trpí] chybami nesprávnosti a zmätočnosti, ktoré mohli nepochybne viesť k nesprávnemu označeniu obvineného U. ako páchateľa skutku,

iii) čo sa týka rekognície vykonávanej svedkyňou - poškodenou P. V. …

S poukazom na prvotnú výpoveď poškodenej je pozoruhodné, že orgány činné v trestnom konaní neupravili výzor všetkých opoznávaných osôb tak, aby tento zodpovedal čo do špecifických znakov (,,bradu nemal" a pod.) výzoru páchateľa v zmysle opisu svedkyne - poškodenej V., pričom mali dostatočný časový priestor... medzi výpoveďou svedkyne a výkonom rekognície na výber figurantov tak, aby zodpovedali výzoru obvineného U. v reálnom čase, kedy bola rekognícia vykonávaná (tzn., husté fúzy a bradu ako aj tomu zodpovedajúcu výšku tak, ako ju opísala poškodená, mali potom mať aj figuranti, nielen obvinený ako opoznávaná osoba). Uvedené predstavuje opäť zásadný rozpor s korektným spôsobom výkonu rekognície. V tomto prípade totiž skutočne niet pochybností, že obvinený sa medzi figurantmi doslova vynímal, resp. bol svedkyni - poškodenej ponúknutý ako výrazne sa odlišujúca osoba, čo vedie k dôvodnosti záveru, že svedkyňa - poškodená (napriek tomu, že obvineného opoznala s istotou medzi 30 až resp. 50%) mohla byť pri výkone rekognície zmätená do tej miery, že takto vykonanú rekogníciu nemožno považovať za zákonný a kriminalisticky perfektným spôsobom realizovaný procesný úkon,

iv) no a napokon, čo sa týka rekognície vykonanej svedkyňou - poškodenou U. …

Z fotodokumentácie k rekognícii vykonanej svedkyňou - poškodenou U. (č. l. 236 a nasl., detto) vyplýva, že tejto sa zúčastnili identickí figuranti ako v prípade rekognícií so svedkyňami F. a Y..

K tomu pristupuje skutočnosť (ktorá sa vzťahuje ku všetkým vykonaným rekogníciám), že ani jedna zo svedkýň nebola vyzvaná pred opoznávaním páchateľa na opis osoby, ktorú mali opoznávať ako (možného) páchateľa.

Najvyšší súd... uzatvára, že rekognície boli vykonané v rozpore s ustanoveniami § 126 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku. Spôsob ich výkonu je treba považovať za nezákonný, a preto následné použitie výsledkov rekognícií ako podkladu pre vyslovenie výroku o vine obvineného U. je v ďalšom konaní neprípustné.

Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s uznesením krajského súdu... je... založený na dôkazoch, ktoré neboli vykonané už v prípravnom konaní zákonným spôsobom.

… „priznanie sa" obvineného a výsledky rekognícií ako dôkazy, mali byť a musia byť vyradené zo štruktúry usvedčujúcich dôkazov. Skôr vo veci konajúce súdy rozhodli v trestnej veci obvineného U. o jeho vine napriek tomu, že dva vyššie uvádzané dôkazy, ktoré možno označiť za ,,kľúčové" sú nepoužiteľnými dôkazmi.

Najvyšší súd... konštatuje, že skôr vo veci konajúce súdy... pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov dospeli k takým deformitám, ktoré vylučujú záver o vine obvineného U..

Hodnotenie vykonaných dôkazov (a to aj nepoužiteľných z dôvodu ich nezákonnosti) najmä krajským súdom najvyšší súd nemôže označiť inak, ako vykonané bez potrebných logických a vecných súvislostí, a to navyše výrazným a priam jednostranným spôsobom v neprospech obvineného…

Porovnaním výzoru odsúdeného Y. F. ... s popismi uvádzanými poškodenými v trestnej veci obvineného U. možno zistiť, že výzor odsúdeného F. sa až zarážajúco zhoduje s popismi poškodených v trestnej veci obvineného U..

Najvyšší súd poukazuje na fotografiu obvineného U., fotografiu odsúdeného F. a identikit páchateľa na č. l. 690 vyhotovený podľa opisu páchateľa poškodenou U. F. - čiastkový útok pod bodom 3/…  dotknutý identikit rozhodne nepatrí obvinenému U. U.

K tomu pristupuje záver, že súd prvého stupňa, ako ani odvolací súd vôbec neprihliadli na skutočnosti správne zdôraznené ministerkou spravodlivosti v podanom dovolaní, a síce žeo bdobné útoky...  preukázateľne pokračovali aj v čase, kedy bol obvinený U. vo väzbe, pričom tieto prebiehali spôsobom, ktorý v zásadnej zhode zodpovedá opisu uvádzanému poškodenými v trestnej veci odsúdeného F. (a nie tak, ako sa ,,priznal" obvinený U.).

Čo sa týka čiastkových útokov v bodoch 1/ a 2/ obžaloby, je pre najvyšší súd ťažko pochopiteľné, prečo prokurátor ohľadom nich podal obžalobu na obvineného U…pre takýto postup neexistuje tak právne, ako ani racionálne akceptovateľný dôkazne zistený skutkový podklad.

Najvyššiemu súdu sa preto javí postup prokurátora, ktorý napriek úplnej absencii iných dôkazov (priznanie obvineného nemôže byť v zmysle vyššie precizovaných záverov najvyššieho súdu vnímané ako dôkaz a musí byť vylúčené zo štruktúry usvedčujúcich dôkazov), alebo iných významných skutočností pristúpil k podaniu obžaloby aj vo vzťahu k čiastkovému útoku v bode 1/ obžaloby ako neakceptovateľný, nakoľko takáto „dôkazná kvalita" vylučuje čo i len zaoberanie sa úvahou o tom, že by mal byť obvinený U. postavený pred súd. Proti obvinenému v tomto prípade totiž nesvedčí okrem ,,opisu neznámeho páchateľa" vôbec nič.

… orgány činné v trestnom konaní nevykonali... dokazovanie v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci a nezistili skutočnosti významné pre prijatie záveru o tom, že podanie obžaloby a postavenie obvineného pred súd aj pre čiastkový útok v bode 2/ bolo za takejto procesnej situácie opodstatnené a dôvodné.

 

Najvyšší súd... dospel k záveru, že úvahy súdov nižších stupňov podopreté o závery znaleckého dokazovania trpia tak závažnými deformitami (ohľadom hodnotenia týchto záverov), že skutkové závery súdov vyplývajúce z hodnotenia výsledkov znaleckého dokazovania sú doslova v priamom rozpore s obsahom znaleckých posudkov. Hodnotenie výsledkov znaleckého dokazovania súdmi nižších inštancií nemá žiadnu obsahovú spojitosť s materiálnymi závermi znalcov tak, ako sú tieto vyjadrené v znaleckých posudkoch.

Ako je totiž zrejmé z obsiahlych konštatovaní znalcov, títo zhodne uvádzajú, že obvinený netrpí žiadnou sexuálnou úchylkou alebo inou ,,deformitou", ktorá by mohla viesť k prípadnej náklonnosti k patologickým sexuálnym praktikám. Úplne ,,rukolapným" potvrdením tohto záveru je pre najvyšší súd vykonané PPG vyšetrenie, ktorého negatívny výsledok konvenuje vyššie formulovaným záverom znalcov.

...zdeformované hodnotenie vykonaných dôkazov, ktoré má údajne vysvetľovať potenciálny dôvod konania obvineného nemožno v žiadnom prípade považovať za ústavne súladný spôsob preukázania viny obvineného. Naopak, najvyšší súd je názoru, že výsledky znaleckého skúmania preukazujú presný opak, a to evidentným a doslova neprehliadnuteľným spôsobom.

Záverom tejto časti by som pre doplnenie chcela dodať, že Najvyšší súd SR na s. 3 rozsudku uvádza dovolanie ministerky spravodlivosti, ktorá v rámci neho tiež zdôraznila, že „Za 12 obdobných skutkov spáchaných v období od októbra 2015 do marca 2016 Okresný súd Bratislava I trestným rozkazom, sp. zn. 9T/32/2016, z 24. augusta 2016 uznal obvineného Y. F. za vinného..., odsúdil ho na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Zároveň mu súd uložil ochranné psychiatricko - sexuologické liečenie ambulantnou formou. … Naproti tomu zo znaleckých posudkov psychiatrov vypracovaných v trestnej veci, sp. zn. 3T/54/2016, na obvineného U. vyplýva, že u obvineného U. nebola zistená žiadna psychická porucha alebo choroba… V tomto prípade je rozhodujúcou skutočnosťou práve vyšetrenie prístrojom PPG - falograf, ktorým bola potvrdená sexuálna úchylka u odsúdeného F. a zároveň bola vyvrátená u obvineného U.“.

            Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 4To/94/2022 zo dňa 9. 2. 2023, ktorým právoplatne oslobodil Martina Macka spod všetkých piatich bodov obžaloby, uviedol v relevantných pasážach nasledovné:

 

… odvolací súd po preskúmaní celej veci, súc viazaný právnym názorom a závermi Najvyššieho súdu SR (§ 391 ods. 1 Trestného poriadku) akcentujúc konštatovanie najvyššieho súdu v rozsudku sp. zn. 1Tdo/6/2021 v tom, že „priznanie sa“ obžalovaného Martina Macka a výsledky rekognícií ako dôkazy musia byť zo štruktúry usvedčujúcich dôkazov vyradené, pretože boli označené za dôkazy nepoužiteľné, konštatuje, že odvolacie námietky obžalovaného sú dôvodné a akceptovateľné.

Čo sa týka vo veci vykonaného znaleckého dokazovania, znalecký posudok vypracoval znalecMUDr. Ivan André PhD., ktorý bol aj v konaní pred súdom vypočutý a odvolal sa na závery písomne vypracovaného posudku ako aj svojej výpovede z prípravného konania, v ktorej uviedol, že u obžalovaného bolo vykonané komplexné sexuologické vyšetrenie ako súčasť psychiatricko-sexuologického vyšetrenia a nie je možné vytvoriť diagnostický záver sexuálnej deviácie… znalec potvrdil, že obžalovaný aj v rámci vyšetrovania uviedol, že skutky nespáchal. Zo samotného vyšetrenia … v súlade so závermi vyšetrení znalcom psychológom, ako aj psychiatrom, ktorí vyšetrovali duševný stav obžalovaného sa podľa znalca nedá diagnóza sexuálnej deviácie vytvoriť, pričom dodal, že nie je možné, aby sa takéhoto konania dopustil zdravý človek, ktorý nemá sexuálnu úchylku, t. j. u obžalovaného… nemožno stanoviť diagnózu sexuálnej úchylky, teda vyšetreniami nebola zistená sexuálna úchylka a neboli ani zistené sklony k agresívnemu  sexuálnemu konaniu. Významným sa javí konštatovanie znalca, že nemôže povedať, žeobžalovaný trpí sexuálnou deviáciou, pričom konania, ako je popísané v skutkoch sa nemôže dopustiť človek, ktorý netrpí sexuálnou úchylkou, alebo netrpí prechodnou úchylkou, nakoľko takéto konanie nie je normálne.

Znalecké posúdenie (psychologické) obžalovaného vykonal aj znalec RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD., ktorý sa pri výsluchu na hlavnom pojednávaní odvolal na závery písomne vypracovaného znaleckého posudku z prípravného konania, v ktorom uviedol, že obžalovaný skutky kladené mu za vinu rozhodne odmieta… Nebola u neho zistená sexuálna deviácia, ako porucha v zmysle preferencie deviantného správania, v záujmovom spektre uspokojovania sexuálnych potrieb sa nenašli žiadne deviantné prvky… Za významné je potrebné považovať zistenie znalca, že u obžalovaného nebola zistená deviácia v zmysle preferencie násilnej formy dosahovania vzrušenia, resp. následne i uspokojenia v sexuálnej interakcii, ani iné znaky, ktoré by boli predmetom deviantných obsahov jeho záujmového spektra.

Z posudku MUDr. Stanislavovej a MUDr. Meszárošovej vyplýva, že… v čase spáchania skutkov vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Obvinený je schopný chápať zmysel trestného konania. Pobyt obvineného na slobode nepredstavuje z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečenstvo.

Doc. Ivan Nepraš skúmal zaistené elektronické médiá, ktoré patrili obžalovanému, vytiahol z nich okrem iného fotografie obžalovaného a konštatoval, že pri skenovaní tabletu poškodeného neboli zaistené žiadne relevantné fotografické zábery alebo videozábery, ktoré by zodpovedali hľadaným markantom (vyšetrovateľ žiadal hľadať súbory a stránky so sexuálnou a sexuálne deviantnou tematikou).

Z posudkov kriminalistického ústavu vyplýva, že pri skutku v bode 3/ rozsudku – poškodená M. S., boli zaistené tenisky a tielko a legíny poškodenej a dané na skúmanie DNA… Bola z nich izolovaná DNA, ktorá bola analyzovaná na určenie pohlavia. Z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že biologický materiál zaistený z vecných stôp pochádza najmenej od dvoch osôb. Nebola dokázaná prítomnosť biologického materiálu od osoby mužského pohlavia. Nie je možné vylúčiť, že pôvodcom tohto biologického materiálu bola poškodená. KEÚ v závere posudku konštatoval, že po predložení porovnávacieho materiálu od relevantnej osoby je možné zistené DNA profily vzájomne porovnať.

Zo správ zamestnávateľa obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol dňa 30. 10. 2016 (skutok 5/) vpráci od 12:55 hod. do 22:25 hod. a pracoval, pričom jeho posledná mailová komunikácia bola v čase o 21:47 hod. V dňoch 04. 05. 2015, 24. 05. 2015, 28. 07. 2015, 25.10. 2015 mal voľno.

Zo správ operátorov o uskutočnenej telekomunikačnej činnostinič podstatné nevyplýva.

Bol oboznámený identikit na č. l. 434, ktorý bol vypracovaný podľa popisu poškodenej M. S., podľa ktorého páchateľ mal mať súvislé strnisko cez celé líca, malé ústa, plné pery, tmavé oči, nemal husté obočie, mal mať vysoké čelo, výrazné čelové lysiny, na krátko strihané tmavé vlasy, bol bez fúzov a bez brady.

Podľa obžalobného návrhu je obžalovanému Martinovi Mackovi kladené za vinu, že sa piatimi čiastkovými skutkami (voči rôznym poškodeným) dopustil pokračovacieho prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona a to tak, že poškodené potrel exkrementmi a to nielen šatstvo (skutok 1), ale ajramená a tvár (skutok 4), prípadne poškodené svojím penisom omočil (skutok 2, 3 a 5) a to nielen šatstvo, ale aj ruku, tvár, vlasy a obuv.

Obžalovaný Martin Macko rozhodne poprel spáchanie žalovaného pokračovacieho prečinu a na svoju obhajobu uviedol, že v inkriminovanom čase sa mal nachádzať na iných miestach (rodinná oslava na Záhorí, bol doma počas práceneschopnosti, v práci, ktorú nemohol opustiť bez toho aby to nebolo zaznamenané v elektronickej evidencii apod.), pričom z dôkazov z prípravného konania je zrejmá aj jeho doznávajúca výpoveď, ku ktorej jasne vysvetlil prečo sa v prípravnom konaní k spáchaniu skutkov doznal. Za významný je nutné označiť fakt, že sa obžalovaný "priznal", že exkrementy zbieral do sáčkov a moč mal vo fľaši, čo obžalovaný vysvetlil tým, že mu to prišlo ako najdôveryhodnejšie.

Z tejto časti výpovede celkom jednoznačne vyplýva, že obžalovaný v prípravnom konaní nevedel pravdivo popísať, ako sa mali jednotlivé skutky stať. Pri pošpinení exkrementami poškodené zhodne uviedli, že im ich útočník vtieral na šaty a tvár a vlasy rukou, neboli v žiadnych sáčkoch a jednalo sa o čerstvú stolicu, nie o zozbierané staré exkrementy. Rovnako všetky poškodené uviedli, že páchateľ na ne močil priamo, že na ne moč nelial z fľaštičky. Je teda zrejmé, že ak obžalovaný nevedel, ako sa jednotlivé skutky skutočne stali a popisoval ich spáchanie inak, nehovoril pravdu a z toho vyplýva, že nevedel popísať ich spáchanie, preto, lebo pri ich spáchaní nebol.Je nelogické to, že ak by obžalovaný skutky spáchal a doznal sa k nim, prečo by odlišne od skutočnosti popisoval ich spáchanie a prečo by v spôsobe ich spáchania mal klamať.

Je žiaduce dodať, že z protokolu o vykonaní domovej prehliadky u obžalovaného nevplýva žiadny dôkaz, ktorý by spájal osobu obžalovaného s osobou páchateľa žalovaných skutkov. Nebol nájdený a zaistený ani jeden druh oblečenia, ktoré uvádzali poškodené, ako oblečenie skutočného páchateľa žalovaných skutkov. Ani na jednom zo zaistených oblečení neboli nájdené žiadny stopy, ktoré by preukazovali prítomnosť obžalovaného na mieste činu a preukazovali to, že by žalované skutky spáchal. Neboli nájdené a zaistené ani žiadne listinné, filmové, fotografické dôkazy, ktoré by mohli potvrdzovať, že obžalovaný má nejakú sexuálnu úchylku, alebo deviáciu.

Čo sa týka výzoru páchateľa a jeho popisu poškodenými je potrebné uviesť, že obžalovaný vo svojej výpovedi popisoval svoj výzor v rozhodnom období tak, že nosil fúzy a bradu a to, že nenosil hlavu dohola alebo na veľmi krátko ostrihanú. Uvedené je potvrdené listinnými dôkazmia výpoveďami svedkov Mgr. L. M., O. V., A. V., J. M.. Tak výrazné markanty na tvári ako sú fúzy a brada by si museli poškodené všimnúť. Ani jedna z poškodených však nehovorí nič o tom, že by mal mať útočník počas útokov bradu, alebo fúzy. Súd konštatuje, že poškodené videli útočníka veľmi krátku dobu, boli v šoku, ale tak výrazné poznávacie znaky ako sú fúzy a brada by si museli zapamätať, ak by ich útočník na tvári mal.

Poškodené výzor páchateľa popisovali nasledovne:

P. Š.: mal 180 cm, mal strnisko, nemal ani fúzy, ani koziu briadku, bol športový typ, mal vysoké čelo, postavou a výzorom pripomínal Majka Spirita.

P. B.: mal takmer 2 metre, mal veľké hnedé oči.

M. S.: mal 170-180 cm, 25 rokov, bol zarastený, mal tmavé oči a tmavé vlasy, na hlave mal kapucňu. Potom uviedla, že bol vysoký 180- 190 cm, vek 25-30 rokov, krátko strihané tmavé vlasy, na tvári štvordňové strnisko, mal na hlave kapucňu.

M. M.: mal 180 cm, asi 30 rokov, tmavé krátke vlasy, do tváre videla len krátku dobu, bola v šoku, nevedela vyhotoviť ani identikit. Potom zase uviedla, že v čase skutku mal jemné strnisko. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že páchateľ mal do 190 cm, mal výrazné čelové lysiny.

J. D.: mal 180 cm, okolo 35 rokov, mal strnisko, lysiny po oboch stranách.

F. C. A.: mal 175-180 cm, do tváre mu nevidela.

Z uvedených popisov by sa dalo dedukovať, že páchateľ bol vysoký od 170 cm do 190 cm, ale obžalovaný má 194 cm. Páchateľ nemal fúzy, ani bradu, mal strnisko, ale obžalovaný mal v čase skutkov fúzy aj bradu a pokiaľ mal strnisko, nikdy ho nemal na lícach, ako je to na identikite, nakoľko na lícach nezarastal. Páchateľ mal mať vysoké čelo, čelové lysiny, ale obžalovaný má čelo normálne a vôbec nemá lysiny. Páchateľ mal mať krátko strihané vlasy, ale obžalovaný nemal hlavu dohola, ani na krátky zostrih.

To, ako popisovali poškodené páchateľa skutkov je diametrálne odlišné od toho, aký výzor mal obžalovaný v čase, kedy sa mali jednotlivé skutky stať.

Teda ich popis nekorešponduje s fyzickým výzorom obžalovaného v danom čase.

Z listinných dôkazov zadovážených v spise v kontexte s vyššie rozvedeným je potrebné zdôrazniť, žepopis páchateľa udávaný poškodenými a vypracovaný identikit v prípravnom konaní, je jednoznačne identický s osobou D. S.ktorý bol za obdobné skutky právoplatne odsúdený v inom konaní, čo je preukázané z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9T/32/2016, k čomu konajúci súd akcentuje, že v čase, kedy sa obžalovaný Martin Macko nachádzal vo väzbe, obdobné útky tzv. „fekálneho fantóma“ na území Bratislavy pokračovali.

V nadväznosti na vyššie rozvedené odvolací súd zdôrazňuje, že Trestný poriadok síce výslovne neobsahuje žiadne kritériá delenia dôkazov, či ich dôkaznej hodnoty, avšak teória trestného práva procesného ako aj súdna prax už dlhodobo vychádzajú z toho, že podľa pomeru k záveru, ktorý súd z vykonaných dôkazov vyvodzuje, sa dôkazy delia na priame a nepriame. Za priamy dôkaz sa považuje taký dôkaz, ktorý priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť (napríklad výpoveď svedka, ktorý priamo pozoroval udalosť, o ktorej vypovedá). Za nepriamy dôkaz (tzv. indíciu) sa považuje taký dôkaz, ktorý poukazuje na inú skutočnosť, teda nie priamo na tú, ktorá je predmetom dôkazu, ale z tejto skutočnosti si môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd urobiť záver o existencii alebo neexistencii dokazovanej skutočnosti. Nepriame dôkazy pritom pôsobia ako podporné dôkazy vo vzťahu k priamym dôkazom.

Ak aplikujeme uvedené delenie dôkazov na posudzovanú trestnú vec tak zistíme, že na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný žiadny priamy usvedčujúci dôkaz, t. j. taký dôkaz, ktorý by priamo spájal obžalovaného Martina Macka so spáchaním trestnej činnosti uvedenej v obžalobe.

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že výrok o vine zo spáchania trestného činu nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, či len na do určitej miery pravdepodobných skutkových záveroch, alebo len na skutočnosti, že nemožno vylúčiť, že skutok spáchal obžalovaný. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov.

Senát krajského súdu sumarizujúc proces dokazovania tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať z vykonaných dôkazov (získaných zákonným spôsobom), ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú aj alternatívny (ako je v preskúmavanom prípade) a to pre obžalovanú osobu priaznivejší záver pokiaľ ide o otázku viny. Vina musí byť obžalovanému jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná.

Uznanie viny zo žalovanej trestnej činnosti nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa. Pre takýto výrok musí byť daná istota, o ktorej, vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej čo do otázky viny (vrátane tej, z ktorej možno vychádzať pri posudzovaní otázky zavinenia, teda úmyslu vo vzťahu ku konštrukcii zavinenia stíhaného prečinu krádeže podľa § 212 Trestného zákona), nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného. 

Zo zásady prezumpcie neviny, uvedenej v ustanovení § 2 ods. 4 Trestného poriadku, ktorá vychádza z úpravy ustanovenej v čl. 50 ods. 2 Ústavy a z čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd vyplýva, že ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia obvineného, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech. Obvinenému musí byť vina preukázaná a obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť a to ani svedčiacu vo svoj prospech.

Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade nemá povinnosť svoju nevinu dokazovať.

Zo zásady in dubio pro reo vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného. Teda obvinenému musí byť vina jednoznačne a bez pochybností preukázaná.

S poukazom na uvedené preto odvolací súd, zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného Martina Mackapodľa § 285 písm. c/ Trestného poriadkuoslobodil spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1Pv 651/15, zo dňa 13. 05. 2016 právne kvalifikovaného ako pokračovací prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e/ ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

K oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby podľa písm. c/ dôjde vtedy, ak dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní sa síce preukáže, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto inkriminovaný skutok spáchal.

Totiž dôkazy v danom preskúmavanom prípade preukazujú možnosť, že páchateľom je zrejme iná osoba.

 

            Genéza rozhodovania v tejto veci:

◾ rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 3T/54/2016-709 zo dňa 16. 02. 2017 bol obžalovaný M. Macko podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby pre skutky právne kvalifikované ako pokračovací prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na paragraf 138 písm. j/ Trestného zákona. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalovaných skutkov sa dopustil práve obžalovaný M. Macko.

◾ Rozsudok napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV v neprospech obžalovaného. Podľa neho súd neprikladal dôležitosť usvedčujúcim dôkazom a skutočnostiam. Upriamil pozornosť na podľa jeho názoru usvedčujúce dôkazy, a to na výpovede poškodených, vykonané rekognície, ktoré podľa neho vyzneli v neprospech obžalovaného a na listinné dôkazy.

◾ Krajský súd uznesením sp. zn. 1To/45/2017 zo dňa 11. 08. 2017, podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku zrušil rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Skonštatoval, že odvolanie prokurátora je opodstatnené. Zdôraznil, že na základe vykonaného dokazovania, výpovedí svedkov a znaleckých posudkov, dospel k záveru, že nie je vylúčené, že žalovaných skutkov sa mohol dopustiť obžalovaný M. Macko.

◾ Okresný súd Bratislava IV, v rozsudku č. k. 3T/54/2016-872 zo dňa 16. 11. 2017 skonštatoval, že bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v rozsudku sp. zn. 1To/45/2017 zo dňa 11. 08. 2017, a uznal obžalovaného M. Macka vinným.

◾ Rozsudok Okresného súdu Bratislava bol napadnutý odvolaním obžalovaným M. Mackom.

◾ Uznesením Krajského súdu Bratislava IV sp. zn 1To/14/2018 zo dňa 27. 06. 2018 bolo podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného M. Macka zamietnuté ako nedôvodné.

◾ V tejto veci boli následne podané dovolania ministerkou spravodlivosti SR v prospech obžalovaného M. Macka ako aj obžalovaným M. Mackom.

◾ Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1 Tdo/6/2021 zo dňa 04. 07. 2022, zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1To/14/2018 z 27. júna 2018. Zrušili sa aj ďalšie rozhodnutia, ktoré obsahovo nadväzovali na zrušené rozhodnutie, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. NS SR prikázal Krajskému súdu v Bratislave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

◾ Krajský súd Bratislava, rozsudkom sp. zn. 4To/94/2022, zo dňa 9. 2. 2023 právoplatne oslobodil obžalovaného M. Macka spod všetkých piatich bodov obžaloby, nakoľko nebolo preukázané, že žalované skutky spáchal obžalovaný.

 

 

 

 

 

 

Diskusia