Oddelenie súčasti veci od hlavnej veci a trestný čin krádeže

 

Práv­ne ve­ty:

 I. Ak ide o pres­tav­bu pô­vod­nej stav­by, je pot­reb­né pri po­su­dzo­va­ní vlas­tníc­ke­ho vzťa­hu k ta­kej neh­nu­teľ­nos­ti vy­chá­dzať z to­ho, že to, čo pri­rás­tlo k pô­vod­nej stav­be, pat­rí vlas­tní­ko­vi tej­to pô­vod­nej stav­by (pri­me­ra­ne ob­čian­skop­ráv­na ju­di­ka­tú­ra R 29/1989). Po­kiaľ ide o dom, je­ho sú­čas­ťou je všet­ko, čo je s ním neod­de­li­teľ­ne spo­je­né (bez to­ho, aby pri od­de­le­ní sú­čas­ti ve­ci doš­lo k zne­hod­no­te­niu hlav­nej ve­ci) a to bez oh­ľa­du, kto ta­kú zme­nu stav­by vy­ko­nal ale­bo na ňu vy­na­lo­žil svo­je pros­tried­ky. Prá­ve spo­je­nie sú­čas­ti s hlav­nou ve­cou vy­vo­lá­va hmot­nop­ráv­ne dôs­led­ky v tom, že vlas­tník hlav­nej ve­ci (aj bez svo­jej zá­slu­hy) sa stá­va vlas­tní­kom to­ho, čo k ve­ci pri­bud­lo. Dom, aj vo svo­jej zme­nej po­do­be, zos­tá­va vo vý­luč­nom vlas­tníc­tve pô­vod­né­ho vlas­tní­ka a ten, kto je in­ves­tor ur­či­té­ho prí­ras­tku mô­že od vlas­tní­ka po­ža­do­vať úh­ra­du účel­ne vy­na­lo­že­ných pros­tried­kov pod­ľa zá­sad o bez­dô­vod­nom obo­ha­te­ní. Sú­čas­ťou do­mu sa stá­va­jú aj rôz­ne za­ria­de­nia, kto­ré sú do stav­by za­bu­do­va­né, nap­rík­lad za­ria­de­nia na vy­ku­ro­va­nie, roz­vo­dy vo­dy, ply­nu, elek­tric­kej ener­gie a po­dob­ne (poz­ri Fe­ke­te, I.: Ob­čian­sky zá­kon­ník 1. Veľ­ký ko­men­tár, Bra­tis­la­va: Euro­kó­dex 2011, s. 586 a nasl.).

 II. Cu­dzou ve­cou, v zmys­le zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu krá­de­že, sa ro­zu­mie vec, kto­rá vlas­tníc­ky ne­pat­rí pá­cha­te­ľo­vi vô­bec, res­pek­tí­ve vlas­tníc­ky ne­pat­rí len je­mu (spolu­vlas­tníc­tvo). Pred­me­tom tres­tné­ho či­nu krá­de­že ne­mô­že byť sí­ce neh­nu­teľ­nosť, av­šak pred­me­tom toh­to tres­tné­ho či­nu mô­žu byť ve­ci, kto­ré bo­li od­de­le­né od neh­nu­teľ­nos­ti a sta­li sa tak hnu­teľ­ný­mi ve­ca­mi, nap­rík­lad vy­bú­ra­nie okien, dve­rí a po­dob­ne (poz­ri k to­mu nap­rík­lad Šámal, P. a kol. Tres­tní zá­kon­ník II. § 140 až 421. Ko­men­tář. 1. Vy­dá­ní. Pra­ha: C.H. Beck, 2010, s. 1786 a nasl.). Sa­mos­tat­nou ve­cou, a te­da aj pred­me­tom tres­tné­ho či­nu krá­de­že, mô­že byť aj sú­časť hnu­teľ­nej ale­bo neh­nu­teľ­nej ve­ci, kto­ré od nej bo­la od­de­le­ná, po­kiaľ sa po od­de­le­ní cel­kom nez­ne­hod­no­ti­la, ale zos­ta­la jej úžit­ko­vá hod­no­ta, kto­rá umož­ňu­je s od­de­le­nou ve­cou ďa­lej dis­po­no­vať a uží­vať ju (uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 7 Tdo 1216/2004).

 

Z roz­sud­ku sú­du

3T 260/2011

 

Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku v tres­tnej ve­ci ob­ža­lo­va­né­ho M. M. pre pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 Tr. zá­ko­na, v ko­na­ní pred sa­mo­sud­com JUDr. Pet­rom Šam­kom, na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 25.05.2012 tak­to

 

          r o z h o d o l:

 

Ob­ža­lo­va­ný:

 

M. M.:

                                                           

                                         je   v i n n ý,   ž e

        

v ča­se od 22.00 h dňa 14.07.2010 do 08.00 h dňa 15.07.2010, bez po­vo­le­nia, vni­kol v ob­ci Š. na N. uli­ci č. , do neo­bý­va­né­ho, prá­ve re­konštruo­va­né­ho ro­din­né­ho do­mu a to tak, že pre­šiel cez vstup­nú brá­nu, vo­šiel na dvor a ne­zis­te­ným spô­so­bom, prav­de­po­dob­ne cez neu­zam­knu­té bal­kó­no­vé dve­re, vo­šiel do do­mu, kde v ku­chy­ni de­mon­to­val ter­mos­ta­tic­kú ria­dia­cu jed­not­ku v hod­no­te 73,78 Euro, roz­vá­dzač tep­lej vo­dy s 18 – ti­mi re­gu­lač­ný­mi ven­til­mi v hod­no­te 1.120,98 Euro, nás­led­ne pre­šiel do piv­nič­ných pries­to­rov, kde de­mon­to­val ply­no­vý ko­tol zn. Ge­nus Pre­mium, sys­tém 12 FF v hod­no­te 1.668,91, čím poš­ko­de­né­mu L. S. spô­so­bil cel­ko­vú ško­du od­cu­dze­ním vo vý­ške 2.863,67 Euro,

 

      t e d a

 

- pris­vo­jil si cu­dziu vec tým, že sa jej zmoc­nil a spô­so­bil tak väč­šiu ško­du,

 

                                        č í m   s p á c h a l  

pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.

 za to sa

 

                                  o d s u d z u j e

 

Pod­ľa  § 212 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. za pou­ži­tia § 56 ods. 1 Tr. zák. k pe­ňaž­né­mu tres­tu vo vý­me­re 300 (tris­to) Euro. 

 Pod­ľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa sta­no­vu­je pre prí­pad, že by bol vý­kon pe­ňaž­né­ho tres­tu úmy­sel­ne zma­re­ný náh­rad­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní 12 (dva­násť) me­sia­cov.

 

Z od­ôvod­ne­nia roz­sud­ku (krá­te­né)- k práv­nej kva­li­fi­ká­cii a k vý­ro­ku o vi­ne ob­ža­lo­va­né­ho:

 Súd vy­hod­no­te­ním dô­ka­zov vy­ko­na­ných na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dos­pel k zá­ve­ru, že bo­lo ne­po­chyb­ne preu­ká­za­né, že v no­ci z dňa 14.07.2010 na 15.07.2010 vni­kol ob­ža­lo­va­ný M M (ďa­lej len ob­ža­lo­va­ný) do neo­bý­va­né­ho, prá­ve re­konštruo­va­né­ho ro­din­né­ho do­mu v ob­ci Š na N uli­ci č. , kto­ré­ho vlas­tní­kom bol poš­ko­de­ný L S (ďa­lej len poš­ko­de­ný), v kto­rom de­mon­to­val ter­mos­ta­tic­kú ria­dia­cu jed­not­ku, roz­vá­dzač tep­lej vo­dy s 18 – ti­mi ven­til­mi a ply­no­vý ko­tol zn. Ge­nus Pre­mium sys­tém 12FF, kto­ré nás­led­ne z do­mu od­nie­sol. Tie­to skut­ko­vé okol­nos­ti, kto­ré vy­ply­nu­li tak z vý­po­ve­de ob­ža­lo­va­né­ho (kto­rý priz­nal, že to bol prá­ve on, kto ve­ci uve­de­né v skut­ko­vej ve­te roz­sud­ku de­mon­to­val z ro­din­né­ho do­mu a od­vie­zol) ako aj poš­ko­de­né­ho ani ne­bo­li me­dzi stra­na­mi spor­né. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu súd kon­šta­tu­je, že sku­tok uve­de­ný v ob­ža­lo­be, sa v tom­to sme­re, ne­po­chyb­ne stal, pre­to­že ob­ža­lo­va­ný, pro­ti vô­li poš­ko­de­né­ho, de­mon­to­val vy­ššie uve­de­né ve­ci, kto­ré už bo­li sú­čas­ťou neh­nu­teľ­nos­ti vlas­tníc­ky pa­tria­cej poš­ko­de­né­mu.

 Súd nás­led­ne skú­mal, či tie­to ne­po­chyb­ne preu­ká­za­né skut­ko­vé okol­nos­ti napĺňa­jú zna­ky ob­jek­tív­nej strán­ky pre­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 Tr. zák., te­da naj­mä to, či v ča­se de­mon­to­va­nia pred­met­ných ve­cí, bo­li tie­to ve­ci, vo vzťa­hu k ob­ža­lo­va­né­mu, cu­dzie, pre­to­že pre­či­nu krá­de­že sa mož­no do­pus­tiť len v tom prí­pa­de, ak sa pá­cha­teľ zmoc­ňu­je cu­dzých ve­cí, t. j. ve­cí, kto­ré mu v ča­se zmoc­ňo­va­nia sa vlas­tníc­ky vô­bec ne­pa­tria.

 Pri po­su­dzo­va­ní otáz­ky, či ve­ci uve­de­né v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by, kto­ré z ro­din­né­ho do­mu ne­po­chyb­ne de­mon­to­val, bez súh­la­su poš­ko­de­né­ho, ob­ža­lo­va­ný, bo­li vlas­tníc­ky poš­ko­de­né­ho, res­pek­tí­ve inej oso­by, súd vy­chá­dzal z us­ta­no­ve­nia § 120 ods. 1 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka, kto­ré sta­no­vu­je, že sú­čas­ťou ve­ci je všet­ko, čo k nej pod­ľa po­va­hy pat­rí a ne­mô­že byť od­de­le­né bez to­ho, že by sa tým (hlav­ná) vec zne­hod­no­ti­la.

 Po­jem sú­časť ve­ci sa tý­ka všet­kých prí­pa­dov, keď doš­lo k pri­ro­dze­né­mu ale­bo ume­lé­mu (me­cha­nic­ké­mu) spo­je­niu via­ce­rých ve­cí, z kto­rých je jed­na hlav­nou ve­cou a dru­há jej sú­čas­ťou. Sú­čas­ťou ve­ci sa mô­že stať aj pô­vod­ne sa­mos­tat­ná vec. Sú­časť ve­ci je te­da ta­ká časť zlo­že­nej ve­ci, kto­rá svo­jou po­va­hou k tej­to ve­ci fy­zic­ky a zá­ro­veň fun­kčne pat­rí a ne­mô­že byť od­de­le­ná od nej bez to­ho, aby sa tým hlav­ná vec zne­hod­no­ti­la. Sú­čas­ťou hlav­nej ve­ci sa stá­va­jú iné ve­ci bez to­ho, aby stra­ti­li svo­ju ďal­šiu fy­zic­kú exis­ten­ciu, av­šak s hlav­nou ve­cou sa dos­tá­va­jú do ta­ké­ho fun­kčné­ho spo­je­nia, že obe mož­no z hos­po­dár­ske­ho a práv­ne­ho hľa­dis­ka po­va­žo­vať za jed­nu vec. Sú­časť ve­ci nep­red­sta­vu­je te­da sa­mos­tat­nú vec v práv­nom zmyl­se. Hlav­ná vec a jej sú­časť tvo­ria práv­ne jed­nu vec, či­že ce­lok, kto­rý je v dôs­led­ku to­ho pod­ro­be­ný jed­not­né­mu práv­ne­mu re­ži­mu. Sú­časť ve­ci tak pre­chá­dza na na­do­bú­da­te­ľa hlav­nej ve­ci bez ďal­šie­ho, t. j. nap­rík­lad aj keď to nie je vý­slov­ne uve­de­né v zmlu­ve o pre­vo­de hlav­nej ve­ci. Ob­čian­sky zá­kon­ník nes­ta­no­vu­je akú po­va­hu mu­sí mať sa­mot­né „od­de­le­nie“ ve­ci, av­šak zne­hod­no­te­ním hlav­nej ve­ci od­de­le­ním sú­čas­ti ve­ci sa ro­zu­mie fun­kčná uj­ma, keď hlav­ná vec už ne­mô­že slú­žiť svoj­mu pô­vod­né­mu úče­lu a to buď vô­bec ale­bo z veľ­kej čas­ti kva­lit­ne. Od­de­le­nie sú­čas­ti ve­ci od hlav­nej ve­ci pri­tom za­hŕňa ce­lú šká­lu spô­so­bov se­pa­rá­cie a to od pria­mych zá­sa­hov do hmot­nej pod­sta­ty ve­ci (nap­rík­lad vy­se­ka­nie za­sta­va­ných okien do­mu), cez ma­ni­pu­lá­ciu ne­poš­ko­dzu­jú­cu pod­sta­tu ve­ci (nap­rík­lad od­mo­to­va­nie ko­le­sa auto­mo­bi­lu) až po voľ­ne us­ku­toč­ne­né od­ňa­tie ve­ci (poz­ri k to­mu v pod­rob­nos­tiach Fe­ke­te, I.: Ob­čian­sky zá­kon­ník 1. Veľ­ký ko­men­tár, Bra­tis­la­va: Euro­kó­dex 2011, s. 576 a nasl.). Po­jem od­de­le­nie sú­čas­ti ve­ci od hlav­nej ve­ci vždy pred­sta­vu­je pre hlav­nú vec (nie pre od­de­le­nú sú­časť) zne­hod­no­te­nie v hod­no­to­vom (ce­no­vo vy­jad­ri­teľ­nom), kvan­ti­ta­tív­nom, fun­čnom, es­te­tic­kom, prí­pad­ne inom zmys­le. Fak­tic­kým od­de­le­ním sú­čas­ti sa tá­to stá­va sa­mos­tat­nou ve­cou (poz­ri roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 20 Cdo 2369/1999).

 Od­de­le­ním sú­čas­ti ve­ci te­da hlav­ná vec nie je tou is­tou ve­cou ako pred spo­je­ním ale­bo je tou is­tou, av­šak ne­mô­že slú­žiť svoj­mu úče­lu v ta­kej kva­li­te ako pred od­de­le­ním sú­čas­ti ve­ci a ide o vec vad­nú, t. j. hlav­ná vec sa od­de­le­ním sú­čas­ti ve­ci zne­hod­no­cu­je. To, či sa od­de­le­ním sú­čas­ti ve­ci zne­hod­no­tí aj sa­mot­ná sú­časť ve­ci, nie je práv­ne re­le­van­tné. Iný­mi slo­va­mi po­ve­da­né, zne­hod­no­te­ním hlav­nej ve­ci má Ob­čian­sky zá­kon­ník na mys­li ta­ký stav, keď hlav­ná vec v po­rov­na­ní so sta­vom pred od­de­le­ním jej sú­čas­ti slú­ži svoj­mu pô­vod­né­mu úče­lu me­nej kva­lit­ne ale­bo mu ne­mô­že slú­žiť vô­bec.

 Z hľa­dis­ka po­su­dzo­va­nia vlas­tníc­ke­ho vzťa­hu, je vlas­tník hlav­nej ve­ci a jej sú­čas­ti vždy ten is­tý sub­jekt, pre­to­že v dôs­led­ku fy­zic­ké­ho spo­je­nia, ho­ci pred­tým sa­mos­tat­nej ve­ci, sa sta­ne jed­na vec sú­čas­ťou inej hlav­nej ve­ci (a stra­tí tak zna­ky, kto­ré ju ako vec v práv­nom zmys­le in­di­vi­dua­li­zu­jú), na­do­bud­ne vlas­tníc­tvo k sú­čas­ti ve­ci vlas­tník hlav­nej ve­ci aj vte­dy, ak nák­lad na za­bu­do­va­nie, prí­pad­ne ob­sta­ra­nie sú­čas­ti hlav­nej ve­ci vy­na­lo­ži­la od vlas­tní­ka roz­diel­na oso­ba (poz­ri k to­mu roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 3 Cz 39/1991). Od­bor­ná li­te­ra­tú­ra ako prík­la­dy sú­čas­ti ve­ci, kto­ré vy­chá­dza­jú aj z ju­di­ka­tú­ry, uvá­dza, že sú­čas­ťou do­mu je nap­rík­lad stre­cha, ok­ná, zá­bra­dlie na sko­diš­ti a po­dob­ne, ale aj nap­rík­lad vsta­va­ná skri­ňa a pod­la­ho­vá kry­ti­na. Sú­čas­ťou bu­do­vy sú do­kon­ca aj oko­lit­né drob­né stav­by ako nap­rík­lad ka­na­li­zač­ná šach­ta, ob­mu­ro­va­ná ply­no­vá prí­poj­ka, pris­ta­va­ná ga­ráž, ale nap­rík­lad aj proti­po­žiar­ne dve­re. Sú­čas­ťou stav­by je aj nad­stav­ba, prís­tav­ba, vstav­ba (kto­rou sa up­ra­vu­jú vnú­tor­né pries­to­ry stav­by) a sta­veb­ná úp­ra­va – nap­rík­lad za­tep­le­nie stav­by (poz­ri Fe­ke­te, I.: Ob­čian­sky zá­kon­ník 1. Veľ­ký ko­men­tár, Bra­tis­la­va: Euro­kó­dex 2011, s. 580 a nasl.)

 Ak ide o pres­tav­bu pô­vod­nej stav­by, je pot­reb­né pri po­su­dzo­va­ní vlas­tníc­ke­ho vzťa­hu k ta­kej neh­nu­teľ­nos­ti vy­chá­dzať z to­ho, že to, čo pri­rás­tlo k pô­vod­nej stav­be, pat­rí vlas­tní­ko­vi tej­to pô­vod­nej stav­by (pri­me­ra­ne ob­čian­skop­ráv­na ju­di­ka­tú­ra R 29/1989). Po­kiaľ ide o dom, je­ho sú­čas­ťou je všet­ko, čo je s ním neod­de­li­teľ­ne spo­je­né (bez to­ho, aby pri od­de­le­ní sú­čas­ti ve­ci doš­lo k zne­hod­no­te­niu hlav­nej ve­ci) a to bez oh­ľa­du, kto ta­kú zme­nu stav­by vy­ko­nal ale­bo na ňu vy­na­lo­žil svo­je pros­tried­ky.  Prá­ve spo­je­nie sú­čas­ti s hlav­nou ve­cou vy­vo­lá­va hmot­nop­ráv­ne dôs­led­ky v tom, že vlas­tník hlav­nej ve­ci (aj bez svo­jej zá­slu­hy) sa stá­va vlas­tní­kom to­ho, čo k ve­ci pri­bud­lo. Dom, aj vo svo­jej zme­nej po­do­be, zos­tá­va vo vý­luč­nom vlas­tníc­tve pô­vod­né­ho vlas­tní­ka a ten, kto je in­ves­tor ur­či­té­ho prí­ras­tku mô­že od vlas­tní­ka po­ža­do­vať úh­ra­du účel­ne vy­na­lo­že­ných pros­tried­kov pod­ľa zá­sad o bez­dô­vod­nom obo­ha­te­ní. Sú­čas­ťou do­mu sa stá­va­jú aj rôz­ne za­ria­de­nia, kto­ré sú do stav­by za­bu­do­va­né, nap­rík­lad za­ria­de­nia na vy­ku­ro­va­nie, roz­vo­dy vo­dy, ply­nu, elek­tric­kej ener­gie a po­dob­ne (poz­ri Fe­ke­te, I.: Ob­čian­sky zá­kon­ník 1. Veľ­ký ko­men­tár, Bra­tis­la­va: Euro­kó­dex 2011, s. 586 a nasl.).

 Z hľa­dis­ka trer­stnop­ráv­ne­ho je nut­né pri­po­me­núť, že cu­dzou ve­cou, v zmys­le zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu krá­de­že, sa ro­zu­mie vec, kto­rá vlas­tníc­ky ne­pat­rí pá­cha­te­ľo­vi vô­bec, res­pek­tí­ve vlas­tníc­ky ne­pat­rí len je­mu (spolu­vlas­tníc­tvo). Pred­me­tom tres­tné­ho či­nu krá­de­že ne­mô­že byť sí­ce neh­nu­teľ­nosť, av­šak pred­me­tom toh­to tres­tné­ho či­nu mô­žu byť ve­ci, kto­ré bo­li od­de­le­né od neh­nu­teľ­nos­ti a sta­li sa tak hnu­teľ­ný­mi ve­ca­mi, nap­rík­lad vy­bú­ra­nie okien, dve­rí a po­dob­ne (poz­ri k to­mu nap­rík­lad Šámal, P. a kol. Tres­tní zá­kon­ník II. § 140 až 421. Ko­men­tář. 1. Vy­dá­ní. Pra­ha: C.H. Beck, 2010, s. 1786 a nasl.). Sa­mos­tat­nou ve­cou, a te­da aj pred­me­tom tres­tné­ho či­nu krá­de­že, mô­že byť aj sú­časť hnu­teľ­nej ale­bo neh­nu­teľ­nej ve­ci, kto­ré od nej bo­la od­de­le­ná, po­kiaľ sa po od­de­le­ní cel­kom nez­ne­hod­no­ti­la, ale zos­ta­la jej úžit­ko­vá hod­no­ta, kto­rá umož­ňu­je s od­de­le­nou ve­cou ďa­lej dis­po­no­vať a uží­vať ju (uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 7 Tdo 1216/2004).

 Z uve­de­ných práv­nych úvah, od­bor­nej li­te­ra­tú­ry ako aj ju­di­ka­tú­ry te­da je­noz­nač­ne vy­plý­va, že ve­ci, kto­ré sú uve­de­né v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by tvo­ri­li, v ča­se ich de­mon­to­va­nia ob­ža­lo­va­ným, sú­časť ve­ci v zmys­le § 120 ods. 1 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka s tým, že hlav­nou ve­cou, kto­rú zhod­no­co­va­li bo­la neh­nu­teľ­nosť, ro­din­ný dom vlas­tníc­ky pa­tria­ci poš­ko­de­né­mu. Ve­ci uve­de­né v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by sa te­da ich na­mon­to­va­ním sta­li sú­čas­ťou ro­din­né­ho do­mu do­mu poš­ko­de­né­ho a mo­men­tom ich na­mon­to­va­nia sa tak sta­li vlas­tníc­tvom poš­ko­de­né­ho a to pod­ľa zá­sa­dy, že vlas­tník hlav­nej ve­ci je zá­ro­veň aj vlas­tní­kom jej sú­čas­ti. Z cha­rak­te­ru ve­cí, kto­ré ob­ža­lo­va­ný de­mon­to­val je evi­den­tné, že svo­jou po­va­hou k neh­nu­teľ­nos­ti poš­ko­de­né­ho fy­zic­ky a zá­ro­veň aj fun­kčne pat­ri­li a ne­moh­li byť od­de­le­né od neh­nu­teľ­nos­ti bez to­ho, aby sa tým hlav­ná vec (neh­nu­teľ­nosť) zne­hod­no­ti­la (t.j. aby sa zní­ži­la jej hod­no­ta, vy­uži­teľ­nosť a po­dob­ne), pri­čom vlas­tníc­tvo na­do­bu­dol poš­ko­de­ný bez oh­ľa­du na to, či tie­to (pô­vod­ne sa­mos­tat­né hnu­teľ­né ve­ci) vlas­tníc­ky pred­tým pat­ri­li inej oso­be, res­pek­tí­ve, či ich do­da­nie a mon­táž bo­li poš­ko­de­ným ob­ža­lo­va­né­mu za­pla­te­né (ten­to zá­ver vy­plý­va už zo zmie­ňo­va­nej zá­sa­dy, že vlas­tník hlav­nej ve­ci je aj zá­ro­veň vlas­tní­kom jej sú­čas­ti). Na tom­to mies­te mož­no opä­tov­ne pou­ká­zať na od­bor­nú li­te­ra­tú­ru, kto­rá cel­kom jed­noz­nač­ne po­va­žu­je za sú­časť do­mu (ako hlav­nej ve­ci) aj rôz­ne za­ria­de­nia, kto­ré sú do stav­by za­bu­do­va­né, nap­rík­lad za­ria­de­nia na vy­ku­ro­va­nie, roz­vo­dy vo­dy, ply­nu, elek­tric­kej ener­gie, res­pek­tí­ve, kto­ré sú k nej pri­mon­to­va­né a spô­so­bu­jú to, že stav­ba mô­že pl­no­hod­not­ne slú­žiť svoj­mu úče­lu.

 Z uve­de­ných sku­toč­nos­tí pre­to vy­plý­va, že v ča­se spá­chania skut­ku (noc z 14.07.2010 na 15.07.2010) bo­li ve­ci uve­de­né v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by vo vlas­tníc­tve poš­ko­de­né­ho a vo vzťa­hu k ob­ža­lo­va­né­mu iš­lo o cu­dzie ve­ci, kto­ré z do­mu de­mon­to­val pro­ti vô­li poš­ko­de­né­ho, čím dom zne­hod­no­til a to nie­len ce­no­vo, ale aj z hľa­dis­ka obý­va­teľ­nos­ti, t. j. vy­uži­teľ­nos­ti. Len pre úpl­nosť súd udá­va, že iné práv­ne po­sú­de­nie tu nep­ri­chá­dza do úva­hy, pre­to­že je práv­ne (ale aj lo­gic­ky) neudr­ža­teľ­né, aby nap­rík­lad vlas­tník do­mu bo­la iná oso­ba ako vlas­tník za­bu­do­va­ných okien na do­me, či vlas­tník stre­chy a po­dob­ne, keď­že ide práv­ne o vec, kto­rá tvo­rí jed­no­tu. Z vy­ššie uve­de­nej od­bor­nej li­te­ra­tú­ry ako aj ju­di­ka­tú­ry vy­plý­va aj to, že od­de­le­ním sú­čas­ti ve­ci mu­sí sí­ce dôjsť k zne­hod­no­te­niu hlav­nej ve­ci, av­šak zá­ro­veň ne­mu­sí dôjsť k zne­hod­no­te­niu aj od­de­le­nej sú­čas­ti. Prá­ve z toh­to dô­vo­du mô­že byť od­de­le­ná sú­časť hlav­nej ve­ci pred­me­tom tres­tné­ho či­nu krá­de­že, na­koľ­ko od­de­le­ním sa opä­tov­ne stá­va hnu­teľ­nou ve­cou, čo však ne­me­ní nič na tom, že jej vlas­tní­kom je aj na­ďa­lej vlas­tník hlav­nej ve­ci (neh­nu­teľ­nos­ti).

Vzhľa­dom k uve­de­ným sku­toč­nos­tiam je, pre vy­vo­de­nie tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti za spá­chanie tres­tné­ho či­nu krá­de­že, bez­výz­nam­né, či ob­ža­lo­va­ný mal uzat­vo­re­nú s poš­ko­de­ným ús­tnu zmlu­vu o di­elo, res­pek­tí­ve, či ob­ža­lo­va­ný pô­so­bil len ako sub­do­dá­va­teľ D M, kto­rý mal uzat­vo­re­nú s poš­ko­de­ným pí­som­nú zmlu­vu o di­elo na cel­ko­vú re­konštruk­ciu ro­din­né­ho do­mu poš­ko­de­né­ho. Rov­na­ko je v tom­to sme­re bez­výz­nam­né, či pred­met di­ela (cel­ko­vá re­konštruk­cia do­mu), res­pek­tí­ve di­elo, kto­ré vy­ko­ná­val ob­ža­lo­va­ný (mon­táž ve­cí uve­de­ných v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­be) bo­la na­po­kon poš­ko­de­ným prev­za­tá ale­bo prev­za­tá ne­bo­la. V da­nej ve­ci je to­tiž pod­stat­ným, z hľa­dis­ka po­su­dzo­va­nia zna­kov ob­jek­tív­nej strán­ky pre­či­nu krá­de­že, len to, ke­dy doš­lo k pre­cho­du vlas­tníc­ke­ho prá­va na poš­ko­de­né­ho, čo sa ne­po­chyb­ne sta­lo vy­ko­na­ním mon­tá­že ve­cí uve­de­ných v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by. Ak by pre po­su­dzo­va­nie zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu krá­de­že pri reali­zo­va­ní di­el vy­plý­va­jú­cich zo zmlúv o di­elo, bo­lo pod­stat­né to, ke­dy a či vô­bec bo­lo di­elo do­kon­če­né, prí­pad­ne riad­ne pro­to­ko­lár­ne prev­za­té, ne­bo­lo by mož­né po­sú­diť ako pre­čin krá­de­že žiad­ne ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­rý vnik­ne do re­konštruo­va­né­ho, či prá­ve no­vos­ta­va­né­ho do­mu a od­cu­dzí ve­ci, kto­ré tvo­ria sú­časť toh­to do­mu. Ta­ký­to práv­ny vý­klad by bol zjav­ne ab­surd­ný, pre­to­že skut­ko­vá pod­sta­ta pre­či­nu krá­de­že chrá­ni cu­dzie ve­ci pred od­cu­dze­ním inou oso­bou pro­ti vô­li vlas­tní­ka a to bez oh­ľa­du na to, či sa na­chá­dza­jú už v obý­va­nom do­me, res­pek­tí­ve len v do­me, kto­rý je neo­bý­va­ný a kto­rý sa pres­ta­vu­je na pod­kla­de zmlu­vy o di­elo.

Súd pre­to uzat­vá­ra, že ob­ža­lo­va­ný svo­jim ko­na­ním napl­nil zna­ky ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu krá­de­že, na­koľ­ko si pris­vo­jil cu­dzie ve­ci, kto­ré ne­bo­li v je­ho vlas­tníc­tve a to tak, že sa ich zmoc­nil. V tej­to sú­vis­los­ti súd kon­šta­tu­je, že zmoc­ne­nie sa ve­ci pred­pok­la­dá, že pá­cha­teľ vec od­ní­me z dis­po­zí­cie vlas­tní­ka ve­ci, op­ráv­ne­né­ho ale­bo fak­tic­ké­ho dr­ži­te­ľa a to pro­ti je­ho vô­li a sám si tak vy­tvo­rí mož­nosť tr­va­lo s ta­kou­tou ve­cou nak­la­dať ako s vlas­tnou. Pri väč­ších ve­ciach zmoc­ne­nie pred­pok­la­dá ich od­ne­se­nie ale­bo od­ve­ze­nie. Ob­ža­lo­va­ný tým, že ve­ci de­mon­to­val z do­mu poš­ko­de­né­ho a od­vie­zol ich na iné mies­to, zís­kal mož­nosť tr­va­lej dis­po­zí­cie s ve­ca­mi, kto­ré sa od­de­le­ním od neh­nu­teľ­nos­ti opä­tov­ne sta­li sa­mos­tat­ný­mi hnu­teľ­ný­mi ve­ca­mi, čím vy­lú­čil vlas­tní­ka ve­ci s uží­va­nia a nak­la­da­nia s ve­ca­mi (§ 130 ods. 4 Tr. zák.).

 Zo spô­so­bu spá­chania skut­ku je pri­tom zrej­mé, že ob­ža­lo­va­ný ko­nal v pria­mom úmys­le v zmys­le § 15 písm. a) Tr. zák., na­koľ­ko cie­ľe­ne (úmy­sel­ne) vni­kol do ro­din­né­ho do­mu poš­ko­de­né­ho a de­mon­to­val tam ve­ci uve­de­né v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by, pri­čom ten­to je­ho úmy­sel bol vop­red uvá­že­ný, čo vy­plý­va z to­ho, že ho dop­re­du avi­zo­val poš­ko­de­né­mu, ak ten neuh­ra­dí ce­nu za do­da­nie to­va­ru a vy­ko­na­né prá­ce. Ob­ža­lo­va­ný pri­tom ve­del sta­no­vis­ko poš­ko­de­né­ho, kto­rý ho od­ka­zo­val na D M ako hlav­né­ho zho­to­vi­te­ľa, kto­ré­mu poš­ko­de­ný riad­ne uh­rá­dzal plat­by na vy­ko­ná­va­nie re­konštruk­cie do­mu, te­da ob­ža­lo­va­né­mu mu­se­lo byť zrej­mé, že poš­ko­de­ný mu nech­ce za­pla­tiť nie pre­to, že by si ob­ža­lo­va­ný riad­ne ne­vy­ko­nal svo­ju prá­cu, ale len pre­to, že ob­ža­lo­va­né­ho mal vy­pla­tiť D M, t. j. poš­ko­de­ný nech­cel pla­tiť dvak­rát, naj­skôr D M a v pod­sta­te za to is­té aj ob­ža­lo­va­né­mu. Ak na­priek uve­de­né­mu ob­ža­lo­va­ný vni­kol do do­mu poš­ko­de­né­ho a de­mon­to­val ve­ci uve­de­né v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by, ko­nal tak pre­to, že chcel tým­to spô­so­bom pri­nú­tiť poš­ko­de­né­ho, aby mu poh­ľa­dáv­ku uh­ra­dil, t. j. ko­nal úmy­sel­ne, s cie­ľom zmoc­niť sa už na­mo­to­va­ných ve­cí a nás­led­ne ich pou­žiť ako nát­lak na poš­ko­de­né­ho, čo sa na­po­kon aj sta­lo a k opä­tov­né­mu na­mon­to­va­niu (aj keď poš­ko­de­né­ho) kot­la doš­lo až po úh­ra­de poh­ľa­dáv­ky zo stra­ny poš­ko­de­né­ho.

 Ak ob­ža­lo­va­ný uvá­dzal, že bol ná­zo­ru, že vlas­tníc­tvo k ve­ciam uve­de­ným v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by pre­chá­dza na poš­ko­de­né­ho až ich za­pla­te­ním, ne­mož­no sa s tým­to ná­zo­rom sto­tož­niť a to nie­len pre sku­toč­nos­ti uve­de­né vy­ššie (t. j., že iš­lo o sú­časť neh­nu­teľ­nos­ti), ale aj pre­to, že za­pla­te­ním sa ne­na­do­bú­da vlas­tníc­tvo k hnu­teľ­nej ve­ci do­kon­ca ani pri kup­nej zmlu­ve (s vý­nim­kou pre­da­ja v ob­cho­de a v prí­pa­doch pí­som­nej do­ho­dy o vý­hra­de vlas­tníc­ke­ho prá­va) a nie to eš­te pri zmlu­ve o di­elo. Súd neak­cep­tu­je, že by tu bol ob­ža­lo­va­ný v skut­ko­vom omy­le oh­ľa­de vlas­tníc­ke­ho prá­va, pre­to­že bol živ­nos­tní­kom, kto­rý mu­sel ve­dieť (pos­ta­čí len laic­ká pred­sta­va), že nie je práv­ne mož­né (ak­cep­to­va­teľ­né) bez po­vo­le­nia vstú­piť do do­mu iné­ho a de­mon­to­vať tam už na­mo­to­va­né ve­ci, od­viesť si ich a nás­led­ne pod­mie­ňo­vať ich vrá­te­nie uh­ra­de­ním poh­ľa­dáv­ky od sub­jek­tu, pri kto­rom je spor­né, či sku­toč­ne žia­dosť o úh­ra­du poh­ľa­dáv­ky ma­la sme­ro­vať vo­či ne­mu a nie vo­či D M.

 Po­kiaľ ide o po­sú­de­nie otáz­ky, či ob­ža­lo­va­ný vni­kol na po­ze­mok a nás­led­ne do ro­din­né­ho do­mu za pou­ži­tia vlá­ma­nia, tak ako sku­tok po­su­dzo­va­la ob­ža­lo­ba, je súd ná­zo­ru, že ta­ké­to ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho ne­bo­lo ne­po­chab­ne do­ka­zo­va­ním preu­ká­za­né. Sku­toč­nos­ti uvá­dza­né v ob­ža­lo­be v tom sme­re, že ob­ža­lo­va­ný „od­strá­nil vi­sia­ci zá­mok na vstup­nej vbrá­ne a cez neu­zam­knu­té bal­kó­no­vé dve­re vo­šiel do do­mu“ vy­chá­dza­jú len z vý­po­ve­de poš­ko­de­né­ho, kto­rý ne­bol prí­tom­ný pri vnik­nu­tí ob­ža­lo­va­né­ho do do­mu a ide pre­to len o je­ho dom­nien­ky (in­dí­cie). Z ohliad­ky mies­ta či­nu ne­vyp­lý­va, že by ro­din­ný dom s po­zem­kom bol uzam­knu­tý ob­jekt v ča­se spá­chania skut­ku (z vý­po­ve­de poš­ko­de­né­ho vy­ply­nu­lo, že dom mal sí­ce osa­de­né ok­ná a dve­re, ale z dô­vo­du vet­ra­nia ne­bo­li nap­rík­lad bal­kó­no­vé dve­re uzav­re­té), prí­pad­ne, že by pri ohliad­ke bol zis­te­ný, či za­is­te­ný od­strih­nu­tý vi­sia­ci zá­mok, res­pek­tí­ve iné poš­ko­de­nia na vstup­nej brá­ne, či na dve­rách ale­bo ok­nách ro­din­né­ho do­mu. Z vý­po­ve­de poš­ko­de­né­ho tak­tiež vy­ply­nu­lo, že od do­mu ma­li mať kľú­če aj iné oso­by (nap­rík­lad D M) a ne­bo­lo ne­po­chyb­ne preu­ká­za­né, že by ne­mo­hol vpus­tiť na po­ze­mok, či do do­mu poš­ko­de­né­ho ob­ža­lo­va­né­ho prá­ve on. Ob­ža­lo­va­ný te­da mo­hol vnik­núť do ro­din­né­ho do­mu tak ako je to po­pí­sa­né v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by ale je mož­né aj to, že sa do do­mu dos­tal aj inak, nap­rík­lad vlas­tným kľú­čom, res­pek­tí­ve kľú­čom od D M.

 Vzhľa­dom k uve­de­né­mu súd z čas­ti zme­nil práv­nu kva­li­fi­ká­ciu, keď vy­pus­til práv­nu kva­li­fi­ká­ciu vlá­ma­nia a z čas­ti up­ra­ve­ný sku­tok práv­ne kva­li­fi­ko­val ako pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. Vý­ška ško­dy vy­chá­dza­la z hod­no­ty od­cu­dze­ných ve­cí, kto­rá bo­la vy­čís­le­ná od­bor­ným vy­jad­re­ním a kto­ré nev­zbu­dzu­je re­le­van­tné po­chyb­nos­ti o správ­nos­ti svo­jich zá­ve­rov (už bo­lo uve­de­né na inom mies­te toh­to roz­sud­ku, že nap­rík­lad ce­na kot­la oce­ne­ná od­bor­ným vy­jad­re­ním je po­rov­na­te­ľa s ce­nou, kto­rá vy­plý­va z fak­tú­ry pred­lo­že­nej ob­ža­lo­va­ným). Pred­met­ný trest­ný čin bol do­ko­na­ný oka­mi­hom de­mon­to­va­nia a od­ve­ze­nia ve­cí uve­de­ných v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho a nás­led­né opä­tov­né na­mon­to­va­nie poš­ko­de­né­ho kot­la už na tú­to sku­toč­nosť ne­má žiad­ny vplyv.

 Len pre úpl­nosť súd do­dá­va, že v da­nej ve­ci neš­lo ani o tzv. svoj­po­moc­nú ochra­nu prá­va v zmys­le § 6 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka, na­koľ­ko tá je mož­ná len vte­dy, ak sa ne­dá účin­ne do­vo­lať po­mo­ci zo stra­ny or­gá­nov ve­rej­nej mo­ci. V da­nom prí­pa­de ob­ža­lo­va­né­mu nič neb­rá­ni­lo v tom, aby v ob­čian­skom súd­nom ko­na­ní po­dal ža­lo­bu vo­či D M, či prí­pad­ne aj vo­či poš­ko­de­né­mu a žia­dal vy­da­nie bez­dô­vod­né­ho obo­ha­te­nia (tak ako to vy­plý­va aj z vy­ššie uve­de­nej ju­di­ka­tú­ry), res­pek­tí­ve, ak bol pres­ved­če­ný, že vo­či ne­mu ide zo stra­ny poš­ko­de­né­ho o pod­vod­né ko­na­nie, tak ako to uvá­dzal v zá­ve­reč­nej re­či, mo­hol po­dať aj tres­tné ozná­me­nie. V žiad­nom prí­pa­de však nie je mož­né pri­pus­tiť, aby kto­koľ­vek (t. j. ani ob­ža­lo­va­ný) svoj­voľ­ne za­sa­ho­val do štát­ne­ho mo­no­po­lu pos­ky­to­va­nia práv­nej ochra­ny a prí­pad­né proti­práv­ne ko­na­nie vo­či se­be (neuh­ra­de­nie poh­ľa­dáv­ky za vy­ko­na­né prá­ce) rie­šil rov­na­ko proti­práv­nym ko­na­ním (či do­kon­ca spá­cha­ním tres­tné­ho či­nu).

 Vzhľa­dom na všet­ky tie­to sku­toč­nos­ti uz­nal súd ob­ža­lo­va­né­ho M M vin­ným z pre­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.

 Ďalej súd od­ôvod­ňo­val v roz­sud­ku vý­rok o tres­te.

 

Ok­res­ný súd Pe­zi­nok

V Pe­zin­ku, dňa 25.05.2012

 

 

 

 

     JUDr. Pe­ter Šam­ko

                                                                      

 

Diskusia