Zánik priestupku a trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák.

Práv­ne ve­ty:

 Sku­točnosť, že zákon o pries­tup­koch ani ni­jaký iný platný a účinný zákon ne­pozná inštitút za­hla­de­nia nemôže byť vy­kla­daná v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho.

Pri riešení tej­to prob­le­ma­ti­ky je pot­rebné vy­chádzať z analógie záko­na o pries­tup­koch s Trestným záko­nom, ktorý inštitút za­hla­de­nia up­ra­vu­je v us­ta­no­ve­niach § 92, § 93 a § 121. Podľa § 93 od­sek 1 Trestného záko­na ak bo­lo odsúde­nie zahľadené, hľadí sa na pácha­teľa, ako ke­by ne­bol odsúdený. Podľa § 92 od­sek 2 Trestného záko­na, ak ide o odsúde­nie na tres­ty uve­dené v § 32 písmená b) až I), k za­hla­de­niu dochádza ich vy­ko­naním. Me­dzi tými­to tres­ta­mi sú aj peňažný trest (písme­no d/), trest pre­pad­nu­tia ve­ci (písme­no f/) a trest záka­zu čin­nos­ti (písme­no g/), te­da tres­ty, ktorých cha­rak­ter je ob­dobný so san­kcia­mi, ktoré možno uložiť za pries­tu­pok podľa záko­na o pries­tup­koch.

Použitím   analógie   Trestného   záko­na   a záko­na   o pries­tup­koch   možno dos­pieť k záve­ru, že  za­pla­te­ním po­ku­ty ulo­že­nej v pries­tup­ko­vom ko­na­ní do­chá­dza k vy­ko­naniu san­kcie za pries­tu­pok a tým aj k za­hla­de­niu pries­tup­ku. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu nie je mož­né nás­led­né ko­na­nie ob­vi­ne­né­ho kva­li­fi­ko­vať ako pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., na­koľ­ko nie je da­ný znak tej­to skut­ko­vej pod­sta­ty spo­čí­va­jú­ci v pred­chá­dza­jú­com pos­tih­nu­tí za ob­dob­ný čin.

   Ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky

TRESTNÝ OD­BOR ŠTÚRO­VA UL,2 , 812 85 BRA­TIS­LA­VA  

IV Pz 234/14/1000-9                                              V Bra­tis­la­ve 2. de­cem­bra 2014

Uz­ne­se­nie

Ge­nerálny pro­kurátor Slo­ven­skej re­pub­li­ky v tres­tnej ve­ci ob­vi­ne­nej mla­dis­tvej S. Š. pre prečin krádeže podľa § 212 od­sek 2 písme­no f) Trestného záko­na, ve­de­nej na Ok­res­nej pro­ku­ratúre Par­tizánske pod spi­so­vou značkou Pv 273/14/3305, o návr­hu ob­vi­ne­nej mla­dis­tvej S. Š. na zrušenie právop­latných roz­hod­nutí v príprav­nom ko­naní, podľa § 363 od­sek 1, § 364 od­sek 2, od­sek 3, § 366 od­sek 1, od­sek 2, § 367 od­sek 1 písme­no b/ Trestného po­riad­ku, tak­to

roz­ho­dol:

Uz­ne­sením pro­kurátor­ky Ok­res­nej pro­ku­ratúry Par­tizánske spi­so­vej značky Pv 273/14/3305-10 zo dňa 23.7.2014 a v ko­naní, ktoré mu predchádza­lo

bol    po­rušený   zákon

v us­ta­no­ve­niach § 2 od­sek 1, § 2 od­sek 10, § 2 od­sek 12, § 193 od­sek 1 písme­no c) Trestného po­riad­ku, § 206 od­sek 1 Trestného po­riad­ku a v us­ta­no­vení § 212 od­sek 2 písme­no f) Trestného záko­na

v  nep­ros­pech

ob­vi­ne­nej mla­dis­tvej S. Š., nar....

Uz­ne­se­nie pro­kurátor­ky Ok­res­nej pro­ku­ratúry Par­tizánske spi­so­vej značky Pv 273/14/3305-10 zo dňa 23.7.2014, sa  zrušuje.

Zrušuje sa aj uz­ne­se­nie po­ve­reného príslušníka Po­li­cajného zbo­ru, Ob­vodného od­de­le­nia Po­li­cajného zbo­ru Par­tizánske spi­so­vej značky ČVS: ORP-267/PE-PE-2dl4 zo dňa 12.6.2014.

Po­ve­renému príslušníko­vi Po­li­cajného zbo­ru, Ob­vodného od­de­le­nia Po­li­cajného zbo­ru Par­tizánske sa pri­ka­zu­je, aby o ve­ci zno­vu ko­nal a roz­ho­dol.

                        Od­ôvod­ne­nie:

Po­ve­rený príslušník Po­li­cajného zbo­ru, Ob­vodného od­de­le­nia Po­li­cajného zbo­ru Par­tizánske uz­ne­sením spi­so­vej značky ORP-267/PE-PE-2014 zo dňa 12.6.2014 podľa § 199 od­sek 1 Trestného po­riad­ku začal trestné stíha­nie pre prečin krádeže podľa § 212 od­sek 2 písme­no f) Trestného záko­na.

Uz­ne­sením po­ve­reného príslušníka Po­li­cajného zbo­ru, Ob­vodného od­de­le­nia Po­li­cajného zbo­ru Par­tizánske (ďalej len „po­ve­rený príslušník PZ°) spi­so­vej značky ORP-267/PE-PE-2014 zo dňa 12.6.2014 bo­lo podľa § 206 od­sek 1 Trestného po­riad­ku vzne­sené ob­vi­ne­nie mla­dis­tvej S Š pre prečin krádeže podľa § 212 od­sek 2 písme­no f) Trestného záko­na, na tom skut­ko­vom zákla­de, že

dňa 12.6.2014 v Čase o 13.30 hod. na uli­ci ge­nerála Svo­bo­du 1099/58 v Par­tizánskom od­cu­dzi­la v ob­chod­nom do­me Kauf­land to­var, konkrétne tri fľaše al­ko­ho­lu značky Fin­lan­dia, šty­ri dopl­nky do vla­sov, de­sať náram­kov (bižutéria), tri re­tiaz­ky (bižutéria), je­den šál, jed­no ba­le­nie troch párov po­nožiek, je­den LED Lampáš a jed­no ba­le­nie vre­ciek vône tak, že si uve­dený to­var v pre­daj­ni scho­va­la do svo­jej tašky, ktorú ma­la pri se­be a tak­to s uve­deným to­va­rom prešla cez pok­lad­ničnú zónu bez za­pla­te­nia, čím spôso­bi­la ško­du poško­de­nej ob­chod­nej spo­ločnos­ti Kauf­land Slo­venská re­pub­li­ka v.o.s. so šid­lom na Tr­nav­skej ces­te 41/A v Bra­tis­la­ve vo výške 63,14 EUR, pričom ob­vi­nená mla­distvá Š. Š sa ob­dobného ko­na­nia do­pus­ti­la na­priek to­mu, že dňa 26.5.2014 jej bo­la prís­luš­ník­mi Ob­vodného od­de­le­nia Po­li­cajného zbo­ru To­poľčany uložená blo­ková po­ku­ta ne­zap­la­tená na mies­te vo výške 15 EUR, evi­denčné číslo blo­ku: 14022357 za pries­tu­pok pro­ti ma­jet­ku podľa § 50 od­sek 1 záko­na č. 372/1990 Zb. p pries­tup­koch v znení nes­korších pred­pi­sov.

Pro­ti uz­ne­se­niu o vzne­sení ob­vi­ne­nia po­da­la ob­vi­nená mla­distvá Š. Š. pros­tredníctvom us­ta­no­veného ob­haj­cu JUDr. Pet­ra Bódi­ho v zákon­nej le­ho­te sťažnosť, ktorú pro­kurátor­ka Ok­res­nej pro­ku­ratúry Par­tizánske (ďalej len „pro­kurátor­ka ok­res­nej pro­ku­ratúry") uz­ne­sením spi­so­vej značky Pv 273/14/3305-10 zo dňa 23.7.2014 podľa § 193 od­sek 1 písme­no c) Trestného po­riad­ku za­miet­la ako nie dôvodnú.

Týmto roz­hod­nutím pro­kurátor­ky ok­res­nej pro­ku­ratúry na­do­bud­lo uz­ne­se­nie o vzne­sení ob­vi­ne­nia právop­lat­nosť dňa 23.7.2014, v súla­de š us­ta­no­vením § 184 od­sek 1 písme­no b), bod 3 Trestného po­riad­ku.

Ge­nerálnej pro­ku­ratúre Slo­ven­skej re­pub­li­ky bo­lo dňa 5.8.2014 do­ručené po­da­nie ob­vi­ne­nej mla­dis­tvej S. Š, ktoré po­da­la pros­tredníctvom svoj­ho ob­haj­cu JUDr. Pet­ra Bódi­ho, ktoré je podľa ob­sa­hu návr­hom na zrušenie právop­latného roz­hod­nu­tia pro­kuráto­ra a po­li­caj­ta v príprav­nom ko­naní podľa § 363 od­sek 1 Trestného po­riad­ku, konkrétne ci­to­vaného uz­ne­se­nia po­ve­reného príslušníka PZ spi­so­vej značky CVS: ORP-267/PE-PE-2014 zo dňa 12.6.2014, ako aj uz­ne­se­nia pro­kurátor­ky ok­res­nej pro­ku­ratúry spi­so­vej značky Pv 273/14/3305-10 zo dňa 23.7.2014.

              V pred­met­nom návr­hu ob­vi­nená mla­distvá S. Š (ďalej len
„mla­distvá ob­vi­nená") na­mie­ta­la zákon­nosť a dôvod­nosť uz­ne­se­nia po­ve­reného príslušníka PZ, ktorým jej bo­lo vzne­sené ob­vi­ne­nie. Ob­vi­nená svo­jim ko­naním ne­napl­ni­la ob­jektívnu stránku prečinu krádeže podľa us­ta­no­ve­nia § 212 od­sek 2 písme­no f) Trestného záko­na, ale ko­na­nie ktoré je jej kla­dené za vi­nu je možné kva­li­fi­ko­vať iba ako pries­tu­pok pro­ti ma­jet­ku podľa § 50 od­sek 1 záko­na č. 372/1990
Zb. o pries­tup­koch v znení nes­korších pred­pi­sov. V tej­to súvis­los­ti poukáza­la na us­ta­no­ve­nie § 128 od­sek 5 Trestného záko­na, ktoré ob­sa­hu­je legálny výklad, ke­dy sa oso­ba ne­po­važuje za pos­tih­nutú za ob­dobný čin a to V tom prípa­de, že san­kcia ale­bo iné opat­re­nie je za­hla­dené, Dňa 10,6.2014 mla­distvá ob­vi­nená za­pla­ti­la po­ku­tu vo výške 15 EUR, ktorá jej ako for­ma san­kcie bo­la uložená Ob­vodným od­de­lením Po­li­cajného zbo­ru To­poľčany za pries­tu­pok pro­ti ma­jet­ku, čím došlo k za­hla­de­niu pries­tup­ku. V ďalšej čas­ti návr­hu poukáza­la mla­distvá ob­vi­nená na mie­ru závažnos­ti skut­ku, ktorá s pri­hliad­nutím na všet­ky skut­kové a právne okol­nos­ti nep­re­sa­hu­je malú závažnosť a pre­to nej­de o prečin.

Vzhľadom na štádi­um trestného ko­na­nia (prípravné ko­na­nie) a zákonnú le­hotu (neup­ly­nu­tie troch me­sia­cov od právop­lat­nos­ti vy­daného uz­ne­se­nia) po­da­nie mla­dis­tvej ob­vi­ne­nej ako oprávne­nej oso­by, ma reálne cha­rak­ter návr­hu na zrušenie právop­latného roz­hod­nu­tia v príprav­nom, ko­naní podľa § 363 a nasl. Trestného poriad­ku.

Podľa § 363 od­sek 1 Trestného po­riad­ku ge­nerálny pro­kurátor zruší právop­latné roz­hod­nu­tie pro­kuráto­ra ale­bo po­li­caj­ta, ak takým roz­hod­nutím ale­bo v ko­naní, ktoré mu predchádza­lo, bol po­rušený zákon.' Po­rušením záko­na sa ro­zu­mie pod­statné po­chy­be­nie, ktoré moh­lo ov­plyv­niť roz­hod­nu­tie vo ve­ci.

Podľa § 364 od­sek 1 písme­no a) Trestného po­riad­ku návrh na pos­tup podľa § 363 od­sek 1 môže po­dať do troch me­sia­cov od právop­lat­nos­ti na­pad­nutého roz­hod­nu­tia ob­vi­nený vo svoj pros­pech.

Podľa § 364 od­sek 2 Trestného po­riad­ku ge­nerálny pro­kurátor môže roz­hodnúť podľa § 363 od­sek 1 aj bez návr­hu podľa od­se­ku 1, a to v pros­pech ale­bo v nep­ros­pech ob­vi­neného, pri­tom nie je via­zaný návr­hom po­daným podľa od­se­ku 1.

V   zmys­le § 364 od­sek 3 Trestného po­riad­ku ge­nerálny pro­kurátor, ak roz­ho­du­je na zákla­de návr­hu podľa od­se­ku 1, môže roz­hod­nu­tie podľa § 363 od­sek 1 zrušiť do šies­tich me­sia­cov od právop­lat­nos­ti na­pad­nutého roz­hod­nu­tia.

Podľa § 366 od­sek 1 Trestného po­riad­ku, ak ge­nerálny pro­kurátor zistí, že zákon bol po­rušený, vy­sloví uz­ne­sením, že na­pad­nutým roz­hod­nutím ale­bo je­ho časťou, ale­bo v ko­naní, ktoré roz­hod­nu­tiu predchádza­lo, bol po­rušený zákon v pros­pech ale­bo v nep­ros­pech ob­vi­neného.

Podľa § 366 od­sek 2 Trestného po­riad­ku, ak bol zákon po­rušený, ge­nerálny pro­kurátor súčas­ne s výro­kom podľa od­se­ku 1 zruší na­pad­nuté roz­hod­nu­tie ale­bo je­ho časť, pri­pad­ne aj chybné ko­na­nie, ktoré mu predchádza­lo. Ak je nezákonný len niek­torý výrok roz­hod­nu­tia a ak ho možno od­de­liť od os­tatných, zruší len ten­to výrok. Zruší aj ďalšie roz­hod­nu­tia po­li­caj­ta a pro­kuráto­ra, ktoré na zrušené roz­hod­nu­tie  ob­sa­ho­vo nadväzujú, ak vzhľadom na zme­nu, ku kto­rej došlo zrušením, stra­ti­li pod­klad.

Podľa § 367 od­sek 1 písme­no b) Trestného po­riad­ku, po zrušení na­pad­nutého roz­hod­nu­tia ale­bo je­ho čas­ti ge­nerálny pro­kurátor prikáže orgánu, o ktorého roz­hod­nu­tie spra­vid­la ide, aby o ve­ci zno­vu ko­nal a roz­ho­dol.

Pos­tu­pujúc podľa ci­to­vaných us­ta­no­vení Trestného po­riad­ku ge­nerálny pro­kurátor preskúmal ar­gu­men­ty navr­ho­va­teľky a po oboznámení so za­do­ku­men­to­vanými sku­točnosťami vo vyšet­ro­va­com spi­se Ob­vodného od­de­le­nia Po­li­cajného zbo­ru Par­tizánske spi­so­vej značky ORP-267/PE-PE-2014 dos­pel k záve­ru, že právop­latným uz­ne­sením pro­kurátor­ky ok­res­nej pro­ku­ratúry spi­so­vej značky Pv 273/14/3305-10 zo dňa 23,7.2014 bol po­rušený zákon v us­ta­no­ve­niach § 2 od­sek 1, § 2 od­sek10, § 2 od­sek 12, § 193 od­sek 1 písme­no c/ Trestného po­riad­ku a v ko­naní, ktoré je­ho vy­da­niu predchádza­lo v us­ta­no­ve­niach § 2 od­sek 1, § 2 od­sek 10, § 2 od­sek 12, § 206 od­sek í Trestného po­riad­ku a v us­ta­no­vení § 212 od­sek 2 písme­no f) Trestného záko­na.

Podľa § 2 od­sek 1 Trestného po­riad­ku, nik­to nemôže byť stíhaný ako ob­vi­nený inak než zo zákonných dôvo­dov a spôso­bom, ktorý us­ta­no­vu­je ten­to zákon.

Podľa § 2 od­sek 10 Trestného po­riad­ku, orgány činné v tres­tnom ko­naní pos­tu­pujú tak, aby bol zis­tený skut­kový stav ve­ci, o kto­rom nie sú dôvodné po­chyb­nos­ti a to v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom na ich roz­hod­nu­tie. Dôka­zy ob­starávajú z úrad­nej po­vin­nos­ti. Právo ob­starávať dôka­zy majú aj stra­ny. Orgány činné v tres­tnom ko­naní s rov­na­kou sta­ros­tli­vosťou ob­jasňujú okol­nos­ti svedčiace pro­ti ob­vi­nenému, ako aj okol­nos­ti , ktoré svedčia v je­ho pros­pech a v oboch sme­roch vy­konávajú dôka­zy tak, aby umožni­li súdu spra­vod­livé roz­hod­nu­tie.

Podľa § 2 od­sek 12 Trestného po­riad­ku, orgány činné v tres­tnom ko­naní a súd hod­no­tia dôka­zy získané zákonným spôso­bom podľa svoj­ho vnútorného pres­vedčenia za­loženého na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všetkých okol­ností prípa­du jed­not­li­vo i v ich súhr­ne nezávis­le od to­ho, či ich ob­sta­ral súd, orgány činné v tres­tnom ko­naní ale­bo niek­torá zo strán.

Podľa § 206 od­sek 1, ve­ta prvá Trestného po­riad­ku, ak je na pod­kla­de trestného oznáme­nia ale­bo zis­tených sku­točností po začatí trestného stíha­nia dos­ta­točne odôvod­nený záver, že trestný čin spácha­la určitá oso­ba, po­li­cajt bez meška­nia vydá uz­ne­se­nie o vzne­sení ob­vi­ne­nia, ktoré ih­neď oznámi ob­vi­nenému a do­ručí naj­neskôr do 48 hodín pro­kuráto­ro­vi a ak je ob­vi­neným sud­ca, súdny exekútor, notár, zna­lec, tl­močník ale­bo prek­la­da­teľ, aj mi­nis­tro­vi spra­vod­li­vos­ti, a ak je ob­vi­neným ad­vokát, aj Slo­ven­skej ad­vokátskej ko­mo­re, 0 tom­to úko­ne upo­ve­domí bez meška­nia ozna­mo­va­teľa a poško­deného.

Podľa § 206 od­sek 3 Trestného po­riad­ku, uz­ne­se­nie o vzne­sení ob­vi­ne­nia musí ob­sa­ho­vať oz­načenie oso­by, voči kto­rej sa vznáša ob­vi­ne­nie, opis skut­ku s uve­dením mies­ta, času, prípad­ne iných okol­ností, za ktorých k ne­mu došlo tak, aby sku­tok ne­mo­hol byť za­me­ne­ný s iným skut­kom, zákonného po­me­no­va­nia trestného činu, o ktorý v tom­to skut­ku ide, a to aj s uve­dením príslušného us­ta­no­ve­nia Trestného záko­na a sku­točností, ktoré odôvodňujú vzne­se­nie ob­vi­ne­nia.

Ako vy­plýva z ci­to­vaných us­ta­no­vení, Trestný po­ria­dok sta­no­vu­je, za akých konkrétnych okol­nos­ti má byť roz­hod­nu­tie o vzne­sení ob­vi­ne­nia vy­dané. Tie­to okol­nos­ti je možno stručne oz­načiť ako dôvod­nosť ob­vi­ne­nia. V pod­sta­te je to záko­nom požado­vaný stu­peň poz­na­nia, že bol spáchaný trestný čin a kto­rou oso­bou. Výraz „dos­ta­točne¹' nas­vedčuje, že sa ne­vyžadu­je is­to­ta, ale stačí dos­ta­točne odôvod­nená prav­de­po­dob­nosť. Po zis­tení tej­to mie­ry prav­de­po­dob­nos­ti je po­vin­nosťou po­li­caj­ta ob­vi­ne­nie vzniesť, le­bo práve týmto úko­nom sa reali­zu­je zása­da, ktorá je uve­dená v článku 17 od­sek 2 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a v §2 od­sek 1 Trestného po­riad­ku, t. j., že ni­ko­ho ne­možno tres­tne stíhať inak ako zo zákonných dôvo­dov a spôso­bom, ktorý us­ta­no­vu­je zákon.

K dôvod­nos­ti vzne­se­nia ob­vi­ne­nia v pred­met­nej tres­tnej ve­ci je pot­rebné uviesť, že sku­točnos­ti zis­tené v štádiu pred vzne­sením ob­vi­ne­nia a dôka­zy za­dovážené po začatí trestného stíha­nia ne­bo­li dos­ta­točným pod­kla­dom pre vy­slo­ve­nie záve­ru, že trestný čin vzhľadom na spôsob opísaný vo výro­ku uz­ne­se­nia o vzne­sení ob­vi­ne­nia spácha­la za­vi­neným ko­naním ob­vi­nená.

Skut­kový stav ve­ci tak dos­ta­točným spôso­bom neodôvodňuje zákon­nosť pos­tu­pu podľa § 206 od­sek 1 Trestného po­riad­ku a to nie­len v Čase vy­da­nia uz­ne­se­nia o vzne­sení ob­vi­ne­nia, ale ani do­po­siaľ.

Na­priek to­mu, že ne­bo­li spl­nené zákonné pod­mien­ky na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia konkrétnej oso­be, pro­kurátor­ka ok­res­nej pro­ku­ratúry v roz­po­re s us­ta­no­vením § 1SÍ3 od­sek 1 písme­no c) Trestného po­riad­ku, ako nedôvodnú za­miet­la sťažnosť mla­dis­tvej ob­vi­ne­nej.

Z odôvod­ne­nia na­pad­nutého uz­ne­se­nia pro­kurátor­ky ok­res­nej pro­ku­ratúry, ktorým bo­la za­miet­nutá sťažnosť mla­dis­tvej ob­vi­ne­nej pro­ti uz­ne­se­niu po­ve­reného príslušníka PZ o vzne­sení ob­vi­ne­nia vy­plýva jed­nos­tran­nosť a tiež taká ap­likácia príslušných us­ta­no­vení všeobec­ne záväzných právnych pred­pi­sov, ktorá po­pie­ra ich účel, pod­sta­tu a zmy­sel.

Skut­kové a právne záve­ry pro­kurátor­ky ok­res­nej pro­ku­ratúry sú v da­nom prípa­de zjav­ne nesprávne odôvod­nené a nez­lučiteľné s článkom 6 od­sek 1 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľudských práv a slobôd.

Pod­statné po­chy­be­nie, ktoré moh­lo ov­plyv­niť roz­hod­nu­tie vo ve­ci možno v po­su­dzo­va­nom prípa­de vzhliad­nuť aj v ko­naní, ktoré predchádza­lo vy­da­niu uz­ne­se­nia o vzne­sení ob­vi­ne­nia.

Vzhľadom na základnú zása­du trestného ko­na­nia, podľa kto­rej nik­to nemôže byť stíhaný ako ob­vi­nený inak než zo zákonných dôvo­dov a spôso­bom, ktorý us­ta­no­vu­je ten­to zákon, konkrétny sku­tok, pre ktorý sa má viesť trestné stíha­nie musí byť v súla­de s us­ta­no­vením § 206 ods. 3 Trestného po­riad­ku popísaný tak, aby zod­po­ve­dal príslušným zna­kom skut­ko­vej pod­sta­ty trestného činu. Po­kiaľ to­mu tak nie je, trestnému stíha­niu chýba je­ho pred­met a te­da niet skut­ku, o kto­rom by bo­lo možné ko­nať a roz­ho­do­vať.

Prečinu krádeže podľa § 212 od­sek 2 písme­no f) Trestného záko­na sa do­pustí ten, kto si pris­vojí cu­dziu vec tým, že sa jej zmoc­ni a bol za ob­dobný čin v predchádzajúcich dvanástich me­sia­coch pos­tih­nutý.

Podľa § 128 od­sek 5 Trestného záko­na pos­tih­nutým za ob­dobný čin sa na účely toh­to záko­na ro­zu­mie ten, ko­mu bo­la za ob­dobný čin uložená san­kcia ale­bo iné opat­re­nie za pries­tu­pok ale­bo iný ob­dobný de­likt To nep­latí, ak je uložená san­kcia ale­bo iné opat­re­nie za­hla­dené.

Zo skut­kových okol­ností, ktoré sú pred­me­tom trestného stíha­nia a pre ktoré bo­lo mla­dis­tvej ob­vi­ne­nej vzne­sené ob­vi­ne­nie na­pad­nutým uz­ne­sením po­ve­reného príslušníka PZ je zrejmé, že k napl­ne­niu zákonných zna­kov prečinu krádeže podľa § 212 od­sek 2 písme­no f) Trestného záko­na ma­lo dôjsť v dôsled­ku pries­tup­ko­vej re­cidívy mla­dis­tvej ob­vi­ne­nej, ktorá sa v prie­be­hu záko­nom sta­no­ve­nej le­ho­ty dvanástich me­sia­cov ma­la opätov­ne do­pus­tiť ko­na­nia napĺňajúce­ho zna­ky pries­tup­ku pro­ti ma­jet­ku.

V tej­to súvis­los­ti je pot­rebné poukázať na lis­tinné dôka­zy nachádzajúce sa v pred­loženom vyšet­ro­va­com spi­se, z ktorých je zrejmé, že v re­latívne krátkom časo­vom ob­dobí pred vzne­sením ob­vi­ne­nia bo­la ob­vi­ne­nej v blo­ko­vom ko­naní uložená po­ku­ta vo výške 15 EUR za pries­tu­pok pro­ti ma­jet­ku podľa § 50 od­sek 1 záko­na č. 372/1990 Zb. v znení nes­korších pred­pi­sov (ďalej len „zákon o pries­tup­koch"), ktorého sa mla­distvá ob­vi­nená do­pus­ti­la dňa 26.5.2014.

Vzhľadom k to­mu, že ob­vi­nená uloženú po­ku­tu ne­zap­la­ti­la na mies­te, vy­dal správny orgán - Ob­vodné od­de­le­nie Po­li­cajného zbo­ru To­poľčany blok na po­ku­tu na mies­te ne­zap­la­tenú č. 14022357 ob­sa­hujúci poučenie o spôso­be za­pla­te­nia po­ku­ty, o le­ho­te a násled­koch jej za­pla­te­nia.

Uve­dené   roz­hod­nu­tie  správne­ho   orgánu   na­do­bud­lo   právop­lat­nosť  dňa

26.5.2014,

Na­priek predchádzajúce­mu pos­tih­nu­tiu mla­dis­tvej ob­vi­ne­nej za ci­to­vaný pries­tu­pok pro­ti ma­jet­ku ne­možno ko­na­nie ob­vi­ne­nej opísané vo výro­ku návr­hom na­pad­nutého uz­ne­se­nia po­ve­reného príslušníka PZ právne kva­li­fi­ko­vať ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písme­no f) Trestného záko­na pre ab­sen­ciu ob­jektívnej stránky toh­to trestného činu, ktorá primárne pred­pok­ladá pos­tih­nu­tie pácha­teľa za ob­dobný čin, pri súčas­nej ak­ceptácii ci­to­vaného us­ta­no­ve­nia § 128 od­sek 5 Trestného záko­na, ktoré legálnou de­finíciou poj­mu „pos­tih­nutým za ob­dobný čin" vy­tvára zákonné pred­pok­la­dy pre tres­tnoprávnu kva­li­fikáciu toh­to ko­na­nia ako trestného činu, len v prípa­de spl­ne­nia pod­mien­ky ne­zah­la­de­nia uloženej san­kcie ale­bo iného opat­re­nia za ob­dobný čin.

Pri úvahách o tres­tnos­ti skut­ku, pre ktorý sa trestné ko­na­nie ve­die a v súla­de s dôvod­mi uve­denými v návr­hu mla­dis­tvej ob­vi­ne­nej ne­možno pre­hliad­nuť sku­točnosť, že zákon o pries­tup­koch výslov­ne neup­ra­vu­je inštitút za­hla­de­nia pries­tup­kov. Z hľadis­ka poj­mových zna­kov prečinu krádeže podľa § 212 od­sek 2 písme­no f) Trestného záko­na ide pri­tom o základnú a ne­vyh­nutnú pod­mien­ku pre vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti pácha­teľa.

Z lis­tinných dôka­zov vy­plýva, že po­ku­tu za pries­tu­pok zo dňa 26.5.2014 za­pla­ti­la mla­distvá ob­vi­nená dňa 10;6.2014, te­da v čase pred spáchaním skut­ku, pre ktorý jej bo­lo vzne­sené ob­vi­ne­nie. Vzhľadom na ab­sen­ciu zákon­nej právnej úpra­vy za­hla­de­nia pries­tup­ku v záko­ne o pries­tup­koch, je v da­nej tres­tnej ve­ci ne­vyh­nutné ob­jektívne  posúdiť,  či  úhra­dou po­ku­ty za  pries­tu­pok bo­la spl­nená ne­gatívna

pod­mien­ka za­hla­de­nia uloženej san­kcie za to­to predchádzajúce ko­na­nie mla­dis­tvej ob­vi­ne­nej.

Sku­točnosť, že zákon o pries­tup­koch ani ni­jaký iný platný a účinný zákon ne­pozná inštitút za­hla­de­nia (pries­tup­ky pro­ti ma­jet­ku, za ktoré bo­la uložená san­kcia -po­ku­ta do výšky 331 EUR ne­možno podľa platného právne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky za­hla­diť), nemôže byť vy­kla­daná v nep­ros­pech ob­vi­ne­nej.

Pri riešení tej­to prob­le­ma­ti­ky je pot­rebné vy­chádzať z analógie záko­na o pries­tup­koch s Trestným záko­nom, ktorý inštitút za­hla­de­nia up­ra­vu­je v us­ta­no­ve­niach § 92, § 93 a § 121. Podľa § 93 od­sek 1 Trestného záko­na ak bo­lo odsúde­nie zahľadené, hľadí sa na pácha­teľa, ako ke­by ne­bol odsúdený. Podľa § 92 od­sek 2 Trestného záko­na, ak ide o odsúde­nie na tres­ty uve­dené v § 32 písmená b) až I), k za­hla­de­niu dochádza ich vy­ko­naním. Me­dzi tými­to tres­ta­mi sú aj peňažný trest (písme­no d/), trest pre­pad­nu­tia ve­ci (písme­no f/) a trest záka­zu čin­nos­ti (písme­no g/), te­da tres­ty, ktorých cha­rak­ter je ob­dobný so san­kcia­mi, ktoré možno uložiť za pries­tu­pok podľa záko­na o pries­tup­koch.

Podľa § 121 od­sek 4 Trestného záko­na na mla­distvého, ktorému bol uložený peňažný trest, sa hľadí, ako ke­by ne­bol odsúdený, len čo bol trest vy­ko­naný ale­bo sa od výko­nu tres­tu ale­bo je­ho zvyšku právop­lat­ne upus­ti­lo.

Podľa § 121 od­sek 5 Trestného záko­na na mla­distvého, ktorému bol uložený trest pre­pad­nu­tia vecí, sa hľadí, ako ke­by ne­bol odsúdený, len čo bol trest vy­ko­naný.

Podľa § 121 od­sek 6 Trestného záko­na na mla­distvého, ktorému bol uložený trest po­vin­nej pra­ce ale­bo trest záka­zu čin­nos­ti, sa hľadí, ako ke­by ne­bol odsúdený, len Čo bol trest vy­ko­naný ale­bo sa od je­ho výko­nu ale­bo od je­ho zvyšku právop­lat­ne upus­ti­lo.

Naz­načený pro­cesný pos­tup (analógia le­gis) je v súla­de s roz­ho­do­va­cou čin­nosťou Naj­vyššieho súdu Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ktorý v odôvod­není roz­sud­ku spi­sových značiek 8SŽ/18/2011, 8SŽ/22/2011, 8SŽ/23/2011, 8SŽ/24/2011 z 24.11.2011 uvie­dol, že; „...tres­ta­nie za správne de­lik­ty (pries­tup­ky, správne de­lik­ty právnických osôb a správne de­lik­ty fy­zických osôb-pod­ni­ka­te­tov) musí po­dlie­hať rov­nakému režimu ako trestný pos­tih za trestné Činy. Z toh­to hľadis­ka tre­ba vy­kla­dať aj všet­ky záru­ky, ktoré sa pos­ky­tujú ob­vi­nenému z trestného činu. Hra­ni­ce me­dzi trestnými de­lik­ta­mi za ktoré uk­ladá trest súd a de­lik­ta­mi za ktoré uk­la­dajú san­kcie správne orgány, sú určené pre­ja­vom vôle záko­no­dar­cu a nie sú odôvod­nené pri­ro­dze­no-prävny­mi princípmi. Keďže či. 6 ods. 1 prvé ve­ta do­ho­vo­ru ho­vorí „o oprávne­nos­ti akého­koľvek trestného ob­vi­ne­nia' je podľa názo­ru Naj­vyššieho súdu SR ne­vyh­nutné pos­kytnúť záru­ky a práva, ktoré sú za­kot­vené v tres­tnom záko­ne a tres­tnom po­riad­ku nie­len ob­vi­nenému z trestného činu, ale aj sub­jek­tu, voči ktorému je vy­vo­dzo­vaná ad­mi­nis­tratívnoprávna zod­po­ved­nosť.

Na roz­diel od Trestného záko­na, právne pred­pi­sy, ktoré za­kot­vujú skut­kové pod­sta­ty správnych de­lik­tov neup­ra­vujú pos­tup správnych orgánov pri pos­ti­hu za pok­račujúci de­likt. Pri ne­dos­tat­ku špe­ciálnej úpra­vy za pok­račujúci de­likt ie pot­rebné použiť „ana­lo­gie le­gis" a  vy­chádzať z Trestného.záko­na. Na zákla­de analógie te­da v da­nom prípa­de ap­li­ko­vať pra­vidlá pre uk­la­da­nie tres­tu za pok­račujúci de­likt za­kot­vené v Tres­tnom záko­ne.

Naj­vyšší súd dos­pel k záve­ru, že ak správne de­lik­ty pa­tria do ka­tegórie trestných ob­vi­není v zmys­le či. 6 ods. 1 ve­ta prvá Do­ho­vo­ru, tre­ba, aby aj súd pri­hlia­dol k to­mu, že v daných ve­ciach išlo o pok­račujúci správny de­likt z úrad­nej po­vin­nos­ti (ex of­fo) bez ohľadu na sku­točnosť, že navr­ho­va­teľka to v po­daných op­ravných pros­tried­koch ne­na­mie­ta­la. Je to ne­vyh­nutné z hľadis­ka za­bez­pečenia za­cho­va­nia jed­notných právnych záruk a jed­notného pos­tu­pu všetkých ka­tegórii trestných ob­vi­není v súla­de s či. 6 ods. 1 Do­ho­vo­ru."

Naj­vyšší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky vo svo­jich roz­hod­nu­tiach viackrát poukázal na sku­točnosť, že ad­mi­nis­tratívne tres­ta­nie má podľa štras­bur­skej ju­di­katúry tres­tnoprávny cha­rak­ter a pre­to tre­ba pri „mlčaní záko­na" vy­chádzať ana­lo­gic­ky z Trestného záko­na (nap­rík­lad roz­sud­ky Naj­vyššieho súdu Slo­ven­skej re­pub­li­ky spi­sových značiek 6 Sž/19,23,27/2011 a 5 Sž/21/2011).

„V ad­mi­nis­tratívnom tres­taní tre­ba rešpek­to­vať Od­porúčanie výbo­ru mi­nis­trov [Ra­dy Európy (91)] z 13.ľeb­ruára 1991 (re­la­ti­veauxsan­ctions ad­mi­nis­tra­ti­ves), podľa ktorého pre uk­la­da­nie ad­mi­nis­tratívnych san­kcií pla­tia ana­lo­gic­ky zása­dy uk­la­da­nia san­kcií trestných s tým, že správny (ad­mi­nis­tratívny) pos­tih proti­právne­ho cho­va­nia možno up­lat­niť len v pri­me­ra­nej le­ho­te, keď­že ad­mi­nis­tratívne tres­ta­nie má aj podľa ju­di­katúry ESĽP tres­tnoprávny cha­rak­ter, tre­ba vy­chádzať z Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky (61. 50) a ana­lo­gic­ky aj z Trestného záko­na."

(Roz­su­dok Naj­vyššieho, súdu Slo­ven­skej re­pub­li­ky spi­so­vej značky 5Sžf/1/20T3­zo dna 30.1.2014)

Vy­chádzajúc z uve­dených roz­hod­nutí Naj­vyššieho súdu Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­možno súhla­siť s právnym názo­rom pro­kurátor­ky ok­res­nej pro­ku­ratúry v odôvod­není zrušovaného uz­ne­se­nia, podľa ktorého na ne­možnosť za­hla­de­nia pos­tih­nutím za pries­tu­pok záko­no­dar­ca pamätal sta­no­vením dvanásťme­sačnej le­ho­ty, len počas kto­rej je pos­tih­nu­tie za predchádzajúci pries­tu­pok z hľadis­ka napl­ne­nia zna­kov prečinu krádeže podľa § 212 od­sek 2 písme­no f) Trestného záko­na právne významné.

Takýto výklad by zna­me­nal ne­použiteľnosť us­ta­no­ve­nia § 128 od­sek 5 Trestného záko­na a v ko­nečnom dôsled­ku by neprípustné rozširo­val pod­mien­ky tres­tnos­ti.

Použitím   analógie   Trestného   záko­na   a záko­na   o pries­tup­koch   možno v tres­tnej ve­ci mla­dis­tvej ob­vi­ne­nej dos­pieť k záve­ru, že   vy­ko­naním san­kcie za pries­tu­pok ob­vi­ne­nej, došlo záro­veň aj k je­ho za­hla­de­niu (§92 od­sek 2, § 121 od­sek 4 Tres­tného záko­na).

Z toh­to dôvo­du ak­tuálne po­su­dzo­vaný sku­tok, pre ktorý bo­lo vzne­sené ob­vi­ne­nie na­pad­nutým uz­ne­sením po­ve­reného príslušníka PZ nemôže byť kva­li­fi­ko­vaný ako prečin krádeže podľa § 212 od­sek 2 písme­no f) Trestného záko­na, pre­tože na predchádzajúce pos­tih­nu­tie za ob­dobný čin (pries­tu­pok pro­ti ma­jet­ku) ne­možno v súla­de s ci­to­vaným us­ta­no­vením § 128 od­sek 5 Trestného záko­na pri­hlia­dať.

Preukáza­teľne nesprávna právna kva­li­fikácia skut­ku, pre ktorú bo­lo vzne­sené ob­vi­ne­nie spôso­bu­je v tom­to tres­tnom ko­naní nezákon­nosť pos­tu­pu podľa us­ta­no­ve­nia § 206 od­sek 1 Trestného po­riad­ku, pre­tože ko­na­nie mla­dis­tvej ob­vi­ne­nej ne­možno vôbec vzhľadom na dôkaznú si­tuáciu kva­li­fi­ko­vať ako trestný čin. Z uve­deného dôvo­du bu­de ne­vyh­nutné opätov­ne vy­hod­no­tiť získané dôka­zy, prípad­ne dopl­niť do­ka­zo­va­nie a násled­ne vo ve­ci roz­hodnúť v súla­de so základnými zása­da­mi trestného ko­na­nia.

Vzhľadom na zis­tené ne­dos­tat­ky bo­lo pot­rebné vy­slo­viť, že ci­to­vanými roz­hod­nu­tia­mi a ko­naním, ktoré ich vy­da­niu predchádza­lo bol po­rušený zákon vo výro­ku toh­to uz­ne­se­nia ci­to­vaných us­ta­no­ve­niach Trestného po­riad­ku a Trestného záko­na v nep­ros­pech mla­dis­tvej ob­vi­ne­nej. Po­rušenie záko­na má pod­statný cha­rak­ter, z ktorého dôvo­du bo­lo pot­rebné nezákonné uz­ne­se­nia zrušiť a prikázať po­ve­renému príslušníko­vi PZ, aby o ve­ci zno­vu ko­nal a roz­ho­dol.

Poučenie: Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu op­ravný pros­trie­dok nie je prípustný. (§ 363 od­sek 3 Trestného po­riad­ku)

ge­nerálny pro­kurátor Slo­ven­skej re­pub­li­ky v z. Mgr. Pe­ter Šufliarsky námestník ge­nerálne­ho pro­kuráto­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky pre/trestný úsek