Pasivita prokurátora pri dokazovaní viny na hlavnom pojednávaní

 

Práv­ne ve­ty:

I. Po­kiaľ je pro­ku­rá­tor na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ne­čin­ný vo vzťa­hu k vý­slu­chu ob­ža­lo­va­né­ho, sved­kov a znal­cov a ne­zis­ťu­je ur­či­té okol­nos­ti skut­ku pod­stat­né pre roz­hod­nu­tie, nie je po­vin­nos­ťou sú­du tie­to oso­by vy­po­čuť k tým­to pro­ku­rá­to­rom ne­zis­ťo­va­ným okol­nos­tiam a nah­rá­dzať tak pro­ces­né pos­ta­ve­nie pro­ku­rá­to­ra, keď­že by ta­kým pos­tu­pom bo­la po­ru­še­ná zá­sa­da rov­nos­ti strán. Ob­ža­lo­bu v ko­na­ní pred sú­dom za­stu­pu­je pod­ľa § 2 ods. 15 Tr.por. pro­ku­rá­tor, pri­čom vy­jad­re­ním ob­ža­lo­va­cej zá­sa­dy je nie­len sa­mot­né po­da­nie ob­ža­lo­by na súd, ale aj jej za­stu­po­va­nie v ko­na­ní pred sú­dom, kto­ré vy­ža­du­je ak­tív­nu účasť pro­ku­rá­to­ra pri do­ka­zo­va­ní, resp. inak po­ve­da­né - za­stu­po­va­nie ob­ža­lo­by pro­ku­rá­to­rom pri je­ho neak­tív­nej účas­ti resp. pa­si­vi­te v ko­na­ní pred sú­dom ne­mô­že nah­rá­dzať svo­jou ak­ti­vi­tou sa­mot­ný súd, keď­že pro­ces­né fun­kcie ža­lob­cu a sud­cu sú od­de­le­né.

II. Pro­ku­rá­tor mal pri vý­slu­chu sved­kov na hlav­nom po­jed­ná­va­ní buď otáz­ka­mi, resp. pou­ká­za­ním na vý­po­ve­de z príp­rav­né­ho ko­na­nia a od­stra­ňo­va­ním roz­po­rov vo vý­po­ve­diach, ob­jas­niť sku­toč­nos­ti, na kto­ré pou­ka­zo­val v po­da­nej ob­ža­lo­be. V ko­na­ní pred sú­dom to­tiž pla­tí zá­sa­da bez­pros­tred­nos­ti uve­de­ná v § 2 ods. 19 Tr.por. (roz­ve­de­ná aj v ďal­ších us­ta­no­ve­niach Tres­tné­ho po­riad­ku, naj­mä v § 278 ods. 2), pod­ľa kto­rej pri me­ri­tór­nom roz­ho­do­va­ní mô­že súd pri­hliad­nuť len na tie sku­toč­nos­ti a dô­ka­zy, kto­ré bo­li na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­ko­na­né. Od­stra­ňo­va­nie roz­po­rov vo vý­po­ve­diach, res­pek­tí­ve čí­ta­nie vý­po­ve­dí z príp­rav­né­ho ko­na­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní bez návr­hu pro­ces­nej stra­ny nie je po­vin­nos­ťou sú­du.

 

3To/131/2015

U Z N E S E N I E

                Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve v se­ná­te zlo­že­nom z pred­sed­níč­ky se­ná­tu JUDr. Zu­za­ny Mol­ná­ro­vej a čle­nov se­ná­tu JUDr. De­ni­sy Més­zá­ro­so­vej a JUDr. Pet­ra Štif­ta v tres­tnej ve­ci ob­ža­lo­va­né­ho E. W., stí­ha­né­ho pre pre­čin ne­bez­peč­né­ho vy­hrá­ža­nia pod­ľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ka­zom na § 139 ods. 1 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na, o od­vo­la­ní pro­ku­rá­to­ra pro­ti roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III zo dňa 11.6.2015, č.k. 3T/106/2014-210, na ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom v Bra­tis­la­ve dňa 8. mar­ca 2016 tak­to     

r o z h o d o l :

Pod­ľa § 319 Tr.por. sa od­vo­la­nie Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va III  z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III zo dňa 11.6.2015, č.k. 3T/106/2014-210, bol ob­ža­lo­va­ný E. W. pod­ľa § 285 písm. a) Tres­tné­ho po­riad­ku („Tr.por.“) z dô­vo­du, že ne­bo­lo do­ká­za­né, že sa stal sku­tok, pre kto­rý je stí­ha­ný, os­lo­bo­de­ný spod ob­ža­lo­by Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va III č.k. 2Pv 36/14/1103-21 zo dňa 24.4.2014, pre pre­čin ne­bez­peč­né­ho vy­hrá­ža­nia pod­ľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na („Tr.zák.“) s pou­ka­zom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr.zák. na skut­ko­vom zá­kla­de, že

ob­ža­lo­va­ný sa poš­ko­de­nej L. W., W.. XX.X.XXXX, by­tom M. X, F., už prib­liž­ne 10 ro­kov od  ro­ku 2004 po­čas tr­va­nia ich man­žel­stva, ako ja po ich roz­vo­de v ro­ku 2012, neus­tá­le pod vply­vom al­ko­ho­lu slov­ne vy­hrá­ža, na­pá­da ju, vy­hrá­ža sa jej za­bi­tím, vy­ho­de­ním cez bal­kón, prí­pad­ne ju chy­tí pod krk a vy­hrá­ža sa jej, že ju za­dr­hne, pri­čom sa poš­ko­de­ná sna­ží brá­niť, pri tých­to vy­hráž­kach je väč­ši­nou pod vply­vom al­ko­ho­lu, den­né hád­ky vy­vr­cho­li­li aj fy­zic­kým na­pad­nu­tím poš­ko­de­nej, pri kto­rom ju buď udie­ral päs­ťou do chrb­ta, sá­cal a há­dzal o zem, na čo si poš­ko­de­ná roz­bi­la hla­vu, ako pad­la na pod­la­hu po je­ho so­te­ní, priv­rel jej ru­ku do dve­rí, čím jej spô­so­bil pras­knu­tie v ob­las­ti zá­päs­tia, a tak­tiež po ta­kých­to úto­koch ma­la na te­le mod­ri­ny, pri­čom to­to všet­ko je spre­vá­dza­né vul­ga­riz­ma­mi na jej oso­bu ako aj vy­hráž­ka­mi za­bi­tím, pri­čom uve­de­né ko­na­nie sa pos­tup­ne stup­ňu­je a neus­tá­le den­ne opa­ku­je, ke­dy vy­vr­cho­li­lo dňa 09.01.2014 v ča­se prib­liž­ne o 17.00 hod., ke­dy ho poš­ko­de­ná L. W. vy­zva­la, aby si up­ra­tal svoj ne­po­ria­dok, kto­rý spra­vil, tak pri­šiel k nej za­čal jej vul­gár­ne na­dá­vať, pri­tom jej po­ve­dal, že jej vy­krú­ti krk o 360 stup­ňov, na čo sa zľak­la a od­iš­la preč, le­bo bol opäť pod vply­vom al­ko­ho­lu, čo v nej vzbu­di­lo dô­vod­nú oba­vu, že už ju nao­zaj za­bi­je, prí­pad­ne inak ub­lí­ži a svo­je vy­hráž­ky aj us­ku­toč­ní.

            Pro­ti roz­sud­ku po­dal od­vo­la­nie v le­ho­te us­ta­no­ve­nej v § 309 ods. 1 Tr.por. pro­ku­rá­tor pí­som­ným po­da­ním do­ru­če­ným na pr­vos­tup­ňo­vý súd dňa 17.6.2015.

 V pí­som­ných dô­vo­doch od­vo­la­nia do­ru­če­ných na pr­vos­tup­ňo­vý súd dňa 5.11.2015 od­vo­la­teľ uvie­dol, že s roz­hod­nu­tím ok­res­né­ho sú­du sa nes­to­tož­ňu­je a tiež sa ne­mô­že sto­tož­niť s dô­vod­mi, o kto­ré súd svo­je roz­hod­nu­tie op­rel. Súd v pod­sta­te nep­ri­hlia­dol na vý­po­ve­de poš­ko­de­nej L. W., kto­rá v príp­rav­nom ko­na­ní aj na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­po­ve­da­la, že ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho vo­či jej oso­be má dl­ho­do­bý cha­rak­ter a ten­to stav tr­vá od ro­ku 2004 do­po­siaľ. Uvied­la, že bo­la ob­ža­lo­va­ným v mi­nu­los­ti aj te­raz viac­krát na­pad­nu­tá, väč­ši­nou keď bol ob­ža­lo­va­ný pod vply­vom al­ko­ho­lu, pri­čom jej vždy vul­gár­ne na­dá­val a vy­hrá­žal sa jej za­bi­tím. Ta­kis­to jej čas­to krát spô­so­bo­val zra­ne­nia, av­šak ona nik­dy ne­vyh­ľa­da­la le­kár­ske ošet­re­nie. Poš­ko­de­ná ta­kis­to uvied­la, že na svoj­ho bý­va­lé­ho mu­ža za­vo­la­la po­lí­ciu, na­koľ­ko sa jej vy­hrá­žal za­bi­tím a vy­ho­de­ním z ok­na, pri­čom jej ho­vo­ril, že jej hla­vu oto­čí o 360 stup­ňov. V mi­nu­los­ti sa jej tiež vy­hrá­žal ply­no­vou piš­to­ľou, ke­dy stá­la v ku­chy­ni a on jej ho­vo­ril, že jej stre­lí do hla­vy. Poš­ko­de­ná ma­la evi­dent­ný strach, že ob­ža­lo­va­ný svo­je vy­hráž­ky aj us­ku­toč­ní, na­koľ­ko bol vždy pod vply­vom al­ko­ho­lu. Ob­ža­lo­va­ný bý­va stá­le s ňou v by­te, le­bo je­ho mi­len­ka má mu­ža, a pre­to k nim cho­diť ne­mo­hol.

Ďalej od­vo­la­teľ pou­ká­zal na vý­po­ve­de sved­ka C. I., kto­rý uvie­dol, že je syn­om poš­ko­de­nej z pr­vé­ho man­žel­stva a ob­ža­lo­va­ný je je­ho nev­las­tným ot­com. Žil s ním v jed­nom by­te do ro­ku 2008 a vte­dy ob­ža­lo­va­ný sús­tav­ne pil. Na­šiel si pria­teľ­ku, kto­rú si za­čal vo­ziť do­mov a spo­loč­ne na­pá­da­li je­ho mat­ku. Poš­ko­de­ná mu vo­lá­va­la, že ju oba­ja bi­jú, vul­gár­ne jej na­dá­va­jú a vy­ha­dzu­jú ju z by­tu. Ob­ža­lo­va­ný mal na­pá­dať poš­ko­de­nú ta­kým spô­so­bom, že ju bil, fac­kal, ro­bil jej mod­ri­ny. Poš­ko­de­ná sa však bá­la ísť so zra­ne­nia­mi k le­ká­ro­vi. Sve­dok na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­po­ve­dal, že ob­ža­lo­va­ný sa je­ho mat­ke stá­le vy­hrá­žal, že ju za­bi­je, pod­pá­li byt, že vy­buch­ne dom, pri­čom ma­lo ísť o po­do­mác­ky vy­ro­be­né zbra­ne a vý­buš­ni­ny. Sve­dok sám bol 2 - 3 krát prí­tom­ný pri tom ako ob­ža­lo­va­ný fy­zic­ky na­pa­dol je­ho mat­ku. Raz jej dal fac­ku v kú­peľ­ni a po­tom ju bil v ku­chy­ni. Sve­dok tiež uvie­dol, že ob­ža­lo­va­ný na ne­ho aj na je­ho bra­ta strie­ľal, ale už si ne­pa­mä­tá ako to do­pad­lo. Je­ho mat­ka však nik­dy u le­ká­ra ne­bo­la, a to ani vte­dy, keď ma­la roz­bi­tú hla­vu. Sve­dok sa z by­tu sí­ce od­sťa­ho­val v ro­ku 2004, ale chodie­val tam kaž­dý deň a vi­del, že ob­ža­lo­va­ný je stá­le ož­ra­tý.

Ďalej od­vo­la­teľ pou­ká­zal na vý­po­ve­de sved­kov Y. W. a T. W., kto­rí v pod­sta­te zhod­ne uvied­li, že v ži­vo­te ich ro­di­čov bo­lo vždy ve­ľa al­ko­ho­lu a hád­ky bo­li na den­nom po­riad­ku. Väč­ši­nou sa oba­ja há­da­li pod vply­vom al­ko­ho­lu. Vy­hráž­ky bo­li väč­ši­nou zo stra­ny ich ot­ca a bo­li v tom zmys­le, že ma­mu vy­ho­dí z bal­kó­na a pod­pá­li byt. Tie­to vy­hráž­ky ho­vo­ril otec, keď bol pod vply­vom al­ko­ho­lu a vte­dy nik­dy ne­bo­la is­to­ta, či dôj­de aj k spl­ne­niu vy­hrá­žok, ale­bo nie. Ob­ža­lo­va­ný poš­ko­de­nú na­pá­dal fy­zic­ky, a to tak, že jej dal fac­ku, dr­žal ju pod kr­kom ale­bo po úde­re spad­la na zem. To­to sa di­alo po­čas ce­lé­ho ich det­stva. Otec pil tiež, ro­di­čia sa stá­le há­da­li a úto­či­li na se­ba. Bá­li sa s ma­mou, že by otec mo­hol vy­hráž­ky us­ku­toč­niť. Mo­men­tál­ne tam už on ne­bý­va, iba tam ob­čas pres­pí. Otec, od­ke­dy má no­vú pria­teľ­ku, sa tiež už do­ma zdr­žia­va me­nej. Pod­ľa nich má ko­na­nie ich ot­ca iba gra­du­jú­cu ten­den­ciu.

Tiež od­vo­la­teľ pou­ká­zal aj na vý­po­veď sved­ky­ne Y. F. v tej čas­ti, ke­dy uvied­la, že ob­ža­lo­va­ný s ob­ľu­bou pou­ží­va ve­tu „raz Ťa jeb­nem cez bal­kón a voľ­ne si lie­taj“. Ta­kis­to uvied­la, že ob­ža­lo­va­ný je tro­chu vznet­li­vej­ší, keď do­chá­dza k hlas­nej­šej vý­me­ne ná­zo­rov, av­šak pod­ľa jej ná­zo­ru tie­to vy­hráž­ky nik­dy ne­mys­lel váž­ne.

Čo sa tý­ka sved­ka K. V., ten­to je su­se­dom ro­di­ny W., av­šak ku skut­ku neuvie­dol žiad­ne re­le­van­tné sku­toč­nos­ti, na­koľ­ko svo­jich su­se­dov stre­tá­val iba na scho­dis­ku a aku­rát od nich po­čul čas­to hád­ky.

Čo sa tý­ka zna­lec­kých po­sud­kov, tak z tých­to jed­noz­nač­ne v nep­ros­pech ob­ža­lo­va­né­ho ho­vo­ria jed­not­li­vé ich zá­ve­ry, kon­krét­ne Y.. Y. skon­šta­to­val, že ob­ža­lo­va­ný je zá­vis­lý na al­ko­ho­le, pri­čom sa jed­ná o pok­ro­či­lé štá­dium zá­vis­los­ti s pos­tup­nou deg­ra­dá­ciou a dep­ra­vá­ciou osob­nos­ti. U ob­ža­lo­va­né­ho ne­zis­til pre­ja­vy du­šev­né­ho ocho­re­nia, kto­ré by bo­li pred­pok­la­dom pre skú­ma­nie je­ho du­šev­né­ho sta­vu. Zna­lec navr­hol u ob­ža­lo­va­né­ho ulo­že­nie ochran­nej proti­al­ko­ho­lic­kej lieč­by ús­tav­nou for­mou.

Ta­kis­to znal­ky­ňa Y.. N. skon­šta­to­va­la, že u ob­ža­lo­va­né­ho sa preu­ká­za­la zvý­še­ná vzťa­ho­vač­nosť v mys­le­ní, emo­ti­vi­ta je im­pul­zív­na, la­bil­ná, s ne­dos­ta­toč­nou ra­cio­nál­nou kon­tro­lou. Všeo­bec­ná vie­ro­hod­nosť ob­ža­lo­va­né­ho je pod­ľa vy­šet­re­nia za­cho­va­ná. Ide o extra­ver­to­va­nú osob­nosť, je spo­lo­čen­ský a má pot­re­bu mať oko­lo se­ba ľu­dí, s kto­rý­mi sa mô­že roz­prá­vať. Tem­pe­ra­ment je na roz­hra­ní san­gvi­nic­ké­ho a cho­le­ric­ké­ho, sprá­va­nie je spon­tán­ne, im­pul­zív­ne, mô­že rea­go­vať zvý­še­ne dráž­di­vo. Frus­trač­ná to­le­ran­cia je zní­že­ná, pri stre­su­jú­cich si­tuáciách a pod vply­vom al­ko­ho­lu mô­že rea­go­vať nep­ri­me­ra­ne si­tuá­cii. Osob­nosť je ne­rov­no­mer­ne štruk­tú­ro­va­ná bez dos­ta­toč­nej ra­cio­nál­nej kon­tro­ly, s prev­lá­da­jú­cou im­pul­zi­vi­tou.

Vo vzťa­hu k skut­ko­vým okol­nos­tiam, kto­ré sú pred­me­tom ob­ža­lo­by, pod­ľa od­vo­la­te­ľa vy­ko­na­ným do­ka­zo­va­ním, pre­dov­šet­kým vý­po­ve­ďou poš­ko­de­nej L. W., ako aj vý­po­ve­ďa­mi sved­kov T. W.E., Y. W. E. C. I. je dos­ta­toč­ne preu­ká­za­né, že ob­ža­lo­va­ný sa poš­ko­de­nej už nie­koľ­ko ro­kov vy­hrá­ža za­bi­tím, vy­ho­de­ním z bal­kó­na, za­dr­hnu­tím atď. a na­pá­da ju fy­zic­ky - udie­ra­nie päs­ťou do chrb­ta, vy­krú­ca­nie rúk, sá­ca­nie, atď., pri­čom väč­ši­nou je to pod vply­vom al­ko­ho­lu, čo vy­vr­cho­li­lo dňa 9.1.2014 v ča­se prib­liž­ne o 17.00 hod., ke­dy po­tom, čo ho poš­ko­de­ná vy­zva­la, aby si up­ra­tal svoj ne­po­ria­dok, pri­šiel a za­čal jej vul­gár­ne na­dá­vať a po­ve­dal jej, že jej vy­krú­ti krk o 360 stup­ňov, na čo sa poš­ko­de­ná zľak­la a utiek­la preč, čo v nej vzbu­di­lo dô­vod­nú oba­vu, že ju nao­zaj za­bi­je, prí­pad­ne inak ub­lí­ži a svo­je vy­hráž­ky aj us­ku­toč­ní, čím z for­mál­ne­ho hľa­dis­ka napl­nil všet­ky zá­kon­né zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­bez­peč­né­ho vy­hrá­ža­nia pod­ľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. s pou­ka­zom na § 139 písm. c) Tr.zák. Súd si však jed­nos­tran­ne vy­hod­no­til dô­ka­zy, kto­ré bo­li vy­ko­na­né tak v príp­rav­nom ko­na­ní, ako i na hlav­nom po­jed­ná­va­ní a nep­ri­hlia­dol na vý­po­ve­de poš­ko­de­nej a niek­to­rých sved­kov vy­po­ve­da­jú­cich v nep­ros­pech ob­ža­lo­va­né­ho, kto­rí bo­li vy­po­ču­tí a vy­po­ve­da­li po zá­kon­nom pou­če­ní a na hlav­nom po­jed­ná­va­ní po zlo­že­ní prí­sa­hy.

            Pou­ka­zu­júc na všet­ky uve­de­né sku­toč­nos­ti je od­vo­la­teľ to­ho ná­zo­ru, že ok­res­ný súd sa dos­ta­toč­ne ne­vys­po­ria­dal so všet­ký­mi okol­nos­ťa­mi pod­stat­ný­mi pre roz­hod­nu­tie v pred­met­nej tres­tnej ve­ci, resp. si iba jed­nos­tran­ne vy­hod­no­til dô­ka­zy sved­čia­ce v pros­pech ob­ža­lo­va­né­ho nep­ri­hlia­da­júc na vý­po­ve­de poš­ko­de­nej L. W., ako aj niek­to­rých sved­kov vy­po­ve­da­jú­cich v nep­ros­pech ob­ža­lo­va­né­ho, pri­čom ta­kis­to aj zo zna­lec­kých po­sud­kov jas­ne vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­ný pod vply­vom al­ko­ho­lu mô­že rea­go­vať nep­ri­me­ra­ne si­tuá­cii a je­ho frek­ven­tné ag­re­sív­ne sprá­va­nie, po­ten­cio­va­né opi­tos­ťou je nep­red­ví­da­teľ­né.

            Vzhľa­dom k to­mu, že dô­kaz­ná si­tuácia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní sa op­ro­ti dô­kaz­nej si­tuá­cii po­pí­sa­nej v ob­ža­lob­nom návr­hu vý­raz­nej­šie nez­me­ni­la a ako ob­ža­lo­va­ný, tak aj poš­ko­de­ná v pod­sta­te zotr­va­li na svo­jich vý­po­ve­diach, v zmys­le us­ta­no­ve­nia  §  315 pr­vá ali­neaTr.por. od­vo­la­teľ navr­hol, aby od­vo­la­cí súd na­pad­nu­tý roz­su­dok pod­ľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr.por. zru­šil a v zmys­le § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrá­til sú­du pr­vé­ho stup­ňa, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

            K od­vo­la­niu pro­ku­ra­tú­ry sa vy­jad­ril ob­ža­lo­va­ný E. W. pí­som­ným po­da­ním do­ru­če­ným na pr­vos­tup­ňo­vý súd dňa 18.11.2015 v tom­to zne­ní:

„Do­voľ­te mi, aby som sa vy­jad­ril k nez­my­sel­né­mu od­vo­la­niu ok­res­né­ho pro­ku­rá­to­ra pre Bra­tis­la­vu III k ne­do­ká­za­né­mu tres­tné­mu či­nu, kto­rý bol vy­konštruo­va­ný na mo­ju oso­bu - mo­jou exman­žel­kou L. W. a hlav­ne mlad­ším syn­om T. W., kto­rý bol ini­ciá­to­rom ce­lé­ho ob­vi­ne­nia. Ne­chá­pem od­vo­la­nie ok­res­né­ho pro­ku­rá­to­ra, zdá sa mi, že od­vo­la­nie je buď otáz­kou pres­tí­že pro­ku­ra­tú­ry, ale­bo z horli­vej ini­cia­tí­vy syna T., kto­rý ako ne­raz po­ve­dal, že má za se­bou ta­kých vplyv­ných ľu­dí, ako R.. Č. a vô­bec ne­vy­lu­ču­jem ani tú mož­nosť, že vy­užil svo­je zná­mos­ti na to, aby do­sia­hol svoj cieľ. Mu­sím pou­ká­zať na to, že ok­res­ný pro­ku­rá­tor sa opie­ra a pou­ka­zu­je na ta­ké vý­po­ve­de, kto­ré nie sú kom­plet­ne pre­pí­sa­né z pr­vot­ných vý­po­ve­dí na po­lí­cii ale­bo na ok­res­nom sú­de. Te­raz Vám pos­tup­ne oz­rej­mím jed­not­li­vé skres­le­né in­for­má­cie pro­ku­ra­tú­ry, kto­ré sú vy­tiah­nu­té z kon­textu.

1. Údaj­ná poš­ko­de­ná L. W. je dl­ho­roč­ná ťaž­ká al­ko­ho­lič­ka, v jej ži­lách na­mies­to kr­vi ko­lu­je 90% al­ko­ho­lu. Vô­bec nie je prav­dou, že som ju fy­zic­ky na­pá­dal, ke­by to­mu tak bo­lo, tak by ma­la ur­či­te le­kár­ske os­ved­če­nie o zra­ne­ní. Maximál­ne, čo som uro­bil bo­lo, že som ju od­str­ko­val od se­ba, keď­že po prí­cho­de do­mov do mňa dos­lo­va ská­ka­la, škra­ba­la ma, chce­la si­lou mo­cou vy­vo­lať roztr­žku. Pri tých­to vý­stu­poch sme sa­moz­rej­me kri­ča­li nav­zá­jom po se­be a vy­hrá­ža­li sa nav­zá­jom.

2. Ja ju už dl­hé ro­ky vo­lám U., pre­to som jej ho­vo­rie­val tak, ako aj mo­ja pria­teľ­ka uvied­la vo vý­po­ve­di: „raz Ťa jeb­nem cez bal­kón a voľ­ne si lie­taj“. Prav­de­po­dob­ne niek­to zá­mer­ne vy­ne­chal z vý­po­ve­de Y. F., že som svo­ju ex vo­lal U.. Sa­moz­rej­me, ce­lé to­to tvr­de­nie má po­tom úpl­ne iný vý­znam. Tak­tiež z pria­teľ­ki­nej vý­po­ve­de na po­lí­cii aj na sú­de je vy­ne­cha­né tvr­de­nie, že s mo­jou exman­žel­kou vô­bec ne­ko­mu­ni­ko­va­la, nie­to eš­te, aby sa jej fy­zic­ky dotk­la, maximál­ne jej uká­za­la vztý­če­ný pros­tred­ník. Za­to mo­ja ex pria­teľ­ku raz zá­ker­ne, zo­za­du fy­zic­ky na­pad­la na ha­loo­ven­skom ve­čier­ku, bú­cha­la jej po hla­ve s ne­ja­kou pa­roch­ňou. Je o tom­to in­ci­den­te spí­sa­ný zá­znam na po­lí­cii.

3. Čo sa tý­ka vý­po­ve­dí mo­jich syn­ov, Y. E. T. W., ne­zak­la­da­jú sa na prav­de, po­kiaľ viem už vy­še 10 ro­kov sú oba­ja pl­no­le­tí a pý­tam sa ako je vô­bec mož­né, že by mi ne­zab­rá­ni­li v tom, aby som ich mat­ku bil? Vô­bec sa neš­tí­tia oba­ja kla­mať aj pred sú­dom, len aby sa dos­ta­li k by­tu, kto­rý sme na­do­bud­li s ex za tr­va­nia náš­ho man­žel­stva v po­me­re 1/1. Syn Y. dl­ho­do­bo uží­va dro­gy a syn T. je cham­ti­vý ma­mo­nár, kto­rý ma ne­chal za­vrieť len kvô­li to­mu, že si mys­lel, že v ba­se „scvo­ka­tiem" ale­bo „ska­pem". Oba­ja syn­ovia ma­jú enorm­ný zá­ujem o zís­ka­nie by­tu ale­bo as­poň o tzv. po­diel z utŕže­ných pe­ňa­zí za byt v prí­pa­de pre­da­ja, ra­di by de­di­li, ho­ci eš­te oba­ja s exman­žel­kou ži­je­me.

4. K vý­po­ve­di nev­las­tné­ho syna C. I. ani ne­viem ako sa sluš­ne vy­jad­riť. Je to bý­va­lý nar­ko­man, kšef­tár, v ži­vo­te po­riad­ne nik­de nep­ra­co­val. Po­lí­cia má o je­ho ťa­hoch bo­ha­té zá­zna­my, do­kon­ca bol aj vo vä­ze­ní, len by bo­lo tre­ba tro­chu sna­hy, aby pro­ku­ra­tú­ra zis­ti­la, s kým má tú česť a aké­mu člo­ve­ku ve­rí v tom­to prí­pa­de. Má šty­ri de­ti, z to­ho dve ma­lo­le­té a o kto­rých sa v ži­vo­te nes­ta­ral, či ma­jú na ži­vo­by­tie. Pred pár rok­mi ha­va­ro­val na mo­tor­ke, je zá­zrak, že vô­bec pre­žil, veľ­mi ška­re­do si roz­bil hla­vu a os­ta­la mu vraj len pol­ka moz­gu... a ten­to člo­vek eš­te hr­do o se­be vy­hla­su­je, že je vy­so­ko ag­re­sív­ny. Pred is­tým ča­som na po­kyn svo­jej mat­ky L. W. nás oboch s pria­teľ­kou mal za­biť, len­že sve­dok, kto­rý mal sved­čiť sa zľa­kol, bál sa o vlast­ný ži­vot, tak rad­šej ne­po­ve­dal na po­lí­cii ce­lú prav­du.

5. Pro­ku­ra­tú­ra ako­si neb­ra­la do úva­hy ani tú sku­toč­nosť, že na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­po­ve­da­li ne­zá­vis­le od se­ba dva­ja prís­luš­ní­ci Po­li­caj­né­ho zbo­ru pán X. Š. E. T. X. F.. V pred­met­ný deň vy­ko­ná­va­li služ­bu ako hliad­ka a bo­li vy­sla­ní ope­rač­ným pra­cov­ní­kom, vo­la­la exman­žel­ka ob­vi­ne­né­ho, vraj ma­la byť fy­zic­ky na­pad­nu­tá a exman­žel sa jej vy­hrá­žal. Pri zá­kro­ku ob­ža­lo­va­ný ne­bol ag­re­sív­ny, ani nek­lá­dol od­por a spolu­pra­co­val. Poš­ko­de­ná le­kár­ske vy­šet­re­nie ne­žia­da­la, ani na nej ne­bo­li vi­dieť žiad­ne znám­ky zra­ne­nia. Ob­ža­lo­va­ný ne­ja­vil znám­ky pou­ží­va­nia al­ko­ho­lic­kých ná­po­jov, bo­la mu ro­be­ná aj dy­cho­vá skúš­ka, nao­pak poš­ko­de­ná ja­vi­la znám­ky pou­ži­tia al­ko­ho­lic­kých ná­po­jov.

6. Na zá­ver eš­te by som rád pou­ká­zal na zna­lec­ký po­su­dok znal­ky­ne Y.. I. N., pod­ľa kto­rej vý­sled­ky psy­cho­lo­gic­ké­ho vy­šet­re­nia u poš­ko­de­nej sved­čia o níz­kej úrov­ni kog­ni­tív­nych fun­kcií (vní­ma­nie, mys­le­nie, pa­mäť, po­zor­nosť). V mys­le­ní je zvý­še­ná vzťa­ho­vač­nosť, vý­raz­ný vý­skyt fa­bu­lá­cií zni­žu­je kva­li­tu mys­le­nia a vní­ma­nia. Po­čas vy­šet­re­nia ne­bo­la dos­ta­toč­ne ot­vo­re­ná, má sklon ja­viť sa v lep­šom svet­le. Na zá­kla­de vy­šet­re­nia je všeo­bec­ná vie­ro­hod­nosť u poš­ko­de­nej zní­že­ná. Znal­ky­ňa ďa­lej uvied­la, že u ob­ža­lo­va­né­ho vy­šet­re­ním ne­zis­ti­li ten­den­cie ku kon­fa­bu­lo­va­niu ale­bo k nad­mer­nej fan­tá­zii. U poš­ko­de­nej sa vy­šet­re­ním ne­zis­ti­li kon­fa­bu­lá­cie, ale zis­til sa u nej vý­raz­ný vý­skyt fa­bu­lá­cií, kto­rý zni­žu­je kva­li­tu mys­le­nia a vní­ma­nia. Na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ďa­lej znal­ky­ňa uvied­la, že u poš­ko­de­nej je jed­noz­nač­ný vý­skyt fa­bu­lá­cií, ako aj skres­ľo­va­nia in­for­má­cií, a te­da aj vý­skyt kla­ma­nia. U ob­ža­lo­va­né­ho tie­to sku­toč­nos­ti zis­te­né ne­bo­li.

Dú­fam, že po pre­čí­ta­ní tých­to fak­tov pa­ni pro­ku­rá­tor­ka zme­ní svo­je sta­no­vis­ko a stiah­ne svo­je od­vo­la­nie pro­ti spra­vod­li­vé­mu roz­sud­ku, kto­rý vy­nie­sol Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va III  na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 11.6.2015 v Bra­tis­la­ve.“

Spis bol pred­lo­že­ný pr­vos­tup­ňo­vým sú­dom na roz­hod­nu­tie o od­vo­la­ní tu­naj­šie­mu sú­du dňa 14.12.2015.

Na ve­rej­nom za­sad­nu­tí od­vo­la­cie­ho sú­du pro­ku­rá­tor uvie­dol, že sa v pl­nom roz­sa­hu pridr­žia­va pí­som­ne po­da­né­ho od­vo­la­nia a navr­hol zru­šiť na­pad­nu­té roz­hod­nu­tie pod­ľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr.por. a vrá­tiť vec pr­vos­tup­ňo­vé­mu sú­du, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

Ob­haj­ky­ňa na ve­rej­nom za­sad­nu­tí uvied­la, že pr­vos­tup­ňo­vý súd vo ve­ci správ­ne roz­ho­dol, keď ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by os­lo­bo­dil a navrh­la, aby bo­lo od­vo­la­nie ako ne­dô­vod­né pod­ľa § 319 Tr.por. za­miet­nu­té a bo­lo pou­ká­za­né aj na pí­som­né vy­jad­re­nie ob­ža­lo­va­né­ho k dô­vo­dom od­vo­la­nia pro­ku­ra­tú­ry.

Ob­ža­lo­va­ný na ve­rej­nom za­sad­nu­tí uvie­dol, že pridr­žia­va pred­ne­su ob­haj­ky­ne, ako aj pí­som­nos­tí, kto­ré sú zo stra­ny ob­ha­jo­by v spi­se za­lo­že­né.

Pod­ľa čl. 50 ods. 2 Ústa­vy SR kaž­dý, pro­ti ko­mu sa ve­die tres­tné ko­na­nie, po­va­žu­je sa za ne­vin­né­ho, kým súd ne­vys­lo­ví prá­vop­lat­ným od­su­dzu­jú­cim roz­sud­kom je­ho vi­nu (ob­dob­ne aj čl. 40 ods. 2 Lis­ti­ny zá­klad­ných práv a slo­bôd).

Pod­ľa čl. 6 ods. 2 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd zo dňa 4.11.1950 kaž­dý, kto je ob­vi­ne­ný z tres­tné­ho či­nu, sa po­va­žu­je za ne­vin­né­ho, do­kiaľ je­ho vi­na ne­bo­la preu­ká­za­ná zá­kon­ným spô­so­bom.

Pod­ľa § 2 ods. 4 Tr.por. kaž­dý, pro­ti kto­ré­mu sa ve­die tres­tné ko­na­nie, po­va­žu­je sa za ne­vin­né­ho, kým súd ne­vys­lo­ví prá­vop­lat­ným od­su­dzu­jú­cim roz­sud­kom je­ho vi­nu.

Pod­ľa § 2 ods. 18 Tr.por. ko­na­nie pred sú­dom je ús­tne, vý­nim­ky us­ta­no­vu­je ten­to zá­kon. Do­ka­zo­va­nie ria­di súd, kto­rý však vý­sluch ob­ža­lo­va­né­ho, sved­kov, poš­ko­de­né­ho a znal­cov spra­vid­la po­ne­chá­va stra­nám, naj­prv tej, kto­rá dô­kaz navrh­la či ob­sta­ra­la.

Pod­ľa § 2 ods. 19 Tr.por. pri roz­ho­do­va­ní na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, na ve­rej­nom za­sad­nu­tí ale­bo na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí smie súd pri­hliad­nuť len na tie dô­ka­zy, kto­ré bo­li v tom­to ko­na­ní vy­ko­na­né, ak zá­kon neus­ta­no­vu­je inak.

Pod­ľa § 285 Tr.por súd os­lo­bo­dí ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by, ak

a) ne­bo­lo do­ká­za­né, že sa stal sku­tok, pre kto­rý je ob­ža­lo­va­ný stí­ha­ný,

b) sku­tok nie je tres­tným či­nom,

c) ne­bo­lo do­ká­za­né, že sku­tok spá­chal ob­ža­lo­va­ný,

d) ob­ža­lo­va­ný nie je pre nep­rí­čet­nosť tres­tne zod­po­ved­ný,

e) ob­vi­ne­ný mla­dis­tvý, kto­rý v ča­se či­nu nep­rek­ro­čil pät­nás­ty rok ve­ku, ne­do­sia­hol ta­kú úro­veň ro­zu­mo­vej a mrav­nej vy­spe­los­ti, aby mo­hol roz­poz­nať je­ho proti­práv­nosť ale­bo ov­lá­dať svo­je ko­na­nie,

f) tres­tnosť či­nu za­nik­la, ale­bo

g) pro­ku­rá­tor na hlav­nom po­jed­ná­va­ní us­tú­pil od ob­ža­lo­by pod­ľa § 239 ods. 2.

Pod­ľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak ne­za­miet­ne od­vo­la­cí súd od­vo­la­nie pod­ľa § 316 ods. 1 ale­bo nez­ru­ší roz­su­dok pod­ľa § 316 ods. 3, pres­kú­ma zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť na­pad­nu­tých vý­ro­kov roz­sud­ku, pro­ti kto­rým od­vo­la­teľ po­dal od­vo­la­nie, ako aj správ­nosť pos­tu­pu ko­na­nia, kto­ré mu pred­chá­dza­lo. Na chy­by, kto­ré ne­bo­li od­vo­la­niu vy­tý­ka­né, pri­hliad­ne len vte­dy, ak by od­ôvod­ňo­va­li po­da­nie do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1.

Pod­ľa § 319 Tr.por. od­vo­la­cí súd od­vo­la­nie za­miet­ne, ak zis­tí, že nie je dô­vod­né.

Od­vo­la­cí súd na zá­kla­de po­da­né­ho od­vo­la­nia prio­rit­ne po­su­dzo­val, či nie sú spl­ne­né pod­mien­ky pre za­miet­nu­tie od­vo­la­nia pod­ľa § 316 ods. 1 Tr.por. ale­bo pre zru­še­nie na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku pod­ľa § 316 ods. 3 Tr.por. Keď­že sku­toč­nos­ti pre ta­ké roz­hod­nu­tie ne­zis­til, pod­ľa § 317 ods. 1 Tr.por. pres­kú­mal zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť na­pad­nu­té­ho vý­ro­ku roz­sud­ku, pro­ti kto­ré­mu bo­lo po­da­né od­vo­la­nie, ako aj správ­nosť pos­tu­pu ko­na­nia, kto­ré mu pred­chá­dza­lo s tým, že na chy­by, kto­ré ne­bo­li od­vo­la­ním vy­tý­ka­né, by od­vo­la­cí súd pri­hlia­dol len vte­dy, ak by od­ôvod­ňo­va­li po­da­nie do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 Tr.por.

 

Zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu a z vy­jad­re­ní strán na ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom na od­vo­la­com sú­de vy­plý­va, že roz­su­dok sú­du pr­vé­ho stup­ňa bol na­pad­nu­tý od­vo­la­ním len pro­ku­rá­to­rom, čím od­vo­la­cí súd pres­kú­mal zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť os­lo­bo­dzu­jú­ce­ho roz­sud­ku v ce­lom roz­sa­hu, ako aj správ­nosť pos­tu­pu ko­na­nia, kto­ré mu pred­chá­dza­lo. Od­vo­la­cí súd pri­tom zis­til, že od­vo­la­nie nie je dô­vod­né.

            Ku ko­na­niu na pr­vos­tup­ňo­vom sú­de od­vo­la­cí súd uvá­dza, že ob­ža­lo­va­né­mu, je­ho ob­haj­co­vi a poš­ko­de­nej bo­la riad­ne do­ru­če­ná ob­ža­lo­ba a vý­zva na vy­ko­na­nie dô­ka­zov, pri­čom tí­to spo­lu s pro­ku­rá­to­rom bo­li aj riad­ne pred­vo­la­ní resp. upo­ve­do­me­ní o ter­mí­noch ko­na­nia  hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia. Hlav­né po­jed­ná­va­nie bo­lo vy­ko­na­né v zmys­le prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku.

Na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ko­na­nom dňa 29.5.2014 po pred­ne­se­ní ob­ža­lo­by pro­ku­rá­to­rom ob­ža­lo­va­ný E. W. po prís­luš­nom pou­če­ní vy­hlá­sil pod­ľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr.por., že je ne­vin­ný zo spá­chania skut­ku uve­de­né­ho v ob­ža­lo­be. Nás­led­ne bol ob­ža­lo­va­ný vy­po­ču­tý a po ňom bo­la vy­po­ču­tá poš­ko­de­ná L. W..

Na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 28.8.2014 bo­li vy­po­ču­tí sved­ko­via T. W., Y. F., C. I. E. Y. W..

Na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 25.11.2014 bo­li vy­po­ču­tí sve­dok K. V. a znal­ci Y.. Y. Y. E. T.. I. N..

Na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 7.4.2015 bo­li vy­po­ču­tí sved­ko­via U. I. E. Y. Č..

Na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 11.6.2015 bo­li vy­po­ču­tí sved­ko­via X. Š. E. K.. R. F., bo­li pre­čí­ta­né lis­tin­né dô­ka­zy a po zá­ve­reč­ných re­čiach a pos­led­nom slo­ve bo­lo o ob­ža­lo­be roz­hod­nu­té spô­so­bom uve­de­ným na za­čiat­ku toh­to od­ôvod­ne­nia.

K vy­ko­na­ným dô­ka­zom na hlav­nom po­jed­ná­va­ní od­vo­la­cí súd uvá­dza nas­le­du­jú­ce sku­toč­nos­ti.

Ob­ža­lo­va­ný E. W. na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vo svo­jej vý­po­ve­di pop­rel spá­chanie tres­tnej čin­nos­ti kla­de­nej mu za vi­nu v ob­ža­lo­be. Uvie­dol, že s poš­ko­de­nou sa há­da­li vy­še 20 ro­kov a za tých 20 ro­kov jej po­ve­dal, že jej vy­krú­ti krk ale­bo ju vy­ho­dí cez bal­kón, ale nik­dy je­ho kro­ky k to­mu nes­me­ro­va­li. Fy­zic­kých úto­kov vo­či poš­ko­de­nej sa ne­do­pus­til ok­rem jed­né­ho prí­pa­du, keď jej priv­rel ru­ku o kú­peľ­ňo­vé dve­re z dô­vo­dov, že sa chcel ísť vy­kú­pať s pria­teľ­kou a poš­ko­de­ná scho­va­la od kú­peľ­ne kľúč s tým, že ich od­fo­tí a bu­de to kaž­dé­mu uka­zo­vať. V by­te bý­va­li poš­ko­de­ná a jej pria­teľ Č., syn­ovia T. E. Y., ob­ža­lo­va­ný a tiež je­ho pria­teľ­ka F., kto­rá tam však ne­bý­va­la stá­le, ona ob­ža­lo­va­né­mu va­ri­la a do­nies­la mu obed a ve­če­ru a vte­dy ju poš­ko­de­ná pri­ví­ta­la so slo­va­mi, či si priš­la pi­ča­za­je­bať.

Poš­ko­de­ná L. W. na hlav­nom po­jed­ná­va­ní uvied­la, že ob­ža­lo­va­ný vždy z ro­bo­ty išiel do kr­čmy a pri­šiel do­mov opi­tý, za­ľa­hol do iz­by a za­spal. Keď sa zo­bu­dil za­čal vy­kri­ko­vať, že ju za­bi­je, ona mu nič ne­po­ve­da­la, len mu ho­vo­ri­la, že chce mať v by­te po­ria­dok a čis­to­tu. Ob­ža­lo­va­ný do nej sá­cal, dr­gal, str­kal do nej päs­ťa­mi a aj ju ud­rel po tvá­ri, keď mu po­ve­da­la, aby si išiel up­ra­tať ve­ci, po­tom jej po­ve­dal, aby bo­la ti­cho, le­bo jej ta­kú vy­pá­li. Keď jej priv­rel ru­ku, ne­moh­la ísť na po­ho­to­vosť, le­bo jej vy­tr­hol kľúč, už na ňu po­tom žiad­nym spô­so­bom neú­to­čil. Ob­ža­lo­va­né­ho sa poš­ko­de­ná bá­la.

Na otáz­ku, z čo­ho pra­me­nil jej strach z ob­ža­lo­va­né­ho, poš­ko­de­ná uvied­la, že ne­vie a od ke­dy sa zoz­ná­mil s F., tak poš­ko­de­nú stá­le na­pá­da, na­pá­da ju bi­tím, dal jej fac­ku a dr­gal do nej. Po­kiaľ si ne­do­vie­dol pria­teľ­ku za ru­čič­ku, tak to bo­lo lep­šie, poš­ko­de­ná ne­má na čo žiarliť, má pria­te­ľa. V ku­chy­ni ju na­pa­dol ply­no­vou piš­to­ľou, chcel jej stre­liť do hla­vy, bo­lo to asi pred 3 rok­mi, uda­la to na po­lí­ciu asi za týž­deň, po­tom už na po­lí­cii ne­bo­la.

Na otáz­ku, pre­čo až te­raz po­da­la tres­tné ozná­me­nie, poš­ko­de­ná uvied­la, že ju k to­mu vie­dlo vy­hrá­ža­nia a to všet­ko, za kaž­dým sa jej ob­ža­lo­va­ný vy­hrá­žal za­bi­tím. Keď bol opi­tý, tak sa jej vy­hrá­žal, ona sa vždy za­mk­la do iz­by. Prob­lém bol v tom, že ob­ža­lo­va­ný cho­dil so svo­jou pria­teľ­kou do by­tu a obu­tí za­špi­ni­li ce­lý byt, poš­ko­de­ná ho mu­se­la up­ra­to­vať a keď im po­ve­da­la, aby ne­cho­di­li obu­tí, ob­ža­lo­va­né­ho pria­teľ­ka jej od­po­ve­da­la, že či má prob­lém, ona tak cho­dí aj do­ma. Ob­ža­lo­va­né­ho pria­teľ­ka mu to ute­ka­la po­ve­dať a ob­ža­lo­va­ný na poš­ko­de­nú vy­le­tel, vy­na­dal jej od A po Z a po­ve­dal jej - ty fľan­dra, raz ťa za­bi­jem. Poš­ko­de­ná za­vre­la dve­re a ig­no­ro­va­la ho.

Sve­dok T. W. uvie­dol, že spolu­ži­tie je­ho ro­di­čov, ob­ža­lo­va­né­ho a poš­ko­de­nej, bo­lo ag­re­sív­ne, bo­li to hád­ky, bit­ky, neus­tá­le spo­ry, ag­re­sív­ne sprá­va­nie bo­lo zo stra­ny ot­ca, kto­rý mat­ku na­pá­dal, bil ju. Zo stra­ny mat­ky to bo­lo viac me­nej ob­ran­né. Otec sa mat­ke vy­hrá­žal, že ju za­du­sí, vy­ho­dí cez ok­no, pod­pá­li byt, resp. vy­ho­dí ho do vzdu­chu. K ta­ké­mu ko­na­niu ot­ca do­chá­dza­lo čas­to, pos­led­né tri ro­ky to bo­lo me­nej, otec má pria­teľ­ku a skôr k ne­ja­kým ko­na­niam do­chá­dza­lo na zá­kla­de jej po­pu­du. Otec mat­ku väč­ši­nou škr­til, mat­ka ma­la škra­ban­ce, mod­ri­ny a tiek­la jej krv z no­sa.

 

Sve­dok Y. W. uvie­dol, že spolu­ži­tie je­ho ro­di­čov, ob­ža­lo­va­né­ho a poš­ko­de­nej, ne­bo­lo bez­prob­lé­mo­vé, v ich ži­vo­te bo­lo ve­ľa al­ko­ho­lu a hád­ky bo­li na den­nom po­riad­ku, oni pi­li 5 krát do týž­dňa. Vy­hráž­ky bo­li väč­ši­nou zo stra­ny ot­ca v tom zmys­le, že ma­mu vy­ho­dí z bal­kó­na a pod­pá­li dom i keď nie­ke­dy bo­la ini­ciá­tor­kou há­dok ma­ma. Otec ma­mu na­pá­dal tým spô­so­bom, že tam pad­la ne­ja­ká fac­ka, dr­ža­nie pod kr­kom so slo­va­mi, že jej ube­rie kys­lík, resp. ma­ma spad­la po úde­re na zem. Bol sved­kom to­ho, ako otec dr­žal ma­mu pod kr­kom. Pos­led­né tri - šty­ri ro­ky resp. v pos­led­nom ob­do­bí ma­jú úto­ky ob­ža­lo­va­né­ho kle­sa­jú­cu ten­den­ciu, otec má pria­teľ­ku a zdr­žia­va sa me­nej do­ma.

Sve­dok C. I. uvie­dol, že ob­ža­lo­va­ný sa je­ho mat­ke neus­tá­le vy­hrá­žal, že ju za­bi­je, že pod­pá­li byt, že ho vy­buch­ne. Po­kiaľ ide o fy­zic­ké ná­si­lie, tak ju fac­kal, ko­pal, roz­bil jej hr­ncom hla­vu. Sve­dok bol prí­tom­ný dva - tri krát pri fy­zic­kom ná­si­lí ob­ža­lo­va­né­ho vo­či poš­ko­de­nej, raz ju fac­kal pri kú­peľ­ni a ho­dil ju o práč­ku a po­tom ju bil v ku­chy­ni.

Sved­ky­ňa Y. F. uvied­la, že je pria­teľ­kou ob­ža­lo­va­né­ho. Poš­ko­de­ná ju os­lo­vo­va­la slo­vom pi­ča, ma­la vo­či nim poz­nám­ky ne­vy­be­ra­ným spô­so­bom, párkrát do nej a ob­ža­lo­va­né­ho drg­la. ob­ža­lo­va­ný a poš­ko­de­ná po se­be iba kri­ča­li. Ob­ža­lo­va­ný poš­ko­de­nej ho­vo­ril: „tak ťa jeb­nem cez bal­kón, kde mô­žeš slo­bod­ne lie­tať“. On vo­lal poš­ko­de­nú vra­na a mys­lel to ako pos­mech a iš­lo vždy o reak­ciu, keď sa poš­ko­de­ná vo­či sved­ky­ni sprá­va­la vul­gár­ne. Ob­ža­lo­va­ný poš­ko­de­nú fy­zic­ky na­pa­dol len raz a bo­lo to, keď sa sved­ky­ňa s ob­ža­lo­va­ným iš­lo vy­kú­pať a vte­dy poš­ko­de­ná sa ná­sil­ne cez dve­re tla­či­la s mo­bi­lom, že ich ide od­fo­tiť a bu­de to uka­zo­vať po ce­lej Mie­ro­vej ko­ló­nii, vte­dy jej  ob­ža­lo­va­ný prit­la­čil ru­ku, aby jej vy­pa­dol mo­bil.

Sve­dok Y. Č. k spolu­na­ží­va­niu ob­ža­lo­va­né­ho a poš­ko­de­nej uvie­dol, že žil s ni­mi v spo­loč­nej do­mác­nos­ti asi 4 ale­bo 5 ro­kov. Raz to bo­lo dob­ré, raz sa há­da­li, po­tom to bo­lo za­se dob­ré. Sve­dok bol ako po­li­cajt me­dzi ni­mi, za­vrel sa do iz­by, keď sa há­da­li, bo­lo mu to jed­no, tak sa ne­vie vy­jad­riť, či tam bo­lo ne­ja­ké fy­zic­ké na­pad­nu­tie, on ne­vi­del žiad­ne, na poš­ko­de­nej ne­vi­del žiad­ne zra­ne­nia ok­rem to­ho, že raz bo­la v ne­moc­ni­ci s ru­kou ale­bo pr­stom. Pri hád­kach ob­ža­lo­va­né­ho a poš­ko­de­nej bo­li obojstran­né vy­hráž­ky a oba­ja aj po­ží­va­li al­ko­hol.

Sve­dok K. V. uvie­dol, že ako su­sed ob­ža­lo­va­né­ho a poš­ko­de­nej vie, že tam bo­li ob­čas hád­ky, väč­ši­nou ve­čer, ná­sil­né ko­na­nie ne­vi­del.

Sve­dok U. I. uvie­dol, že spolu­na­ží­va­nie poš­ko­de­nej a ob­ža­lo­va­né­ho bo­lo ťaž­ké, poš­ko­de­ná si ro­bi­la na ne­ho ná­rok, aj keď bo­li roz­ve­de­ní, napr. poš­ko­de­ná uro­bi­la na zá­ba­ve v kr­čme ob­ža­lo­va­né­mu žiarli­vost­ný vý­stup. Sved­kom kon­flik­tu me­dzi ni­mi bol väč­ši­nou von­ku v kr­čme. Ne­bol sved­kom, že by ob­ža­lo­va­ný na­pa­dol poš­ko­de­nú.

Sve­dok X. Š., po­li­cajt, kto­rý bol ako člen hliad­ky pre­ve­riť ozná­me­nie poš­ko­de­nej na ob­ža­lo­va­né­ho s tým, že ju mal fy­zic­ky na­pad­núť a vy­hrá­žať sa jej, uvie­dol, že na poš­ko­de­nej ne­bo­lo vi­dieť ne­ja­ké znám­ky zra­ne­nia, ob­ža­lo­va­ný pop­rel, že by ju fy­zic­ky na­pa­dol resp. sa jej vy­hrá­žal, pri­čom syn potvr­dil tvr­de­nie poš­ko­de­nej a pre­to bol ob­ža­lo­va­ný pred­ve­de­ný. Ob­dob­ne vy­po­ve­dal aj dru­hý člen hliad­ky, sve­dok K.. R. F..

Zna­lec Y.. Y. Y. uvie­dol, že ob­ža­lo­va­ný je zá­vis­lý na al­ko­ho­le, po­ži­tie al­ko­ho­lu u ne­ho od­bú­ra­va zá­bra­ny a zvy­šu­je ag­re­si­vi­tu.

Znal­ky­ňa T.. I. N. uvied­la, že u ob­ža­lo­va­né­ho je všeo­bec­ná vie­ro­hod­nosť  za­cho­va­ná, je skôr se­bak­ri­tic­ký, nes­na­ží sa uka­zo­vať v lep­šom svet­le, nek­la­me, ne­zis­ti­li sa ten­den­cie ku kon­fa­bu­lo­va­niu, pri­čom pri zá­ťa­žo­vých si­tuáciách a pod vply­vom al­ko­ho­lu mô­že rea­go­vať nep­ri­me­ra­ne k si­tuá­cii.

Oh­ľa­dom poš­ko­de­nej znal­ky­ňa T.. I. N. uvied­la, že po­čas vy­šet­re­nia ne­bo­la dos­ta­toč­ne ot­vo­re­ná, má sklon ja­viť sa v lep­šom svet­le, ne­ho­vo­rí prav­du, cel­ko­vá vie­ro­hod­nosť je u poš­ko­de­nej zní­že­ná, pri zá­ťa­žo­vých si­tuáciách mô­že do­chá­dzať u nej k nep­ri­me­ra­ným im­pul­zív­nym reak­ciám a tiež bo­li zis­te­né sla­bé pa­mä­ťo­vé schop­nos­ti. U poš­ko­de­nej sa zis­til vý­raz­ne vý­skyt fa­bu­lá­cii, kto­rý zni­žu­je kva­li­tu mys­le­nia a vní­ma­nia a aj vý­skyt kla­ma­nia, čo sa u ob­ža­lo­va­né­ho ne­zis­ti­lo.

Pr­vos­tup­ňo­vý súd svo­je roz­hod­nu­tie od­ôvod­nil pre­dov­šet­kým tým, že na to, aby súd vy­hlá­sil od­su­dzu­jú­ci roz­su­dok, mu­sí byť spo­ľah­li­vo zis­te­ný skut­ko­vý stav a nes­mú exis­to­vať žiad­ne po­chyb­nos­ti a na zá­kla­de vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia súd mô­že uro­biť jed­noz­nač­ný zá­ver, že sa vô­bec sku­tok stal. V da­nom prí­pa­de pro­ti se­be sto­ja dô­ka­zy sved­čia­ce na jed­nej stra­ne v pros­pech ob­ža­lo­va­né­ho, a to sa­mot­ná vý­po­veď ob­ža­lo­va­né­ho, vý­po­veď sved­ky­ne F., sved­kov Z. (správ­ne ma­lo ísť o sved­ka Č.), Ke­le­me­na a zá­ve­ry zna­lec­kých po­sud­kov či už na ob­ža­lo­va­né­ho ale­bo poš­ko­de­nú a ne­pria­mo i vý­po­ve­de prís­luš­ní­kov Po­li­caj­né­ho zbo­ru, kto­rí sa dos­ta­vi­li na mies­to či­nu ih­neď po údaj­nom na­pad­nu­tí poš­ko­de­nej ob­ža­lo­va­ným, za­tiaľ čo na dru­hej stra­ne sú dô­ka­zy v nep­ros­pech ob­ža­lo­va­né­ho, a to vý­po­veď poš­ko­de­nej L. W. a sved­kov C. I. a syn­ov ob­ža­lo­va­né­ho a poš­ko­de­nej T. W. a Y. W.. Keď­že sa ne­po­da­ri­lo od­strá­niť roz­po­ry vo vý­po­ve­diach jed­not­li­vých sved­kov, pr­vos­tup­ňo­vý súd ne­mal po vy­ko­na­nom do­ka­zo­va­ní jed­noz­nač­ne za preu­ká­za­né, že sa stal sku­tok pre kto­rý je ob­ža­lo­va­ný stí­ha­ný. Pod­ľa pr­vos­tup­ňo­vé­ho sú­du ak exis­tu­jú roz­po­ry v tvr­de­niach sved­kov, kto­ré sa ne­po­da­ri­lo od­strá­niť, tie­to roz­po­ry sa mu­sia vy­hod­no­co­vať v pros­pech ob­ža­lo­va­né­ho pou­ži­júc zá­sa­du „in du­bio­pro­reo“, a nie v nep­ros­pech ob­ža­lo­va­né­ho a keď­že vo ve­ci už ne­bo­lo mož­né vy­ko­nať ďal­šie do­ka­zo­va­nie, ob­ža­lo­va­ný bol os­lo­bo­de­ný spod ob­ža­lo­by pod­ľa § 285 písm. a) Tr.por.

Od­vo­la­cí súd je to­ho ná­zo­ru, že z vy­ko­na­ných dô­ka­zov na hlav­nom po­jed­ná­va­ní je zrej­mé, že spolu­ži­tie ob­ža­lo­va­né­ho a poš­ko­de­nej v man­žel­stve a po roz­vo­de sa vy­zna­čo­va­lo neus­tá­ly­mi hád­ka­mi a po­ží­va­ním vo zvý­še­nej mie­re al­ko­ho­lu, pri­čom pri hád­kach moh­li byť pou­ži­té aj slo­vá s ob­sa­hom vy­hrá­žok. Sa­mot­ný ob­ža­lo­va­ný na hlav­nom po­jed­ná­va­ní uvie­dol, že poš­ko­de­nej po­ve­dal, že jej vy­krú­ti krk ale­bo ju vy­ho­dí cez bal­kón, ale z je­ho vý­po­ve­de vy­plý­va, že to bo­li slo­vá pou­ži­té v rám­ci há­dok a je­ho ko­na­nie k to­mu nes­me­ro­va­lo a fy­zic­kých úto­kov sa vo­či poš­ko­de­nej ne­do­púš­ťal (ok­rem prí­pa­du, keď ho s pria­teľ­kou chce­la poš­ko­de­ná od­fo­tiť v kú­peľ­ni). Je­ho vý­po­veď je potvr­dzo­va­ná vý­po­ve­ďou je­ho pria­teľ­ky, sved­ky­ne Y.C. F., keď uvied­la, že  ob­ža­lo­va­ný poš­ko­de­nú vo­lal vra­na a ho­vo­ril, že ju vy­ho­dí cez bal­kón, kde mô­že slo­bod­ne lie­tať, ale mys­lel to ako pos­mech.

Na dru­hej stra­ne sú vý­po­ve­de poš­ko­de­nej L. W., T. W., Y. W. E. C. I., z kto­rých vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­ný sa mal poš­ko­de­nej vy­hrá­žať smr­ťou. K nim je však pot­reb­né uviesť nas­le­dov­né sku­toč­nos­ti.

Poš­ko­de­ná L. W. sí­ce na hlav­nom  po­jed­ná­va­ní uvied­la, že ob­ža­lo­va­ný jej vy­kri­ko­val, že ju za­bi­je. Neuvied­la však žiad­ne kon­krét­ne okol­nos­ti, za kto­rých sa to ma­lo stať resp. uvied­la iba vo všeo­bec­nos­ti, že ob­ža­lo­va­ný, keď pri­šiel do­mov opi­tý, za­spal a po zo­bu­de­ní sa jej vy­hrá­žal. Bliž­šie sa ne­vy­jad­ri­la, aký­mi kon­krét­ny­mi vý­raz­mi ma­lo dôjsť k vy­hrá­ža­niu ob­ža­lo­va­ným a na kon­krét­nu otáz­ku, z čo­ho pra­me­ni­la jej oba­va z ob­ža­lo­va­né­ho, od­po­ve­da­la, že ne­vie s tým, že sa je­ho sprá­va­nie zhor­ši­lo, od­ke­dy sa zoz­ná­mil s F..

V tej­to sú­vis­los­ti je tre­ba uviesť, že na jed­nej stra­ne sí­ce sved­ko­via T. W., Y.Á. W. E. C. I. potvr­dzo­va­li fy­zic­ké úto­ky a vy­hrá­ža­nie zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho sme­rom na poš­ko­de­nú, ale na dru­hej stra­ne me­dzi tý­mi­to vý­po­ve­ďa­mi jed­nak nav­zá­jom, jed­nak s vý­po­ve­ďou poš­ko­de­nej sú roz­po­ry, kto­ré ne­bo­li v ko­na­ní od­strá­ne­né a sú ta­ké­ho cha­rak­te­ru, že ne­bo­lo mož­né uz­nať ob­ža­lo­va­né­ho vin­ným zo ža­lo­va­né­ho skut­ku.

Sved­ko­via T. W. a Y. W. na hlav­nom po­jed­ná­va­ní na roz­diel od poš­ko­de­nej uvá­dza­li, že v pos­led­ných ro­koch (po­tom, ako sa ob­ža­lo­va­ný zoz­ná­mil so sved­ky­ňou F.) ma­lo ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho kle­sa­jú­cu ten­den­ciu, poš­ko­de­ná nao­pak uvá­dza­la, že sa to ma­lo od zoz­ná­me­nia ob­ža­lo­va­né­ho s BG. zhor­šiť. Sved­ko­via T. W., Y. W. E. C. I. uvá­dza­li vo vý­po­ve­diach na hlav­nom po­jed­ná­va­ní iné spô­so­by vy­hrá­ža­nia a iné fy­zic­ké ata­ky, kto­ré mal vy­ko­nať ob­ža­lo­va­ný vo­či poš­ko­de­nej, čo by sa da­lo vy­svet­liť tým, že kaž­dý z nich bol pri iných stre­toch me­dzi ni­mi, av­šak niek­to­ré ata­ky uvá­dza­né sved­ka­mi neu­vá­dza­la vo vý­po­ve­di na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ani sa­mot­ná poš­ko­de­ná, a to dr­ža­nie pod kr­kom resp. škr­te­nie (uvá­dzal sve­dok Y. W. resp. sve­dok T. W.), roz­bi­tie hla­vy hr­ncom a ko­pa­nie (uvá­dzal sve­dok C. I.) a poš­ko­de­ná neuvied­la žiad­ne kon­krét­ne vy­jad­re­nia, kto­rý­mi sa jej mal ob­ža­lo­va­ný vy­hrá­žať, uvied­la len všeo­bec­ne, že sa jej vy­hrá­žal za­bi­tím.

Dô­le­ži­tým a pod­stat­ným dô­ka­zom pre po­sú­de­nie ce­lej ve­ci je vý­po­veď sved­ka Y. Č., kto­rý žil s ob­ža­lo­va­ným a poš­ko­de­nou v jed­nej do­mác­nos­ti nie­koľ­ko ro­kov, pri­čom má ísť o pria­te­ľa poš­ko­de­nej a pod­ľa vý­po­ve­de poš­ko­de­nej bol ten­to sve­dok kaž­dý deň v by­te aj vte­dy, keď pri­šiel do­mov ob­ža­lo­va­ný opi­tý. Ten­to sve­dok na hlav­nom po­jed­ná­va­ní hád­ky a vy­hráž­ky me­dzi ob­ža­lo­va­ným a poš­ko­de­nou opí­sal ako vzá­jom­né a obojstran­né. Pro­ku­ra­tú­ra v od­vo­la­ní pri­tom ten­to vy­ko­na­ný dô­kaz ani nes­po­mí­na.

Tak­tiež tre­ba pou­ká­zať na zis­te­nia vy­plý­va­jú­ce zo zna­lec­kých po­sud­kov, kto­rých zá­ve­ry pro­ku­ra­tú­ra v od­vo­la­ní cha­rak­te­ri­zo­va­la ako „jed­noz­nač­ne v nep­ros­pech ob­ža­lo­va­né­ho“ bez to­ho, aby pri hod­no­te­ní jed­not­li­vých dô­ka­zov uvá­dza­la aj zis­te­nia vy­plý­va­jú­ce zo zna­lec­ké­ho po­sud­ku z od­vet­via kli­nic­ká psy­cho­ló­gia dos­pe­lých vy­pra­co­va­né­ho na poš­ko­de­nú, pri zoh­ľad­ne­ní kto­rých je uve­de­né tvr­de­nie pro­ku­ra­tú­ry v od­vo­la­ní nes­práv­ne.

U ob­ža­lo­va­né­ho bo­la pod­ľa znal­ca Y.. Y. Y. z od­vet­via psy­chia­trie sí­ce zis­te­ná zá­vis­losť od al­ko­ho­lu v pok­ro­či­lom štá­diu a ag­re­sív­ne sprá­va­nie po­ten­cio­va­né opi­tos­ťou, av­šak na dru­hej stra­ne z vy­ko­na­ných dô­ka­zov vy­plý­va, že hád­ky ob­ža­lo­va­né­ho a poš­ko­de­nej sa ma­li di­ať aj na zá­kla­de po­ží­va­nia al­ko­ho­lu poš­ko­de­nou (vý­po­ve­de nie­len sved­kov Y. F. E. U. I., ale aj sved­kov Y. W. E. Y. Č.).

Znal­ky­ňa T.. I. N. z od­vet­via kli­nic­ká psy­cho­ló­gia dos­pe­lých na hla­vom po­jed­ná­va­ní uvied­la, že u ob­ža­lo­va­né­ho a rov­na­ko aj u poš­ko­de­nej,  te­da u obid­voch, bo­lo pri vy­šet­re­ní zis­te­né, že v prí­pa­de po­ži­tia al­ko­ho­lu je u nich zvý­še­ná ag­re­si­vi­ta a im­pul­zi­vi­ta, pri­čom na roz­diel od ob­ža­lo­va­né­ho sa u poš­ko­de­nej zis­til vý­raz­ne vý­skyt fa­bu­lá­cii a vý­skyt kla­ma­nia.

Od 1.1.2006 je účin­ný no­vý Trest­ný po­ria­dok, kto­rý vo zvý­še­nej mie­re pri­nie­sol pr­vky kon­tra­dik­tór­nos­ti do tres­tné­ho ko­na­nia, oso­bit­ne do súd­ne­ho ko­na­nia. Uve­de­né naš­lo od­oz­vu už v zá­klad­ných zá­sa­dách tres­tné­ho ko­na­nia, a to v zá­sa­de ús­tnos­ti (§ 2 ods. 18 Tr.por.), kto­rej pod­sta­tou je že súd sí­ce ria­di do­ka­zo­va­nie, ale vý­slu­chy ob­ža­lo­va­né­ho, sved­ka a znal­ca vy­ko­ná­va­jú stra­ny. Te­da doš­lo k pod­stat­nej zme­ne v spô­so­be vy­ko­ná­va­nia dô­ka­zov v súd­nom ko­na­ní, kde je nut­ná pre­dov­šet­kým ak­ti­vi­ta sa­mot­ných strán, kto­ré dô­ka­zy vy­ko­ná­va­jú a súd do­ka­zo­va­nie iba ria­di z poh­ľa­du, aby bol pri vy­ko­ná­va­ní jed­not­li­vých dô­ka­zov dodr­ža­ný zá­kon resp. správ­ny pro­ces­ný pos­tup.

Z na­pad­nu­té­ho roz­hod­nu­tia vy­plý­va, že pro­ku­rá­tor v pre­jed­ná­va­nej ve­ci na hlav­nom po­jed­ná­va­ní neunie­sol dô­kaz­né bre­me­no, čo moh­lo byť spô­so­be­né pre­dov­šet­kým tým, že v ko­na­ní pred sú­dom ne­dos­ta­toč­ným spô­so­bom vy­po­čul poš­ko­de­nú a sved­kov.

Z po­da­nej ob­ža­lo­by vy­plý­va­lo, že ob­ža­lo­va­né­mu sa v nej klád­lo za vi­nu, že sa mal svo­jej bý­va­lej man­žel­ke, poš­ko­de­nej L. W. po­čas man­žel­stva a po roz­vo­de vy­hrá­žať smr­ťou ta­kým v ob­ža­lo­be uve­de­ným spô­so­bom, že to moh­lo vzbu­diť dô­vod­nú oba­vu, a to v ob­do­bí od ro­ku 2004 až do dňa 9.1.2014, ke­dy ho pod­ľa ob­ža­lo­by v ča­se prib­liž­ne o 17.00 hod. poš­ko­de­ná L. W. vy­zva­la, aby si up­ra­tal svoj ne­po­ria­dok, kto­rý spra­vil, tak pri­šiel k nej za­čal jej vul­gár­ne na­dá­vať a po­ve­dal jej, že jej vy­krú­ti krk o 360 stup­ňov, na čo sa zľak­la a od­iš­la preč, le­bo bol opäť pod vply­vom al­ko­ho­lu, čo v nej vzbu­di­lo dô­vod­nú oba­vu, že už ju nao­zaj za­bi­je, prí­pad­ne inak ub­lí­ži a svo­je vy­hráž­ky aj us­ku­toč­ní.

Pod­ľa zá­pis­ni­ce o hlav­nom po­jed­ná­va­ní zo dňa 29.5.2014 pri vý­slu­choch ob­ža­lo­va­né­ho a poš­ko­de­nej však prí­tom­ný pro­ku­rá­tor vô­bec otáz­ka­mi ne­zis­ťo­val, čo sa kon­krét­ne ma­lo me­dzi ni­mi stať dňa 9.1.2014, ne­dal pri vý­slu­chu poš­ko­de­nej ani sú­du návrh na od­stra­ňo­va­nie  (vy­svet­le­nie) roz­po­rov s vý­po­ve­ďou poš­ko­de­nej z príp­rav­né­ho ko­na­nia, kde pod­rob­ne opí­sa­la aj uda­losť, ku kto­rej ma­lo dôjsť dňa 9.1.2014. Uve­de­né sa ob­dob­ne vzťa­hu­je na vý­sluch sved­ka T. W. ako pria­me­ho sved­ka uda­los­ti zo dňa 9.1.2014 na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 28.8.2014. Ten­to pa­sív­ny pos­tup pro­ku­rá­to­ra pri za­stu­po­va­ní ob­ža­lo­by na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­vstá­va do pop­re­dia aj vzhľa­dom na vy­me­dzenie skut­ku v po­da­nej ob­ža­lo­be, z kto­ré­ho for­mu­lá­cie bo­lo zrej­mé, že v do­ka­zo­va­ní bu­de tre­ba za­me­rať zvý­še­ný dô­raz a po­zor­nosť prá­ve na uda­losť, ku kto­rej ma­lo dôjsť dňa 9.1.2014, kto­rej preu­ka­zo­va­nie bo­lo pod­stat­ným pre­to, aby mo­hol byť pro­ku­rá­tor v súd­nom ko­na­ní ús­peš­ný z poh­ľa­du po­da­nej ob­ža­lo­by.

Pod­ľa od­vo­la­cie­ho sú­du po­kiaľ je na hlav­nom po­jed­ná­va­ní pro­ku­rá­tor ne­čin­ný vo vzťa­hu k vý­slu­chu ob­ža­lo­va­né­ho, sved­kov a znal­cov a ne­zis­ťu­je ur­či­té okol­nos­ti skut­ku pod­stat­né pre roz­hod­nu­tie, nie je po­vin­nos­ťou sú­du tie­to oso­by vy­po­čuť k tým­to pro­ku­rá­to­rom ne­zis­ťo­va­ným okol­nos­tiam a nah­rá­dzať tak pro­ces­né pos­ta­ve­nie pro­ku­rá­to­ra, keď­že by ta­kým pos­tu­pom bo­la po­ru­še­ná zá­sa­da rov­nos­ti strán. Ob­ža­lo­bu v ko­na­ní pred sú­dom za­stu­pu­je pod­ľa § 2 ods. 15 Tr.por. pro­ku­rá­tor, pri­čom vy­jad­re­ním ob­ža­lo­va­cej zá­sa­dy je nie­len sa­mot­né po­da­nie ob­ža­lo­by na súd, ale aj jej za­stu­po­va­nie v ko­na­ní pred sú­dom, kto­ré vy­ža­du­je ak­tív­nu účasť pro­ku­rá­to­ra pri do­ka­zo­va­ní, resp. inak po­ve­da­né - za­stu­po­va­nie ob­ža­lo­by pro­ku­rá­to­rom pri je­ho neak­tív­nej účas­ti resp. pa­si­vi­te v  ko­na­ní pred sú­dom ne­mô­že nah­rá­dzať svo­jou ak­ti­vi­tou sa­mot­ný súd, keď­že pro­ces­né fun­kcie ža­lob­cu a sud­cu sú od­de­le­né.

Vy­jad­re­nie pro­ku­rá­to­ra v od­vo­la­ní, kde pou­ka­zu­je na to, že dô­kaz­ná si­tuácia op­ro­ti príp­rav­né­mu ko­na­niu sa vý­raz­nej­šie nez­me­ni­la, je nep­rav­di­vé a od­vo­la­cí súd sa s ním ne­mô­že sto­tož­niť. Na hlav­nom po­jed­ná­va­ní poš­ko­de­ná iba vo všeo­bec­nos­ti uvied­la, že sa jej ob­ža­lo­va­ný vy­hrá­žal za­bi­tím a zo zá­pis­ni­ce o hlav­nom po­jed­ná­va­ní ne­vyp­lý­va, že by poš­ko­de­ná z vy­me­dzenie skut­ku uve­de­né­ho v ob­ža­lo­be opí­sa­la uda­losť, ku kto­rej ma­lo dôjsť pod­ľa ob­ža­lo­by dňa 9.1.2014 (rov­na­ko sa k tej­to uda­los­ti ne­vy­jad­ril na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ani sve­dok T. W.) a tiež neuvied­la vzhľa­dom na vy­me­dzenie skut­ku v ob­ža­lo­be, že sa jej ob­ža­lo­va­ný vy­hrá­žal vy­ho­de­ním cez bal­kón, že ju chy­til pod krk a vy­hrá­žal sa jej, že ju za­dr­hne, že by ju há­dzal o zem, na čo si poš­ko­de­ná ma­la roz­biť hla­vu ako pad­la na pod­la­hu po je­ho so­te­ní. Pou­ka­zo­va­ním v od­vo­la­ní na ob­sah vý­po­ve­de poš­ko­de­nej z príp­rav­né­ho ko­na­nia, ako ke­by v nej uve­de­né sku­toč­nos­ti poš­ko­de­ná uvied­la aj v ko­na­ní pred sú­dom, je za­vá­dza­jú­ce a pro­ku­rá­tor mal pri vý­slu­chu sved­kov na hlav­nom po­jed­ná­va­ní buď otáz­ka­mi, resp. pou­ká­za­ním na vý­po­ve­de z príp­rav­né­ho ko­na­nia a od­stra­ňo­va­ním roz­po­rov vo vý­po­ve­diach, ob­jas­niť sku­toč­nos­ti, na kto­ré pou­ka­zo­val v po­da­nej ob­ža­lo­be. V ko­na­ní pred sú­dom to­tiž pla­tí zá­sa­da bez­pros­tred­nos­ti uve­de­ná v § 2 ods. 19 Tr.por. (roz­ve­de­ná aj v ďal­ších us­ta­no­ve­niach Tres­tné­ho po­riad­ku, naj­mä v § 278 ods. 2), pod­ľa kto­rej pri me­ri­tór­nom roz­ho­do­va­ní mô­že súd pri­hliad­nuť len na tie sku­toč­nos­ti a dô­ka­zy, kto­ré bo­li na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­ko­na­né.

 Od­vo­la­cí súd te­da s pri­hliad­nu­tím na uve­de­né sku­toč­nos­ti a pri vy­hod­no­te­ní vy­ššie uve­de­ných dô­ka­zov mu­sí v sú­la­de so zá­ver­mi pr­vos­tup­ňo­vé­ho sú­du jed­noz­nač­ne kon­šta­to­vať, že dô­ka­zy vy­ko­na­né v pre­jed­ná­va­nej ve­ci v sú­la­de s Tres­tným po­riad­kom na hlav­nom po­jed­ná­va­ní nep­reu­ka­zu­jú bez dô­vod­ných po­chyb­nos­tí sku­toč­nos­ti, kto­ré sú uve­de­né v po­da­nej ob­ža­lo­be, a to z to­ho poh­ľa­du, že by sa stal ža­lo­va­ný sku­tok. Pr­vos­tup­ňo­vý súd v na­pad­nu­tom roz­sud­ku vy­ko­na­né dô­ka­zy na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­hod­no­til v sú­la­de so zá­sa­dou voľ­né­ho hod­no­te­nia dô­ka­zov us­ta­no­ve­nou v § 2 ods. 12 Tr.por., a nie jed­nos­tran­ne ako je uve­de­né v od­vo­la­ní, pri­čom pr­vos­tup­ňo­vý súd dos­pel po vy­ko­na­nom do­ka­zo­va­ní oh­ľa­dom po­da­nej ob­ža­lo­by k správ­ne­mu zá­ve­ru.

Na uz­na­nie vi­ny ob­ža­lo­va­né­ho zo spá­chania ur­či­té­ho skut­ku sa pod­ľa zá­sa­dy ná­le­ži­té­ho zis­te­nia skut­ko­vé­ho sta­vu ve­ci vy­ža­du­je, aby súd op­rel svo­je roz­hod­nu­tie oh­ľa­dom vi­ny o jed­noz­nač­ne zis­te­né a bez­peč­ne preu­ká­za­ne fak­ty, a nie iba o prav­de­po­dob­nosť. Tam, kde nie je mož­né bez­peč­ne ur­čiť, kto­rý z mož­ných va­rian­tov skut­ku zod­po­ve­dá sku­toč­nos­ti, mu­sí súd zvo­liť tú, kto­rá je pre ob­ža­lo­va­né­ho priaz­ni­vej­šia, resp. ak exis­tu­jú roz­po­ry ale­bo ne­dos­ta­toč­né dô­ka­zy na roz­hod­nu­tie o uz­na­ní vi­ny, mu­sí tie­to súd vy­hod­no­tiť v pros­pech ob­ža­lo­va­né­ho v zmys­le zá­sa­dy in du­bio pre reo (v po­chyb­nos­tiach v pros­pech ob­ža­lo­va­né­ho).

Pre uz­na­nie vi­ny ne­mož­no roz­hod­nu­tie za­kla­dať na ne­jed­noz­nač­ných zá­ve­roch, kto­ré sú v ro­vi­ne prav­de­po­dob­nos­ti. Ob­ža­lo­va­né­mu mu­sí byť vi­na preu­ká­za­ná spô­so­bom nev­zbu­dzu­jú­cim žiad­ne po­chyb­nos­ti na zá­kla­de dô­ka­zov vy­ko­na­ných v sú­la­de s Tres­tným po­riad­kom. V prí­pa­de exis­ten­cie po­chyb­nos­tí mu­sí súd pos­tu­po­vať mier­nej­šie (in du­bio­pro­mi­tio), te­da roz­hod­núť v pros­pech ob­ža­lo­va­né­ho (in du­bio pre reo). Zo zá­sa­dy in du­bio­pro­reo tiež vy­plý­va, že ak zos­ta­nú dô­vod­né po­chyb­nos­ti o skut­ko­vej otáz­ke, kto­ré ne­mož­no od­strá­niť vy­ko­na­ním ďal­ších dos­tup­ných dô­ka­zov, tre­ba roz­hod­núť v pros­pech ob­ža­lo­va­né­ho.

            Zo zá­sa­dy pre­zum­pcie ne­vi­ny us­ta­no­ve­nej v čl. 50 ods. 2 Ústa­vy SR, čl. 40 ods. 2 Lis­ti­ny zá­klad­ných práv a slo­bôd a čl. 6 ods. 2 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­né­mu mu­sí byť vi­na preu­ká­za­ná bez akých­koľ­vek po­chyb­nos­tí a ten­to nie je po­vin­ný do­ka­zo­vať žiad­nu sku­toč­nosť, ho­ci sved­čia­cu v je­ho pros­pech. Pre­zum­pcia ne­vi­ny zna­me­ná, že ne­do­ká­za­ná vi­na má rov­na­ký dôs­le­dok a vý­znam ako do­ká­za­ná ne­vi­na, resp. ob­ža­lo­va­ný ne­má po­vin­nosť do­ka­zo­vať svo­ju ne­vi­nu.

Od­vo­la­cí súd dos­pel po vy­ko­na­nom do­ka­zo­va­ní v zho­de so zá­ver­mi od­vo­la­ním na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku k zá­ve­ru, že vzhľa­dom na vý­sled­ky do­ka­zo­va­nia zos­ta­li dô­vod­né po­chyb­nos­ti, resp. ne­bo­lo bez akých­koľ­vek po­chyb­nos­tí do­ká­za­né, že sa stal sku­tok, pre kto­rý je ob­ža­lo­va­ný stí­ha­ný, a pre­to pr­vos­tup­ňo­vý súd správ­ne, v sú­la­de so zá­ko­nom ob­ža­lo­va­né­ho os­lo­bo­dil spod ob­ža­lo­by pod­ľa § 285 písm. a) Tr.por.

Na zá­kla­de uve­de­né­ho od­vo­la­cí súd vy­hod­no­til po­da­né od­vo­la­nie ako ne­dô­vod­né a za­mie­tol ho.

P o u č e n i e :Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu nie je prí­pust­ný riad­ny op­rav­ný

                   pros­trie­dok.

 

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve, dňa 8.3.2016

 

JUDr. Zu­za­na Mol­ná­ro­vá

pred­sed­níč­ka se­ná­tu

 

 

Diskusia