Aktuálna trestnoprávna judikatúra Najvyššieho súdu SR

Publikované: 03. 12. 2017, čítané: 4280 krát
 

 

Na tres­tnop­ráv­nom ko­lé­giu Naj­vyš­šie­ho sú­du SR ko­na­nom dňa 29.11.2017 bo­li pri­ja­té práv­ne ve­ty v nas­le­dov­nom zne­ní:

 

Tpj 39 - 60/2017

sta­no­vis­ko tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia naj­vyš­šie­ho sú­du na zjed­no­te­nie vý­kla­du a ap­li­ká­cie § 46 ods. 3, § 256 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku vo vzťa­hu k up­lat­ňo­va­niu ná­ro­kov na náh­ra­du ško­dy v tzv. ad­héz­nom ko­na­ní (§ 46 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku), a to z hľa­dis­ka ob­sa­hu kon­ku­ru­jú­cich si roz­hod­nu­tí: A/ k ná­ro­kom na náh­ra­du ško­dy, up­lat­ňo­va­ným v ko­na­ní o da­ňo­vých tres­tných či­noch; B/ k ná­ro­kom na náh­ra­du ško­dy, up­lat­ňo­va­ným v ko­na­ní o tres­tných či­noch pro­ti ži­vot­né­mu pros­tre­diu.

 

A/

 I. Ma­jet­ko­vé ná­ro­ky štá­tu, vy­plý­va­jú­ce z pred­pi­sov o jed­not­li­vých dru­hoch da­ní, o kto­rých vo svo­jej pô­sob­nos­ti pr­vot­ne roz­ho­du­je prís­luš­ný správ­ny or­gán pos­tu­pom pod­ľa Da­ňo­vé­ho po­riad­ku (zá­kon č. 563/2009 Z. z. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov), vrá­ta­ne ná­ro­ku, kto­rý vy­plý­va z da­ňov­ní­kom neop­ráv­ne­ne up­lat­ne­né­ho ná­ro­ku na vrá­te­nie za­pla­te­nej da­ne z pri­da­nej hod­no­ty ale­bo spot­reb­nej da­ne, ma­jú ad­mi­nis­tra­tív­nop­ráv­nu po­va­hu a roz­hod­nu­tia o nich po­dlie­ha­jú pries­ku­mu správ­ne­ho sú­du pod­ľa Správ­ne­ho súd­ne­ho po­riad­ku (zá­kon č. 162/2015 Z. z. v zne­ní zá­ko­na                  č. 88/2017 Z. z.). Tie­to ná­ro­ky nie sú ná­ro­kom na náh­ra­du ško­dy, kto­rý je mož­né up­lat­niť v tres­tom ko­na­ní pod­ľa § 46 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku - tzv. ad­héz­ne ko­na­nie (súd o ich priz­na­ní ne­roz­ho­du­je ani v ko­na­ní pod­ľa Ci­vil­né­ho spo­ro­vé­ho po­riad­ku -  zá­kon č. 160/2015 Z. z. v zne­ní zá­ko­na č. 87/2017 Z. z., na­koľ­ko nej­de o vec pa­tria­cu do pô­sob­nos­ti sú­dov). Je te­da vy­lú­če­né prek­rý­va­nie, te­da kon­flikt pô­sob­nos­ti or­gá­nov (správ­ne­ho or­gá­nu a sú­du), resp. dup­li­ci­ta v roz­ho­do­va­ní o tom is­tom ná­ro­ku.

 

Na zá­ve­re pod­ľa pred­chá­dza­jú­cich od­se­kov nič ne­me­ní okol­nosť, že dot­knu­tý ma­jet­ko­vý ná­rok (s da­ňo­vým hmot­nop­ráv­nym pod­kla­dom) kvan­ti­ta­tív­ne zod­po­ve­dá pri da­ňo­vom tres­tnom či­ne, kto­rý je pred­me­tom tres­tné­ho ko­na­nia, kva­li­fi­kač­né­mu mo­men­tu roz­sa­hu či­nu (zna­ku ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty pri da­ňo­vých tres­tných či­noch pod­ľa § 276 až § 278 Tres­tné­ho zá­ko­na). Rov­na­ko je z poh­ľa­du ad­héz­ne­ho ko­na­nia ire­le­van­tné, ak da­ňo­vý ná­rok sme­ru­je pro­ti práv­nic­kej oso­be a ob­vi­ne­nou z vec­ne sú­vi­sia­ce­ho da­ňo­vé­ho tres­tné­ho či­nu je len fy­zic­ká oso­ba, kto­rej ko­na­ním bol trest­ný čin spá­cha­ný; nej­de o dup­li­cit­ne za­lo­že­ný ná­rok na náh­ra­du ško­dy pro­ti ta­ké­mu pá­cha­te­ľo­vi.

Aj na­priek ne­mož­nos­ti up­lat­niť da­ňo­vý ma­jet­ko­vý ná­rok v ad­héz­nom ko­na­ní je   Slo­ven­ská re­pub­li­ka, za­stú­pe­ná prís­luš­ným or­gá­nom (uve­de­ným v pr­vom od­se­ku toh­to bo­du), v tres­tnom ko­na­ní o da­ňo­vom tres­tnom či­ne poš­ko­de­ným s prá­va­mi pod­ľa § 46 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku (a pod­ľa po­va­hy ve­ci aj pod­ľa os­tat­ných od­se­kov toh­to us­ta­no­ve­nia, ok­rem od­se­kov 3 a 4).

 

             II. Ak je v tres­tnom ko­na­ní pod­ľa § 46 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku, pos­tu­pom pod­ľa § 256 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, na hlav­nom po­jed­ná­va­ní up­lat­ne­ný da­ňo­vý ma­jet­ko­vý ná­rok uve­de­ný v bo­de I. (ako ná­rok na náh­ra­du ško­dy pro­ti ob­vi­ne­nej fy­zic­kej ale­bo práv­nic­kej oso­be), súd poš­ko­de­né­ho nep­ri­pus­tí na hlav­né po­jed­ná­va­nie (len) s up­lat­ne­ným ná­ro­kom na náh­ra­du ško­dy uz­ne­se­ním pod­ľa § 256 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku, pou­ži­júc reš­trik­tív­ny vý­klad toh­to us­ta­no­ve­nia (poš­ko­de­ný zos­ta­ne v pos­ta­ve­ní stra­ny vo zvyš­ku svo­jich pro­ces­ných práv). Ta­ký pos­tup sa aj v prí­pa­de, ak o ná­ro­ku už bo­lo prá­vop­lat­ne roz­hod­nu­té v ko­na­ní pod­ľa Da­ňo­vé­ho po­riad­ku, up­lat­ní   na­mies­to pos­tu­pu pod­ľa § 256 ods. 4, § 46 ods. 4 Tres­tné­ho po­riad­ku (keď­že pre­káž­ka res iudi­ca­ta sa tý­ka len ná­ro­ku na náh­ra­du ško­dy, o kto­rom už bo­lo roz­hod­nu­té, nie iné­ho ná­ro­ku).

 

B/

            I. Práv­ne ve­ty uve­de­né v bo­doch I. a II. čas­ti A/ sa pri­me­ra­ne pou­ži­jú aj na aký­koľ­vek iný ma­jet­ko­vý ná­rok, kto­rý nie je pod­ľa svoj­ho hmot­nop­ráv­ne­ho pod­kla­du (te­da práv­ne­ho pred­pi­su up­ra­vu­jú­ce­ho ta­ký ná­rok) ná­ro­kom na náh­ra­du ško­dy ale­bo tzv. mo­rál­nej ško­dy v zmys­le § 287 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku (ná­rok pod­ľa § 13 ods. 1 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka). Pri tej­to cha­rak­te­ris­ti­ke ná­ro­ku te­da nej­de o  kva­li­fi­kač­ný mo­ment tres­tné­ho či­nu, aj keď mô­že ísť o rov­na­kú hod­no­tu v jej pe­ňaž­nom vy­čís­le­ní.

 

            II. Pri tres­tnom či­ne po­ru­šo­va­nia ochra­ny ras­tlín a ži­vo­čí­chov pod­ľa § 305 Tres­tné­ho zá­ko­na zod­po­ve­dá kva­li­fi­kač­ný mo­ment roz­sa­hu či­nu (s vy­uži­tím § 125 ods. 1 ve­ta dru­há Tres­tné­ho zá­ko­na) le­gál­nej de­fi­ní­cii ško­dy pod­ľa § 124 ods. 3 ve­ta pr­vá, § 126 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na, a z hľa­dis­ka pe­ňaž­né­ho vy­čís­le­nia zá­ro­veň spo­lo­čen­skej hod­no­te pod­ľa § 95 ods. 1, ods. 3 písm. a) al­ter­na­tí­va pos­led­ná, ods. 4 zá­ko­na  č. 543/2002 Z. z. o ochra­ne prí­ro­dy a kra­ji­ny v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len „zá­kon o ochra­ne prí­ro­dy“) vo vy­ko­ná­va­cej úp­ra­ve vy­hláš­ky Mi­nis­ter­stva ži­vot­né­ho pros­tre­dia Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 24/2003 Z. z. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov.

             Roz­ho­do­va­nie o  ná­ro­ku na ma­jet­ko­vú re­pa­rá­ciu (vo­či ob­ci) uj­my vznik­nu­tej ne­po­vo­le­ným vý­ru­bom dre­vi­ny (až do vý­šky spo­lo­čen­skej hod­no­ty dre­vi­ny - poz­ri pred­chá­dza­jú­ci  od­sek) však pod­ľa § 48 ods. 1 ve­ta štvr­tá a pia­ta na­pos­le­dy ozna­če­né­ho zá­ko­na pat­rí do pô­sob­nos­ti or­gá­nu ochra­ny prí­ro­dy, kto­rým je v tom­to prí­pa­de ok­res­ný úrad ale­bo obec v zmys­le  § 64 ods. 1, § 68 písm. h) a § 69 ods. 1 písm. f) zá­kon o ochra­ne prí­ro­dy. Ide te­da o ad­mi­nis­tra­tív­nop­ráv­ny ná­rok, kto­rý ne­pat­rí do pô­sob­nos­ti sú­dov a ne­mož­no ho up­lat­niť v ad­héz­nom ko­na­ní pos­tu­pom pod­ľa § 46 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku. Ta­ký zá­ver pla­tí bez oh­ľa­du na okol­nosť, že poš­ko­de­ným (len) v zmys­le § 46 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku bu­de obec, na úze­mí kto­rej sa neop­ráv­ne­ný vý­rub us­ku­toč­nil; mô­že ním byť aj Slo­ven­ská re­pub­li­ka za­stú­pe­ná prís­luš­ným ok­res­ným úra­dom, ak si ok­res­ný úrad v sú­vis­los­ti s tres­tným ko­na­ním ta­ké pos­ta­ve­nie vy­hra­dí v kon­texte § 68 písm. h) zá­ko­na o ochra­ne prí­ro­dy.

 

 

Tpj 58/2017 – 1

(uz­ne­se­nie naj­vyš­šie­ho sú­du z 13. jú­na 2017, sp. zn. 2 Tost 13/2017)

 

Súh­las ale­bo po­kyn pro­ku­rá­to­ra na vy­da­nie uz­ne­se­nia po­li­caj­ta pod­ľa § 190 ods. 2 písm. a) al­ter­na­tí­va dru­há Tres­tné­ho po­riad­ku

 

            Ak pro­ku­rá­tor ru­ší uz­ne­se­nie po­li­caj­ta, mô­že mu v od­ôvod­ne­ní svoj­ho roz­hod­nu­tia [a to aj v prí­pa­de uve­de­nom v § 230 ods. 2 písm. e) Tres­tné­ho po­riad­ku] na­ria­diť vy­ko­na­nie úko­nu (§ 194 ods. 5 Tres­tné­ho po­riad­ku) - vy­da­nie kon­krét­ne­ho uz­ne­se­nia; ta­ký pro­ces­ný pre­jav vô­le pro­ku­rá­to­ra je zá­ro­veň je­ho zá­väz­ným po­ky­nom v zmys­le § 230 ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho po­riad­ku. Mu­sí však ísť o jed­noz­nač­ne vy­jad­re­nú po­vin­nosť, nie o zva­žo­va­nie ur­či­té­ho pos­tu­pu po­li­caj­tom na zá­kla­de pro­ku­rá­to­rom ozna­če­ných (už zis­te­ných ale­bo nás­led­ne zis­ťo­va­ných) okol­nos­tí.

 

             Iba jed­noz­nač­ne vy­jad­re­ný po­kyn v zmys­le pred­chá­dza­jú­cej ve­ty vy­lu­ču­je pro­ku­rá­to­ra z roz­ho­do­va­nia o sťaž­nos­ti pro­ti dot­knu­té­mu (nás­led­ne vy­da­né­mu) roz­hod­nu­tiu po­li­caj­ta v zmys­le § 190 ods. 2 písm. a) (al­ter­na­tí­va dru­há), § 31 ods. 3   (ve­ta pos­led­ná) Tres­tné­ho po­riad­ku.

 

Tpj  58/2017 – 2

(uz­ne­se­nie naj­vyš­šie­ho sú­du zo 6. sep­tem­bra 2016, sp. zn. 2 Tost 23/2016)

 

Vec­ná prís­luš­nosť sú­du na roz­hod­nu­tia sú­vi­sia­ce s vý­ko­nom tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy v zmys­le  § 406 ods. 2  Tres­tné­ho po­riad­ku; ana­lo­gic­ké pou­ži­tie us­ta­no­ve­nia § 280 ods. 1 ve­ta dru­há časť pred bod­ko­čiar­kou Tres­tné­ho po­riad­ku (roz­hod­nu­tie sú­du na hlav­nom po­jed­ná­va­ní na­priek ne­dos­tat­ku mies­tnej prís­luš­nos­ti) na roz­ho­do­va­nie vo vy­ko­ná­va­com ko­na­ní

 

I.  Roz­hod­nu­tia sú­vi­sia­ce s vý­ko­nom tres­tov a ochran­ných opat­re­ní ro­bí pod­ľa   § 406 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku súd, kto­rý vo ve­ci roz­ho­dol v pr­vom stup­ni, len ak zá­kon neus­ta­no­vu­je inak. Ta­kú­to vý­nim­ku pred­sta­vu­je § 407 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, pod­ľa kto­ré­ho u osôb, kto­ré sú vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy, ro­bí roz­hod­nu­tie sú­vi­sia­ce s vý­ko­nom toh­to tres­tu súd, v kto­ré­ho ob­vo­de sa trest od­ňa­tia slo­bo­dy vy­ko­ná­va. Keď­že pod­ľa § 10 ods. 4 Tres­tné­ho po­riad­ku sa na úče­ly toh­to zá­ko­na sú­dom ro­zu­mie nie­len ok­res­ný súd, ale aj kraj­ský súd, Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd a Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky, tre­ba za súd, v kto­ré­ho ob­vo­de sa ta­ký­to trest vy­ko­ná­va, po­va­žo­vať ten súd, kto­rý má rov­na­kú vec­nú prís­luš­nosť ako súd, kto­rý roz­ho­dol vo ve­ci v pr­vom stup­ni, po­kiaľ zá­kon vý­slov­ne neus­ta­no­vu­je, že je prís­luš­ný ok­res­ný súd (ako je to­mu napr. pri roz­ho­do­va­ní o pod­mie­neč­nom pre­pus­te­ní z vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy pod­ľa § 415 Tres­tné­ho po­riad­ku). Ak pri­chá­dza do úva­hy ok­res­ný aj kraj­ský súd (§ 407 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku), roz­ho­du­je mies­tne prís­luš­ný kraj­ský súd; ak pri­chá­dza do úva­hy Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd, roz­hod­ne vždy ten­to súd (roz­ho­du­jú­ca je je­ho pô­sob­nosť).

 

II. Us­ta­no­ve­nie § 280 ods. 1 ve­ta dru­há časť pred bod­ko­čiar­kou Tres­tné­ho po­riad­ku je pot­reb­né ana­lo­gic­ky pou­žiť aj na roz­hod­nu­tia sú­vi­sia­ce s vý­ko­nom tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy, po­kiaľ ide o návr­ho­vé ko­na­nie a mies­tne nep­rís­luš­ný súd o návr­hu (žia­dos­ti) ko­nal na­mies­to pos­tú­pe­nia ve­ci mies­tne prís­luš­né­mu sú­du pod­ľa § 244 ods. 1 písm. a) Tres­tné­ho po­riad­ku per ana­lo­giam.

 

III. O žia­dos­ti o pre­pus­te­nie z vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy pre skor­šie preml­ča­nie vý­ko­nu toh­to tres­tu roz­hod­ne súd na pod­kla­de pô­sob­nos­ti a prís­luš­nos­ti za­lo­že­nej us­ta­no­ve­ním § 406 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, keď­že ide o roz­hod­nu­tie sú­vi­sia­ce s vý­ko­nom tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy. Pro­ti ta­ké­mu uz­ne­se­niu je prí­pus­tná sťaž­nosť, kto­rá má (v prí­pa­de vy­ho­ve­nia žia­dos­ti) od­klad­ný úči­nok, tak ako pri iných ob­dob­ných roz­hod­nu­tiach sú­vi­sia­cich s vý­ko­nom tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy (§ 409 ods. 4, § 411 ods. 3, § 413 ods. 3, § 417 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku), pri ana­lo­gic­kom pou­ži­tí na­pos­le­dy ozna­če­ných us­ta­no­ve­ní.

 

 

Tpj  58/2017 – 3

(uz­ne­se­nie naj­vyš­šie­ho sú­du z 25. ap­rí­la 2017, sp. zn. 2 Tdo 53/2016)

 

Pre­cho­vá­va­nie omam­nej ale­bo psy­chot­rop­nej lát­ky pod­ľa § 171 ods. 1 a pod­ľa § 172 ods. 1 písm. d) Tres­tné­ho zá­ko­na

 

Pre­cho­vá­va­nie omam­nej lát­ky ale­bo psy­chot­rop­nej lát­ky (§ 2 ods. 1 ale­bo 2 zá­ko­na č. 139/1998 Z. z. o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov) - ďa­lej len „dro­ga“, nie je na účel ap­li­ká­cie § 171 ods. 1 a § 172 ods. 1 písm. d) Tres­tné­ho zá­ko­na li­mi­to­va­né mi­ni­mál­nym množ­stvom. Pre­cho­vá­va­nie dro­gy v množ­stve sí­ce ob­vyk­lým spô­so­bom ap­li­ko­va­teľ­nom, av­šak men­šom, než z hmot­nos­tné­ho hľa­dis­ka zod­po­ve­dá ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ke, je tres­tným či­nom, po­kiaľ je dro­ga vzhľa­dom na množ­stvo účin­nej lát­ky ob­siah­nu­tej v cel­ko­vom množ­stve za­is­te­né­ho ma­te­riá­lu spô­so­bi­lá ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka ale­bo je­ho ov­lá­da­cie ale­bo roz­poz­ná­va­cie schop­nos­ti, ale­bo so­ciál­ne sprá­va­nie  (§ 130 ods. 5 Tres­tné­ho zá­ko­na).

 

Pri pre­či­ne pod­ľa § 171 Tres­tné­ho zá­ko­na je však vždy pot­reb­né po­su­dzo­vať aj ma­te­riál­ny ko­rek­tív pod­ľa kri­té­rií § 10 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na.

 

 

Tpj  58/2017 – 4

(roz­su­dok naj­vyš­šie­ho sú­du z 31. ja­nuá­ra 2017, sp. zn. 2 Tdo 64/2016)

 

Nes­práv­nosť pou­ži­tia us­ta­no­ve­nia § 23 Tres­tné­ho zá­ko­na ako dô­vod do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 písm. i) Tres­tné­ho po­riad­ku

 

Dô­vod do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 písm. i) al­ter­na­tí­va dru­há Tres­tné­ho po­riad­ku (roz­hod­nu­tie je za­lo­že­né na  nes­práv­nom pou­ži­tí iné­ho hmot­nop­ráv­ne­ho us­ta­no­ve­nia) sa mô­že tý­kať aj nes­práv­ne­ho pou­ži­tia us­ta­no­ve­nia § 23 Tres­tné­ho zá­ko­na o nep­rí­čet­nos­ti. Tú­to práv­nu otáz­ku je mož­né v do­vo­la­com ko­na­ní po­su­dzo­vať aj na zá­kla­de do­ka­zo­va­nia vy­ko­na­né­ho v skor­šom súd­nom ko­na­ní, keď­že nej­de o skú­ma­nie správ­nos­ti a úpl­nos­ti zis­te­né­ho skut­ku [vý­nim­ka z do­vo­la­cie­ho pries­ku­mu v zmys­le  § 371 ods. 1 písm. i) Tres­tné­ho po­riad­ku].

 

 

Tpj  58/2017 – 6

(uz­ne­se­nie naj­vyš­šie­ho sú­du z 23. mar­ca 2017, sp. zn. 5 Ndt 5/2017)

 

Pos­tup po uz­na­ní cu­dzieho roz­hod­nu­tia pod­ľa § 521 ods. 2 a 4 Tres­tné­ho po­riad­ku

 

Ak doš­lo k uz­na­niu cu­dzieho roz­hod­nu­tia v ko­na­ní pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku (pr­vý di­el tre­tej hla­vy pia­tej čas­ti toh­to zá­ko­na), pri na­ria­de­ní vý­ko­nu uz­na­né­ho cu­dzieho roz­hod­nu­tia a pri roz­ho­do­va­ní o všet­kých ďal­ších otáz­kach vy­ko­ná­va­cie­ho ko­na­nia sa kom­pe­ten­čne pos­tu­pu­je pod­ľa § 521 ods. 2 a 4 Tres­tné­ho po­riad­ku. Prís­luš­ný je te­da ok­res­ný súd, v kto­ré­ho ob­vo­de od­sú­de­ný bý­va; ak od­sú­de­ný ne­má byd­lis­ko na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky, je prís­luš­ný Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va 1 (te­da ne­roz­ho­du­je kraj­ský súd, prís­luš­ný na uz­ná­va­cie ko­na­nie pod­ľa § 518 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku). Ide o od­liš­ný re­žim, než aký je us­ta­no­ve­ný v § 18 ods. 1 zá­ko­na č. 549/2011 Z. z. o uz­na­ní a vý­ko­ne roz­hod­nu­tí, kto­rý­mi sa uk­la­dá tres­tná san­kcia spo­je­ná s od­ňa­tím slo­bo­dy v Európ­skej únii a o zme­ne a dopl­ne­ní zá­ko­na č. 221/2006 Z. z. o vý­ko­ne väz­by v zne­ní zá­ko­na č. 344/2012 Z. z.*

__________________________

* k to­mu poz­ri R 12/2016

           

 

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia