Stanovisko GP SR k úverovému podvodu v spojitosti s poskytovaním úverov nebankovými subjektmi

Publikované: 01. 12. 2018, čítané: 3235 krát
 

 

IV/1 Spr 434/15/1000

Ústred­ná evi­den­cia sta­no­vísk ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky Por. č. 1/2018

                          Sta­no­vis­ko ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky

z  29. ok­tób­ra 2018

k práv­ne­mu po­sú­de­niu tres­tné­ho či­nu úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 Tres­tné­ho zá­ko­na v sú­vis­los­ti s pos­ky­to­va­ním úve­ru ne­ban­ko­vý­mi sub­jek­tmi

Podľa § 11 ods. 1 zá­ko­na č. 153/2001 Z. z. o pro­ku­ra­tú­re v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov vy­dá­vam v zá­uj­me jed­not­né­ho up­lat­ňo­va­nia zá­ko­nov a os­tat­ných všeo­bec­ne zá­väz­ných práv­nych pred­pi­sov na návrh Ko­mi­sie pre vy­dá­va­nie zá­väz­ných sta­no­vísk

to­to sta­no­vis­ko

zá­väz­né pre všet­kých pro­ku­rá­to­rov, práv­nych ča­ka­te­ľov pro­ku­ra­tú­ry a asis­ten­tov

pro­ku­ra­tú­ry:

1.                 Ak ve­ri­teľ pos­kyt­ne spot­re­bi­te­ľo­vi spot­re­bi­teľ­ský úver bez to­ho, aby pred uzav­re­tím zmlu­vy o spot­re­bi­teľ­skom úve­re ale­bo jej zme­nou po­sú­dil schop­nosť spot­re­bi­te­ľa splá­cať spot­re­bi­teľ­ský úver pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na (zá­ko­na č. 129/2010 Z. z. o spot­re­bi­teľ­ských úve­roch a o iných úve­roch a pô­žič­kách pre spot­re­bi­te­ľov a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov), ne­mož­no nes­chop­nosť spot­re­bi­te­ľa splá­cať spot­re­bi­teľ­ský úver riad­ne a včas kva­li­fi­ko­vať ako trest­ný čin úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na.

2.                 Ak ve­ri­teľ po­ža­du­je od­pla­tu za pos­kyt­nu­tie úve­ru, kto­rá je v roz­po­re so zá­ko­nom, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní tie­to fi­nan­čné pros­tried­ky ne­zahr­nú do ško­dy (a jej vý­šky) ako nás­led­ku tres­tné­ho či­nu úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 Tres­tné­ho zá­ko­na.

Od­ôvod­ne­nie:

Pro­ku­rá­to­ri tres­tné­ho od­bo­ru Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky v rám­ci svo­jej čin­nos­ti zis­ti­li, že skut­ky po­su­dzo­va­né ako trest­ný čin úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 Tres­tné­ho   zá­ko­na   v sú­vis­los­ti    s pos­ky­to­va­ním    úve­rov    oso­bám    od cer­ti­fi­ko­va­ných pos­ky­to­va­teľov    hod­no­te­né rôz­ne,  naj­mä  s pou­ka­zom  na ob­sah a cha­rak­ter ko­na­nia sa­mot­né­ho poš­ko­de­né­ho (ve­ri­te­ľa) pri pos­ky­to­va­ní úve­ru.

Tres­tné­ho či­nu (pre­či­nu) úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na sa do­pus­tí ten, kto vy­lá­ka od iné­ho úver ale­bo za­bez­pe­če­nie úve­ru tým, že ho uve­die do omy­lu v otáz­ke spl­ne­nia pod­mie­nok na pos­kyt­nu­tie úve­ru ale­bo na splá­ca­nie úve­ru, a tak mu spô­so­bí ma­lú ško­du.

Tres­tné­ho či­nu (zlo­či­nu) úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 ods. 1, ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na sa do­pus­tí (aj) ten, kto vy­lá­ka od iné­ho úver ale­bo za­bez­pe­če­nie úve­ru tým, že ho uve­die do omy­lu v otáz­ke spl­ne­nia pod­mie­nok na pos­kyt­nu­tie úve­ru ale­bo na splá­ca­nie úve­ru, a tak mu spô­so­bí väč­šiu ško­du ale­bo spá­cha ten­to čin z oso­bit­né­ho mo­tí­vu ale­bo zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia.

Tres­tné­ho či­nu (zlo­či­nu) úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na sa do­pus­tí (aj) ten, kto vy­lá­ka od iné­ho úver ale­bo za­bez­pe­če­nie úve­ru tým, že ho uve­die do omy­lu v otáz­ke spl­ne­nia pod­mie­nok na pos­kyt­nu­tie úve­ru ale­bo na splá­ca­nie úve­ru, a tak mu spô­so­bí znač­nú ško­du.

Tres­tné­ho či­nu (obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu) úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 ods. 1, ods. 5 Tres­tné­ho zá­ko­na sa do­pus­tí (aj) ten, kto vy­lá­ka od iné­ho úver ale­bo za­bez­pe­če­nie úve­ru tým, že ho uve­die do omy­lu v otáz­ke spl­ne­nia pod­mie­nok na pos­kyt­nu­tie úve­ru ale­bo na splá­ca­nie úve­ru, a tak mu spô­so­bí ško­du veľ­ké­ho roz­sa­hu ale­bo spá­cha ten­to čin ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia ale­bo za krí­zo­vej si­tuácie.

Úver sa pos­ky­tu­je na zá­kla­de zmlu­vy o úve­re (§ 497 až 507 Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka) a zmlu­vy o spot­re­bi­teľskom úve­re (zá­kon č. 129/2010 Z. z. o spot­re­bi­teľ­ských úve­roch a o iných úve­roch a pô­žič­kách pre spot­re­bi­te­ľov a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov) (ďa­lej len „zá­kon o spot­re­bi­teľ­ských úve­roch").

Podľa § 497 Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka zmlu­vou o úve­re sa za­vä­zu­je ve­ri­teľ, že na po­žia­da­nie dl­žní­ka pos­kyt­ne v je­ho pros­pech pe­ňaž­né pros­tried­ky do ur­či­tej su­my, a dl­žník sa za­vä­zu­je pos­kyt­nu­té pe­ňaž­né pros­tried­ky vrá­tiť a za­pla­tiť úro­ky.

Podľa § 1 ods. 2 zá­ko­na o spot­re­bi­teľ­ských úve­roch spot­re­bi­teľ­ským úve­rom na úče­ly toh­to zá­ko­na je do­čas­né pos­kyt­nu­tie pe­ňaž­ných pros­tried­kov na zá­kla­de zmlu­vy o spot­re­bi­teľ­skom úve­re vo for­me pô­žič­ky, úve­ru, od­lo­že­nej plat­by ale­bo ob­dob­nej fi­nan­čnej po­mo­ci pos­kyt­nu­tej ve­ri­te­ľom spot­re­bi­te­ľo­vi. Spot­re­bi­teľ­ský úver pod­ľa toh­to zá­ko­na mož­no pos­kyt­núť len bez­ho­to­vos­tným pre­vo­dom fi­nan­čných pros­tried­kov na pla­tob­ný účet spot­re­bi­te­ľa ale­bo na účet sta­veb­né­ho spo­ri­te­ľa, poš­to­vým pou­ka­zom, kto­ré­ho ad­re­sá­tom je spot­re­bi­teľ ale­bo pla­tob­ným pros­tried­kom vy­da­ným na me­no spot­re­bi­te­ľa; tým nie je dot­knu­té bez­ho­to­vos­tné pos­kyt­nu­tie via­za­né­ho spot­re­bi­teľ­ské­ho úve­ru pod­ľa § 15 ale­bo pos­kyt­nu­tie spot­re­bi­teľ­ské­ho úve­ru bez­ho­to­vos­tne na spla­te­nie iné­ho úve­ru ale­bo úve­rov úh­ra­dou ve­ri­te­ľo­vi op­ráv­ne­né­mu pos­ky­to­vať úver pod­ľa toh­to zá­ko­na ale­bo oso­bit­né­ho pred­pi­su. Spot­re­bi­teľ­ským úve­rom sú aj mla­do­man­žel­ský úver pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su, niek­to­ré sta­veb­né úve­ry a iné úve­ry pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su a ne­za­bez­pe­če­né úve­ry pos­ky­to­va­né spot­re­bi­te­ľom na úče­ly re­konštruk­cie neh­nu­teľ­nos­ti ur­če­nej na bý­va­nie, pri­čom us­ta­no­ve­nia oso­bit­ných pred­pi­sov tý­ka­jú­ce sa pos­ky­to­va­nia tých­to úve­rov tým nie sú dot­knu­té; ob­me­dzenie hor­nej hra­ni­ce vý­šky úve­ru pod­ľa od­se­ku 3 písm. f) sa na tie­to úve­ry nev­zťa­hu­je.

V us­ta­no­ve­ní § 1 ods. 3 zá­ko­na o spot­re­bi­teľských úve­roch je ne­ga­tív­ne vy­me­dzenie, t. j. čo spot­re­bi­teľ­ským úve­rom nie je.

Podľa § 1 ods. 3 zá­ko­na o spot­re­bi­teľ­ských úve­roch spot­re­bi­teľ­ským úve­rom nie sú:

a.      hypo­te­kár­ny úver podľa oso­bit­né­ho pred­pi­su,

b.      úver na bý­va­nie podľa všeo­bec­né­ho pred­pi­su o úve­roch na bý­va­nie,

c.      úver za­bez­peče­ný zá­lož­ným prá­vom k neh­nu­teľ­nos­ti,

d.                úver, kto­ré­ho úče­lom je na­do­bud­nu­tie ale­bo za­cho­va­nie vlas­tníc­kych práv k neh­nu­teľ­nos­ti ale­bo vý­stav­ba neh­nu­teľ­nos­ti,

e.      úver, kto­ré­ho úče­lom je spla­te­nie úve­rov na zá­kla­de zmlúv uve­de­ných v pís­me­nách a) až

d),

a.                 úver, kto­ré­ho vý­ška je me­nej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rov­na­ký ale­bo ob­dob­ný účel uzav­re­tých v ob­do­bí 12 me­sia­cov viac zmlúv o úve­re me­dzi tým is­tým ve­ri­te­ľom a spot­re­bi­te­ľom, súhrn všet­kých zmlúv o úve­re sa po­va­žu­je za je­di­ný spot­re­bi­teľ­ský úver pod­ľa toh­to zá­ko­na,

b.                 náj­om podľa Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka, ak v zmlu­ve o náj­me nie je us­ta­no­ve­ná po­vin­nosť kú­py pred­me­tu zmlu­vy po up­ly­nu­tí ur­či­tej do­by,

h) úver   for­mou   po­vo­le­né­ho   prečer­pa­nia,    kto­rý   sa   mu­sí spla­tiť do jed­né­ho me­sia­ca,

ak v § 4 ods. 14 nie­je us­ta­no­ve­né inak, i)   úver bez úro­ku a bez ďal­ších pop­lat­kov, j)   úver, kto­rý pos­ky­tu­je za­mes­tná­va­teľ svo­jim za­mes­tnan­com z vlas­tných zdro­jov bez úro­ku

ale­bo s ročnou per­cen­tuál­nou mie­rou nák­la­dov niž­šou, ako prev­lá­da na fi­nan­čnom tr­hu, a

kto­rý sa ne­po­nú­ka ve­rej­ne, k) úver pos­ky­to­va­ný na zá­kla­de zmlu­vy, kto­rá je uzav­re­tá na zá­kla­de roz­hod­nu­tia sú­du ale­bo

iné­ho or­gá­nu ako vý­sle­dok vy­rie­še­nia spo­ru na sú­de ale­bo pred iným or­gá­nom, 1)   úver, kto­rý sa mu­sí spla­tiť v le­ho­te nep­re­sa­hu­jú­cej tri me­sia­ce, m) úver pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov,

n)  úver bez pop­lat­kov tý­ka­jú­ci sa od­lo­že­nej plat­by exis­tu­jú­ce­ho dl­hu, o)  úver, na za­bez­peče­nie kto­ré­ho sa od spot­re­bi­te­ľa vy­ža­du­je, aby ako zá­bez­pe­ku ulo­žil do

ús­cho­vy ve­ri­teľa hnu­teľ­nú vec a zod­po­ved­nosť spot­re­bi­te­ľa sa ob­me­dzu­je vý­luč­ne na tú­to

za­lo­že­nú hnu­teľnú vec, p)  úver pos­ky­to­va­ný na úče­ly pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov pre ob­me­dze­ný ok­ruh osôb vo

ve­rej­nom zá­uj­me a za úro­ko­vé sadz­by niž­šie ako tie, kto­ré prev­lá­da­jú na fi­nančnom tr­hu,

ale­bo bez­úročný úver, ale­bo za iných pod­mie­nok, kto­ré sú pré spot­re­bi­te­ľa vý­hod­nej­šie

ako tie, kto­ré prev­lá­da­jú na fi­nančnom tr­hu, a za úro­ko­vé sadz­by, kto­ré nie sú vy­ššie ako

úro­ko­vé sadz­by prev­lá­da­jú­ce na fi­nančnom tr­hu, q)  úver, kto­ré­ho úče­lom je fi­nan­co­va­nie sús­tav­né­ho pos­ky­to­va­nia slu­žieb ale­bo do­dá­va­nie

to­va­ru rov­na­ké­ho dru­hu, kto­rý spot­re­bi­teľ splá­ca po­čas pos­ky­to­va­nia slu­žieb ale­bo

do­dá­va­nia to­va­ru for­mou splá­tok, r)   úver pos­ky­to­va­ný vlas­tní­kom by­tov a ne­by­to­vých pries­to­rov za­stú­pe­ných správ­com ale­bo

spo­ločen­stvom vlas­tní­kov na úče­ly pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.

Podľa § 2 zá­ko­na o spot­re­bi­teľ­ských úve­roch na úče­ly toh­to zá­ko­na sa ro­zu­mie:

a)   spot­re­bi­teľom fy­zic­ká oso­ba, kto­rá ne­ko­ná v rám­ci pred­me­tu svoj­ho pod­ni­ka­nia ale­bo

po­vo­la­nia,

a.                 ve­ri­teľom fy­zic­ká oso­ba ale­bo práv­nic­ká oso­ba, kto­rá po­nú­ka ale­bo pos­ky­tu­je spot­re­bi­teľ­ský úver v rám­ci svo­jej pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti,

b.                 iným ve­ri­teľom práv­nic­ká oso­ba, kto­rá v rám­ci svoj­ho pod­ni­ka­nia po­nú­ka ale­bo pos­ky­tu­je úve­ry   ale­bo   pô­žič­ky,   kto­ré   spĺňa­jú   as­poň   jed­nu z pod­mie­nok uve­de­ných v § 1

ods. 3 písm. f) a 1), pričom tie­to úve­ry ale­bo pô­žič­ky nespĺňa­jú žiad­nu z pod­mie­nok uve­de­ných v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iné­ho ve­ri­te­ľa sa ne­po­va­žu­je ban­ka, po­boč­ka za­hra­nič­nej ban­ky a fi­nan­čná in­šti­tú­cia pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su, kto­rá má po­vo­le­nie na čin­nosť ude­le­né Ná­rod­nou ban­kou Slo­ven­ska, d) zmlu­vou o spot­re­bi­teľ­skom úve­re zmlu­va, kto­rou sa ve­ri­teľ za­vä­zu­je pos­kyt­núť spot­re­bi­te­ľo­vi spot­re­bi­teľ­ský úver a spot­re­bi­teľ sa za­vä­zu­je pos­kyt­nu­té pe­ňaž­né pros­tried­ky vrá­tiť a za­pla­tiť cel­ko­vé nák­la­dy spot­re­bi­te­ľa spo­je­né so spot­re­bi­teľ­ským úve­rom.

Z práv­ne­ho hľa­dis­ka mož­no pod­vod v akej­koľ­vek for­me ako spo­lo­čen­ský jav po­va­žo­vať za pries­tu­pok pos­tih­nu­teľ­ný v pries­tup­ko­vom ko­na­ní ale­bo za trest­ný čin stí­ha­ný v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia ale­bo za tzv. ci­vil­ný de­likt, v dôs­led­ku kto­ré­ho dot­knu­tej oso­be vzni­ka­jú rôz­ne prá­va, nap­rík­lad prá­vo po­ža­do­vať náh­ra­du ško­dy.

Oso­bit­ne v prí­pa­doch ne­ban­ko­vých ob­chod­ných spo­ločnos­tí pos­ky­tu­jú­cich úve­ry a pô­žič­ky (ďa­lej len „pos­ky­to­va­teľ úve­ru") je ne­vyh­nut­né skú­mať aj okol­nos­ti a prí­či­ny vzni­ku ško­dy na ich ma­jet­ku v dôs­led­ku po­ru­še­nia zá­klad­ných po­vin­nos­tí ich za­mes­tnan­ca­mi vy­plý­va­jú­cich zo zá­ko­na (Zá­kon­ník prá­ce) ale­bo zo zmlu­vy (nap­rík­lad pra­cov­nej zmlu­vy), naj­mä po­vin­nosť pres­kú­mať prav­di­vosť úda­jov pre­zen­to­va­ných účas­tní­kom práv­ne­ho vzťa­hu v návr­hu (žia­dos­ti) o uzat­vo­re­nie úve­ro­vej zmlu­vy.

Podľa § 7 ods. 1 zá­ko­na o spot­re­bi­teľ­ských úve­roch ve­ri­teľ (fy­zic­ká oso­ba ale­bo práv­nic­ká oso­ba, kto­rá po­nú­ka ale­bo pos­ky­tu­je spot­re­bi­teľ­ský úver v rám­ci svo­jej pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti) je pred uzav­re­tím zmlu­vy o spot­re­bi­teľ­skom úve­re ale­bo pred zme­nou tej­to zmlu­vy spo­čí­va­jú­cej v na­vý­še­ní spot­re­bi­teľ­ské­ho úve­ru po­vin­ný po­sú­diť s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou schop­nosť spot­re­bi­te­ľa splá­cať spot­re­bi­teľ­ský úver, pri­čom be­rie do úva­hy naj­mä do­bu, na kto­rú sa pos­ky­tu­je spot­re­bi­teľ­ský úver, vý­šku spot­re­bi­teľ­ské­ho úve­ru, prí­jem spot­re­bi­te­ľa a prí­pad­ne aj účel spot­re­bi­teľ­ské­ho úve­ru.

Podľa § 7 ods. 2 zá­ko­na o spot­re­bi­teľ­ských úve­roch spot­re­bi­teľ je po­vin­ný pos­kyt­núť ve­ri­te­ľo­vi na je­ho žia­dosť úpl­né, pres­né a prav­di­vé úda­je pot­reb­né na po­sú­de­nie schop­nos­ti spot­re­bi­te­ľa splá­cať spot­re­bi­teľ­ský úver; tým nie je dot­knu­té prá­vo ve­ri­teľa vy­uží­vať in­for­má­cie o spot­re­bi­te­ľo­vi z prís­luš­nej da­ta­bá­zy za pod­mie­nok us­ta­no­ve­ných oso­bit­ným zá­ko­nom (nap­rík­lad § 92a zá­ko­na č. 483/2001 Z. z. o ban­kách a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov).

Aj zo sa­mot­né­ho zne­nia zmluv­ných (úve­ro­vých) pod­mie­nok niek­to­rých ve­ri­teľov vy­plý­va, že „(...) klient, ak je o to po­žia­da­ný, je po­vin­ný pred­lo­žiť spo­loč­nos­ti (ve­ri­te­ľo­vi), res­pek­tí­ve spl­no­moc­ne­ným oso­bám do­ku­men­ty, kto­ré vie­ro­hod­ne potvr­dzu­jú prav­di­vosť úda­jov uve­de­ných v návr­hu na uzat­vo­re­nie zmlu­vy, res­pek­tí­ve klient ude­ľu­je ve­ri­te­ľo­vi súh­las k ove­ro­va­niu prav­di­vos­ti tých­to úda­jov a k os­ved­če­niu fi­nan­čnej si­tuácie klien­ta, a to i u tre­tích osôb (...)". Niek­to­ré úve­ro­vé pod­mien­ky spo­loč­nos­tí pos­ky­tu­jú­cich úve­ry umož­ňu­jú vy­ho­to­vo­vať so súh­la­som klien­ta kó­pie dok­la­dov to­tož­nos­ti klien­ta a iných je­ho dok­la­dov, kto­ré ve­ri­te­ľo­vi pred­lo­žil, vrá­ta­ne pra­cov­nej zmlu­vy, vý­plat­ných pá­sok a potvr­de­nia o vý­ške príj­mu.

Pre­ve­re­nie tvr­de­ní uvá­dza­ných žia­da­teľmi o úver tý­ka­jú­cich sa za­mes­tná­va­te­ľa, vý­ko­nu inej zá­rob­ko­vej čin­nos­ti a čis­té­ho me­sač­né­ho príj­mu nep­red­sta­vu­je neob­vyk­lé úsi­lie zo stra­ny pos­ky­to­va­te­ľa úve­ru, pri vy­na­lo­že­ní kto­ré­ho by sa mo­hol vy­hnúť neis­té­mu ob­cho­du a v ko­neč­nom dôs­led­ku i fi­nan­čnej stra­te.

Na pre­ve­re­nie úda­jov uvá­dza­ných žia­da­teľom o úver pos­ky­to­va­teľ úve­ru čas­to ne­vy­na­lo­ží ani mi­ni­mál­ne úsi­lie na­priek to­mu, že je­ho úve­ro­vé pod­mien­ky mu ta­ký­to pos­tup umož­ňu­jú. Pos­ky­to­va­te­lia úve­rov spra­vid­la neo­ve­ru­jú ani vie­ro­hod­nosť a prav­di­vosť te­le­fo­nic­ké­ho kon­tak­tu na (údaj­né­ho) za­mes­tná­va­te­ľa žia­da­te­ľa o úver, kto­rý im žia­da­teľ pos­ky­tol a kto­rý by bo­lo mož­né bez ťaž­kos­tí ove­riť bez­pros­tred­ne pred schvá­le­ním a uzat­vo­re­ním zmlu­vy o úve­re.

Pos­ky­to­va­te­lia úve­rov nep­re­ve­ru­jú ani to, či v ob­chod­nom re­gis­tri prís­luš­né­ho sú­du je za­pí­sa­ná práv­nic­ká oso­ba, kto­rá ma­la ako za­mes­tná­va­teľ potvr­de­nie vy­sta­viť. Inak by zis­ti­li, že ide o fik­tív­nu (vy­mys­le­nú) ob­chod­nú spo­loč­nosť, kto­rá v ob­chod­nom re­gis­tri nie­je za­pí­sa­ná, res­pek­tí­ve už nie­koľ­ko ro­kov ne­vy­ko­ná­va pod­ni­ka­teľ­skú čin­nosť.

„Obyčaj­né klam­stvo" zo stra­ny dl­žní­ka pri uzat­vá­ra­ní zmlu­vy nie je mož­né ge­ne­ra­li­zo­va­ne po­va­žo­vať za „uvá­dzanie do omy­lu" (ve­ri­te­ľa) vte­dy, keď tvr­de­nie kon­krét­nej oso­by (žia­da­te­ľa o úver) po­dlie­ha pres­kú­ma­va­niu a keď ok­rem lži­vé­ho tvr­de­nia ne­bo­lo ta­kou oso­bou uro­be­né nič, čím by sa pres­kú­ma­va­nie tvr­de­nia sťa­ži­lo. Ak má oso­ba vy­ko­ná­va­jú­ca ma­jet­ko­vú dis­po­zí­ciu (v da­nom prí­pa­de ob­chod­ná spo­loč­nosť ako ve­ri­teľ - pos­ky­to­va­teľ úve­ru) mož­nosť pres­kú­mať tvr­de­nia iných osôb, a to pros­tried­ka­mi bež­ne dos­tup­ný­mi a bež­ne pou­ži­teľ­ný­mi (na­vy­še nie­ke­dy up­ra­ve­ný­mi v zmluv­ných pod­mien­kach pos­ky­to­va­te­ľa úve­ru), nie je mož­né len sa­mot­né uve­de­nie nep­rav­dy bez ďal­šie­ho po­va­žo­vať za „uvá­dzanie do omy­lu" ako znak ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du pod­ľa § 221 Tres­tné­ho zá­ko­na, res­pek­tí­ve tres­tné­ho či­nu úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 Tres­tné­ho zá­ko­na (špe­ciál­ny trest­ný čin vo vzťa­hu k tres­tné­mu či­nu pod­vo­du pod­ľa § 221 Tres­tné­ho zá­ko­na).

Uve­de­ný zá­ver vy­plý­va aj z roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti sú­dov, pod­ľa kto­rej ne­dodr­ža­nie ob­vyk­lej mie­ry opatr­nos­ti účas­tní­kom súk­rom­no-práv­ne­ho vzťa­hu vy­lu­ču­je zá­ver o exis­ten­cii zá­kon­ných zna­kov tres­tné­ho či­nu.

Ako prík­la­dy uvá­dzam tie­to súd­ne roz­hod­nu­tia:

Z roz­sud­ku Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky sp. zn. 2Tdo V 21/2013 zo dňa 4. feb­ruára 2014 vy­plý­va, že:

„Spo­ločný zá­klad pod­vod­ných ko­na­ní spo­čí­va v „omy­le " inej oso­by (oso­by od­liš­nej od pá­cha­te­ľa). Om­yl ako roz­por pred­sta­vy so sku­toč­nos­ťou v zmys­le skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du mu­sí mať ur­či­tú „kva­li­tu" (nes­ta­čí aká­koľ­vek nep­rav­da) a mu­sí byť pros­tried­kom spô­so­bi­lým na ok­la­ma­nie iné­ho v kon­krét­nej si­tuá­cii. Ak však oso­ba v omy­le vy­ko­ná­va­jú­ca ma­jet­ko­vú dis­po­zí­ciu má po­vin­nosť (vy­plý­va­jú­cu zo zá­ko­na, zo zmlu­vy ale­bo zvyk­los­tí) pres­kú­mať tvr­de­nia iných osôb, a to pros­tried­ka­mi bež­ne dos­tup­ný­mi a v ob­dob­ných prí­pa­doch aj bež­ne pou­ží­va­ný­mi, nie je mož­né len uve­de­nie nep­rav­dy, bez ďal­šie­ho po­va­žo­vať za „uvá­dzanie do omy­lu" v zmys­le skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du. V po­su­dzo­va­nej ve­ci nej­de o si­tuáciu, že sa­mot­né uve­de­nie nep­rav­dy, kto­rej pres­kú­ma­va­nie nie­je bež­né, resp. om­yl ani pri zvý­še­nej mie­re opatr­nos­ti ne­mož­no roz­poz­nať, prí­pad­ne oso­ba vy­ko­ná­va­jú­ca dis­po­zí­ciu nie je ob­jek­tív­ne schop­ná v ur­či­tom ča­se a sta­ve dis­po­nu­jú­ci­mi pros­tried­ka­mi prí­pad­ný om­yl eli­mi­no­vať. V da­nom prí­pa­de je pot­reb­né brať do úva­hy aj tzv. dodr­ža­nie ob­vyk­lej mie­ry opatr­nos­ti oso­by, kto­rá je uvá­dza­ná do omy­lu ale­bo kto­rej om­yl chce pá­cha­teľ vy­užiť.".

Z uz­ne­se­nia Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky sp. zn. 3T­do 15/2014 zo dňa 3. de­cem­bra 2014 vy­plý­va, že:

"po­vin­nú" mie­ru opatr­nos­ti je pot­reb­né po­su­dzo­vať vždy v rám­ci reál­nej si­tuácie to­ho -kto­ré­ho prí­pa­du, be­rúc do úva­hy aj oso­bu poš­ko­de­né­ho (vek, ži­vot­né skú­se­nos­ti, pos­ta­ve­nie v spo­loč­nos­ti) ".

Na zá­kla­de uve­de­ných ná­zo­rov mož­no uza­vrieť, že uve­de­nie nep­rav­di­vých sku­toč­nos­tí nie je mož­né sa­mo ose­be po­va­žo­vať za „uve­de­nie do omy­lu" pod­ľa zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu úve­ro­vé­ho pod­vo­du, pre­to­že „uvá­dzanie nep­rav­dy" nez­na­me­ná, že tie­to nep­rav­di­vé sku­toč­nos­ti bo­li ale­bo moh­li byť ob­jek­tív­ne spô­so­bi­lé ok­la­mať kla­ma­nú (poš­ko­de­nú) oso­bu. Vo všeo­bec­nos­ti sa za om­yl po­va­žu­je aká­koľ­vek pred­sta­va, kto­rá sa nez­ho­du­je so sku­toč­nos­ťou, pri­čom ná­le­ži­tosť „uve­de­nia do omy­lu" nie je napl­ne­ná kaž­dou, akou­koľ­vek nep­rav­dou, ale sa vy­ža­du­je, aby tá­to nep­rav­da (klam­stvo) moh­la vy­vo­lať v oso­be ok­la­ma­né­ho om­yl, pri kto­rom sa na stra­ne ok­la­ma­né­ho pred­pok­la­dá čin­nosť nie­len vní­ma­jú­ca, ale aj usu­dzu­jú­ca, te­da na stra­ne ok­la­ma­né­ho ne­mož­no od­hliad­nuť od roz­sa­hu je­ho ve­do­mos­tí a sku­toč­nos­tí, oh­ľa­dom kto­rých je kla­ma­ný, te­da od je­ho spô­so­bi­los­ti byť ok­la­ma­ný. Nie je mož­né nap­rík­lad bez ďal­šie­ho opo­me­núť mož­nosť ok­la­ma­né­ho om­yl jed­no­du­cho eli­mi­no­vať.

Ab­sen­cia omy­lu nie je dô­vo­dom ani na urče­nie tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti pre kva­li­fi­ko­va­né skut­ko­vé pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu úve­ro­vé­ho pod­vo­du vy­chá­dza­jú­ce zo zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty pod­ľa § 222 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, pre­to­že neexis­ten­cia omy­lu je otáz­kou ne­napl­ne­nia zna­ku skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu. Te­da, ak nie sú napl­ne­né for­mál­ne zna­ky zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu, ne­mô­žu byť napl­ne­né ani zna­ky kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu.

V prí­pa­de spo­ločnos­tí pos­ky­tu­jú­cich úve­ro­vé pro­duk­ty je tre­ba vy­ža­do­vať, aby pre­ve­ri­li žia­da­te­ľov o úver bež­ný­mi (dos­tup­ný­mi) pros­tried­ka­mi (nap­rík­lad cez ob­chod­ný re­gis­ter, So­ciál­nu pois­ťov­ňu, te­le­fo­nic­ké či osob­né pre­ve­ro­va­nie u za­mes­tná­va­te­ľa a pod.). Ne­mu­sia pri­tom vy­na­lo­žiť ne­ja­ké špe­ci­fic­ké úsi­lie a vy­ko­nať pod­rob­né pre­ve­ro­va­nie žia­da­te­ľa. Otáz­ka, či ok­la­ma­ný mo­hol svoj om­yl poz­nať, je ne­roz­hod­ná (bez vý­zna­mu) vte­dy, ak by mu­sel vy­na­lo­žiť viac úsi­lia, než sa za da­ných okol­nos­tí všeo­bec­ne pred­pok­la­dá (nap­rík­lad pou­ži­tie fa­loš­ných dok­la­dov to­tož­nos­ti nie je, spra­vid­la, mož­né zis­tiť za pou­ži­tia ob­vyk­lej mie­ry opatr­nos­ti, pre­to­že fa­loš­nosť dok­la­dov nie je čas­to mož­né zis­tiť len poh­ľa­dom bez bliž­šie­ho exper­tíz­ne­ho skú­ma­nia).

Po­vin­nosť dodr­žia­vať ob­vyk­lú mie­ru opatr­nos­ti vy­plý­va aj z us­ta­no­ve­nia § 415 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka, pri­čom ju má kaž­dý účas­tník ob­čian­skop­ráv­ne­ho (ob­chod­nop­ráv­ne­ho) vzťa­hu, te­da v zá­väz­ko­vých vzťa­hoch nie­len dl­žník, ale aj ve­ri­teľ.

Podľa § 415 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka kaž­dý je po­vin­ný po­čí­nať si tak, aby ne­do­chá­dza­lo ku ško­dám na zdra­ví, na ma­jet­ku, na prí­ro­de a ži­vot­nom pros­tre­dí.

Ten­to rov­no­váž­ny vzťah me­dzi účas­tník­mi zmlu­vy by mal byť za­cho­va­ný aj pri po­su­dzo­va­ní tres­tnos­ti ko­na­nia tých­to sub­jek­tov, kto­ré po­ru­še­ním tej­to práv­nej po­vin­nos­ti zod­po­ve­da­jú za ško­du pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 420 ods. 1 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka.

Podľa § 420 ods. 1 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka kaž­dý zod­po­ve­dá za ško­du, kto­rú spô­so­bil po­ru­še­ním práv­nej po­vin­nos­ti.

Na stra­ne ve­ri­teľa, kon­krét­ne osôb op­ráv­ne­ných v je­ho me­ne uzat­vá­rať úve­ro­vé zmlu­vy, naj­mä za­mes­tnan­cov spo­loč­nos­tí pos­ky­tu­jú­cich úve­ry, nie je na­vy­še vy­lú­če­ná ich tres­tnop­ráv­na zod­po­ved­nosť v dôs­led­ku preu­ká­za­né­ho úmy­sel­né­ho za­ned­ba­nia svo­jich po­vin­nos­tí pri pre­ve­ro­va­ní pred­lo­že­ných dok­la­dov.

Tres­tné­ho či­nu úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na sa do­pus­tí ten, kto ako za­mes­tna­nec, člen, šta­tu­tár­ny or­gán, zá­stup­ca ale­bo iná oso­ba op­ráv­ne­ná ko­nať za to­ho, kto úver pos­ky­tu­je, umož­ní zís­kať úver to­mu, o kom vie, že nespĺňa pod­mien­ky ur­če­né na je­ho pos­kyt­nu­tie.

V in­ten­ciách vy­ššie uve­de­ných úvah je mož­né kon­šta­to­vať, že v prí­pa­de, ak ve­ri­teľ
ne­dodr­žal pri uzat­vá­ra­ní zmlu­vy po­vin­nosť po­sú­diť s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou schop­nosť
spot­re­bi­teľa splá­cať spot­re­bi­teľ­ský úver, nie je dô­vod na ur­če­nie tres­tnop­ráv­nej
zod­po­ved­nos­ti žia­da­teľa o úver ani za po­kus tres­tné­ho či­nu úve­ro­vé­ho pod­vo­du. Od ve­ri­te­ľa
sa to­tiž vy­ža­du­je spl­ne­nie tej­to zá­kon­nej po­vin­nos­ti us­ta­no­ve­nej v § 7 ods. 1 zá­ko­na
o spot­re­bi­te
ľských úve­roch.

Pos­ky­to­va­teľ úve­ru (ve­ri­teľ), ako účas­tník súk­rom­nop­ráv­ne­ho vzťa­hu, je te­da pri­már­ne po­vin­ný dbať na ne­vyh­nut­nú ochra­nu svo­jich práv a ma­jet­ko­vých zá­uj­mov, dodr­žia­vať pot­reb­nú mie­ru opatr­nos­ti a za­bez­pe­čiť si ľah­ko dos­tup­né in­for­má­cie vý­znam­né pre roz­hod­nu­tie o pos­kyt­nu­tí úve­ru, mi­ni­mál­ne v roz­sa­hu us­ta­no­ve­nom v § 7 ods. 1 zá­ko­na o spot­re­bi­teľ­ských úve­roch.

V rám­ci do­ka­zo­va­nia počas tres­tné­ho ko­na­nia ve­de­né­ho za trest­ný čin úve­ro­vé­ho
pod­vo­du podľa § 222 Tres­tné­ho zá­ko­na or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní mu­sia ok­rem iných
okol­nos­tí do­ka­zo­vať aj nás­le­dok - spô­so­be­nie ško­dy as­poň nie ma­lej tres­tným či­nom a ur­čiť
jej vý­šku /§ 119 ods.l písm. e) Tres­tné­ho po­riad­ku/.

Podľa § 124 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na ško­dou sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie uj­ma na ma­jet­ku ale­bo reál­ny úby­tok na ma­jet­ku ale­bo na prá­vach poš­ko­de­né­ho ale­bo je­ho iná uj­ma, kto­rá je v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s tres­tným či­nom, bez oh­ľa­du na to, či ide o ško­du na ve­ci ale­bo na prá­vach. Ško­dou sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie aj zís­ka­nie pros­pe­chu v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s tres­tným či­nom.

Podľa § 124 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na ško­dou sa ro­zu­mie v zmys­le od­se­ku 1 aj uj­ma na zis­ku, na kto­rý by poš­ko­de­ný inak vzhľa­dom na okol­nos­ti a svo­je po­me­ry mal ná­rok ale­bo kto­rý by mo­hol od­ôvod­ne­ne do­siah­nuť.

Vo všeo­bec­nos­ti v prí­pa­doch úve­ro­vých pod­vo­dov ne­mož­no ško­du sto­tožňo­vať s vý­škou zís­ka­né­ho (pos­kyt­nu­té­ho) úve­ru, ak zá­ro­veň ne­doš­lo k uj­me na ma­jet­ku ve­ri­te­ľa.

Za úver (kre­dit) mož­no v už­šom zmys­le po­va­žo­vať do­čas­né pos­kyt­nu­tie pe­ňaž­ných pros­tried­kov v akej­koľ­vek for­me, kto­ré je nut­né pod­ľa do­hod­nu­tých pod­mie­nok vrá­tiť. Uver pos­ky­tu­je ve­ri­teľ dl­žní­ko­vi, v po­su­dzo­va­ných prí­pa­doch spot­re­bi­te­ľo­vi.

Ak z úve­ro­vé­ho vzťa­hu vy­plý­va pre spot­re­bi­te­ľa pla­te­nie úro­kov, je pod­ľa § 124 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na pot­reb­né k zá­klad­nej su­me úve­ru pri­po­čí­tať aj prís­luš­nú su­mu úro­kov, na kto­ré má poš­ko­de­ný (ve­ri­teľ) cel­kom zjav­ne ná­rok ako od­pla­tu za uží­va­nie je­ho fi­nan­čných pros­tried­kov.

Úrok je podľa ak­tuál­nej práv­nej úp­ra­vy - § 1 ods. 1 na­ria­de­nia vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 87/1995 Z. z., kto­rým sa vy­ko­ná­va­jú niek­to­ré us­ta­no­ve­nia Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len „na­ria­de­nie vlá­dy č. 87/1995 Z. z.") sú­čas­ťou od­pla­ty pri pos­kyt­nu­tí pe­ňaž­ných pros­tried­kov spot­re­bi­te­ľo­vi spo­lu s pop­lat­ka­mi a aký­mi­koľ­vek iný­mi od­plat­ný­mi pl­ne­nia­mi ale­bo iný­mi nák­lad­mi, kto­ré sú do­hod­nu­té pri pod­pi­se spot­re­bi­teľ­skej zmlu­vy a kto­ré sú spo­je­né s pos­kyt­nu­tím pe­ňaž­ných pros­tried­kov ale­bo vy­ža­do­va­né pri pos­kyt­nu­tí pe­ňaž­ných pros­tried­kov. Pri vý­poč­te od­pla­ty sa vy­chá­dza z pred­pok­la­du, že spot­re­bi­teľ­ská zmlu­va zos­ta­ne plat­ná do­hod­nu­tý' čas a že do­dá­va­teľ a spot­re­bi­teľ si bu­dú pl­niť svo­je po­vin­nos­ti za pod­mie­nok a v le­ho­tách do­hod­nu­tých v spot­re­bi­teľ­skej zmlu­ve.

Podľa § 53 ods. 6 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka, ak pred­me­tom spot­re­bi­teľ­skej zmlu­vy je pos­kyt­nu­tie pe­ňaž­ných pros­tried­kov, nes­mie od­pla­ta pre­vy­šo­vať naj­vyš­šiu prí­pus­tnú od­pla­tu, kto­rú mož­no od spot­re­bi­te­ľa pri pos­kyt­nu­tí pe­ňaž­ných pros­tried­kov po­ža­do­vať. Od­pla­tu, pod­rob­nos­ti o sta­no­ve­ní od­pla­ty, kri­té­riách jej sta­no­ve­nia a naj­vyš­šiu prí­pus­tnú vý­šku od­pla­ty us­ta­no­vu­je vy­ko­ná­va­cí pred­pis (§ la na­ria­de­nia vlá­dy č. 87/1995 Z. z.).

Podľa § 1 ods. 4 na­ria­de­nia vlá­dy č. 87/1995 Z. z. na úče­ly sta­no­ve­nia naj­vyš­šej prí­pus­tnej vý­šky od­pla­ty pod­ľa § la sa pou­ži­je prie­mer­ná hod­no­ta roč­nej per­cen­tuál­nej mie­ry nák­la­dov bánk a po­bo­čiek za­hra­nič­ných bánk pre jed­not­li­vé ty­py no­vo­pos­kyt­nu­tých spot­re­bi­teľ­ských úve­rov zve­rej­ne­ná pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su (§ 21 ods. 2 zá­ko­na o spot­re­bi­teľ­ských úve­roch), na­pos­le­dy v ča­se pred­chá­dza­jú­com uzav­re­tiu spot­re­bi­teľ­skej zmlu­vy.

Podľa § la ods. 1 na­ria­de­nia vlá­dy č. 87/1995 Z. z. pla­tí, že ak od­se­ky 2 a 3 neus­ta­no­vu­jú inak, od­pla­ta pri pos­kyt­nu­tí pe­ňaž­ných pros­tried­kov spot­re­bi­te­ľo­vi nes­mie pre­vý­šiť dvoj­ná­so­bok prie­mer­nej roč­nej per­cen­tuál­nej mie­ry nák­la­dov pod­ľa § 1 ods. 4 pri ob­dob­nom úve­re ale­bo pô­žič­ke roč­ne. Na úče­ly toh­to na­ria­de­nia vlá­dy sa ob­dob­ným úve­rom ale­bo pô­žič­kou ro­zu­mie ob­dob­ný pro­dukt, kto­rý je svo­jou po­va­hou naj­bliž­ší for­me pos­kyt­nu­tia pe­ňaž­ných pros­tried­kov spot­re­bi­te­ľo­vi pod­ľa pred­chá­dza­jú­cej ve­ty.

Naj­vyš­šia prí­pus­tná vý­ška od­pla­ty sa po­su­dzu­je podľa pra­vi­diel uve­de­ných v od­se­koch 1 až 3 ku dňu uzav­re­tia spot­re­bi­teľ­skej zmlu­vy, kto­rej pred­met­nom je pos­kyt­nu­tie pe­ňaž­ných pros­tried­kov spot­re­bi­te­ľo­vi (§ la ods. 4 na­ria­de­nia vlá­dy č. 87/1995 Z. z.).

Vý­ška od­pla­ty pri pos­kyt­nu­tí úve­ru by moh­la byť pri ne­dodr­ža­ní vy­ššie uve­de­ných kri­té­rií aj nep­ri­ja­teľ­nou pod­mien­kou spot­re­bi­teľ­skej zmlu­vy, keď­že nep­ri­ja­teľ­né pod­mien­ky sú uve­de­né v § 53 ods. 4 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka len de­monštra­tív­nym vý­poč­tom.

Podľa § 53 ods. 1 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka spot­re­bi­teľ­ské zmlu­vy nes­mú ob­sa­ho­vať us­ta­no­ve­nia, kto­ré spô­so­bu­jú znač­nú ne­rov­no­vá­hu v prá­vach a po­vin­nos­tiach zmluv­ných strán v nep­ros­pech spot­re­bi­te­ľa (ďa­lej len „nep­ri­ja­teľ­ná pod­mien­ka"). To nep­la­tí, ak ide o zmluv­né pod­mien­ky, kto­ré sa tý­ka­jú hlav­né­ho pred­me­tu pl­ne­nia a pri­me­ra­nos­ti ce­ny, ak tie­to zmluv­né pod­mien­ky sú vy­jad­re­né ur­či­to, jas­ne a zro­zu­mi­teľ­ne ale­bo ak bo­li nep­ri­ja­teľ­né pod­mien­ky in­di­vi­duál­ne do­jed­na­né.

Podľa § 53 ods. 5 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka nep­ri­ja­teľ­né pod­mien­ky up­ra­ve­né v spot­re­bi­teľ­ských zmlu­vách sú nep­lat­né.

Podľa § 3 ods. 3 zá­ko­na č. 250/2007 Z. z. o ochra­ne spot­re­bi­te­ľa a o zme­ne zá­ko­na Slo­ven­skej ná­rod­nej ra­dy č. 372/1990 Zb. o pries­tup­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov kaž­dý spot­re­bi­teľ má prá­vo na ochra­nu pred nep­ri­ja­teľ­ný­mi pod­mien­ka­mi v spot­re­bi­teľ­ských zmlu­vách (§ 52 až 54 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka).

Od­pla­ta po­ža­do­va­ná od spot­re­bi­teľa pri pos­kyt­nu­tí pe­ňaž­ných pros­tried­kov mu­sí byť kaž­dým štát­nym or­gá­nom (nie­len sú­dom) vy­hod­no­co­va­ná tak, či je ale­bo nie­je nep­ri­ja­teľ­nou pod­mien­kou spot­re­bi­teľ­skej zmlu­vy pod­ľa § 53 ods. 6 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka, a to aj s oh­ľa­dom na Smer­ni­cu Ra­dy č. 93/13/EHS z 5. ap­rí­la 1993 o ne­ka­lých pod­mien­kach v spot­re­bi­teľ­ských zmlu­vách.

Je ne­vyh­nut­né priz­nať tres­tnop­ráv­nu ochra­nu ve­ri­te­ľo­vi, kto­rý bol pri pos­ky­to­va­ní pe­ňaž­ných pros­tried­kov pod­ve­de­ný dl­žní­kom (žia­da­te­ľom o úver), ale nie je mož­né priz­nať práv­nu ochra­nu, vrá­ta­ne tres­tnop­ráv­nej ochra­ny nep­ri­ja­teľ­ným (ne­ka­lým) pod­mien­kam, kto­ré ve­ri­teľ po­ža­du­je od dl­žní­ka v spot­re­bi­teľ­skej zmlu­ve.

Ak te­da ve­ri­teľ po­ža­du­je nep­ri­me­ra­ne vy­so­kú od­pla­tu za pos­kyt­nu­tie úve­ru (nad rá­mec vy­ššie uve­de­ných kri­té­rií), or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní tie­to fi­nan­čné pros­tried­ky ne­zahr­nú do vý­šky spô­so­be­nej ško­dy dl­žní­kom.

Z hľa­dis­ka nás­led­ku tres­tné­ho či­nu pri tres­tnom či­ne úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 Tres­tné­ho zá­ko­na pri vy­rie­še­ní pred­bež­nej otáz­ky, či od­pla­ta za pos­kyt­nu­tý úver je ale­bo nie je nep­ri­ja­teľ­nou pod­mien­kou spot­re­bi­teľ­skej zmlu­vy, sa vý­ška ško­dy v tres­tnom ko­na­ní ur­čí len sa­mot­nou su­mou pos­kyt­nu­tých pe­ňaž­ných pros­tried­kov, ak i e od­pla­ta za ich pos­kyt­nu­tie nep­ri­ja­teľ­nou pod­mien­kou spot­re­bi­teľ­skej zmlu­vy ale­bo vý­ška ško­dy bu­de vy­ššia od su­my pos­kyt­nu­tých pe­ňaž­ných pros­tried­kov o su­mu od­pla­ty, ak nie ie od­pla­ta za pos­kyt­nu­tý úver nep­ri­ja­teľ­nou pod­mien­kou zmlu­vy.

Z občian­skop­ráv­ne­ho hľa­dis­ka len súd mô­že vy­slo­viť, vzhľa­dom na nep­ri­me­ra­ne vy­so­kú od­pla­tu za pos­kyt­nu­tie úve­ru, ab­so­lút­nu nep­lat­nosť ce­lej spot­re­bi­teľ­skej zmlu­vy ale­bo nep­lat­nosť len tej­to nep­ri­ja­teľ­nej pod­mien­ky zmlu­vy, kto­rá je od­de­li­teľ­nou čas­ťou zmlu­vy.

Z tres­tnop­ráv­ne­ho hľa­dis­ka je pod­stat­né to, či pá­cha­teľ (úve­ro­vý dl­žník) napl­nil svo­jím ko­na­ním ob­li­ga­tór­ne zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 Tres­tné­ho zá­ko­na, a to bez oh­ľa­du na to, aká vý­ška od­pla­ty za pos­kyt­nu­tý úver bo­la v spot­re­bi­teľ­skej zmlu­ve sta­no­ve­ná.

To­to sta­no­vis­ko na­do­bú­da zá­väz­nosť 1. de­cem­bra 2018. Sta­no­vis­ko je zá­väz­né pre všet­kých pro­ku­rá­to­rov, práv­nych ča­ka­te­ľov pro­ku­ra­tú­ry a asis­ten­tov pro­ku­rá­to­rov, kto­rí bu­dú pod­ľa ne­ho pos­tu­po­vať dov­te­dy, kým ne­bu­de pri­ja­tý iný práv­ny ná­zor ale­bo kým ne­dôj­de k le­gis­la­tív­nej zme­ne, kto­rá bu­de mať vplyv na ob­sah toh­to sta­no­vis­ka.


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia