Uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci Glance Hause

Publikované: 28. 01. 2019, čítané: 1386 krát
 

 

Úvod­ná poz­nám­ka JUDr. Pe­ter Šam­ko

 Niž­šie v texte je uve­de­né kom­plet­né zne­nie uz­ne­se­nia Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve, kto­rým bo­lo roz­hod­nu­té o od­vo­la­ní pro­ku­rá­to­ra pro­ti os­lo­bo­dzu­jú­ce­mu roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va II v tres­tnej ve­ci zná­mej ako Glan­ce Hau­se. Roz­hod­nu­tie zve­rej­ňu­je­me pre neus­tá­ly zá­ujem ve­rej­nos­ti a mé­dií o je­ho zne­nie.

 Práv­ne sa uz­ne­se­nie kraj­ské­ho sú­du (v bo­de I) za­obe­rá naj­mä ur­čo­va­ním vý­šky ško­dy pri tres­tnom či­ne pod­vo­du v prí­pa­doch, ak je pred­me­tom úto­ku ob­chod­ný po­diel v spo­loč­nos­ti s ru­če­ním ob­me­dze­ným  ako aj vy­svet­le­ním ma­jet­ko­vej sa­mos­tat­nos­ti ob­chod­ných spo­loč­nos­tí (s.r.o. a ak­cio­vej spo­loč­nos­ti), kto­rých ma­je­tok je od­de­le­ný od ma­jet­ku spo­loč­ní­kov, či ak­cio­ná­rov s tým, že útok na ma­je­tok ob­chod­nej spo­loč­nos­ti zna­me­ná spô­so­be­nie ško­dy ob­chod­nej spo­loč­nos­ti a nie jej spo­loč­ní­ka, či ak­cio­ná­ra.  Tak­tiež sa za­obe­rá od­lí­še­ním hod­no­ty ob­chod­né­ho po­die­lu v ob­chod­nej spo­loč­nos­ti od hod­no­ty ve­cí (hnu­teľ­ných, či neh­nu­teľ­ných), kto­ré vlas­tní ob­chod­ná spo­loč­nosť (hod­no­ta ob­chod­né­ho po­die­lu v spo­loč­nos­ti sa ne­rov­ná hod­no­te ve­cí, kto­ré tá­to spo­loč­nosť vlas­tní). V ne­pos­led­nom ra­de sa uz­ne­se­nie kraj­ské­ho sú­du za­obe­rá aj zneu­ži­tím pl­nej mo­ci na za­stu­po­va­nie spo­loč­ní­ka v ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, keď oso­ba ko­na­jú­ca na pod­kla­de pl­nej mo­ci ko­ná nie v pros­pech a v zá­uj­me ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, ale sle­du­je iba svoj vlast­ný pros­pech.

 V bo­de II sa uz­ne­se­nie kraj­ské­ho sú­du za­obe­rá vý­kla­dom zna­kov tres­tné­ho či­nu kri­vé­ho ob­vi­ne­nia so zá­ve­rom, že vy­slo­viť po­doz­re­nie, že doš­lo k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu a že sa toh­to tres­tné­ho či­nu moh­la do­pus­tiť kon­krét­na oso­ba zna­me­ná vy­slo­viť len ur­či­tú dom­nien­ku (pred­pok­lad) o mož­nom spá­cha­ní kon­krét­ne­ho skut­ku zo stra­ny kon­krét­nej oso­by. Vy­slo­ve­nie ta­ké­ho­to pred­pok­la­du (po­doz­re­nia) nie je však to­tož­né od ve­do­mé­ho kla­ma­nia, pri kto­rom vy­po­ve­da­jú­ca oso­ba vie, že uvá­dza nep­rav­di­vé skut­ko­vé úda­je a nep­rav­di­vé úda­je o tom, že sa toh­to ko­na­nia ma­la do­pus­tiť kon­krét­na oso­ba. Vy­slo­ve­nie po­doz­re­nia te­da nie je mož­né sto­tož­ňo­vať s ve­do­mým kla­ma­ním vy­po­ve­da­jú­cej oso­by.

 

                                                                                                       sp.zn. 4To/80/2018

 

  U Z N E S E N I E

 

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du JUDr. Pet­ra Šam­ka a sud­cov JUDr. Ka­ro­la Ko­vá­ča a JUDr. Vla­di­mí­ra Buch­val­da v tres­tnej ve­ci pro­ti ob­ža­lo­va­né­mu R Č a spol. stí­ha­né­ho pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin pod­vo­du pod­ľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. a iné o od­vo­la­ní pro­ku­rá­tor­ky Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry GP SR pro­ti roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va II  sp. zn. 3T/187/2015 zo dňa 29.01.2018, na ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom dňa 11.ok­tób­ra 2018 tak­to

 

r o z h o d o l :

        

I. Pod­ľa § 319 Tr. por. sa od­vo­la­nie pro­ku­rá­tor­ky Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry SR vo vzťa­hu k vý­ro­ko­vej čas­ti I. roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va II sp. zn. 3T/187/2015 zo dňa 29.01.2018, kto­rým bo­li ob­ža­lo­va­ní R Č a A Č os­lo­bo­de­ní spod ob­ža­lo­by pro­ku­rá­tor­ky sp. zn. VII/2 Gv 89/10/1000 zo dňa 07.10.2015   z a m i e t a.

 

II. Pod­ľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va II sp. zn. 3T/187/2015 zo dňa 29.01.2018 vo vý­ro­ko­vej čas­ti II., v kto­rej bol ob­ža­lo­va­ný R Č os­lo­bo­de­ný spod ob­ža­lo­by pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va II sp. zn. 1Pv 258/2012 zo dňa 22.02.2016.

 

Pod­ľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec vo vý­ro­ko­vej čas­ti II. na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku v r a c i a sú­du pr­vé­ho stup­ňa, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

 

 

O d ô v o d n e n i e

 

            Na­pad­nu­tým roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va II sp. zn. 3T/187/2015 zo dňa 29.01.2018 bo­li v bo­de I. roz­sud­ku ob­ža­lo­va­ní R Č a A Č pod­ľa § 285 písm. a) Tr. por. os­lo­bo­de­ní spod ob­ža­lo­by Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry sp. zn. VII/2 Gv 89/10/1000 zo dňa 07.10.2015 pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin pod­vo­du pod­ľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. (ob­ža­lo­va­ný R Č) a pre po­moc k obzvlášť zá­važ­né­mu zlo­či­nu pod­vo­du pod­ľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. (ob­ža­lo­va­ná A Č), kto­rých sa ma­li do­pus­tiť na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

 ob­vi­ne­ný R Č po­tom ako v úmys­le obo­ha­tiť sa o ma­je­tok fi­riem pa­tria­cim do por­tfó­lia spo­loč­nos­ti C D I Ltd., v kto­rých tá­to spo­loč­nosť vy­stu­po­va­la ako je­di­ný spo­loč­ník, G H s. r. o., V I, s. r. o. A I, s. r. o. A, s. r. o. na­priek to­mu, že mal ve­do­mosť o nep­lat­nos­ti sub­sti­tuč­nej pl­nej mo­ci k za­stu­po­va­niu Ing. J Š po­ve­re­nej na zá­kla­de všeo­bec­nej pl­nej mo­ci na za­stu­po­va­nie C D I Ltd. (ďa­lej len CDI Ltd.) so síd­lom....., kto­rú mu dňa 31.03.2009 vy­sta­vi­la Ing. J Š, na­ro­de­ná ..... po pred­chá­dza­jú­cej do­ho­de so svo­jou man­žel­kou, ob­vi­ne­nou A Č,

1/ ob­vi­ne­ný R Č, vy­stu­pu­júc v me­ne spo­loč­nos­ti C D I Ltd., ako je­di­né­ho spo­loč­ní­ka v tu­zem­skej ob­chod­nej spo­loč­nos­ti G H, s. r. o., IČO: ...., dňa 01.02.2010 prip­ra­vil a pod­pí­sal Zmlu­vu o pre­vo­de ob­chod­né­ho po­die­lu v tej­to tu­zem­skej spo­loč­nos­ti vo vý­ške 100 % na A Č, ako na­do­bú­da­teľ­ku za od­pla­tu vo vý­ške 6.639,- Eur a dňa 03.02.2010 Zmlu­vu o pre­vo­de ob­chod­né­ho po­die­lu spo­lu s roz­hod­nu­tím je­di­né­ho spo­loč­ní­ka, v kto­rom bo­la ob­vi­ne­ná A Č vy­me­no­va­ná za ko­na­teľ­ku spo­loč­nos­ti G H, s. r. o., pred­lo­žil pra­cov­ní­kom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I na vy­ko­na­nie zá­pi­su o zme­ne spo­loč­ní­ka a ko­na­te­ľa spo­loč­nos­ti G H, s. r. o., pri­čom op­ráv­ne­nie ko­nať za spo­loč­nosť CD1 Ltd. preu­ka­zo­val už od­vo­la­nou, nep­lat­nou pl­nou mo­cou zo dňa 31.03.2009, spo­lu s fo­to­kó­piou všeo­bec­nej pl­nej mo­ci pre Ing. J Š z 21.09.2009 a lis­ti­na­mi preu­ka­zu­jú­ci­mi exis­ten­ciu spo­loč­nos­ti C D I Ltd. - Zá­kon o spo­loč­nos­tiach 1985, pri­čom tie­to do­ku­men­ty (ne­vyh­nut­né k zá­pi­su ním po­ža­do­va­ných zmien) ob­vi­ne­ný R Č zís­kal pres­ne ne­zis­te­ným spô­so­bom zo zlož­ky súd­ne­ho spi­su spo­loč­nos­ti A I, s. r. o., sp. zn. 5 Re/2404/2009 v ča­se, ke­dy už ne­mal k zlož­ke prís­tup, na zá­kla­de čo­ho sa ob­vi­ne­ná A Č sta­la je­di­nou spo­loč­níč­kou fir­my G H, s. r. o. a jej je­di­ným ko­na­te­ľom a z tej­to po­zí­cie nás­led­ne je­di­nou oso­bou, kto­rá moh­la nak­la­dať s ma­jet­kom, v tom ča­se po­ly­fun­kčným by­to­vým do­mom na Du­kel­skej uli­ci v Ber­no­lá­ko­ve, čím pred­chá­dza­jú­ce­mu spo­loč­ní­ko­vi spo­loč­nos­ti C D I Ltd. v za­stú­pe­ní Ing. J Š spô­so­bi­li ško­du vo vý­ške 4.282.851,52 Eur, ško­du vo for­me uš­lé­ho zis­ku vo vý­ške 4.282.851,52 Eur,

 2/ ob­vi­ne­ný R Č, vy­stu­pu­júc v me­ne spo­loč­nos­ti C D I Ltd., ako je­di­né­ho spo­loč­ní­ka v tu­zem­skej ob­chod­nej spo­loč­nos­ti V I, s. r. o., IČO: ..... dňa 01.02.2010 prip­ra­vil a pod­pí­sal Zmlu­vu o pre­vo­de ob­chod­né­ho po­die­lu v tej­to tu­zem­skej spo­loč­nos­ti vo vý­ške 100 % na A Č, ako na­do­bú­da­teľ­ku za od­pla­tu vo vý­ške 6.639,- Eur a dňa 03.02.2010 Zmlu­vu o pre­vo­de ob­chod­né­ho po­die­lu spo­lu s roz­hod­nu­tím je­di­né­ho spo­loč­ní­ka, v kto­rom bo­la ob­vi­ne­ná A Č vy­me­no­va­ná za ko­na­teľ­ku spo­loč­nos­ti V I, s. r. o., pred­lo­žil pra­cov­ní­kom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I na vy­ko­na­nie zá­pi­su o zme­ne spo­loč­ní­ka a ko­na­te­ľa spo­loč­nos­ti V I, s. r. o., pri­čom op­ráv­ne­nie ko­nať za spo­loč­nosť CDI Ltd. preu­ka­zo­val už od­vo­la­nou, nep­lat­nou pl­nou mo­cou zo dňa 31.03.2009, spo­lu s fo­to­kó­piou všeo­bec­nej pl­nej mo­ci pre Ing. J Š z 21.09.2009 a lis­ti­na­mi preu­ka­zu­jú­ci­mi exis­ten­ciu spo­loč­nos­ti C D I Ltd. - Zá­kon o spo­loč­nos­tiach 1985, pri­čom tie­to do­ku­men­ty (ne­vyh­nut­né k zá­pi­su ním po­ža­do­va­ných zmien) ob­vi­ne­ný R Č zís­kal pres­ne ne­zis­te­ným spô­so­bom zo zlož­ky súd­ne­ho spi­su spo­loč­nos­ti A I, s. r. o., sp. zn, 5 Re/2404/2009 v ča­se, ke­dy už ne­bol op­ráv­ne­ný k prís­tu­pu k zlož­ke tej­to spo­loč­nos­ti na Ok­res­nom sú­de Bra­tis­la­va I, na zá­kla­de čo­ho sa ob­vi­ne­ná A Č sta­la je­di­nou spo­loč­níč­kou fir­my V I, s. r. o. a jej je­di­ným ko­na­te­ľom a z tej­to po­zí­cie nás­led­ne je­di­nou oso­bou, kto­rá moh­la nak­la­dať s ma­jet­kom fir­my, do kto­ré­ho v tom ča­se pat­ri­lo aj luxus­né osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. Lam­bor­ghi­ni, VIN: ZHWGE 12T58LA06944 v hod­no­te 106.000,- Eur a osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. Mit­su­bis­hi Pa­je­ro, VIN: JMBLYV98W9J400462 v hod­no­te 44.760,- Eur, čím pred­chá­dza­jú­ce­mu spo­loč­ní­ko­vi spo­loč­nos­ti CDI Ltd. v za­stú­pe­ní Ing. J Š spô­so­bi­li ško­du vo vý­ške 150.760,- Eur,

3/ ob­vi­ne­ný R Č, vy­stu­pu­júc v me­ne spo­loč­nos­ti C D I Ltd., ako je­di­né­ho spo­loč­ní­ka v tu­zem­skej ob­chod­nej spo­loč­nos­ti A I, s. r. o., IČO: ...., dňa 01.02.2010 prip­ra­vil a pod­pí­sal v me­ne spo­loč­nos­ti CDI Ltd. Zmlu­vu o pre­vo­de ob­chod­né­ho po­die­lu v tej­to tu­zem­skej spo­loč­nos­ti vo vý­ške 100 % na A Č, ako na­do­bú­da­teľ­ku za od­pla­tu vo vý­ške 6.639,- Eur. Dňa 03.02.2010 Zmlu­vu o pre­vo­de ob­chod­né­ho po­die­lu spo­lu s roz­hod­nu­tím je­di­né­ho spo­loč­ní­ka, v kto­rom bo­la ob­vi­ne­ná A Č vy­me­no­va­ná za ko­na­teľ­ku spo­loč­nos­ti A I, s. r. o., pred­lo­žil pra­cov­ní­kom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I na vy­ko­na­nie zá­pi­su o zme­ne spo­loč­ní­ka a ko­na­te­ľa spo­loč­nos­ti A I, s. r. o., pri­čom op­ráv­ne­nie ko­nať za spo­loč­nosť CDI Ltd. preu­ka­zo­val už od­vo­la­nou, nep­lat­nou pl­nou mo­cou zo dňa 31.03.2009, spo­lu s fo­to­kó­piou všeo­bec­nej pl­nej mo­ci pre Ing. J Š zo dňa 21.09.2009 a lis­ti­na­mi preu­ka­zu­jú­ci­mi exis­ten­ciu spo­loč­nos­ti C D I Ltd. - Zá­kon o spo­loč­nos­tiach 1985, pri­čom tie­to do­ku­men­ty (ne­vyh­nut­né k zá­pi­su ním po­ža­do­va­ných zmien) ob­vi­ne­ný R Č zís­kal pres­ne ne­zis­te­ným spô­so­bom zo zlož­ky súd­ne­ho spi­su spo­loč­nos­ti A I, s. r. o., sp. zn. 5 Re/2404/2009 v ča­se, ke­dy už ne­bol op­ráv­ne­ný k prís­tu­pu k zlož­ke tej­to spo­loč­nos­ti na Ok­res­nom sú­de Bra­tis­la­va I, na zá­kla­de čo­ho sa ob­vi­ne­ná A Č sta­la je­di­nou spo­loč­níč­kou fir­my A I, s. r. o. a jej je­di­ným ko­na­te­ľom a z tej­to po­zí­cie nás­led­ne je­di­nou oso­bou, kto­rá moh­la nak­la­dať s ma­jet­kom fir­my, do kto­ré­ho v ča­se pre­vo­du pat­ri­li neh­nu­teľ­nos­ti, po­zem­ky par­cel­né čís­lo 1616/8, 1616/11 a ro­din­ný dom na par­cel­nom čís­le 1616/11 za­pí­sa­né na LV č. 2988 v k. ú. B, čím pred­chá­dza­jú­ce­mu spo­loč­ní­ko­vi spo­loč­nos­ti CDI Ltd. v za­stú­pe­ní Ing. J Š spô­so­bi­li ško­du vo vý­ške 803.293,- Eur,

4/ ob­vi­ne­ný R Č, vy­stu­pu­júc v me­ne spo­loč­nos­ti C D I Ltd., ako je­di­né­ho spo­loč­ní­ka v tu­zem­skej ob­chod­nej spo­loč­nos­ti A, s. r. o., IČO:..., v me­sia­ci feb­ruár 2010 prip­ra­vil a pod­pí­sal Zmlu­vu o pre­vo­de ob­chod­né­ho po­die­lu v tej­to tu­zem­skej spo­loč­nos­ti vo vý­ške 100 % na A Č, ako na­do­bú­da­teľ­ku za od­pla­tu vo vý­ške 6.639,- Eur. V pres­ne ne­zis­te­ný deň Zmlu­vu o pre­vo­de ob­chod­né­ho po­die­lu s roz­hod­nu­tím je­di­né­ho spo­loč­ní­ka, v kto­rom bo­la ob­vi­ne­ná A Č vy­me­no­va­ná za ko­na­teľ­ku spo­loč­nos­ti A, s. r. o., pred­lo­žil pra­cov­ní­kom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I na vy­ko­na­nie zá­pi­su o zme­ne spo­loč­ní­ka a ko­na­te­ľa spo­loč­nos­ti A, s. r. o., pri­čom op­ráv­ne­nie ko­nať za spo­loč­nosť CDI Ltd. preu­ka­zo­val už od­vo­la­nou, nep­lat­nou pl­nou mo­cou zo dňa 31.03.2009, spo­lu s fo­to­kó­piou všeo­bec­nej pl­nej mo­ci pre Ing J Š z 21.09.2009 a lis­ti­na­mi preu­ka­zu­jú­ci­mi exis­ten­ciu spo­loč­nos­ti C D I Ltd. - Zá­kon o spo­loč­nos­tiach 1985, pri­čom tie­to do­ku­men­ty (ne­vyh­nut­né k zá­pi­su nim po­ža­do­va­ných zmien) ob­vi­ne­ný R Č zís­kal pres­ne ne­zis­te­ným spô­so­bom zo zlož­ky súd­ne­ho spi­su spo­loč­nos­ti A I, s. r. o., sp. zn. 5 Re/2404/2009 v ča­se, ke­dy už ne­bol op­ráv­ne­ný k prís­tu­pu k zlož­ke tej­to spo­loč­nos­ti na Ok­res­nom sú­de Bra­tis­la­va I, na zá­kla­de čo­ho sa ob­vi­ne­ná A Č sta­la je­di­nou spo­loč­níč­kou fir­my A, s. r. o. a jej je­di­ným ko­na­te­ľom a z tej­to po­zí­cie nás­led­ne je­di­nou oso­bou, kto­rá moh­la nak­la­dať z ma­jet­kom fir­my, do kto­ré­ho v tom ča­se pat­ri­li neh­nu­teľ­nos­ti za­pí­sa­né na LV č. 3931 v k. ú. B, po­zos­tá­va­jú­ce z kan­ce­lá­rie a dvoch par­ko­va­cích miest v hod­no­te 74.000,-Eur, poh­ľa­dáv­ky vo­či spo­loč­nos­ti T, s. r. o., vznik­nu­tej ako ne­dop­la­tok zo zmlu­vy o pre­vo­de vlas­tníc­tva k ne­by­to­vé­mu pries­to­ru vo vý­ške 184.690,96 Eur, čím pred­chá­dza­jú­ce­mu spo­loč­ní­ko­vi spo­loč­nos­ti CDI Ltd. v za­stú­pe­ní Ing. J Š spô­so­bi­li ško­du vo vý­ške 258.690,96 Eur,

pre­to­že ne­bo­lo do­ká­za­né, že sa stal sku­tok, pre kto­rý sú ob­ža­lo­va­ní stí­ha­ní.

 Pod­ľa § 288 ods. 1 Tr. por. bo­la poš­ko­de­ná spo­loč­nosť CDI Ltd. od­ká­za­ná s ná­ro­kom na náh­ra­du ško­dy na ci­vil­ný pro­ces.

 Vo vý­ro­ko­vej čas­ti II. na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va II sp. zn. 3T/187/2015 zo dňa 29.01.2018 bol ob­ža­lo­va­ný R Č pod­ľa § 285 písm. a) Tr. por. os­lo­bo­de­ný spod ob­ža­lo­by Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va II sp. zn. 1Pv 258/12 zo dňa 22.02.2016 pre pre­čin kri­vé­ho ob­vi­ne­nia pod­ľa § 345 ods. 1 Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť tak, že

 dňa 28.10.2011 na Os­ve­to­vej uli­ci č. 4 v Bra­tis­la­ve, v úmy­sel pri­vo­diť tres­tné stí­ha­nie Ing. J Š do zá­pis­ni­ce o vý­slu­chu sved­ka - poš­ko­de­né­ho v tres­tnej ve­ci ve­de­nej na Od­bo­re eko­no­mic­kej kri­mi­na­li­ty, Od­bo­re kri­mi­nál­nej po­lí­cie, Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva PZ v Bra­tis­la­ve II pre zlo­čin pod­vo­du pod­ľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na pod čís­lom ORP-288/OEK-B2-2011 pred vy­šet­ro­va­te­ľom OR PZ Bra­tis­la­va II uvie­dol in­for­má­cie, že Ing. J Š mu da­la dňa 17.10.2008 pod­pí­sať v kan­ce­lá­rii spol. C, s. r. o. pre­vod­ný prí­ka­zu na su­mu 33.193,32 Eur   (t. j. 1.000.000,- Sk) na účet A Č a vzá­pä­tí od ne­ho po­žia­da­la pod­pis eš­te jed­né­ho pla­tob­né­ho prí­ka­zu z dô­vo­du chy­by pri vy­pl­ne­ní pr­vé­ho prí­ka­zu, rov­na­ko na su­mu 33.193,32 Eur (t. j. 1.000.000,- Sk), ale už s ne­vypl­ne­ným čís­lom úč­tu a tým ma­lo dôjsť k pre­vo­du 33.193,32 Eur (t. j. 1.000.000,- Sk) v pros­pech spo­loč­nos­ti E c, s. r. o. a tak ma­la vznik­núť spo­loč­nos­ti C, s. r. o. ško­da vo vý­ške 33.193, 32 Eur (t. j. 1.000.000,- Sk), čo sa však ne­zak­la­da­lo na prav­de, na­koľ­ko pred­lo­že­ný­mi dok­lad­mi Ing. J Š bo­lo uve­de­né tvr­de­nie vy­lú­če­né, pre­to­že v ča­se uve­de­nom ob­vi­ne­ným R Č sa me­no­va­ná na­chá­dza­la na do­vo­len­ke v Juž­nej Ame­ri­ke,

pre­to­že ne­bo­lo do­ká­za­né, že sa stal sku­tok, pre kto­rý je ob­ža­lo­va­ný stí­ha­ný.

 Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku po­da­la v zá­kon­nej le­ho­te od­vo­la­nie pro­ku­rá­tor­ka Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry SR a to do vý­ro­ko­vej čas­ti I. ako aj II. na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku.

 V pí­som­ných dô­vo­doch po­da­né­ho od­vo­la­nia na­mie­ta, že ok­res­ný súd nad rá­mec ele­men­tár­nej práv­nej lo­gi­ky vy­hod­no­til pl­no­mo­cen­stvo zo dňa 31.03.2009 za ob­sa­ho­vo rov­no­cen­né všeo­bec­nej pl­nej mo­ci zo dňa 09.03.2009. Súd po­rov­na­ním tých­to pl­ných mo­cí ig­no­ro­val fakt, že všeo­bec­ná pl­ná moc z 09.03.2009 bo­la vy­sta­ve­ná pre Ing. J Š a pl­no­mo­cen­stvo zo dňa 31.03.2009 bo­lo vy­sta­ve­né ňou, pri­čom lo­gi­ka ho­vo­rí, že nik­to ne­mô­že na dru­hé­ho pre­niesť viac práv než má sám. Tak­že ak Ing. J Š bo­la všeo­bec­nou pl­nou mo­cou z 09.03.2009 spl­no­moc­ne­ná na vy­ko­ná­va­nie všet­kých ale­bo iba niek­to­rých úko­nov tam expli­cit­ne uve­de­ných, ne­moh­la pl­no­mo­cen­stvom z 31.03.2009 ob­ža­lo­va­né­ho us­ta­no­viť na ta­ké úko­ny, kto­ré ani ona sa­ma ne­moh­la vy­ko­nať a te­da zá­ver sú­du, že pl­no­mo­cen­stvo z 31.03.2009 je pl­no­mo­cen­stvom šir­ším, je zá­ve­rom po­chyb­ným. Sku­toč­nosť, že ob­ža­lo­va­ný ne­mal op­ráv­ne­nie ko­nať za spo­loč­nosť CDI je zrej­má aj z vý­po­ve­de poš­ko­de­nej Ing. J Š ako aj z vý­po­ve­de sved­ka Ľ B, kto­ré­mu mal ob­ža­lo­va­ný po­ve­dať, že on ko­nať za CDI ne­mô­že le­bo nik­dy ne­mal pl­no­mo­cen­stvo. Súd sa na jed­nej stra­ne až nad­sa­de­ným spô­so­bom za­obe­rá pod­sta­tou pl­no­mo­cen­stva, av­šak pri je­ho hod­no­te­ní ako lis­tin­né­ho dô­ka­zu ig­no­ru­je os­tat­né dô­kaz­né pros­tried­ky, kto­ré preu­ka­zu­jú, že ob­ža­lo­va­ný nik­dy za CDI ne­ko­nal a ne­bol k to­mu op­ráv­ne­ný a kto­ré vy­plý­va­jú z vý­po­ve­dí poš­ko­de­nej, sved­kov a v ne­pos­led­nom ra­de aj zo zá­pi­so­vé­ho ko­na­nia o zme­nách v štruk­tú­re spo­loč­ní­kov a ko­na­te­ľov spo­loč­nos­tí G H, V I, A I a A s. r. o.

 Ob­ža­lo­va­ný vy­po­ve­dal, že ce­lé je­ho ko­na­nie sme­ru­je k to­mu, aby sa ne­ja­kým spô­so­bom dos­tal k ma­jet­ku tých­to spo­loč­nos­tí, aby z nich pob­ral úžit­ky, aj keď už za ne ne­mô­že ko­nať. Poš­ko­de­ná pri­tom vy­po­ve­da­la, že ob­ža­lo­va­ný ve­del o od­vo­la­ní pl­nej mo­ci. Tú­to vý­po­veď poš­ko­de­nej pod­po­ru­je aj no­tár­ska zá­pis­ni­ca z 21.10.2009 pod­ľa kto­rej Ing. J Š dňa 15.10.2009 od­vo­la­la pl­no­mo­cen­stvo R Č pre ob­chod­né spo­loč­nos­ti, kto­ré sú tam vý­slov­ne uve­de­né. Je prav­dou, že tam nie sú uve­de­né spo­loč­nos­ti G H s.r.o. a A s. r. o., av­šak v tých­to spo­loč­nos­tiach ob­ža­lo­va­ný ani žiad­ne pos­ta­ve­nie ako šta­tu­tár ale­bo spo­loč­ník ne­mal a ne­po­va­žo­va­la za pot­reb­né ho od­vo­lá­vať aj vo­či nim. Do­ru­če­nie od­vo­la­nia pl­nej mo­ci cez no­tár­sku zá­pis­ni­cu zvo­li­la poš­ko­de­ná až po­tom, čo ob­ža­lo­va­né oso­by od­miet­li dňa 20.10.2009 prev­ziať od­vo­la­nie pl­ných mo­cí, mi­mo iných aj pl­nú moc od spo­loč­nos­ti CDI.

 Pro­ku­rá­tor­ka opo­nu­je ná­zo­ru ok­res­né­ho sú­du, že z dô­vo­du us­tá­le­nia vý­šky spô­so­be­nej ško­dy bo­lo ne­vyh­nut­né vy­po­čuť ako sved­ka S I z Do­mi­ni­ky, pre­to­že sku­tok omy­lu sa stal na re­gis­tro­vom sú­de Bra­tis­la­va a dô­kaz vý­slu­chom toh­to sved­ka je nad­by­toč­ným, nič ne­do­ka­zu­jú­cim. Po­kiaľ bol súd ná­zo­ru, že ten­to dô­kaz je pot­reb­ným, po­tom mo­hol pos­tu­po­vať pod­ľa § 2 ods. 11 Tr. por. a vy­ko­nať ho sám. Všet­ky tvr­de­nia ob­ža­lo­va­né­ho spo­čí­va­jú­ce v tom, že vlas­tnil spo­loč­nosť CDI bo­li vý­po­ve­ďou poš­ko­de­nej re­le­van­tne spo­chyb­ne­né a op­re­té o dô­ka­zy. Nie je pre­to prav­dou, že ob­ha­jo­ba ob­ža­lo­va­né­ho v tom­to zmys­le ne­bo­la žiad­nym spô­so­bom vy­vrá­te­ná. Pod­stat­ným je to, že ob­ža­lo­va­ný v ro­ku 2010 ne­fi­gu­ro­val v žiad­nej z pre­vá­dza­ných spo­loč­nos­tí a to na žiad­nej re­le­van­tnej po­zí­cii spo­loč­ní­ka ale­bo ko­na­te­ľa, t. j. ne­mal žiad­ny vplyv na ko­na­nie a ob­cho­dy tých­to spo­loč­nos­tí a ne­mo­hol vy­ko­ná­vať žiad­ne dis­po­zí­cie s ich ma­jet­kom. Ne­mo­hol ani po­dať sú­du re­le­vant­ný návrh na zme­nu v oso­be spo­loč­ní­ka a ko­na­te­ľa tých­to fi­riem, kto­rou us­ta­no­vil svo­ju man­žel­ku A Č. Tá­to no­vá ko­na­teľ­ka po­tom po­dá­va­la návr­hy zmien na re­gis­tro­vý súd, pri­čom z vý­po­ve­dí pra­cov­ní­čok re­gis­tro­vé­ho sú­du je zrej­mé, že ak by si súd vši­mol, že pl­ná moc pod­ľa kto­rej ob­ža­lo­va­ný mô­že ko­nať za Ing. J Š pred­bie­ha tú pl­nú moc, že vô­bec Ing. J Š mô­že ko­nať za spo­loč­nosť CDI, zme­ny by ne­bo­li za­pí­sa­li. Ok­res­ný súd ma­jet­ko­vé dis­po­zí­cie, kto­ré bo­li ob­ža­lo­va­nej A Č umož­ne­né na zá­kla­de pod­vod­né­ho ko­na­nia na re­gis­tro­vom sú­de a kto­ré zmen­šu­jú ma­je­tok slo­ven­ských spo­loč­nos­tí ne­vy­hod­no­til ako tres­tné a ab­sur­dne prá­ve fakt, že ob­ža­lo­va­ná A Č tie­to do­ku­men­ty sme­ru­jú­ce na re­gis­tro­vý súd vlas­tno­ruč­ne ne­pod­pí­sa­la vy­hod­no­cu­je v jej pros­pech, ako tvr­de­nie jej ne­vi­ny a neú­čas­ti na skut­ku. Návrh na zme­nu zá­pi­su úda­jov na re­gis­tro­vom sú­de mô­že po­dať len op­ráv­ne­ná oso­ba a to A Č a ak ich ne­po­da­la ona le­bo pod­pi­sy nie sú jej, už tu je účas­tná na uve­de­ní do omy­lu re­gis­tro­vé­ho sú­du. Ob­ža­lo­va­ný na stra­ne jed­nej ho­vo­rí o ne­zá­kon­nej ma­ni­pu­lá­cii s re­gis­tro­vý­mi spis­mi, na stra­ne dru­hej však ob­ha­ju­je úžit­ky a nás­led­né ko­na­nie (pre­daj ma­jet­ku), kto­ré moh­li byť vy­ko­na­né len na zá­kla­de tej­to ne­zá­kon­nej ma­ni­pu­lá­cie.

 Nie je vi­nou or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, že zna­lec ne­do­ká­zal ur­čiť hod­no­tu ob­chod­ných po­die­lov. Z uve­de­né­ho však ne­mô­že vy­plý­vať zá­ver, že ško­da spô­so­be­ná ne­bo­la. Pre­vod ob­chod­ných po­die­lov bol pros­trie­dok na do­siah­nu­tie vy­me­no­va­nia no­vé­ho ko­na­te­ľa fi­riem, pre­to­že ko­na­teľ mô­že na­rá­bať s ma­jet­kom fir­my a vy­ko­ná­vať za fir­mu úko­ny. Ob­ža­lo­va­ná A Č ako ko­na­teľ­ka fi­riem vy­ko­na­la pre­vo­dy ma­jet­ku tak ako bo­li po­pí­sa­né v ob­ža­lo­be.

 Pro­ku­ra­tú­ra sa nes­to­tož­ňu­je s na­pad­nu­tým roz­sud­kom ani so zá­ve­rom o os­lo­bo­de­ní ob­ža­lo­va­né­ho pre pre­čin kri­vé­ho ob­vi­ne­nia. Súd sí­ce zob­ral za preu­ká­za­né, že R Č v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka poš­ko­de­né­ho uvie­dol, že mu Ing. J Š da­la dňa 17.10.2008 v kan­ce­lá­rii pod­pí­sať ne­vypl­ne­ný pre­vod­ný prí­kaz na ťar­chu úč­tu spo­loč­nos­ti C s. r. o. av­šak tá­to nep­rav­di­vá sku­toč­nosť ne­bo­la vy­ko­na­ná v úmys­le iné­ho lži­vo ob­vi­niť zo spá­chania tres­tné­ho či­nu. Ok­res­ný súd tvr­dí, že to, že bo­lo tres­tné stí­ha­nie nás­led­ne vy­šet­ro­va­te­ľom za­sta­ve­né ne­mož­no vy­kla­dať tak, že okol­nos­ti uvá­dza­né ob­ža­lo­va­ným bo­li nep­rav­di­vé. Sú­dom uvá­dza­ný ná­lez Ústav­né­ho sú­du ČR nie je v da­nej tres­tnej ve­ci ap­li­ko­va­teľ­ný. Ob­ža­lo­va­ný na hlav­nom po­jed­ná­va­ní uvie­dol, že pre­vod­ný prí­kaz mu da­la pod­pí­sať Ing. J Š, av­šak na otáz­ku ke­dy sa tak sta­lo už ne­ve­del od­po­ve­dať. Ta­ké­to vy­jad­re­nie je len sú­časť ob­ha­jo­by ob­ža­lo­va­né­ho, aby ne­zo­pa­ko­val svo­ju pred­chá­dza­jú­cu vý­po­veď. V príp­rav­nom ko­na­ní však ob­ža­lo­va­ný jed­noz­nač­ne uvie­dol, že to bo­lo 17.10.2008, ke­dy spo­loč­ne s Ing. J Š pra­co­va­li v kan­ce­lá­riách, že to bo­lo v spo­loč­nos­ti C s. r. o., ke­dy mu da­la Š pod­pí­sať dva pre­vod­né prí­ka­zy, z kto­rých je­den mal len údaj­ne nah­rá­dzať nes­práv­ne vy­pl­ne­ný pre­vod 1.000.000,- Sk na účet je­ho man­žel­ky, kto­rý mu da­la pod­pí­sať ako pr­vý, ale kto­rým bo­lo na­po­kon pla­te­né vo­zid­lo Ing. J Š. Ob­ža­lo­va­ný nie­len­že vy­po­ve­dal nep­rav­di­vo o sku­toč­nos­tiach, kto­ré sa ne­moh­li udiať, ale eš­te k nim pril­ožil ce­lú le­gen­du ako Ing. J Š vy­lá­ka­la od ne­ho pod­pis dňa 17.10.2008, keď to on pod­pí­sal len pre­to, le­bo si mys­lel, že pot­re­bu­je vy­pí­sať na­no­vo (op­ra­viť) pred­tým pred­kla­da­ný pre­vod­ný prí­kaz s úh­ra­dou na účet je­ho man­žel­ky v tej is­tej su­me. Ob­ža­lo­va­ný vy­mys­lel nie­len dá­tum ke­dy sa tak sta­lo, ale vy­mys­lel aj okol­nos­ti a účel pre­vod­né­ho prí­ka­zu tak, aby bo­lo jas­né, že pe­nia­ze z úč­tu spo­loč­nos­ti C bo­li pod­vod­ne pou­ži­té na úži­tok Ing. J Š. Bo­lo len ve­cou ná­ho­dy, že v ča­se, keď sa mal ob­ža­lo­va­ným po­pi­so­va­ný sku­tok stať bo­la ďa­le­ko preč.

 Aj to­to ob­vi­ne­nie pl­ne za­pa­dá do kon­textu ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho a nie je oje­di­ne­lé, pri­čom pou­ka­zu­je aj na inú tres­tnú vec, kde bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie na pod­kla­de ozná­me­nia ob­ža­lo­va­né­ho vo­či poš­ko­de­nej pre spô­so­be­nie ško­dy vo vý­ške 12.733.674,- eur.

 Vzhľa­dom k uve­de­né­mu pro­ku­rá­tor­ka navr­hu­je, aby kraj­ský súd zru­šil na­pad­nu­tý roz­su­dok v ce­lom roz­sa­hu a vec vrá­til sú­du pr­vé­ho stup­ňa, aby ju zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

 K od­vo­la­niu pro­ku­rá­tor­ky sa pí­som­ne vy­jad­ri­li ob­ža­lo­va­né oso­by pros­tred­níc­tvom svo­jim ob­haj­cov.

 V pí­som­nom vy­jad­re­ní, kto­ré bo­lo kon­ci­po­va­né ob­haj­com JUDr. Da­nie­lom Lip­ši­com sa uvá­dza, že od­ôvod­ne­nie od­vo­la­nia pro­ku­rá­tor­ky vy­tr­va­lo ig­no­ru­je vy­ko­na­né dô­ka­zy, kto­ré vy­vra­ca­jú ob­ža­lob­nú ver­ziu prie­be­hu skut­ko­vé­ho de­ja a čas­to ar­gu­men­tu­jú skôr dom­nien­ka­mi a konštruk­tmi, kto­ré sú v roz­po­re s preu­ká­za­ným skut­ko­vým sta­vom, ale aj plat­nou a účin­nou práv­nou úp­ra­vou. Je prav­de­po­dob­né, že v tej­to ve­ci ma­li ako ob­ža­lo­va­ní stáť pred sú­dom iné oso­by. Oso­by, kto­ré vy­tvo­ri­li štruk­tú­ru, kto­rá pros­tred­níc­tvom ob­dob­né­ho mo­du ope­ran­di pod­vod­ným spô­so­bom prip­ra­vu­je dô­ver­či­vých vlas­tní­kov bo­nit­ných pro­jek­tov o vlas­tníc­tvo k neh­nu­teľ­nos­tiam. Ob­ža­lo­ba je za­lo­že­ná vý­luč­ne na tvr­de­niach Ing. Ja­ny Šlach­to­vej, kto­rá ich však v prie­be­hu tres­tné­ho ko­na­nia po­mer­ne čas­to me­ni­la a to do­kon­ca aj v kľú­čo­vej otáz­ke vlas­tníc­tva spo­loč­nos­ti CDI. Vo vý­slu­choch tvr­di­la, že od ria­di­te­ľa CDI dos­tá­va­la po­ky­ny a us­mer­ne­nia, pri­čom v prie­be­hu súd­ne­ho ko­na­nia priš­la s údaj­ným potvr­de­ním z da­ňo­vé­ho ra­ja, že vždy bo­la vlas­tníč­kou CDI. Je pri­tom zrej­mé, že pri tých­to ty­poch schrán­ko­vých spo­loč­nos­tí je vždy vlas­tní­kom oso­ba, kto­rá fy­zic­ky dis­po­nu­je ak­cia­mi. Ob­ha­jo­ba za­lo­ži­la do spi­su ana­lý­zu pl­no­mo­cen­stiev v da­nej ve­ci, z kto­rej vy­plý­va, že to čo ob­ža­lo­ba ozna­ču­je ako sub­sti­tuč­né pl­no­mo­cen­stvo pre R Č bo­lo pô­vod­né pl­no­mo­cen­stvo, kto­ré vy­sta­vi­la spo­loč­nosť CDI. Bo­lo for­mu­lo­va­né mi­mo­riad­ne ši­ro­ko a to aj na pre­vod ob­chod­ných po­die­lov, kto­ré vlas­tni­la spo­loč­nosť CDI. Rov­na­ko bo­lo preu­ká­za­né, že od­vo­la­nie ale­bo zru­še­nie toh­to pl­no­mo­cen­stva ne­bo­lo nik­dy pred vy­ko­na­ním úko­nov, kto­ré sú pred­me­tom ob­ža­lo­by, R Č do­ru­če­né. Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že nik­to ne­mo­hol žiad­nym ko­na­ním byť uve­de­ný do omy­lu a rov­na­ko ne­bol ni­ko­ho om­yl ob­ža­lo­va­ným vy­uži­tý. Tvr­de­nie pro­ku­rá­tor­ky, že sa­mot­ný ob­ža­lo­va­ný nes­po­chyb­ňu­je je­ho ve­do­mosť o tom, že pl­ná moc bo­la vy­po­ve­da­ná je v úpl­nom roz­po­re s vý­po­ve­ďa­mi R Č v kaž­dom štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia. Po­va­žu­je za dô­le­ži­té kon­šta­to­va­nie Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du, kto­rý v uz­ne­se­ní o od­miet­nu­tí ob­ža­lo­by uvie­dol, že v sú­vis­los­ti so spo­loč­nos­ťou A D súd pou­ka­zu­je na vý­šku zá­klad­né­ho ima­nia, kto­ré bo­lo v pl­nom roz­sa­hu spla­te­né je­di­nou spo­loč­níč­kou A Č. U os­tat­ných spo­loč­nos­tí bo­la vý­ška zá­klad­né­ho ima­nia vždy v mi­ni­mál­nej vý­ške 200.000 Sk. Súd tu mal jas­no, že je­di­né fi­nan­čné pros­tried­ky v ob­chod­ných spo­loč­nos­tiach vo vlas­tníc­tve CDI pos­kyt­li ob­ža­lo­va­né oso­by.

 Ďalej vo vy­jad­re­ní ob­haj­ca ro­zo­be­rá ar­gu­men­ty Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du, kto­ré bo­li uve­de­né v uz­ne­se­ní o od­miet­nu­tí ob­ža­lo­by, z kto­rých vy­vo­dzu­je jed­nos­tran­nosť po­da­nej ob­ža­lo­by, kto­rá nek­ri­tic­ky vy­chá­dza z tvr­de­ní Ing. J Š, pri­čom ig­no­ru­je ob­jek­tív­ne preu­ká­za­né fak­ty vy­plý­va­jú­ce z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia ako aj roz­po­ry vo vý­po­ve­diach. Pod­ľa ná­zo­ru ob­ha­jo­by do­ka­zo­va­nie na hlav­nom po­jed­ná­va­ní preu­ká­za­lo, že je­di­ný, kto in­ves­to­val do spo­loč­nos­ti, kto­ré for­mál­ne vlas­tni­la spo­loč­nosť CDI fi­nan­čné pros­tried­ky bol R Č. Lis­tin­né dô­ka­zy pred­kla­da­né Ing. J Š bo­li anti­da­to­va­né a niek­to­ré sve­dec­ké vý­po­ve­de vy­ka­zu­jú zna­ky ma­ni­pu­lá­cie. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ani ne­nap­ra­vi­li pro­ces­né po­chy­be­nia, pre kto­ré bo­la od­miet­nu­tá ob­ža­lo­ba. Navr­hol, aby od­vo­la­cí súd pos­tu­pom pod­ľa § 319 Tr. por. za­mie­tol od­vo­la­nie pro­ku­rá­tor­ky.

 V pí­som­nom vy­jad­re­ní, kto­ré bo­lo skon­ci­po­va­né ob­haj­com JUDr. Vla­di­mí­rom Mit­rom sa uvá­dza, že oh­ľad­ne os­lo­bo­dzu­jú­ce­ho vý­ro­ku ob­ža­lo­va­né­ho pre pre­čin kri­vé­ho ob­vi­ne­nia je ar­gu­men­tá­cia pro­ku­rá­tor­ky v od­vo­la­ní zre­du­ko­va­ná na ne­mož­nosť ča­so­vej zho­dy pod­pi­su pre­vod­né­ho ban­ko­vé­ho prí­ka­zu a fy­zic­kej prí­tom­nos­ti Ing. Š pri ab­sen­cii zoh­ľad­ne­nia všet­kých s tým sú­vi­sia­cich tak ča­so­vých ako aj vec­ných sku­toč­nos­tí. Bo­lo preu­ká­za­né, že Ing. Š ma­la zá­ujem o vo­zid­lo, kto­ré bo­lo do­ve­ze­né len za úče­lom je­ho na­do­bud­nu­tia Ing. Š cez jej ob­chod­né spo­loč­nos­ti a hod­no­ta pred­met­né­ho vo­zid­la v čias­tke 1.000.000,- Sk bo­la uh­ra­de­ná z úč­tu spo­loč­nos­ti C s. r. o., kto­rej šta­tu­tár­ne or­gá­ny o tom ne­ma­li ve­do­mosť. Tie­to okol­nos­ti vy­lu­ču­jú sub­jek­tív­nu strán­ku ža­lo­va­né­ho pre­či­nu kri­vé­ho ob­vi­ne­nia. Pla­tí, že mu­sí ísť o vy­mys­le­nú skut­ko­vú okol­nosť o tom, ke­dy a ako doš­lo k spá­chaniu pre­či­nu a kto ho spá­chal. Ča­so­vá dis­pro­por­cia nič ne­me­ní na sku­toč­nos­ti, že spo­loč­nosť C s. r. o. ne­ma­la žiad­ny dô­vod pla­tiť za mo­to­ro­vé vo­zid­lo pre Ing. Š. To, že sú­čas­ťou ob­ža­lo­by bol aj pre­čin kri­vé­ho ob­vi­ne­nia vní­ma ob­ha­jo­ba v kon­texte ce­lej tres­tnej ve­ci viac me­nej ako tzv. náh­rad­ný de­likt po vrá­te­ní tres­tnej ve­ci pod­vo­du. Navr­hol, aby od­vo­la­cí súd od­vo­la­nie pro­ku­rá­tor­ky pos­tu­pom pod­ľa § 319 Tr. por. za­mie­tol.

 Pre úpl­nosť kraj­ský súd uvá­dza, že pro­ti na­pad­nu­té­mu roz­sud­ku po­dal od­vo­la­nie aj spl­no­moc­ne­nec poš­ko­de­nej oso­by, av­šak eš­te v ko­na­ní pred sú­dom pr­vé­ho stup­ňa vzal po­da­né od­vo­la­nie späť, čo vzal na ve­do­mie pred­se­da se­ná­tu ok­res­né­ho sú­du uz­ne­se­ním zo dňa 20.06.2018.

 Ve­rej­né za­sad­nu­tie od­vo­la­cie­ho sú­du sa us­ku­toč­ni­lo v nep­rí­tom­nos­ti ob­ža­lo­va­nej A Č, kto­rá pí­som­ne po­žia­da­la, aby sa ve­rej­né za­sad­nu­tie ko­na­lo v jej nep­rí­tom­nos­ti.

 Na ve­rej­nom za­sad­nu­tí od­vo­la­cie­ho sú­du pro­ku­rá­tor­ka Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry GP SR uvied­la, že sa pridr­žia­va pí­som­ných dô­vo­dov po­da­né­ho od­vo­la­nia. Po­kiaľ ide o trest­ný čin pod­vo­du chce zvý­raz­niť, že na za­čiat­ku bo­la spo­loč­nosť CDI vlas­tní­kom ob­chod­ných po­die­lov v šty­roch ob­chod­ných spo­loč­nos­tiach a po ko­na­ní ob­ža­lo­va­né­ho a je­ho man­žel­ky dis­po­nu­jú tý­mi­to ob­chod­ný­mi po­diel­mi oni. Po­kiaľ ide o pre­čin kri­vé­ho ob­vi­ne­nia, do to­ho ne­za­sa­ho­va­la, iš­lo o vec ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry, pri­čom z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia je zrej­mé, že ob­ža­lo­va­ný uvie­dol pres­ný deň a to 17.10., ke­dy ma­la Ing. J Š vy­ko­nať ním po­pí­sa­né ko­na­nie, čo ob­jek­tív­ne mož­né ne­bo­lo. Navrh­la, aby kraj­ský súd zru­šil na­pad­nu­tý roz­su­dok v ce­lom roz­sa­hu a vec vrá­til sú­du pr­vé­ho stup­ňa na no­vé ko­na­nie a roz­hod­nu­tie.

 Ob­haj­ca JUDr. Da­niel Lip­šic uvie­dol, že sa pridr­žia­va pí­som­né­ho vy­jad­re­nia k od­vo­la­niu pro­ku­rá­tor­ky. Chce zdô­raz­niť, že spo­loč­nosť CDI bo­la len schrán­ko­vá spo­loč­nosť s tým, že kto bol vlas­tní­kom jej ak­cií, bol aj jej vlas­tní­kom. Z do­ka­zo­va­nia vy­ko­na­né­ho na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­ply­nu­lo pre­po­je­nie Ing. Š a sved­ka B na M K. Po­kiaľ ide o zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du, tak do­ka­zo­va­ním ne­bol preu­ká­za­ný vznik ško­dy spo­loč­nos­ti CDI, pre­to­že ne­bo­lo vy­vrá­te­né, že by spo­loč­nosť CDI ne­pat­ri­la ob­ža­lo­va­né­mu. Vý­ška ško­dy ne­bo­la do­ka­zo­va­ním špe­ci­fi­ko­va­ná, pre­to­že Ing. J Š ne­pos­kyt­la re­le­van­tné úč­tov­né dok­la­dy or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní. Tak­tiež ne­bo­lo preu­ká­za­né kto ko­nal v omy­le a po­kiaľ pro­ku­rá­tor­ka ozna­či­la za oso­bu ko­na­jú­cu v omy­le re­gis­tro­vý súd, tak z hľa­dis­ka práv­nej úp­ra­vy to­to nie je mož­né. Ďalej pou­ká­zal na pí­som­nú ana­lý­zu pl­ných mo­cí, kto­rá bo­la za­lo­že­ná do spi­su, z kto­rej vy­plý­va, že pl­ná moc pre ob­ža­lo­va­né­ho ne­bo­la sub­sti­tuč­nou pl­nou mo­cou, ale iš­lo o pl­nú moc pos­ta­ve­nú ši­ro­ko, kto­rá umož­ňo­va­la aj pre­vo­dy ob­chod­ných po­die­lov. Navr­hol, aby kraj­ský súd pod­ľa § 319 Tr. por. za­mie­tol od­vo­la­nie pro­ku­rá­tor­ky.

 Ob­haj­ca JUDr. Vla­di­mír Mit­ro uvie­dol, že pou­ka­zu­je na pí­som­né vy­jad­re­nie k od­vo­la­niu pro­ku­rá­tor­ky, kto­ré bo­lo za­me­ra­né na pre­čin kri­vé­ho ob­vi­ne­nia. V tom­to sme­re dá­va do po­zor­nos­ti, že ča­so­vý ne­sú­lad v dá­tu­moch eš­te nez­na­me­ná, že bo­li napl­ne­né všet­ky zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu kri­vé­ho ob­vi­ne­nia. Po­kiaľ ide o trest­ný čin pod­vo­du, tak dal do po­zor­nos­ti údaj­nú ško­du, kto­rá ma­la vznik­núť spo­loč­nos­ti CDI, keď naj­skôr pri vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ma­lo ísť o ško­du 38 mi­lió­nov, po­tom pri po­da­ní ob­ža­lo­by na špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd ma­lo ísť o ško­du cez 14 mi­lió­nov a pri po­da­ní ob­ža­lo­by na ok­res­ný súd ma­lo ísť o ško­du vo vý­ške cez 5 mi­lió­nov euro. Je zrej­mé, že údaj­ná ško­da ne­bo­la re­le­van­tne preu­ká­za­ná. Navr­hol, aby od­vo­la­cí súd pod­ľa § 319 Tr. por. za­mie­tol od­vo­la­nie pro­ku­rá­tor­ky.

 Ob­ža­lo­va­ný R Č uvie­dol, že sa cí­ti byť ne­vin­ný. Ce­lé tres­tné ko­na­nie po­va­žu­je za úče­lo­vé, ide o sna­hu prek­ryť ok­rad­nu­tie je­ho ro­di­ny. Pou­ka­zu­je na to, že špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd vo svo­jom uz­ne­se­ní ur­čil roz­sah do­ka­zo­va­nia, kto­ré ma­jú or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní vy­ko­nať, av­šak sa tak nes­ta­lo. Ak by or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní poz­re­li len ban­ko­vé úč­ty a zis­ťo­va­li od­kiaľ do spo­loč­nos­ti CDI prú­di­li pe­nia­ze, zis­ti­lo by sa, kto je sku­toč­ne poš­ko­de­ný. Navr­hol, aby kraj­ský súd od­vo­la­nie pro­ku­rá­tor­ky za­mie­tol.

 Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve pod­ľa § 317 ods. 1 Tr. por. pres­kú­mal zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť na­pad­nu­tých vý­ro­kov roz­sud­ku, pro­ti kto­rým pro­ku­rá­tor­ka po­da­la od­vo­la­nie, ako aj správ­nosť pos­tu­pu ko­na­nia, kto­ré im pred­chá­dza­lo a zis­til, že od­vo­la­nie pro­ku­rá­tor­ky je iba čias­toč­ne dô­vod­né a to len do vý­ro­ko­vej čas­ti II. na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku.

 Pod­ľa § 319 Tr. por. od­vo­la­cí súd od­vo­la­nie za­miet­ne, ak zis­tí, že nie je dô­vod­né.

 Pod­ľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. od­vo­la­cí súd zru­ší na­pad­nu­tý roz­su­dok aj pre chy­by v na­pad­nu­tých vý­ro­koch roz­sud­ku, naj­mä pre ne­jas­nosť ale­bo neúpl­nosť je­ho skut­ko­vých zis­te­ní ale­bo pre­to, že sa súd ne­vys­po­ria­dal so všet­ký­mi okol­nos­ťa­mi vý­znam­ný­mi pre roz­hod­nu­tie.

 Pod­ľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. od­vo­la­cí súd zru­ší na­pad­nu­tý roz­su­dok, ak vznik­nú po­chyb­nos­ti o správ­nos­ti skut­ko­vých zis­te­ní na­pad­nu­tých vý­ro­kov, na kto­rých ob­jas­ne­nie tre­ba dô­ka­zy opa­ko­vať ale­bo vy­ko­nať ďal­šie dô­ka­zy.

 Pod­ľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. od­vo­la­cí súd zru­ší na­pad­nu­tý roz­su­dok ak bo­lo na­pad­nu­tým roz­sud­kom po­ru­še­né us­ta­no­ve­nie Tres­tné­ho zá­ko­na.

 Pod­ľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zru­še­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku ale­bo niek­to­rej je­ho čas­ti tre­ba uro­biť vo ve­ci no­vé roz­hod­nu­tie, vrá­ti od­vo­la­cí súd vec sú­du pr­vé­ho stup­ňa, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol len vte­dy, ak by dopl­ne­nie ko­na­nia od­vo­la­cím sú­dom bo­lo spo­je­né s nep­ri­me­ra­ný­mi ťaž­kos­ťa­mi ale­bo by moh­lo viesť k iným skut­ko­vým zá­ve­rom.

 K vý­ro­ko­vej čas­ti I. uz­ne­se­nia:

 Po­kiaľ ide o sku­tok uve­de­ný vo vý­ro­ko­vej čas­ti I. na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku tý­ka­jú­ci sa obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu pod­vo­du pod­ľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., tak od­vo­la­cí súd je ná­zo­ru, že v ko­na­ní pred ok­res­ným sú­dom ako sú­dom pr­vé­ho stup­ňa ne­doš­lo k žiad­nym ta­kým chy­bám, kto­ré by moh­li mať vplyv na ob­jas­ne­nie skut­ko­vé­ho sta­vu ve­ci, pri­čom na hlav­nom po­jed­ná­va­ní bo­li vy­ko­na­né všet­ky pot­reb­né dô­ka­zy ne­vyh­nut­né pre spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie sú­du. Od­vo­la­cí súd sa sí­ce sto­tož­ňu­je s os­lo­bo­dzu­jú­cim vý­ro­kom sú­du pr­vé­ho stup­ňa, av­šak čias­toč­ne z iných dô­vo­dov s tým, že niek­to­ré práv­ne zá­ve­ry ok­res­né­ho sú­du uve­de­né v od­ôvod­ne­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku po­va­žu­je za nes­práv­ne.

 Z do­ka­zo­va­nia vy­ko­na­né­ho na hlav­nom po­jed­ná­va­ní (naj­mä z lis­tin­ných dô­ka­zov a to z úda­jov vy­plý­va­jú­cich z ob­chod­né­ho re­gis­tra, či zmlúv o pre­vo­de ob­chod­né­ho po­die­lu, ale aj z vý­po­ve­de ob­ža­lo­va­né­ho) ne­po­chyb­ne vy­plý­va, a to ani ne­bo­lo me­dzi stra­na­mi spor­né, že ob­ža­lo­va­ný R Č vy­stu­po­val a zá­ro­veň aj ko­nal na zá­kla­de pl­nej mo­ci v me­ne spo­loč­nos­ti C D I Ltd. (ďa­lej len CDI), kto­rá bo­la je­di­ným spo­loč­ní­kom v ob­chod­ných spo­lo­čos­tiach G H s. r. o., V I s. r. o., A I s. r. o. a A s. r. o.

 Rov­na­ko tak bo­lo ne­po­chyb­ne preu­ká­za­né, že ob­ža­lo­va­ný R Č uzat­vo­ril v me­ne spo­loč­nos­ti CDI dňa 01.02.2010 cel­ko­vo šty­ri zmlu­vy o pre­vo­de ob­chod­né­ho po­die­lu a to vo vý­ške 100%, na pod­kla­de kto­rých pre­vie­dol ob­chod­né po­die­ly v spo­loč­nos­tiach G H s. r. o., V I s. r. o., A I s. r. o. a A s. r. o., kto­rých ma­ji­te­ľom bo­la spo­loč­nosť CDI, na svo­ju man­žel­ku ob­ža­lo­va­nú A Č. Vo všet­kých šty­roch prí­pa­doch zmluv­ných vzťa­hov bo­la do­hod­nu­tá od­pla­ta 6.639,- eur s tým, že vo všet­kých šty­roch ob­chod­ných spo­loč­nos­tiach sa ob­ža­lo­va­ná A Č nás­led­ne sta­la nie­len spo­loč­níč­kou, ale aj ko­na­teľ­kou. Tak­tiež, vo všet­kých šty­roch zmluv­ných vzťa­hoch nas­le­do­va­lo po­da­nie na prís­luš­ný súd na vy­ko­na­nie zá­pi­su o zme­ne spo­loč­ní­ka a ko­na­te­ľa v ob­chod­nom re­gis­tri v uve­de­ných ob­chod­ných spo­loč­nos­tiach.

 Už z tých­to ne­po­chyb­ne zis­te­ných skut­ko­vých okol­nos­tí je zrej­mé, že ob­ža­lo­va­ný R Č pre­vá­dzal na inú oso­bu ob­chod­né po­die­ly v spo­loč­nos­tiach s ru­če­ním ob­me­dze­ným, kto­rých ma­ji­te­ľom bo­la spo­loč­nosť CDI. Po­kiaľ te­da mal tým­to ko­na­ním, kto­ré je po­pí­sa­né v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by, spô­so­biť spo­loč­nos­ti CDI ma­jet­ko­vú ško­du, mô­že sa tá­to ško­da rov­nať len hod­no­te ob­chod­ných po­die­lov v pred­met­ných ob­chod­ných spo­loč­nos­tiach, t. j. iba hod­no­te akú reál­ne do­sa­ho­va­li ob­chod­né po­die­ly v ča­se ich pre­vo­du na inú oso­bu. Po­kiaľ by tá­to vý­ška hod­no­ty ob­chod­né­ho po­die­lu pre­sa­ho­va­la zmluv­ne do­hod­nu­tú vý­šku od­pla­ty za pre­vod ob­chod­ných po­die­lov (iš­lo o su­mu 6.639 euro vo všet­kých šty­roch prí­pa­doch) bol by ten­to roz­diel ško­dou, kto­rú utr­pe­la spo­loč­nosť CDI v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s ko­na­ním ob­ža­lo­va­né­ho, kto­rý ob­chod­né po­die­ly v pred­met­ných spo­loč­nos­tiach pre­dal „pod ce­nu“.

 Ak te­da pro­ku­rá­tor­ka klád­la ob­ža­lo­va­né­mu v ob­ža­lob­nom návr­hu za vi­nu spá­chanie tres­tné­ho či­nu pod­vo­du, kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že na pod­kla­de pl­nej mo­ci pre­vie­dol ob­chod­né po­die­ly vo všet­kých šty­roch ob­chod­ných spo­loč­nos­tiach na svo­ju man­žel­ku za uve­de­nia do omy­lu re­gis­tro­vé­ho sú­du a tým­to ko­na­ním mal spo­loč­nos­ti CDI spô­so­biť ško­du, po­tom ta­kou­to ško­dou mô­že byť iba a len hod­no­ta ob­chod­ných po­die­lov a aj to iba vte­dy, po­kiaľ by pre­siah­la zmluv­ne do­hod­nu­tú ce­nu.

 V tom­to sme­re kraj­ský súd pri­po­mí­na, že znak spô­so­be­nia ma­jet­ko­vej ško­dy je jed­ným zo zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty ža­lo­va­né­ho tres­tné­ho či­nu pod­vo­du a po­kiaľ nie je da­ný, res­pek­tí­ve do­ka­zo­va­ním ne­po­chyb­ne us­tá­le­ný, nie je mož­né uz­nať ob­ža­lo­va­né­ho vin­né­ho zo spá­chania tres­tné­ho či­nu pod­vo­du.

 Hod­no­ta ob­chod­ných po­die­lov, ako mož­ný znak zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du, a to v prí­pa­de ani jed­nej zo šty­roch ob­chod­ných spo­loč­nos­tí, kto­rých sa pre­vod tý­kal však ne­bo­la v príp­rav­nom ko­na­ní a ani v ko­na­ní pred sú­dom pr­vé­ho stup­ňa us­tá­le­ná. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sí­ce v príp­rav­nom ko­na­ní vy­vi­nu­li sna­hu us­tá­liť ten­to znak zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty stí­ha­né­ho tres­tné­ho či­nu a to na pod­kla­de zna­lec­ké­ho do­ka­zo­va­nia, av­šak neús­peš­ne. Zo zna­lec­ké­ho po­sud­ku č. 1011/2014 to­tiž vy­plý­va, že z dô­vo­du ne­dos­tat­ku re­le­van­tných pod­kla­dov, ne­bo­lo mož­né sta­no­viť hod­no­tu ob­chod­ných po­die­lov v spo­loč­nos­tiach G H s. r. o., V I s. r. o., A I s. r. o. a A s. r. o.

 Už len z toh­to dô­vo­du ne­bo­lo mož­né uz­nať ob­ža­lo­va­né­ho R Č a ob­ža­lo­va­nú A Č za vin­ných zo spá­chania tres­tné­ho či­nu pod­vo­du na skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom v ob­ža­lob­nom návr­hu, na­koľ­ko pro­ku­ra­tú­ra neunies­la dô­kaz­né bre­me­no oh­ľad­ne hod­no­ty ob­chod­ných po­die­lov v pred­met­ných ob­chod­ných spo­loč­nos­tiach. Keď­že z vy­ko­na­ných dô­ka­zov ne­bo­lo mož­né us­tá­liť hod­no­tu pre­ve­de­ných ob­chod­ných po­die­lov, ne­bo­lo mož­né ani us­tá­liť, či ob­ža­lo­va­né oso­by ko­na­ním po­pí­sa­ným v ob­ža­lob­nom návr­hu spô­so­bi­li spo­loč­nos­ti CDI ško­du. Ok­res­ný súd pre­to pos­tu­po­val správ­ne keď ob­ža­lo­va­ných oso­bo­dil spod ob­ža­lo­by pos­tu­pom pod­ľa § 285 písm. a) Tr. por., na­koľ­ko ne­bo­lo bez ro­zum­ných po­chyb­nos­tí preu­ká­za­né, že spô­so­bi­li ško­du spo­loč­nos­ti CDI, t. j. ne­bol preu­ká­za­ný znak zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du spo­čí­va­jú­ci v ško­de na ma­jet­ku inej oso­by. Ne­do­ká­za­ná vi­na tu má pre ob­ža­lo­va­ných rov­na­ké dôs­led­ky ako do­ká­za­ná ne­vi­na a tým je os­lo­bo­de­nie spod ob­ža­lo­by.

 Kraj­ský súd na tom­to mies­te upo­zor­ňu­je, že spo­loč­nosť CDI v me­ne kto­rej ob­ža­lo­va­ný ko­nal bo­la ma­ji­te­ľom len ob­chod­ných po­die­lov v uve­de­ných ob­chod­ných spo­loč­nos­tiach. Ne­bo­la a ani ne­moh­la byť zá­ro­veň aj ma­ji­te­ľom ma­jet­ku, kto­rý vlas­tníc­ky pat­ril tým­to ob­chod­ným spo­loč­nos­tiam. Ma­je­tok pa­tria­ci spo­loč­nos­ti s ru­če­ním ob­me­dze­ným nie je ma­jet­kom spo­loč­ní­ka v tej­to ob­chod­nej spo­loč­nos­ti a to ani vte­dy nie, po­kiaľ ide o je­di­né­ho spo­loč­ní­ka, kto­rý dis­po­nu­je sto­per­cen­tným ob­chod­ným po­die­lom. Tak ako ne­mož­no sto­tož­ňo­vať ob­chod­nú spo­loč­nosť s oso­bou jej spo­loč­ní­ka, či ko­na­te­ľa, tak ne­mož­no sto­tož­ňo­vať ma­je­tok pa­tria­ci ob­chod­nej spo­loč­nos­ti s ma­jet­kom pa­tria­cim spo­loč­ní­ko­vi, či ko­na­te­ľo­vi.

Od­vo­la­cí súd v tom­to sme­re zvý­raz­ňu­je, že de­fi­nič­ným zna­kom práv­nic­kej oso­by je jej ma­jet­ko­vá sa­mos­tat­nosť. Vý­ra­zom tej­to ma­jet­ko­vej sa­mos­tat­nos­ti je jed­nak to, že práv­nic­ké oso­by (ob­chod­né spo­loč­nos­ti) ma­jú vlast­ný ma­je­tok od­liš­ný od ma­jet­ku svo­jich spo­loč­ní­kov a jed­nak to, že len vo vzťa­hu k to­mu svoj­mu ma­jet­ku ne­sú sa­mos­tat­nú ma­jet­ko­vú zod­po­ved­nosť v práv­nych vzťa­hoch, do kto­rých vstu­pu­jú. Spo­loč­ní­ci jed­not­li­vých ob­chod­ných spo­loč­nos­tí te­da nie sú vlas­tník­mi, či po­die­lo­vý­mi spolu­vlas­tník­mi ma­jet­ku ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, ale ich vzťah k ob­chod­nej spo­loč­nos­ti a k jej ma­jet­ku je vy­me­dze­ný sú­bo­rom práv a po­vin­nos­tí spo­loč­ní­ka. Ma­jet­ko­vé prá­va spo­loč­ní­kov spo­čí­va­jú spra­vid­la v po­die­le na do­siah­nu­tom zis­ku ob­chod­nej spo­loč­nos­ti a v mož­nos­ti pre­vo­du ob­chod­né­ho po­die­lu. To pla­tí aj na­priek sku­toč­nos­ti, že inak sa na ve­rej­nos­ti bež­ne ho­vo­rí hlav­ne o ma­jo­rit­nej, či jed­no oso­bo­vej ob­chod­nej spo­loč­nos­ti ako o tzv. vlas­tní­koch tej­to ob­chod­nej spo­loč­nos­ti. Ani tie­to fy­zic­ké oso­by však ne­mož­no po­va­žo­vať za vlas­tní­kov ob­chod­nej spo­loč­nos­ti  v práv­nom zmys­le. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je nut­né dôs­led­ne od­de­liť oso­bu spo­loč­ní­ka v spo­loč­nos­ti s ru­če­ním ob­me­dze­ným (či ma­ji­te­ľa ak­cií v prí­pa­de ak­cio­vej spo­loč­nos­ti) a sa­mot­nú práv­nic­kú oso­bu a to aj za si­tuácie, ak je­di­ným spo­loč­ní­kom v spo­loč­nos­ti s ru­če­ním ob­me­dze­ním (res­pek­tí­ve je­di­ným ak­cio­ná­rom v ak­cio­vej spo­loč­nos­ti) sa sta­la jed­na oso­ba, na­koľ­ko ma­je­tok tej­to práv­nic­kej oso­by (nap­rík­lad ma­je­tok spo­loč­nos­ti s ru­če­ním ob­me­dze­ným, či ak­cio­vej spo­loč­nos­ti) je vo vzťa­hu k to­mu­to je­di­né­mu spo­loč­ní­ko­vi, či ak­cio­ná­ro­vi ma­jet­kom cu­dzím a vznik prí­pad­nej ško­dy na ma­jet­ku spo­loč­nos­ti s ru­če­ním ob­me­dze­ným, res­pek­tí­ve ak­cio­vej spo­loč­nos­ti mô­že mať len ne­pria­my do­pad na vznik ma­jet­ko­vej uj­my to­mu­to je­di­né­mu spo­loč­ní­ko­vi, či ak­cio­ná­ro­vi (pri­me­ra­ne uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 3T­do/709/2010 zo dňa 19.01.2011, prí­pad­ne uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 15Tdo/294/2009 zo dňa 26.08.2009).

Uve­de­né práv­ne zá­ve­ry vy­plý­va­jú naj­mä z us­ta­no­ve­nia § 18 ods. 1 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka v zmys­le kto­ré­ho ma­jú práv­nic­ké oso­by spô­so­bi­losť mať prá­va a po­vin­nos­ti. Práv­nic­ká oso­ba, zhod­ne ako oso­ba fy­zic­ká, má te­da práv­nu spô­so­bi­losť, a pre­to poj­mo­vým zna­kom práv­nic­kej oso­by je jej sa­mos­tat­ná práv­na sub­jek­ti­vi­ta, kto­rá je od­liš­ná od práv­nej sub­jek­ti­vi­ty osôb, kto­ré tvo­ria práv­nic­kú oso­bu. Rov­na­ko tak práv­nic­ká oso­ba dis­po­nu­je spô­so­bi­los­ťou na práv­ne úko­ny, má sa­mos­tat­nú de­lik­tuál­nu spô­so­bi­losť a v ne­pos­led­nom ra­de má práv­nic­ká oso­ba ma­jet­ko­vú sa­mos­tat­nosť a to v zmys­le od­de­le­né­ho vlas­tné­ho ma­jet­ku práv­nic­kej oso­by od ma­jet­ku osôb, kto­ré sa na nej zú­čas­tňu­jú. Práv­na sub­jek­ti­vi­ta práv­nic­kej oso­by je prak­tic­ky neob­me­dze­ná, pri­čom práv­nic­ké oso­by sa­mos­tat­ne na­do­bú­da­jú prá­va a po­vin­nos­ti a zá­ro­veň ma­jú spô­so­bi­losť na práv­ne úko­ny.

Pro­ku­ra­tú­ra te­da nes­práv­ne vy­me­dzi­la sku­tok v ob­ža­lob­nom návr­hu, keď ma­je­tok pa­tria­ci ob­chod­nej spo­loč­nos­ti sto­tož­ni­la s ma­jet­kom pa­tria­cim spo­loč­ní­ko­vi tej­to ob­chod­nej spo­loč­nos­ti s tým, že za ško­du na ma­jet­ku spo­loč­ní­ka po­va­žo­va­la ma­jet­ko­vé hod­no­ty, kto­ré vlas­tníc­ky pat­ri­li ob­chod­nej spo­loč­nos­ti a nie jej spo­loč­ní­ko­vi.

 Od­vo­la­cí súd v kon­krét­nos­tiach uvá­dza, že mož­ný uš­lý zisk vy­me­dze­ný v čias­tko­vom úto­ku uve­de­nom v bo­de 1 ob­ža­lo­by mal byť sú­čas­ťou ma­jet­ku spo­loč­nos­ti G H s. r. o. a nie sú­čas­ťou ma­jet­ku spo­loč­nos­ti CDI ako spo­loč­ní­ka tej­to ob­chod­nej spo­loč­nos­ti. Pre­vo­dom ob­chod­né­ho po­die­lu na ob­ža­lo­va­nú A Č pre­to spo­loč­nos­ti CDI ne­moh­la vznik­núť ško­da rov­na­jú­ca sa hod­no­te mož­né­ho uš­lé­ho zis­ku, na­koľ­ko ak už bo­lo uve­de­né vy­ššie, ma­je­tok pa­tria­ci spo­loč­nos­ti s ru­če­ním ob­me­dze­ným pat­rí tej­to práv­nic­kej oso­be a nie spo­loč­ní­ko­vi v tej­to ob­chod­nej spo­loč­nos­ti. Rov­na­ké zá­ve­ry je nut­né pri­jať aj oh­ľad­ne zvyš­ných čias­tko­vých úto­kov, keď mo­to­ro­vé vo­zid­lá zn. Lam­bor­ghi­ni a Mit­su­bis­hi vlas­tníc­ky pat­ri­li spo­loč­nos­ti V I s. r. o. (bod 2 ob­ža­lo­by), neh­nu­teľ­nos­ti uve­de­né v bo­de 3 ob­ža­lo­by vlas­tníc­ky pat­ri­li spo­loč­nos­ti A I s.r.o. a neh­nu­teľ­nos­ti, či poh­ľa­dáv­ky uve­de­né v bo­de 4 ob­ža­lo­by vlas­tníc­ky pat­ri­li spo­loč­nos­ti A s. r. o.

 Pre­vod ob­chod­né­ho po­die­lu spo­loč­ní­ka v tých­to ob­chod­ných spo­loč­nos­tiach na inú oso­bu te­da pre spo­loč­ní­ka spô­so­bu­je „stra­tu“ ob­chod­né­ho po­die­lu a nie aj sú­čas­ne „stra­tu“ ma­jet­ku, kto­rý vlas­tníc­ky pat­rí ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, v kto­rej bol spo­loč­ník ma­ji­te­ľom ob­chod­né­ho po­die­lu. Ško­da vy­me­dze­ná v jed­not­li­vých čias­tko­vých úto­koch v ob­ža­lob­nom návr­hu pre­to ne­moh­la byť spô­so­be­ná spo­loč­nos­ti CDI v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s pre­vo­dom ob­chod­né­ho po­die­lu na inú oso­bu, na­koľ­ko spo­loč­nosť CDI nik­dy ne­bo­la vlas­tní­kom ve­cí po­pí­sa­ných v ob­ža­lob­nom návr­hu (neh­nu­teľ­nos­ti, mo­to­ro­vé vo­zid­lá, či poh­ľa­dáv­ky) a vlas­tníc­ky by jej ne­pat­ril ani prí­pad­ný uš­lý zisk zna­lec­ky vy­me­dze­ný pri spo­loč­nos­ti G H s.r.o. Po­kiaľ spo­loč­nosť CDI nik­dy ne­bo­la vlas­tní­kom ve­cí po­pí­sa­ných v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by, po­tom sa ani lo­gic­ky ne­mo­hol zmen­šiť jej ma­je­tok o hod­no­tu tých­to ve­cí (vrá­ta­ne mož­né­ho uš­lé­ho zis­ku).

 Kraj­ský súd opä­tov­ne zdô­raz­ňu­je, že spo­loč­nosť CDI priš­la ko­na­ním ob­ža­lo­va­né­ho o ob­chod­né po­die­ly v uve­de­ných spo­loč­nos­tiach a pre­to sa ma­je­tok spo­loč­nos­ti CDI mo­hol zmen­šiť iba o hod­no­tu tých­to ob­chod­ných po­die­lov, kto­rá však ne­bo­la pro­ku­rá­to­rom preu­ká­za­ná. K uve­de­né­mu je nut­né do­dať, že hod­no­ta ob­chod­né­ho po­die­lu zá­vi­sí od cel­ko­vej eko­no­mic­kej si­tuácie spo­loč­nos­ti s ru­če­ním ob­me­dze­ným, t. j. od čis­té­ho ima­nia, te­da aj od zá­väz­kov a nie len od ma­jet­ku, kto­rý pat­rí tej­to ob­chod­nej spo­loč­nos­ti. Ale­bo po­ve­da­né inak, sku­toč­nosť, že spo­loč­nosť s ru­če­ním ob­me­dze­ným vlas­tní ur­či­tý ma­je­tok (nap­rík­lad hnu­teľ­né, neh­nu­teľ­né ve­ci, poh­ľa­dáv­ky a po­dob­ne) nez­na­me­ná, že ob­chod­ný po­diel spo­loč­ní­ka je v rov­na­kej hod­no­te, pre­to­že ob­chod­ná spo­loč­nosť mô­že mať zá­ro­veň aj po­mer­ne veľ­ké množ­stvo dl­hov (nap­rík­lad z úve­rov), mô­že byť v úpad­ku a hod­no­ta ob­chod­né­ho po­die­lu mô­že byť len sym­bo­lic­ká. V žiad­nom prí­pa­de te­da nep­la­tí zá­ver pro­ku­ra­tú­ry, že hod­no­ta ob­chod­né­ho po­die­lu spo­loč­ní­ka sa rov­ná hod­no­te ma­jet­ku ob­chod­nej spo­loč­nos­ti.

 Len pre úpl­nosť od­vo­la­cí súd pri­po­mí­na, že pod­ľa § 114 ods. 1 ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka pred­sta­vu­je ob­chod­ný po­diel prá­va a po­vin­nos­ti spo­loč­ní­ka a im zod­po­ve­da­jú­cu účasť na spo­loč­nos­ti. Ob­chod­ný po­diel v spo­loč­nos­ti s ru­če­ním ob­me­dze­ným te­da pred­sta­vu­je súhrn práv a po­vin­nos­tí spo­loč­ní­kov a im zod­po­ve­da­jú­cu účasť na spo­loč­nos­ti. Ne­ma­jet­ko­vá zlož­ka ob­chod­né­ho po­die­lu je vy­me­dze­ná súhr­nom práv a po­vin­nos­tí spo­loč­ní­ka a im zod­po­ve­da­jú­cou účas­ťou na sprá­ve a ria­de­ní spo­loč­nos­ti. Tie­to dve zlož­ky po­die­lu nie je mož­né od se­ba od­de­liť.

Ob­chod­ný po­diel nie je vec, ale pred­sta­vu­je inú ma­jet­ko­vú hod­no­tu v zmys­le § 118 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka. Tá­to ma­jet­ko­vá hod­no­ta sa oce­ňu­je mie­rou účas­ti spo­loč­ní­ka na čis­tom ob­chod­nom ima­ní, kto­rá pri­pa­dá na je­ho po­diel. Hod­no­ta ob­chod­né­ho po­die­lu (na roz­diel nap­rík­lad o vý­šky vkla­du spo­loč­ní­ka, kto­rá sa ne­me­ní) je pria­mo zá­vis­lá od hos­po­dá­re­nia spo­loč­nos­ti, pre­to­že je­ho ma­jet­ko­vá zlož­ka sa via­že na čis­té ob­chod­né ima­nie spo­loč­nos­ti pod­ľa § 61 Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka (opä­tov­ne tre­ba zdô­raz­niť, že hod­no­ta ob­chod­né­ho po­die­lu te­da zá­vi­sí od cel­ko­vej eko­no­mic­kej si­tuácie spo­loč­nos­ti a nie len od jej ma­jet­ku). Hod­no­ta ob­chod­né­ho po­die­lu sa pre­to ur­ču­je z čis­té­ho ob­chod­né­ho ima­nia spo­loč­nos­ti, kto­rým je ob­chod­ný ma­je­tok po od­po­čí­ta­ní zá­väz­kov vznik­nu­tých pod­ni­ka­te­ľo­vi v sú­vis­los­ti s pod­ni­ka­ním. Hod­no­ta ob­chod­né­ho po­die­lu sa spra­vid­la sta­no­vu­je pod­ľa vy­hláš­ky č. 492/2004 Z. z. o sta­no­ve­ní hod­no­ty ma­jet­ku, v zmys­le kto­rej sa všeo­bec­nou hod­no­tou ma­jet­ku ro­zu­mie vý­sled­ná ob­jek­ti­vi­zo­va­ná hod­no­ta ma­jet­ku, kto­rá je zna­lec­kým od­ha­dom naj­prav­de­po­dob­nej­šej ce­ny hod­no­te­né­ho ma­jet­ku ku dňu ohod­no­te­nia v da­nom mies­te a ča­se, kto­rý by ten­to mal do­siah­nuť v pod­mien­kach voľ­nej sú­ťa­že, pri poc­ti­vom pre­da­ji, keď ku­pu­jú­ci a pre­dá­va­jú­ci bu­dú ko­nať s pat­rič­nou in­for­mo­va­nos­ťou i opatr­nos­ťou a s pred­pok­la­dom, že ce­na nie je ov­plyv­ne­ná nep­ri­me­ra­nou poh­nút­kou.

Pri us­ta­ľo­va­ní hod­no­ty pre­ve­de­ných ob­chod­ných po­die­lov ne­mo­hol kraj­ský súd vy­chá­dzať ani zo zmluv­ne do­hod­nu­tej ce­ny, kto­rá je uve­de­ná v ob­ža­lo­be (6.639,- eur), pre­to­že vo vy­ko­na­nom do­ka­zo­va­ní neexis­tu­je ob­jek­tív­ny dô­kaz, z kto­ré­ho by sa da­lo vy­vo­diť, že ob­chod­né po­die­ly ma­li sku­toč­ne ta­kú­to hod­no­tu. Ob­ža­lo­va­ný tu zrej­me vy­chá­dzal z vý­šky zá­klad­né­ho ima­nia ob­chod­ných spo­loč­nos­tí, kto­ré sto­tož­nil s hod­no­tou ob­chod­né­ho po­die­lu, čo v žiad­nom prí­pa­de nie je mož­né ak­cep­to­vať, na­koľ­ko vý­ška zá­klad­né­ho ima­nia ne­má žiad­ny re­le­vant­ný sú­vis s hod­no­tou ob­chod­né­ho po­die­lu, kto­rá sa me­ní v zá­vis­los­ti od hos­po­dár­skej si­tuácie ob­chod­nej spo­loč­nos­ti. Na­vy­še, je mož­né op­ráv­ne­ne po­chy­bo­vať o tom, že hod­no­ta ob­chod­ných po­die­lov v šty­roch rôz­nych ob­chod­ných spo­loč­nos­tiach bo­la v je­den a ten is­tý deň úpl­ne rov­na­ká, pri­čom je nut­né vziať do úva­hy aj sku­toč­nosť, že zmluv­ný­mi stra­na­mi bo­li fak­tic­ky man­že­lia. Kraj­ský súd pre­to uzat­vá­ra, že sku­toč­ná hod­no­ta pre­vá­dza­ných ob­chod­ných po­die­lov ne­bo­la v tres­tnom ko­na­ní preu­ká­za­ná žiad­nym spô­so­bom a pre­to nie je mož­né ho­vo­riť o napl­ne­ní zna­ku zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du spo­čí­va­jú­ce­ho v ško­de na ma­jet­ku inej oso­by.

Po­kiaľ ide o zá­klad­nú  skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu pod­vo­du, tak ok­rem zna­ku ško­dy na cu­dzom ma­jet­ku, je ďal­ším zna­kom tej­to skut­ko­vej pod­sta­ty to, že pá­cha­teľ uve­die inú oso­bu do omy­lu, kto­rá prá­ve v omy­le (v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s ním) vy­ko­ná ma­jet­ko­vú dis­po­zí­ciu, kto­rá jej ale­bo inej oso­be (od­liš­nej od pá­cha­te­ľa) spô­so­bí ško­du na ma­jet­ku. Prá­ve vy­ko­ná­va­nie ma­jet­ko­vej dis­po­zí­cie v omy­le (či vy­ko­ná­va­nie ta­kej dis­po­zí­cie, v dôs­led­ku kto­rej pre­chá­dza vlas­tníc­ke, či iné ma­jet­ko­vé prá­vo na inú oso­bu) je hlav­ným de­fi­nič­ným zna­kom toh­to tres­tné­ho či­nu, kto­rý ho od­li­šu­je od iných ma­jet­ko­vých tres­tných či­nov.

Z re­le­van­tných skut­ko­vých okol­nos­tí vy­plý­va, že zmlu­vu o pre­vo­de ob­chod­ných po­die­lov uzat­vo­ri­li ob­ža­lo­va­né oso­by, te­da tie­to oso­by (zmluv­né stra­ny) cel­kom ur­či­te ne­ko­na­li v omy­le oh­ľad­ne pod­stat­ných skut­ko­vých okol­nos­tí. Z po­da­nej ob­ža­lo­by vy­plý­va, že do omy­lu mal byť uve­de­ný prís­luš­ný re­gis­tro­vý súd v sú­vis­los­ti s ko­na­ním oh­ľad­ne zá­pi­su zmien v ob­chod­nej spo­loč­nos­ti v ob­chod­nom re­gis­tri. Pod­ľa ná­zo­ru kraj­ské­ho sú­du však prí­pad­ný (mož­ný) om­yl re­gis­tro­vé­ho sú­du ne­bol re­le­vant­ný a cel­kom ur­či­te ne­mož­no ko­na­nie re­gis­tro­vé­ho sú­du v da­nej tres­tnej ve­ci po­va­žo­vať za ta­ké ko­na­nie, kto­rým by doš­lo k ma­jet­ko­vej dis­po­zí­cii, res­pek­tí­ve, kto­rým by doš­lo k pre­vo­du vlas­tníc­ke­ho, či iné­ho ma­jet­ko­vé­ho prá­va na inú oso­bu. Od­vo­la­cí súd pri­po­mí­na a opa­ku­je, že z hľa­dis­ka zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du je re­le­vant­ný iba ta­ký om­yl, v dôs­led­ku kto­ré­ho prí­de k zme­ne vlas­tníc­ke­ho prá­va, res­pek­tí­ve iné­ho ma­jet­ko­vé­ho prá­va.

V tom­to sme­re od­vo­la­cí súd uvá­dza, že v ro­ku 2010 (v ča­se pre­vo­du ob­chod­ných po­die­lov) ne­mal zá­pis ma­ji­te­ľa ob­chod­né­ho po­die­lu na ob­chod­nom re­gis­tri kon­šti­tu­tív­ny úči­nok. Pod­ľa § 115 ods. 4 Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka účin­né­ho v ča­se spá­chania skut­ku, účin­ky pre­vo­du ob­chod­né­ho po­die­lu nas­tá­va­li vo­či spo­loč­nos­ti odo dňa do­ru­če­nia zmlu­vy o pre­vo­de ob­chod­né­ho po­die­lu spo­loč­nos­ti, ak ne­nas­ta­li až s nes­kor­šou účin­nos­ťou zmlu­vy, nie však skôr, ako val­né zhro­maž­de­nie vy­slo­vi­lo súh­las s pre­vo­dom ob­chod­né­ho po­die­lu, ak pod­ľa zá­ko­na ale­bo spo­lo­čen­skej zmlu­vy sa súh­las val­né­ho zhro­maž­de­nia na pre­vod ob­chod­né­ho po­die­lu vy­ža­do­val. Me­dzi na­do­bú­da­te­ľom a pre­vod­com ob­chod­né­ho po­die­lu te­da nas­ta­li účin­ky zmlu­vy o pre­vo­de ob­chod­né­ho po­die­lu dňom jej uzat­vo­re­nia. Vo vzťa­hu me­dzi účas­tník­mi zmlu­vy doš­lo k zme­ne ma­ji­te­ľa ob­chod­né­ho po­die­lu účin­nos­ťou zmlu­vy a vo­či spo­loč­nos­ti nas­ta­li účin­ky v zmys­le § 115 ods. 4 Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka. Oka­mi­hom na­do­bud­nu­tia účin­nos­ti zmlu­vy o pre­vo­de ob­chod­né­ho po­die­lu vo­či spo­loč­nos­ti na­do­bu­dol na­do­bú­da­teľ ob­chod­né­ho po­die­lu práv­ne pos­ta­ve­nie spo­loč­ní­ka a zá­pis zme­ny v oso­bách spo­loč­ní­kov do ob­chod­né­ho re­gis­tra vo vzťa­hu k spo­loč­nos­ti mal len dek­la­ra­tór­ny cha­rak­ter. Zá­pi­som pre­vo­du ob­chod­né­ho po­die­lu do ob­chod­né­ho re­gis­tra sa iba potvr­dzo­va­la da­ná sku­toč­nosť (t. j. že už nas­ta­li účin­ky pre­vo­du ob­chod­né­ho po­die­lu na pod­kla­de zmlu­vy).

Po­kiaľ te­da vy­chá­dza­me z to­ho, že pre­vo­dom ob­chod­ných po­die­lov bo­la spo­loč­nosť CDI zba­ve­ná svoj­ho ma­jet­ku po­zos­tá­va­jú­ce­ho z hod­no­ty tých­to ob­chod­ných po­die­lov, po­tom sa tak sta­lo v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s uzat­vo­re­ním jed­not­li­vých zmlúv o pre­vo­de ob­chod­ných po­die­lov (už uzat­vo­re­ním tej­to zmlu­vy doš­lo k zme­ne spo­loč­ní­ka) a nie v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s ko­na­ním re­gis­tro­vé­ho sú­du, kto­rý už len dek­la­ra­tór­ne za­zna­me­nal tú­to sku­toč­nosť. Prí­pad­né ko­na­nie re­gis­tro­vé­ho sú­du v omy­le, kto­rý zá­pis za­re­gis­tro­val te­da nie je mož­né ozna­čiť za vy­ko­na­nie ma­jet­ko­vej dis­po­zí­cie v omy­le a ani za om­yl pod­stat­ný (roz­ho­du­jú­ci), pre­to­že účin­ky zmlu­vy nas­ta­li aj bez toh­to mož­né­ho omy­lu re­gis­tro­vé­ho sú­du a prí­pad­ná ško­da na ma­jet­ku spo­loč­nos­ti CDI moh­la byť spô­so­be­ná len v prí­čin­nej sú­vis­los­ti  s uzat­vo­re­ním zmlu­vy o pre­vo­de ob­chod­né­ho po­die­lu a nie aj v prí­čin­nej sú­vis­los­ti so za­re­gis­tro­va­ním toh­to práv­ne­ho úko­nu zo stra­ny re­gis­tro­vé­ho sú­du.

Vzhľa­dom k to­mu, že ko­na­nie re­gis­tro­vé­ho sú­du je tu z hľa­dis­ka mož­né­ho napl­ne­nia zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du práv­ne bez­výz­nam­né, kraj­ský súd sa už bliž­šie ne­zao­be­ral tým, či re­gis­tro­vý súd bol ale­bo ne­bol uvá­dza­ný ob­ža­lo­va­ný­mi do omy­lu, res­pek­tí­ve v čom kon­krét­nom mal byť uvá­dza­ný do omy­lu, prí­pad­ne či vô­bec je mož­né po­va­žo­vať súd za sub­jekt spô­so­bi­lý byť uve­de­ný do omy­lu v zmys­le zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du. Pre úpl­nosť kraj­ský súd uvá­dza, že od 01.10.2012 doš­lo k zme­ne úp­ra­vy pre­vo­du ob­chod­né­ho po­die­lu v Ob­chod­nom zá­kon­ní­ku a to pri­ja­tím zá­ko­na č. 246/2012 Z. z. Od toh­to dá­tu­mu je ne­vyh­nut­né roz­li­šo­vať pri pre­vo­de ob­chod­né­ho po­die­lu v spo­loč­nos­ti s ru­če­ním ob­me­dze­ným, či ide o pre­vod men­ši­no­vé­ho ale­bo väč­ši­no­vé­ho ob­chod­né­ho po­die­lu s tým, že účin­ky pre­vo­du väč­ši­no­vé­ho po­die­lu nas­tá­va­jú zá­pi­som do ob­chod­né­ho re­gis­tra (kon­šti­tu­tív­ny zá­pis).

Ok­rem zna­ku ško­dy, ne­bol te­da preu­ká­za­ný ani kon­krét­ny sub­jekt, kto­rý by v omy­le vy­ko­nal ma­jet­ko­vú dis­po­zí­ciu, res­pek­tí­ve ta­kú dis­po­zí­ciu (roz­hod­nu­tie), v dôs­led­ku kto­ré­ho by doš­lo k zme­ne vlas­tníc­ke­ho prá­va, či iné­ho ma­jet­ko­vé­ho prá­va na inú oso­bu s tým, že re­gis­tro­vý súd ta­kou­to oso­bou byť ob­jek­tív­ne ne­mo­hol.

            Z ob­sa­hu ob­ža­lo­by sa dá vy­vo­diť aj to, že pro­ku­ra­tú­ra vi­de­la tres­tnú čin­nosť ob­ža­lo­va­ných hlav­ne v tom, že ob­ža­lo­va­né oso­by pros­tred­níc­tvom zmlu­vy o pre­vo­de ob­chod­ných po­die­lov fak­tic­ky ov­lád­li sa­mot­né ob­chod­né spo­loč­nos­ti a tak aj ich ma­je­tok. Ta­ké­to ko­na­nie však, bez ďal­šie­ho, nie je tres­tným či­nom. K uve­de­né­mu je nut­né uviesť, že len sa­mot­ným pre­vo­dom ob­chod­né­ho po­die­lu z jed­nej oso­by na oso­bu inú sa ne­me­ní ma­jet­ko­vá štruk­tú­ra sa­mot­nej ob­chod­nej spo­loč­nos­ti (pri­me­ra­ne aj ju­di­ka­tú­ra R 6/2012), pre­to len ta­kým­to ko­na­ním, sa­mým oso­be, ne­mô­že dôjsť k poš­ko­de­niu ob­chod­nej spo­loč­nos­ti (a k poš­ko­de­niu spo­loč­ní­ka mô­že dôjsť, tak ako to už bo­lo uve­de­né, iba pros­tred­níc­tvom pre­da­ja ob­chod­né­ho po­die­lu „pod ce­nu“). Mož­ná ško­da ob­chod­nej spo­loč­nos­ti by však moh­la vznik­núť nás­led­ným ko­na­ním a to v prí­pa­de, ak by sa nap­rík­lad no­vý spo­loč­ník stal zá­ro­veň aj ko­na­te­ľom a vy­ko­nal by s ma­jet­kom ob­chod­nej spo­loč­nos­ti ta­ké ma­jet­ko­vé dis­po­zí­cie, kto­ré by tú­to ob­chod­nú spo­loč­nosť poš­ko­dzo­va­li. Tu by však už iš­lo o iný sku­tok (iný než sku­tok spo­čí­va­jú­ci len v sa­mot­nom pre­vo­de ob­chod­né­ho po­die­lu), pre­to­že ško­da na ma­jet­ku ob­chod­nej spo­loč­nos­ti by bo­la spô­so­be­ná v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s ko­na­ním no­vé­ho šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu ob­chod­nej spo­loč­nos­ti (nap­rík­lad uzat­vá­ra­ním zjav­ne ne­vý­hod­ných zmlúv pre ob­chod­nú spo­loč­nosť) a nie v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s pre­vo­dom ob­chod­né­ho po­die­lu. Ško­da by tu vznik­la sa­mot­nej ob­chod­nej spo­loč­nos­ti (te­da nie spo­loč­ní­ko­vi a to ani no­vé­mu) tý­mi­to nás­led­ný­mi ma­jet­ko­vý­mi dis­po­zí­cia­mi s ma­jet­kom spo­loč­nos­ti s ru­če­ním ob­me­dze­ným zo stra­ny no­vé­ho ko­na­te­ľa a nie dis­po­zí­cia­mi s ob­chod­ným po­die­lom pred­chá­dza­jú­ce­ho spo­loč­ní­ka. Po­kiaľ te­da chce­la pro­ku­ra­tú­ra tres­tnop­ráv­ne pos­tih­núť nap­rík­lad ko­na­nie ob­ža­lo­va­nej A Č v pos­ta­ve­ní no­vej spo­loč­níč­ky a ko­na­teľ­ky ob­chod­ných spo­loč­nos­tí uve­de­ných v ob­ža­lo­be za jej ne­hos­po­dár­ne nak­la­da­nie s ma­jet­kom tých­to ob­chod­ných spo­loč­nos­tí (tak ako to po­pi­su­je v od­ôvod­ne­ní ob­ža­lo­by), ma­la vy­me­dziť skut­ky iným spô­so­bom a tie­to aj pri­me­ra­ne to­mu práv­ne kva­li­fi­ko­vať (nap­rík­lad ako trest­ný čin po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­tí pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 Tr. zák., či trest­ný čin zneu­ží­va­nia in­for­má­cií v ob­chod­nom sty­ku pod­ľa § 265 ods. 2 Tr. zák.).

            Mar­gi­nál­ne od­vo­la­cí súd pou­ka­zu­je na sku­toč­nosť, že ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho R Č, kto­ré vy­plý­va z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia však  cel­kom ur­či­te ne­mož­no ozna­čiť za ko­na­nie, kto­ré by ma­lo byť sú­lad­né s riad­nym vý­ko­nom pô­sob­nos­ti zá­stup­cu inej oso­by. V tom­to sme­re po­va­žu­je od­vo­la­cí súd za práv­ne bez­výz­nam­né, či ob­ža­lo­va­ný ko­nal na pod­kla­de ge­ne­rál­nej pl­nej mo­ci, res­pek­tí­ve sub­sti­tuč­nej pl­nej mo­ci, pre­to­že práv­ne vý­znam­ným tu je len sku­toč­nosť, že ko­nal za iné­ho (za spo­loč­nosť CDI), o čom mal ne­po­chyb­ne ve­do­mosť, a pre­to mal svo­ju pô­sob­nosť (pos­ta­ve­nie zmluv­né­ho zá­stup­cu inej oso­by) vy­ko­ná­vať nie­len v me­ne za­stú­pe­né­ho, ale aj v pros­pech za­stú­pe­né­ho, v sú­la­de so zá­uj­ma­mi za­stú­pe­né­ho a to s ná­le­ži­tou sta­ros­tli­vos­ťou tak, aby za­stú­pe­né­mu nev­zni­ka­li ško­dy na je­ho ma­jet­ku z ko­na­nia zá­stup­cu.

Ob­ža­lo­va­ný pri reali­zo­va­ní za­stú­pe­nia práv­ne ne­ko­nal vo svo­jom vlas­tnom me­ne a ne­nak­la­dal so svo­jim vlas­tným ma­jet­kom, ale ko­nal v me­ne spo­loč­nos­ti CDI a nak­la­dal s ma­jet­kom spo­loč­nos­ti CDI (s ob­chod­ný­mi po­diel­mi, kto­rých ma­ji­te­ľom bo­la spo­loč­nosť CDI a nie ob­ža­lo­va­ný). Po­kiaľ ob­ha­jo­ba ob­ža­lo­va­né­ho naz­na­čo­va­la, že ob­ža­lo­va­ný bol vlas­tní­kom spo­loč­nos­ti CDI, tak ním cel­kom ur­či­te ne­bol. Ob­ža­lo­va­ný mo­hol byť na­naj­výš ma­ji­te­ľom ak­cií tej­to ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, ale nie aj ma­ji­te­ľom sa­mot­nej ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, či jej ma­jet­ku (us­ta­no­ve­nie § 18 ods. 1 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka pla­tí aj v tom­to prí­pa­de).

            Ob­ža­lo­va­ný R Č však zjav­ne ne­pos­tu­po­val v sú­la­de so zá­uj­ma­mi spo­loč­nos­ti CDI v me­ne kto­rej ko­nal, na­koľ­ko pri svo­jom roz­ho­do­va­ní evi­den­tne up­red­nos­tňo­val svo­je vlas­tné zá­uj­my pred zá­uj­ma­mi spo­loč­nos­ti CDI. Cie­ľom ob­ža­lo­va­né­ho ne­bo­lo ko­nať v zá­uj­me, či na pros­pech spo­loč­nos­ti CDI, ale je­ho úmys­lom bo­lo zba­viť spo­loč­nosť CDI ma­jet­ku v po­do­be ob­chod­ných po­die­lov v ob­chod­ných spo­loč­nos­tiach uve­de­ných v ob­ža­lo­be a nas­le­do­vať len svo­je vlas­tné zá­uj­my. Cel­kom ur­či­te nie je mož­né ozna­čiť ta­ké ko­na­nie zá­stup­cu za sú­lad­né so zá­ko­nom, v kto­rom zá­stup­ca pri nak­la­da­ní s ma­jet­kom za­stú­pe­né­ho up­red­nos­tňu­je svo­je vlas­tné zá­uj­my a ne­mô­že byť ra­cio­nál­ne pres­ved­če­ný o tom, že roz­hod­nu­tie kto­ré vy­ko­ná­va je v naj­lep­šom zá­uj­me spo­loč­nos­ti v me­ne kto­rej ko­ná.

            Ob­ža­lo­va­ný R Č zneu­žil pl­nú moc na za­stu­po­va­nie spo­loč­nos­ti CDI, aby zís­kal jej ma­je­tok (ob­chod­né po­die­ly v šty­roch ob­chod­ných spo­loč­nos­tiach), pri­čom z pos­tup­nos­ti je­ho kro­kov je zrej­mé, že ko­nal len a vý­hrad­ne vo svo­jom vlas­tnom zá­uj­me a v roz­po­re so zá­uj­ma­mi spo­loč­nos­ti CDI. Prip­ra­ve­nosť ob­ža­lo­va­né­ho ko­nať len vo vlas­tnom zá­uj­me tu mož­no vy­vo­diť z to­ho, že prak­tic­ky všet­ky šty­ri zmlu­vy o pre­vo­de ob­chod­ných po­die­lov bo­li pod­pí­sa­né v to­tož­nom ča­se  (tri z nich do­kon­ca v je­den deň) s tým, že no­vým spo­loč­ní­kom a nás­led­ne aj ko­na­te­ľom sa sta­la man­žel­ka ob­ža­lo­va­né­ho, pri­čom pri všet­kých šty­roch zmlu­vách bo­la hod­no­ta ob­chod­ných po­die­lov ur­če­ná na tú is­tú su­mu, kto­rá sa rov­na­lo vý­ške zá­klad­né­ho ima­nia (ob­ža­lo­va­ný zjav­ne ne­zis­ťo­val sku­toč­nú hod­no­tu ob­chod­ných po­die­lov jed­not­li­vých spo­loč­nos­tí s tým, že cel­kom ur­či­te ne­moh­la byť tá­to hod­no­ta rov­na­ká pri všet­kých šty­roch ob­chod­ných spo­loč­nos­tiach). Po­kiaľ ob­ža­lo­va­ný v prie­be­hu tres­tné­ho ko­na­nia naz­na­čo­val, že hod­no­ta ob­chod­ných po­die­lov bo­la níz­ka (vzhľa­dom k zá­väz­kom ob­chod­ných spo­loč­nos­tí) po­tom nie je jas­né pre­čo vô­bec ta­ké­to „ne­bo­nit­né“ ob­chod­né po­die­ly pre­dá­val svo­jej man­žel­ke a ak „bo­nit­né“ bo­li po­tom za­se nie je zrej­mé, pre­čo spo­loč­nosť CDI zba­vo­val bo­nit­né­ho ma­jet­ku za po­chyb­ne sta­no­ve­nú ce­nu.

            Mož­no pre­to uzat­vo­riť, že ob­ža­lo­va­ný R Č ko­nal pri pre­vo­doch ob­chod­ných po­die­lov evi­den­tne v roz­po­re so zá­uj­ma­mi spo­loč­nos­ti CDI a pri roz­ho­do­va­ní v me­ne za­stú­pe­né­ho ne­ko­nal ani tak, aby ne­doš­lo k ško­de na ma­jet­ku spo­loč­nos­ti CDI, ale je­ho cie­ľom (úmys­lom) bo­lo obo­ha­tiť sa na ma­jet­ku spo­loč­nos­ti CDI k čo­mu zneu­žil pl­nú moc a vy­užil svo­ju man­žel­ku ob­ža­lo­va­nú A Č. Ob­ža­lo­va­ný tak ko­nal v pria­mom úmys­le spô­so­biť spo­loč­nos­ti CDI ško­du v hod­no­te ob­chod­ných po­die­lov, kto­rých bo­la ma­ji­te­ľom. Po­kiaľ ob­ha­jo­ba vo svo­jich pí­som­ných vy­jad­re­niach k od­vo­la­niu pro­ku­rá­tor­ky pou­ka­zo­va­la na sku­toč­nosť, že spo­loč­nosť CDI bo­la iba for­mál­ny vlas­tník, tak z hľa­dis­ka práv­nej ar­gu­men­tá­cie nič ta­ké ako „for­mál­ne“ vlas­tníc­tvo neexis­tu­je. Spo­loč­nosť CDI bo­la spo­loč­ní­kom v ob­chod­ných spo­loč­nos­tiach uve­de­ných v ob­ža­lob­nom návr­hu a te­da bo­la aj ma­ji­te­ľom ob­chod­ných po­die­lov v tých­to ob­chod­ných spo­loč­nos­tiach.

            Za sú­čas­nej práv­nej úp­ra­vy by ta­ké­to ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho R Č bo­lo mož­né pod­ra­diť pod zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu spre­ne­ve­ry pod­ľa § 213 Tr. zák. a to spre­ne­ve­ry ob­chod­ných po­die­lov, na­koľ­ko od 01.01.2016 sa na úče­ly Tres­tné­ho zá­ko­na po­va­žu­je za vec aj iné ma­jet­ko­vé prá­vo (t. j. nie­len „kla­sic­ké“ ve­ci). Vzhľa­dom k to­mu, že ob­chod­ný po­diel nie je vec, ale ide o inú ma­jet­ko­vú hod­no­tu, nie je mož­né práv­nu kva­li­fi­ká­ciu tres­tné­ho či­nu spre­ne­ve­ry pou­žiť na ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho z ro­ku 2010 (ke­dy eš­te Trest­ný zá­kon neu­mož­ňo­val po­va­žo­vať za ve­ci aj iné ma­jet­ko­vé hod­no­ty). A na­po­kon, zhod­ne ako to bo­lo kon­šta­to­va­né pri tres­tnom či­ne pod­vo­du, aj trest­ný čin spre­ne­ve­ry vy­ža­du­je spô­so­be­nie ma­jet­ko­vej ško­dy, kto­rá by aj tu moh­la spo­čí­vať iba v hod­no­te ob­chod­ných po­die­lov, kto­rá však zo stra­ny pro­ku­ra­tú­ry preu­ká­za­ná ne­bo­la.

            Po­kiaľ súd pr­vé­ho stup­ňa, ako aj ob­ha­jo­ba, v tej­to sú­vis­los­ti kon­šta­to­va­li, že spo­loč­nosť G H s.r.o. bo­la fi­nan­co­va­ná z pros­tried­kov ob­ža­lo­va­né­ho pros­tred­níc­tvom spo­loč­nos­ti C s. r. o., ako aj to, že spo­loč­nosť CDI reál­ne ne­ma­la žiad­ny ma­je­tok, jej fi­nan­co­va­nie po­chá­dza z iných zdro­jov, pri­čom ok­res­ný súd ako aj ob­ha­jo­ba pou­ká­za­li aj na sku­toč­nosť, že vý­ška zá­klad­né­ho ima­nia spo­loč­nos­tí bo­la len v mi­ni­mál­nej vý­ške a že je­di­né fi­nan­čné pros­tried­ky dcér­skych (slo­ven­ských) spo­loč­nos­tí vo vlas­tníc­tve spo­loč­nos­ti CDI bo­li pos­kyt­nu­té prá­ve ob­ža­lo­va­ným (s. 37 a 38 od­ôvod­ne­nia na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku), tak tie­to okol­nos­ti sú ab­so­lút­ne ire­le­van­tné. Už bo­lo roz­ve­de­né vy­ššie, že ob­chod­né spo­loč­nos­ti nie je mož­né sto­tož­ňo­vať so spo­loč­ník­mi, či ak­cio­nár­mi, res­pek­tí­ve s oso­ba­mi, kto­ré na pod­kla­de rôz­nych práv­nych ti­tu­lov vkla­da­jú do ob­chod­ných spo­loč­nos­tí fi­nan­čné pros­tried­ky. Kraj­ský súd opa­ku­je, že ob­ža­lo­va­ný ne­bol vlas­tní­kom spo­loč­nos­ti CDI, ale mo­hol byť na­naj­výš vlas­tní­kom ak­cií pred­met­nej ob­chod­nej spo­loč­nos­ti a ako mož­ný ak­cio­nár ne­bol ani vlas­tní­kom ma­jet­ku spo­loč­nos­ti CDI, pre­to­že ak­cio­nár je ma­ji­te­ľom ak­cie a nie ma­jet­ku ak­cio­vej spo­loč­nos­ti (ide tu o už kraj­ským sú­dom zdô­raz­ňo­va­nú ma­jet­ko­vú sa­mos­tat­nosť ob­chod­nej spo­loč­nos­ti od ma­jet­ku jej ak­cio­ná­rov, ak ide o ak­cio­vú spo­loč­nosť, či spo­loč­ní­kov, po­kiaľ ide o spo­loč­nosť s ru­če­ním ob­me­dze­ným). Sku­toč­nosť, že ob­ža­lo­va­ný mal spo­loč­nos­ti CDI pos­ky­to­vať fi­nan­čné pros­tried­ky (či pria­mo ju fi­nan­co­vať) tak­tiež nez­na­me­ná, že by sa stal jej „vlas­tní­kom“, či vlas­tní­kom jej ma­jet­ku, pre­to­že fi­nan­čné pros­tried­ky pos­kyt­nu­té ob­chod­nej spo­loč­nos­ti na vy­ko­ná­va­nie pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti sa stá­va­jú vlas­tníc­tvom tej­to ob­chod­nej spo­loč­nos­ti a ten kto ich pos­ky­tol mô­že mať nap­rík­lad vo­či ob­chod­nej spo­loč­nos­ti poh­ľa­dáv­ku, av­šak nev­zni­ká mu žiad­ny vlas­tníc­ky vzťah k ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, či jej ma­jet­ku. To pla­tí rov­na­ko aj na ob­chod­né spo­loč­nos­ti, kto­rých ob­chod­né po­die­ly bo­li ma­jet­kom spo­loč­nos­ti CDI. Ak by aj bo­la prav­da, že fi­nan­čné pros­tried­ky tým­to spo­loč­nos­tiam pos­ky­tol prá­ve ob­ža­lo­va­ný, nez­na­me­ná to, že by sa stal ich vlas­tní­kom, či vlas­tní­kom ich ma­jet­ku. Ok­res­ný súd sa tu do­pus­til ob­dob­né­ho po­chy­be­nia ako pro­ku­rá­tor­ka, keď nie cel­kom dôs­led­ne roz­li­šo­val me­dzi spo­loč­nos­ťou s ru­če­ním ob­me­dze­ným, či ak­cio­vou spo­loč­nos­ťou na stra­ne jed­nej a spo­loč­ní­kom, ak­cio­ná­rom, či pos­ky­to­va­te­ľom fi­nan­čných pros­tried­kov na stra­ne dru­hej. Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že aj sto­per­cent­ný spo­loč­ník v spo­loč­nos­ti s ru­če­ním ob­me­dze­ným, či sto­per­cent­ný ak­cio­nár v ak­cio­vej spo­loč­nos­ti, prí­pad­ne oso­ba, kto­rá iba vy­stu­pu­je v me­ne uve­de­ných spo­loč­nos­tí a z rôz­nych dô­vo­dov do spo­loč­nos­tí vkla­dá vlas­tné fi­nan­čné pros­tried­ky sa mô­že do­pus­tiť tres­tné­ho či­nu na ško­du ma­jet­ku uve­de­ných ob­chod­ných spo­loč­nos­tí, pre­to­že ma­je­tok ob­chod­ných spo­loč­nos­tí je vo vzťa­hu k tým­to oso­bám vždy ma­jet­kom cu­dzím.

            Po­kiaľ ok­res­ný súd vy­tý­kal v na­pad­nu­tom roz­sud­ku pro­ku­ra­tú­re, že neob­jas­ni­la vlas­tníc­ke vzťa­hy v spo­loč­nos­ti CDI (nap­rík­lad s. 34 od­ôvod­ne­nia na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku), tak v zmys­le vy­ššie uve­de­né­ho, ide o neo­pod­stat­ne­nú vý­tku, na­koľ­ko je bez vý­zna­mu kto bol vlas­tní­kom ak­cií spo­loč­nos­ti CDI, pre­to­že ak­cio­nár nie je zá­ro­veň aj vlas­tní­kom ak­cio­vej spo­loč­nos­ti a ani ma­jet­ku, kto­rý pat­rí ak­cio­vej spo­loč­nos­ti a ne­mô­že s ním nak­la­dať (po­kiaľ nie je zá­ro­veň aj čle­nom šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu a ani ten ne­mô­že nak­la­dať s ma­jet­kom ob­chod­nej spo­loč­nos­ti ľu­bo­voľ­ným spô­so­bom).

            Kraj­ský súd sa nes­to­tož­ňu­je ani s úva­hou ok­res­né­ho sú­du, že k zna­ku skut­ko­vej pod­sta­ty spo­čí­va­jú­com v ško­de na cu­dzom ma­jet­ku bo­lo nut­né vy­po­čuť ako sved­ka S I. Vý­ška mož­nej spô­so­be­nej ško­dy to­tiž zá­vi­sí od hod­no­ty ob­chod­ných po­die­lov ob­chod­ných spo­loč­nos­tí uve­de­ných v ob­ža­lob­nom návr­hu, kto­rú bo­lo nut­né do­ka­zo­vať na pod­kla­de re­le­van­tných lis­tin­ných dô­ka­zov (naj­mä úč­tov­níc­tva), či zna­lec­kým do­ka­zo­va­ním a nie vý­slu­chom kon­krét­nej oso­by zo spo­loč­nos­ti CDI, kto­rá na úze­mí SR v me­ne spo­loč­nos­ti CDI ne­ko­na­la a zjav­ne ani ne­vy­ko­ná­va­la so spo­loč­nos­ťou CDI na úze­mí SR žiad­nu pod­ni­ka­teľ­skú čin­nosť. Kraj­ský súd opa­ku­je zá­klad­ný vý­cho­dis­ko­vý bod pre os­lo­bo­de­nie ob­ža­lo­va­ných spod ob­ža­lo­by a to, že hod­no­ta ob­chod­ných po­die­lov ob­chod­ných spo­loč­nos­tí uve­de­ných v ob­ža­lob­nom návr­hu ne­bo­la v da­nej tres­tnej ve­ci vô­bec ob­jas­ne­ná.

S pou­ka­zom na uve­de­né sku­toč­nos­ti vy­hod­no­til od­vo­la­cí súd od­vo­la­nie pro­ku­rá­tor­ky v tej­to čas­ti za ne­dô­vod­né a pre­to ho za­mie­tol. Pro­ku­ra­tú­re sa to­tiž ne­po­da­ri­lo preu­ká­zať, že doš­lo k ško­de na ma­jet­ku spo­loč­nos­ti CDI ko­na­ním ob­ža­lo­va­ných, kto­ré spo­čí­va­lo v uzat­vo­re­ní zmlúv o pre­vo­de ob­chod­ných po­die­lov. 

K vý­ro­ko­vej čas­ti II. uz­ne­se­nia:

Po­kiaľ ide o vý­ro­ko­vú časť II. na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku, tak ka­sač­ným dô­vo­dom toh­to vý­ro­ku bo­la sku­toč­nosť, že sa súd pr­vé­ho stup­ňa ne­dos­ta­toč­ne za­obe­ral us­tá­le­ným skut­ko­vým sta­vom, jed­not­li­vý­mi znak­mi skut­ko­vej pod­sta­ty stí­ha­né­ho tres­tné­ho či­nu, či mož­ným za­vi­ne­ním ob­ža­lo­va­né­ho a pre­to pri hod­no­te­ní vy­ko­na­ných dô­ka­zov dos­pel k zá­ve­rom, kto­ré lo­gic­ky ne­vyp­lý­va­jú z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia. Rov­na­ko tak ok­res­ný súd po­chy­bil, keď oh­ľad­ne skut­ku tý­ka­jú­ce­ho sa pre­či­nu kri­vé­ho ob­vi­ne­nia pos­tu­po­val ne­dôs­led­ne pri vy­ko­ná­va­ní lis­tin­ných dô­ka­zov, keď niek­to­ré pod­stat­né lis­tin­né dô­ka­zy z čas­ti úpl­ne opo­me­nul vy­ko­nať na hlav­nom po­jed­ná­va­ní.

Zo za­bez­pe­če­ných dô­ka­zov ne­po­chyb­ne vy­plý­va, a to ani ne­bo­lo me­dzi stra­na­mi spor­né, že ob­ža­lo­va­ný R Č dňa 28.10.2011 v Bra­tis­la­ve na Os­ve­to­vej uli­ci č. 4 vy­po­ve­dal ako sve­dok do zá­pis­ni­ce o vý­slu­chu sved­ka – poš­ko­de­né­ho vo ve­ci ve­de­nej pre po­doz­re­nie zo spá­chania zl­či­nu pod­vo­du, pri­čom po ná­le­ži­tom pou­če­ní uvie­dol, že dňa 17.10.2008 mu Ing. J Š da­la pod­pí­sať v kan­ce­lá­rii spo­loč­nos­ti C s. r. o. v Bra­tis­la­ve pre­vod­ný prí­kaz na su­mu 1.000.000,- eur na účet A Č a vzá­pä­tí od ne­ho žia­da­la pod­pis eš­te jed­né­ho pla­tob­né­ho prí­ka­zu z dô­vo­du chy­by pri vy­pl­ne­ní pr­vé­ho prí­ka­zu rov­na­ko na su­mu 1.000.000,- eur, ale už s ne­vypl­ne­ným čís­lom úč­tu a tým­to ko­na­ním ma­lo dôjsť k pre­vo­du čias­tky 1.000.000,- Sk v pros­pech úč­tu spo­loč­nos­ti E c. s. r. o., čím ma­la vznik­núť spo­loč­nos­ti C s. r. o. ško­da vo vý­ške 1.000.000,- Sk.

Z hľa­dis­ka skut­ku uve­de­né­ho v ob­ža­lo­be ide fak­tic­ky o vý­sek vý­po­ve­de ob­ža­lo­va­né­ho, kto­rú uvá­dzal ako sve­dok - poš­ko­de­ný a tie­to skut­ko­vé okol­nos­tí sú zrej­mé zo zá­pis­ni­ce o vý­po­ve­di sved­ka – poš­ko­de­né­ho, kto­rej ob­sah tvo­rí prá­ve vý­po­veď R Č a správ­nosť vy­po­ve­da­ných úda­jov potvr­dil aj vlas­tno­ruč­ným pod­pi­som.

Rov­na­ko tak z vý­po­ve­de Ing. J Š a lis­tin­ných dô­ka­zov tý­ka­jú­cich sa jej do­vo­len­ky ne­po­chyb­ne vy­plý­va, že v ča­se, keď pod­ľa úda­jov ob­ža­lo­va­né­ho ma­lo dôjsť k proti­práv­ne­mu ko­na­niu Ing. J Š (dňa 17.10.2008), bo­la tá­to na do­vo­len­ke v Juž­nej Ame­ri­ke.

Sku­tok uve­de­ný v ob­ža­lo­be pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va II sa te­da ne­po­chyb­ne stal. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je vý­rok na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku, kto­rým ok­res­ný súd ob­ža­lo­va­né­ho os­lo­bo­dil spod ob­ža­lo­by pos­tu­pom pod­ľa § 285 písm. a) Tr. por., t. j., že ne­bo­lo do­ká­za­né, že sa sku­tok stal, zjav­ne ne­lo­gic­ký a roz­por­ný so za­bez­pe­če­ný­mi dô­kaz­mi. Ne­lo­gic­kosť pos­tu­pu sú­du pr­vé­ho stup­ňa tu zvý­raz­ňu­je aj sku­toč­nosť, že sám ok­res­ný súd v od­ôvod­ne­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku kon­šta­tu­je, že re­le­van­tné pod­stat­né skut­ko­vé okol­nos­ti vy­ply­nu­li zo zá­pis­ni­ce o vý­slu­chu sved­ka – poš­ko­de­né­ho, t. j. bo­li preu­ká­za­né.

Pod­ľa ná­zo­ru od­vo­la­cie­ho sú­du súd pr­vé­ho stup­ňa pri hod­no­te­ní za­bez­pe­če­ných dô­ka­zov ig­no­ro­val aj lis­tin­né dô­ka­zy tý­ka­jú­ce sa po­by­tu Ing. J Š v roz­hod­nom ča­se v Juž­nej Ame­ri­ke, na­koľ­ko ak by sa tak nes­ta­lo, tak pod­ľa zá­sad správ­ne­ho a lo­gic­ké­ho mys­le­nia by mu­sel súd pr­vé­ho stup­ňa dos­pieť z hod­no­te­nia tých­to dô­ka­zov k zá­ve­ru, že ob­ža­lo­va­ný evi­den­tne v zá­pis­ni­ci o vý­po­ve­di sved­ka – poš­ko­de­né­ho kla­mal, t. j. uvá­dzal nep­rav­di­vé skut­ko­vé okol­nos­ti ako aj nep­rav­di­vé úda­je o tom, kto mal trest­ný čin spá­chať. Ob­ža­lo­va­ný te­da kla­mal o roz­hod­ných skut­ko­vých okol­nos­tiach, t. j. o tom, že to bol on, kto bol Ing. J Š uvá­dza­ný do omy­lu v dôs­led­ku čo­ho vy­ko­nal nes­práv­nu ma­jet­ko­vú dis­po­zí­ciu a bo­la tak spô­so­be­ná ško­da spo­loč­nos­ti C s.r.o.

Ob­ža­lo­va­ný vy­po­ve­dal ako sve­dok, pri­čom cel­kom jas­ne a ne­po­chyb­ne uvie­dol kto mal byť pá­cha­te­ľom tres­tnej čin­nos­ti oh­ľad­ne kto­rej vy­po­ve­dal s tým, že z je­ho vý­po­ve­de vy­plý­va­lo aj to, že ním ozna­mo­va­ná tres­tná čin­nosť by moh­la mať zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du, pre kto­rý aj bo­lo ve­de­né tres­tné stí­ha­nie. Rov­na­ko tak zo za­bez­pe­če­ných dô­ka­zov cel­kom ne­po­chyb­ne a jed­noz­nač­ne vy­plý­va, že v tej­to vý­po­ve­di kla­mal s tým, že si vy­mýš­ľal nie­len skut­ko­vé okol­nos­ti, ale aj oso­bu ich pá­cha­te­ľa (Ing. J Š ne­moh­la ob­ža­lo­va­né­ho uvá­dzať do omy­lu dňa 17.10.2008 v Bra­tis­la­ve, keď v tom ča­se bo­la v Juž­nej Ame­ri­ke).

Pod­ľa ná­zo­ru kraj­ské­ho sú­du tu iš­lo o ve­do­mé klam­stvo zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho, pre­to­že ten uvá­dzal pres­né skut­ko­vé a ča­so­vé sú­vis­los­ti (deň 17.10.2008, mies­to Bra­tis­la­va, Baj­kal­ská č. .... a po­dob­ne), pri­čom mu­sel ve­dieť, že vy­po­ve­dá nep­rav­di­vo, na­koľ­ko sku­tok sa v tom ča­se reál­ne (ob­jek­tív­ne) ne­mo­hol od­oh­rať a už vô­bec ne­moh­la byť je­ho pá­cha­te­ľom Ing. J Š.

Po­kiaľ ob­ža­lo­va­ný v ko­na­ní pred sú­dom naz­na­čo­val, že tá­to je­ho sve­dec­ká vý­po­veď bo­la ov­plyv­ne­ná je­ho ne­priaz­ni­vým zdra­vot­ným sta­vom v ča­se ko­na­nia vý­slu­chu, tak nič ta­ké zo zá­pis­ni­ce o vý­po­ve­di sved­ka – poš­ko­de­né­ho ne­vyp­lý­va. Zo zá­pis­ni­ce hlav­ne ne­vyp­lý­va, že by sa ob­ža­lo­va­ný sťa­žo­val na svoj zdra­vot­ný stav v dôs­led­ku, kto­ré­ho by ne­bol schop­ný vy­po­ve­dať, res­pek­tí­ve, že by nap­rík­lad žia­dal o od­klad vý­slu­chu z dô­vo­du ne­priaz­ni­vé­ho zdra­vot­né­ho sta­vu. Prá­ve nao­pak, z uvá­dza­nej zá­pis­ni­ce mož­no vy­vo­diť, že ob­ža­lo­va­ný vy­po­ve­dal po­mer­ne pod­rob­ne, uvá­dzal skut­ko­vé okol­nos­ti ako aj ča­so­vé sú­vis­los­ti a od­po­ve­dal aj na po­lo­že­né otáz­ky. Nič pre­to ne­naz­na­ču­je, že by bol v ča­se ko­na­nia vý­slu­chu sku­toč­ne v tak ne­priaz­ni­vom zdra­vot­nom sta­ve, kto­rý by mu zne­mož­ňo­val vy­po­ve­dať, prí­pad­ne vy­po­ve­dať prav­di­vo.

Ok­res­ný súd v zhod­ne s ar­gu­men­tá­ciu ob­ža­lo­va­né­ho ku skut­ku po­pí­sa­né­mu v ob­ža­lo­be a je­ho práv­nej kva­li­fi­ká­ciu uvie­dol, že len vy­slo­ve­nie oby­čaj­né­ho po­doz­re­nia zo spá­chania tres­tnej čin­nos­ti nie je mož­né po­va­žo­vať za trest­ný čin kri­vé­ho ob­vi­ne­nia.

S tým­to práv­nym zá­ve­rom sa kraj­ský súd sto­tož­ňu­je, av­šak s do­dat­kom, že len vy­slo­ve­nie oby­čaj­né­ho po­doz­re­nia zo spá­chania tres­tné­ho či­nu je nut­né dôs­led­ne od­lí­šiť od kri­vé­ho ob­vi­ne­nia. Vy­slo­viť po­doz­re­nie, že doš­lo k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu a že sa toh­to tres­tné­ho či­nu moh­la do­pus­tiť kon­krét­na oso­ba zna­me­ná vy­slo­viť len ur­či­tú dom­nien­ku (pred­pok­lad) o mož­nom spá­cha­ní kon­krét­ne­ho skut­ku zo stra­ny kon­krét­nej oso­by. Vy­slo­ve­nie ta­ké­ho­to pred­pok­la­du (po­doz­re­nia) nie je však to­tož­né od ve­do­mé­ho kla­ma­nia, pri kto­rom vy­po­ve­da­jú­ca oso­ba vie, že uvá­dza nep­rav­di­vé skut­ko­vé úda­je a nep­rav­di­vé úda­je o tom, že sa toh­to ko­na­nia ma­la do­pus­tiť kon­krét­na oso­ba. Vy­slo­ve­nie po­doz­re­nia te­da nie je mož­né sto­tož­ňo­vať s ve­do­mým kla­ma­ním vy­po­ve­da­jú­cej oso­by. Po­kiaľ by sa pri­pus­til vý­klad ok­res­né­ho sú­du, po­tom by sa mu­se­lo dos­pieť k zá­ve­ru, že trest­ný čin kri­vé­ho ob­vi­ne­nia je len ob­so­len­tná práv­na nor­ma, kto­rá je prak­tic­ky ne­pou­ži­teľ­ná, na­koľ­ko aké­koľ­vek klam­stvo by bo­lo mož­né vy­dá­vať len za oby­čaj­né vy­slo­ve­nie po­doz­re­nia zo spá­chania tres­tné­ho či­nu.

Prá­vo na po­da­nie tres­tné­ho ozná­me­nia má te­da kaž­dá fy­zic­ká, či práv­nic­ká oso­ba a to aj prá­vo na vy­slo­ve­nie ur­či­té­ho po­doz­re­nia (pred­pok­la­du) o spá­cha­ní tres­tnej čin­nos­ti zo stra­ny kon­krét­nej oso­by, av­šak prá­vo na uvá­dzanie ve­do­me lži­vých skut­ko­vých okol­nos­tí a prá­vo na ve­do­mé kla­ma­nie o účas­ti kon­krét­nej oso­by na skut­ko­vých okol­nos­tiach neexis­tu­je, nie je mož­né ho to­le­ro­vať a napĺňa zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu kri­vé­ho ob­vi­ne­nia. Prá­ve o ta­ký­to prí­pad iš­lo pod­ľa ná­zo­ru od­vo­la­cie­ho sú­du aj v po­su­dzo­va­nej tres­tnej ve­ci.

Súd pr­vé­ho stup­ňa pri­tom cel­kom nek­ri­tic­ky pri­jal nás­led­nú ob­ha­jo­bu ob­ža­lo­va­né­ho, že Ing. J Š mu da­la pre­vod­ný prí­kaz na pod­pis eš­te pred od­cho­dom na do­vo­len­ku. Z vý­po­ve­de ob­ža­lo­va­né­ho na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­ný si bol ve­do­mý neudr­ža­teľ­nos­ti ob­sa­hu svo­jej vý­po­ve­de v pro­ces­nom pos­ta­ve­ná sved­ka – poš­ko­de­né­ho a pre­to hľa­dal spô­sob ako sa vy­hnúť tres­tnop­ráv­ne­mu pos­ti­hu za pos­kyt­nu­tie evi­den­tne nep­rav­di­vých úda­jov a to tak, že údaj­né ko­na­nie Ing. J Š po­su­nul do ob­do­bia pred jej od­cho­dom na do­vo­len­ku. Kraj­ský súd pri­po­mí­na, že ob­ža­lo­va­ný ako sve­dok – poš­ko­de­ný vy­po­ve­dal jas­ne a zro­zu­mi­teľ­ne o kon­krét­nom dá­tu­me a kon­krét­nom mies­te, kde sa tak ma­lo stať a keď sa nás­led­ne preu­ká­za­lo, že ob­jek­tív­ne ne­mo­hol, sku­tok pre­beh­núť v ča­se a mies­te o kto­rých ob­ža­lo­va­ný vy­po­ve­dal, úče­lo­vo zme­nil svo­ju vý­po­veď s tým, že už sa „nedr­ží“ žiad­ne­ho mies­ta a ča­su ke­dy sa tak ma­lo stať, ale len to­ho, že sa to pros­te sta­lo, spra­vi­la to Ing. J Š a on sám bol pri vý­slu­chu v ne­priaz­ni­vom zdra­vot­nom sta­ve. Kraj­ský súd sú­du pr­vé­ho stup­ňa pri­po­mí­na, že má dô­ka­zy nie­len riad­ne vy­ko­nať, ale aj hod­no­tiť a to jed­not­li­vo ako aj v súhr­ne na zá­kla­de zá­sad lo­gic­ké­ho mys­le­nia a nie iba nek­ri­tic­ky pre­be­rať sub­jek­tív­ne ob­ha­job­né tvr­de­nia ob­ža­lo­va­né­ho.

Pri hod­no­te­ní vy­ko­na­ných dô­ka­zov ok­res­ný súd opo­me­nul aj sku­toč­nosť, že pre­vod­ný prí­kaz pod­pí­sal ob­ža­lo­va­ný a nie Ing. J Š a zo za­bez­pe­če­ných dô­ka­zov je prak­tic­ky vy­lú­če­ný zá­ver, aby sa ko­na­nia po­pí­sa­né­ho ob­ža­lo­va­ným moh­la Ing. J Š do­pus­tiť v inom ča­se.

Ing. J Š vy­po­ve­da­la, že pl­nú moc da­la v tom ča­se iba sved­ko­vi Ing. B V a to z dô­vo­du, aby v jej nep­rí­tom­nos­ti kú­pil mo­to­ro­vé vo­zid­lo a da­la mu na kú­pu vo­zid­la aj fi­nan­čné pros­tried­ky v ho­to­vos­ti. Sve­dok Ing. B V vo svo­jej vý­po­ve­di potvr­dil vý­po­veď Ing. J Š oh­ľad­ne pl­nej mo­ci ako aj fi­nan­čných pros­tried­kov v ho­to­vos­ti s tým, že tie­to fi­nan­čné pros­tried­ky dal do dis­po­zí­cie ob­ža­lo­va­né­mu, kto­rý roz­ho­dol o inom vy­uži­tí tých­to ho­to­vos­tných fi­nan­čných pros­tried­kov a vo­zid­lo bo­lo na­po­kon uh­ra­de­né pre­vo­dom fi­nan­čných pros­tried­kov z úč­tu v ban­ke.

Sve­dok Ing. B V te­da vo svo­jej vý­po­ve­di jed­noz­nač­ne potvr­dil, že ce­lý prie­beh kú­py mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la pre­bie­hal v ča­se nep­rí­tom­nos­ti Ing. J Š (prá­ve pre­to mu aj bo­lo ude­le­né pl­no­mo­cen­stvo), kto­rá mu ok­rem pl­nej mo­ci od­ov­zda­la aj fi­nan­čné pros­tried­ky na kú­pu vo­zid­la. Vo­zid­lo aj nás­led­ne bo­lo kú­pe­né (stá­le v ča­se nep­rí­tom­nos­ti Ing. J Š), pri­čom o spô­so­be úh­ra­dy vo­zid­la, t. j., že to ne­bu­de v ho­to­vos­ti, kto­ré sved­ko­vi ne­cha­la Ing. J Š, ale pre­vo­dom cez účet, roz­ho­dol ob­ža­lo­va­ný.

            Je vy­lú­če­né a aj ne­lo­gic­ké, aby Ing. J Š ne­chá­va­la ob­ža­lo­va­né­ho vy­pi­so­vať pre­vod­né prí­ka­zy na kú­pu vo­zid­la, keď na ten­to účel ne­cha­la fi­nan­čné pros­tried­ky v ho­to­vos­ti a na kú­pu spl­no­moc­ni­la kon­krét­nu oso­bu a bol to sám ob­ža­lo­va­ný, kto­rý tú­to ho­to­vosť pou­žil na iný účel a roz­ho­dol o uh­ra­de­ní kúp­nej ce­ny vo­zid­la iným spô­so­bom (a to všet­ko v ča­se nep­rí­tom­nos­ti Ing. J Š na úze­mí SR). Ak ob­ža­lo­va­ný na­mie­tal, že mo­to­ro­vé vo­zid­lo bo­lo hra­de­né z fi­nan­čných pros­tried­kov spo­loč­nos­ti C s.r.o. a to na­priek to­mu, že ho vy­uží­va­la Ing. J Š, tak ten­to zá­ver ne­vy­lu­ču­je spá­chanie tres­tné­ho či­nu kri­vé­ho ob­vi­ne­nia zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho. Z vy­ššie naz­na­če­né­ho do­ka­zo­va­nia je zrej­mé, že o pou­ži­tí fi­nan­čných pros­tried­kov na kú­pu vo­zid­la, kto­ré ne­cha­la Ing. J Š sved­ko­vi B V roz­ho­dol ob­ža­lo­va­ný inak a pre­to bo­lo lo­gic­ké, že kúp­na ce­na vo­zid­la bo­la uh­ra­de­ná ob­ža­lo­va­ným z iných pros­tried­kov a bo­lo je­ho roz­hod­nu­tím, že sa tak sta­lo z ma­jet­ku spo­loč­nos­ti C s. r. o.

 Po­kiaľ ide o trest­ný čin kri­vé­ho ob­vi­ne­nia a je­ho za­vi­ne­nie, tak od­vo­la­cí súd pri­po­mí­na, že za­vi­ne­nie pá­cha­te­ľa sa mu­sí vzťa­ho­vať na to, že sve­dok (ozna­mo­va­teľ) v tres­tnom ko­na­ní ve­do­me uvá­dza nep­rav­du o okol­nos­ti, kto­rá má pod­stat­ný (roz­ho­du­jú­ci) vý­znam pre ve­de­nie tres­tné­ho stí­ha­nia  a zis­te­nia je­ho mož­né­ho pá­cha­te­ľa. Pos­ta­čí však len hru­bá (laic­ká) pred­sta­va pá­cha­te­ľa, že uve­de­ním nep­ra­vid­vé­ho úda­ju (klam­stva) mô­že spô­so­biť nie­len ve­de­nie tres­tné­ho stí­ha­nia, ale aj tres­tné stí­ha­nie kon­krét­nej oso­by. Na úmy­sel­né za­vi­ne­nie mož­no pre­to usu­dzo­vať aj z to­ho, že ozna­mo­va­teľ (sve­dok) uvá­dzal údaj vý­znam­ný a nie len ne­dô­le­ži­té­ho cha­rak­te­ru.

 Kraj­ský súd uzat­vá­ra, že ok­res­ný súd pos­tu­po­val nes­práv­ne, keď ob­ža­lo­va­né­ho os­lo­bo­dil spod ob­ža­lo­by vzhľa­dom k to­mu, že ne­bo­lo do­ká­za­né, že sa nes­tal sku­tok uve­de­ný v ob­ža­lo­be, pre­to­že zo za­bez­pe­če­ných dô­ka­zov vy­plý­va ne­po­chyb­ne opak. Rov­na­ko tak nie je vy­lú­če­né, aby sku­tok uve­de­ný v ob­ža­lo­be pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va II, kto­rý sa ne­po­chyb­ne stal, napĺňal všet­ky zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu kri­vé­ho ob­vi­ne­nia pod­ľa § 345 ods. 1 Tr. zák.

 V ďal­šom prie­be­hu ko­na­nia bu­de súd pr­vé­ho stup­ňa via­za­ný práv­nym ná­zo­rom od­vo­la­cie­ho sú­du (§ 327 ods. 1 Tr. por.), pri­čom na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dôs­led­ne oboz­ná­mi všet­ky re­le­van­tné lis­tin­né dô­ka­zy, kto­ré sa via­žu k tres­tné­mu stí­ha­niu za pre­čin kri­vé­ho ob­vi­ne­nia a to naj­mä zá­pis­ni­cu o vý­slu­chu sved­ka – poš­ko­de­né­ho R Č zo dňa 28.10.2011 (č. l. 90 a nasl.), tres­tné ozná­me­nie Ing. J Š zo dňa 22.12.2011 s pred­lo­že­ný­mi príl­oha­mi (č. l. 1 – 15), uz­ne­se­nie o za­ča­tí a za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia (č. l. 78 a nasl., č. l. 192 a nasl., č. l. 200 a nasl.), evi­den­čná kar­ta vo­zid­la (č. l. 199 a nasl.), vý­pis z úč­tu v ban­ke (č. l. 133 a nasl.), prí­kaz na úh­ra­du (č. l. 160), pri­čom vy­ko­ná prí­pad­ne aj iné dô­ka­zy, kto­ré vy­ply­nú z do­ka­zo­va­nia, ak bu­dú pod­ľa ná­zo­ru ok­res­né­ho sú­du pot­reb­né.

 Uve­de­né for­mál­ne po­chy­be­nie ok­res­né­ho sú­du spo­čí­va­jú­ce v ne­dôs­led­nom pos­tu­pe pri oboz­na­mo­va­ní pred­met­ných lis­tin­ných dô­ka­zov mo­hol nap­ra­viť aj kraj­ský súd dopl­ne­ním do­ka­zo­va­nia na ve­rej­nom za­sad­nu­tí, av­šak ta­ký­to pro­ces­ný pos­tup by bol opod­stat­ne­ný iba vte­dy, ak by sa od­vo­la­cí súd sto­tož­nil s vý­ro­kom sú­du pr­vé­ho stup­ňa o os­lo­bo­de­ní ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by, čo sa však nes­ta­lo.

 Ok­res­ný súd nás­led­ne opä­tov­ne vy­hod­no­tí všet­ky vy­ko­na­né dô­ka­zy a pri hod­no­te­ní dô­ka­zov bu­de ve­no­vať ná­le­ži­tú po­zor­nosť aj sku­toč­nos­tiam na kto­ré upo­zor­nil od­vo­la­cí súd v tom­to roz­hod­nu­tí a to naj­mä oh­ľad­ne ur­či­té­ho ne­lo­gic­ké­ho hod­no­te­nia dô­ka­zov zo stra­ny ok­res­né­ho sú­du, kto­rý ne­dos­ta­toč­ne zoh­ľad­nil sku­toč­nosť kto­rá ani ne­bo­la me­dzi stra­na­mi spor­ná, t. j., že sku­tok uve­de­ný v ob­ža­lo­be sa ne­po­chyb­ne stal, pri­čom zoh­ľad­ní aj práv­ne úva­hy kraj­ské­ho sú­du uve­de­né oh­ľad­ne vý­kla­du zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu kri­vé­ho ob­vi­ne­nia. Svo­je úva­hy a zá­ve­ry nás­led­ne ok­res­ný súd vy­lo­ží v roz­sud­ku pres­ved­či­vým spô­so­bom.

 Vzhľa­dom na uve­de­né sku­toč­nos­ti dos­pel kraj­ský súd k zá­ve­ru, že od­vo­la­nie pro­ku­rá­tor­ky je vo vý­ro­ko­vej čas­ti II. na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku dô­vod­né a pre­to po zru­še­ní toh­to vad­né­ho vý­ro­ku ok­res­né­ho sú­du bo­la vec ve­de­ná pre po­doz­re­nie zo spá­chania pre­či­nu kri­vé­ho ob­vi­ne­nia vrá­te­ná sú­du pr­vé­ho sut­pňa na no­vé ko­na­nie a roz­hod­nu­tie.

 P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu sťaž­nosť nie je prí­pus­tná.

 

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve

dňa 11. ok­tób­ra 2018

 

                                                                                             

 

 

JUDr. Pe­ter Šam­ko

                                                                                                         pred­se­da se­ná­tu


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia