Uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci Glance Hause
Úvodná poznámka JUDr. Peter Šamko
Nižšie v texte je uvedené kompletné znenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku Okresného súdu Bratislava II v trestnej veci známej ako Glance Hause. Rozhodnutie zverejňujeme pre neustály záujem verejnosti a médií o jeho znenie.
Právne sa uznesenie krajského súdu (v bode I) zaoberá najmä určovaním výšky škody pri trestnom čine podvodu v prípadoch, ak je predmetom útoku obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným ako aj vysvetlením majetkovej samostatnosti obchodných spoločností (s.r.o. a akciovej spoločnosti), ktorých majetok je oddelený od majetku spoločníkov, či akcionárov s tým, že útok na majetok obchodnej spoločnosti znamená spôsobenie škody obchodnej spoločnosti a nie jej spoločníka, či akcionára. Taktiež sa zaoberá odlíšením hodnoty obchodného podielu v obchodnej spoločnosti od hodnoty vecí (hnuteľných, či nehnuteľných), ktoré vlastní obchodná spoločnosť (hodnota obchodného podielu v spoločnosti sa nerovná hodnote vecí, ktoré táto spoločnosť vlastní). V neposlednom rade sa uznesenie krajského súdu zaoberá aj zneužitím plnej moci na zastupovanie spoločníka v obchodnej spoločnosti, keď osoba konajúca na podklade plnej moci koná nie v prospech a v záujme obchodnej spoločnosti, ale sleduje iba svoj vlastný prospech.
V bode II sa uznesenie krajského súdu zaoberá výkladom znakov trestného činu krivého obvinenia so záverom, že vysloviť podozrenie, že došlo k spáchaniu trestného činu a že sa tohto trestného činu mohla dopustiť konkrétna osoba znamená vysloviť len určitú domnienku (predpoklad) o možnom spáchaní konkrétneho skutku zo strany konkrétnej osoby. Vyslovenie takéhoto predpokladu (podozrenia) nie je však totožné od vedomého klamania, pri ktorom vypovedajúca osoba vie, že uvádza nepravdivé skutkové údaje a nepravdivé údaje o tom, že sa tohto konania mala dopustiť konkrétna osoba. Vyslovenie podozrenia teda nie je možné stotožňovať s vedomým klamaním vypovedajúcej osoby.
sp.zn. 4To/80/2018
U Z N E S E N I E
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Vladimíra Buchvalda v trestnej veci proti obžalovanému R Č a spol. stíhaného pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. a iné o odvolaní prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/187/2015 zo dňa 29.01.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.októbra 2018 takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR vo vzťahu k výrokovej časti I. rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/187/2015 zo dňa 29.01.2018, ktorým boli obžalovaní R Č a A Č oslobodení spod obžaloby prokurátorky sp. zn. VII/2 Gv 89/10/1000 zo dňa 07.10.2015 z a m i e t a.
II. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/187/2015 zo dňa 29.01.2018 vo výrokovej časti II., v ktorej bol obžalovaný R Č oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II sp. zn. 1Pv 258/2012 zo dňa 22.02.2016.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec vo výrokovej časti II. napadnutého rozsudku v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/187/2015 zo dňa 29.01.2018 boli v bode I. rozsudku obžalovaní R Č a A Č podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodení spod obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/2 Gv 89/10/1000 zo dňa 07.10.2015 pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. (obžalovaný R Č) a pre pomoc k obzvlášť závažnému zločinu podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. (obžalovaná A Č), ktorých sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že
obvinený R Č potom ako v úmysle obohatiť sa o majetok firiem patriacim do portfólia spoločnosti C D I Ltd., v ktorých táto spoločnosť vystupovala ako jediný spoločník, G H s. r. o., V I, s. r. o. A I, s. r. o. A, s. r. o. napriek tomu, že mal vedomosť o neplatnosti substitučnej plnej moci k zastupovaniu Ing. J Š poverenej na základe všeobecnej plnej moci na zastupovanie C D I Ltd. (ďalej len CDI Ltd.) so sídlom....., ktorú mu dňa 31.03.2009 vystavila Ing. J Š, narodená ..... po predchádzajúcej dohode so svojou manželkou, obvinenou A Č,
1/ obvinený R Č, vystupujúc v mene spoločnosti C D I Ltd., ako jediného spoločníka v tuzemskej obchodnej spoločnosti G H, s. r. o., IČO: ...., dňa 01.02.2010 pripravil a podpísal Zmluvu o prevode obchodného podielu v tejto tuzemskej spoločnosti vo výške 100 % na A Č, ako nadobúdateľku za odplatu vo výške 6.639,- Eur a dňa 03.02.2010 Zmluvu o prevode obchodného podielu spolu s rozhodnutím jediného spoločníka, v ktorom bola obvinená A Č vymenovaná za konateľku spoločnosti G H, s. r. o., predložil pracovníkom Okresného súdu Bratislava I na vykonanie zápisu o zmene spoločníka a konateľa spoločnosti G H, s. r. o., pričom oprávnenie konať za spoločnosť CD1 Ltd. preukazoval už odvolanou, neplatnou plnou mocou zo dňa 31.03.2009, spolu s fotokópiou všeobecnej plnej moci pre Ing. J Š z 21.09.2009 a listinami preukazujúcimi existenciu spoločnosti C D I Ltd. - Zákon o spoločnostiach 1985, pričom tieto dokumenty (nevyhnutné k zápisu ním požadovaných zmien) obvinený R Č získal presne nezisteným spôsobom zo zložky súdneho spisu spoločnosti A I, s. r. o., sp. zn. 5 Re/2404/2009 v čase, kedy už nemal k zložke prístup, na základe čoho sa obvinená A Č stala jedinou spoločníčkou firmy G H, s. r. o. a jej jediným konateľom a z tejto pozície následne jedinou osobou, ktorá mohla nakladať s majetkom, v tom čase polyfunkčným bytovým domom na Dukelskej ulici v Bernolákove, čím predchádzajúcemu spoločníkovi spoločnosti C D I Ltd. v zastúpení Ing. J Š spôsobili škodu vo výške 4.282.851,52 Eur, škodu vo forme ušlého zisku vo výške 4.282.851,52 Eur,
2/ obvinený R Č, vystupujúc v mene spoločnosti C D I Ltd., ako jediného spoločníka v tuzemskej obchodnej spoločnosti V I, s. r. o., IČO: ..... dňa 01.02.2010 pripravil a podpísal Zmluvu o prevode obchodného podielu v tejto tuzemskej spoločnosti vo výške 100 % na A Č, ako nadobúdateľku za odplatu vo výške 6.639,- Eur a dňa 03.02.2010 Zmluvu o prevode obchodného podielu spolu s rozhodnutím jediného spoločníka, v ktorom bola obvinená A Č vymenovaná za konateľku spoločnosti V I, s. r. o., predložil pracovníkom Okresného súdu Bratislava I na vykonanie zápisu o zmene spoločníka a konateľa spoločnosti V I, s. r. o., pričom oprávnenie konať za spoločnosť CDI Ltd. preukazoval už odvolanou, neplatnou plnou mocou zo dňa 31.03.2009, spolu s fotokópiou všeobecnej plnej moci pre Ing. J Š z 21.09.2009 a listinami preukazujúcimi existenciu spoločnosti C D I Ltd. - Zákon o spoločnostiach 1985, pričom tieto dokumenty (nevyhnutné k zápisu ním požadovaných zmien) obvinený R Č získal presne nezisteným spôsobom zo zložky súdneho spisu spoločnosti A I, s. r. o., sp. zn, 5 Re/2404/2009 v čase, kedy už nebol oprávnený k prístupu k zložke tejto spoločnosti na Okresnom súde Bratislava I, na základe čoho sa obvinená A Č stala jedinou spoločníčkou firmy V I, s. r. o. a jej jediným konateľom a z tejto pozície následne jedinou osobou, ktorá mohla nakladať s majetkom firmy, do ktorého v tom čase patrilo aj luxusné osobné motorové vozidlo zn. Lamborghini, VIN: ZHWGE 12T58LA06944 v hodnote 106.000,- Eur a osobné motorové vozidlo zn. Mitsubishi Pajero, VIN: JMBLYV98W9J400462 v hodnote 44.760,- Eur, čím predchádzajúcemu spoločníkovi spoločnosti CDI Ltd. v zastúpení Ing. J Š spôsobili škodu vo výške 150.760,- Eur,
3/ obvinený R Č, vystupujúc v mene spoločnosti C D I Ltd., ako jediného spoločníka v tuzemskej obchodnej spoločnosti A I, s. r. o., IČO: ...., dňa 01.02.2010 pripravil a podpísal v mene spoločnosti CDI Ltd. Zmluvu o prevode obchodného podielu v tejto tuzemskej spoločnosti vo výške 100 % na A Č, ako nadobúdateľku za odplatu vo výške 6.639,- Eur. Dňa 03.02.2010 Zmluvu o prevode obchodného podielu spolu s rozhodnutím jediného spoločníka, v ktorom bola obvinená A Č vymenovaná za konateľku spoločnosti A I, s. r. o., predložil pracovníkom Okresného súdu Bratislava I na vykonanie zápisu o zmene spoločníka a konateľa spoločnosti A I, s. r. o., pričom oprávnenie konať za spoločnosť CDI Ltd. preukazoval už odvolanou, neplatnou plnou mocou zo dňa 31.03.2009, spolu s fotokópiou všeobecnej plnej moci pre Ing. J Š zo dňa 21.09.2009 a listinami preukazujúcimi existenciu spoločnosti C D I Ltd. - Zákon o spoločnostiach 1985, pričom tieto dokumenty (nevyhnutné k zápisu ním požadovaných zmien) obvinený R Č získal presne nezisteným spôsobom zo zložky súdneho spisu spoločnosti A I, s. r. o., sp. zn. 5 Re/2404/2009 v čase, kedy už nebol oprávnený k prístupu k zložke tejto spoločnosti na Okresnom súde Bratislava I, na základe čoho sa obvinená A Č stala jedinou spoločníčkou firmy A I, s. r. o. a jej jediným konateľom a z tejto pozície následne jedinou osobou, ktorá mohla nakladať s majetkom firmy, do ktorého v čase prevodu patrili nehnuteľnosti, pozemky parcelné číslo 1616/8, 1616/11 a rodinný dom na parcelnom čísle 1616/11 zapísané na LV č. 2988 v k. ú. B, čím predchádzajúcemu spoločníkovi spoločnosti CDI Ltd. v zastúpení Ing. J Š spôsobili škodu vo výške 803.293,- Eur,
4/ obvinený R Č, vystupujúc v mene spoločnosti C D I Ltd., ako jediného spoločníka v tuzemskej obchodnej spoločnosti A, s. r. o., IČO:..., v mesiaci február 2010 pripravil a podpísal Zmluvu o prevode obchodného podielu v tejto tuzemskej spoločnosti vo výške 100 % na A Č, ako nadobúdateľku za odplatu vo výške 6.639,- Eur. V presne nezistený deň Zmluvu o prevode obchodného podielu s rozhodnutím jediného spoločníka, v ktorom bola obvinená A Č vymenovaná za konateľku spoločnosti A, s. r. o., predložil pracovníkom Okresného súdu Bratislava I na vykonanie zápisu o zmene spoločníka a konateľa spoločnosti A, s. r. o., pričom oprávnenie konať za spoločnosť CDI Ltd. preukazoval už odvolanou, neplatnou plnou mocou zo dňa 31.03.2009, spolu s fotokópiou všeobecnej plnej moci pre Ing J Š z 21.09.2009 a listinami preukazujúcimi existenciu spoločnosti C D I Ltd. - Zákon o spoločnostiach 1985, pričom tieto dokumenty (nevyhnutné k zápisu nim požadovaných zmien) obvinený R Č získal presne nezisteným spôsobom zo zložky súdneho spisu spoločnosti A I, s. r. o., sp. zn. 5 Re/2404/2009 v čase, kedy už nebol oprávnený k prístupu k zložke tejto spoločnosti na Okresnom súde Bratislava I, na základe čoho sa obvinená A Č stala jedinou spoločníčkou firmy A, s. r. o. a jej jediným konateľom a z tejto pozície následne jedinou osobou, ktorá mohla nakladať z majetkom firmy, do ktorého v tom čase patrili nehnuteľnosti zapísané na LV č. 3931 v k. ú. B, pozostávajúce z kancelárie a dvoch parkovacích miest v hodnote 74.000,-Eur, pohľadávky voči spoločnosti T, s. r. o., vzniknutej ako nedoplatok zo zmluvy o prevode vlastníctva k nebytovému priestoru vo výške 184.690,96 Eur, čím predchádzajúcemu spoločníkovi spoločnosti CDI Ltd. v zastúpení Ing. J Š spôsobili škodu vo výške 258.690,96 Eur,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená spoločnosť CDI Ltd. odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Vo výrokovej časti II. napadnutého rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/187/2015 zo dňa 29.01.2018 bol obžalovaný R Č podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava II sp. zn. 1Pv 258/12 zo dňa 22.02.2016 pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 28.10.2011 na Osvetovej ulici č. 4 v Bratislave, v úmysel privodiť trestné stíhanie Ing. J Š do zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného v trestnej veci vedenej na Odbore ekonomickej kriminality, Odbore kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona pod číslom ORP-288/OEK-B2-2011 pred vyšetrovateľom OR PZ Bratislava II uviedol informácie, že Ing. J Š mu dala dňa 17.10.2008 podpísať v kancelárii spol. C, s. r. o. prevodný príkazu na sumu 33.193,32 Eur (t. j. 1.000.000,- Sk) na účet A Č a vzápätí od neho požiadala podpis ešte jedného platobného príkazu z dôvodu chyby pri vyplnení prvého príkazu, rovnako na sumu 33.193,32 Eur (t. j. 1.000.000,- Sk), ale už s nevyplneným číslom účtu a tým malo dôjsť k prevodu 33.193,32 Eur (t. j. 1.000.000,- Sk) v prospech spoločnosti E c, s. r. o. a tak mala vzniknúť spoločnosti C, s. r. o. škoda vo výške 33.193, 32 Eur (t. j. 1.000.000,- Sk), čo sa však nezakladalo na pravde, nakoľko predloženými dokladmi Ing. J Š bolo uvedené tvrdenie vylúčené, pretože v čase uvedenom obvineným R Č sa menovaná nachádzala na dovolenke v Južnej Amerike,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR a to do výrokovej časti I. ako aj II. napadnutého rozsudku.
V písomných dôvodoch podaného odvolania namieta, že okresný súd nad rámec elementárnej právnej logiky vyhodnotil plnomocenstvo zo dňa 31.03.2009 za obsahovo rovnocenné všeobecnej plnej moci zo dňa 09.03.2009. Súd porovnaním týchto plných mocí ignoroval fakt, že všeobecná plná moc z 09.03.2009 bola vystavená pre Ing. J Š a plnomocenstvo zo dňa 31.03.2009 bolo vystavené ňou, pričom logika hovorí, že nikto nemôže na druhého preniesť viac práv než má sám. Takže ak Ing. J Š bola všeobecnou plnou mocou z 09.03.2009 splnomocnená na vykonávanie všetkých alebo iba niektorých úkonov tam explicitne uvedených, nemohla plnomocenstvom z 31.03.2009 obžalovaného ustanoviť na také úkony, ktoré ani ona sama nemohla vykonať a teda záver súdu, že plnomocenstvo z 31.03.2009 je plnomocenstvom širším, je záverom pochybným. Skutočnosť, že obžalovaný nemal oprávnenie konať za spoločnosť CDI je zrejmá aj z výpovede poškodenej Ing. J Š ako aj z výpovede svedka Ľ B, ktorému mal obžalovaný povedať, že on konať za CDI nemôže lebo nikdy nemal plnomocenstvo. Súd sa na jednej strane až nadsadeným spôsobom zaoberá podstatou plnomocenstva, avšak pri jeho hodnotení ako listinného dôkazu ignoruje ostatné dôkazné prostriedky, ktoré preukazujú, že obžalovaný nikdy za CDI nekonal a nebol k tomu oprávnený a ktoré vyplývajú z výpovedí poškodenej, svedkov a v neposlednom rade aj zo zápisového konania o zmenách v štruktúre spoločníkov a konateľov spoločností G H, V I, A I a A s. r. o.
Obžalovaný vypovedal, že celé jeho konanie smeruje k tomu, aby sa nejakým spôsobom dostal k majetku týchto spoločností, aby z nich pobral úžitky, aj keď už za ne nemôže konať. Poškodená pritom vypovedala, že obžalovaný vedel o odvolaní plnej moci. Túto výpoveď poškodenej podporuje aj notárska zápisnica z 21.10.2009 podľa ktorej Ing. J Š dňa 15.10.2009 odvolala plnomocenstvo R Č pre obchodné spoločnosti, ktoré sú tam výslovne uvedené. Je pravdou, že tam nie sú uvedené spoločnosti G H s.r.o. a A s. r. o., avšak v týchto spoločnostiach obžalovaný ani žiadne postavenie ako štatutár alebo spoločník nemal a nepovažovala za potrebné ho odvolávať aj voči nim. Doručenie odvolania plnej moci cez notársku zápisnicu zvolila poškodená až potom, čo obžalované osoby odmietli dňa 20.10.2009 prevziať odvolanie plných mocí, mimo iných aj plnú moc od spoločnosti CDI.
Prokurátorka oponuje názoru okresného súdu, že z dôvodu ustálenia výšky spôsobenej škody bolo nevyhnutné vypočuť ako svedka S I z Dominiky, pretože skutok omylu sa stal na registrovom súde Bratislava a dôkaz výsluchom tohto svedka je nadbytočným, nič nedokazujúcim. Pokiaľ bol súd názoru, že tento dôkaz je potrebným, potom mohol postupovať podľa § 2 ods. 11 Tr. por. a vykonať ho sám. Všetky tvrdenia obžalovaného spočívajúce v tom, že vlastnil spoločnosť CDI boli výpoveďou poškodenej relevantne spochybnené a opreté o dôkazy. Nie je preto pravdou, že obhajoba obžalovaného v tomto zmysle nebola žiadnym spôsobom vyvrátená. Podstatným je to, že obžalovaný v roku 2010 nefiguroval v žiadnej z prevádzaných spoločností a to na žiadnej relevantnej pozícii spoločníka alebo konateľa, t. j. nemal žiadny vplyv na konanie a obchody týchto spoločností a nemohol vykonávať žiadne dispozície s ich majetkom. Nemohol ani podať súdu relevantný návrh na zmenu v osobe spoločníka a konateľa týchto firiem, ktorou ustanovil svoju manželku A Č. Táto nová konateľka potom podávala návrhy zmien na registrový súd, pričom z výpovedí pracovníčok registrového súdu je zrejmé, že ak by si súd všimol, že plná moc podľa ktorej obžalovaný môže konať za Ing. J Š predbieha tú plnú moc, že vôbec Ing. J Š môže konať za spoločnosť CDI, zmeny by neboli zapísali. Okresný súd majetkové dispozície, ktoré boli obžalovanej A Č umožnené na základe podvodného konania na registrovom súde a ktoré zmenšujú majetok slovenských spoločností nevyhodnotil ako trestné a absurdne práve fakt, že obžalovaná A Č tieto dokumenty smerujúce na registrový súd vlastnoručne nepodpísala vyhodnocuje v jej prospech, ako tvrdenie jej neviny a neúčasti na skutku. Návrh na zmenu zápisu údajov na registrovom súde môže podať len oprávnená osoba a to A Č a ak ich nepodala ona lebo podpisy nie sú jej, už tu je účastná na uvedení do omylu registrového súdu. Obžalovaný na strane jednej hovorí o nezákonnej manipulácii s registrovými spismi, na strane druhej však obhajuje úžitky a následné konanie (predaj majetku), ktoré mohli byť vykonané len na základe tejto nezákonnej manipulácie.
Nie je vinou orgánov činných v trestnom konaní, že znalec nedokázal určiť hodnotu obchodných podielov. Z uvedeného však nemôže vyplývať záver, že škoda spôsobená nebola. Prevod obchodných podielov bol prostriedok na dosiahnutie vymenovania nového konateľa firiem, pretože konateľ môže narábať s majetkom firmy a vykonávať za firmu úkony. Obžalovaná A Č ako konateľka firiem vykonala prevody majetku tak ako boli popísané v obžalobe.
Prokuratúra sa nestotožňuje s napadnutým rozsudkom ani so záverom o oslobodení obžalovaného pre prečin krivého obvinenia. Súd síce zobral za preukázané, že R Č v procesnom postavení svedka poškodeného uviedol, že mu Ing. J Š dala dňa 17.10.2008 v kancelárii podpísať nevyplnený prevodný príkaz na ťarchu účtu spoločnosti C s. r. o. avšak táto nepravdivá skutočnosť nebola vykonaná v úmysle iného lživo obviniť zo spáchania trestného činu. Okresný súd tvrdí, že to, že bolo trestné stíhanie následne vyšetrovateľom zastavené nemožno vykladať tak, že okolnosti uvádzané obžalovaným boli nepravdivé. Súdom uvádzaný nález Ústavného súdu ČR nie je v danej trestnej veci aplikovateľný. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že prevodný príkaz mu dala podpísať Ing. J Š, avšak na otázku kedy sa tak stalo už nevedel odpovedať. Takéto vyjadrenie je len súčasť obhajoby obžalovaného, aby nezopakoval svoju predchádzajúcu výpoveď. V prípravnom konaní však obžalovaný jednoznačne uviedol, že to bolo 17.10.2008, kedy spoločne s Ing. J Š pracovali v kanceláriách, že to bolo v spoločnosti C s. r. o., kedy mu dala Š podpísať dva prevodné príkazy, z ktorých jeden mal len údajne nahrádzať nesprávne vyplnený prevod 1.000.000,- Sk na účet jeho manželky, ktorý mu dala podpísať ako prvý, ale ktorým bolo napokon platené vozidlo Ing. J Š. Obžalovaný nielenže vypovedal nepravdivo o skutočnostiach, ktoré sa nemohli udiať, ale ešte k nim priložil celú legendu ako Ing. J Š vylákala od neho podpis dňa 17.10.2008, keď to on podpísal len preto, lebo si myslel, že potrebuje vypísať nanovo (opraviť) predtým predkladaný prevodný príkaz s úhradou na účet jeho manželky v tej istej sume. Obžalovaný vymyslel nielen dátum kedy sa tak stalo, ale vymyslel aj okolnosti a účel prevodného príkazu tak, aby bolo jasné, že peniaze z účtu spoločnosti C boli podvodne použité na úžitok Ing. J Š. Bolo len vecou náhody, že v čase, keď sa mal obžalovaným popisovaný skutok stať bola ďaleko preč.
Aj toto obvinenie plne zapadá do kontextu konania obžalovaného a nie je ojedinelé, pričom poukazuje aj na inú trestnú vec, kde bolo začaté trestné stíhanie na podklade oznámenia obžalovaného voči poškodenej pre spôsobenie škody vo výške 12.733.674,- eur.
Vzhľadom k uvedenému prokurátorka navrhuje, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadrili obžalované osoby prostredníctvom svojim obhajcov.
V písomnom vyjadrení, ktoré bolo koncipované obhajcom JUDr. Danielom Lipšicom sa uvádza, že odôvodnenie odvolania prokurátorky vytrvalo ignoruje vykonané dôkazy, ktoré vyvracajú obžalobnú verziu priebehu skutkového deja a často argumentujú skôr domnienkami a konštruktmi, ktoré sú v rozpore s preukázaným skutkovým stavom, ale aj platnou a účinnou právnou úpravou. Je pravdepodobné, že v tejto veci mali ako obžalovaní stáť pred súdom iné osoby. Osoby, ktoré vytvorili štruktúru, ktorá prostredníctvom obdobného modu operandi podvodným spôsobom pripravuje dôverčivých vlastníkov bonitných projektov o vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Obžaloba je založená výlučne na tvrdeniach Ing. Jany Šlachtovej, ktorá ich však v priebehu trestného konania pomerne často menila a to dokonca aj v kľúčovej otázke vlastníctva spoločnosti CDI. Vo výsluchoch tvrdila, že od riaditeľa CDI dostávala pokyny a usmernenia, pričom v priebehu súdneho konania prišla s údajným potvrdením z daňového raja, že vždy bola vlastníčkou CDI. Je pritom zrejmé, že pri týchto typoch schránkových spoločností je vždy vlastníkom osoba, ktorá fyzicky disponuje akciami. Obhajoba založila do spisu analýzu plnomocenstiev v danej veci, z ktorej vyplýva, že to čo obžaloba označuje ako substitučné plnomocenstvo pre R Č bolo pôvodné plnomocenstvo, ktoré vystavila spoločnosť CDI. Bolo formulované mimoriadne široko a to aj na prevod obchodných podielov, ktoré vlastnila spoločnosť CDI. Rovnako bolo preukázané, že odvolanie alebo zrušenie tohto plnomocenstva nebolo nikdy pred vykonaním úkonov, ktoré sú predmetom obžaloby, R Č doručené. Z uvedeného vyplýva, že nikto nemohol žiadnym konaním byť uvedený do omylu a rovnako nebol nikoho omyl obžalovaným využitý. Tvrdenie prokurátorky, že samotný obžalovaný nespochybňuje jeho vedomosť o tom, že plná moc bola vypovedaná je v úplnom rozpore s výpoveďami R Č v každom štádiu trestného konania. Považuje za dôležité konštatovanie Špecializovaného trestného súdu, ktorý v uznesení o odmietnutí obžaloby uviedol, že v súvislosti so spoločnosťou A D súd poukazuje na výšku základného imania, ktoré bolo v plnom rozsahu splatené jedinou spoločníčkou A Č. U ostatných spoločností bola výška základného imania vždy v minimálnej výške 200.000 Sk. Súd tu mal jasno, že jediné finančné prostriedky v obchodných spoločnostiach vo vlastníctve CDI poskytli obžalované osoby.
Ďalej vo vyjadrení obhajca rozoberá argumenty Špecializovaného trestného súdu, ktoré boli uvedené v uznesení o odmietnutí obžaloby, z ktorých vyvodzuje jednostrannosť podanej obžaloby, ktorá nekriticky vychádza z tvrdení Ing. J Š, pričom ignoruje objektívne preukázané fakty vyplývajúce z vykonaného dokazovania ako aj rozpory vo výpovediach. Podľa názoru obhajoby dokazovanie na hlavnom pojednávaní preukázalo, že jediný, kto investoval do spoločnosti, ktoré formálne vlastnila spoločnosť CDI finančné prostriedky bol R Č. Listinné dôkazy predkladané Ing. J Š boli antidatované a niektoré svedecké výpovede vykazujú znaky manipulácie. Orgány činné v trestnom konaní ani nenapravili procesné pochybenia, pre ktoré bola odmietnutá obžaloba. Navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátorky.
V písomnom vyjadrení, ktoré bolo skoncipované obhajcom JUDr. Vladimírom Mitrom sa uvádza, že ohľadne oslobodzujúceho výroku obžalovaného pre prečin krivého obvinenia je argumentácia prokurátorky v odvolaní zredukovaná na nemožnosť časovej zhody podpisu prevodného bankového príkazu a fyzickej prítomnosti Ing. Š pri absencii zohľadnenia všetkých s tým súvisiacich tak časových ako aj vecných skutočností. Bolo preukázané, že Ing. Š mala záujem o vozidlo, ktoré bolo dovezené len za účelom jeho nadobudnutia Ing. Š cez jej obchodné spoločnosti a hodnota predmetného vozidla v čiastke 1.000.000,- Sk bola uhradená z účtu spoločnosti C s. r. o., ktorej štatutárne orgány o tom nemali vedomosť. Tieto okolnosti vylučujú subjektívnu stránku žalovaného prečinu krivého obvinenia. Platí, že musí ísť o vymyslenú skutkovú okolnosť o tom, kedy a ako došlo k spáchaniu prečinu a kto ho spáchal. Časová disproporcia nič nemení na skutočnosti, že spoločnosť C s. r. o. nemala žiadny dôvod platiť za motorové vozidlo pre Ing. Š. To, že súčasťou obžaloby bol aj prečin krivého obvinenia vníma obhajoba v kontexte celej trestnej veci viac menej ako tzv. náhradný delikt po vrátení trestnej veci podvodu. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátorky postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Pre úplnosť krajský súd uvádza, že proti napadnutému rozsudku podal odvolanie aj splnomocnenec poškodenej osoby, avšak ešte v konaní pred súdom prvého stupňa vzal podané odvolanie späť, čo vzal na vedomie predseda senátu okresného súdu uznesením zo dňa 20.06.2018.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovanej A Č, ktorá písomne požiadala, aby sa verejné zasadnutie konalo v jej neprítomnosti.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania. Pokiaľ ide o trestný čin podvodu chce zvýrazniť, že na začiatku bola spoločnosť CDI vlastníkom obchodných podielov v štyroch obchodných spoločnostiach a po konaní obžalovaného a jeho manželky disponujú týmito obchodnými podielmi oni. Pokiaľ ide o prečin krivého obvinenia, do toho nezasahovala, išlo o vec okresnej prokuratúry, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný uviedol presný deň a to 17.10., kedy mala Ing. J Š vykonať ním popísané konanie, čo objektívne možné nebolo. Navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Obhajca JUDr. Daniel Lipšic uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátorky. Chce zdôrazniť, že spoločnosť CDI bola len schránková spoločnosť s tým, že kto bol vlastníkom jej akcií, bol aj jej vlastníkom. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo prepojenie Ing. Š a svedka B na M K. Pokiaľ ide o znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu, tak dokazovaním nebol preukázaný vznik škody spoločnosti CDI, pretože nebolo vyvrátené, že by spoločnosť CDI nepatrila obžalovanému. Výška škody nebola dokazovaním špecifikovaná, pretože Ing. J Š neposkytla relevantné účtovné doklady orgánom činným v trestnom konaní. Taktiež nebolo preukázané kto konal v omyle a pokiaľ prokurátorka označila za osobu konajúcu v omyle registrový súd, tak z hľadiska právnej úpravy toto nie je možné. Ďalej poukázal na písomnú analýzu plných mocí, ktorá bola založená do spisu, z ktorej vyplýva, že plná moc pre obžalovaného nebola substitučnou plnou mocou, ale išlo o plnú moc postavenú široko, ktorá umožňovala aj prevody obchodných podielov. Navrhol, aby krajský súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátorky.
Obhajca JUDr. Vladimír Mitro uviedol, že poukazuje na písomné vyjadrenie k odvolaniu prokurátorky, ktoré bolo zamerané na prečin krivého obvinenia. V tomto smere dáva do pozornosti, že časový nesúlad v dátumoch ešte neznamená, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krivého obvinenia. Pokiaľ ide o trestný čin podvodu, tak dal do pozornosti údajnú škodu, ktorá mala vzniknúť spoločnosti CDI, keď najskôr pri vznesení obvinenia malo ísť o škodu 38 miliónov, potom pri podaní obžaloby na špecializovaný trestný súd malo ísť o škodu cez 14 miliónov a pri podaní obžaloby na okresný súd malo ísť o škodu vo výške cez 5 miliónov euro. Je zrejmé, že údajná škoda nebola relevantne preukázaná. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátorky.
Obžalovaný R Č uviedol, že sa cíti byť nevinný. Celé trestné konanie považuje za účelové, ide o snahu prekryť okradnutie jeho rodiny. Poukazuje na to, že špecializovaný trestný súd vo svojom uznesení určil rozsah dokazovania, ktoré majú orgány činné v trestnom konaní vykonať, avšak sa tak nestalo. Ak by orgány činné v trestnom konaní pozreli len bankové účty a zisťovali odkiaľ do spoločnosti CDI prúdili peniaze, zistilo by sa, kto je skutočne poškodený. Navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátorky zamietol.
Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátorka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátorky je iba čiastočne dôvodné a to len do výrokovej časti II. napadnutého rozsudku.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
K výrokovej časti I. uznesenia:
Pokiaľ ide o skutok uvedený vo výrokovej časti I. napadnutého rozsudku týkajúci sa obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., tak odvolací súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Odvolací súd sa síce stotožňuje s oslobodzujúcim výrokom súdu prvého stupňa, avšak čiastočne z iných dôvodov s tým, že niektoré právne závery okresného súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku považuje za nesprávne.
Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní (najmä z listinných dôkazov a to z údajov vyplývajúcich z obchodného registra, či zmlúv o prevode obchodného podielu, ale aj z výpovede obžalovaného) nepochybne vyplýva, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že obžalovaný R Č vystupoval a zároveň aj konal na základe plnej moci v mene spoločnosti C D I Ltd. (ďalej len CDI), ktorá bola jediným spoločníkom v obchodných spoločostiach G H s. r. o., V I s. r. o., A I s. r. o. a A s. r. o.
Rovnako tak bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný R Č uzatvoril v mene spoločnosti CDI dňa 01.02.2010 celkovo štyri zmluvy o prevode obchodného podielu a to vo výške 100%, na podklade ktorých previedol obchodné podiely v spoločnostiach G H s. r. o., V I s. r. o., A I s. r. o. a A s. r. o., ktorých majiteľom bola spoločnosť CDI, na svoju manželku obžalovanú A Č. Vo všetkých štyroch prípadoch zmluvných vzťahov bola dohodnutá odplata 6.639,- eur s tým, že vo všetkých štyroch obchodných spoločnostiach sa obžalovaná A Č následne stala nielen spoločníčkou, ale aj konateľkou. Taktiež, vo všetkých štyroch zmluvných vzťahoch nasledovalo podanie na príslušný súd na vykonanie zápisu o zmene spoločníka a konateľa v obchodnom registri v uvedených obchodných spoločnostiach.
Už z týchto nepochybne zistených skutkových okolností je zrejmé, že obžalovaný R Č prevádzal na inú osobu obchodné podiely v spoločnostiach s ručením obmedzeným, ktorých majiteľom bola spoločnosť CDI. Pokiaľ teda mal týmto konaním, ktoré je popísané v skutkovej vete obžaloby, spôsobiť spoločnosti CDI majetkovú škodu, môže sa táto škoda rovnať len hodnote obchodných podielov v predmetných obchodných spoločnostiach, t. j. iba hodnote akú reálne dosahovali obchodné podiely v čase ich prevodu na inú osobu. Pokiaľ by táto výška hodnoty obchodného podielu presahovala zmluvne dohodnutú výšku odplaty za prevod obchodných podielov (išlo o sumu 6.639 euro vo všetkých štyroch prípadoch) bol by tento rozdiel škodou, ktorú utrpela spoločnosť CDI v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, ktorý obchodné podiely v predmetných spoločnostiach predal „pod cenu“.
Ak teda prokurátorka kládla obžalovanému v obžalobnom návrhu za vinu spáchanie trestného činu podvodu, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že na podklade plnej moci previedol obchodné podiely vo všetkých štyroch obchodných spoločnostiach na svoju manželku za uvedenia do omylu registrového súdu a týmto konaním mal spoločnosti CDI spôsobiť škodu, potom takouto škodou môže byť iba a len hodnota obchodných podielov a aj to iba vtedy, pokiaľ by presiahla zmluvne dohodnutú cenu.
V tomto smere krajský súd pripomína, že znak spôsobenia majetkovej škody je jedným zo znakov základnej skutkovej podstaty žalovaného trestného činu podvodu a pokiaľ nie je daný, respektíve dokazovaním nepochybne ustálený, nie je možné uznať obžalovaného vinného zo spáchania trestného činu podvodu.
Hodnota obchodných podielov, ako možný znak základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu, a to v prípade ani jednej zo štyroch obchodných spoločností, ktorých sa prevod týkal však nebola v prípravnom konaní a ani v konaní pred súdom prvého stupňa ustálená. Orgány činné v trestnom konaní síce v prípravnom konaní vyvinuli snahu ustáliť tento znak základnej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu a to na podklade znaleckého dokazovania, avšak neúspešne. Zo znaleckého posudku č. 1011/2014 totiž vyplýva, že z dôvodu nedostatku relevantných podkladov, nebolo možné stanoviť hodnotu obchodných podielov v spoločnostiach G H s. r. o., V I s. r. o., A I s. r. o. a A s. r. o.
Už len z tohto dôvodu nebolo možné uznať obžalovaného R Č a obžalovanú A Č za vinných zo spáchania trestného činu podvodu na skutkovom základe uvedenom v obžalobnom návrhu, nakoľko prokuratúra neuniesla dôkazné bremeno ohľadne hodnoty obchodných podielov v predmetných obchodných spoločnostiach. Keďže z vykonaných dôkazov nebolo možné ustáliť hodnotu prevedených obchodných podielov, nebolo možné ani ustáliť, či obžalované osoby konaním popísaným v obžalobnom návrhu spôsobili spoločnosti CDI škodu. Okresný súd preto postupoval správne keď obžalovaných osobodil spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por., nakoľko nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že spôsobili škodu spoločnosti CDI, t. j. nebol preukázaný znak základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu spočívajúci v škode na majetku inej osoby. Nedokázaná vina tu má pre obžalovaných rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina a tým je oslobodenie spod obžaloby.
Krajský súd na tomto mieste upozorňuje, že spoločnosť CDI v mene ktorej obžalovaný konal bola majiteľom len obchodných podielov v uvedených obchodných spoločnostiach. Nebola a ani nemohla byť zároveň aj majiteľom majetku, ktorý vlastnícky patril týmto obchodným spoločnostiam. Majetok patriaci spoločnosti s ručením obmedzeným nie je majetkom spoločníka v tejto obchodnej spoločnosti a to ani vtedy nie, pokiaľ ide o jediného spoločníka, ktorý disponuje stopercentným obchodným podielom. Tak ako nemožno stotožňovať obchodnú spoločnosť s osobou jej spoločníka, či konateľa, tak nemožno stotožňovať majetok patriaci obchodnej spoločnosti s majetkom patriacim spoločníkovi, či konateľovi.
Odvolací súd v tomto smere zvýrazňuje, že definičným znakom právnickej osoby je jej majetková samostatnosť. Výrazom tejto majetkovej samostatnosti je jednak to, že právnické osoby (obchodné spoločnosti) majú vlastný majetok odlišný od majetku svojich spoločníkov a jednak to, že len vo vzťahu k tomu svojmu majetku nesú samostatnú majetkovú zodpovednosť v právnych vzťahoch, do ktorých vstupujú. Spoločníci jednotlivých obchodných spoločností teda nie sú vlastníkmi, či podielovými spoluvlastníkmi majetku obchodnej spoločnosti, ale ich vzťah k obchodnej spoločnosti a k jej majetku je vymedzený súborom práv a povinností spoločníka. Majetkové práva spoločníkov spočívajú spravidla v podiele na dosiahnutom zisku obchodnej spoločnosti a v možnosti prevodu obchodného podielu. To platí aj napriek skutočnosti, že inak sa na verejnosti bežne hovorí hlavne o majoritnej, či jedno osobovej obchodnej spoločnosti ako o tzv. vlastníkoch tejto obchodnej spoločnosti. Ani tieto fyzické osoby však nemožno považovať za vlastníkov obchodnej spoločnosti v právnom zmysle. Vzhľadom k uvedenému je nutné dôsledne oddeliť osobu spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným (či majiteľa akcií v prípade akciovej spoločnosti) a samotnú právnickú osobu a to aj za situácie, ak jediným spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzením (respektíve jediným akcionárom v akciovej spoločnosti) sa stala jedna osoba, nakoľko majetok tejto právnickej osoby (napríklad majetok spoločnosti s ručením obmedzeným, či akciovej spoločnosti) je vo vzťahu k tomuto jedinému spoločníkovi, či akcionárovi majetkom cudzím a vznik prípadnej škody na majetku spoločnosti s ručením obmedzeným, respektíve akciovej spoločnosti môže mať len nepriamy dopad na vznik majetkovej ujmy tomuto jedinému spoločníkovi, či akcionárovi (primerane uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Tdo/709/2010 zo dňa 19.01.2011, prípadne uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 15Tdo/294/2009 zo dňa 26.08.2009).
Uvedené právne závery vyplývajú najmä z ustanovenia § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého majú právnické osoby spôsobilosť mať práva a povinnosti. Právnická osoba, zhodne ako osoba fyzická, má teda právnu spôsobilosť, a preto pojmovým znakom právnickej osoby je jej samostatná právna subjektivita, ktorá je odlišná od právnej subjektivity osôb, ktoré tvoria právnickú osobu. Rovnako tak právnická osoba disponuje spôsobilosťou na právne úkony, má samostatnú deliktuálnu spôsobilosť a v neposlednom rade má právnická osoba majetkovú samostatnosť a to v zmysle oddeleného vlastného majetku právnickej osoby od majetku osôb, ktoré sa na nej zúčastňujú. Právna subjektivita právnickej osoby je prakticky neobmedzená, pričom právnické osoby samostatne nadobúdajú práva a povinnosti a zároveň majú spôsobilosť na právne úkony.
Prokuratúra teda nesprávne vymedzila skutok v obžalobnom návrhu, keď majetok patriaci obchodnej spoločnosti stotožnila s majetkom patriacim spoločníkovi tejto obchodnej spoločnosti s tým, že za škodu na majetku spoločníka považovala majetkové hodnoty, ktoré vlastnícky patrili obchodnej spoločnosti a nie jej spoločníkovi.
Odvolací súd v konkrétnostiach uvádza, že možný ušlý zisk vymedzený v čiastkovom útoku uvedenom v bode 1 obžaloby mal byť súčasťou majetku spoločnosti G H s. r. o. a nie súčasťou majetku spoločnosti CDI ako spoločníka tejto obchodnej spoločnosti. Prevodom obchodného podielu na obžalovanú A Č preto spoločnosti CDI nemohla vzniknúť škoda rovnajúca sa hodnote možného ušlého zisku, nakoľko ak už bolo uvedené vyššie, majetok patriaci spoločnosti s ručením obmedzeným patrí tejto právnickej osobe a nie spoločníkovi v tejto obchodnej spoločnosti. Rovnaké závery je nutné prijať aj ohľadne zvyšných čiastkových útokov, keď motorové vozidlá zn. Lamborghini a Mitsubishi vlastnícky patrili spoločnosti V I s. r. o. (bod 2 obžaloby), nehnuteľnosti uvedené v bode 3 obžaloby vlastnícky patrili spoločnosti A I s.r.o. a nehnuteľnosti, či pohľadávky uvedené v bode 4 obžaloby vlastnícky patrili spoločnosti A s. r. o.
Prevod obchodného podielu spoločníka v týchto obchodných spoločnostiach na inú osobu teda pre spoločníka spôsobuje „stratu“ obchodného podielu a nie aj súčasne „stratu“ majetku, ktorý vlastnícky patrí obchodnej spoločnosti, v ktorej bol spoločník majiteľom obchodného podielu. Škoda vymedzená v jednotlivých čiastkových útokoch v obžalobnom návrhu preto nemohla byť spôsobená spoločnosti CDI v príčinnej súvislosti s prevodom obchodného podielu na inú osobu, nakoľko spoločnosť CDI nikdy nebola vlastníkom vecí popísaných v obžalobnom návrhu (nehnuteľnosti, motorové vozidlá, či pohľadávky) a vlastnícky by jej nepatril ani prípadný ušlý zisk znalecky vymedzený pri spoločnosti G H s.r.o. Pokiaľ spoločnosť CDI nikdy nebola vlastníkom vecí popísaných v skutkovej vete obžaloby, potom sa ani logicky nemohol zmenšiť jej majetok o hodnotu týchto vecí (vrátane možného ušlého zisku).
Krajský súd opätovne zdôrazňuje, že spoločnosť CDI prišla konaním obžalovaného o obchodné podiely v uvedených spoločnostiach a preto sa majetok spoločnosti CDI mohol zmenšiť iba o hodnotu týchto obchodných podielov, ktorá však nebola prokurátorom preukázaná. K uvedenému je nutné dodať, že hodnota obchodného podielu závisí od celkovej ekonomickej situácie spoločnosti s ručením obmedzeným, t. j. od čistého imania, teda aj od záväzkov a nie len od majetku, ktorý patrí tejto obchodnej spoločnosti. Alebo povedané inak, skutočnosť, že spoločnosť s ručením obmedzeným vlastní určitý majetok (napríklad hnuteľné, nehnuteľné veci, pohľadávky a podobne) neznamená, že obchodný podiel spoločníka je v rovnakej hodnote, pretože obchodná spoločnosť môže mať zároveň aj pomerne veľké množstvo dlhov (napríklad z úverov), môže byť v úpadku a hodnota obchodného podielu môže byť len symbolická. V žiadnom prípade teda neplatí záver prokuratúry, že hodnota obchodného podielu spoločníka sa rovná hodnote majetku obchodnej spoločnosti.
Len pre úplnosť odvolací súd pripomína, že podľa § 114 ods. 1 obchodného zákonníka predstavuje obchodný podiel práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným teda predstavuje súhrn práv a povinností spoločníkov a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Nemajetková zložka obchodného podielu je vymedzená súhrnom práv a povinností spoločníka a im zodpovedajúcou účasťou na správe a riadení spoločnosti. Tieto dve zložky podielu nie je možné od seba oddeliť.
Obchodný podiel nie je vec, ale predstavuje inú majetkovú hodnotu v zmysle § 118 Občianskeho zákonníka. Táto majetková hodnota sa oceňuje mierou účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní, ktorá pripadá na jeho podiel. Hodnota obchodného podielu (na rozdiel napríklad o výšky vkladu spoločníka, ktorá sa nemení) je priamo závislá od hospodárenia spoločnosti, pretože jeho majetková zložka sa viaže na čisté obchodné imanie spoločnosti podľa § 61 Obchodného zákonníka (opätovne treba zdôrazniť, že hodnota obchodného podielu teda závisí od celkovej ekonomickej situácie spoločnosti a nie len od jej majetku). Hodnota obchodného podielu sa preto určuje z čistého obchodného imania spoločnosti, ktorým je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Hodnota obchodného podielu sa spravidla stanovuje podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení hodnoty majetku, v zmysle ktorej sa všeobecnou hodnotou majetku rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorý by tento mal dosiahnuť v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
Pri ustaľovaní hodnoty prevedených obchodných podielov nemohol krajský súd vychádzať ani zo zmluvne dohodnutej ceny, ktorá je uvedená v obžalobe (6.639,- eur), pretože vo vykonanom dokazovaní neexistuje objektívny dôkaz, z ktorého by sa dalo vyvodiť, že obchodné podiely mali skutočne takúto hodnotu. Obžalovaný tu zrejme vychádzal z výšky základného imania obchodných spoločností, ktoré stotožnil s hodnotou obchodného podielu, čo v žiadnom prípade nie je možné akceptovať, nakoľko výška základného imania nemá žiadny relevantný súvis s hodnotou obchodného podielu, ktorá sa mení v závislosti od hospodárskej situácie obchodnej spoločnosti. Navyše, je možné oprávnene pochybovať o tom, že hodnota obchodných podielov v štyroch rôznych obchodných spoločnostiach bola v jeden a ten istý deň úplne rovnaká, pričom je nutné vziať do úvahy aj skutočnosť, že zmluvnými stranami boli fakticky manželia. Krajský súd preto uzatvára, že skutočná hodnota prevádzaných obchodných podielov nebola v trestnom konaní preukázaná žiadnym spôsobom a preto nie je možné hovoriť o naplnení znaku základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu spočívajúceho v škode na majetku inej osoby.
Pokiaľ ide o základnú skutkovú podstatu trestného činu podvodu, tak okrem znaku škody na cudzom majetku, je ďalším znakom tejto skutkovej podstaty to, že páchateľ uvedie inú osobu do omylu, ktorá práve v omyle (v príčinnej súvislosti s ním) vykoná majetkovú dispozíciu, ktorá jej alebo inej osobe (odlišnej od páchateľa) spôsobí škodu na majetku. Práve vykonávanie majetkovej dispozície v omyle (či vykonávanie takej dispozície, v dôsledku ktorej prechádza vlastnícke, či iné majetkové právo na inú osobu) je hlavným definičným znakom tohto trestného činu, ktorý ho odlišuje od iných majetkových trestných činov.
Z relevantných skutkových okolností vyplýva, že zmluvu o prevode obchodných podielov uzatvorili obžalované osoby, teda tieto osoby (zmluvné strany) celkom určite nekonali v omyle ohľadne podstatných skutkových okolností. Z podanej obžaloby vyplýva, že do omylu mal byť uvedený príslušný registrový súd v súvislosti s konaním ohľadne zápisu zmien v obchodnej spoločnosti v obchodnom registri. Podľa názoru krajského súdu však prípadný (možný) omyl registrového súdu nebol relevantný a celkom určite nemožno konanie registrového súdu v danej trestnej veci považovať za také konanie, ktorým by došlo k majetkovej dispozícii, respektíve, ktorým by došlo k prevodu vlastníckeho, či iného majetkového práva na inú osobu. Odvolací súd pripomína a opakuje, že z hľadiska znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu je relevantný iba taký omyl, v dôsledku ktorého príde k zmene vlastníckeho práva, respektíve iného majetkového práva.
V tomto smere odvolací súd uvádza, že v roku 2010 (v čase prevodu obchodných podielov) nemal zápis majiteľa obchodného podielu na obchodnom registri konštitutívny účinok. Podľa § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka účinného v čase spáchania skutku, účinky prevodu obchodného podielu nastávali voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastali až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vyslovilo súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžadoval. Medzi nadobúdateľom a prevodcom obchodného podielu teda nastali účinky zmluvy o prevode obchodného podielu dňom jej uzatvorenia. Vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy došlo k zmene majiteľa obchodného podielu účinnosťou zmluvy a voči spoločnosti nastali účinky v zmysle § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka. Okamihom nadobudnutia účinnosti zmluvy o prevode obchodného podielu voči spoločnosti nadobudol nadobúdateľ obchodného podielu právne postavenie spoločníka a zápis zmeny v osobách spoločníkov do obchodného registra vo vzťahu k spoločnosti mal len deklaratórny charakter. Zápisom prevodu obchodného podielu do obchodného registra sa iba potvrdzovala daná skutočnosť (t. j. že už nastali účinky prevodu obchodného podielu na podklade zmluvy).
Pokiaľ teda vychádzame z toho, že prevodom obchodných podielov bola spoločnosť CDI zbavená svojho majetku pozostávajúceho z hodnoty týchto obchodných podielov, potom sa tak stalo v príčinnej súvislosti s uzatvorením jednotlivých zmlúv o prevode obchodných podielov (už uzatvorením tejto zmluvy došlo k zmene spoločníka) a nie v príčinnej súvislosti s konaním registrového súdu, ktorý už len deklaratórne zaznamenal túto skutočnosť. Prípadné konanie registrového súdu v omyle, ktorý zápis zaregistroval teda nie je možné označiť za vykonanie majetkovej dispozície v omyle a ani za omyl podstatný (rozhodujúci), pretože účinky zmluvy nastali aj bez tohto možného omylu registrového súdu a prípadná škoda na majetku spoločnosti CDI mohla byť spôsobená len v príčinnej súvislosti s uzatvorením zmluvy o prevode obchodného podielu a nie aj v príčinnej súvislosti so zaregistrovaním tohto právneho úkonu zo strany registrového súdu.
Vzhľadom k tomu, že konanie registrového súdu je tu z hľadiska možného naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu právne bezvýznamné, krajský súd sa už bližšie nezaoberal tým, či registrový súd bol alebo nebol uvádzaný obžalovanými do omylu, respektíve v čom konkrétnom mal byť uvádzaný do omylu, prípadne či vôbec je možné považovať súd za subjekt spôsobilý byť uvedený do omylu v zmysle znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Pre úplnosť krajský súd uvádza, že od 01.10.2012 došlo k zmene úpravy prevodu obchodného podielu v Obchodnom zákonníku a to prijatím zákona č. 246/2012 Z. z. Od tohto dátumu je nevyhnutné rozlišovať pri prevode obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, či ide o prevod menšinového alebo väčšinového obchodného podielu s tým, že účinky prevodu väčšinového podielu nastávajú zápisom do obchodného registra (konštitutívny zápis).
Okrem znaku škody, nebol teda preukázaný ani konkrétny subjekt, ktorý by v omyle vykonal majetkovú dispozíciu, respektíve takú dispozíciu (rozhodnutie), v dôsledku ktorého by došlo k zmene vlastníckeho práva, či iného majetkového práva na inú osobu s tým, že registrový súd takouto osobou byť objektívne nemohol.
Z obsahu obžaloby sa dá vyvodiť aj to, že prokuratúra videla trestnú činnosť obžalovaných hlavne v tom, že obžalované osoby prostredníctvom zmluvy o prevode obchodných podielov fakticky ovládli samotné obchodné spoločnosti a tak aj ich majetok. Takéto konanie však, bez ďalšieho, nie je trestným činom. K uvedenému je nutné uviesť, že len samotným prevodom obchodného podielu z jednej osoby na osobu inú sa nemení majetková štruktúra samotnej obchodnej spoločnosti (primerane aj judikatúra R 6/2012), preto len takýmto konaním, samým osobe, nemôže dôjsť k poškodeniu obchodnej spoločnosti (a k poškodeniu spoločníka môže dôjsť, tak ako to už bolo uvedené, iba prostredníctvom predaja obchodného podielu „pod cenu“). Možná škoda obchodnej spoločnosti by však mohla vzniknúť následným konaním a to v prípade, ak by sa napríklad nový spoločník stal zároveň aj konateľom a vykonal by s majetkom obchodnej spoločnosti také majetkové dispozície, ktoré by túto obchodnú spoločnosť poškodzovali. Tu by však už išlo o iný skutok (iný než skutok spočívajúci len v samotnom prevode obchodného podielu), pretože škoda na majetku obchodnej spoločnosti by bola spôsobená v príčinnej súvislosti s konaním nového štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti (napríklad uzatváraním zjavne nevýhodných zmlúv pre obchodnú spoločnosť) a nie v príčinnej súvislosti s prevodom obchodného podielu. Škoda by tu vznikla samotnej obchodnej spoločnosti (teda nie spoločníkovi a to ani novému) týmito následnými majetkovými dispozíciami s majetkom spoločnosti s ručením obmedzeným zo strany nového konateľa a nie dispozíciami s obchodným podielom predchádzajúceho spoločníka. Pokiaľ teda chcela prokuratúra trestnoprávne postihnúť napríklad konanie obžalovanej A Č v postavení novej spoločníčky a konateľky obchodných spoločností uvedených v obžalobe za jej nehospodárne nakladanie s majetkom týchto obchodných spoločností (tak ako to popisuje v odôvodnení obžaloby), mala vymedziť skutky iným spôsobom a tieto aj primerane tomu právne kvalifikovať (napríklad ako trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Tr. zák., či trestný čin zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 2 Tr. zák.).
Marginálne odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že konanie obžalovaného R Č, ktoré vyplýva z vykonaného dokazovania však celkom určite nemožno označiť za konanie, ktoré by malo byť súladné s riadnym výkonom pôsobnosti zástupcu inej osoby. V tomto smere považuje odvolací súd za právne bezvýznamné, či obžalovaný konal na podklade generálnej plnej moci, respektíve substitučnej plnej moci, pretože právne významným tu je len skutočnosť, že konal za iného (za spoločnosť CDI), o čom mal nepochybne vedomosť, a preto mal svoju pôsobnosť (postavenie zmluvného zástupcu inej osoby) vykonávať nielen v mene zastúpeného, ale aj v prospech zastúpeného, v súlade so záujmami zastúpeného a to s náležitou starostlivosťou tak, aby zastúpenému nevznikali škody na jeho majetku z konania zástupcu.
Obžalovaný pri realizovaní zastúpenia právne nekonal vo svojom vlastnom mene a nenakladal so svojim vlastným majetkom, ale konal v mene spoločnosti CDI a nakladal s majetkom spoločnosti CDI (s obchodnými podielmi, ktorých majiteľom bola spoločnosť CDI a nie obžalovaný). Pokiaľ obhajoba obžalovaného naznačovala, že obžalovaný bol vlastníkom spoločnosti CDI, tak ním celkom určite nebol. Obžalovaný mohol byť nanajvýš majiteľom akcií tejto obchodnej spoločnosti, ale nie aj majiteľom samotnej obchodnej spoločnosti, či jej majetku (ustanovenie § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí aj v tomto prípade).
Obžalovaný R Č však zjavne nepostupoval v súlade so záujmami spoločnosti CDI v mene ktorej konal, nakoľko pri svojom rozhodovaní evidentne uprednostňoval svoje vlastné záujmy pred záujmami spoločnosti CDI. Cieľom obžalovaného nebolo konať v záujme, či na prospech spoločnosti CDI, ale jeho úmyslom bolo zbaviť spoločnosť CDI majetku v podobe obchodných podielov v obchodných spoločnostiach uvedených v obžalobe a nasledovať len svoje vlastné záujmy. Celkom určite nie je možné označiť také konanie zástupcu za súladné so zákonom, v ktorom zástupca pri nakladaní s majetkom zastúpeného uprednostňuje svoje vlastné záujmy a nemôže byť racionálne presvedčený o tom, že rozhodnutie ktoré vykonáva je v najlepšom záujme spoločnosti v mene ktorej koná.
Obžalovaný R Č zneužil plnú moc na zastupovanie spoločnosti CDI, aby získal jej majetok (obchodné podiely v štyroch obchodných spoločnostiach), pričom z postupnosti jeho krokov je zrejmé, že konal len a výhradne vo svojom vlastnom záujme a v rozpore so záujmami spoločnosti CDI. Pripravenosť obžalovaného konať len vo vlastnom záujme tu možno vyvodiť z toho, že prakticky všetky štyri zmluvy o prevode obchodných podielov boli podpísané v totožnom čase (tri z nich dokonca v jeden deň) s tým, že novým spoločníkom a následne aj konateľom sa stala manželka obžalovaného, pričom pri všetkých štyroch zmluvách bola hodnota obchodných podielov určená na tú istú sumu, ktorá sa rovnalo výške základného imania (obžalovaný zjavne nezisťoval skutočnú hodnotu obchodných podielov jednotlivých spoločností s tým, že celkom určite nemohla byť táto hodnota rovnaká pri všetkých štyroch obchodných spoločnostiach). Pokiaľ obžalovaný v priebehu trestného konania naznačoval, že hodnota obchodných podielov bola nízka (vzhľadom k záväzkom obchodných spoločností) potom nie je jasné prečo vôbec takéto „nebonitné“ obchodné podiely predával svojej manželke a ak „bonitné“ boli potom zase nie je zrejmé, prečo spoločnosť CDI zbavoval bonitného majetku za pochybne stanovenú cenu.
Možno preto uzatvoriť, že obžalovaný R Č konal pri prevodoch obchodných podielov evidentne v rozpore so záujmami spoločnosti CDI a pri rozhodovaní v mene zastúpeného nekonal ani tak, aby nedošlo k škode na majetku spoločnosti CDI, ale jeho cieľom (úmyslom) bolo obohatiť sa na majetku spoločnosti CDI k čomu zneužil plnú moc a využil svoju manželku obžalovanú A Č. Obžalovaný tak konal v priamom úmysle spôsobiť spoločnosti CDI škodu v hodnote obchodných podielov, ktorých bola majiteľom. Pokiaľ obhajoba vo svojich písomných vyjadreniach k odvolaniu prokurátorky poukazovala na skutočnosť, že spoločnosť CDI bola iba formálny vlastník, tak z hľadiska právnej argumentácie nič také ako „formálne“ vlastníctvo neexistuje. Spoločnosť CDI bola spoločníkom v obchodných spoločnostiach uvedených v obžalobnom návrhu a teda bola aj majiteľom obchodných podielov v týchto obchodných spoločnostiach.
Za súčasnej právnej úpravy by takéto konanie obžalovaného R Č bolo možné podradiť pod znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 Tr. zák. a to sprenevery obchodných podielov, nakoľko od 01.01.2016 sa na účely Trestného zákona považuje za vec aj iné majetkové právo (t. j. nielen „klasické“ veci). Vzhľadom k tomu, že obchodný podiel nie je vec, ale ide o inú majetkovú hodnotu, nie je možné právnu kvalifikáciu trestného činu sprenevery použiť na konanie obžalovaného z roku 2010 (kedy ešte Trestný zákon neumožňoval považovať za veci aj iné majetkové hodnoty). A napokon, zhodne ako to bolo konštatované pri trestnom čine podvodu, aj trestný čin sprenevery vyžaduje spôsobenie majetkovej škody, ktorá by aj tu mohla spočívať iba v hodnote obchodných podielov, ktorá však zo strany prokuratúry preukázaná nebola.
Pokiaľ súd prvého stupňa, ako aj obhajoba, v tejto súvislosti konštatovali, že spoločnosť G H s.r.o. bola financovaná z prostriedkov obžalovaného prostredníctvom spoločnosti C s. r. o., ako aj to, že spoločnosť CDI reálne nemala žiadny majetok, jej financovanie pochádza z iných zdrojov, pričom okresný súd ako aj obhajoba poukázali aj na skutočnosť, že výška základného imania spoločností bola len v minimálnej výške a že jediné finančné prostriedky dcérskych (slovenských) spoločností vo vlastníctve spoločnosti CDI boli poskytnuté práve obžalovaným (s. 37 a 38 odôvodnenia napadnutého rozsudku), tak tieto okolnosti sú absolútne irelevantné. Už bolo rozvedené vyššie, že obchodné spoločnosti nie je možné stotožňovať so spoločníkmi, či akcionármi, respektíve s osobami, ktoré na podklade rôznych právnych titulov vkladajú do obchodných spoločností finančné prostriedky. Krajský súd opakuje, že obžalovaný nebol vlastníkom spoločnosti CDI, ale mohol byť nanajvýš vlastníkom akcií predmetnej obchodnej spoločnosti a ako možný akcionár nebol ani vlastníkom majetku spoločnosti CDI, pretože akcionár je majiteľom akcie a nie majetku akciovej spoločnosti (ide tu o už krajským súdom zdôrazňovanú majetkovú samostatnosť obchodnej spoločnosti od majetku jej akcionárov, ak ide o akciovú spoločnosť, či spoločníkov, pokiaľ ide o spoločnosť s ručením obmedzeným). Skutočnosť, že obžalovaný mal spoločnosti CDI poskytovať finančné prostriedky (či priamo ju financovať) taktiež neznamená, že by sa stal jej „vlastníkom“, či vlastníkom jej majetku, pretože finančné prostriedky poskytnuté obchodnej spoločnosti na vykonávanie podnikateľskej činnosti sa stávajú vlastníctvom tejto obchodnej spoločnosti a ten kto ich poskytol môže mať napríklad voči obchodnej spoločnosti pohľadávku, avšak nevzniká mu žiadny vlastnícky vzťah k obchodnej spoločnosti, či jej majetku. To platí rovnako aj na obchodné spoločnosti, ktorých obchodné podiely boli majetkom spoločnosti CDI. Ak by aj bola pravda, že finančné prostriedky týmto spoločnostiam poskytol práve obžalovaný, neznamená to, že by sa stal ich vlastníkom, či vlastníkom ich majetku. Okresný súd sa tu dopustil obdobného pochybenia ako prokurátorka, keď nie celkom dôsledne rozlišoval medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, či akciovou spoločnosťou na strane jednej a spoločníkom, akcionárom, či poskytovateľom finančných prostriedkov na strane druhej. Z uvedeného vyplýva, že aj stopercentný spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným, či stopercentný akcionár v akciovej spoločnosti, prípadne osoba, ktorá iba vystupuje v mene uvedených spoločností a z rôznych dôvodov do spoločností vkladá vlastné finančné prostriedky sa môže dopustiť trestného činu na škodu majetku uvedených obchodných spoločností, pretože majetok obchodných spoločností je vo vzťahu k týmto osobám vždy majetkom cudzím.
Pokiaľ okresný súd vytýkal v napadnutom rozsudku prokuratúre, že neobjasnila vlastnícke vzťahy v spoločnosti CDI (napríklad s. 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku), tak v zmysle vyššie uvedeného, ide o neopodstatnenú výtku, nakoľko je bez významu kto bol vlastníkom akcií spoločnosti CDI, pretože akcionár nie je zároveň aj vlastníkom akciovej spoločnosti a ani majetku, ktorý patrí akciovej spoločnosti a nemôže s ním nakladať (pokiaľ nie je zároveň aj členom štatutárneho orgánu a ani ten nemôže nakladať s majetkom obchodnej spoločnosti ľubovoľným spôsobom).
Krajský súd sa nestotožňuje ani s úvahou okresného súdu, že k znaku skutkovej podstaty spočívajúcom v škode na cudzom majetku bolo nutné vypočuť ako svedka S I. Výška možnej spôsobenej škody totiž závisí od hodnoty obchodných podielov obchodných spoločností uvedených v obžalobnom návrhu, ktorú bolo nutné dokazovať na podklade relevantných listinných dôkazov (najmä účtovníctva), či znaleckým dokazovaním a nie výsluchom konkrétnej osoby zo spoločnosti CDI, ktorá na území SR v mene spoločnosti CDI nekonala a zjavne ani nevykonávala so spoločnosťou CDI na území SR žiadnu podnikateľskú činnosť. Krajský súd opakuje základný východiskový bod pre oslobodenie obžalovaných spod obžaloby a to, že hodnota obchodných podielov obchodných spoločností uvedených v obžalobnom návrhu nebola v danej trestnej veci vôbec objasnená.
S poukazom na uvedené skutočnosti vyhodnotil odvolací súd odvolanie prokurátorky v tejto časti za nedôvodné a preto ho zamietol. Prokuratúre sa totiž nepodarilo preukázať, že došlo k škode na majetku spoločnosti CDI konaním obžalovaných, ktoré spočívalo v uzatvorení zmlúv o prevode obchodných podielov.
K výrokovej časti II. uznesenia:Pokiaľ ide o výrokovú časť II. napadnutého rozsudku, tak kasačným dôvodom tohto výroku bola skutočnosť, že sa súd prvého stupňa nedostatočne zaoberal ustáleným skutkovým stavom, jednotlivými znakmi skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, či možným zavinením obžalovaného a preto pri hodnotení vykonaných dôkazov dospel k záverom, ktoré logicky nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Rovnako tak okresný súd pochybil, keď ohľadne skutku týkajúceho sa prečinu krivého obvinenia postupoval nedôsledne pri vykonávaní listinných dôkazov, keď niektoré podstatné listinné dôkazy z časti úplne opomenul vykonať na hlavnom pojednávaní.
Zo zabezpečených dôkazov nepochybne vyplýva, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že obžalovaný R Č dňa 28.10.2011 v Bratislave na Osvetovej ulici č. 4 vypovedal ako svedok do zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného vo veci vedenej pre podozrenie zo spáchania zlčinu podvodu, pričom po náležitom poučení uviedol, že dňa 17.10.2008 mu Ing. J Š dala podpísať v kancelárii spoločnosti C s. r. o. v Bratislave prevodný príkaz na sumu 1.000.000,- eur na účet A Č a vzápätí od neho žiadala podpis ešte jedného platobného príkazu z dôvodu chyby pri vyplnení prvého príkazu rovnako na sumu 1.000.000,- eur, ale už s nevyplneným číslom účtu a týmto konaním malo dôjsť k prevodu čiastky 1.000.000,- Sk v prospech účtu spoločnosti E c. s. r. o., čím mala vzniknúť spoločnosti C s. r. o. škoda vo výške 1.000.000,- Sk.
Z hľadiska skutku uvedeného v obžalobe ide fakticky o výsek výpovede obžalovaného, ktorú uvádzal ako svedok - poškodený a tieto skutkové okolností sú zrejmé zo zápisnice o výpovedi svedka – poškodeného, ktorej obsah tvorí práve výpoveď R Č a správnosť vypovedaných údajov potvrdil aj vlastnoručným podpisom.
Rovnako tak z výpovede Ing. J Š a listinných dôkazov týkajúcich sa jej dovolenky nepochybne vyplýva, že v čase, keď podľa údajov obžalovaného malo dôjsť k protiprávnemu konaniu Ing. J Š (dňa 17.10.2008), bola táto na dovolenke v Južnej Amerike.
Skutok uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II sa teda nepochybne stal. Vzhľadom k uvedenému je výrok napadnutého rozsudku, ktorým okresný súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por., t. j., že nebolo dokázané, že sa skutok stal, zjavne nelogický a rozporný so zabezpečenými dôkazmi. Nelogickosť postupu súdu prvého stupňa tu zvýrazňuje aj skutočnosť, že sám okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že relevantné podstatné skutkové okolnosti vyplynuli zo zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného, t. j. boli preukázané.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa pri hodnotení zabezpečených dôkazov ignoroval aj listinné dôkazy týkajúce sa pobytu Ing. J Š v rozhodnom čase v Južnej Amerike, nakoľko ak by sa tak nestalo, tak podľa zásad správneho a logického myslenia by musel súd prvého stupňa dospieť z hodnotenia týchto dôkazov k záveru, že obžalovaný evidentne v zápisnici o výpovedi svedka – poškodeného klamal, t. j. uvádzal nepravdivé skutkové okolnosti ako aj nepravdivé údaje o tom, kto mal trestný čin spáchať. Obžalovaný teda klamal o rozhodných skutkových okolnostiach, t. j. o tom, že to bol on, kto bol Ing. J Š uvádzaný do omylu v dôsledku čoho vykonal nesprávnu majetkovú dispozíciu a bola tak spôsobená škoda spoločnosti C s.r.o.
Obžalovaný vypovedal ako svedok, pričom celkom jasne a nepochybne uviedol kto mal byť páchateľom trestnej činnosti ohľadne ktorej vypovedal s tým, že z jeho výpovede vyplývalo aj to, že ním oznamovaná trestná činnosť by mohla mať znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu, pre ktorý aj bolo vedené trestné stíhanie. Rovnako tak zo zabezpečených dôkazov celkom nepochybne a jednoznačne vyplýva, že v tejto výpovedi klamal s tým, že si vymýšľal nielen skutkové okolnosti, ale aj osobu ich páchateľa (Ing. J Š nemohla obžalovaného uvádzať do omylu dňa 17.10.2008 v Bratislave, keď v tom čase bola v Južnej Amerike).
Podľa názoru krajského súdu tu išlo o vedomé klamstvo zo strany obžalovaného, pretože ten uvádzal presné skutkové a časové súvislosti (deň 17.10.2008, miesto Bratislava, Bajkalská č. .... a podobne), pričom musel vedieť, že vypovedá nepravdivo, nakoľko skutok sa v tom čase reálne (objektívne) nemohol odohrať a už vôbec nemohla byť jeho páchateľom Ing. J Š.
Pokiaľ obžalovaný v konaní pred súdom naznačoval, že táto jeho svedecká výpoveď bola ovplyvnená jeho nepriaznivým zdravotným stavom v čase konania výsluchu, tak nič také zo zápisnice o výpovedi svedka – poškodeného nevyplýva. Zo zápisnice hlavne nevyplýva, že by sa obžalovaný sťažoval na svoj zdravotný stav v dôsledku, ktorého by nebol schopný vypovedať, respektíve, že by napríklad žiadal o odklad výsluchu z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Práve naopak, z uvádzanej zápisnice možno vyvodiť, že obžalovaný vypovedal pomerne podrobne, uvádzal skutkové okolnosti ako aj časové súvislosti a odpovedal aj na položené otázky. Nič preto nenaznačuje, že by bol v čase konania výsluchu skutočne v tak nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý by mu znemožňoval vypovedať, prípadne vypovedať pravdivo.
Okresný súd v zhodne s argumentáciu obžalovaného ku skutku popísanému v obžalobe a jeho právnej kvalifikáciu uviedol, že len vyslovenie obyčajného podozrenia zo spáchania trestnej činnosti nie je možné považovať za trestný čin krivého obvinenia.
S týmto právnym záverom sa krajský súd stotožňuje, avšak s dodatkom, že len vyslovenie obyčajného podozrenia zo spáchania trestného činu je nutné dôsledne odlíšiť od krivého obvinenia. Vysloviť podozrenie, že došlo k spáchaniu trestného činu a že sa tohto trestného činu mohla dopustiť konkrétna osoba znamená vysloviť len určitú domnienku (predpoklad) o možnom spáchaní konkrétneho skutku zo strany konkrétnej osoby. Vyslovenie takéhoto predpokladu (podozrenia) nie je však totožné od vedomého klamania, pri ktorom vypovedajúca osoba vie, že uvádza nepravdivé skutkové údaje a nepravdivé údaje o tom, že sa tohto konania mala dopustiť konkrétna osoba. Vyslovenie podozrenia teda nie je možné stotožňovať s vedomým klamaním vypovedajúcej osoby. Pokiaľ by sa pripustil výklad okresného súdu, potom by sa muselo dospieť k záveru, že trestný čin krivého obvinenia je len obsolentná právna norma, ktorá je prakticky nepoužiteľná, nakoľko akékoľvek klamstvo by bolo možné vydávať len za obyčajné vyslovenie podozrenia zo spáchania trestného činu.
Právo na podanie trestného oznámenia má teda každá fyzická, či právnická osoba a to aj právo na vyslovenie určitého podozrenia (predpokladu) o spáchaní trestnej činnosti zo strany konkrétnej osoby, avšak právo na uvádzanie vedome lživých skutkových okolností a právo na vedomé klamanie o účasti konkrétnej osoby na skutkových okolnostiach neexistuje, nie je možné ho tolerovať a napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu krivého obvinenia. Práve o takýto prípad išlo podľa názoru odvolacieho súdu aj v posudzovanej trestnej veci.
Súd prvého stupňa pritom celkom nekriticky prijal následnú obhajobu obžalovaného, že Ing. J Š mu dala prevodný príkaz na podpis ešte pred odchodom na dovolenku. Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný si bol vedomý neudržateľnosti obsahu svojej výpovede v procesnom postavená svedka – poškodeného a preto hľadal spôsob ako sa vyhnúť trestnoprávnemu postihu za poskytnutie evidentne nepravdivých údajov a to tak, že údajné konanie Ing. J Š posunul do obdobia pred jej odchodom na dovolenku. Krajský súd pripomína, že obžalovaný ako svedok – poškodený vypovedal jasne a zrozumiteľne o konkrétnom dátume a konkrétnom mieste, kde sa tak malo stať a keď sa následne preukázalo, že objektívne nemohol, skutok prebehnúť v čase a mieste o ktorých obžalovaný vypovedal, účelovo zmenil svoju výpoveď s tým, že už sa „nedrží“ žiadneho miesta a času kedy sa tak malo stať, ale len toho, že sa to proste stalo, spravila to Ing. J Š a on sám bol pri výsluchu v nepriaznivom zdravotnom stave. Krajský súd súdu prvého stupňa pripomína, že má dôkazy nielen riadne vykonať, ale aj hodnotiť a to jednotlivo ako aj v súhrne na základe zásad logického myslenia a nie iba nekriticky preberať subjektívne obhajobné tvrdenia obžalovaného.
Pri hodnotení vykonaných dôkazov okresný súd opomenul aj skutočnosť, že prevodný príkaz podpísal obžalovaný a nie Ing. J Š a zo zabezpečených dôkazov je prakticky vylúčený záver, aby sa konania popísaného obžalovaným mohla Ing. J Š dopustiť v inom čase.
Ing. J Š vypovedala, že plnú moc dala v tom čase iba svedkovi Ing. B V a to z dôvodu, aby v jej neprítomnosti kúpil motorové vozidlo a dala mu na kúpu vozidla aj finančné prostriedky v hotovosti. Svedok Ing. B V vo svojej výpovedi potvrdil výpoveď Ing. J Š ohľadne plnej moci ako aj finančných prostriedkov v hotovosti s tým, že tieto finančné prostriedky dal do dispozície obžalovanému, ktorý rozhodol o inom využití týchto hotovostných finančných prostriedkov a vozidlo bolo napokon uhradené prevodom finančných prostriedkov z účtu v banke.
Svedok Ing. B V teda vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdil, že celý priebeh kúpy motorového vozidla prebiehal v čase neprítomnosti Ing. J Š (práve preto mu aj bolo udelené plnomocenstvo), ktorá mu okrem plnej moci odovzdala aj finančné prostriedky na kúpu vozidla. Vozidlo aj následne bolo kúpené (stále v čase neprítomnosti Ing. J Š), pričom o spôsobe úhrady vozidla, t. j., že to nebude v hotovosti, ktoré svedkovi nechala Ing. J Š, ale prevodom cez účet, rozhodol obžalovaný.
Je vylúčené a aj nelogické, aby Ing. J Š nechávala obžalovaného vypisovať prevodné príkazy na kúpu vozidla, keď na tento účel nechala finančné prostriedky v hotovosti a na kúpu splnomocnila konkrétnu osobu a bol to sám obžalovaný, ktorý túto hotovosť použil na iný účel a rozhodol o uhradení kúpnej ceny vozidla iným spôsobom (a to všetko v čase neprítomnosti Ing. J Š na území SR). Ak obžalovaný namietal, že motorové vozidlo bolo hradené z finančných prostriedkov spoločnosti C s.r.o. a to napriek tomu, že ho využívala Ing. J Š, tak tento záver nevylučuje spáchanie trestného činu krivého obvinenia zo strany obžalovaného. Z vyššie naznačeného dokazovania je zrejmé, že o použití finančných prostriedkov na kúpu vozidla, ktoré nechala Ing. J Š svedkovi B V rozhodol obžalovaný inak a preto bolo logické, že kúpna cena vozidla bola uhradená obžalovaným z iných prostriedkov a bolo jeho rozhodnutím, že sa tak stalo z majetku spoločnosti C s. r. o.
Pokiaľ ide o trestný čin krivého obvinenia a jeho zavinenie, tak odvolací súd pripomína, že zavinenie páchateľa sa musí vzťahovať na to, že svedok (oznamovateľ) v trestnom konaní vedome uvádza nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný (rozhodujúci) význam pre vedenie trestného stíhania a zistenia jeho možného páchateľa. Postačí však len hrubá (laická) predstava páchateľa, že uvedením nepravidvého údaju (klamstva) môže spôsobiť nielen vedenie trestného stíhania, ale aj trestné stíhanie konkrétnej osoby. Na úmyselné zavinenie možno preto usudzovať aj z toho, že oznamovateľ (svedok) uvádzal údaj významný a nie len nedôležitého charakteru.
Krajský súd uzatvára, že okresný súd postupoval nesprávne, keď obžalovaného oslobodil spod obžaloby vzhľadom k tomu, že nebolo dokázané, že sa nestal skutok uvedený v obžalobe, pretože zo zabezpečených dôkazov vyplýva nepochybne opak. Rovnako tak nie je vylúčené, aby skutok uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II, ktorý sa nepochybne stal, napĺňal všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák.
V ďalšom priebehu konania bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 327 ods. 1 Tr. por.), pričom na hlavnom pojednávaní dôsledne oboznámi všetky relevantné listinné dôkazy, ktoré sa viažu k trestnému stíhaniu za prečin krivého obvinenia a to najmä zápisnicu o výsluchu svedka – poškodeného R Č zo dňa 28.10.2011 (č. l. 90 a nasl.), trestné oznámenie Ing. J Š zo dňa 22.12.2011 s predloženými prílohami (č. l. 1 – 15), uznesenie o začatí a zastavení trestného stíhania (č. l. 78 a nasl., č. l. 192 a nasl., č. l. 200 a nasl.), evidenčná karta vozidla (č. l. 199 a nasl.), výpis z účtu v banke (č. l. 133 a nasl.), príkaz na úhradu (č. l. 160), pričom vykoná prípadne aj iné dôkazy, ktoré vyplynú z dokazovania, ak budú podľa názoru okresného súdu potrebné.
Uvedené formálne pochybenie okresného súdu spočívajúce v nedôslednom postupe pri oboznamovaní predmetných listinných dôkazov mohol napraviť aj krajský súd doplnením dokazovania na verejnom zasadnutí, avšak takýto procesný postup by bol opodstatnený iba vtedy, ak by sa odvolací súd stotožnil s výrokom súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, čo sa však nestalo.
Okresný súd následne opätovne vyhodnotí všetky vykonané dôkazy a pri hodnotení dôkazov bude venovať náležitú pozornosť aj skutočnostiam na ktoré upozornil odvolací súd v tomto rozhodnutí a to najmä ohľadne určitého nelogického hodnotenia dôkazov zo strany okresného súdu, ktorý nedostatočne zohľadnil skutočnosť ktorá ani nebola medzi stranami sporná, t. j., že skutok uvedený v obžalobe sa nepochybne stal, pričom zohľadní aj právne úvahy krajského súdu uvedené ohľadne výkladu znakov základnej skutkovej podstaty prečinu krivého obvinenia. Svoje úvahy a závery následne okresný súd vyloží v rozsudku presvedčivým spôsobom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že odvolanie prokurátorky je vo výrokovej časti II. napadnutého rozsudku dôvodné a preto po zrušení tohto vadného výroku okresného súdu bola vec vedená pre podozrenie zo spáchania prečinu krivého obvinenia vrátená súdu prvého sutpňa na nové konanie a rozhodnutie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
Krajský súd v Bratislave
dňa 11. októbra 2018
JUDr. Peter Šamko
predseda senátu
Diskusia
Najčítanejšie články
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.