Ustanovenie opatrovníka poškodenej právnickej osobe podľa § 48 ods. 3 Tr. por.

 

Práv­ne ve­ty:

 

I. Slov­né spo­je­nie „ak šta­tu­tár­ny or­gán poš­ko­de­né­ho, kto­rý je práv­nic­kou oso­bou, ne­mô­že vy­ko­ná­vať prá­va poš­ko­de­né­ho“, kto­ré je uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 48 ods. 3 Tr. por. je nut­né vy­kla­dať tak, že sa vzťa­hu­je nie­len na prí­pa­dy, v kto­rých poš­ko­de­ná práv­nic­ká oso­ba fy­zic­ky ne­má šta­tu­tár­ny or­gán (nap­rík­lad z dô­vo­du úmr­tia, nez­ná­me­ho mies­ta po­by­tu, dl­ho­do­bej hos­pi­ta­li­zá­cie a val­né zhro­maž­de­nie spo­loč­nos­ti nie je schop­né zvo­liť inú oso­bu za šta­tu­tár­ny or­gán práv­nic­kej oso­by), ale aj na prí­pa­dy, v kto­rých sí­ce práv­nic­ká oso­ba má funkč­ný šta­tu­tár­ny or­gán, av­šak exis­tu­je dô­vod­né po­doz­re­nie, že prá­ve ten­to šta­tu­tár­ny or­gán sa mo­hol do­pus­tiť tres­tnej čin­nos­ti k ško­de práv­nic­kej oso­by, v me­ne kto­rej ko­ná.

 II. Poš­ko­de­ná oso­ba dis­po­nu­je kon­krét­ny­mi prá­va­mi už po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci a pre­to nie je dô­vod vy­kla­dať us­ta­no­ve­nie § 48 ods. 3 Tr. por. ta­kým spô­so­bom, že je ap­li­ko­va­teľ­né iba v prí­pa­doch, v kto­rých už bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie.                 

 III. Us­ta­no­ve­nie opat­rov­ní­ka poš­ko­de­nej oso­be však nes­pô­so­bu­je ne­mož­nosť us­tá­le­nia vý­šky ško­dy, tak ako to uvá­dzal pro­ku­rá­tor. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sú po­vin­né sa­mé ob­jas­ňo­vať všet­ky zna­ky stí­ha­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu a to vrá­ta­ne nás­led­ku vo for­me ško­dy a ne­mô­žu v tom­to sme­re vy­čká­vať na us­ta­no­ve­nie opat­rov­ní­ka, či vy­chá­dzať z po­žia­da­viek, či že­la­ní us­ta­no­ve­né­ho opat­rov­ní­ka, kto­ré uve­die do zá­pis­ni­ce o svo­jom vý­slu­chu ako vý­šku mož­nej spô­so­be­nej ško­dy. Mož­ná vý­ška spô­so­be­nej ško­dy sa v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de mô­že reál­ne od­ví­jať iba z roz­die­lu me­dzi kúp­nou ce­nou za kto­rú bo­li ak­cie pre­da­né a mož­nou kúp­nou ce­nou za kto­rú moh­li byť ak­cie pre­da­né, ak by šta­tu­tár­ne or­gá­ny vy­ko­ná­va­li svo­ju pô­sob­nosť s ná­le­ži­tou sta­ros­tli­vos­ťou. Na ta­ké­to zis­te­nie ne­pot­re­bu­jú or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní opat­rov­ní­ka.

 

sp.zn. 4Tpo/61/2018

 

 

U Z N E S E N I E

 

 

            Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du JUDr. Pet­ra Šam­ka a sud­cov JUDr. Ti­bo­ra Ku­bí­ka a JUDr. Vla­di­mí­ra Buch­val­da, vo ve­ci návr­hu na us­ta­no­ve­nie opat­rov­ní­ka, o sťaž­nos­ti pro­ku­rá­to­ra pro­ti uz­ne­se­niu Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I sp. zn. 3Tp/100/2018 zo dňa 22.08.2018, na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom dňa 11.ok­tób­ra 2018 tak­to

 

                                                               r o z h o d o l :

 

Pod­ľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e sa uz­ne­se­nie sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I sp. zn. 3Tp/100/2018 zo dňa 22.08.2018 v ce­lom roz­sa­hu a u k l a d á sud­co­vi pre príp­rav­né ko­na­nie, aby vo ve­ci zno­vu ko­nal a roz­ho­dol. 

 

                                                           O d ô v o d n e n i e :

 Uz­ne­se­ním sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I sp. zn. 3Tp/100/2018 zo dňa 22.08.2018 bol pod­ľa § 48 ods. 3 Tr. por. od­miet­nu­tý návrh pro­ku­rá­to­ra Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va zo dňa 21.08.2018 pod sp. zn. 1Kv 48/18 na us­ta­no­ve­nie opat­rov­ní­ka poš­ko­de­ným sub­jek­tom V z p a.s. a M T T.

 Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu po­da­la v zá­kon­nej le­ho­te sťaž­nosť pro­ku­rá­tor­ka Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va, kto­rú pí­som­ne od­ôvod­ni­la tak, že od­miet­nu­tím návr­hu na us­ta­no­ve­nie opat­rov­ní­ka bo­la v da­nej tres­tnej ve­ci zma­re­ná mož­nosť vy­ko­ná­vať vý­slu­chy a vý­po­ve­de zá­stup­cov poš­ko­de­ných spo­loč­nos­tí, kto­ré sú ne­vyh­nut­né na us­tá­le­nie vý­šky spô­so­be­nej ško­dy a zhod­no­te­nie cel­ko­vej ob­chod­nej čin­nos­ti da­ných sub­jek­tov pri pre­da­ji ak­cií spo­loč­nos­ti K T T. Do­po­siaľ za­bez­pe­če­né in­for­má­cie nas­ved­ču­jú to­mu, že prí­pad­ný­mi pá­cha­teľ­mi stí­ha­nej tres­tnej čin­nos­ti by moh­li byť šta­tu­tár­ni zá­stup­co­via poš­ko­de­ných spo­loč­nos­tí a vy­po­čuť prá­ve ich v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní poš­ko­de­ných sa ja­ví ako kon­flikt, res­pek­tí­ve stret zá­uj­mov me­dzi poš­ko­de­ným a po­doz­ri­vým. Je ná­zo­ru, že v da­nej tres­tnej ve­ci je mož­né ana­lo­gic­ky ap­li­ko­vať us­ta­no­ve­nie § 47 ods. 1 Tr. por. aj pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia kon­krét­nym oso­bám. Neus­ta­no­ve­nie opat­rov­ní­ka poš­ko­de­ným sub­jek­tom má do­pad na reali­zá­ciu práv poš­ko­de­ných s tým, že opat­rov­ník by tu reali­zo­val iba prá­va poš­ko­de­né­ho v tres­tnom ko­na­ní a to bez do­sa­hu na vý­kon pô­sob­nos­ti šta­tu­tá­ra v iných sfé­rach čin­nos­tí poš­ko­de­ných sub­jek­tov. Navrh­la, aby kraj­ský súd zru­šil na­pad­nu­té uz­ne­se­nie a ulo­žil ok­res­né­mu sú­du, aby vo ve­ci zno­vu ko­nal a roz­ho­dol.

Kraj­ský súd ako na­dria­de­ný or­gán pod­ľa § 192 ods. 1 Tr. por. pres­kú­mal správ­nosť všet­kých vý­ro­kov na­pad­nu­té­ho uz­ne­se­nia, pro­ti kto­rým mo­hol sťa­žo­va­teľ po­dal sťaž­nosť, ako aj ko­na­nie, kto­ré na­pad­nu­té­mu uz­ne­se­niu pred­chá­dza­lo a tak zis­til, že sťaž­nosť pro­ku­rá­tor­ky je dô­vod­ná.

 Pod­ľa § 48 ods. 3 Tr. por. ak poš­ko­de­ný, kto­rý je fy­zic­kou oso­bou ale­bo šta­tu­tár­ny or­gán poš­ko­de­né­ho, kto­rý je práv­nic­kou oso­bou, ne­mô­že vy­ko­ná­vať prá­va poš­ko­de­né­ho pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku ale­bo je ne­bez­pe­čen­stvo z omeš­ka­nia, pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní na návrh pro­ku­rá­to­ra sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie us­ta­no­ví na vý­kon tých­to práv poš­ko­de­né­mu opat­rov­ní­ka. Pro­ti roz­hod­nu­tiu o us­ta­no­ve­ní opat­rov­ní­ka je prí­pus­tná sťaž­nosť.

Z pred­lo­že­né­ho spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu vy­plý­va, že v da­nej tres­tnej ve­ci ide o po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku, kto­ré­ho sa ma­li do­pus­tiť šta­tu­tár­ne or­gá­ny poš­ko­de­ných sub­jek­tov vo­či ma­jet­ku poš­ko­de­ných sub­jek­tov v me­ne kto­rých ko­na­li a ko­na­jú aj na­ďa­lej. Vzhľa­dom k to­mu, že pod­sta­tou skut­ko­vých okol­nos­tí je uzat­vo­re­nie ne­vý­hod­ných zmlúv o kú­pe cen­ných pa­pie­rov, kto­ré bo­li sú­čas­ťou ma­jet­ku poš­ko­de­ných sub­jek­tov, pri­čom tie­to údaj­ne ne­vý­hod­né zmlu­vy uzat­vá­ra­li šta­tu­tár­ne or­gá­ny pred­met­ných poš­ko­de­ných sub­jek­tov, je zrej­mé, že ako pá­cha­te­lia (v prí­pa­de, ak by sa do­ka­zo­va­ním preu­ká­za­lo, že úmy­sel­ne, prí­pad­ne z ned­ban­li­vos­ti ko­na­li v roz­po­re s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou pri uzat­vá­ra­ní kúp­nych zmlúv a v dôs­led­ku toh­to ich ko­na­nia ne­doš­lo k ná­ras­tu ma­jet­ku poš­ko­de­ných sub­jek­tov, ku kto­ré­mu by moh­lo reál­ne dôjsť ak by do­jed­na­li iné zmluv­né pod­mien­ky, naj­mä vy­ššiu kúp­nu ce­nu) pri­chá­dza­jú do úva­hy prá­ve šta­tu­tár­ne or­gá­ny sub­jek­tov V z p a.s. (čle­no­via pred­sta­ven­stva tej­to ak­cio­vej spo­loč­nos­ti) a M T T (pri­má­tor).

 Kraj­ský súd v tom­to sme­re pri­po­mí­na, že ak je poš­ko­de­ným sub­jek­tom v tres­tnom ko­na­ní práv­nic­ká oso­ba tak ko­ná na­vo­nok svo­jím šta­tu­tár­nym or­gá­nom, prí­pad­ne za ňu ko­ná zá­stup­ca (na pod­kla­de pl­nej mo­ci ude­le­nej šta­tu­tár­nym zá­stup­com). Ko­na­nie šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu je pri­tom pria­mo ko­na­ním práv­nic­kej oso­by a šta­tu­tár­ny or­gán nie je zá­stup­com práv­nic­kej oso­by pri jej ko­na­ní na­vo­nok vo vzťa­hu k tre­tím oso­bám.

 Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je zrej­mé, že v po­su­dzo­va­nej tres­tnej ve­ci by v tres­tnom ko­na­ní vy­ko­ná­va­li prá­va poš­ko­de­ných sub­jek­tov ich šta­tu­tár­ne or­gá­ny, kto­ré sú však zá­ro­veň aj v pos­ta­ve­ní po­doz­ri­vých osôb, kto­ré ma­li, či moh­li spô­so­biť poš­ko­de­ným sub­jek­tom ško­du. Ak by sa tak sta­lo, iš­lo by fak­tic­ky o ab­so­lút­ne ne­go­va­nie práv poš­ko­de­né­ho, na­koľ­ko po­doz­ri­vá oso­ba (mož­ný pá­cha­teľ) by mal vy­ko­ná­vať zá­ro­veň aj prá­va poš­ko­de­né­ho sub­jek­tu, kto­rý mal ale­bo mo­hol sám svo­jím ko­na­ním poš­ko­diť na ma­jet­ko­vých prá­vach. Tak ako je nez­lu­či­teľ­né pro­ces­né pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho a poš­ko­de­né­ho, na­koľ­ko ide o dve proti­chod­né stra­ny s nav­zá­jom si od­po­ru­jú­ci­mi zá­uj­ma­mi, tak rov­na­ko je proti­chod­ným aj pos­ta­ve­nie po­doz­ri­vé­ho a poš­ko­de­né­ho, pri­čom je nep­ri­ja­teľ­né, aby fak­tic­ky oso­ba po­doz­ri­vé­ho a poš­ko­de­né­ho sply­nu­la do jed­nej oso­by (ho­ci práv­ne ide o dva od­liš­né sub­jek­ty, na­koľ­ko po­doz­ri­vou oso­bou je oso­ba fy­zic­ká a poš­ko­de­nou oso­bou je oso­ba práv­nic­ká). Prá­ve proti­chod­nosť pos­ta­ve­ní po­doz­ri­vé­ho, či ob­vi­ne­né­ho na stra­ne jed­nej a poš­ko­de­né­ho na stra­ne dru­hej reál­ne oh­ro­zu­je riad­ny vý­kon práv poš­ko­de­nej oso­by.

 Pod­ľa ná­zo­ru kraj­ské­ho sú­du je pre­to nut­né vy­kla­dať slov­né spo­je­nie „ak šta­tu­tár­ny or­gán poš­ko­de­né­ho, kto­rý je práv­nic­kou oso­bou, ne­mô­že vy­ko­ná­vať prá­va poš­ko­de­né­ho“, kto­ré je uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 48 ods. 3 Tr. por. tak, že sa vzťa­hu­je nie­len na prí­pa­dy, v kto­rých poš­ko­de­ná práv­nic­ká oso­ba fy­zic­ky ne­má šta­tu­tár­ny or­gán (nap­rík­lad z dô­vo­du úmr­tia, nez­ná­me­ho mies­ta po­by­tu, dl­ho­do­bej hos­pi­ta­li­zá­cie a val­né zhro­maž­de­nie spo­loč­nos­ti nie je schop­né zvo­liť inú oso­bu za šta­tu­tár­ny or­gán práv­nic­kej oso­by), ale aj na prí­pa­dy, v kto­rých sí­ce práv­nic­ká oso­ba má funkč­ný šta­tu­tár­ny or­gán, av­šak exis­tu­je ur­či­té po­doz­re­nie, že prá­ve ten­to šta­tu­tár­ny or­gán sa mo­hol do­pus­tiť tres­tnej čin­nos­ti k ško­de práv­nic­kej oso­by, v me­ne kto­rej ko­ná.

 V tej­to sú­vis­los­ti kraj­ský súd zdô­raz­ňu­je aj to, že poš­ko­de­ná oso­ba dis­po­nu­je kon­krét­ny­mi prá­va­mi už po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci a pre­to nie je dô­vod vy­kla­dať us­ta­no­ve­nie § 48 ods. 3 Tr. por. ta­kým spô­so­bom, že je ap­li­ko­va­teľ­né iba v prí­pa­doch, v kto­rých už bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie.

 V ďal­šom prie­be­hu ko­na­nia bu­de sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie pos­tu­po­vať v in­ten­ciách toh­to uz­ne­se­nia, pri­čom po­vin­nos­ťou or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní bu­de sta­ros­tli­vo skú­mať, či sa nez­me­ni­li šta­tu­tár­ne or­gá­ny poš­ko­de­ných sub­jek­tov, pre­to­že v ta­kom prí­pa­de by ma­li reali­zo­vať prá­va poš­ko­de­né­ho v tres­tnom ko­na­ní no­vé šta­tu­tár­ne or­gá­ny a nie opat­rov­ník.

 Po­kiaľ však pro­ku­rá­tor­ka v po­da­nej sťaž­nos­ti uvá­dza­la, že prí­pad­né neus­ta­no­ve­nie opat­rov­ní­ka poš­ko­de­ným sub­jek­tom mô­že zma­riť vy­šet­ro­va­cie úko­ny pot­reb­né na ob­jas­ne­nie ve­ci, či us­tá­le­nie vý­šky spô­so­be­nej ško­dy, tak jej nie je mož­né dať za prav­du. Kraj­ský súd upo­zor­ňu­je, že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sú po­vin­né sa­mé ob­jas­ňo­vať všet­ky zna­ky stí­ha­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu a to vrá­ta­ne nás­led­ku vo for­me ško­dy a ne­mô­žu v tom­to sme­re vy­čká­vať na us­ta­no­ve­nie opat­rov­ní­ka, či vy­chá­dzať z po­žia­da­viek, či že­la­ní us­ta­no­ve­né­ho opat­rov­ní­ka, kto­ré uve­die do zá­pis­ni­ce o svo­jom vý­slu­chu ako vý­šku mož­nej spô­so­be­nej ško­dy. Na­po­kon, mož­ná vý­ška spô­so­be­nej ško­dy sa v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de mô­že reál­ne od­ví­jať iba z roz­die­lu me­dzi kúp­nou ce­nou za kto­rú bo­li ak­cie pre­da­né a mož­nou kúp­nou ce­nou za kto­rú moh­li byť ak­cie pre­da­né, ak by šta­tu­tár­ne or­gá­ny vy­ko­ná­va­li svo­ju pô­sob­nosť s ná­le­ži­tou sta­ros­tli­vos­ťou. Na ta­ké­to zis­te­nie, kto­ré je v da­nom štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia iba teo­re­tic­kou úva­hou, ne­pot­re­bu­jú or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní opat­rov­ní­ka.

 Vzhľa­dom na uve­de­né kraj­ský súd roz­ho­dol tak ako je uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.

 P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu sťaž­nosť nie je prí­pus­tná.

 

                                               Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve

                                                               dňa 11.ok­tób­ra 2018

 

                                                          

                                                                                          JUDr. Pe­ter Šam­ko

                                                                                           pred­se­da se­ná­tu                                                                                                                                             

 

 

 

Diskusia