Práv­ne ve­ty:

I.             Pre vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti pre neop­ráv­ne­nú dis­po­zí­ciu s lát­ka­mi, kto­ré sú v mi­mot­res­tných práv­nych nor­mách kva­li­fi­ko­va­né ako pre­kur­zo­ry, je vo vzťa­hu k tým­to lát­kam ne­vyh­nut­nou pod­mien­kou tres­tnos­ti prá­ve sku­toč­nosť, že tie­to nie­len že sú spô­so­bi­lé byť pre­kur­zor­mi pri vý­ro­be omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, ale že sú na ten­to účel pou­ži­tia pria­mo ur­če­né.

II.           Za pre­kur­zor v tres­tnop­ráv­nom zmys­le mož­no po­va­žo­vať iba ta­kú lát­ku, kto­rá je z che­mic­ké­ho hľa­dis­ka za­ra­de­ná do sku­pi­ny pre­kur­zo­rov v zmys­le zák. č. 331/2005 Z. z. o or­gá­noch štát­nej sprá­vy vo ve­ciach dro­go­vých pre­kur­zo­rov a na­ria­de­nia ES č. 273/2004, kto­rá je nie­len spô­so­bi­lá na vý­ro­bu omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, ale vzhľa­dom na všet­ky ďal­šie zis­te­né okol­nos­ti sú­čas­ne ur­če­ná na ta­kú vý­ro­bu.

III.         Pre napl­ne­nie sub­jek­tív­nej strán­ky pred­met­né­ho tres­tné­ho či­nu nes­ta­čí, že ob­ža­lo­va­ný úmy­sel­ne ko­nal tak, ako chcel /te­da že pre­cho­vá­val efed­rín ako ta­ký/, ale vy­ža­du­je sa sú­čas­ne, aby je­ho úmy­sel sme­ro­val aj ku spô­so­be­niu tres­tnop­ráv­ne re­le­van­tné­ho nás­led­ku, te­da úto­ku na kon­krét­ny spo­lo­čen­ský zá­ujem, v tom­to prí­pa­de zá­ujem na ochra­ne spo­loč­nos­ti pred ne­do­vo­le­ným nak­la­da­ním s pre­kur­zor­mi za úče­lom ich vy­uži­tia pri vý­ro­be omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok /te­da pre­kur­zor­mi v tres­tno-práv­nom zmys­le/

 

 

 

                                                   2T 25/2011     

 

 

ROZ­SU­DOK

                                V ME­NE SLO­VEN­SKEJ RE­PUB­LI­KY

 

Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku, pred pred­se­dom se­ná­tu JUDr. Da­vi­dom Lin­dtne­rom a prí­se­dia­ci­mi Ja­ros­la­vom Haj­di­nom a Ru­dol­fom On­dro­vi­čom na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 01.08.2011 tak­to

 r o z h o d o l:

 

Pod­ľa § 285 písm. b) Tr. por. súd

 

obž. Ľ. T., nar., tr­va­le by­tom,

o s l o b o d z u j e

 spod ob­ža­lo­by Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Pe­zi­nok zo dňa, sp. zn., pre zlo­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. zák., kto­rá mu klád­la za vi­nu, že ob­vi­ne­ný Ľ. T. dňa 15.05.2008 v Čes­kej re­pub­li­ke, v ob­ci Li­deč­ko, okr. Vse­tín v osob­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le zn. Volkswagen Pas­sat, MPZ „SK“ EVČ:, v prí­ruč­nej hne­dej taš­ke pre­cho­vá­val tri plá­ty ta­bliet bie­lej far­by, spo­lu 60 ks ta­bliet pod ob­chod­ným náz­vom EFED­RIN AR­SAN, pri­čom z Od­bor­né­ho vy­jad­re­nia Od­bo­ru kri­mi­na­lis­tic­kej tech­ni­ky a exper­tíz Os­tra­va, Sprá­vy Se­ve­ro­mo­rav­ské­ho kra­ja, Po­lí­cie Čes­kej re­pub­li­ky, pra­co­vis­ko Frý­dek – Mís­tek, Č.j.: vy­plý­va, že pre­ve­de­nou kva­li­ta­tív­nou ana­lý­zou bo­la v tých­to tab­let­kách preu­ká­za­ná prí­tom­nosť efed­ri­nu, resp. pseu­doe­fed­ri­nu a to v množ­stve 3 g efed­ri­nu hyd­ro­chlo­ri­du, pri­čom efed­rín resp. pseu­doe­fed­rin sú v zmys­le zá­ko­na NR SR č. 331/2005 Z. z. o or­gá­noch štát­nej sprá­vy vo ve­ciach dro­go­vých pre­kur­zo­rov a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov a v zmys­le na­ria­de­nia ES č. 273/2004 o pre­kur­zo­roch drog za­ra­de­né me­dzi ur­če­né lát­ky ka­te­gó­rie 1,

 

pre­to­že sku­tok nie je tres­tným či­nom.

 

                                   O d ô v o d n e n i e:

Ku skut­ku:

 Ob­ža­lo­va­ný Ľ. T. na hlav­nom po­jed­ná­va­ní pop­rel spá­chanie skut­ku. Uvie­dol, že sa s ta­kou­to lát­kou nik­dy nes­tre­tol. V sú­vis­los­ti s omam­ný­mi a psy­chot­rop­ný­mi lát­ka­mi nik­dy ne­bol vy­po­čú­va­ný, na­koľ­ko pra­co­val ako po­li­cajt a je to pro­ti je­ho zá­sa­de. Ne­vie sa vy­jad­riť, pre­čo sa tie­to tri plát­ky na­chá­dza­li v je­ho mo­to­ro­vom vo­zid­le a do­te­raz si kla­die otáz­ku, ako sa tam dos­ta­li.

 Súd ob­ža­lo­va­né­mu uve­ril do tej mie­ry, že s omam­ný­mi a psy­chot­rop­ný­mi lát­ka­mi do­po­siaľ nep­ri­šiel do sty­ku a vzhľa­dom na je­ho oso­bu ako v tom ča­se po­li­caj­ta mož­no pri­pus­tiť, že by to sku­toč­ne moh­lo byť pro­ti je­ho zá­sa­dám. Keď­že  však z hľa­dis­ka zneu­ží­va­nia je me­dzi omam­ný­mi a psy­chot­rop­ný­mi lát­ka­mi /ďa­lej len OPL/ a efed­rí­nom je­den pod­stat­ný roz­diel spo­čí­va­jú­ci v tom, že pri OPL do­chá­dza k ich zneu­ží­va­niu vý­hrad­ne za úče­lom zme­ny ve­do­mia a ov­plyv­ne­nia psy­chi­ky kon­zu­men­ta /čo je aj dô­vo­dom, pre­čo Trest­ný zá­kon pred neop­ráv­ne­ným nak­la­da­ním s tý­mi­to lát­ka­mi spo­loč­nosť chrá­ni a pá­cha­te­ľov pos­ti­hu­je/, dô­vo­dom pou­ží­va­nia efed­rí­nu je jed­nak je­ho zneu­ži­tie ako pre­kur­zo­ra pri vý­ro­be OPL, čo vy­ža­du­je pou­ži­tie tres­tnej rep­re­sie na ochra­nu spo­loč­nos­ti pred ta­kým­to ko­na­ním, a jed­nak pri špor­te /a to v ne­men­šej mie­re/ ako sti­mu­lan­cia pre zvy­šo­va­nie fy­zic­ké­ho vý­ko­nu /kto­ré spo­loč­nosť zá­važ­nej­šie neoh­ro­zu­je/, vzhľa­dom na vý­po­ve­de jed­not­li­vých sved­kov, prís­luš­ní­kov po­lí­cie a col­né­ho úra­du Čes­kej re­pub­li­ky a lis­tin­né dô­ka­zy v sú­vis­los­ti so za­is­te­ním mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la ob­ža­lo­va­né­ho a nás­led­ným za­is­te­ním lie­či­va Efed­rin Ar­san v je­ho taš­ke, súd po­va­žu­je je­ho tvr­de­nie, že ne­vie akým spô­so­bom sa za­is­te­ná lát­ka dos­ta­la do je­ho vo­zid­la za úče­lo­vé. S pou­ka­zom na lís­tok náj­de­ný v je­ho taš­ke s náz­va­mi lie­čiv rov­na­ko čas­to zneu­ží­va­ných pri špor­te ako aj od­bor­né vy­jad­re­nie ku za­is­te­né­mu efed­rí­nu, z kto­rých mož­no dô­vod­ne vy­vo­diť, že efed­rin ob­ža­lo­va­ný pre­cho­vá­val prá­ve s tým­to zá­me­rom, po­va­žu­je súd za rov­na­ko úče­lo­vé je­ho tvr­de­nie že sa s ta­kou­to lát­kou nik­dy nes­tre­tol.

 Sve­dok J. S., prís­luš­ník po­lí­cie ČR na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­po­ve­dal, že nie­ke­dy v ro­ku 2008 dos­tal od svoj­ho na­dria­de­né­ho Mgr. F.V. po­kyn, aby vy­ho­to­vil zoz­nam ve­cí, kto­ré ma­li byť za­is­te­né v mo­to­ro­vom vo­zid­le. Ne­pa­mä­tá sa pres­ne, ale asi sa jed­na­lo o ba­toh, ige­li­to­vú taš­ku a ko­že­nú taš­ku, v kto­rých sa na­chá­dza­li naj­mä osob­né ve­ci na me­no Ľ. T.. Po vy­ho­to­ve­ní zoz­na­mu ve­cí priš­li pra­cov­ní­ci col­nej sprá­vy, na po­kyn na­dria­de­né­ho spo­loč­ne vy­ko­na­li kon­tro­lu, či ve­ci súh­la­sia pod­ľa zoz­na­mu a nás­led­ne im zoz­nam ve­cí spo­loč­ne s ve­ca­mi od­ov­zdal.  Na hlav­nom po­jed­ná­va­ní sve­dok po na­hliad­nu­tí do úrad­né­ho zá­zna­mu spí­sa­né­ho vo Vse­tí­ne dňa 19.05.2008 uvie­dol, že spi­so­val všet­ky ve­ci kto­ré bo­li v taš­kách, ot­vá­ral kaž­dú kra­bič­ku a má ta­kú prax, že po­čí­ta kon­krét­ne všet­ky ve­ci a te­da aj v prí­pa­de, že by pred­met­né tab­le­ty bo­li ulo­že­né voľ­ne, spo­čí­tal by ich. Po­kiaľ je uve­de­ný po­čet 60, tak ich tam mu­se­lo byť toľ­ko. Po­kyn na ten­to úkon dos­tal od svoj­ho na­dria­de­né­ho Mgr. pplk. F. V., a ten­to po­kyn zod­po­ved­ná dňu, ke­dy úrad­ný zá­znam vy­ho­to­vil. Vte­dy nas­tú­pil do prá­ce o 07.00 hod. a oko­lo 08.00 hod. si ho ve­dú­ci za­vo­lal, aby na tom pra­co­val. Taš­ky uve­de­né v úrad­nom zá­zna­me prev­zal u ve­dú­ce­ho v kan­ce­lá­rií, kde bo­li voľ­ne po­lo­že­né na po­hov­ke. Ne­bo­li ni­ja­kým spô­so­bom ozna­če­né, že sa jed­ná o ve­ci kto­ré sú pred­me­tom da­né­ho tres­tné­ho ko­na­nia. Jed­not­li­vé taš­ky z kan­ce­lá­rie ve­dú­ce­ho vzal do svo­jej kan­ce­lá­rie, kde si uro­bil po­ria­dok na sto­le a ob­sah ta­šiek vy­sy­pal. Sú­pis tých­to ve­cí pre­do ním nik­to ne­ro­bil, pre­to­že bol pr­vý kto ro­bil ten­to zá­znam. Nie je schop­ný uviesť žiad­ne sku­toč­nos­ti k to­mu, kto pred­met­né ve­ci za­is­til, ale­bo kto ich do kan­ce­lá­rie pri­nie­sol. Me­no pá­na V. poz­ná, je to ko­le­ga z od­de­le­nia Hor­ní Lí­deč, ale ne­mys­lí si, že sa s ním stre­tol, pre­to­že ako náh­le preb­ral tie­to ve­ci, bol za­vre­tý v kan­ce­lá­rií, až kým dos­tal po­kyn od ve­dú­ce­ho, aby tie ve­ci, kto­rých zoz­nam uro­bil, od­ov­zdal pra­cov­ní­kom Col­nej sprá­vy. Má všeo­bec­nú ve­do­mosť o efed­rí­ne, ale ni­ja­ko oso­bit­ne to ne­vy­hod­no­co­val, bral to ako jed­nu z po­lo­žiek, kto­ré za­do­ku­men­to­val. Pri spi­so­va­ní pred­met­ných ve­cí bol spo­loč­ne s ko­le­gom pplk. Moz­gom, vte­dy se­del op­ro­ti ne­mu a bol prí­tom­ný pri tom, ako za­pi­so­val jed­not­li­vé po­lož­ky, ale on si ro­bil svo­ju prá­cu, tak­že ho nes­le­do­val stá­le.

 Súd sa na hlav­nom po­jed­ná­va­ní tiež oboz­ná­mil s ďal­ší­mi lis­tin­ný­mi dô­kaz­mi sú­vi­sia­ci­mi s pred­met­ným skut­kom, kto­ré sú sú­čas­ťou tres­tné­ho spi­su Col­né­ho ria­di­teľ­stva Olo­mouc sp. zn.:

-                           úrad­ný zá­znam zo dňa 19.05.2008 o zoz­na­me osob­ných ve­cía pí­som­nos­tí, kto­ré bo­li za­is­te­né v mo­to­ro­vom vo­zid­le VW Pas­sat, EČV:, vy­pra­co­va­ný sved­kom por. Bc. J. S., z kto­ré­ho vy­plý­va, že v taš­ke hne­dej far­by, v kto­rej bo­li náj­de­né 3 ks plá­ta lie­či­va Efed­rin Ar­san s ob­sa­hom 60 ta­bliet, sa sú­čas­ne na­chá­dzal ces­tov­ný pas Slo­ven­skej re­pub­li­ky, preu­kaz po­li­caj­ta, ob­čian­sky preu­kaz, vo­dič­ský preu­kaz, po­vo­le­nie k ria­de­niu slu­žob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la, preu­kaz čle­na Od­bo­ro­vé­ho zvä­zu po­lí­cie, vý­kaz o štú­diu na vy­so­kej ško­le, všet­ky na me­no Ľ. T., ako aj ďal­šie lis­ti­ny ad­re­so­va­né ob­ža­lo­va­né­mu Ľ. T., čo potvr­dzu­je, že lie­či­vo Efed­rin Ar­san pat­ri­lo ob­ža­lo­va­né­mu,

-                           od­bor­né vy­jad­re­nie po­lí­cie ČR, od­bo­ru kri­mi­na­lis­tic­kej tech­ni­ky a exper­tíz kon­šta­tu­je, že v za­is­te­nom v lie­či­ve Efed­rin Ar­san bo­la kva­li­ta­tív­nou ana­lý­zou zis­te­ná prí­tom­nosť efed­rí­nu, resp. pseu­doe­fed­rí­nu a vý­rob­com dek­la­ro­va­né množ­stvo v jed­nej tab­le­te je 50 mg. Jed­ná sa o liek vy­rá­ba­ný v Tu­rec­ku, kto­rý na čes­kom tr­hu nie je voľ­ne dos­tup­ný. Je vy­uží­va­ný za úče­lom vý­ro­by per­vi­tí­nu a tiež ako sti­mu­lu­jú­ci liek pre špor­tov­cov, naj­mä kul­tu­ris­tov. Prí­tom­nosť sa­mot­né­ho efed­rí­nu, resp. pseu­doe­fed­rí­nu jed­noz­nač­ne ne­pou­ka­zu­je na mož­ný spô­sob vý­ro­by OPL. Po­ve­da­né pod­ľa ná­zo­ru sú­du inak, nie je mož­né bez ďal­šie­ho kon­šta­to­vať, že efed­rín v uve­de­nom množ­stve a ta­kom­to pre­ve­de­ní je pria­mo ur­če­ný pre úče­ly vý­ro­by OPL,

-                           pres­kú­ma­ním dos­tup­nej far­ma­ceu­tic­kej li­te­ra­tú­ry v sú­vis­los­ti s lís­tkom ob­sa­hu­jú­ce­ho zoz­nam lie­čiv, kto­rý bol náj­de­ný v hne­dej taš­ke za­is­te­nej v mo­to­ro­vom vo­zid­le VW Pas­sat, EČV: s textom SUP­RAX lOx 200 mg, KLA­CID SR, TRAL­GIT 90 ml, TRA­MA­BE­NE 100 ml,
AN­TRO­NENT, LA­CI­PIL 6 mg, TO­REC­TON, LU­SOP­RES, VE­ROS­PI­RON, NOAX UNO 30x100,NO­LIP­REZ FOR­TE, TRAL­GIT 20x50;ng, TU­LIP 30x10, LUI­VAC súd zis­til, že tie­to lie­ky /di­ure­ti­ká, va­zo­di­la­tan­cia, hypo­ten­zí­va, imu­nop­re­pa­rá­ty/ sa čas­to zneu­ží­va­jú v kul­tu­ris­ti­ke,

-                           fo­to­do­ku­men­tá­cia za­is­te­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la VW Pas­sat, EČV: preu­ka­zu­jú­ca, že sa vo vo­zid­le na­chá­dza­la hne­dá taš­ka, v kto­rej bo­li osob­né ve­ci ob­ža­lo­va­né­ho Ľ. T. a lie­či­vo Efed­rin Ar­san.

 Na zá­kla­de tak­to vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia, hod­no­tiac pro­du­ko­va­né dô­ka­zy pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du jed­not­li­vo, ako aj v ich súhr­ne a vzá­jom­nej sú­vis­los­ti v zmys­le § 2 ods. 12 Tr. por., súd us­tá­lil, že ob­ža­lo­va­ný sa v roz­hod­nom ča­se za tých okol­nos­tí, ako to súd pod­rob­ne uvie­dol v pr­vej čas­ti roz­sud­ku, na­chá­dzal so svo­jim mo­to­ro­vým vo­zid­lom na par­ko­vis­ku mo­to­res­tu Č. S. pri ob­ci L., od­kiaľ po tom, ako doš­lo ku kon­tro­le mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la obž. Hor­ňá­ka, ušiel s tým, že vo vo­zid­le za­ne­chal všet­ky svo­je ve­ci. Rov­na­ko mal súd na zá­kla­de sve­dec­kých vý­po­ve­dí prís­luš­ní­kov po­lí­cie  a col­nej sprá­vy ČR ako aj lis­tin­ných dô­ka­zov za jed­noz­nač­ne a bez akých­koľ­vek dô­vod­ných po­chyb­nos­tí preu­ká­za­né, že za­is­te­né lie­či­vo Efed­rin Ar­san, na­chá­dza­jú­ce sa v ko­že­nej taš­ke pa­tria­cej ob­ža­lo­va­né­mu, kto­rá bo­la za­is­te­ná v mo­to­ro­vom vo­zid­le VW Pas­sat, EČV:, kto­ré ob­ža­lo­va­ný v roz­hod­nom ob­do­bí v Čes­kej re­pub­li­ke uží­val, pat­ri­lo ob­ža­lo­va­né­mu Ľ. T.. Súd vy­hod­no­cu­júc vý­po­ve­de jed­not­li­vých prís­luš­ní­kov po­lí­cie a col­nej sprá­vy ČR nevzhlia­dol z osôb tých­to sved­kov ani okol­nos­tí prí­pa­du ta­ké sku­toč­nos­ti, kto­ré by vý­po­ved­nú hod­no­tu ich sve­dec­kých vý­po­ve­dí zni­žo­va­li ale­bo tie­to vý­po­ve­de spo­chyb­ňo­va­li. Ich pos­tup pri za­is­ťo­va­ní dô­ka­zov bol štan­dard­ný, neod­po­ro­val zá­ko­nu, o čom sved­čia lis­tin­né dô­ka­zy /úrad­né zá­zna­my, zá­pis­ni­ce, uz­ne­se­nia/, reali­zo­va­né v zmys­le us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku plat­né­ho a účin­né­ho v roz­hod­nom ča­se v Čes­kej re­pub­li­ke. Vo ve­ci ne­bol pro­du­ko­va­ný žia­den re­le­vant­ný dô­kaz, kto­rý by vzbu­dzo­val po­chyb­nos­ti o tom, že lie­či­vo Efed­rin Ar­san bo­lo za­is­te­né v taš­ke pa­tria­cej ob­ža­lo­va­né­mu, resp. dô­kaz za­kla­da­jú­ci dô­vod­nú oba­vu o tom, že pred­met­nú lát­ku do ba­to­ži­ny pa­tria­cej ob­ža­lo­va­né­mu niek­to úče­lo­vo vlo­žil. Ta­ká­to hypo­té­za ne­má pod­klad vo vy­ko­na­nom do­ka­zo­va­ní, pre­to je pre zá­ve­ry sú­du ire­le­van­tná. Súd pre­to ten­to dô­kaz /lie­či­vo Efed­rin Ar­san/ po­va­žu­je za dô­kaz zá­kon­ný pre mož­nosť je­ho pou­ži­tia v ko­na­ní pred sú­dom. Vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né te­da súd dos­pel ku v zá­sa­de rov­na­kým skut­ko­vým, av­šak ku roz­diel­nym práv­nym zá­ve­rom ako ob­ža­lo­ba.

 

K práv­nej kva­li­fi­ká­cii:

K práv­nej úp­ra­ve:

 Súd sa na zá­kla­de vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia nes­to­tož­nil s práv­nou kva­li­fi­ká­ciou ža­lo­va­né­ho skut­ku ob­ža­lo­va­né­ho Ľ. T. ako tres­tné­ho či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi, všeo­bec­ne tak v zmys­le kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty pod­ľa § 172 Tr. zák. ako aj zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zák.,  a to z nas­le­dov­ných dô­vo­dov.

         Trest­ný zá­kon pos­ti­hu­je ko­na­nie v sú­vis­los­ti s neop­ráv­ne­nou dis­po­zí­ciou s omam­ný­mi lát­ka­mi, psy­chot­rop­ný­mi lát­ka­mi, jed­mi a pre­kur­zor­mi v us­ta­no­ve­ní § 171 a § 172. Us­ta­no­ve­nie § 130 Tr. zák. ur­ču­je, čo je ná­vy­ko­vou lát­kou a us­ta­no­ve­nie § 135 Tr. zák. up­ra­vu­je kva­li­fi­kač­né pred­pok­la­dy tres­tnos­ti a po­jem ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka na pou­ži­tie. Po­jem pre­kur­zor Trest­ný zá­kon ne­de­fi­nu­je, up­ra­vu­jú ho mi­mot­res­tné práv­ne nor­my a to zák. č. 331/2005 Z. z. o or­gá­noch štát­nej sprá­vy vo ve­ciach dro­go­vých pre­kur­zo­rov spo­lu s na­ria­de­ním ES č. 273/2004 o dro­go­vých pre­kur­zo­roch, up­ra­vu­jú­cim pod­mien­ky za­ob­chá­dzania s pre­kur­zor­mi v pod­mien­kach vnú­tor­né­ho ob­cho­du EÚ, kto­ré ho­vo­rí o pre­kur­zo­roch ako o „ur­če­ných lát­kach“, kto­rý­mi sú che­mic­ké lát­ky, kto­ré mož­no zneu­žiť na vý­ro­bu ná­vy­ko­vých lá­tok, vrá­ta­ne zme­sí ob­sa­hu­jú­cich tie­to che­mic­ké lát­ky ale­bo prí­rod­ných pro­duk­tov ob­sa­hu­jú­cich tie­to lát­ky a sú­čas­ne ne­ga­tív­ne vy­me­dzu­je, že me­dzi tie­to lát­ky ne­pa­tria lie­ky a far­ma­ceu­tic­ké príp­rav­ky, zme­si ale­bo prí­rod­né pro­duk­ty, ob­sa­hu­jú­ce jed­nu ale­bo viac ur­če­ných lá­tok, ak ma­jú ta­ké zlo­že­nie, že ur­če­né lát­ky ne­mož­no pou­žiť ale­bo zís­kať ľah­ko ap­li­ko­va­teľ­ným spô­so­bom ale­bo eko­no­mic­ky vý­hod­ným spô­so­bom. Súd za­stá­va ná­zor, že sú­čas­ná tres­tná zá­kon­ná úp­ra­va pos­ti­hu­jú­ca dis­po­zí­ciu s omam­ný­mi lát­ka­mi, psy­chot­rop­ný­mi lát­ka­mi, jed­mi a pre­kur­zor­mi je ne­dos­ta­toč­ná z dô­vo­du, že nie­len že ne­dos­ta­toč­ne, ale mož­no kon­šta­to­vať že vô­bec z hľa­dis­ka vy­vo­dzo­va­nia tres­tnej zod­po­ved­nos­ti ne­di­fe­ren­cu­je me­dzi uve­de­ný­mi lát­ka­mi, naj­mä OPL na jed­nej stra­ne a jed­mi a pre­kur­zor­mi na stra­ne dru­hej /ich po­ten­ciál­nym pou­ži­tím, vy­uži­tím, zneu­ži­tím, ich vply­vom na psy­chi­ku a fy­zi­ku člo­ve­ka, mož­ným oh­ro­ze­ním ale­bo poš­ko­de­ním zdra­via, mož­nos­ťou ich za­do­vá­že­nia..., a s tým sú­vi­sia­cou otáz­kou pot­re­by chrá­niť spo­loč­nosť pred neop­ráv­ne­nou dis­po­zí­ciou s ta­ký­mi­to lát­ka­mi všeo­bec­ne aj pros­tred­níc­tvom tres­tnej rep­re­sie/. Je zrej­mé, že ap­li­kač­ná prax pri vy­vo­dzo­va­ní tres­tnej zod­po­ved­nos­ti tie­to sku­toč­nos­ti ne­be­rie dos­ta­toč­ne, resp. vô­bec na zre­teľ, čo ve­die čas­to k nep­ri­me­ra­né­mu, a pod­ľa ná­zo­ru sú­du aj k ne­zá­kon­né­mu ploš­né­mu tres­tné­mu pos­ti­hu všet­kých osôb neop­ráv­ne­ne dis­po­nu­jú­cich s ta­ký­mi­to lát­ka­mi na zá­kla­de prís­ne­ho for­ma­liz­mu bez oh­ľa­du na skú­ma­nie sub­jek­tív­nej strán­ky a zá­važ­nos­ti kon­krét­ne­ho ko­na­nia /pri pre­či­noch/ ako ob­li­ga­tór­nych pod­mie­nok tres­tnos­ti. Trest­ný zá­kon de­fi­nu­je, čo sú ná­vy­ko­vé lát­ky, pod kto­ré mož­no sub­su­mo­vať aj OPL a je zrej­mé, pre­čo je pot­reb­né pred ich zneu­ží­va­ním spo­loč­nosť chrá­niť. Ich zneu­ží­va­nie de­for­mu­je jed­not­liv­ca tak, že na­ru­šu­je hod­no­to­vý reb­rí­ček osob­nos­ti člo­ve­ka v dôs­led­ku čo­ho sa oso­ba za­me­ria­va iba na us­po­ko­je­nie svo­jich níz­kych po­trieb, nes­chop­ná od­ložiť okamžité us­po­ko­je­nie, čím do­chá­dza nás­led­ne čas­to k pá­chaniu ma­jet­ko­vej a ná­sil­nej tres­tnej čin­nos­ti. V tej­to sú­vis­los­ti je pre­to tres­tná rep­re­sia vo vzťa­hu k neop­ráv­ne­nej dr­žbe pre­kur­zo­rom ne­po­chyb­ne na mies­te tam, kde sa tie­to lát­ky /efed­rín ne­vy­ní­ma­júc/ zneu­ží­va­jú pri vý­ro­be me­tam­fe­ta­mí­nov, te­da drog, kto­rých uží­va­nie pria­mo aj ne­pria­mo oh­ro­zu­je spo­loč­nosť. Efed­rín nie je zá­kla­dom, ale iba jed­nou z lá­tok, kto­ré sa pri vý­ro­be per­vi­tí­nu pou­ží­va­jú. Efed­rín, po­kiaľ je ur­če­ný na vý­ro­bu OPL, je pre­kur­zo­rom v tres­tnop­ráv­nom zmys­le, av­šak ne­dos­ta­toč­nosť práv­nej úp­ra­vy spo­čí­va pod­ľa ná­zo­ru sú­du aj v tom, že pri pre­kur­zo­re z hľa­dis­ka množ­stva ne­mož­no jed­no­du­cho ho­vo­riť o tzv. spot­reb­nej dr­žbe ale­bo dr­žbe tú­to pre­sa­hu­jú­cu, pre­to­že nie je lát­kou ná­vy­ko­vou v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 130 Tr. zák., keď­že sa­ma o se­be za nor­mál­nych okol­nos­tí nie je spô­so­bi­lá ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka ale­bo je­ho ov­lá­da­cie ale­bo roz­poz­ná­va­cie schop­nos­ti, ale­bo so­ciál­ne sprá­va­nie /čo je schop­nosť OPL, pre kto­ré spo­loč­nosť ich dr­žbu re­gu­lu­je, ob­me­dzu­je a pos­ti­hu­je/, u kto­rej mož­no ho­vo­riť o ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ke na pou­ži­tie v zmys­le § 135 Tr. zák. Na dru­hej stra­ne vý­raz­ne ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka je spô­so­bi­lé  aj množ­stvo iných, čas­to bez le­kár­ske­ho pred­pi­su ale­bo na je­ho zá­kla­de bež­ne dos­tup­ných lie­kov  /napr. účin­ná lát­ka pa­ra­ce­ta­mol, ibup­ro­fe­num, o „lie­či­vách“ ty­pu Xanax, Va­lium, Pro­zac, preu­ká­za­teľ­ne zá­važ­ne ne­ga­tív­ne ov­plyv­ňu­jú­cich psy­chi­ku a osob­nosť člo­ve­ka, ani ne­ho­vo­riac/, prí­pad­ne ener­ge­tic­ké ná­po­je so zvý­še­ným ob­sa­hom sti­mu­lan­tov, kto­rých pre­cho­vá­va­nie Trest­ný zá­kon ne­pos­ti­hu­je. Je lo­gic­ké, a to je prá­ve prob­lé­mom us­ta­no­ve­nia § 135 Tr. zák., že pri je­doch ani pre­kur­zo­roch ne­mož­no me­cha­nic­ky ur­čiť ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku na pou­ži­tie pre osob­nú spot­re­bu, pre­to­že nik­to je­dy ani pre­kur­zo­ry /s vý­nim­kou efed­rí­nu na zvy­šo­va­nie fy­zic­ké­ho vý­ko­nu/ na osob­nú kon­zu­má­ciu neu­ží­va a po­kiaľ by tak aj ro­bil, oh­ro­zu­je tým iba se­ba, nie spo­loč­nosť /čo ne­mož­no ig­no­ro­vať jed­nak z hľa­dis­ka mož­nos­ti prís­nej­šej kva­li­fi­ká­cie a jed­nak zá­važ­nos­ti ko­na­nia/.

       Z tých­to dô­vo­dov súd za­stá­va ná­zor, že pre vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti pre neop­ráv­ne­nú dis­po­zí­ciu s lát­ka­mi, kto­ré sú v mi­mot­res­tných nor­mách kva­li­fi­ko­va­né ako pre­kur­zo­ry, je vo vzťa­hu k tým­to lát­kam ne­vyh­nut­nou pod­mien­kou tres­tnos­ti prá­ve sku­toč­nosť, že tie­to nie­len že sú spô­so­bi­lé byť pre­kur­zor­mi pri vý­ro­be OPL, ale že sú na ten­to účel pou­ži­tia pria­mo ur­če­né.

 K sub­jek­tív­nej strán­ke:

       Vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né nie je pod­ľa ná­zo­ru sú­du mož­né bez dôs­led­né­ho skú­ma­nia a us­tá­le­nia sub­jek­tív­nej strán­ky to­ho kto­ré­ho pá­cha­te­ľa pri zis­te­ní kon­krét­nych okol­nos­tí prí­pa­du, a prio­ri za aké­koľ­vek neop­ráv­ne­né pre­cho­vá­va­nie pre­kur­zo­rov /v da­nom prí­pa­de efed­rí­nu/ iba na zá­kla­de for­mál­nych kri­té­rií vy­vo­dzo­vať tres­tnú zod­po­ved­nosť.

       V tej­to sú­vis­los­ti súd uvá­dza, že vy­ko­na­ným do­ka­zo­va­ním v príp­rav­nom ko­na­ní ani na hlav­nom po­jed­ná­va­ní /vzhľa­dom na množ­stvo za­is­te­nej lát­ky, okol­nos­ti prí­pa­du, od­bor­né vy­jad­re­nie po­lí­cie ČR, od­bo­ru kri­mi­na­lis­tic­kej tech­ni­ky a exper­tíz/ ne­bol pro­du­ko­va­ný žia­den re­le­vant­ný dô­kaz, na pod­kla­de kto­ré­ho by bo­lo mož­né jed­noz­nač­ne a bez dô­vod­ných po­chyb­nos­tí kon­šta­to­vať, že ob­ža­lo­va­ný Ľ. T. pre­cho­vá­val za­is­te­ný efed­rín za úče­lom je­ho pou­ži­tia na vý­ro­bu per­vi­tí­nu. Ne­mož­no tu vy­chá­dzať iba zo všeo­bec­nej hypo­té­zy, že za­is­te­né lie­či­vo mo­hol /pre je­ho sa­mot­nú spô­so­bi­losť/ pou­žiť na vý­ro­bu OPL ale­bo na ten­to účel pre­dať, na­koľ­ko pá­cha­teľ tres­tné­ho činu ne­mô­že byť tres­tne zod­po­ved­ný za to, čo by mo­hol teo­re­tic­ky uro­biť, ale len za to, čo sku­točne uro­bil, ako ko­nal, aký nás­le­dok spô­so­bil, ak bo­la me­dzi je­ho ko­na­ním a nás­led­kom príčin­ná sú­vis­losť, pričom všet­ko mu­sí byť pod­lo­že­né je­ho za­vi­ne­ním. Na dru­hej stra­ne je však mož­né od­ôvod­ne­ne sa dom­nie­vať a ne­mož­no vy­lú­čiť, reš­pek­tu­júc pri­tom zá­sa­du „in du­bio pro reo“/ naj­mä z dô­vo­du za­is­te­nia pa­pie­ri­ka ob­sa­hu­jú­ce­ho náz­vy lie­kov, kto­ré sa tiež čas­to zneu­ží­va­jú v kul­tu­ris­ti­ke ako di­ure­ti­ká, va­zo­di­la­tan­cia, hypo­ten­zí­va a imu­nop­re­pa­rá­ty/, že bol ur­če­ný pre  zvy­šo­va­nie je­ho fy­zic­ké­ho vý­ko­nu (ob­ra­na ob­ža­lo­va­né­ho spo­čí­va­jú­ca v je­ho ne­ve­do­mos­ti o tom, ako sa lát­ka do je­ho taš­ky dos­ta­la, je pri­ro­dze­ná, vy­plý­va­jú­ca ne­po­chyb­ne z je­ho oba­vy pred vy­ššie uve­de­ný­mi for­ma­lis­tic­ký­mi prís­tup­mi or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní k vy­vo­dzo­va­niu tres­tnej zod­po­ved­nos­ti a prio­ri, bez dôs­led­né­ho skú­ma­nia všet­kých ob­li­ga­tór­nych zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 171 a § 172 Tr. zák. vrá­ta­ne exis­ten­cie sub­jek­tív­nej strán­ky). Súd zdô­raz­ňu­je, že pre napl­ne­nie sub­jek­tív­nej strán­ky pred­met­né­ho tres­tné­ho či­nu nes­ta­čí, že ob­ža­lo­va­ný úmy­sel­ne ko­nal tak, ako chcel /te­da že pre­cho­vá­val efed­rín ako ta­ký/, ale vy­ža­du­je sa sú­čas­ne, aby je­ho úmy­sel sme­ro­val aj ku spô­so­be­niu tres­tnop­ráv­ne re­le­van­tné­ho nás­led­ku, te­da úto­ku na kon­krét­ny spo­lo­čen­ský zá­ujem, v tom­to prí­pa­de zá­ujem na ochra­ne spo­loč­nos­ti pred ne­do­vo­le­ným nak­la­da­ním s pre­kur­zor­mi za úče­lom ich vy­uži­tia pri vý­ro­be omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok /te­da pre­kur­zor­mi v tres­tno-práv­nom zmys­le/. Vzhľa­dom na uve­de­né súd dos­pel k zá­ve­ru, že ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho Ľ. T. a z hľa­dis­ka sub­jek­tív­nej strán­ky, tak vo vzťa­hu k zá­klad­nej ani ku kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­te, nie je pok­ry­té za­vi­ne­ním. V prí­pa­de ob­ža­lo­va­né­ho, keď­že ne­bol pro­du­ko­va­ný žia­den re­le­vant­ný dô­kaz nas­ved­ču­jú­ci to­mu, že pre­cho­vá­val lie­či­vo ob­sa­hu­jú­ce efed­rín za úče­lom je­ho pou­ži­tia na vý­ro­bu per­vi­tí­nu, mož­no za tej­to si­tuácie vzhľa­dom na jed­noz­nač­nú neexis­ten­ciu je­ho sub­jek­tív­nej strán­ky pod­ľa ná­zo­ru sú­du tiež kon­šta­to­vať, že lie­či­vo Efed­rin Ar­san z toh­to hľa­dis­ka pre ob­ža­lo­va­né­ho ne­bo­lo pre­kur­zo­rom v tres­tno-práv­nom zmys­le, na­koľ­ko vzhľa­dom na oso­bu ob­ža­lo­va­né­ho /od­ôvod­ne­ný pred­pok­lad, že lát­ku mal za úče­lom zvy­šo­va­nia fy­zic­ké­ho vý­ko­nu/ a okol­nos­ti prí­pa­du /naj­mä ma­lé množ­stvo za­is­te­né­ho far­ma­ceu­tic­ké­ho príp­rav­ku/ by pou­ži­tie za­is­te­né­ho množ­stva efed­rí­nu ako jed­nej z po­moc­ných lá­tok na vý­ro­bu per­vi­tí­nu ne­bo­lo pre ob­ža­lo­va­né­ho vô­bec tech­nic­ky jed­no­du­ché a ani eko­no­mic­ky vý­hod­né. Pod­ľa ná­zo­ru sú­du je mož­né za pre­kur­zor v tres­tnop­ráv­nom zmys­le po­va­žo­vať iba ta­kú lát­ku, kto­rá je z che­mic­ké­ho hľa­dis­ka za­ra­de­ná do sku­pi­ny pre­kur­zo­rov v zmys­le zák. č. 331/2005 Z. z. o or­gá­noch štát­nej sprá­vy vo ve­ciach dro­go­vých pre­kur­zo­rov a na­ria­de­nia ES č. 273/2004, kto­rá je nie­len spô­so­bi­lá na vý­ro­bu OPL, ale vzhľa­dom na všet­ky ďal­šie zis­te­né okol­nos­ti sú­čas­ne ur­če­ná na ta­kú vý­ro­bu, pri­čom ten­to zá­ver je mož­né us­tá­liť iba vy­hod­no­te­ním okol­nos­tí kon­krét­ne­ho prí­pa­du sú­čas­ne s vy­hod­no­te­ním oso­by pá­cha­te­ľa.

 K ma­te­riál­nej strán­ke /zá­važ­nos­ti ko­na­nia/:

 Nad rá­mec k vy­ššie uve­de­ným práv­nym úva­hám sú­du, kto­ré ho vied­li k os­lo­bo­de­niu ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by z dô­vo­du ab­sen­cie sub­jek­tív­nej strán­ky ko­na­nia, súd dopĺňa, že po­va­žu­je tres­tné prá­vo za kraj­ný pros­trie­dok, kto­rý by mal byť ku ochra­ne oh­ro­ze­ných ale­bo na­ru­še­ných spo­lo­čen­ských vzťa­hov a hod­nôt pri reš­pek­to­va­ní zá­sa­dy sub­si­dia­ri­ty tres­tnej rep­re­sie up­lat­ňo­va­ný iba tam, kde do­chá­dza k zá­važ­ným po­ru­še­niam prá­va, kto­ré svo­jou in­ten­zi­tou do­sa­hu­jú Tres­tným zá­ko­nom pred­pok­la­da­nú zá­važ­nosť. Tak, ako je vo vzťa­hu k OPL uz­ná­va­ný práv­ny ná­zor, že je pot­reb­né up­lat­ňo­vať di­fe­ren­co­va­ný prís­tup k oso­bám, kto­ré neop­ráv­ne­ne pre­cho­vá­va­jú OPL pre osob­nú spot­re­bu (uží­va­te­lia, kon­zu­men­ti) a k oso­bám, kto­ré s tý­mi­to lát­ka­mi inak ne­do­vo­le­ne za­ob­chá­dza­jú (napr. ob­chod­ní­ci, dí­le­ri apod.), je pod­ľa ná­zo­ru sú­du pot­reb­né o to viac roz­li­šo­vať me­dzi oso­ba­mi zneu­ží­va­jú­ci­mi efed­rín pre je­ho spô­so­bi­losť zvy­šo­vať fy­zic­ký vý­kon, čo spo­loč­nosť ni­čím neoh­ro­zu­je /sa­mot­né uží­va­nie efed­rí­nu ako sti­mu­lan­cia na špor­to­vé úče­ly je spo­lo­čen­sky ne­bez­peč­né iba z hľa­dis­ka špor­to­vej eti­ky/ a ko­na­ním osôb, kto­ré tú­to lát­ku zneu­ží­va­jú na vý­ro­bu OPL, kto­ré je pot­reb­né dôs­led­ne pos­ti­ho­vať. Efed­rín, keď­že sa ok­rem je­ho zneu­ží­va­nia na vý­ro­bu me­tam­fe­ta­mí­nov vy­uží­va zá­kon­ne pri vý­ro­be lie­kov pro­ti kaš­ľu a pre­chlad­nu­tiu ako aj v špor­te /a to veľ­mi frek­ven­to­va­ne na zvy­šo­va­nie fy­zic­ké­ho vý­ko­nu sí­ce nee­tic­ky, av­šak nie v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním § 176 Tr. zák., na­koľ­ko efed­rín nie je lát­ku s ana­bo­lic­kým účin­kom/, ne­mož­no ho pre mož­nosť vy­vo­de­nia tres­tno–práv­nej zod­po­ved­nos­ti vní­mať iba čis­to for­mál­no-práv­ne, a vy­chá­dza­júc z  le­gál­nej de­fi­ní­cie bez ďal­šie­ho me­cha­nic­ky za­ra­ďo­vať me­dzi pre­kur­zo­ry, kto­rých pre­cho­vá­va­nie je tres­tné iba z dô­vo­du pot­re­by ochra­ny spo­loč­nos­ti pred neop­ráv­ne­nou vý­ro­bou omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok. Po­jem pre­kur­zor pre tres­tné úče­ly ne­mož­no me­cha­nic­ky sto­tož­ňo­vať s gra­ma­tic­kým vý­kla­dom toh­to slo­va, kto­rým je lát­ka, me­dzip­ro­dukt, spô­so­bi­lá na vý­ro­bu ko­neč­né­ho pro­duk­tu. Zá­me­rom zá­ko­no­dar­cu pri kon­ci­po­va­ní uve­de­nej skut­ko­vej pod­sta­ty, ne­po­chyb­ne bo­lo pos­tih­núť tie oso­by, kto­ré tú­to lát­ku, pre­kur­zor zneu­ží­va­jú na vý­ro­bu OPL, kto­rých uží­va­nie spo­loč­nosť oh­ro­zu­je a de­for­mu­je. Uží­va­nie efed­rí­nu na ama­tér­ske špor­to­vé úče­ly /nee­tic­ky na pro­fe­sio­nál­nej úrov­ni/ nie je ni­čím zá­važ­nej­šie ako uží­va­nie množ­stva bež­ne dos­tup­ných ko­mer­čných príp­rav­kov na zvy­šo­va­nie vý­ko­nu, s po­dob­ný­mi účin­ka­mi a ni­ja­kým spô­so­bom neoh­ro­zu­je spo­loč­nosť, o čom sved­čí aj sku­toč­nosť, že efed­rín bol do­ne­dáv­na le­gál­ne dos­tup­ný, kým sa ne­za­čal pou­ží­vať ako pre­kur­zor k OPL.  Pri poh­ľa­de na sú­čas­ný mo­rál­ny úpa­dok spo­loč­nos­ti je zneu­ží­va­nie sti­mu­lan­cii v špor­te na zvy­šo­va­nie fy­zic­ké­ho vý­ko­nu sku­toč­ne iba kvap­kou v mo­ri amo­rál­nos­ti a nee­tic­ké­ho sprá­va­nia, kto­ré je sú­čas­ťou spo­lo­čen­ských vzťa­hov na všet­kých úrov­niach spo­lo­čen­ské­ho ži­vo­ta. Lie­či­vá ob­sa­hu­jú­ce efed­rín, resp. pseu­doe­fed­rín sú na slo­ven­skom tr­hu na le­kár­sky pred­pis bež­ne dos­tup­né a sa­mot­ná sku­toč­nosť, že si oso­ba ta­ké­to lie­či­vo v ma­lom množ­stve za­do­vá­ži bez le­kár­ske­ho pred­pi­su bez ďal­šie­ho /te­da naj­mä bez úmys­lu ho pou­žiť ako pre­kur­zor pre vý­ro­bu OPL/ nie je ani z ma­te­riál­ne­ho hľa­dis­ka dos­ta­toč­ne zá­važ­ná /pri pre­či­noch/ pre mož­nosť kon­šta­to­va­nia zá­ve­ru, že sa ta­ká­to oso­ba do­pus­ti­la tres­tné­ho či­nu. Opač­ný, prís­ne for­ma­lis­tic­ký prís­tup pri vy­vo­dzo­va­ní tres­tnej zod­po­ved­nos­ti za okol­nos­tí ako je to­mu v da­nom kon­krét­nom prí­pa­de ob­ža­lo­va­né­ho, by vie­dol k nep­rí­pus­tné­mu pre­pí­na­niu tres­tnej rep­re­sie v roz­po­re so zá­sa­dou zdr­žan­li­vos­ti a sub­si­dia­ri­ty tres­tnej rep­re­sie

Vzhľa­dom k ho­re uve­de­ným sku­toč­nos­tiam súd dos­pel k zá­ve­ru, že sku­tok, kto­rý je ob­ža­lo­va­né­mu Ľ. T. ob­ža­lo­bou kla­de­ný za vi­nu sa stal, do­pus­til sa ho ob­ža­lo­va­ný, av­šak z dô­vo­du ab­sen­cie sub­jek­tív­nej strán­ky ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho ten­to sku­tok nie je tres­tným či­nom a pre­to ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by pod­ľa § 285 písm b) Tr. por. os­lo­bo­dil.

 P o u č e n i e:    Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku je mož­né po­dať od­vo­la­nie do  15 dní odo dňa je­ho vy­hlá­se­nia pros­tred­níc­tvom Ok­res­né­ho sú­du Pe­zi­nok na Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve. 

 

 

v Pe­zin­ku, dňa 01.08.2010

                                                                            JUDr. Da­vid L i n d t n e r

                                                                                                                           pred­se­da se­ná­tu

 

 

 

Diskusia