Neľudské podmienky vo výkone trestu odňatia slobody - odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu SR

 

Niž­šie uve­de­né od­liš­né sta­no­vis­ko sud­cu Ústav­né­ho sú­du SR za­uj­me tým, že po­pi­su­je ne­ľud­ské pod­mien­ky vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy vo väz­ni­ci v SR, pri­ná­ša poh­ľad ve­rej­nej ochran­ky­ne práv na tú­to prob­le­ma­ti­ku a pod­rob­ne su­ma­ri­zu­je ju­di­ka­tú­ru ESĽP oh­ľad­ne vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy.

 

Od­liš­né sta­no­vis­ko sud­cu Pet­ra Stra­ku

k uz­ne­se­niu sp. zn. III. ÚS 392/2020 z 20. ok­tób­ra 2020

Abstrakt

Zá­kon ne­mô­že byť tak pod­rob­ný, aby pos­ti­hol všet­ky roz­ma­ni­tos­ti ži­vo­ta. Na niek­to­ré mi­mo­riad­ne si­tuácie zá­ko­no­dar­ca po­nú­ka sud­com pre ich prá­cu všeo­bec­nú for­mul­ku „dô­vo­dy hod­né oso­bit­né­ho zre­te­ľa“, kto­ré ne­mož­no na­du­ží­vať, ale je pot­reb­né ich vy­uží­vať. Ak sa s člo­ve­kom za­ob­chá­dza ne­ľud­sky a ne­dôs­toj­ne, ma­lo by to ús­tav­ný súd mo­ti­vo­vať k ak­ti­vi­te. Uve­de­né pla­tí o to viac v prí­pa­doch, keď sťa­žo­va­te­ľo­ve vý­hra­dy sú ve­ri­fi­ko­va­né pros­tred­níc­tvom sta­no­vísk a zá­ve­rov re­le­van­tných or­gá­nov (ve­rej­ný ochran­ca práv).

Úvod­né poz­nám­ky

1.    Dis­en­to­va­né roz­hod­nu­tie po­va­žu­jem za je­den z naj­zá­važ­nej­ších prí­pa­dov, kto­rým som v rám­ci môj­ho pô­so­be­nia na po­zí­cii sud­cu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky če­lil. Sťa­žo­va­teľ sa sťa­žo­val na ne­ľud­ské pod­mien­ky vo väz­ni­ci (napr. na sťa­žo­va­te­ľa pri­pa­da­lo me­nej než 3,5 m^[1] vä­zen­skej ce­ly, je­dá­len­ský sto­lík od­de­le­ný od zá­cho­do­vej mi­sy len zá­ve­som, ne­dos­ta­tok den­né­ho svet­la na čí­ta­nie kni­hy, sla­bé od­vet­rá­va­nie...). Je mi ľú­to, že som v tej­to ve­ci neus­pel ani len s návr­hom, keď som z po­zí­cie sud­cu spra­vo­daj­cu po­va­žo­val za pot­reb­né sťa­žo­va­te­ľo­vi pre úče­ly pre­ci­zo­va­nia ús­tav­nej sťaž­nos­ti us­ta­no­viť práv­ne­ho zá­stup­cu.

2.    Keď bo­li zo stra­ny sťa­žo­va­te­ľa pred­lo­že­né do ko­na­nia zá­važ­né zis­te­nia zo stra­ny ve­rej­nej ochran­ky­ne práv, po­va­žo­val som za po­vin­nosť ús­tav­né­ho sú­du sa ve­cou pod­rob­ne za­obe­rať. Vzhľa­dom na sku­toč­nosť, že som ne­mo­hol svo­je prip­ra­ve­né pod­kla­dy in­kor­po­ro­vať a pre­zen­to­vať na plat­for­me me­ri­tó­me­ho roz­hod­nu­tia, v zá­uj­me po­su­nu dis­kur­zu pri otáz­kach väz­ne­nia ich pred­kla­dám as­poň tak­to pros­tred­níc­tvom od­liš­né­ho sta­no­vis­ka. Sú­čas­ne uvá­dzam, že pri kon­ci­po­va­ní toh­to od­liš­né­ho sta­no­vis­ka som mal na zre­te­li naj­mä to, že vy­uží­va­nie ús­ta­vov na vý­kon väz­by a vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy sa mu­sí ria­diť zá­sa­dou ul­ti­ma ra­tio.Ne­dos­ta­toč­ná ka­pa­ci­ta za­ria­de­ní ne­mô­že byť ar­gu­men­tom, kto­rý by le­gi­ti­mi­zo­val priv­re­tie očí nad ne­ľud­skos­ťou pod­mie­nok, kto­ré sa väz­ňom v Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­nú­ka­jú. Uve­de­né pla­tí o to viac v si­tuáciách, keď le­gis­la­tí­va po­čí­ta (a aj oča­ká­va) vy­uží­va­nie tzv. elek­tro­nic­kých ná­ram­kov.

 

Zis­te­nia ve­rej­nej ochran­ky­ne práv

3.   K me­ri­tu ve­ci v pr­vom ra­de pou­ka­zu­jem na už spo­mí­na­nú in­ge­ren­ciu ve­rej­nej ochran­ky­ne práv, kto­rá sťa­žo­va­te­ľo­vu si­tuáciu pre­šet­ri­la a pri­nies­la do ve­ci zis­te­nia zá­važ­né­ho cha­rak­te­ru. V zá­uj­me his­to­ric­kej pa­mä­te uvá­dzam re­le­van­tné vý­ňat­ky z jej upo­ve­do­me­nia o vý­sled­koch vy­ba­ve­nia pod­ne­tu z 5. de­cem­bra 2018:

«Z ju­di­ka­tú­ry ESĽP ďa­lej vy­plý­va, že v sú­čas­nos­ti, pre­dov­šet­kým po za­lo­že­ní Európ­ske­ho vý­bo­ru na za­brá­ne­nie mu­če­nia a ne­ľud­ské­ho či po­ni­žu­jú­ce­ho za­ob­chá­dzania ale­bo tres­ta­nia (ďa­lej len „CPT“), os­tá­va len má­lo pries­to­ru na to­le­ran­ciu pod­mie­nok vo vä­ze­niach, kto­ré nespĺňa­jú me­dzi­ná­rod­né štan­dar­dy.

ESĽP pre­to up­lat­ňu­je zvý­še­ný stu­peň kon­tro­ly a opatr­nos­ti a to is­té po­ža­du­je od štát­nych auto­rít.

ESĽP vo svo­jej ju­di­ka­tú­re pre­važ­ne us­ta­no­vil 3 m²ako mi­ni­mál­ny štan­dard roz­me­ru plo­chy na jed­nu oso­bu zi­by­to­va­nú v ce­le ur­če­nej na uby­to­va­nie via­ce­rých osôb. V prí­pa­doch ke­dy však ce­la vo väz­ni­ci do­sa­hu­je roz­me­ro­vo 3-4 m²plo­chy osob­né­ho pries­to­ru na jed­nu oso­bu os­tá­va fak­tor roz­me­ru ce­ly zá­važ­ným fak­to­rom pri po­su­dzo­va­ní adek­vát­nos­ti pod­mie­nok za­dr­žia­va­nia oso­by štát­nou auto­ri­tou. V ta­kých­to prí­pa­doch bu­de po­ru­še­nie čl. 3 Do­ho­vo­ru zis­te­né ak je fak­tor roz­me­ru ce­ly spo­je­ný s iný­mi as­pek­tmi nev­hod­ných pod­mie­nok na za­dr­žia­va­nie osôb, aký­mi sú pre­dov­šet­kým: prís­tup k von­kaj­šie­mu po­hy­bu, pri­ro­dze­né svet­lo ale­bo vzduch v ce­le, mož­nosť ven­ti­lá­cie v ce­le, adek­vát­nosť vnú­tor­nej tep­lo­ty v ce­le, mož­nosť pou­ží­vať toa­le­tu na ce­le v súk­ro­mí, a dodr­žia­va­nie zá­klad­ných sa­nit­ných a hy­gie­nic­kých po­žia­da­viek.

V prí­pa­doch ke­dy v ce­le ne­bo­lo uby­to­va­ných tak ve­ľa osôb, av­šak ce­la bo­la cel­ko­vo po­mer­ne ma­lá, ESĽP pou­ká­zal na to, že ak roz­mer ce­ly po od­čí­ta­ní plo­chy za­be­ra­jú­cej pos­te­le, stôl a ka­bí­nu, v kto­rej je umies­tne­ná toa­le­ta, nie je dos­ta­toč­ne veľ­ký na pre­chá­dzanie sa po ce­le, mô­že dôjsť k po­ru­še­niu či. 3 Do­ho­vo­ru. Pri po­su­dzo­va­ní po­ru­še­nia čl. 3 Do­ho­vo­ru z dô­vo­du ne­dos­tat­ku osob­né­ho pries­to­ru na ce­le, pri­hlia­da súd na 3 ele­men­ty: kaž­dá za­dr­žia­va­ná oso­ba mu­sí mať vlas­tné mies­to na spa­nie na ce­le, mu­sí mať k dis­po­zí­cii as­poň 3 m² plo­chy na vlas­tné uží­va­nie a ce­la mu­sí ploš­ne umož­ňo­vať za­dr­žia­va­ným oso­bám voľ­ný po­hyb me­dzi ná­byt­kom.

Ab­sen­cia niek­to­ré­ho z tých­to fak­to­rov vy­tvá­ra sil­ný pred­pok­lad, že pod­mien­ky za­dr­žia­va­nia oso­by zod­po­ve­da­jú po­ni­žu­jú­ce­mu za­ob­chá­dzaniu a sú v roz­po­re s čl. 3 Do­ho­vo­ru.

ESĽP ďa­lej opa­ko­va­ne skon­šta­to­val po­ru­še­nie čl. 3 Do­ho­vo­ru na zá­kla­de ne­dos­ta­toč­ných pod­mie­nok v mies­tach ur­če­ných na za­dr­žia­va­nie osôb, v kto­rých bo­li sa­ni­tár­ne za­ria­de­nia ne­dos­ta­toč­ne od­de­le­né.

Z ju­di­ka­tú­ry ESĽP te­da vy­plý­va, že štát­ne auto­ri­ty ma­jú po­zi­tív­ny zá­vä­zok za­bez­pe­čiť ta­ký prís­tup k sa­ni­tár­nym za­ria­de­niam, kto­ré sú od­de­le­né od zvyš­ku ce­ly vo väz­ni­ci a ta­kým spô­so­bom, kto­rý za­bez­pe­ču­je as­poň mi­ni­mál­ne súk­ro­mie za­dr­žia­va­ným oso­bám. Súd pri­tom vy­chá­dzal z od­po­rú­ča­ní CPT, pod­ľa kto­rých sa­ni­tár­ne za­ria­de­nie, kto­ré je len čias­toč­ne od­de­le­né, je neak­cep­to­va­teľ­né v ce­le, v kto­rej je uby­to­va­ná viac ako jed­na oso­ba, a na tom­to zá­kla­de skon­šta­to­val, že sa­ni­tár­ne za­ria­de­nia, kto­ré sú v roz­po­re s pred­met­ným zá­väz­kom štá­tu po­ru­šu­jú člá­nok 8 Do­ho­vo­ru, chrá­nia­ci prá­vo na reš­pek­to­va­nie súk­rom­né­ho a ro­din­né­ho ži­vo­ta.

Zo zis­te­ní CPT vo ve­ci po­su­dzo­va­nia pod­mie­nok vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy a vý­ko­nu väz­by osôb vy­plý­va, že okam­ži­tý prís­tup k riad­nym hy­gie­nic­kým za­ria­de­niam

a udr­žia­va­nie sluš­né­ho štan­dar­du osob­nej hy­gie­ny pat­rí k zá­klad­ným kom­po­nen­tom hu­mán­ne­ho pros­tre­dia. Väz­ni by ok­rem to­ho ma­li mať pri­me­ra­nú mož­nosť spr­cho­va­nia ale­bo kú­pa­nia a ta­kis­to je žia­du­ce, aby bo­la v ce­lách k dis­po­zí­cii te­čú­ca vo­da.

CPT ďa­lej čas­to pou­ka­zu­je aj na čas­ti vy­ba­ve­nia, ako sú ko­vo­vé oke­ni­ce, ža­lú­zie ale­bo plat­ne upev­ne­né na ok­ná ciel, kto­ré väz­ňov obe­ra­jú o prís­tup k pri­ro­dze­né­mu os­vet­le­niu a zne­mož­ňu­jú prú­de­nie čer­stvé­ho vzdu­chu do uby­to­va­cie­ho pries­to­ru.

Tie­to sa bež­ne vy­sky­tu­jú naj­mä v za­ria­de­niach na vý­kon väz­by v príp­rav­nom ko­na­ní. CPTpl­ne ak­cep­tu­je, že v prí­pa­de niek­to­rých väz­ňov sú na­mies­te oso­bit­né bez­peč­nos­tné opat­re­nia s cie­ľom pre­dísť ri­zi­ku ko­lú­zie a/ale­bo kri­mi­nál­nych ak­ti­vít. Pou­ží­va­nie opat­re­ní toh­to dru­hu by však ma­lo byť skôr vý­nim­kou než pra­vid­lom. Na­vy­še, tie­to opat­re­nia by ani v prí­pa­de, že sú pot­reb­né, ne­ma­li mať za nás­le­dok zne­mož­ne­nie prís­tu­pu väz­ňov k pri­ro­dze­né­mu os­vet­le­niu a čer­stvé­mu vzdu­chu. Sú to zá­klad­né pr­vky ži­vo­ta, na kto­ré má kaž­dý vä­zeň ná­rok; na­vy­še ich nep­rí­tom­nosť vy­tvá­ra priaz­ni­vé pod­mien­ky na ší­re­nie cho­rôb, naj­mä tu­ber­ku­ló­zy.

Pres­kú­ma­ním Váš­ho pod­ne­tu som zis­ti­la, že ste bo­li v ce­le č. 313, kto­rej cel­ko­vá uby­to­va­cia plo­cha je 11,05 m² vrá­ta­ne všet­ké­ho ná­byt­ku a toa­le­ty, uby­to­va­ný od 15.02.2017 do 14.03.2017. Tá­to ce­la bo­la ob­sa­dzo­va­ná maximál­ne tro­ma oso­ba­mi, aj v prí­pa­de zní­že­nia uby­to­va­cej plo­chy, čo vy­plý­va aj z do­ku­men­tá­cie za­is­te­nej na pre­šet­re­nie pred­met­nej ve­ci.

Ho­ci ste bo­li na ce­le umies­tne­ný len po­čas ob­do­bia 1 me­sia­ca pred­me­tom vy­hod­no­te­nia pod­ne­tu sú cel­ko­vé ma­te­riál­ne pod­mien­ky vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy všet­kých osôb.

Po od­po­čí­ta­ní plo­chy, kto­rú za­be­ra­la toa­le­ta, bo­la cel­ko­vá uby­to­va­cia plo­cha ce­ly prib­liž­ne 10,15 m² a na jed­né­ho ob­vi­ne­né­ho vy­chá­dza­lo prib­liž­ne 3,38 m². Ce­la bo­la sí­ce dl­há av­šak bo­la úz­ka a sties­ne­ná.

Z osob­né­ho pries­ku­mu v UVV a UV­TOS Ži­li­na vy­ply­nu­lo, že 3 oso­by uby­to­va­né na tej­to ce­le sa v nej roz­hod­ne ne­moh­li v rov­na­kom ča­se voľ­ne po­hy­bo­vať. Pries­tor na voľ­ný po­hyb bol li­mi­to­va­ný vy­ba­ve­ním ce­ly a bez ťaž­kos­tí by sa do ne­ho v rám­ci za­cho­va­nia mi­ni­mál­ne­ho štan­dar­du po­ho­dlia zmes­ti­li maximál­ne dve oso­by.

Pred­met­ná ce­la je vy­ba­ve­ná ke­ra­mic­kou toa­le­tou, kto­rá je však od­de­le­ná od zvyš­ku ce­ly len lát­ko­vým zá­ve­som, kto­rý ne­sia­ha po strop mies­tnos­ti, a ne­má za­bez­pe­če­né adek­vát­ne od­vet­rá­va­nie.

Tá­to toa­le­ta sa na­vy­še na­chá­dza vo vzdia­le­nos­ti len 0,93 m od sto­la umies­tne­né­ho na ce­le, kto­rý od­sú­de­ní vy­uží­va­jú po­čas stra­vo­va­nia.

Do ce­ly za bie­le­ho dňa po zhas­nu­tí svet­la nep­re­ni­ká dos­ta­toč­né množ­stvo den­né­ho svet­la. S ur­či­tos­ťou je mož­né kon­šta­to­vať, že množ­stvo den­né­ho svet­la, kto­ré do ce­ly pre­ni­ká nie je pos­ta­ču­jú­ce na čí­ta­nie kni­hy od­sú­de­ným.

Na pred­met­nej ce­le ďa­lej nie je mož­né za­bez­pe­čiť efek­tív­ny a bez­prob­lé­mo­vý prí­jem čer­stvé­ho vzdu­chu z von­ku z dô­vo­du ma­lé­ho ok­na a je­ho vet­ra­cie­ho vý­klop­né­ho sys­té­mu. Rov­na­ko ním nie je mož­né za­bez­pe­čiť ani adek­vát­ne od­vet­rá­va­nie toa­le­ty.

Na­mie­ta­né ma­te­riál­ne pod­mien­ky vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy a vý­ko­nu väz­by evi­du­je UW a ÚVTOS Ži­li­na ako sys­té­mo­vé prob­lé­my, o čom sved­čia vy­ššie uve­de­né Návr­hy in­ves­tič­ných zá­me­rov ús­ta­vu, v kto­rých ús­tav opa­ko­va­ne od ro­ku 2010 žia­da o fi­nan­čné pros­tried­ky’ na re­konštruk­ciu, no tie­to pros­tried­ky mu ne­bo­li pos­kyt­nu­té.

Pres­kú­ma­ním Váš­ho pod­ne­tu som dos­pe­la k zá­ve­ru, že ku­mu­lá­ciou as­pek­tov, a to kon­krét­ne: roz­me­rov ce­ly č. 313 ur­če­nej pre tri oso­by, kto­rej cel­ko­vá uby­to­va­cia plo­cha sa po od­po­čí­ta­ní pries­to­ru toa­le­ty zmen­ši­la na prib­liž­ne 3,38 m2 na jed­né­ho od­sú­de­né­ho, a kto­rá ne­pos­ky­to­va­la dos­ta­toč­ný pries­tor na voľ­ný po­hyb troch od­sú­de­ných; kto­rej ok­ná po­čas dňa nep­re­púš­ťa­li dos­ta­toč­né množ­stvo den­né­ho svet­la a tak­tiež neu­mož­ni­li efek­tív­ny prí­jem čer­stvé­ho vzdu­chu, v spo­je­ní so sa­ni­tár­nym za­ria­de­ním (toa­le­tou) na ce­le, kto­rá ne­bo­la dos­ta­toč­ne od­de­le­ná od zvyš­ku ce­ly, a ne­pos­ky­to­va­la ob­vi­ne­ným a od­sú­de­ným mi­ni­mál­ny stu­peň súk­ro­mia, a bo­la umies­tne­ná pri sto­le vy­uží­va­nom od­sú­de­ný­mi po­čas stra­vo­va­nia; ste moh­li byť v ÚW a ÚW Ži­li­na vy­sta­ve­ný úz­kos­ti a ťaž­kos­tiam prek­ra­ču­jú­cim stu­peň ob­me­dzenia zá­klad­ných práv a slo­bôd, kto­rý je' ne­vyh­nut­ný na do­siah­nu­tie úče­lu vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy a zá­ro­veň je ne­kom­pa­ti­bil­ný s po­žia­dav­kou reš­pek­tu k ľud­skej dôs­toj­nos­ti väz­ne­ných osôb, za­kot­ve­nej v čl. 3 Do­ho­vo­ru.

Sú­čas­ne kon­šta­tu­jem, že štát si nespl­nil svoj po­zi­tív­ny zá­vä­zok za­bez­pe­čiť za­dr­žia­va­ným oso­bám ta­ký prís­tup k sa­ni­tár­nym za­ria­de­niam, kto­ré sú od­de­le­né od zvyš­ku ce­ly vo väz­ni­ci a ta­kým spô­so­bom, kto­rý za­bez­pe­ču­je as­poň mi­ni­mál­ne súk­ro­mie za­dr­žia­va­ným oso­bám, čo je v roz­po­re s čl. 8 Do­ho­vo­ru.

Po­va­žu­jem za dô­le­ži­té poz­na­me­nať, že ab­sen­cia us­ta­no­ve­ní up­ra­vu­jú­cich po­vin­nosť od­de­liť toa­le­tu od zvyš­ku ce­ly s cie­ľom za­bez­pe­če­nia mi­ni­mál­ne­ho stup­ňa súk­ro­mia ani us­ta­no­ve­ní up­ra­vu­jú­cich roz­me­ry ce­ly v zmys­le me­dzi­ná­rod­ných štan­dar­dov vo vnút­roš­tát­nej le­gis­la­tí­ve ne­vy­lu­ču­je prí­pad­nú zod­po­ved­nosť Slo­ven­skej re­pub­li­ky pred ESĽP za po­ru­še­nie zá­klad­ných práv a slo­bôd, vy­plý­va­jú­cich z Do­ho­vo­ru.»

4.    Na zá­kla­de uve­de­ných zis­te­ní dos­pe­la ve­rej­ná ochran­ky­ňa práv k to­mu­to zá­ve­ru: „Ma­te­riál­ne pod­mien­ky vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy od­sú­de­ných v ÚW a ÚVTOS Ži­li­na po­va­žu­jem za ne­dôs­toj­né. Spô­sob a me­tó­da reali­zá­cie opat­re­ní na ob­me­dzenie osob­nej slo­bo­dy v ÚW a ÚVTOS Ži­li­na bol v po­dá­va­te­ľo­vom prí­pa­de ne­kom­pa­ti­bil­ný s po­žia­dav­kou reš­pek­tu k ľud­skej dôs­toj­nos­ti a zá­ro­veň doš­lo k nespl­ne­niu si po­zi­tív­ne­ho zá­väz­ku štá­tu za­bez­pe­čiť po­dá­va­te­ľo­vi ta­ký prís­tup k sa­ni­tár­nym za­ria­de­niam, kto­ré sú od­de­le­né od zvyš­ku ce­ly vo väz­ni­ci a ta­kým spô­so­bom, kto­rý za­bez­pe­ču­je as­poň mi­ni­mál­ne súk­ro­mie za­dr­žia­va­ným oso­bám, ko­na­ním ÚVV a ÚVTOS Ži­li­na te­da doš­lo k po­ru­še­niu či. 3 v spo­je­ní s čl. 8 Do­ho­vo­ru, čl. 16 a 19 Ústa­vy SR. “

Ju­di­ka­tú­ra Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va v kon­texte ús­tav­nej sťaž­nos­ti

5.     K po­su­dzo­va­nej ve­ci je pot­reb­né pou­ká­zať aj na štan­dar­dy me­dzi­ná­rod­né­ho prá­va spo­je­né naj­mä s ga­ran­cia­mi ob­siah­nu­tý­mi v čl. 3 a čl. 8 do­ho­vo­ru, kde mô­že Slo­ven­ská re­pub­li­ka če­liť ne­li­cho­ti­vým zá­ve­rom Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va (ďa­lej len „ESĽP“). Be­rúc na zre­teľ, že ni­ko­ho ne­mož­no mu­čiť ale­bo pod­ro­bo­vať ne­ľud­ské­mu ale­bo po­ni­žu­jú­ce­mu za­ob­chá­dzaniu ale­bo tres­ta­niu (čl. 3 do­ho­vo­ru), po­va­žu­jem za vhod­né pou­ká­zať na re­cen­tnú ju­di­ka­tú­ru štras­bur­ské­ho sú­du, s krát­kym pou­ka­zom na skut­ko­vé okol­nos­ti da­ných prí­pa­dov. Pri niek­to­rých roz­hod­nu­tiach som sa po­kú­sil aj o pria­mu kom­pa­rá­ciu pria­mo s ve­cou na­pad­nu­tou na ús­tav­nom sú­de vzhľa­dom na ich skut­ko­vé pa­ra­le­ly.

6.    V prí­pa­de Ka­las­hni­kov vs. Rus­ko (sťaž­nosť č. 47095/99, 15. 7. 2002) ESĽP kon­šta­to­val ab­sen­ciu dos­ta­toč­né­ho vet­ra­nia v ce­le sťa­žo­va­te­ľa, v kto­rej sa na­chá­dzal nad­mer­ný po­čet väz­ňov, kto­rým bo­lo zjav­ne do­vo­le­né v ce­le faj­čiť. Aj keď mal sťa­žo­va­teľ po­vo­le­né von­kaj­šie ak­ti­vi­ty na jed­nu ale­bo dve ho­di­ny den­ne, zvy­šok ča­su bo­la je­ho exis­ten­cia ob­me­dze­ná na je­ho ce­lu s veľ­mi ob­me­dze­ným pries­to­rom pre se­ba s dus­nou at­mos­fé­rou. Kon­krét­nej­šie sa uká­za­lo, že v ce­le sťa­žo­va­te­ľa pri­pa­da­lo 0,9 - 1,9 m² pries­to­ru na oso­bu. Pod­ľa ná­zo­ru sú­du te­da bo­la bun­ka nep­retr­ži­te a vý­raz­ne prepl­ne­ná. Ten­to stav ve­ci sám ose­be pod­ľa ESĽP vy­vo­lá­va prob­lém pod­ľa čl. 3 do­ho­vo­ru. Ok­rem to­ho mu­se­li väz­ni v ce­le kvô­li akút­ne­mu prepl­ne­niu spať strie­da­vo na zá­kla­de osem­ho­di­no­vých zmien spán­ku na jed­né­ho väz­ňa. Sťa­žo­va­teľ te­da zdie­ľal svo­je lôž­ko s ďal­ší­mi dvo­ma väz­ňa­mi. Pod­mien­ky spán­ku sa ďa­lej zhor­šo­va­li neus­tá­lym os­vet­le­ním v ce­le, ako aj všeo­bec­ným roz­ru­chom a hlu­kom od veľ­ké­ho poč­tu osôb v ce­le. Vý­sled­ný ne­dos­ta­tok spán­ku mu­sel pod­ľa pre sťa­žo­va­te­ľa pred­sta­vo­vať veľ­kú fy­zic­kú a psy­chic­kú zá­ťaž.

7.   V tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né pou­ká­zať aj na 2. ge­ne­rál­ny re­port ak­ti­vít Európ­ske­ho vý­bo­ru na za­brá­ne­nie mu­če­nia a ne­ľud­ské­ho ale­bo po­ni­žu­jú­ce­ho za­ob­chá­dzania ale­bo tres­ta­nia (CPT) za ob­do­bie me­dzi 1. ja­nuá­rom a 31. de­cem­brom 1991 (2nd Ge­ne­ralRe­port - CPT/Inf (92) 3, Štras­burg, 13. 4. 1992), kde sa v bo­de 43 uvá­dza, že po­ža­do­va­ný pri­me­ra­ný roz­mer na jed­nu oso­bu pre po­li­caj­nú ce­lu (ale­bo iný typ uby­to­va­nia uväz­ne­né­ho) pre po­by­ty dlh­šie ako nie­koľ­ko ho­dín je rá­do­vo 7 m², pri­čom me­dzi ste­na­mi by ma­li byť mi­ni­mál­ne 2 m a me­dzi pod­la­hou a stro­pom 2,5 m. Ako už bo­lo uve­de­né, ci­tu­júc ve­rej­nú ochran­ky­ňu práv, tie­to po­žia­dav­ky (for­mu­lo­va­né už v ro­ku 1992!) ne­bo­li ani u náš­ho sťa­žo­va­te­ľa vo ve­ci po­su­dzo­va­nej ús­tav­ným sú­dom spl­ne­né.

8.    Vo ve­ci Os­tro­varvs. Mol­dav­sko (sťaž­nosť č. 35207/03, 13. 9. 2005) bo­li dô­vo­dom po­ru­še­nia čl. 3 do­ho­vo­ru ku­mu­la­tív­ne účin­ky pod­mie­nok v ce­le, spo­čí­va­jú­ce v ne­dos­tat­ku pl­nej le­kár­skej po­mo­ci, vy­sta­ve­niu ci­ga­re­to­vé­mu dy­mu, nep­ri­me­ra­né­mu jed­lu (sťa­žo­va­teľ na­mie­tal ne­dos­ta­tok biel­ko­vín v stra­ve), ča­su strá­ve­né­mu vo väz­be s oso­bit­ným do­pa­dom, kto­rý by tie­to pod­mien­ky moh­li mať na zdra­vie sťa­žo­va­te­ľa. V ce­le bo­la toa­le­ta umies­tne­ná vo vzdia­le­nos­ti 1,5 met­ra od je­dá­len­ské­ho sto­la a pách­la z dô­vo­du ne­dos­tat­ku čis­tia­cich pros­tried­kov. ^[2] den­ne. V kaž­dej ce­le bo­lo naj­me­nej päť pos­te­lí spo­lu s je­dá­len­ským sto­lom a sto­lič­ka­mi, pri­čom ne­bol po­ne­cha­ný dos­ta­tok pries­to­ru na po­hyb. So­ciál­ne za­ria­de­nia v ce­lách ne­bo­li úpl­ne od­de­le­né od obyt­ných pries­to­rov, kde bo­li za­dr­ža­ní uby­to­va­ní, a je­dá­len­ský stôl bol od ne­ho vzdia­le­ný iba je­den me­ter, čo pri­má fa­cievy­vo­lá­va váž­ne oba­vy o hy­gie­nic­ké a zdra­vot­né pod­mien­ky v ce­le. Ku­mu­la­tív­ny úči­nok uväz­ne­nia sťa­žo­va­te­ľa v ňom mu­sel vy­vo­lať po­ci­ty úz­kos­ti a pod­rad­nos­ti, kto­ré ho moh­li po­ní­žiť, a te­da ESĽP kon­šta­to­val po­ni­žu­jú­ce za­ob­chá­dzanie nez­lu­či­teľ­né s po­žia­dav­ka­mi čl. 3 do­ho­vo­ru. Iden­tic­ký prob­lém so vzdia­le­nos­ťou sto­la od so­ciál­ne­ho za­ria­de­nia bol tak­tiež na ce­le č. 313 v ži­lin­skej väz­ni­ci vo ve­ci po­su­dzo­va­nej ús­tav­ným sú­dom.

10.    Re­le­van­tnou kau­zou bo­la aj Al­vervs. Es­tón­sko (sťaž­nosť č. 64812/01, 8.11.2005), kde doš­lo tak­tiež k po­ru­še­niu čl. 3 do­ho­vo­ru. ESĽP po­va­žo­val za preu­ká­za­né, že sťa­žo­va­teľ bol dr­ža­ný v prepl­ne­ných pod­mien­kach po­čas veľ­kej čas­ti ob­do­bia je­ho za­dr­ža­nia vo väz­be v ús­ta­ve na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy a v ús­ta­ve na vý­kon väz­by. Ob­me­dze­ný pries­tor, v kto­rom bol dr­ža­ný, ne­bol kom­pen­zo­va­ný slo­bo­dou po­hy­bu mi­mo noc­ľa­hár­ne po­čas dňa. V da­nom prí­pa­de bol sťa­žo­va­teľ dr­ža­ný v uzam­knu­tej ce­le a nes­mel cho­diť mi­mo svo­ju ce­lu viac ako jed­nu ho­di­nu den­ne. Súd kon­šta­to­val, že ne­dos­ta­tok mies­ta v bun­kách v kom­bi­ná­cii s ob­me­dze­nou voľ­nos­ťou po­hy­bu mi­mo bu­niek a dĺžkou ob­do­bia, po­čas kto­ré­ho bol sťa­žo­va­teľ vy­sta­ve­ný tým­to pod­mien­kam, bo­li kľú­čo­vé as­pek­ty z hľa­dis­ka čl. 3 do­ho­vo­ru.

11.   V prí­pa­de Ka­ra­le­vi­čiusvs. Lit­va (sťaž­nosť č. 53254/99, 7. 4. 2005) ESĽP ako dô­vod po­ru­še­nia čl. 3 do­ho­vo­ru uz­nal sku­toč­nosť, že sťa­žo­va­teľ strá­vil viac ako tri ro­ky a je­den me­siac vo väz­ni­ci, kto­rá bo­la aj pod­ľa vy­jad­re­nia ta­moj­šej vlá­dy prepl­ne­ná o viac ako 100 per­cent z hľa­dis­ka prís­luš­ných do­má­cich po­žia­da­viek. Väč­ši­nu ča­su mal sťa­žo­va­teľ k dis­po­zí­cii me­nej ako 2 met­re štvor­co­vé­ho pries­to­ru na oso­bu, pri­čom viac ako je­den a pol ro­ka strá­vil sťa­žo­va­teľ s ob­me­dze­ním na 1,51 m² pries­to­ru, vče­le s 16,65 m² spo­lu s ďal­ší­mi 10 väz­ňa­mi. Mož­nosť pre­chádz­ky ale­bo von­kaj­šie­ho cvi­če­nia sťa­žo­va­te­ľa bo­la ob­me­dze­ná na jed­nu ho­di­nu den­ne, t. j. 23 ho­dín den­ne bol sťa­žo­va­teľ v ce­le. Sku­toč­nosť, že sťa­žo­va­teľ bol po­vin­ný žiť, spať a pou­ží­vať toa­le­tu v tej is­tej ce­le s toľ­ký­mi ďal­ší­mi väz­ňa­mi, sta­či­la na to, aby spô­so­bi­la utr­pe­nie ale­bo ťaž­kos­ti s in­ten­zi­tou pre­sa­hu­jú­cou ne­vyh­nut­nú úro­veň utr­pe­nia spo­je­né­ho s väz­bou a vzbu­di­la v sťa­žo­va­te­ľo­vi po­ci­ty stra­chu, úz­kos­ti a pod­rad­nos­ti. ESĽP bral do úva­hy aj prí­pad Peers vs. Gréc­ko (sťaž­nosť č. 28524/95, 19. 4. 2001), kde jed­ným z kľú­čo­vých as­pek­tov pri kon­šta­to­va­ní po­ru­še­nia čl. 3 do­ho­vo­ru bo­la veľ­kosť ce­ly uväz­ne­né­ho (s roz­lo­hou 7 m²), kde bo­li uby­to­va­né dve oso­by. Zis­te­ný bol aj ne­dos­ta­tok vet­ra­nia a os­vet­le­nia. Ne­dos­ta­tok vet­ra­nia a os­vet­le­nia bol tak­tiež kon­šta­to­va­ný om­bud­sman­kou aj vo ve­ci po­su­dzo­va­nej ús­tav­ným sú­dom. Vý­hra­dy spo­čí­va­li v tom, že pre­ni­ka­jú­ce den­né svet­lo ne­pos­ta­čo­va­lo na čí­ta­nie kni­hy, prí­jem čer­stvé­ho vzdu­chu ne­bol efek­tív­ny a bez­prob­lé­mo­vý, ok­no bo­lo ma­lé a vet­ra­cí sys­tém bol len vý­klop­ný a ne­bo­lo mož­né za­bez­pe­čiť adek­vát­ne od­vet­rá­va­nie toa­le­ty.

12.   V prí­pa­de Gris­hinvs. Rus­ko (sťaž­nosť č. 30983/02, 15. 11. 2007) ESĽP od­sú­dil stav, keď za­dr­ža­né oso­by ma­li pre se­ba me­nej ako 1,0 m² osob­né­ho pries­to­ru a príl­eži­tos­tne do­kon­ca me­nej ako 0,6 m². V dôs­led­ku to­ho sa za­dr­ža­ní vrá­ta­ne sťa­žo­va­te­ľa mu­se­li de­liť o za­ria­de­nia na spa­nie, strie­dať sa pri od­po­čin­ku a po zvy­šok ča­su mu­se­li se­dieť v ce­le. Sťa­žo­va­teľ mu­sel zná­šať po­ní­že­nie a bo­lesť, keď mu­sel vy­ko­nať po­ku­sy o dodr­žia­va­nie in­tím­nej hy­gie­ny pred oča­mi svo­jich spolu­bý­va­jú­cich. Po­kiaľ ide o pou­ží­va­nie spo­loč­ných spr­cho­va­cích za­ria­de­ní, ne­bol zoh­ľad­ne­ný nad­mer­ný po­čet za­dr­ža­ných, čo tak­tiež pris­pe­lo k zlej úrov­ni hy­gie­ny.

13.   Vo ve­ci Alek­sandr Ma­ka­rov vs. Rus­ko (sťaž­nosť č. 15217/07, 12. 3. 2009) ESĽP tak­tiež kon­šta­to­val po­ru­še­nie čl. 3 do­ho­vo­ru a vy­tkol, že v jed­nom z ča­so­vých úse­kov umies­tne­nia sťa­žo­va­te­ľa v ús­ta­ve na vý­kon väz­by mu bo­li pos­kyt­nu­té me­nej ako šty­ri met­re štvor­co­vé obyt­nej plo­chy. Časť povr­chu bun­ky za­be­ra­la jed­na ale­bo dve ko­vo­vé dvo­jú­rov­ňo­vé pos­cho­do­vé pos­te­le, zvy­šok pries­to­ru za­be­ral dre­ve­ný stôl a la­vi­ca, ko­hú­tik a ka­bí­na, v kto­rej bo­la si­tuo­va­ná zá­cho­do­vá mi­sa. ESĽP bol oso­bit­ne zne­po­ko­je­ný tým, že aj keď bo­la me­dzi obyt­ným pries­to­rom a zá­cho­do­vou mi­sou nain­šta­lo­va­ná prieč­ka, za­dr­žia­va­nej oso­be, kto­rá pou­ží­va­la toa­le­tu, ne­pos­ky­to­va­la súk­ro­mie, keď­že bo­la vi­di­teľ­ná ďal­ší­mi väz­ňa­mi se­dia­ci­mi na lôž­kach ale­bo do­zor­ca­mi. Ok­ná v ce­lách, v kto­rých bol sťa­žo­va­teľ dr­ža­ný, bo­li ma­lé a pok­ry­té dvo­ma rad­mi vo­do­rov­ných a zvis­lých hru­bých mrie­žok, čo vý­znam­ne zní­ži­lo množ­stvo den­né­ho svet­la a re­du­ko­va­lo prís­tup čer­stvé­ho vzdu­chu. Ďalej vo ve­ci ESĽP vy­tkol tú sku­toč­nosť, že mož­nosť von­kaj­šie­ho cvi­če­nia bo­la na ma­lom nád­vo­rí za­ria­de­nia ob­me­dze­ná len na jed­nu ho­di­nu den­ne, tak­že dvad­sať­tri ho­dín den­ne os­tá­val sťa­žo­va­teľ bez akej­koľ­vek slo­bo­dy po­hy­bu. Ok­rem už uve­de­né­ho mož­no náj­sť sú­vis s po­su­dzo­va­nou ve­cou aj v tom, že ce­la náš­ho sťa­žo­va­te­ľa v ko­na­ní pred ús­tav­ným sú­dom bo­la vy­ba­ve­ná ke­ra­mic­kou toa­le­tou, kto­rá bo­la od­de­le­ná od zvyš­ku ce­ly len lát­ko­vým zá­ve­som. Toa­le­ta sa na­chá­dza len 0,93 m od sto­la, kde sa od­sú­de­ní ok­rem iné­ho aj stra­vo­va­li. Lát­ko­vý zá­ves oko­lo toa­le­ty ne­sia­hal po strop mies­tnos­ti a ne­bo­lo za­bez­pe­če­né ani adek­vát­ne od­vet­rá­va­nie ce­ly.

Pri­ja­tie ve­ci na ďal­šie ko­na­nie

14.     Aj na zá­ve­roch pre­zen­to­va­nej ju­di­ka­tú­ry ESĽP je pos­ta­ve­né mo­je pres­ved­če­nie o pot­re­be pre­ko­na­nia pod­mien­ky sub­si­dia­ri­ty, čo by umož­ni­lo pri­ja­tie ve­ci na ďal­šie ko­na­nie. Ro­zu­miem a zho­du­jem sa s väč­ši­nou se­ná­tu v tom, že ko­na­nie pod­ľa čl. 127 ods. 1 ús­ta­vy má pres­ne sta­no­ve­né pra­vid­lá, kto­rých dodr­ža­nie sa mu­sí zá­sad­ne vy­ža­do­vať. Ale aj vý­nim­ka z pra­vid­la pred­sta­vu­je zá­kon­ný text. Som to­ho ná­zo­ru, že v po­su­dzo­va­nej ve­ci bo­la ús­tav­nop­ráv­na ochra­na ta­ká zá­važ­ná (ochra­na pro­ti ne­ľud­ské­mu za­ob­chá­dzaniu), že pri vy­hod­no­co­va­ní pros­tried­kov, kto­ré sťa­žo­va­teľ vy­užil, sa ma­lo ak­ti­vo­vať us­ta­no­ve­nie o dô­vo­doch hod­ných oso­bit­né­ho zre­te­ľa, umož­niť sťa­žo­va­te­ľo­vi práv­ne­ho zá­stup­cu a vec po­su­núť na me­ri­tór­ny pries­kum.

15.     Rov­na­ko je mož­né for­mu­lo­vať vý­čit­ku spo­čí­va­jú­cu vtom, že otáz­ka vy­čer­pa­nia po­ža­do­va­ných pros­tried­kov náp­ra­vy bý­va zá­vis­lá od to­ho, ako bu­dú po­da­nia vy­hod­no­co­vať or­gá­ny, kto­rým sú ad­re­so­va­né. Na pri­vo­de­nie nep­rí­pus­tnos­ti ús­tav­nej sťaž­nos­ti pos­ta­ču­je ta­ká ma­lič­kosť, ako nap­rík­lad prek­va­li­fi­ká­cia op­rav­né­ho pros­tried­ku vo­či roz­hod­nu­tiu v správ­nom ko­na­ní na tres­tné ozná­me­nie ale­bo od­os­la­nie po­da­nia inej in­šti­tú­cii, čím sa vy­vo­lá no­vé ko­na­nie (no sú­čas­ne pre­ru­ší in­štanč­ný pos­tup).

16.    V po­su­dzo­va­nej ve­ci väč­ši­na se­ná­tu roz­hod­la o od­miet­nu­tí ús­tav­nej sťaž­nos­ti z dô­vo­du ne­vy­čer­pa­nia pros­tried­kov náp­ra­vy a z dô­vo­du ne­dos­tat­ku zá­kon­ných ná­le­ži­tos­tí. In­štanč­ný pos­tup bol aj v tej­to ve­ci ov­plyv­ne­ný kva­li­fi­ká­ciou po­da­ní zo stra­ny re­le­van­tných or­gá­nov (nap­rík­lad po­da­nie ve­de­niu väz­ni­ce bo­lo do­kon­ca od­lo­že­né) a otáz­ku zá­kon­ných ná­le­ži­tos­tí bo­lo pot­reb­né skú­mať až po us­ta­no­ve­ní práv­ne­ho zá­stup­cu. Od ne­zas­tú­pe­né­ho sťa­žo­va­te­ľa to­tiž ne­mô­že­me oča­ká­vať ta­kú kva­li­tu po­da­nia ako od kva­li­fi­ko­va­né­ho ad­vo­ká­ta. K pro­ces­nej ak­ti­vi­te sťa­žo­va­te­ľa, kto­rá preu­ka­zu­je to, že sa sku­toč­ne sna­žil pred po­da­ním na ús­tav­ný súd os­lo­viť re­le­van­tné sub­jek­ty, uvá­dzam, že sa sťa­žo­va­teľ sťa­žo­val vo väz­ni­ci, na Mi­nis­ter­stve spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky, na pro­ku­ra­tú­re, om­bud­sman­ke a do pro­ce­su bo­la za­po­je­ná aj in­špek­cia mi­nis­ter­stva vnút­ra.

17.    Vec sťa­žo­va­te­ľa, resp. spô­sob, akým sa na­lo­ži­lo s je­ho sťaž­nos­ťou pod­ľa § 65da zá­ko­na č. 4/2001 Z. z. o Zbo­re vä­zen­skej a jus­tič­nej strá­že v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len „zá­kon o ZVJS“), Ústav na vý­kon väz­by a Ústav na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy Ži­li­na ten­to môj po­cit eš­te umoc­ňu­je. Na­priek to­mu, že zá­kon o ZVJS v § 65dc ods. 4 uk­la­dá or­ga­ni­zač­nej zlož­ke zbo­ru po­vin­nosť po­môcť sťa­žo­va­te­ľo­vi ne­dos­tat­ky sťaž­nos­ti od­strá­niť, prí­pad­ne ho vy­zvať, aby ich od­strá­nil v ňou ur­če­nej le­ho­te, kto­rá ne­mô­že byť krat­šia ako de­sať pra­cov­ných dní, doš­lo k od­lo­že­niu je­ho sťaž­nos­ti. Dô­vo­dom bo­li jej ne­dos­tat­ky a od­lo­že­ná bo­la bez to­ho, aby si ús­tav spl­nil svo­ju pou­čo­va­ciu po­vin­nosť o tom, ako ne­dos­tat­ky od­strá­niť. Ne­mô­žem sa te­da sto­tož­niť ani s ná­zo­rom, že to bol sťa­žo­va­teľ, kto­rý sťaž­nosť pod­ľa zá­ko­na o ZVJS ne­vyu­žil riad­ne, atak sám spô­so­bil neú­čin­nosť pred­met­né­ho práv­ne­ho pros­tried­ku, kto­rý mu zá­kon na ochra­nu je­ho zá­klad­ných práv a slo­bôd pos­ky­tu­je. Pros­trie­dok náp­ra­vy mu­sí byť teo­re­tic­ky aj prak­tic­ky efek­tív­ny. Ako vy­plý­va z ju­di­ka­tú­ry ESĽP (napr. roz­su­dok vo ve­ci M.S.S. vs Bel­gic­ko a Gréc­ko, sťaž­nosť č. 30696/09, § 288 - § 292), pod­mien­ka efek­ti­vi­ty pod­ľa čl. 13 do­ho­vo­ru zna­me­ná, že ten­to pros­trie­dok náp­ra­vy je jed­not­liv­co­vi prís­tup­ný v teó­rii, ako aj v praxi (sám jed­not­li­vec s ním mô­že dis­po­no­vať bez spros­tred­ko­va­nia tre­ťou oso­bou); je spô­so­bi­lý pri­vo­diť náp­ra­vu (od­strá­niť škod­li­vé nás­led­ky zru­še­ním ale­bo zme­nou práv­ne­ho sta­vu, resp. priz­na­ním fi­nan­čné­ho za­dos­ťu­či­ne­nia) a na­po­kon exis­tu­je reál­na šan­ca na ús­pech (em­pi­ric­ké dô­ka­zy, že or­gá­ny ve­rej­nej mo­ci vy­uží­va­jú svo­je kom­pe­ten­cie pri ochra­ne ľud­ských práv a slo­bôd).

18.   Po­kú­ša­júc sa o zá­ve­reč­nú su­ma­ri­zá­ciu, pou­ka­zu­jem na sku­toč­nosť, že v si­tuá­cii, v akej sa oci­tol sťa­žo­va­teľ, sa ne­zried­ka oci­ta­jú aj iné oso­by umies­tne­né vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy. Bez práv­ne­ho za­stú­pe­nia sme­ru­jú svo­je vý­hra­dy ús­ta­vu ale­bo iným or­gá­nom, u kto­rých sa dom­nie­va­jú, že by im moh­li byť ná­po­moc­né, no na­mies­to od­po­ve­dí a náp­rav sa doč­ka­jú pro­ces­né­ho zneis­te­nia. Ad­re­sát ich po­da­ní mô­že roz­hod­núť o od­lo­že­ní po­da­nia, o pos­tú­pe­ní ve­ci or­gá­nu, kto­rý po­ža­do­va­nú náp­ra­vu fak­tic­ky zjed­nať ani ne­mô­že, ale­bo od­su­nu­tí na tres­tné stí­ha­nie, kto­ré­ho sa čas­tok­rát sťa­žo­va­teľ ani ne­do­má­ha. Pro­ces­ná de­zo­rien­tá­cia sťa­žo­va­te­ľa mô­že dos­pieť až do ta­ké­ho štá­dia, že po­ten­ciál­ny po­ru­ši­teľ pros­tred­níc­tvom úče­lo­vé­ho vy­hod­no­te­nia po­da­nia sťa­žo­va­te­ľa nie­len­že pretr­hne po­ža­do­va­nú in­štan­čnú re­ťaz, ale mô­že si za­bez­pe­čiť aj vlas­tnú bez­tres­tnosť. To, že ta­ké­to pos­tu­py sú z ús­tav­nop­ráv­ne­ho poh­ľa­du neak­cep­ta­bil­né, mu­sí byť re­le­van­tným in­šti­tú­ciám zrej­mé a ús­tav­ný súd sa nes­mie zdrá­hať im to pri­po­mí­nať. Rov­na­ko si je pot­reb­né uve­do­miť, že pri vy­čer­pa­ní pros­tried­kov náp­ra­vy, kto­ré od sťa­žo­va­te­ľa ús­tav­ný súd po­ža­du­je, nej­de o práv­ne no­to­riet­né in­štan­čné pos­tu­py (od­vo­la­nie, do­vo­la­nie, ka­sač­nás­ťaž­nosť a pod.).

19.    Pod­ľa § 132 ods. 3 zá­ko­na o ús­tav­nom sú­de ús­tav­ný súd neod­miet­ne pri­ja­tie ús­tav­nej sťaž­nos­ti pre jej nep­rí­pus­tnosť, ak ne­dôj­de k vy­čer­pa­niu práv­nych pros­tried­kov náp­ra­vy z dô­vo­dov hod­ných oso­bit­né­ho zre­te­ľa. V po­su­dzo­va­nej ve­ci ide tak­mer o učeb­ni­co­vý prík­lad po­ru­še­nia ús­ta­vou a do­ho­vo­rom ga­ran­to­va­ných práv (ap­ro­bo­va­né zá­ver­mi om­bud­sman­ky) s ju­di­ka­tór­nym po­ten­ciá­lom, a te­da z po­zí­cie sud­cu spra­vo­daj­cu som ne­vi­del žiad­nu inú mož­nosť, ako práv­ne nes­kú­se­né­mu sťa­žo­va­te­ľo­vi umož­niť práv­ne­ho zá­stup­cu a vec me­ri­tór­ne pres­kú­mať.

V Ko­ši­ciach 20. ok­tób­ra 2020

Pe­ter Stra­ka sud­ca

 

Diskusia