Fakty a mýty o pojednávaniach na krajských súdoch a ich vplyv na novú súdnu mapu

Publikované: 10. 11. 2021, čítané: 1971 krát
 

 

Mar­ce­la Ko­so­vá

člen­ka Súd­nej ra­dy SR vo­le­ná sud­ca­mi

sud­ky­ňa tres­tné­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve

Fak­ty a mý­ty o po­jed­ná­va­niach na kraj­ských sú­doch a ich vplyv na no­vú súd­nu ma­pu

Se­ná­ty kraj­ských sú­dov ne­po­jed­ná­va­jú až tak čas­to. To­to kon­šta­to­va­nie sme po­ču­li z úst pa­ni mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti nie­koľ­ko krát v sú­vis­los­ti s navr­ho­va­nou no­vou súd­nou ma­pou vo vzťa­hu ku kraj­ským sú­dom. Te­da pres­nej­šie, pri všet­kých troch do­po­siaľ navr­hnu­tých ma­pách v prie­be­hu pos­led­né­ho ro­ka. Na­vy­še sme sa doz­ve­de­li, že tres­tná agen­da tvo­rí len dva­násť per­cent všet­kej súd­nej agen­dy. Priz­nám sa, že ne­viem, ako má na­lo­žiť s tou­to in­for­má­ciou kon­krét­ny ob­ža­lo­va­ný ale­bo poš­ko­de­ný. Či ma­jú byť hr­dí, že nie sú sú­čas­ťou „hlav­né­ho prú­du“ (pozn. mainstream – ozna­če­nie prev­lá­da­jú­ce­ho spo­lo­čen­ské­ho ná­zo­ru ale­bo kon­sen­zu, čas­to pou­ží­va­né v ne­ga­tív­nom zmys­le), ale­bo nao­pak, ma­jú pos­mut­nieť, le­bo tým pá­dom „ich“ agen­da nie je až ta­ká za­ují­ma­vá, aby ma­la vý­znam­ný vplyv na to, ako bu­de vy­ze­rať no­vá súd­na ma­pa. 

Poz­ri­me sa te­da na fak­ty. Čo nám k to­mu ho­vo­rí nap­rík­lad Trest­ný po­ria­dok. Ko­le­go­via net­res­tnia­ci nech pre­pá­čia. Som tres­tná sud­ky­ňa, tak pou­ži­jem ten­top­rík­lad.

O od­vo­la­ní roz­ho­du­je od­vo­la­cí súd na ve­rej­nom za­sad­nu­tí. Mô­že uro­biť roz­hod­nu­tie o od­vo­la­ní aj na za­sad­nu­tí ne­ve­rej­nom, ale len v zo­pár prí­pa­doch. Nap­rík­lad, akod­vo­la­cí súd za­miet­ne od­vo­la­nie, kto­ré bo­lo po­da­né ones­ko­re­ne, neop­ráv­ne­nou oso­bou ale­bo oso­bou, kto­rá sa od­vo­la­nia vý­slov­ne vzda­la, ale­bo ak zno­vu po­da­la od­vo­la­nie oso­ba, kto­rá­ho už pred tým vý­slov­ne vza­la späť. Ďalej,ak sa zis­tí, že súd roz­ho­dol v ne­zá­kon­nom zlo­že­ní, ob­ža­lo­va­ný ne­mal ob­haj­cu, ho­ci iš­lo o prí­pad po­vin­nej ob­ha­jo­by. Trest­ný po­ria­dok poz­ná eš­te zo­pár prí­pa­dov, ke­dy od­vo­la­cí súd o od­vo­la­ní roz­hod­ne na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí. Ide však o ma­lé množ­stvo prí­pa­dov, kto­ré pri­chá­dza­jú na od­vo­la­cí súd.

Ve­rej­né za­sad­nu­tie sa ko­ná za stá­lej prí­tom­nos­ti všet­kých čle­nov se­ná­tu aasis­ten­ta. Na ve­rej­nom za­sad­nu­tí je po­vin­ná účasť pro­ku­rá­to­ra. Ob­haj­ca ob­ža­lo­va­né­ho (aj keď nie je dô­vod po­vin­nej ob­ha­jo­by, ale ob­ža­lo­va­ný ob­haj­cu má) sa vždy zú­čas­tní ve­rej­né­ho za­sad­nu­tia, na kto­rom sa ko­ná o od­vo­la­ní. Ve­rej­né za­sad­nu­tie ne­mož­no vy­ko­nať v nep­rí­tom­nos­ti ob­ža­lo­va­né­ho, ak je vo väz­be, vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy ale­bo ak ide o trest­ný čin, na kto­rý zá­kon us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­ré­ho hor­ná hra­ni­ca pre­vy­šu­je de­sať ro­kov.V zá­sa­de sa ob­ža­lo­va­ný ne­mu­sí ve­rej­né­ho za­sad­nu­tia zú­čas­tniť, ak však tr­vá na svo­jej prí­tom­nos­ti, od­vo­la­cí súd to  mu­sí reš­pek­to­vať.

Po­kú­sim sa to zjed­no­du­šiť. Keď od­vo­la­cí súd roz­ho­du­je o od­vo­la­ní na ve­rej­nom za­sad­nu­tí, v po­jed­ná­va­cej mies­tnos­ti mu­sia byť všet­ci tra­ja čle­no­via se­ná­tu, asis­tent, pro­ku­rá­tor, ob­haj­ca a v dr­vi­vej  väč­ši­ne prí­pa­dov aj ob­ža­lo­va­ný, mô­žu tam byť poš­ko­de­né oso­by, kto­ré sa o ve­rej­nom za­sad­nu­tí upo­ve­do­mu­jú, ich spl­no­moc­ne­ní zá­stup­co­via a po­dob­ne. Po­kiaľ je ob­ža­lo­va­ný vo väz­be ale­bo vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy, mu­sí byť za­bez­pe­če­ná je­ho es­kor­ta a pred­ve­de­nie. Od­vo­la­cí súd mô­že na ve­rej­nom za­sad­nu­tí vy­po­čú­vať sved­kov či znal­cov.

Do­vo­lím si či­ta­te­ľo­vi po­núk­nuť struč­ný preh­ľad, koľ­ko krát se­ná­ty tres­tné­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve v ro­ku 2021, od ja­nuá­ra po ok­tó­ber, ve­rej­ne za­sa­da­li. Bo­lo to 335 krát. Pri­po­mí­nam, že po­čas toh­to ob­do­bia neš­lo o „kla­sic­ký rok“, ke­dy by sme po­jed­ná­va­li v štan­dar­dnom re­ži­me, keď­že  tu má­me pan­dé­miu. Pa­ni mi­nis­ter­ka ob­me­dzi­la roz­sah ve­cí, v kto­rých sa moh­lo ve­rej­ne ko­nať, keď­že ob­ča­nia ne­ma­li po­vin­nosť na sú­de preu­ka­zo­vať, že sú ne­ga­tív­ne tes­to­va­ní­na CO­VID 19. To­to ob­do­bie tr­va­lo spo­lu asi tri me­sia­ce. Keď si k to­mu pri­po­čí­ta­me prib­liž­ne šty­ri týž­dne do­vo­len­ky, kto­ré sud­co­via v tom­to ob­do­bí čer­pa­li,reál­ne ide o ob­do­bie nie de­sať, ale šesť me­sia­cov. V prie­me­re sa te­da na  tres­tnom ko­lé­giu Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve us­ku­toč­ni­lo 56 ve­rej­ných za­sad­nu­tí me­sač­ne.

Toľ­ko fak­ty. Te­raz si poď­me ve­ci pred­sta­vo­vať. Má­me od­vo­la­cí súd v Tr­na­ve (ne­viem, pre­čo mi prá­ve to­to mes­to na­pad­lo, keď­že Kraj­ský sú v Tr­na­ve pred ro­kom 1997 neexis­to­val). Ob­vo­dom toh­to od­vo­la­cie­ho sú­du je ob­vod kra­jov Tr­na­va, Bra­tis­la­va a Nit­ra. A poď­me v pred­sta­vách ďa­lej. Čo ke­by nap­rík­lad bol se­nát zlo­že­ný z jed­né­ho sud­cu z Bra­tis­la­vy, jed­né­ho z Nit­ry a jed­né­ho z Tr­na­vy.  A nech si kaž­dý se­dí tam, kde se­del do­te­raz, ne­chaj­me im ich pra­co­vis­ká. Po­da­teľ­ňa bu­de sa­moz­rej­me len v Tr­na­ve, inak by sme ne­ma­li „sku­toč­ný“ ná­hod­ný vý­ber a ce­lá na­ša ima­gi­ná­cia by bo­la zby­toč­ná. Veď ke­by sme ne­cha­li pra­co­vis­kám ich pô­vod­né ob­vo­dy, ce­lé by to bo­lo  nez­my­sel, že. Aj v pred­sta­vách. Kľú­čo­vé je pred­sa zväč­šo­va­nie ob­vo­dov. A pri­hoď­me k to­mu eš­te je­den se­nát, kto­rý bu­dú ce­lý tvo­riť tra­ja sud­co­via z Bra­tis­la­vy a se­dieť bu­dú v Bra­tis­la­ve (ne­za­bú­daj­me, ne­cha­li sme im v na­šej pred­sta­ve pra­co­vis­ko).

Tak. Ok­res­ný súd v Le­vi­ciach (te­raz spa­dá pod Kraj­ský súd v Nit­re) roz­hod­ne tres­tnú vec a ob­ža­lo­va­ný a poš­ko­de­ný sa od­vo­la­jú. Ob­čas to tak ro­bia. A ob­čas tak uro­bí aj pro­ku­rá­tor. Sud­ca v Le­vi­ciach zba­lí spis a poš­le ho (poš­tou ale­bo slu­žob­ným autom) do Tr­na­vy.

Spis má­me v Tr­na­ve. V po­da­teľ­ni bu­de ten­to spis elek­tro­nic­ky ná­hod­ne pri­de­le­ný na roz­hod­nu­tie o od­vo­la­ní nap­rík­lad se­ná­tu do Bra­tis­la­vy, kto­rý je zlo­že­ný so sa­mých Bra­tis­lav­ča­nov. Spis po­pu­tu­je do Bra­tis­la­vy (poš­tou ale­bo slu­žob­ným vo­zid­lom, ale to už asi vie­te). Ob­ža­lo­va­ný, poš­ko­de­ný ani pro­ku­rá­tor za­tiaľ ne­ve­dia, kto­ré mes­to im po­čí­tač vy­bral. Na­vy­še, ok­res­ný pro­ku­rá­tor ne­vie, kam má pos­lať „svoj“ spis na kraj­skú pro­ku­ra­tú­ru. Se­nát si vec naš­tu­du­je a zis­tí, že vec tre­ba pre­jed­nať na ve­rej­nom za­sad­nu­tí. A má dve mož­nos­ti, buď ur­čí ve­rej­né za­sad­nu­tie do Bra­tis­la­vy a všet­ci pek­ne pri­ces­tu­jú tam, vrá­ta­ne ob­ža­lo­va­né­ho  aj s es­kor­tou z väz­ni­ce z Nit­ry (tu už poš­tu vy­ne­chaj­me), ale­bo sa roz­hod­ne, že účel­nej­šie bu­de vy­ces­to­vať za ob­ža­lo­va­ným a poš­ko­de­ným a po­jed­ná­vať tam. Ale kam ísť? Na kraj­ský súd do Nit­ry, kde je tiaž pra­co­vis­ko sú­du Tr­na­va, ale­bo rov­no do Le­víc? Po­vedz­me, že si vy­be­rú Nit­ru. Až te­raz sa doz­vie pro­ku­rá­tor z Le­víc, kam pos­lať spis na kraj­skú pro­ku­ra­tú­ru. Vie­te si pred­sta­viť, ako mu­sí byť uro­be­ný rozvrh prá­ce, aby bo­li k dis­po­zí­cii na ta­ké­to si­tuácie na kaž­dom sú­de voľ­né po­jed­ná­va­cie mies­tnos­ti. Ale daj­me to­mu, že šťas­te­na je na na­šej stra­ne a po­jed­ná­vač­kus­me zoh­na­li. A tým, či pôj­de so se­ná­tom aj asis­ten­tka z Bra­tis­la­vy, ale­bo bu­dú na kaž­dom sú­de „re­zer­vné“ asis­ten­tky na ta­ké­to prí­pa­dy, sa rad­šej ne­zao­be­raj­me. Len­že, keď má ce­lý se­nát aj so spi­som pod pa­zu­chou vy­ces­to­vať po­jed­ná­vať do Nit­ry, asi to­ho v ten deň už ve­ľa nes­pra­ví. A vô­bec nie je is­té, či ne­bu­de pot­reb­né vec z ne­ja­ké­ho dô­vo­du od­ro­čiť.

Zlo­ži­té? Zdá sa. A to sme eš­te do to­to ne­za­kom­po­no­va­li se­nát, v kto­rom sú čle­no­via roz­há­dza­ní po ce­lom bý­va­lom zá­pa­dok­ra­ji, a te­da kým sa kaž­dý z nich dos­ta­ne k spi­su, ubeh­ne ne­ja­ký čas. A sme zno­vu pri ces­to­va­ní. Buď si po­ces­tu­je spis, ale­bo čle­no­via se­ná­tu za ním. A po­tom sa eš­te mu­sia spo­lu niek­de stret­núť skôr, ako sa roz­hod­nú, čo s ve­cou ďa­lej.

Ne­za­bú­daj­te, stá­le si ve­ci len pred­sta­vu­je­me. Tak­že si skús­te pred­sta­viť aj to, ako to­to ce­lé pu­to­va­nie spi­sov, sud­cov a účas­tní­kov zrých­li a ze­fek­tív­ni ko­na­nie a pri­ne­sie ove­ľa ove­ľak­va­lit­nej­šie roz­hod­nu­tia, aké tu má­me te­raz. Má­te? Le­bo ja nie.....

V Bra­tis­la­ve, 08.11.2021

 

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia