prís­pe­vok pri­ná­ša kom­plet­ný od­su­dzu­jú­ci roz­su­dok Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve zo dňa 31.05.1966, kto­rý z práv­ne­ho hľa­dis­ka za­uj­me nie­len sklad­bou od­ôvod­ne­nia roz­sud­ku, ale aj práv­nym po­sú­de­ním ko­na­nia spolu­ob­ža­lo­va­né­ho Ire­ny Ču­bír­ko­vej

 člá­nok sa pod­rob­ne za­obe­rá kon­krét­ny­mi nes­práv­ny­mi pos­tup­mi vo vä­zob­ných roz­hod­nu­tiach sú­dov

 člá­nok vy­chá­dza z ak­tuál­nej ame­ric­kej sprá­vy z ro­ku 2020, kto­rá ana­ly­zo­va­la 2400 prí­pa­dov nes­pra­vod­li­vo od­sú­de­ných, pri­čom sa za­me­ria­va na nes­práv­ne ko­na­nie po­li­caj­tov a pro­ku­rá­to­rov, ako nap­rík­lad fa­loš­né priz­na­nia, ov­lyv­ňo­va­nie sved­kov, vy­fab­ri­ko­va­nie dô­ka­zov, za­ta­jo­va­nie dô­ka­zov, ako čas­tú prí­či­nu nás­led­ných jus­tič­ných omy­lov