roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR, kto­ré je vy­uži­teľ­né aj v práv­nych po­me­roch SR, sa za­obe­rá po­su­dzo­va­ním ob­hliad­ky mies­ta či­nu vy­ko­ná­va­nej v obyd­lí so súh­la­som uží­va­te­ľa, úkon­mi, kto­ré už spa­da­jú pod do­mo­vú pre­hliad­ku a (ne) zá­kon­nos­ťou dô­ka­zov zís­ka­ných pri ta­kých­to úko­noch

 ak­tuál­ne uz­ne­se­nie Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa za­obe­ra­lo, ok­rem iné­ho, aj kom­pe­ten­cia­mi sú­du a pro­ku­rá­to­ra pri vä­zob­nom tres­tnom stí­ha­ní v príp­rav­nom ko­na­ní so zá­ve­rom, že súd roz­ho­du­jú­ci o väz­be v príp­rav­nom ko­na­ní ne­má prá­vo­moc do­zor vy­ko­ná­va­jú­ce­ho pro­ku­rá­to­ra a te­da nie je zá­ko­nom zmoc­ne­ný na to, aby nap­rá­val po­chy­be­nia vy­šet­ro­va­te­ľa

 prís­pe­vok sa ve­nu­je roz­diel­nej praxi Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du pri zvo­le­ní for­my ur­če­nia ter­mí­nu ve­rej­né­ho za­sad­nu­tia ale­bo ter­mí­nu hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia