Trestné činy vojenské - nové trendy ich páchania a problémy aplikačnej praxe

 

Sa­muel Marr, Mi­nis­ter­stvo ob­ra­ny SR,

Ja­ros­lav Ko­zol­ka, pro­ku­rá­tor Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry SR,

Sta­nis­lav Le­šo, pro­ku­rá­tor Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Pe­zi­nok

Tres­tné či­ny vo­jen­ské - no­vé tren­dy ich pá­chania a prob­lé­my ap­li­kač­nej praxe

Ano­tá­cia: V pred­kla­da­nom prís­pev­ku je­ho auto­ri ref­lek­tu­jú na nes­por­ne ak­tuál­ny no­vý trend pá­chania tres­tnej čin­nos­ti prís­luš­ník­mi oz­bro­je­ných síl Slo­ven­skej re­pub­li­ky vy­uží­va­jú­cich ino­va­tív­ne tren­dy ús­ko­kov, kto­rý lo­gic­ky a ana­lo­gic­ky sú­vi­sí s prob­le­ma­ti­kou správ­ne­ho práv­ne­ho kva­li­fi­ko­va­nia tres­tných či­nov vo­jen­ských, kto­ré bo­lo do­ne­dáv­na v praxi zá­kon­ne zmoc­ne­ných or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní spre­vá­dza­né ur­či­tou plu­ra­li­tou práv­nych ná­zo­rov, pri­čom v tej­to spo­ji­tos­ti de­tail­ne ana­ly­zu­jú re­le­van­tné práv­ne as­pek­ty ima­nen­tné tej­to špe­ci­fic­kej tres­tnej čin­nos­ti, práv­nu úp­ra­vu reg­le­men­tu­jú­cu prá­va a po­vin­nos­ti pro­fe­sio­nál­nych vo­ja­kov a v tých­to in­ten­ciách spra­co­vá­va­jú ak­tuál­ne ne­dos­tat­ky ap­li­kač­nej praxe.

Kľú­čo­vé slo­vá: Tres­tné či­ny vo­jen­ské, pro­fe­sio­nál­ny vo­jak, ne­jed­not­nosť ap­li­kač­nej praxe, zjed­no­cu­jú­ce sta­no­vis­ko Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

Úvod

„K vý­zna­mo­vo ne­po­chyb­ne mar­kan­tnej té­me, kto­rej na­priek to­mu od­bor­ná li­te­ra­tú­ra len spo­ra­dic­ky ve­nu­je adek­vát­nu po­zor­nosť, ne­po­chyb­ne pat­rí prob­le­ma­ti­ka vo­jen­ských tres­tných či­nov, kto­rých ne­po­pie­ra­teľ­ná špe­ci­fic­kosť vy­chá­dza z množ­stva pre­važ­ne nad­vä­zu­jú­cich ďal­ších zá­kon­ných a po­dzá­kon­ných no­riem, pri­már­ne po­ru­še­nie kto­rých konštruu­je nás­led­nú zod­po­ved­nosť jed­not­liv­ca – vo­ja­ka za kon­krét­ne ko­na­nie kau­zál­ne pre nás­le­dok, kry­té re­le­van­tným za­vi­ne­ním toh­to špe­ciál­ne­ho sub­jek­tu“.[1] His­to­ric­ký vý­voj for­mo­va­nia oz­bro­je­ných síl Slo­ven­skej re­pub­li­ky do ich sú­čas­nej po­do­by bol ov­plyv­ne­ný„spo­lo­čen­skou, eko­no­mic­kou, ako aj po­li­tic­kou si­tuáciou v kra­ji­ne. V kon­texte tých­to zmien sa však vy­skyt­li aj zá­po­ry, pri­čom tie­to nad­vä­zo­va­li na v tej do­be no­vé for­my pá­chania tres­tnej čin­nos­ti. S no­vov­zni­ka­jú­cim prob­lé­mom bo­lo pot­reb­né sa vy­spo­ria­dať pri­ja­tím prís­luš­ných práv­nych pred­pi­sov a im­ple­men­to­va­ním no­vých in­šti­tú­tov“[2], a inak to­mu nie je ani v sú­čas­nos­ti. Sa­mot­ná exis­ten­cia tres­tnop­ráv­nych no­riem eš­te nep­red­sta­vu­je zá­ru­ku, že tres­tná čin­nosť ne­bu­de pá­cha­ná a „že trest­ný čin, či už prip­ra­vo­va­ný ale­bo spá­cha­ný bu­de nao­zaj zis­te­ný a je­ho pá­cha­teľ spra­vod­li­vo pot­res­ta­ný“.[3]

Auto­ri sa pri vý­ko­ne ich praxe čas­tok­rát stre­tá­va­jú s nes­práv­nym vý­kla­dom dvoch naj­mar­kan­tnej­ších práv­nych pred­pi­sov z ob­las­ti tres­tné­ho prá­vap­ros­tred­níc­tvo­mor­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní (v kon­texte ob­sa­hu pred­met­né­ho prís­pev­ku ide naj­mä o vy­šet­ro­va­te­ľov slu­žob­ne za­ra­de­ných na Ok­res­ných ria­di­teľ­stvách Po­li­caj­né­ho zbo­ru) a to Tres­tné­ho zá­ko­na rep­re­zen­tu­jú­ce­ho hmot­no-práv­ne as­pek­ty a Tres­tné­ho po­riad­ku ako pri­már­ne­ho práv­ne­ho pred­pi­su up­ra­vu­jú­ce­ho ob­lasť tres­tno-pro­ces­nú.„Tie­to nes­práv­ne po­cho­pe­nia a vý­kla­dy us­ta­no­ve­ní zá­klad­ných tres­tnop­ráv­nych pred­pi­sov nás­led­ne spô­so­bu­jú, že sa v praxi opa­ko­va­ne vy­sky­tu­jú chy­by, kto­ré by sa vy­sky­to­vať ne­ma­li“.[4]Tak­tiež je nut­né kon­šta­to­vať, že niek­to­ré po­chy­be­nia zos­tá­va­jú ne­pov­šim­nu­té, a tým pá­dom me­ri­tór­ne roz­hod­nu­tia ne­zá­kon­né. Ich prí­pad­né od­ha­le­nie a až nás­led­ná náp­ra­va zni­žu­je dô­ve­ry­hod­nosť or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní. Z uve­de­né­ho dô­vo­du sa roz­hod­li auto­ri spra­co­vať pred­met­ný člá­nok ako ďal­ší dopl­nko­vý krok ne­kon­čia­cich snáh o zvý­še­nie po­ve­do­mia vy­šet­ro­va­te­ľov ok­res­ných ria­di­teľstiev Po­li­caj­né­ho zbo­ru a od­bor­nej ve­rej­nos­ti ako ta­kej vo vzťa­hu k prob­le­ma­ti­ke tres­tných či­nov vo­jen­ských. 

1          Nie­koľ­ko poz­ná­mok k iden­ti­fi­ko­va­ným prob­lé­mov ap­li­kač­nej praxe

            Dl­ho­do­bo„pretr­vá­va­jú­ca ná­zo­ro­vá ne­jed­not­nosť v ap­li­kač­nej praxi vo vzťa­hu k správ­ne­mu“[5]práv­ne­mu kva­li­fi­ko­va­niu tres­tných či­nov vo­jen­ských sa pre­ja­vi­la v ini­cio­va­ní sú­čin­nos­tných po­rád pros­tred­níc­tvom Vo­jen­skej po­lí­cie s ve­dú­ci­mi pro­ku­rá­tor­mi Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va I, Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Ban­ská Bys­tri­ca a Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Pre­šov, te­da s ok­res­ný­mi pro­ku­rá­tor­mi Ok­res­ných pro­ku­ra­túr za­stre­šu­jú­cich agen­du v zmys­le  us­ta­no­ve­nia § 56ac ods. 1 písm. c) až písm. e) zá­ko­na čís­lo 153/2001 Z. z. o pro­ku­ra­tú­re, kto­rí sa­mi ale­bo pros­tred­níc­tvom ich po­dria­de­ných pro­ku­rá­to­rov za­stu­pu­jú štát v ko­na­niach pred súd­mi o tres­tných či­noch„vo­ja­kov pod­ľa § 128 ods. 3 písm. a), b) a d) Tres­tné­ho zá­ko­na; to nep­la­tí ak ide o tres­tné či­ny uve­de­né v § 14“.[6]Pred­met­né „us­ta­no­ve­nie up­ra­vu­je prís­luš­nosť sú­dov vo ve­ciach, kto­ré do 1.4.2009 spa­da­li do prís­luš­nos­ti vo­jen­ských sú­dov“[7],a kto­rá kon­ve­nu­je s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 7 ods. 2 písm. i) až písm. k) zá­ko­na čís­lo 371/2004 Z. z. o síd­lach a ob­vo­doch sú­dov Slo­ven­skej re­pub­li­ky a o zme­ne zá­ko­na č. 99/1963 Zb. Ob­čian­sky súd­ny po­ria­dok v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov prís­luš­nos­ti Ok­res­ných pro­ku­ra­túr v zmys­le vy­ššie uve­de­né­ho us­ta­no­ve­nia zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re. Dru­hos­tup­ňo­vým sú­dom v zmys­le § 7 ods. 3 písm. i) zá­ko­na čís­lo 371/2004 Z. z. o síd­lach a ob­vo­doch sú­dov Slo­ven­skej re­pub­li­ky a o zme­ne zá­ko­na č. 99/1963 Zb. Ob­čian­sky súd­ny po­ria­dok v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov je Kraj­ský súd v Tren­čí­ne, čo tak­tiež kon­ve­nu­je prís­luš­nos­ti Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry v Tren­čí­ne sta­no­ve­nej us­ta­no­ve­ním § 56ac ods. 1 písm. b) zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re. Sú­čin­nos­tné po­ra­dy pre­beh­li v prie­be­hu me­sia­ca ap­ríl toh­to ro­ku, pri­čom 28. ap­rí­la 2021 bo­la tre­tím z auto­rov toh­to prís­pev­ku pred­lo­že­ná Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­re Slo­ven­skej re­pub­li­ky žia­dosť o za­uja­tie zjed­no­cu­jú­ce­ho sta­no­vis­ka pod sp. zn. Spr 94/21/1101-5 ob­sa­hu­jú­ca zá­pis­ni­ce so sú­čin­nos­tných po­rád s Vo­jen­skou po­lí­ciou.

Sprí­tom­ne­né ar­gu­men­ty ob­siah­nu­té v zá­pis­ni­ciach zo sú­čin­nos­tných po­rád re­zul­tu­jú zá­ver, že v ap­li­kač­nej praxi je ba­dať ná­zo­ro­vú ne­jed­not­nosť vo vzťa­hu k po­sú­de­niu skut­kov oso­bit­nej ka­te­gó­rie pá­cha­te­ľov – pro­fe­sio­nál­nych  vo­ja­kov do­púš­ťa­jú­cich sa tres­tných či­nov vo­jen­ských up­ra­ve­ných v XI. hla­ve oso­bi­tej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na, a to naj­mä „v sú­vis­los­ti s po­ži­tím al­ko­ho­lu pred nás­tu­pom do služ­by, resp. v prie­be­hu vy­ko­ná­va­nia služ­by v pod­na­pi­tom sta­ve.Ďal­ší ok­ruh prob­lé­mov, kto­rý bol iden­ti­fi­ko­va­ný v rám­ci vy­ššie uve­de­ných sú­čin­nos­tných po­rád vy­plý­va zo sku­toč­nos­ti, že via­ce­rí prís­luš­ní­ci oz­bro­je­ných síl po­čas vý­ko­nu služ­by pro­fe­sio­nál­nych vo­ja­kov vy­ko­ná­va­jú čin­nos­ti, kto­ré ma­jú zá­ko­nom č. 281/2015 Z. z. o štát­nej služ­be pro­fe­sio­nál­nych vo­ja­kov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov za­ká­za­né, a to nap­rík­lad pod­ni­ka­nie, člen­stvo v po­li­tic­kých stra­nách a pod., na zá­kla­de čo­ho nespĺňa­jú kri­té­ria pre vý­kon služ­by pro­fe­sio­nál­ne­ho vo­ja­ka a sú pre­pus­te­ní zo slu­žob­né­ho po­me­ru“[8].

2          Správ­ne práv­ne kva­li­fi­ko­va­nie tres­tných či­nov vo­jen­ských

            Vy­chá­dza­júc zo Sta­no­vis­ka Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. k. IV/1 Spr 334/21/1000-3 zo dňa 6. jú­la 2021 vy­pra­co­va­né­ho dru­hým z auto­rov da­né­ho prís­pev­ku a spolu­auto­ra autor­ské­ho ko­lek­tí­vu pod ve­de­ním prof. JUDr. Jo­ze­fa Čen­té­ša, PhD., k Tres­tné­mu zá­ko­nu č. 300/2005 Z. z. vo vzťa­hu ku ko­men­tá­ru k us­ta­no­ve­niam § 379 - § 435 Tres­tné­ho zá­ko­na zá­ro­veň, ako aj vy­jad­ru­júc sub­jek­tív­ny práv­ny ná­zor všet­kých auto­rov k prob­le­ma­ti­ke Vo­jen­ských tres­tných či­nov, mož­no tak ako to už bo­lo  naz­na­če­né vy­ššie­za naj­zá­sad­nej­šie prob­lé­my ap­li­kač­nej praxe ozna­čiť:

I.       Po­ží­va­nie al­ko­ho­lu

II.    Uží­va­nie omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok

III. Vy­ko­ná­va­nie čin­nos­tí za­ká­za­ných oso­bit­ným práv­nym pred­pi­som

Pri bo­de I. je pot­reb­né po­zor­nosť ob­rá­tiť naj­mä na tres­tné či­ny pro­ti po­vin­nos­ti ko­nať vo­jen­skú služ­bu, te­da na tres­tné či­ny z dru­hé­ho di­elu XI. hla­vy oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­ré mož­no v kon­texte načr­tnu­tých prob­lé­mov ap­li­kač­nej praxe s ich správ­nym práv­nym kva­li­fi­ko­va­ním zú­žiť na trest­ný čin ,,Vy­hý­ba­nie sa slu­žob­né­mu úko­nu ale­bo vý­ko­nu vo­jen­skej služ­by“ v zmys­le us­ta­no­ve­ní § 401 až § 404 Tres­tné­ho zá­ko­na. V tej­to spo­ji­tos­ti je pot­reb­né uviesť, že mož­né zoh­ľad­ne­nie ma­te­riál­ne­ho ko­rek­tí­vu je prí­pus­tné iba v pre­či­no­vých ve­ciach, pri­čom pre­či­nom„je trest­ný čin spá­cha­ný z ned­ban­li­vos­ti ale­bo úmy­sel­ný trest­ný čin, za kto­rý ten­to zá­kon v oso­bit­nej čas­ti us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slo­bo­dy s hor­nou hra­ni­cou tres­tnej sadz­by nep­re­vy­šu­jú­cou päť ro­kov“[9].Trest­ný čin ,,Vy­hý­ba­nie sa slu­žob­né­mu úko­nu ale­bo vý­ko­nu vo­jen­skej služ­by“ v zmys­le us­ta­no­ve­ní § 401 až § 403 Tres­tné­ho zá­ko­na je úmy­sel­ným tres­tným či­nom a trest­ný čin pod­ľa § 404 Tres­tné­ho zá­ko­na mož­no spá­chať­buď úmy­sel­ným ko­na­ním ale­bo ,,čo aj z ned­ban­li­vos­ti".

Pri tres­tných či­noch pod­ľa § 401 ods. 1 (ako aj ods. 2) a § 403 Tres­tné­ho zá­ko­na je zá­klad­ná vý­me­ra hor­nej hra­ni­ce tres­tnej sadz­by nep­re­vy­šu­jú­ca tri ro­ky, u tres­tných či­nov pod­ľa § 402 a § 404 Tres­tné­ho zá­ko­na je v zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te uve­de­ných tres­tných či­nov vý­me­ra hor­nej hra­ni­ce tres­tnej sadz­by pre­vy­šu­jú­ca tri ro­ky, a to až päť ro­kov. Pri tres­tnom či­ne pod­ľa § 401 ods. 1 (ako aj pri ods. 2) a pod­ľa § 403 Tres­tné­ho zá­ko­na bu­de pre­to skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie vy­ko­ná­vať po­ve­re­ný prís­luš­ník Vo­jen­skej po­lí­cie s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 10 ods. 7 písm. e) Tres­tné­ho po­riad­ku. Vo zvyš­ných prí­pa­doch je v zmys­le § 202 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku za­lo­že­ná prís­luš­nosť vy­šet­ro­va­te­ľa Po­li­caj­né­ho zbo­ru s pou­ka­zom na § 10 ods. 7 písm. a) toh­to zá­ko­na. Z dô­vo­du, že zá­ko­no­dar­ca v Tres­tnom po­riad­ku pou­žil iba poj­mo­ló­giu vy­šet­ro­va­teľ Po­li­caj­né­ho zbo­ru, z kto­rej pri ap­li­ká­cii us­ta­no­ve­nia § 15 Tres­tné­ho po­riad­ku per ana­lo­giam vy­plý­va, že vec­ne prís­luš­ným na reali­zá­ciu skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia je vy­šet­ro­va­teľ Po­li­caj­né­ho zbo­ru, slu­žob­ne za­ra­de­ný na Od­bo­re kri­mi­nál­nej po­lí­cie Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Prís­luš­nosť Ok­res­né­ho ale­bo Kraj­ské­ho ria­di­teľ­stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru, prí­pad­ne Pre­zí­dia po­li­caj­né­ho zbo­ru ale­bo v štruk­tú­re Ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry, je tá­to rie­še­ná inter­ným ak­tom ria­de­nia- Na­ria­de­ním mi­nis­tra vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky o vy­me­dze­ní prís­luš­nos­ti út­va­rov Po­li­caj­né­ho zbo­ru a út­va­rov Mi­nis­ter­stva vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky pri od­ha­ľo­va­ní tres­tných či­nov, pri zis­ťo­va­ní ich pá­cha­te­ľov a o pos­tu­pe v tres­tnom ko­na­ní čís­lo 175 z 30. de­cem­bra 2010, kto­ré za­kla­dá prís­luš­nosť vy­šet­ro­va­te­ľa Po­li­caj­né­ho zbo­ru slu­žob­ne za­ra­de­né­ho na Od­bo­re kri­mi­nál­nej po­lí­cie mies­tne prís­luš­né­ho Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Pre úče­ly da­nej té­my je pot­reb­né uviesť, že skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie o pre­či­noch, u kto­rých hro­zí pá­cha­te­ľo­vi trest od­ňa­tia slo­bo­dy pre­vy­šu­jú­ci tri ro­ky, vy­ko­ná­va vy­šet­ro­va­teľ Po­li­caj­né­ho zbo­ru.

Pre úpl­nosť je pot­reb­né uviesť, že pre­či­no­vé tres­tné ve­ci (§ 402 ods. 1 a § 404 TZ), o kto­rých je prís­luš­ný vy­ko­ná­vať skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie vy­šet­ro­va­teľ Od­bo­ru kri­mi­nál­nej po­lí­cie mies­tne prís­luš­né­ho Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru sú spo­je­né s ob­li­ga­tór­nou po­vin­nos­ťou toh­to sub­jek­tu vy­spo­ria­dať sa v od­ôvod­ňu­jú­cej čas­ti svoj­ho roz­hod­nu­tia  o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia s ma­te­riál­nym ko­rek­tí­vom ve­dú­cim k zoh­ľad­ne­niu ale­bo ne­zoh­ľad­ne­niu even­tuál­nych pen­dánt. O to viac mu­sí aj po­ve­re­ný prís­luš­ník Vo­jen­skej po­lí­cie pri pre­či­noch pod­ľa § 401 ods. 1, ods. 2 a pri § 403 Tres­tné­ho zá­ko­na skú­mať pri vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ma­te­riál­ny ko­rek­tív.

 Práv­na úp­ra­va oso­bit­né­ho zá­ko­na ob­sa­hu­je ka­te­go­ric­ký zá­kaz pre pro­fe­sio­nál­nych vo­ja­kov „užiť omam­né ale­bo psy­chot­rop­né lát­ky, nas­tú­piť v slu­žob­nom ča­se na vý­kon štát­nej služ­by pod vply­vom al­ko­ho­lu, po­žiť al­ko­ho­lic­ké ná­po­je v slu­žob­nom ča­se ale­bo po­čas vy­sla­nia na pl­ne­nie úloh mi­mo úze­mia Slo­ven­skej re­pub­li­ky pod­ľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) ale­bo pod­ľa § 78“.[10]Ci­to­va­né us­ta­no­ve­nie na­priek v ňom ob­siah­nu­tom zá­ka­ze nie je ob­jek­tív­ne spô­so­bi­lé za­brá­niť po­ži­tiu al­ko­ho­lu ale­bo prí­pad­né­mu uži­tiu ná­vy­ko­vej lát­ky vo­ja­kom v ča­se pred­chá­dza­jú­com ča­su vý­ko­nu služ­by, prí­pad­ne bez­pros­tred­ne pred nás­tu­pom do služ­by. Žiad­na práv­na nor­ma to­tiž ne­mô­že úpl­ne ob­me­dziť pro­fe­sio­nál­ne­ho vo­ja­ka vo vý­ko­ne je­ho práv v mi­mop­ra­cov­nom ča­se, nap­rík­lad aj kon­zu­mo­vať al­ko­ho­lic­ké ná­po­je, ok­rem prí­pa­du, že to má vý­slov­ne za­ká­za­né, av­šak iba po ur­či­tý sta­no­ve­ný čas, nap­rík­lad z dô­vo­du za­ra­de­nia pro­fe­sio­nál­ne­ho vo­ja­ka do slu­žob­nej­po­ho­to­vos­ti, po­čas kto­rej­sa sí­ce mô­že na­chá­dzať na ad­re­se svoj­ho byd­lis­ka, ale pre prí­pad vy­hlá­se­nia po­ho­to­vos­ti (§ 105 zá­ko­na č. 281/2015 Z. z. o štát­nej služ­be pro­fe­sio­nál­nych vo­ja­kov a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov) mu­sí byť spô­so­bi­lý k pl­ne­niu slu­žob­ných po­vin­nos­tí, te­da nes­mie byť pod vply­vom al­ko­ho­lu. To sa sa­moz­rej­me tý­ka aj po­ži­tia ná­vy­ko­vých lá­tok.

Po­ži­tie al­ko­ho­lu ale­bo prí­pad­né uži­tie ná­vy­ko­vej lát­ky vo­ja­kom je vo vzťa­hu mož­né­mu vy­vo­de­niu tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti toh­to špe­ciál­ne­ho sub­jek­tu de­ter­mi­no­va­né ma­te­riál­nym ko­rek­tí­vom a sub­jek­tív­nou strán­kou.

 Tres­tné­ho či­nu v zmys­le § 401 Tres­tné­ho zá­ko­na sa do­pus­tí ten „kto v úmys­le vy­hnúť sa pl­ne­niu slu­žob­né­ho úko­nu sa poš­ko­dí na zdra­ví, pred­stie­ra cho­ro­bu, fal­šu­je lis­ti­nu, zneu­ži­je ná­vy­ko­vú lát­ku ale­bo pou­ži­je iný ús­kok“.[11]

Pries­tup­ku na úse­ku ochra­ny pred al­ko­ho­liz­mom a iný­mi toxiko­má­nia­mi„sa do­pus­tí ten, kto po­ži­je al­ko­ho­lic­ký ná­poj ale­bo uži­je inú ná­vy­ko­vú lát­ku, ho­ci vie, že  bu­de vy­ko­ná­vať za­mes­tna­nie ale­bo inú čin­nosť, pri kto­rej by mo­hol oh­ro­ziť zdra­vie ľu­dí ale­bo poš­ko­diť ma­je­tok“.[12]

Vo vzťa­hu k ci­to­va­né­mu us­ta­no­ve­niu zá­ko­na o pries­tup­koch je však pri bliž­šom poh­ľa­de zis­ti­teľ­né, že mu­sí prísť ku ku­mu­la­tív­ne­mu spl­ne­niu via­ce­rých pod­mie­nok (úmy­sel po­žiť al­ko­hol, ve­do­mosť o vý­ko­ne ta­ké­ho za­mes­tna­nia ale­bo inej čin­nos­ti, pri kto­rej by moh­lo byť oh­ro­ze­né zdra­vie ľu­dí ale­bo poš­ko­de­ný ma­je­tok). Pl­ne­nie väč­ši­ny slu­žob­ných úloh ale­bo po­vin­nos­tí však so se­bou ne­ne­sie mož­nosť oh­ro­ze­nia zdra­via ľu­dí ale­bo poš­ko­de­nia ma­jet­ku. V pod­mien­kach Oz­bro­je­ných síl Slo­ven­skej re­pub­li­ky ide pri vý­ko­ne služ­by pod vply­vom al­ko­ho­lu o po­ru­še­nie zá­klad­ných po­vin­nos­tí pro­fe­sio­nál­ne­ho vo­ja­ka pod­ľa § 134 ods. 2  písm. a) až d) zá­ko­na o štát­nej služ­be pro­fe­sio­nál­nych vo­ja­kov, pod­ľa kto­ré­ho vo­jak nes­mie užiť omam­né ale­bo psy­chot­rop­né lát­ky; nas­tú­piť v slu­žob­nom ča­se na vý­kon štát­nej služ­by pod vply­vom al­ko­ho­lu; po­žiť al­ko­ho­lic­ké ná­po­je v slu­žob­nom ča­se ale­bo po­čas vy­sla­nia na pl­ne­nie úloh mi­mo úze­mia Slo­ven­skej re­pub­li­ky pod­ľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) ale­bo pod­ľa § 78; viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lo pod vply­vom al­ko­ho­lu ale­bo iných omam­ných ale­bo psy­chot­rop­ných lá­tok a v dôs­led­ku to­ho spô­so­biť dop­rav­nú ne­ho­du.

Pod­ľa zá­ko­na o štát­nej služ­be pro­fe­sio­nál­nych vo­ja­kov je dis­cip­li­nár­nym pre­vi­ne­ním „za­vi­ne­né po­ru­še­nie ale­bo nespl­ne­nie zá­klad­ných po­vin­nos­tí ve­li­te­ľa ale­bo pro­fe­sio­nál­ne­ho vo­ja­ka ale­bo za­vi­ne­né po­ru­še­nie zá­ka­zov ale­bo ob­me­dze­ní pro­fe­sio­nál­ne­ho vo­ja­ka, ak nie je tres­tným či­nom ale­bo pries­tup­kom; za­vi­ne­ným po­ru­še­ním ale­bo nespl­ne­ním zá­klad­ných po­vin­nos­tí a za­vi­ne­ným po­ru­še­ním zá­ka­zov ale­bo ob­me­dze­ní sa ro­zu­mie úmy­sel­né ko­na­nie ale­bo ned­ban­li­vos­tné ko­na­nie ve­li­te­ľa ale­bo pro­fe­sio­nál­ne­ho vo­ja­ka ale­bo opo­me­nu­tie ko­na­nia ve­li­te­ľom ale­bo pro­fe­sio­nál­nym vo­ja­kom.“.[13]

Na zá­kla­de uve­de­né­ho vy­plý­va, že vy­ššie ci­to­va­ná práv­na úp­ra­va uve­de­ná v zá­ko­ne o štát­nej služ­be pro­fe­sio­nál­nych vo­ja­kov je vo vzťa­hu k pries­tup­ku na úse­ku ochra­ny pred al­ko­ho­liz­mom a iný­mi toxiko­má­nia­mi, kto­rá je nor­mou všeo­bec­nou, pre tú­to nor­mou špe­ciál­nou. Pre­to po­kiaľ sku­tok ne­napĺňa  zna­ky niek­to­ré­ho z tres­tných či­nov pod­ľa § 401 až 404 Tres­tné­ho zá­ko­na, nap­rík­lad v dôs­led­ku níz­kej hla­di­ny al­ko­ho­lu v kr­vi a po­dob­ne, nie je mož­né ta­ký­to sku­tok po­sú­diť ako pries­tu­pok na úse­ku ochra­ny pred al­ko­ho­liz­mom a iný­mi toxiko­má­nia­mi, ale ako po­ru­še­nie slu­žob­né­ho pred­pi­su a zá­ko­na, kto­ré za­ka­zu­jú vý­kon vo­jen­skej služ­by (slu­žob­ných po­vin­nos­tí) pod vply­vom al­ko­ho­lu, te­da dis­cip­li­nár­ne pre­vi­ne­nie, po­kiaľ sku­tok ne­napĺňa zna­ky niek­to­ré­ho z tres­tných či­nov pod­ľa § 401 až 404 Tres­tné­ho zá­ko­na (nap­rík­lad pre níz­ku hla­di­nu al­ko­ho­lu v kr­vi a po­dob­ne.)

Na ok­raj po­sú­de­nia prob­lé­mu spá­chania proti­práv­ne­ho ko­na­nia pro­fe­sio­nál­nym vo­ja­kom uži­tím al­ko­ho­lu je pot­reb­né poz­na­me­nať, že pro­fe­sio­nál­ny vo­jak sa mô­že do­pus­tiť aj pries­tup­ku na úse­ku ochra­ny pred al­ko­ho­liz­mom a iný­mi toxiko­má­nia­mi pod­ľa § 30 ods. 1 písm. f), g) ale­bo h) zá­ko­na o pries­tup­koch, av­šak spá­cha­né­ho mi­mo slu­žob­nej čin­nos­ti, resp. sa mô­že do­pus­tiť pries­tup­ku pro­ti bez­peč­nos­ti a ply­nu­los­ti ces­tnej pre­máv­ky pod­ľa § 22 ods. 1 písm. d), e) ale­bo f) zá­ko­na o pries­tup­koch, ale spá­chanie ta­ké­ho­to pries­tup­ku mi­mo vý­ko­nu vo­jen­skej služ­by, vo­jen­ských po­vin­nos­tí ne­napĺňa zna­ky niek­to­ré­ho z tres­tných či­nov pod­ľa § 401 až 404 Tres­tné­ho zá­ko­na.

Pre roz­lí­še­nie vy­ššie uve­de­ných fo­riem proti­práv­nych ko­na­ní je vo vzťa­hu k sub­jek­tív­nej strán­keemi­nen­tné už vy­ššie uve­de­né zjed­no­cu­jú­ce sta­no­vis­ko Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky spra­co­va­né dru­hým z auto­rov toh­to prís­pev­ku, a to v tom sme­re, že pre sub­su­mo­va­nie ko­na­nia – prí­cho­du vo­ja­ka na pra­co­vis­ko v sna­he  nas­tú­piť do vý­ko­nu služ­by mu­sí byť hla­di­na al­ko­ho­lu preu­ká­za­teľ­ne nes­pô­so­bi­lá ov­plyv­niť schop­nosť vo­ja­ka riad­ne vy­ko­nať služ­bu.„Za ta­kú­to hla­di­nu al­ko­ho­lu je mož­né po­va­žo­vať 0,2 pro­mi­le al­ko­ho­lu v kr­vi. U ta­ké­ho­to množ­stva al­ko­ho­lu v kr­vi nie je mož­né kon­šta­to­vať o nas­tú­pe­ní v slu­žob­nom ča­se na vý­kon štát­nej služ­by pod vply­vom al­ko­ho­lu.“[14] Pri na­me­ra­nej hla­di­ne al­ko­ho­lu v kr­vi nad 0,2 pro­mi­le je pot­reb­né  ta­ké­to ko­na­nie kva­li­fi­ko­vať ako trest­ný čin vy­hý­ba­nia sa slu­žob­né­mu úko­nu v zmys­le § 401 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, pre­to­že u vo­ja­ka je sprí­tom­ne­ný mi­ni­mál­ne do­lu­sin­di­rec­tus.

Vo vzťa­hu k zoh­ľad­ne­niu ma­te­riál­ne­ho ko­rek­tí­vu ako di­fe­ren­cu­jú­ce­ho kri­té­ria ur­ču­jú­ce­ho po­mys­le­né man­ti­ne­ly me­dzi dis­cip­li­nár­nym pre­vi­ne­ným a tres­tným či­nom je ne­vyh­nut­né zoh­ľad­niť vý­znam kon­krét­ne­ho slu­žob­né­ho úko­nu, pl­ne­niu kto­ré­ho sa pá­cha­teľ plá­no­val vy­hnúť ale­bo sa mu reál­ne vy­hol.

Na tom­to mies­te je pot­reb­né pou­ká­zať na úp­ra­vu zá­klad­nej po­vin­nos­ti vo­ja­ka pod­ľa § 134 ods. 2 písm. b) až d) zá­ko­na o štát­nej služ­be pro­fe­sio­nál­nych vo­ja­kov, pod­ľa kto­ré­ho pro­fe­sio­nál­ny vo­jak nes­mie nas­tú­piť v slu­žob­nom ča­se na vý­kon štát­nej služ­by pod vply­vom al­ko­ho­lu; po­žiť al­ko­ho­lic­ké ná­po­je v slu­žob­nom ča­se ale­bo po­čas vy­sla­nia na pl­ne­nie úloh mi­mo úze­mia Slo­ven­skej re­pub­li­ky pod­ľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) ale­bo pod­ľa § 78; viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lo pod vply­vom al­ko­ho­lu ale­bo iných omam­ných ale­bo psy­chot­rop­ných lá­tok a v dôs­led­ku to­ho spô­so­biť dop­rav­nú ne­ho­du.

To­tož­ne nie je mož­né po­su­dzo­vať ko­na­nie vo­ja­ka, v dôs­led­ku kto­ré­ho ten­to špe­ciál­ny sub­jekt ne­vy­ko­ná nap­rík­lad po­ra­do­vú príp­ra­vu s po­ku­som o vy­hnu­tie sa pl­ne­niu ale­bo reál­ne­vyh­nu­tie sa pl­ne­niu úloh„pl­ne­ných Vo­jen­ským spra­vo­daj­stvom pri na­sa­de­ní špe­ci­fic­kých pros­tried­kov.“[15]

Pre úpl­nosť je pot­reb­né de­fi­no­vať poj­mo­vý znak ,,slu­žob­ný úkon“ ako kon­krét­nu slu­žob­nú úlo­hu „kto­rú má vo­jak spl­niť, ako nap­rík­lad zú­čas­tniť sa cvič­ných stre­lieb, zú­čas­tniť sa bo­jo­vé­ho vý­cvi­ku a pod. Slu­žob­ný úkon je po­vin­nosť vy­plý­va­jú­ca po­dria­de­né­mu z roz­ka­zu na­dria­de­né­ho ale­bo vy­plý­va­jú­ca zo slu­žob­ných úloh. Za slu­žob­ný úkon je mož­né po­va­žo­vať iba ta­ké úko­ny, kto­ré ma­jú pria­my sú­vis s pl­ne­ním slu­žob­ných po­vin­nos­tí, s pl­ne­ním vý­ko­nu vo­jen­skej služ­by“.[16]

Zá­ve­rom tej­to čas­ti prís­pev­ku pok­la­da­jú auto­ri za vhod­né iden­ti­fi­ko­vať eš­te je­den čias­tko­vý prob­lém ap­li­kač­nej praxe vo vzťa­hu k ma­te­riál­ne­mu ko­rek­tí­vu, a to správ­ne ur­če­nie správ­ne­ho or­gá­nu vo­ja­ka v tých prí­pa­doch, ke­dy sí­ce prí­de pros­tred­níc­tvom vy­šet­ro­va­te­ľa Od­bo­ru kri­mi­nál­nej po­lí­cie Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru ku ko­rek­tné­mu pos­tú­pe­niu ve­ci, čo do ma­te­riál­ne­ho po­ja­tia skut­ku av­šak k nes­práv­ne­mu pos­tú­pe­niu ve­ci, čo do kom­pe­ten­cie re­ci­pien­ta. Do­po­siaľ je za­zna­me­na­ných množ­stvo prí­pa­dov, ke­dy vy­ššie uve­de­ný or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní pos­tú­pi vec na pre­jed­na­nie pries­tup­ku Vo­jen­skej po­lí­cii. Tu je však nut­né uviesť, že Vo­jen­ská po­lí­cia nie je správ­nym or­gá­nom vo vzťa­hu k pro­fe­sio­nál­nym vo­ja­kom, ale or­gá­nom ob­jas­ňu­jú­cim pries­tup­ky vo­ja­kov s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 58 ods. 3 písm. b) zá­ko­na o pries­tup­koch, pri­čom pos­ta­ve­nie správ­ne­ho or­gá­nu vo vzťa­hu k vo­ja­kom zá­ko­no­dar­ca priz­ná­va ich ve­li­te­ľom, čo mož­no oprieť o nas­le­dov­nú for­mu­lá­ciu: „Pro­fe­sio­nál­ny vo­jak po­čas vý­ko­nu štát­nej služ­by po­dlie­ha dis­cip­li­nár­nej prá­vo­mo­ci pod­ľa toh­to zá­ko­na. Dis­cip­li­nár­nu prá­vo­moc pod­ľa toh­to zá­ko­na vo­či pro­fe­sio­nál­ne­mu vo­ja­ko­vi má ve­li­teľ“.[17]Z ci­to­va­né­ho us­ta­no­ve­nia mož­no te­da lo­gic­ky vy­vo­diť tie­to zá­ve­ry:

I.                   Vo­jen­ská po­lí­cia je v po­do­be kon­krét­ne­ho ve­li­te­ľa správ­nym or­gá­nom pre jej prís­luš­ní­kov po do­bu tr­va­nia ich slu­žob­né­ho po­me­ru

II.                Ve­li­teľ vo­ja­ka je je­ho správ­nym or­gá­nom iba po do­bu tr­va­nia je­ho slu­žob­né­ho po­me­ru bez oh­ľa­du na to ke­dy ku skut­ku priš­lo ale­bo ten­to vy­šiel naj­avo

III.             V zvyš­ných prí­pa­doch je pr­vos­tup­ňo­vým správ­nym or­gá­nom mies­te prís­luš­ný od­bor všeo­bec­nej vnú­tor­nej sprá­vy, pries­tup­ko­vé od­de­le­nie Ok­res­né­ho úra­du.

 

2.1       Správ­ne práv­ne kva­li­fi­ko­va­nie tres­tných či­nov vo­jen­ských v sú­vis­los­ti s uží­va­ním omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok

Ab­so­lút­ny zá­kaz uži­tia omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok vo­jak­mi rep­re­zen­tu­je di­kcia oso­bit­né­ho zá­ko­na: „Pro­fe­sio­nál­ny vo­jak nes­mie užiť omam­né ale­bo psy­chot­rop­né lát­ky“.[18]Vo­jen­ská po­lí­cia za­zna­me­na­la prí­pa­dy, v kto­rých do­chá­dza k ten­den­čné­mu po­ru­še­niu pred­met­né­ho zá­ka­zu vo­jak­mi v sna­he byť pos­tih­nu­tý v pries­tup­ko­vo-práv­nej ro­vi­ne, kto­ré má ok­rem iné­ho aj nás­le­dok v po­do­be skon­če­nia služ­by pro­fe­sio­nál­ne­ho vo­ja­ka s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 83 ods. 1 písm. c) vy­ššie ci­to­va­né­ho zá­ko­na. Je však pot­reb­né kon­šta­to­vať, že uve­de­ný úmy­sel pá­cha­te­ľa je mi­mo­riad­ne ná­roč­né preu­ká­zať. V tých­to prí­pa­doch je pot­reb­né dôs­led­ne di­fe­ren­co­vať me­dzi sub­su­mo­va­ním ta­ké­ho­to ko­na­nia vo­ja­ka pod us­ta­no­ve­nie § 30 ods. 1 písm. f) zá­ko­na o pries­tup­koch (ak bol sku­tok spá­cha­ný mi­mo slu­žob­nej čin­nos­ti) ale­bo­ho po­sú­diť ako dis­cip­li­nár­ne pre­vi­ne­nie pod­ľa § 134 ods. 2 písm. a) zá­ko­na o štát­nej služ­be pro­fe­sio­nál­nych vo­ja­kov ale­bo pod us­ta­no­ve­nie § 401 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na. Iný­mi slo­va­mi je ne­vyh­nut­ne pot­reb­né zis­tiť ta­ký skut­ko­vý stav, kto­rý preu­ká­že, či v tom­to sme­re nep­riš­lo zo stra­ny vo­ja­ka k ús­ko­ku mo­ti­vo­va­né­ho sna­hou vy­hnúť sa vý­ko­nu služ­by.

Zá­ro­veň je však pre úpl­nosť pot­reb­né uviesť, že čo i len sto­po­vé množ­stvá omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok sa v or­ga­niz­me člo­ve­ka na­chá­dza­jú znač­ne dlh­šiu do­bua­ko al­ko­hol. Z uve­de­né­ho dô­vo­du je ich množ­stvo v or­ga­niz­me a spô­so­bi­losť ov­plyv­niť vo­ja­ka vo vzťa­hu k vý­ko­nu služ­by pot­reb­né vy­ko­nať pros­tred­níc­tvom zna­lec­ké­ho skú­ma­nia, vý­hrad­ne kto­ré­ho vý­sle­dok mô­že tvo­riť re­le­vant­ný pod­klad pre mož­né kva­li­fi­ko­va­nie da­né­ho ko­na­nia ako trest­ný čin v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 401 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na. Sa­moz­rej­me, rov­na­ko ako v prí­pa­de al­ko­ho­lu, mu­sí ísť o množ­stvo spô­so­bi­lé ov­plyv­niť vý­kon služ­by vo­ja­ka, v žiad­nom prí­pa­de ne­mož­no ho­vo­riť o zvyš­ko­vom sto­po­vom množ­stve. V ta­kých­to prí­pa­doch nie je mož­né vy­vo­dzo­vať vo­či vo­ja­ko­vi tres­tnop­ráv­nu zod­po­ved­nosť.

2.2       Pár poz­ná­mok k roz­lí­še­niu jed­not­li­vých tres­tných či­nov vo­jen­ských v nad­väz­nos­ti na špe­ci­fi­ká po­ži­tia ná­vy­ko­vej lát­ky

                        Pre správ­ne sub­su­mo­va­nie ko­na­nia vo­ja­ka, kto­rý po­žil ná­vy­ko­vú lát­ku pod niek­to­rý z taxatív­ne­ho vý­poč­tu tres­tných či­nov vo­jen­ských je pot­reb­né zoh­ľad­niť ur­či­té pen­zum in­for­má­cií vzťa­hu­jú­cich sa k ty­pu vo­ja­kom vy­ko­ná­va­nej služ­by a mo­men­tu za­ča­tia jej vy­ko­ná­va­nia čo sa per ana­lo­giam pre­ja­vu­je v zoh­ľad­ne­ní zá­sa­dy špe­cia­li­ty a sub­si­dia­ri­ty vo­jen­ských tres­tných či­nov.

Ne­mož­no to­tož­ne práv­ne kva­li­fi­ko­vať ko­na­nie vo­ja­ka, kto­rý po­čas pl­ne­nia slu­žob­né­ho úko­nu pl­ní úlo­hy stráž­nej a do­zor­nej služ­by ale­bo úlo­hy pri ob­ra­ne vzduš­né­ho pries­to­ru a ko­na­nie vo­ja­ka pl­nia­ce­ho ,,iné“ úlo­hy, kto­rých vý­znam však ne­mô­že byť vzhľa­dom na ob­li­ga­tór­ne zoh­ľad­ne­nie ma­te­riál­ne­ho ko­rek­tí­vu pri pre­či­no­vých tres­tných ve­ciach ne­patr­ný, čo sa pre­ja­vu­je v mož­nos­ti ale­bo ne­mož­nos­ti vy­vo­de­nia tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti.,,V sú­la­de s práv­nym ná­zo­rom, kto­rý bol za­uja­tý vo­jen­ským ko­lé­giom NS pod. sp. zn. Nvt 2/66 sa za­stá­va ná­zor, že je nut­né vždy hod­no­tiť zá­važ­nosť či­nu a okol­nos­ti prí­pa­du, kto­ré bu­dú roz­ho­du­jú­cim kri­té­riom pre po­su­dzo­va­nie, či ide o trest­ný čin ale­bo o dis­cip­li­nár­ny pries­tu­pok, kto­rý mô­že ve­li­teľ ale­bo ná­čel­ník vy­ba­viť v rám­ci dis­cip­li­nár­nej prá­vo­mo­ci.“[19]

Z uve­de­nej for­mu­lá­cie mož­no vy­vo­diť zá­ver, že kon­zu­má­cia ná­vy­ko­vej lát­ky vo­ja­kom po­čas vý­ko­nu ,,bež­ných“, nie však vý­zna­mo­vo ne­patr­ných, úloh má byť správ­ne práv­ne kva­li­fi­ko­va­ná ako pre­čin Vy­hý­ba­nia sa slu­žob­né­mu úko­nu v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 401 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na a ko­na­nie vo­ja­ka, kto­rý sa da­né­ho ko­na­nia do­pus­tí pri pl­ne­ní úloh stráž­nej služ­by za­kla­dá ob­li­ga­tór­nu po­vin­nosť sub­su­mo­va­nia ta­ké­ho­to ko­na­nia pod us­ta­no­ve­nie § 407 Tres­tné­ho zá­ko­na. Ana­lo­gic­ky, vy­ššie po­pi­so­va­né ko­na­nie pri pl­ne­ných úlo­hách do­zor­nej služ­by za­kla­dá po­doz­re­nie z po­ru­še­nia po­vin­nos­tí do­zor­nej služ­by pod­ľa § 408 Tres­tné­ho zá­ko­na a rov­na­ko to­mu tak je pri tres­tnom či­ne po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­tí pri ob­ra­ne vzduš­né­ho pries­to­ru v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 409 Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­ré­ho sa spra­vid­la bu­dú môcť do­pus­tiť vo­ja­ci v štruk­tú­rach vzduš­ných síl oz­bro­je­ných síl Slo­ven­skej re­pub­li­ky. V tom­to sme­re je vhod­né pou­ká­zať na inter­ný akt ria­de­nia, a to kon­krét­ne na čl. 6 ods. 9 písm. a) Na­ria­de­nia ná­čel­ní­ka Ge­ne­rál­ne­ho štá­bu oz­bro­je­ných síl Slo­ven­skej re­pub­li­ky o or­ga­ni­zá­cii a zá­sa­dách vý­ko­nu slu­žieb v zme­ne vo­jen­ské­ho út­va­ru Oz­bro­je­ných síl Slo­ven­skej re­pub­li­ky, z kto­ré­ho re­zul­tu­je strikt­ný zá­kaz po­ži­tia ná­vy­ko­vej lát­ky vo­jak­mi po­čas vý­ko­nu do­zor­nej, ako aj stráž­nej služ­by.

V tej­to spo­ji­tos­ti je pre úpl­nosť vhod­né za­de­fi­no­vať zá­klad­nú poj­mo­ló­giu (stráž­na služ­ba, do­zor­ná služ­ba a služ­ba pri ob­ra­ne vzduš­né­ho pries­to­ru), ako aj ve­no­vať ele­men­tár­nu po­zor­nosť práv­nej úp­ra­ve tres­tné­ho či­nu vy­hý­ba­nie sa slu­žob­né­mu úko­nu v zmys­le § 403 Tres­tné­ho zá­ko­na.

Pred­met­né us­ta­no­ve­nie je príz­nač­né od­liš­nou for­mou za­vi­ne­nia aké je pri tres­tných či­noch pod­ľa § 401 a § 402 Tres­tné­ho zá­ko­na. Zá­kla­dom je uži­tie ná­vy­ko­vej lát­ky po­čas služ­by a nie v ča­se pred jej nas­tú­pe­ním.

Vo vzťa­hu k vy­ššie naz­na­če­nej pot­re­be de­fi­no­va­nia poj­mo­ló­gie je stráž­nu služ­bu mož­né de­fi­no­vať ako služ­bu,,,kto­rú slu­žob­né pred­pi­sy plat­né v oz­bro­je­ných si­lách a zbo­roch vý­slov­ne ozna­ču­jú za stráž­nu služ­bu (ale­bo za služ­bu, kto­rá vy­ka­zu­je všet­ky zna­ky ty­pic­ké pre stráž­nu služ­bu). Ako inú ob­dob­nú služ­bu mož­no po­su­dzo­vať služ­bu, kto­rá svo­jim úče­lom, spô­so­bom vý­ko­nu a svo­jim vý­zna­mom je rov­no­cen­ná stráž­nej služ­be, i keď ne­vy­ka­zu­je uve­de­né ty­pic­ké zna­ky stráž­nej služ­by a nie je vý­slov­ne ako stráž­na služ­ba ozna­če­ná“.[20] Vo vzťa­hu k ci­to­va­nej­de­fi­ní­ciije nut­né dopl­niť, že sprie­vod­ným zna­kom stráž­nej služ­by je vý­zbroj vo­ja­kov­do tej­to služ­by za­ra­de­ných, kto­rí na účel jej vý­ko­nu dis­po­nu­jú strel­ný­mi zbra­ňa­mi s vop­red ur­če­ným pa­leb­ným prie­me­rom. Vý­zbroj v po­do­be strel­nej zbra­ne bez ná­bo­jov ale­bo vý­zbroj inou ako strel­nou zbra­ňou má za nás­le­dok, že služ­bu nie je mož­né de­fi­no­vať ako služ­bu stráž­nu. V tej­to spo­ji­tos­ti je pot­reb­né do­dať, že i služ­ba ob­dob­ná služ­be stráž­nej mu­sí byť vy­zbro­je­ná strel­ný­mi zbra­ňa­mi s prís­luš­ným poč­tom stre­li­va, inak ju nie je mož­né po­va­žo­vať za ta­kú­to služ­bu.

Do­zor­nú služ­bu mož­no de­fi­no­vať ako služ­bu,,,kto­rú slu­žob­né pred­pi­sy oz­bro­je­ných síl ale­bo oz­bro­je­ných zbo­rov vý­slov­ne ozna­ču­jú za do­zor­nú služ­bu. Za inú služ­bu sa po­va­žu­je služ­ba, kto­rá sí­ce tak­to vý­slov­ne ozna­če­ná nie je, ale svo­jim vý­zna­mom zod­po­ve­dá do­zor­nej služ­be, napr. po­riad­ko­vé hliad­ky“.[21],,Pre roz­li­šo­va­nie práv­nej kva­li­fi­ká­cie pod­ľa us­ta­no­ve­ní § 407 TZ ale­bo § 408 TZ sú ok­rem iné­ho roz­ho­du­jú­ce tie­to kri­té­riá:

-          z ob­jek­tív­nej strán­ky ozna­če­nie služ­by v den­nom roz­ka­ze plat­né pre ce­lý čas vý­ko­nu tej­to služ­by,

-          zo sub­jek­tív­nej strán­ky ve­do­mie pá­cha­te­ľa o tom, do aké­ho dru­hu služ­by bol roz­ka­zom ur­če­ný“.[22]

Služ­bu pri ob­ra­ne vzduš­né­ho pries­to­ru mož­no de­fi­no­vať ako služ­bu,„kto­rá sí­ce nie je to­tož­ná so stráž­nou služ­bou, ale svo­jou po­va­hou a vý­zna­mom je pl­ne­ním bo­jo­vej úlo­hy. Služ­ba vy­ža­du­je vy­so­ké ná­ro­ky na kva­li­tu jej vý­ko­nu, vy­so­ký stu­peň jej os­tra­ži­tos­ti a vy­so­kej bde­los­ti. Jej úče­lom je za­is­ťo­va­nie kon­tro­ly a ob­ra­ny vzduš­né­ho pries­to­ru. Je to služ­ba vy­ko­ná­va­ná na zvláš­tnych za­ria­de­niach ur­če­ných k za­is­te­niu ob­ra­ny vzduš­né­ho pries­to­ru. Služ­bu pri ob­ra­ne vzduš­né­ho pries­to­ru Slo­ven­skej re­pub­li­ky za­bez­pe­ču­jú rá­dio­tech­nic­ké hlás­ky, jed­not­ky proti­lie­tad­lo­vé­ho ra­ke­to­vé­ho voj­ska a stí­ha­cie le­tec­ké jed­not­ky s cen­tra­mi ria­de­nia a ve­le­nia“.[23]

Pre roz­lí­še­nie us­ta­no­ve­nia § 407 a § 409 Tres­tné­ho zá­ko­na je pot­reb­né uviesť, že ,,us­ta­no­ve­nie § 409 o po­ru­šo­va­ní po­vin­nos­ti pri ob­ra­ne vzduš­né­ho pries­to­ru je v po­me­re špe­cia­li­ty k us­ta­no­ve­niu § 407 o po­ru­šo­va­ní po­vin­nos­ti stráž­nej služ­by. Pre­to je jed­no­čin­ný sú­beh me­dzi tý­mi­to us­ta­no­ve­nia­mi vy­lú­če­ný“.[24]V tej­to spo­ji­tos­ti je tak­tiež nut­né kon­šta­to­vať, že fun­kcia do­zor­né­ho po­zo­ro­va­te­ľa nie je to­tož­ná s fun­kciou stráž­ne­ho.

 

2.3       Vy­ko­ná­va­nie čin­nos­tí za­ká­za­ných zá­ko­nom a prob­lém ,,mŕtvych živ­nos­tí"

                        Plat­ná práv­na úp­ra­va zá­ko­na čís­lo 281/2015 Z. z. o štát­nej služ­be pro­fe­sio­nál­nych vo­ja­kov a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov sta­no­vu­je kri­té­ria pri­ja­tia do slu­žob­né­ho po­me­ru, kto­ré sú nás­led­ne od vo­ja­ka v prie­be­hu tr­va­nia je­ho štát­no-za­mes­tna­nec­ké­ho po­me­ru vy­ža­do­va­né. Tu je nut­né uviesť, že ta­ký­to pra­cov­ný po­mer vzni­ká na zmluv­nom zá­kla­de za­kot­vu­jú­com ka­ta­lóg práv a po­vin­nos­tí vo­ja­ka, kto­ré mu­sí ten­to reš­pek­to­vať po do­bu tr­va­nia je­ho pra­cov­né­ho po­me­ru. V pod­mien­kach oz­bro­je­ných síl Slo­ven­skej re­pub­li­ky sú v tom­to sme­re re­le­van­tný­mi us­ta­no­ve­nia § 12, § 13 a § 16 vy­ššie uve­de­né­ho práv­ne­ho pred­pi­su. Tak­tiež je nut­né uviesť, že v prí­pa­de, ak sa vo­jak roz­hod­ne up­lat­niť si niek­to­ré z práv, na kto­ré sa vzťa­hu­je zá­kaz v zmys­le uve­de­nej práv­nej úp­ra­vy, za­kla­dá ta­ké­to je­ho ko­na­nie dô­vod na pre­pus­te­nie zo slu­žob­né­ho po­me­ru.

                 V prí­pa­de úmys­lu up­lat­niť ús­ta­vou za­ru­če­né prá­va vo­ja­kom, zá­ko­nu zod­po­ve­da­jú­cim pos­tu­pom by bo­lo ta­ké ko­na­nie, ke­dy by ich up­lat­ne­niu pred­chá­dza­lo po­da­nie žia­dos­ti o pre­pus­te­nie zo slu­žob­né­ho po­me­ru.

            Ap­li­kač­ná prax však za­zna­me­na­la prí­pa­dy, v kto­rých vo­jak up­lat­nil svo­je ús­tav­né prá­va pred roz­hod­nu­tím o žia­dos­ti o pre­pus­te­nie zo slu­žob­né­ho po­me­ru, kto­ré ma­lo za nás­le­dok ,,urý­chle­nie“ roz­ho­do­va­cie­ho pro­ce­su a de fac­to aj de iure ukon­če­nie slu­žob­né­ho po­me­ru, pre­to­že ta­ké­to up­lat­ne­nie ús­tav­ných práv vo­ja­kom je nez­lu­či­teľ­né s tr­va­ním je­ho slu­žob­né­ho po­me­ru.

                Po­sú­de­nie vy­ššie po­pi­so­va­né­ho ko­na­nia z hľa­dis­ka ma­te­riál­ne­ho po­ja­tia tres­tné­ho či­nu vy­hý­ba­nia sa slu­žob­né­mu úko­nu v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 402 Tres­tné­ho zá­ko­na vy­ža­du­je adek­vát­ne za­bez­pe­če­nia pen­za in­for­má­cií a zis­te­nie skut­ko­vé­ho sta­vu ve­ci bez dô­vod­ných po­chyb­nos­tí tak, aby bo­lo mož­né re­le­van­tne sprí­tom­niť sub­jek­tív­nu strán­ku toh­to tres­tné­ho či­nu, kto­rú de­ter­mi­nu­je do­lus di­rec­tus ale­bo do­lus in­di­rec­tus vo­ja­ka sme­ru­jú­ci k vy­hnu­tiu sa vý­ko­nu vo­jen­skej služ­by ale­bo pl­ne­niu slu­žob­ných po­vin­nos­tí. Iný­mi slo­va­mi je pot­reb­né di­fe­ren­co­vať, ale naj­mä ob­jek­tív­ne preu­ká­zať, či bol úmy­sel up­lat­ne­nia ús­tav­ných práv mo­ti­vo­va­ný vy­hnu­tím sa pl­ne­niu slu­žob­ných  po­vin­nos­tí, ale­bo prá­ve nao­pak­ten­to bol reál­ne ve­de­ný sna­hou vy­ko­ná­vať ús­tav­né prá­va ob­me­dze­né us­ta­no­ve­nia­mi § 12 a § 13 oso­bit­né­ho zá­ko­na.

               Preu­ka­zo­va­nie sub­jek­tív­nej strán­ky bu­de v praxi zá­kon­ne zmoc­ne­ných or­gá­nov ap­li­ká­cie prá­va nut­ne vy­ža­do­vať zis­te­nie, či up­lat­ne­né ús­tav­né prá­vo je vo­ja­kom vy­uží­va­né aj po skon­če­ní je­ho slu­žob­né­ho po­me­ru a po akú do­bu.

V ap­li­kač­nej praxi bo­li naj­čas­tej­šie za­zna­me­na­né prí­pa­dy tak­zva­ných ,,mŕtvych“ živ­nos­tí, kto­ré si vo­ja­ci za­kla­da­li vý­hrad­ne za úče­lom roz­via­za­nia slu­žob­né­ho po­me­ru a tie­to flag­ran­tným spô­so­bom do­kon­ca pria­mo za­sie­la­li na Per­so­nál­ny úrad oz­bro­je­ných síl Slo­ven­skej re­pub­li­ky z už uve­de­né­ho ,,pro­zaic­ké­ho“ dô­vo­du, pri­čom po skon­če­ní ich pra­cov­né­ho po­me­ru­si tie­to v krát­kom ča­se zru­ši­li.

Pre roz­lí­še­nie us­ta­no­ve­nia § 401 a § 402 Tres­tné­ho zá­ko­na je príz­nač­ná zá­ko­no­dar­com pou­ži­tá poj­mo­ló­gia. Kým pre us­ta­no­ve­nie § 401 Tres­tné­ho zá­ko­na je príz­nač­ný poj­mo­vý znak ,,slu­žob­ný úkon“ (je­den kon­krét­ny úkon spá­cha­ný jed­ným kon­krét­nym skut­kom), tak pre us­ta­no­ve­nie § 402 Tres­tné­ho zá­ko­na pou­žil zá­ko­no­dar­ca poj­mo­vý znak ,,vy­hnúť sa vý­ko­nu vo­jen­skej služ­by ale­bo pl­ne­niu vo­jen­ských po­vin­nos­tí“, te­da via­ce­rých slu­žob­ných úko­nov,„ku kto­rým mô­že dôjsť v krát­kom sle­de za se­bou, resp. v ur­či­tom ča­so­vom od­stu­pe, pri­čom ča­so­vý od­stup me­dzi jed­not­li­vý­mi čias­tko­vý­mi útok­mi by ne­mal byť dl­hší ako tri me­sia­ce. Ma­lo by ísť o vy­hnu­tie sa naj­me­nej trom a viac slu­žob­ným úlo­hám“.[25]

Zá­ver

Su­ma­ri­zu­júc spra­co­vá­va­nú prob­le­ma­ti­ku načr­tnu­tú v ano­tá­cii toh­to prís­pev­ku­mož­no zá­ve­rom kon­šta­to­vať, že pred­met­ný prís­pe­vok do ne­ma­lej mie­ry vy­pĺňa me­dze­ro­vi­tosť v roz­pra­co­va­ní naj­ak­tuál­nej­ších prob­lé­mov do­ka­zo­va­nia, spra­vid­la v skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní vy­ko­ná­va­nom mies­te prís­luš­ný­mi vy­šet­ro­va­teľ­mi Ok­res­ných ria­di­teľstiev Po­li­caj­né­ho zbo­ru,a zá­ro­veň je spô­so­bi­lý „pris­pieť k zlep­še­niu úrov­ne prak­tic­kej do­ka­zo­va­cej čin­nos­ti or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní“.[26]

            Tak­tiež je pot­reb­né poz­na­me­nať, že vzhľa­dom na ob­sah us­ta­no­ve­nia § 128 ods. 3
 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na je pred­met­ná prob­le­ma­ti­ka ak­tuál­nou nie­len pre pro­fe­sio­nál­nych vo­ja­kov z po­vo­la­nia a vy­ššie uve­de­né zá­kon­ne zmoc­ne­né or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní, ale aj pre or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní vy­ko­ná­va­jú­ce úko­ny tres­tné­ho ko­na­nia vo vzťa­hu k prís­luš­ní­kom bez­peč­nos­tných zbo­rov, naj­mä však pre vy­šet­ro­va­te­ľov Po­li­caj­né­ho zbo­ru za­ra­de­ných na Úra­de in­špek­čnej služ­by, kto­rých prís­luš­nosť je expres­sis ver­bis za­lo­že­ná us­ta­no­ve­ním § 10 ods. 7 písm. b) Tres­tné­ho po­riad­ku.

Sku­toč­nosť, že tres­tné či­ny vo­jen­ské, kto­rých hor­ná hra­ni­ca tres­tnej sadz­by pre­vy­šu­je tri ro­ky­nie je v ges­cii Vo­jen­skej po­lí­cie, per ana­lo­giam za­kla­dá prís­luš­nosť vy­šet­ro­va­te­ľa Po­li­caj­né­ho zbo­ru. V tom­to sme­re pr­vý z auto­rov os­ten­ta­tív­ne kri­ti­zu­je ak­tuál­ny práv­ny stav Tres­tné­ho po­riad­ku, pre­to­že ap­li­kač­ná prax skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia ale­bo vy­šet­ro­va­nia tej­to špe­ci­fic­kej ka­te­gó­rie tres­tných či­nov prís­luš­ník­mi mi­mo ra­dov Vo­jen­skej po­lí­cie na­rá­ža hneď na množ­stvo ús­ka­lí. Ok­rem snáď už ni­kým ne­po­pie­ra­teľ­né­ho ab­sen­to­va­nia pen­za in­for­má­cií z vo­jen­ské­ho pros­tre­dia ľuď­mi, kto­rí v ňom nik­dy ako­koľ­vek pro­fe­sio­nál­ne ne­pô­so­bi­li, tak­tiež na­rá­ža na ďal­ší zá­sad­ný prob­lém, kto­rým jes­krá­te­né vy­šet­ro­va­nie ale­bo vy­šet­ro­va­nie tý­ka­jú­ce sa„po­ru­še­nia vo­jen­ských po­vin­nos­tí pod stup­ňom uta­je­nia vy­šším ako ,,vy­hra­de­né", čo je v ap­li­kač­nej praxi zá­sad­ným prob­lé­momvzhľa­dom k to­mu, že tak­mer žia­den vy­šet­ro­va­teľ na ok­res­nej úrov­ni ne­dis­po­nu­je os­ved­če­ním Ná­rod­né­ho bez­peč­nos­tné­ho úra­du na oboz­na­mo­va­nie sa s uta­jo­va­ný­mi sku­toč­nos­ťa­mi na vy­ššom stup­ni ako ,,vy­hra­de­né"“[27]. De le­ge­fe­ren­da je mož­ným  a aj vhod­ným „pri­ja­tie le­gis­la­tív­ne­ho opat­re­nia vo vzťa­hu k zvý­še­niu hor­nej hra­ni­ce tres­tnej sadz­by, do kto­rej by bo­li prís­luš­ní­ci Vo­jen­skej po­lí­cie op­ráv­ne­ní za­stre­šo­vať pred­met­nú tres­tnú agen­du“[28]a etab­lo­va­nie kri­mi­nál­nej po­lí­cie do or­ga­ni­zač­nej štruk­tú­ry Vo­jen­skej po­lí­cie pod­ľa vzo­ru nap­rík­lad Čes­kej Vo­jen­skej po­lí­cie, prí­pad­ne iných vy­spe­lých európ­skych kra­jín, res­pek­tí­ve zria­de­nie or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní – vy­šet­ro­va­te­ľa Vo­jen­skej po­lí­cie ur­če­né­ho pre ko­na­nie o tres­tných či­noch prís­luš­ní­kov oz­bro­je­ných síl, kto­rý bu­de mať v po­me­roch Oz­bro­je­ných síl Slo­ven­skej re­pub­li­ky to­tož­né pos­ta­ve­nie ako vy­šet­ro­va­teľ Po­li­caj­né­ho zbo­ru.

Na úpl­ný zá­ver mož­no vy­jad­riť úp­rim­né že­la­nie auto­rov v tom sme­re, aby pred­met­ný prís­pe­vok na­šiel up­lat­ne­nie nie­len v ap­li­kač­nej praxi or­gá­nov ap­li­ká­cie prá­va, ale zá­ro­veň ov­plyv­nil aj di­dak­ti­ku vý­uč­by Tres­tné­ho prá­va hmot­né­ho vo vzťa­hu k Tres­tným či­nom vo­jen­ským na práv­nic­kých fa­kul­tách a na Aka­dé­mii Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Bra­tis­la­ve, a aby tým­to bo­la ve­no­va­ná väč­šia po­zor­nosť.

Li­te­ra­tú­ra

BAJ­TGOVSKÁ, D. 2020. Re­pe­ti­tó­rium his­tó­rie od­po­čú­va­nia na Slo­ven­sku.In: Zbor­ník prís­pev­kov z inter­dis­cip­li­nár­nej ce­loš­tát­nej ve­dec­kej kon­fe­ren­cie s me­dzi­ná­rod­nou účas­ťou  ko­na­nej dňa 23.10.2020. Bra­tis­la­va. Aka­dé­mia Po­li­caj­né­ho zbo­ru. s.149. ISBN 978-80-8054-859-9

BLA­ŽEK, R. 2020. Naj­čas­tej­šie po­chy­be­nia po­li­caj­tov v príp­rav­nom ko­na­ní. In: Po­li­caj­ná teória a prax. s. 41. ISSN 1335-1370

ČENTÉŠ, J. a kol. 2018. Trest­ný zá­kon. Veľ­ký ko­men­tár. 4. ak­tua­li­zo­va­né vy­da­nie. Bra­tis­la­va: Euro­kó­dex,  ISBN: 978-80-8155-076-8

ČENTÉŠ, J. a kol. 2019. Trest­ný po­ria­dok. Veľ­ký ko­men­tár. 4. ak­tua­li­zo­va­né vy­da­nie. Bra­tis­la­va: Euro­kó­dex,  ISBN: 978-80-8155-087-4

FE­DO­RO­VI­ČOVÁ, I. 2002. Teo­re­tic­ko me­to­do­lo­gic­ké otáz­ky kri­mi­na­lis­ti­ky. 1 vy­da­nie. Bra­tis­la­va: Epos, ISBN: 80-8057-466-9

MARR, S – LEŠO, S. 2021.Tres­tné či­ny vo­jen­ské - Neu­pos­lúch­nu­tie roz­ka­zu. In: Zbor­ník prís­pev­kov  z inter­dis­cip­li­nár­nej ce­loš­tát­nej ve­dec­kej kon­fe­ren­cie s me­dzi­ná­rod­nou účas­ťou  ko­na­nej dňa 18.03.2021. Bra­tis­la­va. Aka­dé­mia Po­li­caj­né­ho zbo­ru. s. 98. ISBN 978-80-8054-910-7

MARR, S. – MARR, D.2020. Vo­jen­ské spra­vo­daj­stvo – No­vé kon­cep­cie spra­vo­daj­ských čin­nos­tí. In: Zbor­ník prís­pev­kov z me­dzi­ná­rod­nej ve­dec­kej kon­fe­ren­cie s me­dzi­ná­rod­nou účas­ťou ko­na­nej dňa 23.10.2020. Lip­tov­ský Mi­ku­láš. Aka­dé­mia oz­bro­je­ných síl gen. M.R. Šte­fá­ni­ka. s.290. ISBN 978-80-8040-589-2

MARR, S. 2021. Ak­tuál­ne zme­ny práv­nej úp­ra­vy od­po­čú­va­nia v tres­tnom ko­na­ní a pár kri­tic­kých poz­ná­mok k zá­ko­nu o ochra­ne pred od­po­čú­va­ním.In: Po­li­caj­ná teória a prax. s. 91. ISSN 1335-1370

R 12/1985 -I      

R 12/1985: XII

R 85/2000-I

R 24/1975

R 47/1968

Sta­no­vis­ko Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. k. IV/1 Spr 334/21/1000-3 zo dňa 6. jú­la 2021

VIK­TO­RYOVÁ, J. 2001. Teória a prax do­ka­zo­va­nia vo vy­šet­ro­va­ní. 1 vy­da­nie. Bra­tis­la­va: Aka­dé­mia Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Bra­tis­la­ve, ISBN: 80-8054-201-5

Zá­kon č. 281/2015 Z. z. Zá­kon o štát­nej služ­be pro­fe­sio­nál­nych vo­ja­kov a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov

Zá­kon č. 300/2005 Z. z. Trest­ný zá­kon

Zá­kon č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok

Zá­kon Slo­ven­skej ná­rod­nej ra­dy č. 372/1990 Zb. o pries­tup­koch

Keywords: Mi­li­ta­ry­crie­mes, pro­fes­sio­nal­sol­dier, in­con­sis­ten­cy of ap­pli­ca­tion­prac­ti­ce, uni­fyin­go­pi­nion of the Ge­ne­ral Pro­se­cu­tor's Of­fi­ce of the Slo­vak Re­pub­lic

Sum­ma­ry

In thep­re­sen­ted­con­tri­bu­tion, it­saut­horsref­lect on theun­de­nia­bly­current new trend of cri­mi­na­lac­ti­vi­ty by mem­bers of thear­med­for­ces of the Slo­vak Re­pub­li­cu­sin­gin­no­va­ti­vet­rends of de­cep­tions, whi­chis­lo­gi­cal­ly and ana­lo­gous­ly­re­la­ted to theis­sue of correc­tle­galquali­fi­ca­tion of mi­li­ta­ryc­ri­mes, whi­chun­tilre­cen­tlywas in prac­ti­ce by le­gallyem­powered­lawen­for­ce­men­ta­gen­cie­sac­com­pa­nied by a cer­tain plu­ra­li­ty of le­ga­lo­pi­nions, in this­con­nec­tion, theyana­ly­ze in de­tail the­re­le­van­tle­ga­las­pec­tsin­he­rent in this­spe­ci­fic­cri­mi­na­lac­ti­vi­ty, the­le­galre­gu­la­tio­nre­gu­la­tin­gthe­rights and ob­li­ga­tions of pro­fes­sio­nal­sol­diers and in the­sein­ten­tion­sthey­dealwit­hcurren­tshor­tco­mings of ap­pli­ca­tion­prac­ti­ce. 

 

JUDr. Sa­muel MARR, LL.M

Mi­nis­ter­stvo ob­ra­ny Slo­ven­skej re­pub­li­ky

Ku­tu­zo­vo­va 8, 832 47 Bra­tis­la­va

e-mail: sa­muel.marr@mil.sk

 

Ka­ted­ra tres­tné­ho prá­va, kri­mi­no­ló­gie a kri­mi­na­lis­ti­ky

Práv­nic­ká fa­kul­ta Uni­ver­zi­ty Ko­men­ské­ho

Šafá­ri­ko­vo nám. 6 P. O. BOX 313

810 00 Bra­tis­la­va

e-mail: marr1@uni­ba.sk

exter­ný dok­to­rand

 

                                                             JUDr. Ja­ros­lav KO­ZOL­KA, LL.M., MBA

pro­ku­rá­tor Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky

Štú­ro­va 2, 812 85 Bra­tis­la­va

e-mail: ja­ros­lav.ko­zol­ka@gen­pro.gov.sk

 

JUDr. Sta­nis­lav LEŠO
pro­ku­rá­tor Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Pe­zi­nok
Šen­kvic­ká ces­ta 5, 902 01 Pe­zi­nok
e-mail: sta­nis­lav.le­so@gen­pro.gov.sk

 

 

 

 

Diskusia