Povinné očkovanie proti COVID-19 a ochrana pred ním podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Publikované: 13. 12. 2021, čítané: 11207 krát
 

 

Doc. JUDr. Ján Dr­go­nec, DrSc., eme­rit­ný sud­ca Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky

 

PO­VINNÉ OČ­KO­VA­NIE PRO­TI CO­VID-19 A OCHRA­NA PRED NÍM PODĽA DO­HO­VO­RU O OCHRA­NE ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLO­BOD

     Po­vin­né oč­ko­va­nie po­nú­ka otáz­ku Čo je straš­nej­šie? Zlo­či­ny ko­mu­niz­mu ale­bo oh­ro­ze­nie po­vin­ným oč­ko­va­ním pro­ti CO­VID-19? Za ta­ké­ho­to skut­ko­vé­ho sta­vu je vý­hrou, že o ochra­nu pred zá­ko­nom či vy­hláš­kou za­vá­dza­jú­cou po­vin­né oč­ko­va­nie pro­ti CV19, až k ne­mu dôj­de, sa na Slo­ven­sku ne­bu­de tre­ba uchá­dzať na Ústav­nom sú­de SR.

     Ústav­ným zá­ko­nom č. 422/2020 Z. z. sa do Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky vlo­žil čl. 127 ods. 5 v zne­ní: „(5) Spo­lu so sťaž­nos­ťou pod­ľa od­se­ku 1 mož­no po­dať návrh, aby se­nát ús­tav­né­ho sú­du po­dal návrh na za­ča­tie ko­na­nia pod­ľa čl. 125 ods. 1, že všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis, je­ho časť ale­bo je­ho jed­not­li­vé us­ta­no­ve­nie, kto­ré sa tý­ka po­da­nej sťaž­nos­ti, od­po­ru­je ús­ta­ve, ús­tav­né­mu zá­ko­nu, me­dzi­ná­rod­nej zmlu­ve pod­ľa čl. 7 ods. 5 ale­bo zá­ko­nu. Ak se­nát ús­tav­né­ho sú­du dos­pe­je k zá­ve­ru, že ten­to návrh je dô­vod­ný, ko­na­nie o sťaž­nos­ti pre­ru­ší a po­dá návrh na za­ča­tie ko­na­nia pod­ľa čl. 125 ods. 1. Práv­ny ná­zor ús­tav­né­ho sú­du ob­siah­nu­tý v roz­hod­nu­tí je pre se­nát ús­tav­né­ho sú­du zá­väz­ný.“

     Člá­nok 127 ods. 5 ne­na­do­bu­dol účin­nosť spo­lu s ce­lým ús­tav­ným zá­ko­nom č. 422/2020 Z. z. Účin­nosť na­do­bud­ne až od 1. ja­nuá­ra 2025 (čl. II). Vte­dy a až vte­dy fy­zic­ké oso­by a práv­nic­ké oso­by zís­ka­jú prá­vo prís­tu­pu k Ústav­né­mu sú­du SR vo ve­ciach ochra­ny ús­tav­nos­ti tam, kde ich zá­klad­né prá­vo či slo­bo­du po­ru­šu­je zá­kon ale­bo iný všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis.

     Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va zvý­šil vlas­tnú ak­ti­vi­tu pri ochra­ne ľud­ských práv.Pri ochra­ne ľud­ských práv za­ru­če­ných Do­ho­vo­rom za­čal up­lat­ňo­vať pos­tup, pri kto­rom oso­bám pri­chá­dza­jú­cim so sťaž­nos­ťa­mi zo štá­tov, kde ne­ma­jú mož­nosť žia­dať o vnút­roš­tát­ny pries­kum zá­ko­nov po­ru­šu­jú­cich ľud­ské prá­va, priz­nal prá­vo ob­rá­tiť sa s ta­kou sťaž­nos­ťou rov­no do Štras­bur­gu. K ta­kým štá­tom Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va pri­ra­dil aj Slo­ven­sko (Jú­lius Pe­res­zlé­nyi-Servis TV-Vi­deo v. The Slo­vak Re­pub­lic, roz­su­dok z 25. má­ja 2021).

Skut­ko­vý stav 

     Skut­ko­vý stav  spo­je­ný s po­vin­ným oč­ko­va­ním pro­ti CO­VID-19 veľ­mi vý­stiž­ne, struč­ne, jas­ne a li­te­rár­ne prís­tup­ne prib­lí­žil Vác­lav Klaus, bý­va­lý pre­zi­dent Čes­kej re­pub­li­ky a pred­tým aj pred­se­da vlá­dy Čes­kej re­pub­li­ky. Ho­ci sa za­me­ral na stav v Čes­kej re­pub­li­ke, je­ho slo­vá pla­tia rov­na­kou mie­rou aj pre cha­rak­te­ris­ti­kus­kut­ko­vé­ho sta­vu v Slo­ven­skej re­pub­li­ke. Vác­lav Klaus o zá­le­ži­tos­ti ok­rem iné­ho uvie­dol:

„Viem, že slo­vom expe­ri­ment nah­ne­vám množ­stvo ľu­dí, ale sú­čas­ný boj s ví­ru­som SARS-CoV-2 po­mo­cou ne­dos­ta­toč­ne otes­to­va­ných vak­cín expe­ri­men­tom je. To je, a to ani pre tzv. exper­tov, ne­po­pie­ra­ným fak­tom. Tie­to vak­cí­ny bo­li ako náh­li­vá reak­cia na vý­voj epi­dé­mie co­vi­du schvá­le­né na pou­ži­tie pred­bež­ne a „expe­ri­men­tál­ne“. To bol v mi­nu­lom ro­ku ofi­ciál­ny vý­rok.

Ide o váž­ne ve­ci a de­ba­ta o nich by ma­la byť ra­cio­nál­na fé­ro­vá. Na­ša kra­ji­na (rov­na­ko ako ďal­šie kra­ji­ny Zá­pa­du) je v tej­to zá­le­ži­tos­ti roz­de­le­ná. Niek­to­rí ľu­dia sa bez aké­ho­koľ­vek od­po­ru ne­chá­va­jú oč­ko­vať, pre­to­že sa asi sku­toč­ne bo­ja a pre­to­že uve­ri­li ob­rov­skej, s ni­čím v mi­nu­los­ti ne­po­rov­na­teľ­nej pro­pa­gan­de toh­to kon­krét­ne­ho oč­ko­va­nia. Ne­ne­cha­jú sa vy­viesť z mie­ry ani tým, že od­ra­zu je všet­ko inak, ako im sľu­bo­va­li. Te­raz sa uka­zu­je:

- že nes­ta­čí jed­no oč­ko­va­nie (a za­čí­na byť zrej­mé, že pôj­de o opa­ko­va­né oč­ko­va­nie ako pro­ti nor­mál­nej chríp­ke);

- že dĺžka pô­so­be­nia oč­ko­va­nia je krat­šia, ako sa pô­vod­ne dek­la­ro­va­lo;

- že oč­ko­va­nie ne­chrá­ni pro­ti ocho­re­niu co­vi­dom, ale az­da pro­ti je­ho ťaž­šie­mu prie­be­hu;

- že aj za­oč­ko­va­ný mô­že pre­ná­šať ví­rus, atď., atď.

     Niek­to­rí ďal­ší ľu­dia sí­ce ni­ja­ké veľ­ké ilú­zie o oč­ko­va­ní ne­ma­li, ale da­li sa oč­ko­vať, aby ma­li „pa­pier“, aby moh­li kon­zu­mo­vať vý­ho­dy oč­ko­va­ných. Po­mer tých, kto­rí sku­toč­ne uve­ri­li, vo­či tým, kto­rí oč­ko­va­nie iba ak­cep­tu­jú bez nad­še­nia, nie je a ne­mô­že byť pres­ne zná­my, ale ur­či­te to nie je 10 : 1. Skôr to bu­de 5 : 5. To za­sle­pe­ní ob­haj­co­via oč­ko­va­nia nech­cú po­čuť.

     Na dru­hej stra­ne sú rov­na­ko uva­žu­jú­ci ľu­dia. Tí pro­ti oč­ko­va­niu bo­ju­jú, pre­to­že mu ne­ve­ria, pre­to­že sa bo­ja je­ho ved­ľaj­ších účin­kov, pre­to­že vi­dia fa­loš v očiach ha­las­ných pro­pa­gá­to­rov oč­ko­va­nia, kto­rí sú v po­li­ti­ke, v biz­ni­se aj v me­di­cí­ne. Niek­to­rí z nich od­mie­ta­jú vy­nu­co­va­né oč­ko­va­nie z prin­cí­pu, z dô­vo­du ob­me­dzo­va­nia in­di­vi­duál­nych práv a slo­bôd. Ani tú­to pro­por­ciu ne­poz­ná­me.“

(https://www.proti­proud.cz/po­li­ti­ka/6173-vac­lav-klaus-za­stav­me-hroz­bu-po­vin­ne­ho-oc.../ 

Plat­ná práv­na úp­ra­va

Zá­klad­ným pra­me­ňom prá­va pre po­vin­né oč­ko­va­nie na Slo­ven­sku je zá­kon č. 355/2007 Z. z. o ochra­ne, pod­po­re a roz­vo­ji ve­rej­né­ho zdra­via a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov.

     Zá­kon č. 355/2007 Z. z. us­ta­no­vu­je, že opat­re­nia­mi na pred­chá­dzanie vzni­ku a ší­re­niu pre­nos­ných ocho­re­ní pod­ľa § 12 ods. 2 písm. d/ sú o. i.

- oso­bit­né a mi­mo­riad­ne oč­ko­va­nie,

- oč­ko­va­nie pri úra­zoch, po­ra­ne­niach a ne­ho­ja­cich sa ra­nách,

- oč­ko­va­nie pred ces­tou do za­hra­ni­čia,

- oč­ko­va­nie oso­bit­ných sku­pín oby­va­teľ­stva.

     Pod­ľa § 51 ods. 1 písm. d) toh­to zá­ko­na sa fy­zic­kým oso­bám uk­la­dá po­vin­nosť pod­ro­biť sa po­vin­né­mu oč­ko­va­niu; ak ide o ma­lo­le­té­ho, zod­po­ve­dá za pl­ne­nie tej­to po­vin­nos­ti zá­stup­ca di­eťa­ťa (§ 51 ods. 3)

     Pod­ľa § 56 ods. 1 písm. a) pries­tup­ku na úse­ku ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva sa do­pus­tí ten, kto sa bez preu­ká­za­nia zá­važ­ných zdra­vot­ných ale­bo iných le­ká­rom zdô­vod­ne­ných prí­pa­doch ne­pod­ro­bí oč­ko­va­niu, vy­plý­va­jú­ce­mu z prís­luš­ných práv­nych pred­pi­sov, ale­bo na­ria­de­né­mu oč­ko­va­niu. Toh­to pries­tup­ku v prí­pa­de ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa sa do­pus­tí ten, kto ako zá­stup­ca ma­lo­le­té­ho ne­za­bez­pe­čí pl­ne­nie uve­de­nej po­vin­nos­ti (§ 56 ods. 1 písm. k/).

Po­ru­še­nie po­vin­nos­ti pod­ro­biť sa pred­pí­sa­né­mu ale­bo na­ria­de­né­mu oč­ko­va­niu sa mô­že pos­tih­núť po­ku­tou v súhr­nnej vý­ške 331 eur (§ 56 ods. 2).

     Zá­kon č. 355/2007 Z. z. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov neus­ta­no­vu­je cho­ro­by, pro­ti kto­rým je oč­ko­va­nie po­vin­né. To ur­ču­je vy­hláš­ka Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva SR č. 585/2008 Z. z., kto­rou sa us­ta­no­vu­jú pod­rob­nos­ti o pre­ven­cii a kon­tro­le pre­nos­ných ocho­re­ní v zne­ní vy­hláš­ky Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva SR č. 544/2011 Z. z. a vy­hláš­ky Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva SR č. 442/2019 Z. z.

     Pod­ľa § 6 vy­hláš­ky č. 585/2008 Z. z.:

    „Oč­ko­va­nie de­tí pro­ti zá­škr­tu, te­ta­nu, čier­ne­mu kaš­ľu, pre­nos­nej det­skej obr­ne, ví­ru­so­vé­mu zá­pa­lu pe­če­ne ty­pu B, in­va­zív­nym he­mo­fi­lic­kým ná­ka­zám, pneu­mo­ko­ko­vým in­va­zív­nym ocho­re­niam sa vy­ko­ná­va naj­skôr pr­vý deň de­sia­te­ho týž­dňa ži­vo­ta di­eťa­ťa (§ 6 ods. 1).

    „Oč­ko­va­nie de­tí pro­ti osýp­kam, mum­psu a ru­žien­ke sa vy­ko­ná­va naj­skôr pr­vý deň 15. me­sia­ca ži­vo­ta di­eťa­ťa.“ (§ 6 ods. 2)

    „Preoč­ko­va­nie dos­pe­lých pro­ti zá­škr­tu a te­ta­nu sa vy­ko­ná­va kaž­dých 15 ro­kov.“ (§ 6 ods. 3)

     Preh­ľad po­vin­né­ho oč­ko­va­nia sa zďa­le­ka ne­kon­čí. Ak­tuál­ny roz­sah oč­ko­va­ní a sub­jek­tov, kto­rých za­ťa­žu­je po­vin­nosť dať sa za­oč­ko­vať us­ta­no­vu­je vy­hláš­ka Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva SR č. 585/2008 Z. z.

     Us­ta­no­ve­ním § 7 sa ur­ču­je roz­siah­ly sú­pis osôb, kto­ré  za­ťa­žu­je po­vin­nosť pod­ro­biť sa po­vin­né­mu oč­ko­va­niu, pre­to­že sú vy­sta­ve­né zvý­še­né­mu ne­bez­pe­čen­stvu vy­bra­ných ná­kaz. § 7 v ôs­mich od­se­koch vy­po­čí­ta­va oso­by, kto­ré sa mu­sia oč­ko­vať pro­ti 1. tu­ber­ku­ló­ze, 2. ví­ru­so­vé­mu zá­pa­lu pe­če­ne ty­pu B, 3. te­ta­nu, 4. bes­no­te, 5. chríp­ke, 6. pneu­mo­ko­ko­vým in­va­zív­nym in­fek­ciám, 7. ví­ru­so­vé­mu zá­pa­lu pe­če­ne ty­pu A, 8. me­nin­go­ko­ko­vým in­fek­ciám.

     Nas­le­du­je eš­te roz­sia­hlej­ší sú­pis po­vin­né­ho oč­ko­va­nia osôb, kto­ré sú pro­fe­sio­nál­ne vy­sta­ve­né zvý­še­né­mu ne­bez­pe­čen­stvu vy­bra­ných ná­kaz v § 8. Je prak­tic­ky ne­mož­né ci­to­vať všet­ky us­ta­no­ve­nia § 8. Nap­rík­lad pod­ľa § 8 ods. 3:

     „Pro­ti bes­no­te sa oč­ku­jú

a) za­mes­tnan­ci vi­ro­lo­gic­kých la­bo­ra­tó­rií, v kto­rých sa pra­cu­je s ví­ru­som bes­no­ty,

b) za­mes­tnan­ci asa­nač­ných pod­ni­kov, kto­rí sú v pria­mom ri­zi­ku ná­ka­zy,

c) šar­ho­via.“

Vý­po­čet oh­ro­ze­ných pro­fe­sií za­hŕňa 6 od­se­kov, za kto­rý­mi nas­le­du­je vág­ny ods. 7: „Ďal­šie po­vin­né oč­ko­va­nie oso­by v pro­fe­sio­nál­nom ri­zi­ku ná­ka­zy mô­že na­ria­diť re­gio­nál­ny úrad.“

     Je oči­vid­né, že nik­to z tvor­cov vy­hláš­ky uk­la­da­jú­cej po­vin­nosť pod­ro­biť sa oč­ko­va­niu ur­či­té­ho dru­hu, si ne­ro­bil ťaž­kú hla­vu z to­ho, že ob­me­dzu­je prá­vo oč­ko­va­ných na súk­rom­ný ži­vot, a tým ich obe­rá o ochra­nu za­ru­če­nú Do­ho­vo­rom o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd.

Prá­vo na súk­ro­mie alias prá­vo na súk­rom­ný ži­vot je anti­to­ta­lit­né prá­vo. Je­ho úče­lom je chrá­niť jed­not­liv­ca pred štát­nou di­kta­tú­rou. Ob­me­dzo­va­ním prá­va na súk­rom­ný ži­vot roz­sia­hlym po­vin­ným oč­ko­va­ním pro­ti neu­ve­ri­teľ­né­mu poč­tu cho­rôb, aký ne­má vo sve­te ob­do­bu, sa na Mi­nis­ter­stve zdra­vot­níc­tva Slo­ven­skej re­pub­li­ky­po­sil­ňu­je to­ta­lit­ná for­ma vlá­dy. Ná­rod­ná ra­da SR i vlá­da SR to­mu ne­čin­ne pri­hlia­da.

Ústav­ný súd SR do­kon­ca „pril­ožil ru­ku k di­elu“ v ko­na­ní PL. ÚS 10/2013 (Zbier­ka ná­le­zov a uz­ne­se­ní Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky 2014, s, 223 – 265).Roz­hod­nu­tie si za­slú­ži nad­ča­so­vú kri­ti­ku (DR­GO­NEC, J.: Cui­bo­no? (Nes­pra­vod­li­vá rov­no­vá­ha v po­vin­nom oč­ko­va­ní z vô­le Ústav­né­ho sú­du SR). Zo súd­nej praxe, 2015, č. 3, s. 98 – 103.).Tým, čo ús­tav­ný súd uvie­dol v od­ôvod­ne­ní to­ho skra­to­vé­ho roz­hod­nu­tia, dal prí­či­nu pre de­for­má­ciu prob­le­ma­ti­ky po­vin­né­ho oč­ko­va­nia po­zo­ru­hod­ne úče­lo­vý­mi ná­zor­mi na prí­pus­tnosť po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19.

     „Zá­kon a vy­hláš­ku, kto­ré ho up­ra­vu­jú, v mi­nu­los­ti pres­kú­mal Ústav­ný súd SR a ten potvr­dil ich sú­lad s ús­ta­vou. V sú­čas­nos­ti tak má­me za­ve­de­né nap­rík­lad po­vin­né pra­vi­del­né oč­ko­va­nie osôb, kto­ré do­siah­li ur­či­tý vek ale­bo ľu­dí vy­sta­ve­ných ne­bez­pe­čen­stvu ocho­re­nia vo svo­jom za­mes­tna­ní,“ pri­po­me­nu­la Ka­ta­rí­na Bat­ko­vá, „šéf­ka“ or­ga­ni­zá­cie ViaIuris.

(https://spra­vy.prav­da.sk/do­ma­ce/cla­nok/607841-sef­ka-via-iuris-us­ta­va-ani-za­ko­ny-p.../

      „Lu­cia Ber­di­so­vá z Ústa­vu štá­tu a prá­va Slo­ven­skej aka­dé­mie vied (SAV), kto­rá je zá­ro­veň po­rad­ky­ňou mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti Má­rie Ko­lí­ko­vej, uvied­la, že náj­sť ta­ký spô­sob ploš­né­ho a ur­či­tým spô­so­bom vy­nu­co­va­né­ho oč­ko­va­nia, kto­ré by bo­lo sú­lad­né s Ústa­vou SR, je mož­né. Dô­le­ži­té je zvo­liť ro­zum­né kri­té­rium. Ta­kým sa ja­ví nap­rík­lad vek či druh pro­fe­sie.“

(https://spra­vy.prav­da.sk/do­ma­ce/cla­nok/607841-sef­ka-via-iuris-us­ta­va-ani-za­ko­ny-p.../

Pri­dal sa aj doc. JUDr. Pe­ter Kre­sák, CSc. V ne­za­bud­nu­teľ­nom vý­ro­ku, kto­rý nes­mie upad­núť do za­bud­nu­tia, uvie­dol: „V si­tuá­cii, v kto­rej sa Slo­ven­sko v sú­čas­nos­ti na­chá­dza, je po­vin­né oč­ko­va­nie nie­len mož­né, ale aj pot­reb­né a ús­tav­ne kon­for­mné.“ (https://www.ak­tua­li­ty.sk/cla­nok/zmhjne9/us­tav­ny-prav­nik-po­vin­ne-oc­ko­va­nie-je-niel...)

     Ústav­ný súd SR sa ne­vys­lo­vil tak, že po­vin­né oč­ko­va­nie je „nie­len mož­né, ale aj pot­reb­né a ús­tav­ne kon­for­mné“. Po­va­he ve­ci by zod­po­ve­da­lo, ak by za­in­te­re­so­va­ní ús­tav­ní práv­ni­ci ana­ly­zo­va­li práv­nu úp­ra­vu a vý­sle­dok ana­lý­zy ke­by pres­kú­ma­li v okol­nos­tiach skut­ko­vé­ho sta­vu. No neš­lo o práv­nu ana­lý­zu. Ob­jed­ná­va­teľ vy­jad­re­ní pot­re­bo­val me­diál­nu kam­paň na za­ve­de­nie oby­va­teľ­stva, na je­ho pres­ved­če­nie, že po­vin­né oč­ko­va­nie pro­ti CO­VID-19 „je to pra­vé ore­cho­vé“. Po­čí­tal sa iba vop­red ur­če­ný vý­sle­dok. To­mu „ne­zá­vis­lí od­bor­ní­ci na ús­tav­né prá­vo“ pris­pô­so­bi­li svo­je vy­jad­re­nia. Cel­kom od­tr­hnu­té od to­ho, o čom Ústav­ný súd SR vo ve­ci PL. ÚS 10/2013 ko­nal a roz­ho­dol.

     Čo sa udia­lo na Ústav­nom sú­de SR nao­zaj?

Na za­čiat­ku bol Kraj­ský súd v Nit­re, kto­rý usú­dil, že všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis, kto­rý má up­lat­niť, je v roz­po­re s ús­ta­vou, zá­ko­nom ale­bo me­dzi­ná­rod­nou zmlu­vou, kto­rou je Slo­ven­ská re­pub­li­ka via­za­ná a súd­ne ko­na­nie pod­ľa § 109 ods. 1 písm. b) Ob­čian­ske­ho súd­ne­ho po­riad­ku pre­ru­šil, aby dal návrh na Ústav­ný súd SR na vy­slo­ve­nie ne­sú­la­du us­ta­no­ve­nia § 51 ods. 1 písm. d) a § 62 písm. a) zák. č. 355/2007 Z. z. a § 6 vy­hláš­ky č. 585/2008 Z. z. s čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2, čl. 15 ods. 1 a čl. 16 ods. 1 v spo­je­ní s čl. 40 Ústa­vy SR.

     Ústav­ný súd SR o tom­to návr­hu roz­ho­dol vý­ro­kom, v kto­rom sa dos­lo­va pí­še: „Návr­hu Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re ne­vy­ho­vu­je.“

     Ústav­ný súd SR roz­ho­do­val o po­vin­nom oč­ko­va­ní iba v roz­sa­hu návr­hu, kto­rý dos­tal na roz­hod­nu­tie.

     Z pred­me­tu ko­na­nia mož­no vy­vo­diť, že pod­ľa Ústav­né­ho sú­du SR od­miet­nu­tie po­vin­né­ho oč­ko­va­nia ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa pro­ti zá­škr­tu, te­ta­nu, čier­ne­mu kaš­ľu, det­skej obr­ne, ví­ru­so­vé­mu zá­pa­lu pe­če­ne ty­pu B, he­mo­fíl­nym in­va­zív­nym ná­ka­zám a pneu­mo­ko­ko­vým in­va­zív­nym ocho­re­niam vak­cí­nou in­fan­rixHexa a vak­cí­nou pro­ti pneu­mo­ko­kom je proti­práv­ne, le­bo za­ve­de­nie po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti uve­de­ným cho­ro­bám ne­po­ru­šu­je Ústa­vu SR v čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2, čl. 15 ods. 1 ani v čl. 16 ods. 1 v spo­je­ní s čl. 40 Ústa­vy SR.

     Otáz­ky vý­znam­né pre po­sú­de­nie ús­tav­nos­ti po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 le­žia na tej hro­ma­de ús­tav­ne dô­le­ži­tých otá­zok, o kto­rých Ústav­ný súd SR do­siaľ ne­roz­ho­dol. Vo vzťa­hu k nas­to­le­nej té­me toh­to prís­pev­ku ide o práv­ne ire­le­van­tnú časť prob­le­ma­ti­ky sú­lad­nos­ti po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CV19 s Do­ho­vo­rom o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd.

„Co­vi­do­vé prá­vo“ 

Od ja­ri 2020 sa Slo­ven­sko vy­da­lo oso­bit­nou ces­tou tvor­by pra­vi­diel sprá­va­nia viac ale­bo me­nej sú­vi­sia­cich s ocho­re­ním SARS-CoV-2.  Ná­rod­ná ra­da SR pri­ja­la nie­koľ­ko zá­ko­nov. Nap­rík­lad zák. č. 62/2020 Z. z. o niek­to­rých mi­mo­riad­nych opat­re­niach v sú­vis­los­ti so ší­re­ním ne­bez­peč­nej ná­kaz­li­vej cho­ro­by CO­VID-19  v jus­tí­cii a kto­rým sa me­nia a dopĺňa­jú niek­to­ré zá­ko­ny či zák. č. 67/2020 Z. z. o niek­to­rých mi­mo­riad­nych opat­re­niach vo fi­nan­čnej ob­las­ti v sú­vis­los­ti so ší­re­ním ne­bez­peč­nej ná­kaz­li­vej ľud­skej cho­ro­by CO­VID-19. Člán­kom I zák. č. 279/2021 Z. z. sa do toh­to zá­ko­na vlo­ži­la všeo­bec­ne zná­ma oč­ko­va­cia pré­mia  pre oso­by, kto­ré ab­sol­vo­va­li oč­ko­va­nie pro­ti ocho­re­niu CO­VID-19 spô­so­be­né­mu ko­ro­na ví­ru­som SARS-CoV 2 (§ 30q).

     V práv­nej, a či v práv­nej“ re­gu­lá­cii bo­ja s pan­dé­miou CV19 sa však zá­kon stal ne­mi­lo­va­ným di­eťa­ťom. Kľú­čo­vú úlo­hu dos­ta­li mi­mop­ráv­ne opat­re­nia Úra­du ve­rej­né­ho zdra­via Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­ré sa nes­kôr, v ok­tób­ri 2020 zá­ko­nom č. 286/2020 Z. z. vy­hlá­si­li za všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis s po­me­no­va­ním „vy­hláš­ka“ (§ 59b).

     Ako je dob­rým zvy­kom na Slo­ven­sku, zá­kon o ochra­ne, pod­po­re a roz­vo­ji ve­rej­né­ho zdra­via je viac­krát no­ve­li­zo­va­ný. Do­siaľ na­pos­le­dy člán­kom VIII zák. č. 412/2021, kto­rým sa me­nia a dopĺňa­jú niek­to­ré zá­ko­ny v sú­vis­los­ti s tre­ťou vl­nou pan­dé­mie ocho­re­nia CO­VID-19. Ná­rod­ná ra­da SR ho pri­ja­la 12. no­vem­bra 2021. Účin­nosť mu ur­či­la dňom vy­hlá­se­nia (čl. XII).

     Oč­ko­va­nie pro­ti CO­VID-19 sa do­siaľ ne­voš­lo do vy­hláš­ky č. 585/2008 Z. z., kto­rou sa us­ta­no­vu­jú pod­rob­nos­ti o pre­ven­cii a kon­tro­le pre­nos­ných ocho­re­ní v zne­ní vy­hláš­ky Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva SR č. 544/2011 Z. z. a vy­hláš­ky Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva SR č. 442/2019 Z. z. Práv­ny po­ria­dok SR na CO­VID-19 pa­mä­tá až nás­led­ne. Pod­ľa bo­du 13 čl. VIII. zá­ko­na č. 412/2021 Z. z.: „V príl­ohe č. 5 sa v sku­pi­ne B na kon­ci vkla­dá čiar­ka a slo­vá „CO­VID-19“. Zhod­ne je for­mu­lo­va­ný aj bod 14 čl. VIII, kto­rým sa slo­vá CO­VID-19 vkla­da­jú do príl­ohy č. 7.

     Po­ru­še­nie po­vin­nos­ti pod­ro­biť sa pred­pí­sa­né­mu ale­bo na­ria­de­né­mu oč­ko­va­niu sa mô­že pos­tih­núť po­ku­tou v súhr­nnej vý­ške 331 eur pod­ľa zák. č. 355/2007 Z. z. (§ 56 ods. 2).

     No mô­že sa pos­tih­núť aj pod­ľa § 29 ods. 1 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. o pries­tup­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov v zne­ní čl. I zák. č. 412/2021 Z. z. „Pries­tup­ku sa do­pus­tí ten, kto ... sa ne­pod­ro­bí po­vin­né­mu vy­šet­re­niu ale­bo lie­če­niu.“

     Oč­ko­va­nie pro­ti CV19 nie je ani po­vin­ným vy­šet­re­ním ani lie­če­ním, no s pri­hliad­nu­tím na úsi­lie dot­la­čiť oby­va­teľ­stvo k oč­ko­va­niu mož­no oča­ká­vať, že dôj­de pri­naj­men­šom k po­ku­som o pre­sa­de­nie exten­zív­ne­ho vý­kla­du toh­to us­ta­no­ve­nia tak, aby sa pre­ven­cia vsu­nu­la do § 29 ods. 1 písm. a) zá­ko­na.

    Pod­ľa § 29 ods. 1 zá­ko­na o pries­tup­koch v zne­ní 85. no­ve­ly toh­to zá­ko­na (zák. č. 412/2021 Z. z.) pla­tí:

- za pries­tup­ky pod­ľa od­se­ku 1 písm. a) až c) mož­no ulo­žiť po­ku­tu do 1000 eur (§ 29 ods. 2),

- za pries­tup­ky pod­ľa od­se­ku 1 písm. a) až c) mož­no v blo­ko­vom ko­na­ní ale­bo v roz­kaz­nom ko­na­ní ulo­žiť po­ku­tu do 500 eur (§ 29 ods. 3),

-za pries­tup­ky pod­ľa od­se­ku 1 písm. a) až c) spá­cha­né po­čas mi­mo­riad­nej si­tuácie, nú­dzo­vé­ho sta­vu ale­bo vý­ni­moč­né­ho sta­vu mož­no ulo­žiť po­ku­tu do 1500 eur; v blo­ko­vom ko­na­ní ale­bo v roz­kaz­nom ko­na­ní do 700 eur (§ 29 ods. 3).

     „Co­vi­do­vé prá­vo o po­ku­to­va­ní“ sa stá­le ne­kon­čí.

     Pod­ľa zák. č. 355/2007 v zne­ní čl. VIII zák. č. 412/2021 Z. z.: „V § 57 sa za od­sek 39 vkla­dá no­vý od­sek 40, kto­rý znie:

     „(40) Správ­ne­ho de­lik­tu na úse­ku ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva sa do­pus­tí fy­zic­ká oso­ba – pod­ni­ka­teľ ale­bo práv­nic­ká oso­ba, ak

a) po­ru­ší po­vin­nosť pod­ľa § 52a ods. 1 ale­bo 2,

b) ne­dodr­ží opat­re­nie pod­ľa § 55a“.

     San­kciu „co­vi­do­vé­ho prá­va“ mož­no ulo­žiť aj pod­ľa úp­ra­vy  bod 9 čl. VIII zák. č. 412/2021 Z. z., kde sa uvá­dza:

     „V § 57 ods. 41 sa na kon­ci pri­pá­ja­jú tie­to ve­ty: „Správ­ny de­likt pod­ľa od­se­ku 33 písm. b) z dô­vo­du ocho­re­nia CO­VID-19 mô­že v blo­ko­vom ko­na­ní, ok­rem or­gá­nov uve­de­ných v pr­vej ve­te, pre­jed­nať aj or­gán Po­li­caj­né­ho zbo­ru; za správ­ny de­likt pod­ľa od­se­ku 33 písm. b) z dô­vo­du ocho­re­nia CO­VID-19 mož­no v blo­ko­vom ko­na­ní ulo­žiť po­ku­tu do 5000 eur... Správ­ny de­likt pod­ľa od­se­ku 33 písm. b) z dô­vo­du ocho­re­nia CO­VID-19 mož­no pre­jed­nať aj v roz­kaz­nom ko­na­ní; v roz­kaz­nom ko­na­ní mož­no ulo­žiť po­ku­tu do 7000 eur.“

     Sys­tém po­kút za po­ru­še­nie prí­ka­zov a zá­ka­zov us­ta­no­ve­ných pre­dov­šet­kým vy­hláš­ka­mi Úra­du ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva Slo­ven­skej re­pub­li­ky spo­chyb­ňu­je dodr­ža­nie po­žia­dav­ky práv­nej is­to­ty im­pli­ko­va­nej v ochra­ne za­ru­če­nej po­žia­dav­ka­mi ma­te­riál­ne­ho práv­ne­ho štá­tu (čl. 1 ods. 1 Ústa­vy SR). Ťaž­ko sa pre­ko­ná­va aj po­chyb­nosť, či sa psy­cho­vaxeris vply­vom na chod štá­tu ne­da­li príl­iš uniesť v túž­be po pre­ko­na­ní ne­vô­le ne­ma­lej čas­ti oby­va­teľ­stva k oč­ko­va­niu pro­ti CO­VID-19, kto­ré je for­mál­ne dob­ro­voľ­né, no de fac­toje vy­nu­co­va­né ma­sív­nym, pre­dov­šet­kým me­diál­nym, nát­la­kom. To všet­ko je však té­ma na sa­mos­tat­ný, a nie krát­ky, člá­nok. Zmie­niť sa tre­ba aj o nie jed­noz­nač­nej zho­de po­kút, kto­ré v slo­ven­ských eko­no­mic­kých pod­mie­nok sú tak­mer lik­vi­dač­né, s po­žia­dav­ka­mi Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va us­ta­no­ve­né pre vý­šku po­kút za vy­hý­ba­nie sa po­vin­né­mu oč­ko­va­niu pro­ti CV19. O tej­to otáz­ke v tom­to prís­pev­ku už onedl­ho.

Oč­ko­va­nie pod­ľa Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd 

     Oč­ko­va­nie, dob­ro­voľ­né i po­vin­né, po­dlie­ha úp­ra­ve člán­ku 8 Do­ho­vo­ru, v kto­rom sa uvá­dza:

1. Kaž­dý má prá­vo na reš­pek­to­va­nie svoj­ho súk­rom­né­ho a ro­din­né­ho ži­vo­ta, oby­dlia a ko­reš­pon­den­cie.

  2. Štát­ny or­gán ne­mô­že do toh­to prá­va za­sa­ho­vať ok­rem prí­pa­dov, keď je to v sú­la­de so zá­ko­nom a ne­vyh­nut­né v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti v zá­uj­me ná­rod­nej bez­peč­nos­ti, ve­rej­nej bez­peč­nos­ti, hos­po­dár­ske­ho bla­ho­by­tu kra­ji­ny, pred­chá­dzania ne­po­ko­jom a zlo­čin­nos­ti, ochra­ny zdra­via ale­bo mo­rál­ky ale­bo ochra­ny práv a slo­bôd iných.“

     Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va (ESĽP) kon­šta­to­val, že sú­čas­ťou prá­va na súk­rom­ný ži­vot je prá­vo kaž­dé­ho jed­not­liv­ca viesť ži­vot pod­ľa svo­jich pred­stáv ako si ho zvo­lí, a to aj spô­so­bom, že sa jed­not­li­vec bu­de ve­no­vať čin­nos­tiam, kto­ré sú pre ne­ho fy­zic­ky ale­bo psy­chic­ky škod­li­vé či ne­bez­peč­né.

Pod­ľa ESĽP v ľud­skom prá­ve na súk­rom­ný ži­vot je im­pli­ko­va­né prá­vo fy­zic­kej oso­by od­miet­nuť pos­kyt­nu­tie zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti, a to aj v prí­pa­de, že by od­miet­nu­tie zna­me­na­lo oh­ro­ze­nie jej zdra­via, či do­kon­ca ži­vo­ta. Pri prie­me­te tej­to zá­sa­dy do vzťa­hu s oč­ko­va­ním to po­tom zna­me­ná, že člo­vek má prá­vo slo­bod­ne sa roz­hod­núť, či sa pod­ro­bí oč­ko­va­niu ako pre­ven­tív­ne­mu le­kár­ske­mu vý­ko­nu na ochra­nu svoj­ho zdra­via, ale­bo či sa oč­ko­va­niu ne­pod­ro­bí, a tak vy­sta­ví svo­je zdra­vie, prí­pad­ne aj ži­vot oh­ro­ze­niu. V prí­pa­de ma­lo­le­tých to­to prá­vo pre­chá­dza na ro­di­čov ako zá­kon­ných zá­stup­cov ma­lo­le­tých.

     Vý­znam­nú úlo­hu pri ob­me­dzo­va­ní prá­va na súk­ro­mie v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti pred­sta­vu­je pod­mien­ka ve­rej­né­ho zá­uj­mu v spo­je­ní s po­žia­dav­kou nas­to­le­nia spra­vod­li­vej rov­no­vá­hy me­dzi prá­vom na súk­ro­mie a ve­rej­ným zá­uj­mom, kvô­li kto­ré­mu sa prá­vo na súk­ro­mie ob­me­dzu­je. Úče­lom, kvô­li kto­ré­mu má pred­nosť ve­rej­ný, je pre­ven­cia pre­nos­ných ocho­re­ní. Konštruk­cia má Achillo­vu pä­tu. Vy­hláš­kou sa us­ta­no­vu­je aj po­vin­né oč­ko­va­nie pro­ti te­ta­nu, kto­rý nie je ocho­re­ním pre­nos­ným z člo­ve­ka na člo­ve­ka. Pre­hlia­da­ným fak­tom je, že plat­ná práv­na úp­ra­va us­ta­no­vi­la po­vin­né oč­ko­va­nie aj tam, kde nej­de o pre­nos­né ocho­re­nia, tak­že spo­loč­nosť niet pred čím brá­niť. K to­mu tre­ba pri­po­čí­tať po­vin­né oč­ko­va­nia pro­ti ocho­re­niam, kto­ré sí­ce sú pre­nos­né, ale nie je preu­ká­za­né, že po­vin­ne po­dá­va­né vak­cí­ny sú nao­zaj spô­so­bi­lé účin­ným spô­so­bom za­siah­nuť v zá­uj­me ve­rej­né­ho zdra­via.

     Po­jem „pre­nos­né ocho­re­nia“ za­hŕňa ši­ro­kú šká­lu ocho­re­ní s rôz­nou mie­rou prav­de­po­dob­nos­ti pre­no­su z cho­rých na zdra­vých, aj s rôz­nou mie­rou zá­važ­nos­ti nás­led­kov za­prí­či­ne­ných roz­vi­nu­tím ocho­re­nia a ra­dom ďal­ších fak­to­rov. Sa­ma sku­toč­nosť, že ocho­re­nie je pre­nos­né, ne­le­gi­ti­mi­zu­je ve­rej­ný zá­ujem na pre­ven­cii je­ho ší­re­nia na­toľ­ko, aby sa kvô­li ne­mu vždy pot­la­či­lo ľud­ské prá­vo na súk­rom­ný ži­vot, te­da aby ko­mu­koľ­vek ke­dy­koľ­vek vzni­ka­la po­vin­nosť pod­ro­biť sa oč­ko­va­niu.

     Pri do­siah­nu­tom stup­ni poz­na­nia v me­di­cí­ne ne­mož­no za­bez­pe­čiť ab­so­lút­nu ús­peš­nosť ochra­ny zdra­via oč­ko­va­ním. Po­čas vý­vo­ja le­kár­skej ve­dy doš­lo k stiah­nu­tiu z obe­hu ra­du oč­ko­va­cích lá­tok, le­bo sa preu­ká­za­li, či as­poň váž­ne po­doz­re­nie vy­vo­la­li, ich škod­li­vé ved­ľaj­šie účin­ky. To má za nás­le­dok, že s oč­ko­va­ním sa spá­ja­jú ri­zi­ká, aké v prí­pa­de po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pre­mie­ňa­jú oč­ko­va­né oso­by na obe­te zba­ve­né mož­nos­ti vlas­tnej úva­hy a vlas­tné­ho roz­hod­nu­tia, ho­ci na to ich op­ráv­ňu­je ľud­ské prá­vo na súk­rom­ný ži­vot. Inak po­ve­da­né, ma­jú ľud­ské prá­vo, ale od­ní­ma sa im mož­nosť to­to prá­vo účin­ne up­lat­niť vo svo­jom zá­uj­me.

     Ve­rej­ný zá­ujem ako roz­ho­du­jú­ce kri­té­rium pre ob­me­dzenie ľud­ské­ho prá­va na súk­rom­ný ži­vot mož­no dô­vod­ne iden­ti­fi­ko­vať až vte­dy a tam, kde je jas­ne de­fi­no­va­ný a preu­ká­za­ný ten­to zá­ujem v spo­je­ní s ďal­ším kla­si­fi­kač­ným kri­té­riom – kde je preu­ká­za­ná schop­nosť kon­krét­nej vak­cí­ny účin­ne pô­so­biť v pros­pech ve­rej­né­ho zá­uj­mu. Te­da tam, kde sa dá pre­no­su ocho­re­nia za­brá­niť po­mo­cou kon­krét­nej vak­cí­ny s dos­ta­toč­nou mie­rou šta­tis­tic­kej prav­de­po­dob­nos­ti.Os­tat­né oč­ko­va­nia, po preu­ká­za­ní, že ide o oč­ko­va­nie, kto­ré sa ús­peš­ne dos­ta­lo z fá­zy po­ku­sov a pat­rí k me­di­cín­skym vý­ko­nom le­ge ar­tis, by ma­li pat­riť k tým oč­ko­va­niam, kto­rým sa člo­vek mô­že pod­ro­biť z vlas­tné­ho roz­hod­nu­tia, so svo­jím súh­la­som.

Po­vin­né oč­ko­va­nie 

     Po­vin­né oč­ko­va­nie pred­sta­vu­je zá­sah do te­les­nej in­teg­ri­ty, kto­rý tým, že sa de­je bez oh­ľa­du na vô­ľu oč­ko­va­nej oso­by, má po­va­hu ob­me­dzenia prá­va na súk­rom­ný ži­vot. To má nie­len po­vin­né oč­ko­va­nie, ale aj ta­ké oč­ko­va­nie, kto­ré by ma­lo byť dob­ro­voľ­né, no oč­ko­va­nej oso­by sa na nič ne­pý­ta­jú, za­oč­ku­jú ju bez pou­če­nia o oč­ko­va­ní ale­bo bez súh­la­su ne­chať sa za­oč­ko­vať.

     Oč­ko­va­nie sa­mé ose­be je pred­me­tom roz­hod­nu­tí ESĽP vo ve­ciach Bof­fa and Ot­hers a Baytűre and Ot­hers v. Tur­key (sťaž­nosť č. 3270/09, roz­hod­nu­té 12. mar­ca 2013). Pre­ce­dent­ný vý­znam má aj roz­hod­nu­tie vo ve­ci Pret­ty v. The Uni­ted Kin­gdom. Roz­su­dok z 29.4.2002 k sťaž­nos­ti č. 2346/02; Ca­se of A, B and C. v. Ire­land [GC]. Sťaž­nosť č. 25579/05.; Ca­se of Haas v. Swit­zerland. Sťaž­nosť č. 31322/07; Ca­se of Koch v. Ger­ma­ny. Roz­su­dok z 19. jú­la 2012 k sťaž­nos­ti č. 497/09; Ca­se of Gross v. Swit­zerland. Roz­su­dok zo 14. má­ja 2013 k sťaž­nos­ti č. 67810/10.

Slo­bo­da roz­ho­do­va­nia sa mô­že ob­me­dziť vo ve­rej­nom zá­uj­me. To je kľúč, pod­ľa kto­ré­ho ESĽP pris­tu­pu­je k ude­le­niu súh­la­su s po­vin­ným oč­ko­va­ním (Ca­se of So­lo­mak­hin v. Uk­rai­ne. Roz­su­dok z 15. mar­ca 2012 k sťaž­nos­ti č. 24429/03).Naj­pod­stat­nej­šie na tom­to roz­sud­ku je kon­šta­to­va­nie ESĽP, že fy­zic­ká in­teg­ri­ta oso­by po­dlie­ha ochra­ne im­pli­ko­va­nej v „súk­rom­nom ži­vo­te“ pod­ľa čl. 8 Do­ho­vo­ru. Ďalej uvie­dol, že zá­uj­my oh­ľad­ne te­les­nej in­teg­ri­ty oso­by sa tý­ka­jú naj­in­tím­nej­ších strá­nok súk­rom­né­ho ži­vo­ta jed­not­liv­ca, a že nú­te­ný me­di­cín­sky zá­sah, do­kon­ca aj níz­ke­ho stup­ňa zá­važ­nos­ti, za­kla­dá ob­me­dzu­jú­ci zá­sah do toh­to prá­va. Po­vin­né oč­ko­va­nie – ako ne­dob­ro­voľ­ný me­di­cín­sky vý­kon – pat­rí me­dzi zá­sa­hy do prá­va na reš­pekt k súk­rom­né­mu ži­vo­tu jed­not­liv­ca, kto­ré za­hŕňa osob­nú fy­zic­kú a psy­chic­kú in­teg­ri­tu.

     Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va v kau­ze So­lo­ma­chin vy­slo­vil ná­zor, že zá­sah do sťa­žo­va­te­ľo­vej fy­zic­kej in­teg­ri­ty mož­no pok­la­dať za os­pra­vedl­ni­teľ­ný v zá­uj­me ve­rej­né­ho zdra­via pri ne­vyh­nut­nos­ti kon­tro­lo­vať ší­re­nie in­fek­čné­ho ocho­re­nia v re­gió­ne.

     Európ­sky súd tiež pri­hlia­dol na to, že mu ne­bol pred­lo­že­ný ni­ja­ký dô­kaz o tom, že spor­ná vak­cí­na sku­toč­ne poš­ko­di­la So­lo­ma­chi­no­vo zdra­vie. Vnút­roš­tát­ne sú­dy zis­ti­li, že ni­ja­ký zo zná­mych ved­ľaj­ších účin­kov vak­cí­ny sa nep­re­ja­vil na sťa­žo­va­te­ľo­vi. Ten­to zá­ver uro­bi­li na zá­kla­de správ vy­pra­co­va­ných nie­koľ­ký­mi znal­ca­mi z me­di­cí­ny. Tie­to zá­ve­ry sú za­lo­že­né na dos­ta­toč­nom dô­kaz­nom zá­kla­de a ich vý­vo­dy nie sú svoj­voľ­né, ani oči­vid­ne ne­ro­zum­né. Pre­to Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va roz­ho­dol, že v okol­nos­tiach prí­pa­du ne­doš­lo k po­ru­še­niu čl. 8 Do­ho­vo­ru.

     Ďal­ší krok v ur­čo­va­ní pod­mie­nok pri­ja­teľ­nos­ti po­vin­né­ho oč­ko­va­nia uro­bil ESĽP  vo ve­ci Vavřeč­ka and Ot­hers v. The Czech Re­pub­lic z 8. ap­rí­la  2021 (sťaž­nosť č. 47621/13 and 5 ďal­ších sťaž­nos­tí).

     ESĽP vo ve­ci ur­čil nie­koľ­ko pod­mie­nok, kto­ré sa mu­sia dodr­žať pri po­vin­nom oč­ko­va­ní.

     Pre­dov­šet­kým mu­sia byť ur­če­né vý­nim­ky z po­vin­nos­ti dať sa za­oč­ko­vať. Ide naj­mä o zdra­vot­né pre­káž­ky vo­či oč­ko­va­niu (kon­train­di­ká­cie). Re­le­van­tná je aj inak ako oč­ko­va­ním zís­ka­ná imu­ni­ta.

     Ďalej, od­miet­nu­tie spl­ne­nia po­vin­nos­ti dať sa za­oč­ko­vať sa nes­mie spá­jať s ná­sil­ným oč­ko­va­ním, te­da s vý­ko­nom oč­ko­va­nia pro­ti vô­li oč­ko­va­nej oso­by, či do­kon­ca s pre­ko­ná­va­ním od­po­ru oč­ko­va­nej oso­by. Ná­zor­ným prík­la­dom ako sa to nes­mie, je v le­te 2020 uva­žo­va­ný zá­mer po­dak­to­rých „po­rad­ných od­bor­ní­kov vlá­dy SR“ vy­tvo­riť oč­ko­va­cie tí­my zlo­že­né zo zdra­vot­ní­kov a po­li­caj­tov, kto­ré by za­ví­ta­va­li do do­mác­nos­ti, tam by po­li­cajt zne­hyb­nil oč­ko­va­nú oso­bu fy­zic­kým ná­si­lím a zdra­vot­níc­ky pra­cov­ník by jej vpi­chol in­jek­ciu s oč­ko­va­cou lát­kou.

     Spl­ne­nie po­vin­nos­ti ne­chať sa za­oč­ko­vať nie je v ma­te­riál­nom práv­nom štá­te prok­la­mo­va­né. Je za­bez­pe­če­né san­kciou. Úče­lom po­ku­ty za ne­pod­ro­be­nie sa po­vin­né­mu oč­ko­va­niu nie je do­nú­te­nie k pod­ro­be­niu sa oč­ko­va­niu v oba­ve pred ma­jet­ko­vou lik­vi­dá­ciou. Príl­iš za­ťa­žu­jú­ca po­ku­ta pred­sta­vu­je po­ru­še­nie prá­va po­koj­ne uží­vať svoj ma­je­tok za­ru­če­né­ho pod­ľa čl. 1 Pro­to­ko­lu č. 1 k Európ­ske­mu do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd.

ESĽP po­su­dzo­val san­kciu – po­ku­tu ulo­že­nú pod­ľa zá­ko­na. Roz­ho­dol, že san­kcia je sú­lad­ná s ochra­nou prá­va na súk­ro­mie, ak je mier­na.

     V tej­to sú­vis­los­ti ne­zaš­ko­dí pri­po­me­núť, že ESĽP za po­rov­na­teľ­né po­ru­še­nie ľud­ské­ho prá­va priz­ná­va rôz­ne vy­so­ké od­škod­né v zá­vis­los­ti od štá­tu, kto­rý po­ru­šil Do­ho­vor. Zoh­ľad­ňu­je pri­tom eko­no­mic­kú si­lu vin­né­ho štá­tu. Ak ob­čan Slo­ven­skej re­pub­li­ky má za ob­me­dzenie svo­jej osob­nej slo­bo­dy vo­či Slo­ven­sku ná­rok na niž­šie od­škod­né ako ob­čan Ho­lan­dské­ho krá­ľov­stva, ak hoob­me­dzia na osob­nej slo­bo­de v Ho­lan­dsku, z po­žia­dav­ky spra­vod­li­vos­ti mož­no vy­vo­diť, že „mier­na po­ku­ta“ za od­miet­nu­tie oč­ko­va­nia by tiež ma­la byť od­stup­ňo­va­ná pod­ľa eko­no­mic­kej si­ly štá­tu. Prie­mer­ná mzda na Slo­ven­sku je nie­koľ­ko­ná­sob­ne niž­šia ako prie­mer­ná mzda v Ne­mec­ku či v Škan­di­ná­vii. Pre­to aj „mier­na“ po­ku­ta mu­sí mať iné vy­čís­le­nie v Ne­mec­ku a iné na Slo­ven­sku. Po­ku­ta vo vý­ške 5000, resp. 7000 eur us­ta­no­ve­ná zák. č. 412/2021 Z. z. evo­ku­je po­doz­re­nie, či spĺňa pod­mien­ku „pri­me­ra­nos­ti“.

Pod­mien­ku spĺňa úp­ra­va za­ve­de­ná zák. č. 355/2007 Z. z. „Po­ru­še­nie po­vin­nos­ti pod­ro­biť sa pred­pí­sa­né­mu ale­bo na­ria­de­né­mu oč­ko­va­niu sa mô­že pos­tih­núť po­ku­tou v súhr­nnej vý­ške 331 eur“ (§ 56 ods. 2), no plat­nú práv­nu úp­ra­vu mož­no inter­pre­to­vať tak, že to­to us­ta­no­ve­nie sa vzťa­hu­je na kaž­dé oč­ko­va­nie s vý­nim­kou oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19, pre kto­ré pla­tí po­ku­ta sui ge­ne­ris.

     Ne­mož­no pre­hliad­nuť, že po­ku­ta je v prin­cí­pe san­kciou za proti­práv­ne sprá­va­nie. Bez pri­ja­tia práv­nej úp­ra­vy ur­ču­jú­cej po­vin­nosť pod­ro­biť sa oč­ko­va­niu pro­ti CO­VID-19 po­ku­tu v práv­nom štá­te ne­mož­no ulo­žiť. Na od­vrá­te­nej stra­ne sa ta­jí ri­zi­ko, že za­ve­de­nie po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CV19 zneu­ži­jú psy­cho­vaxery na ďal­šie zvý­še­nie sadz­by po­ku­ty vý­slov­ne us­ta­no­ve­nej za nespl­ne­nie po­vin­nos­ti dať sa za­oč­ko­vať.

     Na­po­kon, roz­hod­nu­tie o po­ku­te mu­sí po­dlie­hať súd­nej kon­tro­le. Ulo­že­ním po­ku­ty pot­res­ta­ná oso­ba mu­sí mať prís­tup k sú­du. Inak po­ve­da­né, mu­sí mať prá­vo po­žia­dať súd, aby pres­kú­mal dô­vod­nosť ulo­že­nia po­ku­ty a jej vý­šku a v zá­vis­los­ti na okol­nos­tiach prí­pa­du súd mu­sí mať prá­vo­moc za­hŕňa­jú­cu mož­nosť zru­šiť roz­hod­nu­tie o po­ku­te.

     Vy­ššie uve­de­né pod­mien­ky ESĽP neus­ta­no­vil pre po­vin­né oč­ko­va­nie pro­ti CO­VID-19. Pre po­vin­né oč­ko­va­nie pro­ti to­mu­to ocho­re­niu mô­že ur­čiť aj ďal­šie pod­mien­ky. Pred­ví­dať, či tak uro­bí a ak tak uro­bí, aké ďal­šie pod­mien­ky to bu­dú, je jed­no­du­cho ne­mož­né.

Po­vin­né oč­ko­va­nie pro­ti CV19 na Slo­ven­sku – za­tiaľ zá­mer de le­ge fe­ren­da

Člán­kom 8 Európ­ske­ho do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd sa ur­ču­je for­mál­na pod­mien­ka „sú­la­du so zá­ko­nom“ a dve ku­mu­la­tív­ne ma­te­riál­ne pod­mien­ky pre ob­me­dzenie prá­va na súk­ro­mie.

Pr­vou ma­te­riál­nou pod­mien­kou je „ne­vyh­nut­nosť ob­me­dzenia v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti“.

    Dru­hou ma­te­riál­nou pod­mien­kou je ochra­na taxatív­ne ur­če­ných hod­nôt:

1. ná­rod­nej bez­peč­nos­ti,

2. ve­rej­nej bez­peč­nos­ti,

3. hos­po­dár­ske­ho bla­ho­by­tu kra­ji­ny,

4. pred­chá­dzania ne­po­ko­jom a zlo­čin­nos­ti,

5. ochra­ny zdra­via,

6. ochra­ny mo­rál­ky,

7. ochra­na práv a slo­bôd iných.

Z dvoch ma­te­riál­nych pod­mie­nok je jed­no­duch­šie vy­rov­nať sa s po­žia­dav­kou zá­uj­mov (hod­nôt) le­gi­ti­mi­zu­jú­cich ob­me­dzenie prá­va na súk­rom­ný ži­vot.

Oč­ko­va­nie pro­ti CO­VID-19 ako ved­ľaj­ší úči­nok pri­ná­ša šta­tis­tic­ké mož­nos­ti oh­ro­ze­nia zdra­via, ale aj šta­tis­tic­kú hroz­bu úmr­tia na nás­le­dok oč­ko­va­nia. Je prak­tic­ky ne­mož­né od­de­liť jed­nu hroz­bu od dru­hej hroz­by. To za­kla­dá dô­vod­nosť zhr­nu­tia tak, že ob­me­dzenie prá­va na súk­rom­ný ži­vot po­vin­ným oč­ko­va­ním pro­ti CO­VID-19 je le­gi­tím­nym ob­me­dze­ním v zá­uj­me ochra­ny ži­vo­ta a zdra­via.

Ten­to zá­ver je čias­tko­vý. Vzťa­hu­je sa je­di­ne a vý­luč­ne na od­po­veď, či ob­me­dzenie prá­va na súk­rom­ný ži­vot po­vin­ným oč­ko­va­ním je le­gi­tím­ne v zá­uj­me ochra­ny jed­nej z taxatív­ne ur­če­ných hod­nôt dru­hou ma­te­riál­nou pod­mien­kou člán­ku 8 Do­ho­vo­ru.

V naj­ne­patr­nej­šej mie­re sa tou­to od­po­ve­ďou ne­rie­ši otáz­ka, či je po­vin­ným oč­ko­va­ním pro­ti CO­VID-19 spl­ne­ná aj pr­vá ma­te­riál­na pod­mien­ka pri­ja­teľ­nos­ti ob­me­dzenia ľud­ské­ho prá­va na súk­rom­ný ži­vot.

Spl­ne­nie tej­to pod­mien­ky vy­ply­nie z pries­ku­mu pod­mien­ky „ne­vyh­nut­nos­ti ob­me­dzenia v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti“.

Pod­mien­ka „ne­vyh­nut­nos­ti ob­me­dzenia“ zna­me­ná, že ani v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti to nej­de inak, ne­dá sa inak, ako ob­me­dziť ľud­ské prá­vo za úče­lom do­siah­nu­tia le­gi­tím­ne­ho zá­me­ru pod­ľa dru­hej ma­te­riál­nej pod­mien­ky člán­ku 8.

Dopl­nok k re­ži­mu nas­ta­ve­né­mu Do­ho­vo­rom

     Pod­mien­ky po­vin­né­ho oč­ko­va­nia nas­ta­ve­né Do­ho­vo­rom a ca­se-law Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va dopĺňa Re­zo­lú­cia­Parla­men­tné­ho zhro­maž­de­nia Ra­dy Euró­py č. 2361 (2021).

     Pod­ľa toh­to do­ku­men­tu štá­ty mu­sia za­bez­pe­čiť, aby ich ob­ča­nia bo­li in­for­mo­va­ní o tom, že vak­cí­ny nie sú po­vin­né, a že nik­to ne­bu­de pod po­li­tic­kým, so­ciál­nym či akým­koľ­vek iným nát­la­kom, aby sa dal oč­ko­vať, ak si to ne­že­lá (bod 7.3.1).

     Bod 7.3.2. uk­la­dá štá­tom, aby za­bez­pe­či­li, že nik­to ne­bu­de dis­kri­mi­no­va­ný pre­to, že nie je oč­ko­va­ný kvô­li po­ten­ciál­nym zdra­vot­ným ri­zi­kám či pre­to, že si to ne­že­lá.

     Bod 7.3.4 za­kla­dá štá­tom po­vin­nosť pos­ky­to­vať tran­spa­ren­tné in­for­má­cie o bez­peč­nos­ti a po­ten­ciál­nych ved­ľaj­ších účin­koch oč­ko­va­nia.

     Slo­ven­ská re­pub­li­ka up­lat­ňu­je Re­zo­lú­ciu č. 2361 (2021) pres­ne rov­na­ko, ako dbá na dodr­žia­va­nie vlas­tnej ús­ta­vy ale­bo me­dzi­ná­rod­ných do­ho­vo­rov.

     Jed­ným slo­vom, pre vlá­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky a všet­ky jej po­rad­né or­gá­ny nič nie je dosť dob­ré. Vý­nim­ku ma­jú iba ich vlas­tné opat­re­nia. Tie sú zas dob­ré vždy.

In­šti­tu­cio­nál­ne za­bez­pe­če­nie bo­ja s CV19. 

Pod­mien­ka ne­vyh­nut­nos­ti sa za­čí­na napĺňať in­šti­tu­cio­nál­nym za­bez­pe­če­ním roz­ho­do­va­nia o za­ve­de­ní po­vin­né­ho oč­ko­va­nia.

Slo­ven­ská re­pub­li­ka zria­di­la in­šti­tú­cie na za­obe­ra­nie sa prob­le­ma­ti­kou CV19. Nie je zná­my po­čet ta­kých in­šti­tú­cií, ani či sú v nav­zá­jom hie­rar­chic­kom vzťa­hu ale­bo či sú ne­zá­vis­lé a per­so­nál­ne pre­po­je­né. Ústred­ná pan­de­mic­ká ko­mi­sia Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Kon­zí­lium od­bor­ní­kov. Kto­vie, aké ďal­šie in­šti­tú­cie. Exis­tu­jú v mi­mop­ráv­nom re­ži­me a v ano­nym­nom zlo­že­ní. Mas­mé­diá pri­ná­ša­jú nep­ra­vi­del­né spra­vo­daj­stvo o nad­chá­dza­jú­com za­sad­nu­tí a hlav­ne spra­vo­daj­stvo o opat­re­niach, kto­ré da­ný or­gán od­po­rú­čal pri­jať spo­lu s pres­ved­če­ním, že na­ria­ďu­je ich pri­ja­tie. Opat­re­nia potvr­dzu­je vlá­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky s čas­tou kri­ti­kou elek­tro­nic­kých mas­mé­dií, ak vlá­da „do bod­ky“ nep­rij­me kaž­dé od­po­rú­ča­nie „od­bor­né­ho“ or­gá­nu. Ab­sen­cia práv­nej úp­ra­vy s jas­ný­mi kri­té­ria­mi vý­be­ru čle­nov od­bor­ných po­rad­ných or­gá­nov je vý­hod­ná pre zá­me­ry vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Neexis­tu­je po­žia­dav­ka ob­jek­tív­nos­ti a nes­tran­nos­ti od­bor­né­ho po­rad­né­ho or­gá­nu, ani po­žia­dav­ka ob­jek­tív­nos­ti a nes­tran­nos­ti čle­nov od­bor­né­ho po­rad­né­ho or­gá­nu.

     Nie sú iba anti­vaxery. Sú aj psy­cho­vaxery. Pa­to­lo­gic­kí prívr­žen­ci oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 za kaž­dú ce­nu, bez oh­ľa­du na nás­led­ky. Veď, ak nás­led­ky oč­ko­va­nia nas­ta­nú, pos­tih­nú ko­ho­si iné­ho. Az­da aj kde­si ďa­le­ko. Psy­cho­vaxerom pat­rí slo­vo dneš­ka vo vlá­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky i v ra­doch  od­bor­ní­kov, kto­rý­mi sa ob­ko­le­su­je vlá­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Ve­rej­né pre­zen­tá­cie oč­ko­va­nia a pri­jí­ma­né opat­re­nia sú pri­me­ra­né tej­to sku­toč­nos­ti.

     Oč­ko­va­nie pro­ti CO­VID-19 sa pred­sta­vu­je ve­rej­nos­ti ako ideál­ny pros­trie­dok v ne­vyh­nut­nom bo­ji pro­ti CO­VID-19. Ni­ja­ké ri­zi­ká. Iba čos­ko­ro zdra­vá po­pu­lá­cia a v nej zdra­vý kaž­dý jed­not­li­vec. Slo­bo­da ces­to­va­nia. Do­vo­len­ko­vé re­zor­ty prah­nú­ce po zá­stu­poch do­vo­len­ká­rov zo Slo­ven­ska. Ot­vo­re­né ka­viar­ne, te­loc­vič­ne, ba­zé­ny, koz­me­tic­ké sa­ló­ny. Ko­mun­izmus no­vé­ho ty­pu.

     So zá­pla­vou slov sa spá­ja­jú čud­né skut­ky.

Vo Ves­tní­ku vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky vy­šla 27. de­cem­bra 2020 vy­hláš­ka č. 67, kto­rou sa na­ria­ďu­jú opat­re­nia pri oh­ro­ze­ní ve­rej­né­ho zdra­via k izo­lá­cii osôb po­zi­tív­nych na ocho­re­nie CO­VID-19 a ka­ran­té­ne osôb, kto­ré priš­li do úz­ke­ho kon­tak­tu s oso­bou po­zi­tív­nou na ocho­re­nie CO­VID-19. Oso­ba v izo­lá­cii ok­rem iné­ho dos­ta­la po­vin­nosť dodr­žia­vať prís­nu hy­gie­nu rúk a no­se­nie rú­šok (§ 2 ods. 4 písm. d/).

     Hlav­ný hy­gie­nik tou is­tou vy­hláš­kou č. 67 umož­nil vý­slov­ne ur­če­ným ús­tav­ným či­ni­te­ľom vy­ko­ná­vať prá­cu na pra­co­vis­ku, ak by svo­jou ab­sen­ciou na pra­co­vis­ku moh­li váž­ne oh­ro­ziť za­bez­pe­če­nie cho­du štá­tu. Nie ke­dy­koľ­vek, iba ak by váž­ne oh­ro­zil za­bez­pe­če­nie cho­du štá­tu, umož­nil hlav­ný hy­gie­nik prís­tup na pra­co­vis­ko pre­zi­den­tke SR, čle­nom vlá­dy SR, pos­lan­com Ná­rod­nej ra­dy SR, ge­ne­rál­ne­mu pro­ku­rá­to­ro­vi a nie­koľ­kým ďal­ším fun­kcio­ná­rom, me­dzi ni­mi pred­se­do­vi Ústav­né­ho sú­du SR. Sud­com ús­tav­né­ho sú­du nie. Za­ují­ma­vou moh­la byť pred­sta­va hlav­né­ho hy­gie­ni­ka o prá­ci sud­cov ús­tav­né­ho sú­du, keď­že tým po­byt na pra­co­vis­ku ne­po­vo­lil, no nik­to sa hlav­né­ho hy­gie­ni­ka nes­pý­tal, čo ho k to­mu ve­die.

     Ústav­ní či­ni­te­lia s prá­vom prís­tu­pu na pra­co­vis­ko ne­ma­li prís­tup k up­lat­ňo­va­niu ús­ta­vou zve­re­nej prá­vo­mo­ci ke­dy­koľ­vek. Tú sme­li up­lat­niť je­di­ne za dodr­ža­nia hlav­ným hy­gie­ni­kom ur­če­ných pod­mie­nok. K tým pat­ri­lo pou­ží­va­nie res­pi­rá­to­ru FFP2 bez vý­dy­cho­vé­ho ven­ti­lu ale­bo s je­ho prek­ry­tím chi­rur­gic­kým rúš­kom (§ 4 ods. 6 písm. a/) a pou­ží­va­nie ru­ka­víc (§ 4 ods. 6 písm. c/).

     Prís­tup pre­zi­den­tky Slo­ven­skej re­pub­li­ky do kan­ce­lá­rií v pre­zi­den­tskom pa­lá­ci bol jas­ný. Hlav­ný hy­gie­nik Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa ne­zao­be­ral pra­cov­ník­mi Kan­ce­lá­rie pre­zi­den­ta SR. Ro­zu­me­lo sa sa­mo se­bou, že mô­žu vstú­piť tam, kde sa zdr­žia­va pra­cu­jú­ca pre­zi­den­tka, ale­bo za ňou nes­me­li, le­bo ne­dos­ta­li prá­vo prís­tu­pu? V rov­na­kom pos­ta­ve­ní sa oci­tol per­so­nál Kan­ce­lá­rie Ná­rod­nej ra­dy SR ale­bo Kan­ce­lá­rie Ústav­né­ho sú­du SR. Ústav­nosť bo­la na Slo­ven­sku asi zne­fun­kčne­ná z ini­cia­tí­vy hlav­né­ho hy­gie­ni­ka.

Od­bor­ní­ci v služ­bách vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky vnies­li do bo­ja pro­ti pan­dé­mií viac svoj­ráz­nych prí­ka­zov a zá­ka­zov. Nap­rík­lad k Via­no­ciam 2021 prip­ra­vi­li vy­hláš­ku Úra­du ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva SR za­ka­zu­jú­cu ces­tu za ro­di­nou a do dru­hé­ho ok­re­su. No ly­žiarské stre­dis­ká moh­li zos­tať ot­vo­re­né. Ná­vod na inter­ne­te si s úp­ra­vou po­ra­dil: „Ak pôj­de­te do dru­hé­ho ok­re­su za ro­di­nou, zo­ber­te si ly­že a je to O. K.“

     Z hľa­dis­ka zod­po­ved­nos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky za po­ru­še­nie Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd pred ESĽP nie je pod­stat­né, či Do­ho­vor na Slo­ven­sku po­ru­ší vlá­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo iný or­gán de iureale­bo de fac­tový­kon­nej mo­ci s prá­vo­mo­cou pri­jí­mať ob­me­dzu­jú­ce opat­re­nia na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Vý­znam­ná je iba pod­po­ra, kto­rú od vlá­dy SR a jej jed­not­li­vých mi­nis­terstiev da­né or­gá­ny dos­tá­va­jú.

Po­žia­dav­ka ne­vyh­nut­nos­ti oč­ko­va­nia v reál­nom ča­se

     Pod­mien­ka ne­vyh­nut­nos­ti ob­me­dzenia ľud­ské­ho prá­va v zá­uj­me ochra­ny zdra­via neim­pli­ku­je iba po­žia­dav­ku po­čet­nos­ti pos­ti­hu oby­va­teľ­stva ur­či­tým ocho­re­ním. Im­pli­ku­je aj po­žia­dav­ku ak­tuál­nos­ti bo­ja pro­ti ocho­re­niu. Účin­né po­vin­né oč­ko­va­nie ne­mož­no za­viesť ani pro­ti ocho­re­niu, kto­ré sa (mož­no) ude­je vo vzdia­le­nej bu­dúc­nos­ti, ani pro­ti ocho­re­niu, kto­ré pre­beh­lo v bliž­šej či dáv­nej­šej mi­nu­los­ti.

     Uzá­ko­ne­nie po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 bo­lo na Slo­ven­sku dl­ho­do­bo prip­ra­vo­va­né. Bez oh­ľa­du na ko­lí­sa­nie sta­vu ocho­re­nia v slo­ven­skej po­pu­lá­cii. Ako prík­lad mô­že pos­lú­žiť vy­jad­re­nie pre­mié­ra E. He­ge­ra z 18. jú­na 2021:

„Pred­se­da vlá­dy Eduard He­ger si mys­lí, že nie je šťas­tné, ak sa po­li­ti­ci vy­jad­ru­jú ne­ga­tív­ne o vak­ci­ná­cii ako ta­kej. His­tó­ria pod­ľa je­ho slov jas­ne uká­za­la, že vak­cí­na „vy­pre­va­di­la“ už mno­hé ví­ru­sy. Uvie­dol to po­čas brí­fin­gu v ob­ci Širo­ké (ok­res Pre­šov), v kto­rej nav­ští­vil oč­ko­va­cie cen­trum. Pod­ľa ne­ho je dô­le­ži­té, aby aj ľu­dia, kto­rí sú ve­rej­né oso­by, ko­mu­ni­ko­va­li prav­di­vo a zro­zu­mi­teľ­ne vo­či ob­ča­nom.

     Pre­miér He­ger zá­ro­veň ubez­pe­čil, že všet­ky vak­cí­ny pou­ží­va­né na Slo­ven­sku sú bez­peč­né. „Vie­me, že by sme ne­do­vo­li­li, aby ne­ja­ká vak­cí­na, kto­rá nie je bez­peč­ná ale­bo účin­ná, bo­la uvoľ­ne­ná na slo­ven­ský trh. Všet­ky vak­cí­ny, kto­ré má­me, sú bez­peč­né, sú účin­né,“ poz­na­me­nal s tým, že je už na kaž­dom člo­ve­ku, akú vak­cí­nu si vy­be­rie. „Pre nás bo­lo dô­le­ži­té za­bez­pe­čiť dos­tup­nosť miest, byť blíz­ko k ľu­ďom, to ro­bí­me a to je úlo­ha štá­tu,“ do­dal.“

(https://www.parla­men­tne­lis­ty.sk/are­na/437813/he­ger-nie-je-stas­tne-ak-sa-po­li­ti­ci-vy­jad­ru­ju-ne­ga­tiv­ne-o-vak­ci­na­cii/)

     Úlo­ha štá­tu je šir­šia ako sa naz­dá­va pre­miér. Nes­to­tož­ňu­je sa iba so za­bez­pe­če­ním dos­tup­ných miest, kde sa mož­no pod­ro­biť oč­ko­va­niu. Pred­se­da vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky vo vy­jad­re­ní abstra­ho­val od Re­zo­lú­cie Parla­men­tné­ho zhro­maž­de­nia Ra­dy Euró­py č. 2361 (2021) uk­la­da­jú­cej člen­ským štá­tom, a te­da aj Slo­ven­sku, po­vin­nosť za­bez­pe­čiť, že nik­to ne­bu­de pod po­li­tic­kým, so­ciál­nym, či iným nát­la­kom, aby sa dal oč­ko­vať, ak si to ne­že­lá. Nie je  na kaž­dom člo­ve­ku, akú vak­cí­nu si vy­be­rie,“ pre­to­že kaž­dý člo­vek má prá­vo roz­hod­núť sa, že sa ne­dá oč­ko­vať, a pre­to kaž­dú vak­cí­nu mô­že od­miet­nuť.

     Pre­miér He­ger sa v ťa­že­ní za oč­ko­va­nie pre­zen­to­val poz­nat­kom „His­tó­ria jas­ne uká­za­la, že vak­cí­na „vy­pre­va­di­la“ už mno­hé ví­ru­sy.“

     Osýp­ky, zá­škrt, čier­ny ka­šeľ – to sú cho­ro­by, kto­rý­mi dnes netr­pí­me vďa­ka oč­ko­va­niu. Oč­ko­va­nie do­kon­ca úpl­ne vy­hla­di­lo ví­rus pra­vých kiah­ní. Vak­cí­ny pro­ti tým­to ocho­re­niam sa vy­ví­ja­li jed­no – dve de­sať­ro­čia, do­kiaľ s ni­mi za­ča­li oč­ko­vať. Krok za kro­kom sa ove­ro­va­li ich vlas­tnos­ti a ved­ľaj­šie účin­ky. Vak­cí­ny pro­ti CO­VID-19 rov­no­cen­ným tes­to­va­ním nep­reš­li. Ich dl­ho­do­bé účin­ky sú nez­ná­me. Mno­hé ďal­šie účin­ky tiež nie. Mie­ra oh­ro­ze­nia vak­cí­na­mi pro­ti CO­VID-19 je iná, ako oh­ro­ze­nie všet­ký­mi iný­mi vak­cí­na­mi pro­ti všet­kým iným pre­nos­ným ocho­re­niam. Ci­to­va­né vy­jad­re­nie pred­se­du vlá­dy je buď dô­ka­zom nez­na­los­ti a ne­po­ro­zu­me­nia pod­sta­te prob­lé­mu, o kto­rom sa vy­jad­ril, ale­bo je dô­ka­zom zlé­ho úmys­lu a zá­ro­veň dô­ka­zom, že pred­se­da vlá­dy SR chcel ale­bo bol uz­ro­zu­me­ný s uj­ma­mi na zdra­ví, kto­ré po vak­ci­ná­cii pos­tih­nú všet­kých oby­va­te­ľov Slo­ven­skej re­pub­li­ky doh­na­ných k oč­ko­va­niu.

     Vy­jad­re­nie pred­se­du vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky v oč­ko­va­com cen­tre ob­ce Širo­ké ne­bo­lo spon­tán­ne. Bo­lo vop­red prip­ra­ve­né, čo je cel­kom nes­ku­toč­né, ak si uve­do­mí­me, ako bo­lo prip­ra­ve­né po ob­sa­ho­vej strán­ke. Má po­va­hu dô­ka­zu, a to dô­ka­zu pro­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ke. Preu­ka­zu­je neod­bor­nosť na če­le vý­kon­nej mo­ci, jej ig­no­rá­ciu me­dzi­ná­rod­ných do­ku­men­tov zá­väz­ných pre Slo­ven­skú re­pub­li­ku z ti­tu­lu člen­stva v Ra­de Euró­py, ako aj úmy­sel nú­tiť oby­va­te­ľov Slo­ven­skej re­pub­li­ky do oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 vak­cí­na­mi vy­dá­va­ný­mi za bez­peč­né na­priek ich me­dzi­ná­rod­ne potvr­de­ným ved­ľaj­ším účin­kom, o kto­rých niet ro­zum­né­ho dô­vo­du pred­pok­la­dať, že na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ale­bo na oby­va­te­ľov Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­pô­so­bia ale­bo pô­so­bia inak, po­zi­tív­nej­šie a me­nej škod­li­vo, či s iný­mi ved­ľaj­ší­mi účin­ka­mi v po­rov­na­ní s ved­ľaj­ší­mi účin­ka­mi v za­hra­ni­čí.

Mož­no za­viesť po­vin­né oč­ko­va­nie ako po­kus na člo­ve­ku?

In­šti­tu­cio­nál­nym za­bez­pe­če­ním sa za­čí­na sé­ria otá­zok pod­stat­ných pre roz­hod­nu­tie, ako je spl­ne­ná pod­mien­ka ne­vyh­nut­nos­ti ob­me­dzenia ľud­ské­ho prá­va na súk­ro­mie z ti­tu­lu za­ve­de­nia po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 na Slo­ven­sku.

Oč­ko­va­cie lát­ky pro­ti CO­VID-19, všet­ky, kto­ré sú v sú­čas­nos­ti zná­me a po­vo­le­né na po­dá­va­nie for­mou vpra­ve­nia do ľud­ské­ho te­la me­tó­dou vak­ci­ná­cie, sú do­siaľ po­vo­le­né prís­luš­ný­mi or­gán­mi Európ­skej únie (EMA) pre po­dá­va­nie v člen­ských štá­toch Európ­skej únie v pod­mie­neč­nom re­ži­me. O re­gis­trá­ciu mô­žu veľ­mi rých­lo prísť „ak ne­bu­dú ro­biť dob­ro­tu“.

Po­dá­va­nie pod­mie­neč­ne schvá­le­ných oč­ko­va­cích lá­tok sa de­je v po­kus­nom re­ži­me. To spon­tán­ne vy­tvá­ra pre­ce­den­tnú otáz­ku pre po­sú­de­nie, či je spl­ne­ná pod­mien­ka ne­vyh­nut­nos­ti pre us­ta­no­ve­nie po­vin­nos­ti pod­ro­biť sa oč­ko­va­niu expe­ri­men­tál­nou vak­cí­nou.

Je mož­né ur­čiť práv­nu po­vin­nosť dať sa za­oč­ko­vať po­kus­nou vak­cí­nou? Inak aj, je mož­né člo­ve­ku ulo­žiť práv­nu po­vin­nosť pod­ro­biť sa po­ku­su na člo­ve­ku?

Zdá sa, že ide o otáz­ku, na kto­rej sa hľa­da­nie ne­vyh­nut­nos­ti ob­me­dzenia prá­va na súk­rom­ný ži­vot po­vin­ným oč­ko­va­ním pod­ľa člán­ku 8 Do­ho­vo­ru kon­čí. Prí­pad­ná klad­ná od­po­veď má zá­vrat­ný úči­nok na lik­vi­dá­ciu pod­mie­nok po­ku­su na člo­ve­ku, de fac­to lik­vi­du­je ce­lý me­dzi­ná­rod­ný sys­tém ochra­ny pred po­ku­som na člo­ve­ku. Tá­to okol­nosť sa­ma ose­be je zá­važ­nej­šia, ako oh­ro­ze­nie ľud­stva pan­dé­miou CO­VID-19. Umož­ne­ním po­vin­né­ho oč­ko­va­nia expe­ri­men­tál­ne ove­ro­va­ný­mi vak­cí­na­mi s nez­ná­my­mi dl­ho­do­bý­mi účin­ka­mi by zna­me­na­la up­red­nos­tne­nie me­nej vý­znam­né­ho zá­uj­mu pred vý­znam­nej­ším spo­lo­čen­ským zá­uj­mom. To všet­ko bez iden­ti­fi­ká­cie hma­ta­teľ­né­ho zá­uj­mu, kvô­li kto­ré­mu by sa to ma­lo udiať.

Ta­ký krok si sot­va mož­no pred­sta­viť bez pred­chá­dza­jú­ce­ho zru­še­nia Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a dôs­toj­nos­ti člo­ve­ka v sú­vis­los­ti s ap­li­ká­ciou bio­ló­gie a me­di­cí­ny (Do­ho­vor o ľud­ských prá­vach a bio­me­di­cí­ne (ozná­me­nie Mi­nis­ter­stva za­hra­nič­ných ve­cí Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 40/2000 Z. z. Ten­to do­ho­vor up­ra­vu­je pod­mien­ky po­ku­su na člo­ve­ku v Ka­pi­to­le V. Vo vzťa­hu k mR­NA vak­cí­nam sú asi re­le­van­tné aj us­ta­no­ve­nia Ka­pi­to­ly IV.

Za pred­pok­la­du, že na­priek všet­ké­mu skôr uve­de­né­mu by sa v Ra­de Euró­py po­da­ri­lo náj­sť zá­ujem, kvô­li kto­ré­mu by ESĽP uz­nal ne­vyh­nut­nosť uzá­ko­ne­nia po­vin­nos­ti ľud­skej by­tos­ti pod­ro­biť sa po­ku­su na člo­ve­ku, ako aj za pred­pok­la­du, že ESĽP by nech­cel vi­dieť, že pod­ro­be­nie sa po­kus­ne ove­ro­va­nej vak­cí­ne sa za­vá­dza for­mou práv­nej po­vin­nos­ti, po­tom by sa pri hod­no­te­ní spl­ne­nia pod­mien­ky ne­vyh­nut­nos­ti za­ve­de­nia po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 mu­se­la dos­tať do pop­re­dia ďal­šia otáz­ka.

Ako sa spĺňa pod­mien­ka ochra­ny zdra­via po­vin­ným oč­ko­va­ním?

Po­vin­né oč­ko­va­nie sa má di­ať v me­ne ochra­ny zdra­via. Pre­to je­ho ne­vyh­nut­nosť pre­dur­ču­jú fak­to­ry ochra­ny zdra­via.

S CO­VID-19 sa spá­ja níz­ka úmr­tnosť. Vy­ka­zu­je sa 0,23%. Ná­zor­ný prík­lad za všet­ky, aké sa da­jú zhr­núť do sia­hodl­hé­ho zoz­na­mu.

     K 21. augus­tu 2021 bo­lo na Slo­ven­sku ofi­ciál­ne vy­ká­za­ných 12 547 úmr­tí na CO­VID-19.

(https://co­vid-19.nczisk.sk) A tiež cca 394 ti­síc tých, kto­rí ocho­re­li na CO­VID-19 po­čas pan­dé­mie.

     K 31. mar­cu 2016 je na Slo­ven­sku ofi­ciál­ne vy­ká­za­ný po­čet 5 427 917 oby­va­te­ľov.

(https://www.vla­da.gov.sk)

     Čís­la a mys­le­nie sú ne­pria­te­ľom ko­vi­do­va­nia na Slo­ven­sku.

     Po­rov­na­nie šta­tis­ti­ky z ro­ku 2016 so šta­tis­ti­kou z ro­ku 2021 nie je ko­rek­tné, no úda­je k spo­loč­né­mu dá­tu­mu v augus­te 2021 nie sú. Nep­res­ný vý­sle­dok po­rov­ná­va­nia úda­ja z ro­ku 2016 s úda­jom z ro­ku 2021 vy­ka­zu­je 0,23 % úmr­tnosť na CO­VID-19 na Slo­ven­sku. Ak po­čet oby­va­te­ľov k 31. augus­tu 2021 ako­koľ­vek na­rás­tol op­ro­ti 31. mar­cu 2016, úmr­tnosť na CO­VID-19 je eš­te niž­šia ako 0,23%.

     Dňa 12. de­cem­bra 2021 na strán­ke https://www.vla­da.gov.sk sa mož­no do­čí­tať, že po­čet úmr­tí na Slo­ven­sku do­sia­hol 15 354 úmr­tí. Ná­rast v čí­sel­nom vy­jad­re­ní je v pod­sta­te za­ned­ba­teľ­ný. Dô­ka­zom sú poč­ty mŕtvych na pre­nos­né cho­ro­by v pred­chá­dza­jú­cich ob­do­biach.

„Pr­vý prí­pad cho­le­ry v Uhor­sku za­zna­me­na­li 13. jú­na 1831 v Ugoč­skej žu­pe, pos­led­ný 22. feb­ruára 1832 v Zem­plín­skej žu­pe. V uve­de­nom ob­do­bí sa v dôs­led­ku toh­to vy­so­ko in­fek­čné­ho ocho­re­nia v Uhor­sku na­ka­zi­lo cel­ko­vo 536 517 osôb. Z nich sa 298 876 ľu­dí vy­lie­či­lo a 237 641 zom­re­lo. Per­cen­tuál­ny po­diel obe­tí cho­le­ry do­sia­hol po­čas epi­dé­mie v ro­ku 1831 v uhor­ských žu­pách hod­no­tu 2,58 %.“ (Liš­ka, A. Ma­so­vý vrah – cho­le­ra v Uhor­sku v ro­ku 1831, s. 175. In: Ko­vár, B. - Za­jac, O. – Be­ne­di­ko­vá, L. (ed.), Epi­dé­mie v de­ji­nách. Bra­tis­la­va : Pre­me­dia, 2020).

     V po­rov­na­ní „vče­ra a dnes“ de­sať­ná­sob­ne vy­ššia úmr­tnosť na cho­le­ru ro­ku 1831 ako úmr­tnosť na CO­VID-19 od mar­ca 2020 do de­cem­bra 2021.

     Čís­la o Slo­ven­sku sú aj inak neus­po­ko­ji­vé z hľa­dis­ka po­trieb vlá­dy SR.

     Ra­kús­ko ro­ku 2019 ma­lo 8 859 ti­síc oby­va­te­ľov. Ro­ku 2021 vy­ka­zu­je úmr­tnosť 10 762 ľu­dí na CO­VID-19. To je 0,12% ce­lej po­pu­lá­cie. Viac-me­nej o po­lo­vi­cu niž­šia úmr­tnosť ako tá na Slo­ven­sku. Čo ro­bia v Ra­kús­ku lep­šie, keď ma­jú pod­stat­ne me­nej mŕtvych na CO­VID-19 ako my? Od­po­veď má zá­sad­ný vý­znam pre ochra­nu ži­vo­ta a zdra­via na­ka­ze­ných, ale pre­dov­šet­kým ak nie je dô­ka­zom, tak je as­poň in­dí­ciou, že boj s pan­dé­miou mož­no viesť aj účin­nej­šie, než sa to de­je na Slo­ven­sku.

Ved­ľaj­šie účin­ky oč­ko­va­nia pro­ti CV19 

Kaž­dé do­siaľ pou­ži­té oč­ko­va­nie pro­ti kto­rej­koľ­vek cho­ro­be nep­ri­ná­ša iba vy­tú­že­ný vý­sle­dok, ale s ur­či­tou šta­tis­tic­kou prav­de­po­dob­nos­ťou má aj ne­žia­dú­ce účin­ky. To pla­tí aj pre oč­ko­va­nie pro­ti CO­VID-19.

     Dňa 22. ok­tób­ra 2020 sa v ame­ric­kej Agen­tú­re pre lie­ky a pot­ra­vi­ny (FDA) ko­na­la schô­dza Po­rad­nej sku­pi­ny pre vak­cí­ny a sú­vi­sia­ce bio­lo­gic­ké pro­duk­ty. Na schô­dzi schvá­li­li Zoz­nam 22 mož­ných ne­ga­tív­nych účin­kov vak­cín pro­ti CO­VID-19.

     Zoz­nam ne­žia­du­cich účin­kov pre­lo­že­ný do slo­ven­ské­ho ja­zy­ka uvá­dza:

 1. Guillain – Barré syn­dróm (ce­lo­te­lo­vá sva­lo­vá sla­bosť pre poš­ko­de­nie pe­ri­fér­nych ner­vov);

 2. Akút­na dis­emi­no­va­náen­ce­fa­lo­mye­li­tí­da (ocho­re­nie cen­trál­nej ner­vo­vej sús­ta­vy);

 3. Tras­ver­zná­mye­li­tí­da (zá­pal mie­chy);

 4. En­ce­fa­li­tí­da / mye­li­tí­da /en­ce­fa­lo­mye­li­tí­da / me­nin­goen­ce­fa­li­tí­da /me­nin­gi­tí­da / en­ce­fa­lo­pa­tia

     (zá­pa­ly moz­gu);

 5. Kŕče/zá­chva­ty;

 6. Mŕtvi­ca;

 7. Nar­ko­lep­sia (nad­mer­ná den­ná spa­vosť) a ka­tap­lexia (krát­ko tr­va­jú­ca stra­ta sva­lo­vé­ho to­nu­su);

 8. Ana­fy­laxia (búrli­vá aler­gic­ká reak­cia te­la na oč­ko­va­nie);

 9. Akút­ny sr­dco­vý in­farkt;

10. Myo­kar­di­tí­da (zá­pal sr­dco­vé­ho sva­lu)/ pe­ri­kar­di­tí­da (zá­pal bla­ny oko­lo sr­dca);

11. Autoi­mu­nit­né ocho­re­nia;

12. Úmr­tia;

13. Te­ho­ten­ské kom­pli­ká­cie;

14. Iné akút­ne eli­mi­nu­jú­ce cho­ro­by;

15. Nea­na­fy­lak­tic­ké aler­gic­ké reak­cie;

16. Trom­bo­cy­to­pé­nia (ne­dos­ta­tok kr­vných doš­ti­čiek, po­ru­chy zrá­ža­nia kr­vi);

17. Dis­emi­no­va­náin­tra­vas­ku­lár­na koa­gu­lá­cia (vznik kr­vných zra­ze­nín v cie­vach);

18. Ve­nóz­nyt­rom­boem­bol­izmus (hl­bo­ká ži­lo­vá trom­bó­za vy­vo­lá­va­jú­ca pľúc­nu em­bó­liu);

19. Artri­tí­da, artral­gia (artró­za ra­me­na)/ bo­lesť kĺbov;

20. Kawasa­ki­ho cho­ro­ba (akút­ne ho­rúč­ko­vi­té ocho­re­nie ty­pic­ké zá­pa­lom ma­lých a stred­ných ciev;

21. Mul­ti­sys­té­mo­vý zá­pa­lo­vý syn­dróm u de­tí;

22. Zhor­še­nie exis­tu­jú­cich ocho­re­ní vak­cí­nou.

(ba­da­tel.net/ame­ric­ka-fda-zve­rej­ni­la-22-moz­nych-ved­laj­sich-ucin­kov-vak­cin-na-co­vid19/).

     V zá­uj­me vy­lú­če­nia ne­do­ro­zu­me­nia, ved­ľaj­šie účin­ky na zoz­na­me nie sú ved­ľaj­šie účin­ky, aké po oč­ko­va­ní pro­ti CV19 vždy nas­tá­va­jú. Nej­de ani o ved­ľaj­šie účin­ky aké ob­vyk­le nas­tá­va­jú. Ide o ved­ľaj­šie účin­ky, aké mô­žu nas­tať s ma­te­ma­tic­ky vy­čís­le­nou prav­de­po­dob­nos­ťou. Pri oč­ko­va­ní je vop­red jas­né, aký po­čet osôb z ti­síc oč­ko­va­ných, zo sto ti­síc oč­ko­va­ných ale­bo z mi­lió­na oč­ko­va­ných bu­de pos­tih­nu­tý niek­to­rým z ved­ľaj­ších účin­kov za­ra­de­ných na zoz­na­me, no ne­dá sa ur­čiť, kto z oč­ko­va­ných utr­pí ved­ľaj­ší úči­nok, ani akým ved­ľaj­ším účin­kom bu­de pos­tih­nu­tý.

Na dru­hej stra­ne, oso­be, kto­rú ne­žia­du­ci ved­ľaj­ší úči­nok pos­tih­ne, šta­tis­tic­ká prav­de­po­dob­nosť pos­ti­hu mô­že byť uk­rad­nu­tá. Čo na tom, že ocho­re­la ako je­di­ná z mi­lió­na, z mi­liar­dy ale­bo ho­ci ako je­di­ná v ce­lej Sl­neč­nej sús­ta­ve? Dô­le­ži­té je iba to, že utr­pe­la ona!

     Ved­ľaj­šie účin­ky oč­ko­va­nia exis­tu­jú s rôz­nou mie­rou šta­tis­tic­kej prav­de­po­dob­nos­ti vý­sky­tu, s roz­diel­nou mie­rou zá­važ­nos­ti, s roz­diel­nou dĺžkou tr­va­nia od po­mi­nu­teľ­né­ho oka­mi­hu až po nás­led­ky na ce­lý ži­vot. Pre­to z práv­ne­ho hľa­dis­ka je ne­vyh­nut­né hľa­dať spra­vod­li­vú rov­no­vá­hu me­dzi ve­rej­ným zá­uj­mom na ochra­ne zdra­via po­pu­lá­cie a oh­ro­ze­ním za­oč­ko­va­né­ho jed­not­liv­ca po­vin­ným oč­ko­va­ním. Kvô­li to­mu od­po­veď o ne­vyh­nut­nos­ti za­ve­de­nia po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti ne­mô­že opo­me­núť exis­ten­ciu zá­važ­ných ved­ľaj­ších účin­kov oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19. Tie sú v sú­čas­nos­ti na­toľ­ko zá­važ­né, že v prí­pa­de inej vak­cí­ny ako vak­cín pro­ti CO­VID-19 by už prís­luš­né štát­ne in­šti­tú­cie na­ria­di­li okam­ži­té za­sta­ve­nie po­dá­va­nia oč­ko­va­cích lá­tok pro­ti CO­VID-19 a ich stiah­nu­tie z tr­hu (Co­vid: The­Pat­hnot­Ta­ken – Dar­kHor­se Pod­cast with Dr. Pe­ter McCullough. Youtu­be.com). Na sú­doch by sa roz­beh­li ko­na­nia o náh­ra­de uj­my na zdra­ví v pros­pech osôb pos­tih­nu­tých na zdra­ví v sú­vis­los­ti s oč­ko­va­ním. V prí­pa­de štát­mi pro­te­žo­va­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 sa od­bor­ní­ci, kto­rí nie sú psy­cho­vaxeri, már­ne do­ža­du­jú up­lat­ne­nia prá­vo­mo­ci prís­luš­ný­mi in­šti­tú­cia­mi. Na­mies­to za­sta­ve­nia oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 má­lo účin­ný­mi, ne­dos­ta­toč­ne otes­to­va­ný­mi vak­cí­na­mi štát­ne or­gá­ny na nát­lak od­bor­ní­kov naj­atých far­ma­ko­lo­gic­ký­mi fir­ma­mi vo­la­jú po po­vin­nom oč­ko­va­ní, ako sa to de­je na Slo­ven­sku, ale­bo ml­čia a bez slov po­vin­né oč­ko­va­nie za­vá­dza­jú ako je to v po­dak­to­rých európ­skych štá­toch bez oh­ľa­du na člen­stvo v Európ­skej únii i v Ra­de Euró­py.

Ge­ne­tic­ky pre­nos­né ved­ľaj­šie účin­ky oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19

     V bio­ló­gii pla­tí tzv. cen­trál­na dog­ma: DNA sa pre­pi­su­je do RNA a RNA sa pre­pi­su­je do biel­ko­vín. Tá­to dog­ma tro­chu „dos­ta­la“ na frak ob­ja­vom en­zý­mu, kto­rý sa na­zý­va re­ver­zná transkri­pá­za (RT). RT je schop­ná pre­pí­sať RNA do DNA,“ za­čal sľub­ne má­lo zro­zu­mi­teľ­ne pre bež­né­ho či­ta­te­ľa MUDr. Ján La­ko­ta, CSc. A pok­ra­čo­val:

     „Dob­re upo­koj­me sa, RT je prí­tom­ná len u niek­to­rých ví­ru­sov, u člo­ve­ka jej prí­tom­nosť ne­bo­la nik­dy do­ká­za­ná. Te­da dov­te­dy, kým sa na scé­ne neob­ja­vil HIV a nás­led­ne AIDS. Ale aj tak, HIV si RT žiarli­vo strá­ži a člo­ve­ku ju len tak ne­po­ži­čia­va. Všet­ky re­či o tom, že mR­NA vak­cín pro­ti ko­ro­na­ví­ru­su SARS-COV-19 sa mô­že pre­pí­sať do DNA člo­ve­ka, som po­va­žo­val za, mier­ne po­ve­da­né ne­mies­tne. Až do vče­ra (17. 6.). Mo­je se­ba­ve­do­mé tvr­de­nie sa roz­sy­pa­lo ako dom­ček z ka­riet...

     Ná­zov „Dis­co­ve­ryS­howsHu­man­CellscanWri­te RNA sequen­ce­sin­to DNA (Ob­jav uka­zu­je, že ľud­ské bun­ky mô­žu za­pí­sať RNA sek­ven­cie do DNA) mi dos­lo­va vy­ra­zil dych.

     Dr. Po­me­rantz so svo­jím tí­mom štu­do­val veľ­mi neo­by­čaj­nú po­ly­me­rá­zu, kto­rá sa vo­lá po­ly­me­rá­za the­ta (po­ly­me­rá­za Ɵ (Pol Ɵ)/. V sé­rii ele­gan­tných expe­ri­men­tov auto­ri uká­za­li, že po­ly­me­rá­za Ɵ bo­la schop­ná kon­ver­to­vať (pre­pí­sať) RNA „sprá­vy“, te­da sek­ven­cie do DNA. Uro­bi­la to rov­na­ko dob­re, ako re­ver­zná transkrip­tá­za ví­ru­su HIV. Zá­ro­veň jej to šlo lep­šie ako, keď „len dup­li­ko­va­la“ DNA do DNA.

     Iný­mi slo­va­mi, fun­kcia re­ver­znej transkrip­tá­zy (RT) jej jed­no­du­cho „sved­čí“ viac ako fun­kcia DNA po­ly­me­rá­zy. Ori­gi­nál­na prá­ca bo­la pub­li­ko­va­ná 11.06.2021 v ča­so­pi­se Scien­ceAd­van­ces (ča­so­pis má im­pakt fak­tor vy­še 13).

     Čo z to­ho vy­plý­va? Ľud­ské bun­ky jed­noz­nač­ne, bez akých­koľ­vek po­chýb ob­sa­hu­jú en­zým, kto­rý je schop­ný pre­pí­sať RNA do DNA.“

(https://www.in­fo­voj­na.sk/mudr-jan-la­ko­ta-o-vel­kom-prob­le­me-v-po­do­be-rna-pre­pi­so­va­nia-do-dna-clo­ve­ka-oc­ko­va­nie-lu­di-mr­na-vak­ci­na­mi-p...)

     Poz­na­tok sa za­ra­dil me­dzi uz­na­né ve­dec­ké poz­nat­ky.

(https://www.jef­fer­son.edu/about/news-and-events/2021/6/dis­co­ve­ry-shows/hu­man-cells-can-wri­te-rna-sequen­ces-to-dna.html).

     Dl­ho­do­bo po­pie­ra­ná mož­nosť pre­no­su ved­ľaj­ších účin­kov oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 do bu­dú­cich ge­ne­rá­cií , na po­tom­kov, sa od­ra­zu, z ni­čo­ho nič, sta­la preu­ká­za­nou mož­nos­ťou. Zná­me nie je, s akou frek­ven­ciou vý­sky­tu dôj­de k pre­no­su do bu­dú­cich ge­ne­rá­cií, ani v akom roz­sa­hu sa tak ude­je, či aká mie­ra zá­važ­nos­ti pos­ti­hu nas­ta­ne. To preu­ka­zu­je, že k ľud­ské­mu poz­na­niu o CO­VID-19 chý­ba množ­stvo poz­nat­kov.

Ta­jom­né dl­ho­do­bé účin­ky oč­ko­va­nia pro­ti CV19 

     V jú­li 2021 mi­mo úze­mia Slo­ven­skej re­pub­li­ky špa­nielski ved­ci pub­li­ko­va­li, že vak­cí­na pro­ti ko­ro­na­ví­ru­su od spo­loč­nos­ti Pfi­zer-BioN­Tech ob­sa­hu­je oxid gra­fe­nu. Kaž­dá dáv­ka skú­ma­nej vak­cí­ny ob­sa­hu­je prib­liž­ne 747 na­nog­ra­mov oxidu gra­fe­nu. Pre­chá­dza­jú­ce štú­die uká­za­li, že ma­te­riá­ly na bá­ze gra­fe­nu, ako je oxid gra­fe­nu, mô­žu spô­so­bo­vať toxici­tu pod­ľa veľ­kos­ti dáv­ky. Mô­žu poš­ko­dzo­vať pe­čeň a ob­lič­ky, pod­ne­co­vať tvor­bu gra­nu­lo­mov v pľú­cach, zni­žo­vať ži­vo­tas­chop­nosť bu­niek a vy­vo­lá­vať apop­tó­zu, te­da vop­red nap­rog­ra­mo­va­nú bun­ko­vú smrť for­mou lik­vi­dá­cie mi­to­chon­drie v bun­ke, čím dôj­de k bun­ko­vej smr­ti tzv. mi­to­chon­driál­nej DNA. Prís­tup­nej­ší­mi slo­va­mi: gra­fen v mR­NA in­jek­ciách roz­bí­ja bun­ky, ni­čí mi­to­chon­drie, spúš­ťa bez­pre­ce­dent­ný pop­lach imu­nit­né­ho sys­té­mu. Vy­vo­lá­va ťaž­ké kr­vné zra­ze­ni­ny, zá­pa­ly v or­gá­noch, poš­ko­dzu­je ner­vo­vé sie­te v moz­gu.

(https://cz24.news/zce­la-no­va-so­ku­ji­ci-stu­die-gra­fen-v-mr­na-in­jek­cich-roz­bi­ji-bun­ky-ni­ci-mi­to­chon­drie-spous­ti-bez­pre­ce­den­tni-pop­lach-imu­nit­ni­ho...)

     Pod­ľa štú­die uve­rej­ne­nej v USA za­čiat­kom de­cem­bra 2021 je­do­va­té prí­sa­dy vo vak­cí­nach pro­ti CV19 zni­žu­jú účin­nosť imu­nit­né­ho sys­té­mu za­oč­ko­va­né­ho člo­ve­ka a ob­me­dzu­jú je­ho spô­so­bi­losť pro­du­ko­vať bie­le kr­vin­ky. Pri pr­vej vak­cí­ne asi o 50%. Pri dru­hej vak­cí­ny prib­liž­ne o ďal­ších 25%. Ak za­oč­ko­va­ný tr­pí aj iným ocho­re­ním (napr. cuk­rov­ka či ra­ko­vi­na) to sa zhor­ší a prak­tic­ky niet mož­nos­ti, že sa člo­vek za­čne uz­dra­vo­vať. Tre­tie oč­ko­va­nie pro­ti CV19 zva­né boos­ter ob­sa­hu­je 8 dru­hov HIV, čím sa de­fi­ni­tív­ne zni­čí spô­so­bi­losť imu­nit­né­ho sys­té­mu vy­tvá­rať bie­le kr­vin­ky. Oča­ká­va sa vy­so­ká úmr­tnosť na tre­tiu dáv­ku oč­ko­va­nia.

(https://cz24.news/prio­ny-ja­ko-zbra­ne-pou­ze-neoc­ko­va­ni-pre­zi­ji-a-bu­dou-se-mo­ci-da­le-mno­zit-zma­ni­pu­lo­va­ni-po­li­ti­ko­ve-a-le­ka­ri-to-ne­cha­pou-nov...)

Tie­to štú­die sa­mé oso­be mož­no nie sú ďal­ším jed­noz­nač­ným dô­ka­zom do sú­bo­ru fak­tov sved­čia­cich pro­ti za­ve­de­niu po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CV19. Ide však o okol­nos­ti, kto­ré nes­to­ja sa­mos­tat­ne, ale nad­vä­zu­jú na vy­ššie uve­de­né pr­vky preu­ka­zu­jú­ce, že po­vin­né oč­ko­va­nie pro­ti CO­VID-19 nie je ne­vyh­nut­né. Inak po­ve­da­né, predl­žu­jú re­ťaz ar­gu­men­tov o nespl­ne­ní pod­mien­ky ne­vyh­nut­nos­ti ob­me­dzenia prá­va na súk­rom­ný ži­vot po­mo­cou po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CV19 v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti.

Kto­ré zá­uj­my sú práv­ne re­le­van­tné pre po­sú­de­nie kri­té­ria ne­vyh­nut­nos­ti ob­me­dzenia súk­rom­né­ho ži­vo­ta po­vin­ným oč­ko­va­ním?

Úče­lom za­ve­de­nia po­vin­né­ho oč­ko­va­nia je ochra­na ži­vo­ta a zdra­via. Nie rie­še­nie po­li­tic­kých zá­uj­mov a po­trieb, ani spo­lo­čen­ských zá­uj­mov a po­trieb. Oč­ko­va­nie pro­ti CV19 sa spá­ja s ri­zi­kom ved­ľaj­ších účin­kov, kto­rým ne­mož­no vy­sta­viť ľud­skú by­tosť iba kvô­li po­li­tic­kým zá­uj­mom ale­bo kvô­li upo­ko­je­niu spo­loč­nos­ti vy­ľa­ka­nej pred­chá­dza­jú­cou za­stra­šo­va­cou kam­pa­ňou v mé­diách.

V ča­se váž­nej príp­ra­vy vlád­nej koa­lí­cie na pre­sa­de­nie po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 na Slo­ven­sku (za­čia­tok de­cem­bra 2021) sa pred­sta­vi­te­lia jed­not­li­vých vlád­nych strán vy­jad­ri­li k ve­ci tak­to:

     „Vice­pre­miér­ka Ve­ro­ni­ka Re­mi­šo­vá (Za ľu­dí) vy­zva­la pre­zi­den­tku SR Zu­za­nu Ča­pu­to­vú, aby jas­ne a pria­mo pod­po­ri­la po­vin­né oč­ko­va­nie pro­ti ocho­re­niu CO­VID-19. Stra­na Za ľu­dí bu­de pod­ľa nej pre­sa­dzo­vať po­vin­né oč­ko­va­nie mi­ni­mál­ne pre ľu­dí nad 60 ro­kov od za­čiat­ku bu­dú­ce­ho ro­ka. ...Tie­to pra­vid­lá, aké­koľ­vek sú, či už je to CO­VID auto­mat, ale­bo loc­kdown, nie sú ani dl­ho­do­bé, ani udr­ža­teľ­né rie­še­nia. Za­oč­ko­va­nie čo naj­väč­šej čas­ti oby­va­teľ­stva je po­va­žo­va­né za rie­še­nie pan­dé­mie na ce­lom sve­te bez oh­ľa­du na cha­rak­ter spo­lo­čen­ské­ho us­po­ria­da­nia, uvied­la Re­mi­šo­vá s tým, že sa na tom zho­du­jú vy­spe­lé kra­ji­ny sve­ta. Stra­na Za ľu­dí si pod­ľa nej uve­do­mu­je cit­li­vosť té­my, no pou­ká­za­la na vy­so­ké poč­ty úmr­tí na ocho­re­nie CO­VID-19. Pod­čiark­la pot­re­bu uro­biť všet­ko na ochra­nu ži­vo­tov a zdra­via ľu­dí. Aj pre­to by pod­ľa nej hla­va štá­tu ma­la jas­ne a pria­mo pod­po­riť za­ve­de­nie po­vin­né­ho oč­ko­va­nia. Neus­tá­le sa opa­ku­jú­ce loc­kdow­ny nie sú rie­še­ním, po­dotk­la vice­pre­miér­ka s tým, že ni­čia eko­no­mi­ku, pra­cov­né mies­ta i spo­loč­nosť.Re­mi­šo­vá v tej­to sú­vis­los­ti ape­lo­va­la i na líd­rov sú­čas­nej opo­zí­cie. Pri­po­me­nu­la, že v mi­nu­los­ti aj jej pred­sta­vi­te­lia za­vá­dza­li po­vin­né oč­ko­va­nie pro­ti ví­ru­so­vým ocho­re­niam pre ur­či­té sku­pi­ny oby­va­teľ­stva. Oča­ká­va pre­to, že pod­po­ria aj po­vin­né oč­ko­va­nie pro­ti ocho­re­niu CO­VID-19. To by bo­lo fé­ro­vé a ne­bo­lo by to pok­ry­tec­ké, uvied­la.“

(https://www.top­ky.skhttps://twiter.com/in­tent/tweet?ori­gi­nal_re­fer=https://www.top­ky.sk/cl/10/2226691/&text=Jas­ný od­kaz koa­lí­cie: To­to je zrej­me pos­led­ná mo­ti­vá­cia! Po­vin­né OČ­KO­VA­NIE je čo­raz reál­nej­šie&tw_p=tweet­but­ton&url=https://www.top­ky.sk/cl/10/2226691/&via=top­ky.sk)

     „Áno, mô­že to za­viesť Len­gvar­ský sám,“ po­ve­da­la no­vi­ná­rom v sú­vis­los­ti s po­vin­ným oč­ko­va­ním šéf­ka parla­men­tné­ho zdra­vot­níc­ke­ho vý­bo­ru Ja­na Bit­tó­Ci­gá­ni­ko­vá (SaS). V klu­be ma­jú na to pod­ľa nej rôz­ne ná­zo­ry. „Je to jed­na z ciest, ak to bu­de chcieť zob­rať Len­gvar­ský na se­ba a po­kiaľ je to to mož­né, ja ur­či­te ne­bu­dem pro­tes­to­vať. Dru­há vec je, či je to reali­zo­va­teľ­né a kon­tro­lo­va­teľ­né v praxi,“ po­ve­da­la.

     Pod­ľa šé­fa pos­la­nec­ké­ho klu­bu OĽANO Mi­cha­la Šipo­ša sú všet­ky mož­nos­ti v hre. Šipoš je za mo­ti­vo­va­nie ľu­dí dať sa ísť dob­ro­voľ­ne za­oč­ko­vať, ale ak sa vy­čer­pa­jú všet­ky mož­nos­ti, je na sto­le aj otáz­ka po­vin­né­ho oč­ko­va­nia. „Ak vy­čer­pá­me všet­ky mož­nos­ti na dob­ro­voľ­nú mo­ti­vá­ciu k oč­ko­va­niu, mô­že­me sa roz­prá­vať o po­vin­nom oč­ko­va­ní,“ po­ve­dal.

     Sme ro­di­na po­vin­né oč­ko­va­nie od­mie­ta.“

(https://www.top­ky.skhttps://twiter.com/in­tent/tweet?ori­gi­nal_re­fer=https://www.top­ky.sk/cl/10/2226691/&text=Jas­ný od­kaz koa­lí­cie: To­to je zrej­me pos­led­ná mo­ti­vá­cia! Po­vin­né OČ­KO­VA­NIE je čo­raz reál­nej­šie&tw_p=tweet­but­ton&url=https://www.top­ky.sk/cl/10/2226691/&via=top­ky.sk)

     Naj­vý­raz­nej­šie vy­jad­re­nie k pre­sa­de­niu po­vin­né­ho oč­ko­va­nia po­da­la pod­pred­sed­níč­ka vlá­dy SR Ve­ro­ni­ka Re­mi­šo­vá.

     Jej vy­jad­re­nie je ma­ni­pu­la­tív­ne a jed­nos­tran­né. Nič ne­nas­ved­ču­je, že Re­mi­šo­vá vza­la na ve­do­mie oh­ro­ze­nie ži­vo­ta a zdra­via za­oč­ko­va­ných osôb oč­ko­va­cou vak­cí­nou a ňou vy­vo­la­ný­mi reak­cia­mi, ale­bo po­ten­ciál­ny ge­ne­tic­ký pos­tih v bu­dú­cich ge­ne­rá­ciách v dôs­led­ku za­oč­ko­va­nia.

     Mô­že byť ve­cou ná­zo­rov či zdra­vot­né hľa­dis­ko má byť je­di­né vý­znam­né, ale­bo či ho tre­ba vá­žiť s pri­hliad­nu­tím na iné fak­to­ry, a ak, tak na kto­ré, no na Slo­ven­sku sa zdra­vot­né hľa­dis­ko cel­kom za­ned­bá­va. Jed­nos­tran­nosť a úpl­né pre­hlia­da­nie zdra­vot­ných otá­zok a účin­kov oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 na ľud­ské zdra­vie je príz­nač­né pre ce­lé rie­še­nie prob­lé­mu po­vin­né­ho oč­ko­va­nia re­le­van­tný­mi po­li­tic­ký­mi si­la­mi na Slo­ven­sku. Po­ved­ľa po­li­tic­kých zá­uj­mov vza­li do úva­hy prí­pad­ne aj eko­no­mic­ké zá­le­ži­tos­ti. O ne­žia­dú­cich účin­koch na zdra­vie v sú­vis­los­ti s oč­ko­va­ním pro­ti CO­VID-19 nech­cú nič po­čuť. Dá sa uva­žo­vať, či nej­de o úmy­sel­né od­pú­ta­va­nie po­zor­nos­ti od nep­rí­jem­né­ho. Ochra­na zdra­via pred CO­VID-19 sa pro­pa­gan­dis­tic­ky dá ozna­čiť  za ochra­nu zdra­via, pri kto­rej ide o ži­vot. Pri vec­nom hod­no­te­ní mož­no ho­vo­riť o ochra­ne zdra­via, pri kto­rej ide o zdra­vie. Bez oh­ľa­du na frek­ven­ciu dis­ku­sií v tej­to kva­li­te nie je spl­ne­ná pod­mien­ka ne­vyh­nut­nos­ti za­ve­de­nia po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CV19.

Je oč­ko­va­nie je­di­nou mož­nos­ťou bo­ja pro­ti CV19?

Mož­no ochra­nu zdra­via pred CO­VID-19 do­siah­nuť aj inak, ale­bo sa ten­to cieľ dá do­siah­nuť je­di­ne po­mo­cou po­vin­né­ho oč­ko­va­nia?

Ot­vá­ra sa ďal­šia pod­ka­pi­to­la o dô­vo­doch, pre kto­ré nie je spl­ne­ná pod­mien­ka ne­vyh­nut­nos­ti ob­me­dzenia prá­va na súk­rom­ný ži­vot po­vin­ným oč­ko­va­ním.

     Cha­rak­te­ris­tic­kou čr­tou bo­ja s pan­dé­miou CO­VID-19 na Slo­ven­sku je zlý ma­naž­ment vlá­dou Slo­ven­skej re­pub­li­ky a jej or­gán­mi vrá­ta­ne od­bor­ných po­rad­ných or­gá­nov.

     V tla­čo­vej be­se­de opo­zič­nej parla­men­tnej stra­ny SMER – so­ciál­na de­mok­ra­cia ko­na­nej 7. de­cem­bra 2021 o tom pred­se­da stra­ny Ro­bert Fi­co uvie­dol:

     „... Dru­hý roz­diel je v prís­tu­pe k ľu­ďom. Od sa­mé­ho za­čiat­ku tvr­dí­me, že sa tre­ba ve­no­vať pa­cien­to­vi, ako­náh­le je uň­ho zis­te­ný co­vid. Tre­ba mu dať lie­ky za­dar­mo, tre­ba mu dať le­kár­sky pro­to­kol, tre­ba mu dať uži­toč­né te­le­fón­ne čís­lo, kde sa doz­vie, ako má pos­tu­po­vať pod­ľa to­ho, aké príz­na­ky má. Plus ke­by sme na­kú­pi­li viac ako ti­síc pľúc­nych ven­ti­lá­cií, tak by ne­moh­li skon­čiť v ne­ja­kom taj­nom skla­de, ale ten rok a pol by sa vy­užil na príp­ra­vu ľu­dí, kto­rí by tie­to pľúc­ne ven­ti­lá­cie ve­de­li po­tom aj ov­lá­dať,“ prib­lí­žil R. Fi­co.“

https://ve­ci-ve­rej­ne.sk/r-fi­co-aj-l-bla­ha-vy­zy­va­ju-na-pro­tes­ty/

     Vy­jad­re­nie je po­li­tic­ké, slú­ži na kri­ti­ku spô­so­bov, aký­mi si­ly vlád­nej koa­lí­cie pô­so­bia pro­ti pan­dé­mii. Pre­to ho ne­mož­no brať ako dô­kaz o chy­bách ria­de­nia bo­ja s pan­dé­miou CO­VID-19 vlá­dou Slo­ven­skej re­pub­li­ky bez pre­ve­re­nia a od­lí­še­nia fak­tov od slo­ga­nov. Na dru­hej stra­ne vy­jad­re­nie mô­že mať spô­so­bi­losť uvá­dzať fak­ty o skut­ko­vom sta­ve pred­chá­dza­jú­com za­ve­de­niu po­vin­né­ho oč­ko­va­nia na Slo­ven­sku. Pre­to nie je ro­zum­né a prio­ri ho od­miet­nuť. Vy­jad­re­nie su­ma­ri­zu­je otáz­ky, kto­ré ak sa skut­ko­vo preu­ká­žu, sta­nú sa dô­ka­zom o tom, čo ma­la vlá­da SR uro­biť v rám­ci pro­ti pan­de­mic­kých opat­re­ní, aby prip­ra­vi­la účin­nú ochra­nu pred ší­re­ním ná­ka­zy CO­VID-19.

Zno­vu tre­ba zo­pa­ko­vať. Slo­ven­ská zdra­vot­ná sta­ros­tli­vosť v rám­ci bo­ja pro­ti pan­dé­mii má zlý ma­naž­ment. Ná­zor­ným prík­la­dom je sta­ros­tli­vosť ooso­by po­doz­ri­vé z ná­ka­zy CO­VID-19. Tie­to oso­by mu­sia príl­iš dl­ho ča­kať na oka­mih, keď ich pod­ro­bia tes­tom, či sú na­ka­ze­né. Lieč­ba CO­VID-19 sa mu­sí za­čať v ra­nom štá­diu ocho­re­nia, aby ma­la vy­hliad­ku ús­peš­nos­ti. Sko­ré za­há­je­nie lieč­by je prak­tic­ky ne­dos­tup­né, le­bo oso­ba po­doz­ri­vá z ocho­re­nia má pri­de­le­né (dos­tup­né) tes­to­va­nie až po up­ly­nu­tí ra­nej fá­zy ná­ka­zy.

K zlé­mu ma­naž­men­tu proti­pan­de­mic­kej ochra­ny na Slo­ven­sku pat­rí aj „vý­ro­ba“ ocho­re­nia PCR tes­ta­mi, o kto­rých je zná­me, že ma­jú níz­ku (3%) spô­so­bi­losť správ­ne zis­tiť po­zi­ti­vi­tu na CO­VID-19. V  USA Cen­ter For­Di­sea­se­Con­trol (CDC) za­sta­vu­je ko­na­nie o re­gis­trá­cii tých­to tes­tov k 31. de­cem­bru 2021. Vo via­ce­rých európ­skych štá­toch sú­dy za­ká­za­li pou­ži­tie PCR tes­tov na di­ag­nos­ti­ku SARS-CoV-2 pre ich vy­so­kú nes­po­ľah­li­vosť. Nap­rík­lad v Por­tu­gal­sku tak správ­ny súd roz­ho­dol 22. no­vem­bra 2020. Do ro­ka a do dňa, 22. no­vem­bra 2021, rov­na­ko roz­ho­dol se­nát správ­ne­ho sú­du v Berlí­ne. Nao­pak, na Slo­ven­sku dl­ho­do­bo neexis­tu­je vy­hláš­ka Úra­du ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva SR, kto­rou by sa nep­red­pi­so­va­lo PCR tes­to­va­nie ako je­den z má­la po­vo­le­ných spô­so­bov zis­ťo­va­nia zdra­vot­né­ho sta­vu pri po­doz­re­ní na CO­VID-19 po­zi­ti­vi­tu.

Nes­po­ľah­li­vé tes­ty sú nad­mer­ne vy­uží­va­né. Ne­vyu­ží­va­nou me­tó­dou v bo­ji s pan­dé­miou CV19 je lieč­ba.

Ochra­na pred ocho­re­ním na CO­VID-19 je me­di­cín­sky dos­tup­ná. Na Slo­ven­sku sa jej za­brá­ni­lo ad­mi­nis­tra­tív­nou ces­tou bez uve­de­nia prí­čin up­lat­ne­né­ho pos­tu­pu.

Mi­nis­ter­stvo zdra­vot­níc­tva Slo­ven­skej re­pub­li­ky vy­da­lo 26. ok­tób­ra 2020 me­to­dic­ké opat­re­nie po­me­no­va­né Te­ra­peu­tic­ký ma­naž­ment pa­cien­tov s CO­VID-19. Do­ku­ment bol uve­rej­ne­ný na webo­vej strán­ke Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva Slo­ven­skej re­pub­li­ky v čas­ti „Štan­dar­di­zo­va­né pos­tu­py, pro­to­ko­ly a us­mer­ne­nia“ v ča­se od 26. ok­tób­ra 2020 do 4. mar­ca 2021.

Me­to­dic­kéo­pat­re­nie je for­mou mi­mo práv­nej úp­ra­vy na­zý­va­nej inter­ný nor­ma­tív­ny po­kyn. Ta­ký pred­pis nie je všeo­bec­ne práv­ne zá­väz­ný. Je zá­väz­ný iba pre sub­jek­ty prá­va po­dria­de­né re­zor­tu, kto­rý da­nú úp­ra­vu vy­dal. V okol­nos­tiach prí­pa­du ide o inter­ný nor­ma­tív­ny po­kyn zá­väz­ný pre sub­jek­ty prá­va po­dria­de­né Mi­nis­ter­stvu zdra­vot­níc­tva Slo­ven­skej re­pub­li­ky. To zna­me­ná, že pre le­ká­rov bo­lo me­to­dic­ké opat­re­nie Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva SR zá­väz­né. V prí­pa­de je­ho ne­dodr­žia­va­nia by ris­ko­va­li pos­tih štát­ny­mi or­gán­mi.

Ob­sa­hom toh­to me­to­dic­ké­ho opat­re­nia bo­lo na­ria­de­nie te­ra­peu­tic­ké­ho ni­hi­liz­mu, zá­kaz kau­zál­nej te­ra­pie. Iný­mi slo­va­mi, 26. ok­tób­ra 2020 bol CO­VID-19 (dob­re) lie­či­teľ­ná cho­ro­ba, kto­rú vlá­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky pros­tred­níc­tvom svoj­ho mi­nis­ter­stva za­ká­za­la le­ká­rom lie­čiť. Sám zá­kaz ne­má v de­ji­nách ob­do­bu. Pred­tým sa nes­ta­lo, aby vý­kon­ná moc v štá­te za­ka­zo­va­la le­ká­rom lie­čiť.

(https://www.fa­ce­book.com/100010905467447/vi­deos/642257796909961/?sfnsn=mo) 

Zhr­nu­tie prob­le­ma­ti­ky 

     Slo­ven­skí po­li­ti­ci a od­bor­ní­ci na všet­kých vý­znam­ných mies­tach ve­rej­nej mo­ci ako správ­ni psy­cho­vaxeri ne­ve­nu­jú po­zor­nosť kri­té­riám, pod­ľa kto­rých sa v sú­la­de s Do­ho­vo­rom o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd a v sú­la­de s ca­se-law Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va má po­su­dzo­vať, či po­vin­né oč­ko­va­nie je v sú­la­de s čl. 8 Do­ho­vo­ru. Pre nich je sa­moz­rej­mé, že po­zor­nosť tre­ba za­me­rať vý­luč­ne na pre­sa­de­nie po­vin­né­ho oč­ko­va­nia. Prík­la­dom nech sú za­hra­nič­ní psy­cho­vaxeri. Tí sú ne­raz o krok, a pri vhod­nom vý­be­re vzo­ro­vých štá­tov aj o dva kro­ky, pred na­ši­mi psy­cho­vaxer­mi.

Za­ve­de­nie po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 nie je ne­vyh­nut­né z dô­vo­du ochra­ny zdra­via. In­dí­cie naz­na­ču­jú, že roz­de­le­nie spo­loč­nos­ti na za­oč­ko­va­ných a ne­zaoč­ko­va­ných, kto­ré nas­le­du­je po oč­ko­va­ní, je cie­ľom, kto­ré­mu slú­ži oč­ko­va­nie pro­ti CO­VID-19. Pros­tred­níc­tvom oč­ko­va­nia štát­na moc zís­ka­va pod­po­ru v ra­doch oby­va­teľ­stva. Str­há­va na svo­ju stra­nu za­oč­ko­va­ných, kto­rí si neu­ve­do­mu­jú, že pri po­vin­nom oč­ko­va­ní ove­ľa me­nej ide o ochra­nu ich zdra­via ako ide o ochra­nu štát­ne­ho ná­si­lia vo­či ne­zaoč­ko­va­nej čas­ti po­pu­lá­cie. Pre­sa­de­nie zá­sa­dy Roz­deľ a pa­nuj, nie ochra­na pred CV19 je tým, o čo ide vo ve­ci. Ten­to zá­mer roz­hod­ne nes­te­les­ňu­je spl­ne­nie pod­mien­ky ne­vyh­nut­nos­ti pre­sa­de­nia po­vin­né­ho oč­ko­va­nia v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti.

Inter­ne­to­vé te­le­ví­zie na Slo­ven­sku aj štan­dar­dné elek­tro­nic­ké mé­diá v cu­dzích štá­toch už tre­tí týž­deň pri­ná­ša­jú re­por­tá­že z čo­raz ma­so­vej­ších de­monštrá­cií pro­ti ob­me­dzo­va­niu ľud­ských práv proti­pan­de­mic­ký­mi opat­re­nia­mi, kto­ré sa ko­na­jú vo Vied­ni a v Ra­kús­ku vô­bec. Tr­va­jú­ce a na­ras­ta­jú­ce zhro­maž­de­nia sa spá­ja­jú s mož­nos­ťou, že psy­cho­vaxer­ská vlá­da, kto­rá vznik­la v Ra­kús­ku po od­stú­pe­ní Se­bas­tia­na­Kur­za, bu­de nú­te­ná od­stú­piť skôr, ako v Ra­kús­ku na­do­bud­ne účin­nosť zá­kon za­vá­dza­jú­ci po­vin­né oč­ko­va­nie.

Veľ­mi nep­rí­jem­ná mož­nosť, kto­rú si is­tot­ne uve­do­mu­je vlá­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Za­oč­ko­vať tre­ba kaž­dé­ho, kto nie je náš, pred 1. feb­ruárom 2022. Nes­kôr by to mož­no neš­lo. To je dô­vod, pre kto­rý tak na­lie­ha­vo vo­lá po za­ve­de­ní po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pod­stat­ná časť parla­men­tnej koa­lí­cie aj zdan­li­vo ne­zá­vis­lá hla­va štá­tu neh­ľa­diac na práv­ne vý­znam­nú po­chyb­nosť o spl­ni­teľ­nos­ti pod­mie­nok ne­vyh­nut­nos­ti po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CV19 v do­siah­nu­tej fá­ze me­di­cín­ske­ho poz­na­nia o CO­VID-19 a o účin­nos­ti vy­vi­nu­tých vak­cín pro­ti ne­mu.

 

 

 

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia