Etika obhajoby - 3. časť

Publikované: 23. 12. 2021, čítané: 846 krát
 

 

Mgr. Vik­tó­ria Hellen­bart, ad­vo­kát­ka

                                                        Eti­ka ob­ha­jo­by 3. časť

Riad­ny vý­kon ad­vo­kát­ske­ho po­vo­la­nia kla­die na ad­vo­ká­ta ob­rov­ské ná­ro­ky. Kaž­dý po pre­čí­ta­ní tej­to ve­ty v pr­vom ra­de po­mys­lí na od­bor­nosť.

Od­bor­nosť je sa­moz­rej­me dô­le­ži­tá, ale naj­väč­šie ná­ro­ky sú­vi­sia prá­ve s jej etic­kou strán­kou.

Bez etic­ké­ho roz­me­ru vý­ko­nu pro­fe­sie zos­tá­va od­bor­nosť len zna­los­ťou pred­pi­sov, nie však vý­ko­nom ad­vo­ká­cie a zvlášť ob­ha­jo­by v tres­tnom pro­ce­se.

§ 18 od­sek 3 zá­ko­na čís­lo 586/2003 Z. z. o ad­vo­ká­cii k to­mu uvá­dza „Ad­vo­kát pos­tu­pu­je pri vý­ko­ne ad­vo­ká­cie tak, aby nez­ni­žo­val dôs­toj­nosť ad­vo­kát­ske­ho sta­vu. V zá­uj­me to­ho je po­vin­ný dodr­žia­vať pra­vid­lá pro­fe­sij­nej eti­ky a iné pra­vid­lá, kto­ré ur­ču­je pred­pis ko­mo­ry.“

Jed­ným z pred­pi­sov ko­mo­ry, na kto­ré od­ka­zu­je zá­kon o ad­vo­ká­cii je Ad­vo­kát­sky po­ria­dok, kto­rý v § 2 od­sek 2 uvá­dza „ Ad­vo­kát je po­vin­ný dodr­žia­vať pra­vid­lá ko­rek­tnej sú­ťa­že a dbať na dôs­toj­nosť ad­vo­kát­ske­ho sta­vu.“

§ 3 Ad­vo­kát­ske­ho po­riad­ku znie „Vzťah ad­vo­ká­ta a klien­ta sa za­kla­dá na vzá­jom­nej dô­ve­re.“

§ 4 od­sek 1), 3)Ad­vo­kát­ske­ho po­riad­ku znie :

Ad­vo­ká­ti, kto­rí vy­ko­ná­va­jú ad­vo­ká­ciu spo­loč­ne (§ 12 ods. 1 písm. b) až e) zá­ko­na), ko­man­di­tis­ti ko­man­dit­ných spo­loč­nos­tí a pro­ku­ris­ti nes­mú za­stu­po­vať klien­tov, kto­rých zá­uj­my sú v roz­po­re, ale­bo ak hro­zí, že po­čas pos­ky­to­va­nia práv­nych slu­žieb bu­dú v roz­po­re.

(3) Ad­vo­kát je po­vin­ný od­miet­nuť pos­kyt­nu­tie práv­nych slu­žieb, ak on ale­bo oso­ba blíz­ka v tej is­tej ve­ci ale­bo vo ve­ci s ňou sú­vi­sia­cej roz­ho­do­val, prip­ra­vo­val pod­kla­dy na roz­ho­do­va­nie, ale­bo v rám­ci pl­ne­nia pra­cov­ných po­vin­nos­tí ko­nal vo ve­ci naj­mä ako sud­ca, prí­se­dia­ci, roz­hod­ca roz­hod­cov­ské­ho sú­du, pro­ku­rá­tor, pro­bač­ný a me­diač­ný úrad­ník, vy­šší súd­ny úrad­ník a súd­ny ta­jom­ník ale­bo iný štát­ny za­mes­tna­nec.“

§ 5 od­sek 1), 4), 5) Ad­vo­kát­ske­ho po­riad­ku znie:

„ 1) Pri pos­ky­to­va­ní práv­nych slu­žieb je pr­vo­ra­dý zá­ujem klien­ta. Je­ho op­ráv­ne­né zá­uj­my ma­jú pred­nosť pred iný­mi zá­uj­ma­mi ad­vo­ká­ta, ako aj pred je­ho oh­ľa­dom na iných ad­vo­ká­tov.

(4) Ad­vo­kát nes­mie pou­ži­tím in­for­má­cie, kto­rú v sú­vis­los­ti s pos­ky­to­va­ním práv­nych slu­žieb zís­kal o klien­to­vi ale­bo od klien­ta, spô­so­biť klien­to­vi uj­mu, ale­bo se­be ale­bo tre­tej oso­be za­bez­pe­čiť pros­pech na uj­mu klien­ta.

(5) Ad­vo­kát je po­vin­ný zdr­žať sa ko­na­nia, kto­ré by ho moh­lo pri­viesť do fi­nan­čnej ale­bo inej zá­vis­los­ti od klien­ta.“

To sú ci­tá­ty len čas­ti etic­kých po­vin­nos­tí, v kto­rých sú oso­bit­ne zdô­raz­ne­né kľú­čo­vé prin­cí­py vo vzťa­hu me­dzi klien­tom a ad­vo­ká­tom, a to je ne­zá­vis­losť a ml­čan­li­vosť ad­vo­ká­ta, lo­ja­li­ta vo­či zá­uj­mom klien­ta (ale nie servil­it­a).

Sú­čas­ne je nut­né poz­na­me­nať, že  v slo­ven­ských pod­mien­kach sa jed­ná o prin­cí­py zo stra­ny ad­vo­ká­tov  po­cho­pe­né naj­me­nej.

Vzťah me­dzi klien­tom a ad­vo­ká­tom je za­lo­že­ný na vzá­jom­nej dô­ve­re, ci­to­va­li sme vy­ššie § 3 Ad­vo­kát­ske­ho po­riad­ku.

Dô­ver­nosť toh­to vzťa­hu ga­ran­tu­je zá­kon o ad­vo­ká­cii za­kot­ve­ním prin­cí­pu ml­čan­li­vos­ti ad­vo­ká­ta v § 23 zá­ko­na o ad­vo­ká­cii, kde je v od­se­ku 1) vy­me­dze­ný tak­to:„Ad­vo­kát je po­vin­ný za­cho­vá­vať ml­čan­li­vosť o všet­kých sku­toč­nos­tiach, o kto­rých sa doz­ve­del v sú­vis­los­ti s vý­ko­nom ad­vo­ká­cie, ak oso­bit­ný práv­ny pred­pis na úse­ku pred­chá­dzania a od­ha­ľo­va­nia le­ga­li­zá­cie príj­mov z tres­tnej čin­nos­ti a fi­nan­co­va­nia te­ro­riz­mu neus­ta­no­vu­je inak.“

Tá­to po­vin­nosť ad­vo­ká­ta vy­vie­ra z člán­ku 6  Do­ho­vo­ru, keď­že ga­ran­ciou prá­va na spra­vod­li­vý súd­ny pro­ces je za­bez­pe­če­nie prís­tu­pu k práv­nej služ­be pos­kyt­nu­tej ne­zá­vis­lým ad­vo­ká­tom, a tiež prá­vo na ob­ha­jo­bu pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu, kto­rý je vo­či klien­to­vi via­za­ný po­vin­nos­ťou ml­čan­li­vos­ti.

Na tú­to po­vin­nosť ad­vo­ká­ta nad­vä­zu­jú via­ce­ré us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku, nap­rík­lad § 89a) od­sek 2): „ Po­vin­nosť pod­ľa od­se­ku 1 sa nev­zťa­hu­je na lis­ti­nu ale­bo inú vec, kto­rej ob­sah sa tý­ka okol­nos­ti, o kto­rej pla­tí zá­kaz vý­slu­chu, ok­rem prí­pa­du, keď doš­lo k os­lo­bo­de­niu od po­vin­nos­ti za­cho­vať vec v taj­nos­ti ale­bo k os­lo­bo­de­niu od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti.“

§ 129 od­sek 2): „ Sve­dok nes­mie byť vy­po­čú­va­ný ani vte­dy, ke­by svo­jou vý­po­ve­ďou po­ru­šil zá­ko­nom ale­bo me­dzi­ná­rod­nou zmlu­vou ulo­že­nú ale­bo uz­na­nú po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti ok­rem prí­pa­du, že by bol od tej­to po­vin­nos­ti os­lo­bo­de­ný prís­luš­ným or­gá­nom ale­bo tým, v kto­ré­ho zá­uj­me má tú­to po­vin­nosť.“

§ 267 pís­me­no d) „Do prí­sa­hy ne­mož­no vziať sved­ka, kto­rý je za­via­za­ný ml­čan­li­vos­ťou spo­je­nou s vý­ko­nom je­ho po­vo­la­nia, ak ten, kto ho za­via­zal ml­čan­li­vos­ťou, ho ml­čan­li­vos­ti nez­ba­ví.“

Úro­veň ná­ro­kov kla­de­ných na etic­ký roz­mer ad­vo­ká­ta úmer­ne stú­pa s oso­bou je­ho klien­ta. Po­kiaľ je klient oso­bou, kto­rej sú zve­re­né otáz­ky štát­ne­ho vý­zna­mu, otáz­ky štát­ne­ho ta­jom­stva a iných ce­los­po­lo­čen­ských a ve­rej­ných zá­uj­mov, ma­la by byť oso­ba zá­stup­cu pri je­ho vý­be­re pod­ro­be­ná obzvlášť prís­nej kon­tro­le naj­mä z hľa­dis­ka etic­ké­ho štan­dar­du. Ale s oh­ľa­dom na to, že kaž­dý ad­vo­kát je no­si­te­ľom ad­vo­kát­skych ta­jom­stiev rôz­nych klien­tov, nie je bez vý­zna­mu, kto sú spo­loč­ne za­stu­po­va­ní klien­ti nap­rík­lad spo­loč­ne s vy­so­kým ús­tav­ným či­ni­te­ľom.

Pri­po­meň­me si „Ad­vo­kát nes­mie pou­ži­tím in­for­má­cie, kto­rú v sú­vis­los­ti s pos­ky­to­va­ním práv­nych slu­žieb zís­kal o klien­to­vi ale­bo od klien­ta, spô­so­biť klien­to­vi uj­mu, ale­bo se­be ale­bo tre­tej oso­be za­bez­pe­čiť pros­pech na uj­mu klien­ta.“

Etic­ký štan­dard pri tom­to za­stu­po­va­ní je dô­le­ži­tým fak­to­rom  aj z dô­vo­du, že plat­by za práv­ne služ­by sú nak­la­da­ním s ve­rej­ný­mi zdroj­mi a po­dlie­ha­jú prís­nej­šej kon­tro­le, a ve­rej­nosť má  prá­vo ve­dieť, ak pou­ži­jem naj­mo­der­nej­šiu slo­ven­skú práv­nu ter­mi­no­ló­giu, kto je ko­neč­ným uží­va­te­ľom vý­hod v ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rii, kto­rá plat­by pri­jí­ma.

Po­vin­nosť dbať na dôs­toj­nosť ad­vo­kát­ske­ho sta­vu by sa v prí­pa­de za­stu­po­va­nia vy­so­kých ús­tav­ných či­ni­te­ľov ma­la po­su­dzo­vať ná­sob­ne prís­nej­šie.

Dô­ver­nosť vzťa­hu klien­ta a ad­vo­ká­ta, ak je klien­tom ús­tav­ný či­ni­teľ, ot­vá­ra té­mu oboz­na­mo­va­nia sa ad­vo­ká­ta s in­for­má­cia­mi, ku kto­rým sa dos­tá­va len hla­va štá­tu z ti­tu­lu svoj­ho pos­ta­ve­nia, a kto­ré sú ve­rej­nos­ti nep­rís­tup­né. A mô­žu byť nep­rís­tup­né aj iným štát­nym or­gá­nom.

V tí­me po­rad­cov pre­zi­den­tky Slo­ven­skej re­pub­li­ky pô­so­bi­li a pô­so­bia ad­vo­ká­ti. Ad­vo­kát mô­že pop­ri vý­ko­ne ad­vo­kát­skej čin­nos­ti pod­ľa § 3 od­sek 1 pís­me­no  i) zá­ko­na o ad­vo­ká­cii vy­ko­ná­vať  čin­nos­ti čle­na po­rad­né­ho or­gá­nu vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo čin­nosť, kto­rá nie je v roz­po­re s po­va­hou a etic­ký­mi prin­cíp­mi ad­vo­kát­ske­ho po­vo­la­nia. Vý­kon po­rad­cu pre­zi­den­ta, po­kiaľ zá­kon vý­slov­ne pri­púš­ťa pop­ri vý­ko­ne po­vo­la­nia ad­vo­ká­ta vý­kon čin­nos­ti čle­na po­rad­né­ho or­gá­nu vlá­dy, ne­mož­no hod­no­tiť ako čin­nosť v roz­po­re s etic­ký­mi prin­cíp­mi ad­vo­kát­ske­ho po­vo­la­nia.Je to pre ad­vo­ká­ta česť.

Hla­va štá­tu SR zvo­li­la za svo­jich po­rad­cov ad­vo­ká­tov. Je­den z nich, v sú­čas­nos­ti už v tí­me po­rad­cov ne­fi­gu­ru­je, pô­so­bí ako šta­tu­tár or­ga­ni­zač­nej zlož­ky za­hra­nič­né­ho zdru­že­nia DEN­TONS EURO­PE CS LLP( https://orsr.sk/vy­pis.asp?ID=144012&SID=2&P=0),kto­rá o se­be uvá­dza, že ne­má jed­no síd­lo, ani do­mi­nan­tnú ná­rod­nú kul­tú­ru. Je po­ly­cen­tric­ká. Kan­ce­lá­rie má vo viac ako 200 mies­tach na­prieč 80 kra­jín. „We are the­lar­ges­tlawfirm in theworld.“ „ Sme naj­väč­šou ad­vo­kát­skou kan­ce­lá­riou sve­ta“ s viac ako 20000 spolu­pra­cov­ník­mi po sve­te, uvá­dza o se­be na webo­vej strán­ke (https://www.den­tons.com/en/about-den­tons).

Je­ho naj­vyš­šie pred­sta­ven­stvo tvo­rí zo  44 osôb až  11 ad­vo­ká­tov z Čín­skej ľu­do­vej re­pub­li­ky, mož­no aj pre­to ju niek­to­rí nep­res­ne po­va­žu­jú za čín­sku ad­vo­kát­sku fir­mu.

Ďal­ším po­rad­com pre­zi­den­tky je ad­vo­kát a za­kla­da­jú­ci par­tner kan­ce­lá­rie­Tay­lorWes­sing e/n/w/c ad­vo­ká­ti s. r. o

Sa­mot­ný fakt, že v dô­ver­nom vzťa­hu s hla­vou štá­tu, kto­rá rep­re­zen­tu­je su­ve­re­ni­tu Slo­ven­skej re­pub­li­ky, je ad­vo­kát v po­zí­cii po­rad­cu, by mal pri dodr­ža­ní vy­so­kých etic­kých štan­dar­dov viesť k po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti o in­for­má­ciách, kto­ré mu bo­li zo stra­ny hla­vy štá­tu sprís­tup­ne­né, mi­ni­mál­ne v roz­sa­hu ml­čan­li­vos­ti, kto­rá za­vä­zu­je ad­vo­ká­ta pri vý­ko­ne je­ho po­vo­la­nia. A tá je vy­me­dze­ná veľ­mi ši­ro­ko.

To, že po­rad­ca pre­zi­den­ta  na­rá­ba a na­rá­bal s otáz­ka­mi dô­le­ži­té­ho štát­ne­ho zá­uj­mu, váž­ny­mi vnút­ro­po­li­tic­ký­mi té­ma­mi, do­ka­zu­je po­da­nie pre­zi­den­tské­ho pa­lá­ca na ús­tav­ný súd vo ve­ci re­fe­ren­da https://www.us­tav­ny­sud.sk/vy­hla­da­va­nie-po­da­ni#!En­tries­SearchRe­sultView.

Z poh­ľa­du za­stu­po­va­nia pre­zi­den­ta re­pub­li­ky pri po­da­ní návr­hu na Ústav­ný súd SR pod­ľa člán­ku 125b Ústa­vy SR, vy­ko­ná­va po­rad­ca čin­nosť, kto­rá bý­va nápl­ňou prá­ce ad­vo­ká­ta.

Ad­vo­kát, kto­rý je po­rad­com, bý­va vní­ma­ný a hod­no­te­ný ve­rej­nos­ťou aj pod­ľa in­for­má­cií, kto­ré pre­nik­nú na ve­rej­nosť oh­ľad­ne je­ho ad­vo­kát­skej praxe.

Roz­pa­či­té po­ci­ty vy­vo­lá­va si­tuácia, keď sa hla­va štá­tu vo ve­rej­nom pries­to­re vy­jad­ru­je k tres­tné­mu stí­ha­niu oso­by, kto­rú ob­ha­ju­je jej po­rad­ca. Z poh­ľa­du ob­ha­jo­va­né­ho klien­ta, ale aj ve­rej­nos­ti, sa na­tís­ka otáz­ka, či ad­vo­kát vie a bu­de ve­dieť za­cho­vať pot­reb­nú ne­zá­vis­losť a up­red­nos­tniť zá­uj­my ob­ha­jo­va­né­ho klien­ta pred vlas­tný­mi zá­uj­ma­mi (re­pu­tá­ciou ako po­rad­cu pre­zi­den­tky) a pred­sta­va­mi pre­zi­den­ta o ukon­če­ní kau­zy, kto­ré pre­zen­to­val v me­diál­nom pries­to­re.

V ta­kej­to si­tuá­cii  ukon­če­nie ve­ci priz­na­ním sa pá­cha­te­ľa, spolu­prá­cou s OČTK, a us­ved­čo­va­ním iných zo spá­chania tres­tnej čin­nos­ti, vy­vo­lá­va po­chyb­nos­ti, či vý­sle­dok pred­sta­vo­val vô­ľu klien­ta, ale­bo sa pre­sa­di­li osob­né zá­uj­my ad­vo­ká­ta a iné­ho je­ho klien­ta. Mož­no po­ve­dať, že vy­hod­no­te­niu ri­zík vy­plý­va­jú­cich z kon­flik­tu zá­uj­mov klien­tov a ad­vo­ká­ta (a je­ho mi­mo-ad­vo­kát­skych ak­ti­vít) ne­bo­la ve­no­va­ná dos­ta­toč­ná po­zor­nosť.

Zá­važ­nou otáz­kou je dodr­žia­va­nie vy­so­ké­ho etic­ké­ho štan­dar­du v prí­pa­de ad­vo­kát­skych kan­ce­lá­rií, práv­nic­kých osôb, v kto­rých pô­so­bí via­ce­ro ad­vo­ká­tov ko­na­te­ľov, a spolu­pra­cu­jú­cich ad­vo­ká­tov, kto­rí sú no­si­teľ­mi ad­vo­kát­ske­ho ta­jom­stva. Zmlu­vu s klien­tom uzat­vá­ra práv­nic­ká oso­ba v me­ne kto­rej, a na účet kto­rej, ad­vo­ká­ti pos­ky­tu­jú práv­ne služ­by.  Zod­po­ve­dá te­da za dodr­ža­nie po­vin­nos­ti ne­zá­vis­los­ti a vy­hý­ba­nie sa kon­flik­tu zá­uj­mov, viď vy­ššie ci­to­va­ný § 5 od­sek 4 Ad­vo­kát­ske­ho po­riad­ku.

V prí­pa­de ma­lej kan­ce­lá­rie je nas­ta­ve­nie sys­té­mu ove­ľa jed­no­duch­šie, keď­že do ne­ho vstu­pu­je naj­mä ad­vo­kát a mi­ni­mum je­ho za­mes­tnan­cov za­via­za­ných po­vin­nos­ťou ml­čan­li­vos­ti. Čím väč­ší  „ko­lek­tív“, tým prís­nej­šie mu­sia byť po­su­dzo­va­né sys­té­my a me­cha­niz­my vy­bu­do­va­né na ochra­nu ad­vo­kát­ske­ho ta­jom­stva klien­tov kan­ce­lá­rie.

§ 23 od­sek 7 zá­ko­na o ad­vo­ká­cii uvá­dza, že „ Po­vin­nosť za­cho­vá­vať ml­čan­li­vosť tr­vá aj po­čas po­zas­ta­ve­nia vý­ko­nu ad­vo­ká­cie, aj po vy­čiarknu­tí ad­vo­ká­ta zo zoz­na­mu ad­vo­ká­tov.“

Otáz­ni­ky nad nas­ta­ve­ním sys­té­mu ml­čan­li­vos­ti, vy­hý­ba­nia sa kon­flik­tu zá­uj­mov a lo­ja­li­ty vo­či klien­to­vi, vy­vo­la­li ši­ro­ko me­dia­li­zo­va­né vý­ro­ky ad­vo­ká­ta a nes­kôr bý­va­lé­ho ad­vo­ká­ta  o klien­to­vi or­ga­ni­zač­nej zlož­ky za­hra­nič­né­ho zdru­že­nia DEN­TONS EURO­PE CS LLP, ku kto­rým do­chá­dza­lo aj v ča­se, keď šta­tu­tár a aj ve­dú­ci tej­to zlož­ky pra­co­val ako po­rad­ca hla­vy štá­tu.

Bý­va­lý po­li­tik a pos­la­nec ná­rod­nej ra­dy sa roz­ho­dol ve­no­vať ad­vo­kát­skej praxi a pre­ja­vil zá­ujem o spolu­prá­cu s tou­to or­ga­ni­zač­nou zlož­kou.

Or­ga­ni­zač­ná zlož­ka za­hra­nič­nej ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rieuž nie­koľ­ko ro­kov  pred­tým pos­ky­to­va­la práv­ne služ­by ob­chod­ným spo­loč­nos­tiam, kto­ré bo­li ter­čom zá­uj­mu toh­to po­li­ti­ka. V ro­koch 2012 až 2016 obe stra­ny, po­li­tik, aj ob­chod­ná spo­loč­nosť,  po­da­li na se­ba via­ce­ro ža­lôb.Roz­ho­vor pub­li­ko­va­ný 16.11.2014 v týž­den­ní­ku Týž­deň, v kto­rom od­zne­la otáz­ka re­dak­to­ra na po­li­ti­ka „Nie je dô­vo­dom niž­ších pre­fe­ren­cií No­vy aj fakt, že sa sús­tre­ďu­je­te len na kau­zy a voj­nu s Pen­tou?“, naj­lep­šie vy­sti­hu­je, ako ve­rej­nosť vní­ma­la ten­to vzťah.

Rov­na­ko je mož­né pred­pok­la­dať (ho­ci to pre po­sú­de­nie etic­ké­ho kon­flik­tu zá­uj­mov nie je re­le­van­tné), že pre ad­vo­kát­sku kan­ce­lá­riu sa jed­na­lo o klien­ta, kto­ré­ho plat­by za ad­vo­kát­ske služ­by moh­li pred­sta­vo­vať vý­znam­ný zdroj príj­mov za­hra­nič­nej ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rie.

Po­li­tik, kto­rý sa uchá­dzal o pri­ja­tie do tí­mu ad­vo­ká­tov  or­ga­ni­zač­nej zlož­ky za­hra­nič­nej kan­ce­lá­rie, sa  na ad­re­su jej vý­znam­né­ho klien­ta ve­rej­ne vy­jad­ro­val k otáz­ke tres­tné­ho stí­ha­nia, v kto­rom bol po­doz­ri­vý šta­tu­tár ob­chod­nej spo­loč­nos­ti tak­to „ Pre mňa vý­sle­dok nie je za­sta­ve­nie tres­tné­ho stí­ha­nia, pre mňa vý­sle­dok je prá­vop­lat­né od­su­dzu­jú­ce roz­sud­ky, že pôj­de niek­to se­dieť“ ( na tla­čo­vej kon­fe­ren­cii opo­zič­ných pos­lan­cov dňa 12.5.2015 po skon­če­ní za­sa­da­nia Vý­bo­ru NR SR pre ob­ra­nu a bez­peč­nosť).  K tej­to kau­ze bol ini­ciá­to­rom, aj s iný­mi pos­lan­ca­mi, zvo­la­nia mi­mo­riad­nej schô­dze NRSR. Na tej­to schô­dzi dňa 15.6.2015 uvie­dol „ Kri­ti­ci po­me­rov na Slo­ven­sku sú za­stra­šo­va­ní štát­nou po­li­ti­kou a fi­nan­čný­mi sku­pi­na­mi, zvlášť Pen­tou.“

Zo­su­ma­ri­zo­va­ním ak­ti­vít po­li­ti­ka moh­la ši­ro­ká ve­rej­nosť cel­kom opod­stat­ne­ne dos­pieť k zá­ve­ru, že kri­ti­ka a sna­ha o kri­mi­na­li­zá­ciu tej­to spo­loč­nos­ti sú té­mou, z kto­rej po­li­tik ro­ky zís­ka­val­svoj naj­väč­ší po­li­tic­ký ka­pi­tál.

Vstup ta­ké­ho­to par­tne­ra do or­ga­ni­zač­nej zlož­ky za­hra­nič­nej ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rie, kto­rá pos­ky­tu­je práv­ne služ­by klien­to­vi, kto­rý bol dl­hé ro­ky ter­čom je­ho úto­kov, kto­ré ne­bo­li len v ro­vi­ne ver­bál­nej, ale stra­ny na se­ba po­da­li nie­koľ­ko tres­tných ozná­me­ní a ža­lôb,za­kla­dá kon­flikt zá­uj­mov na stra­ne ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rie.

Po­ru­še­nie etic­kých pra­vi­diel vý­ko­nu po­vo­la­nia ad­vo­ká­ta, te­da aj kon­flikt zá­uj­mov, ne­mož­no anu­lo­vať pí­som­ným súh­la­som klien­ta, ale­bo je­ho preh­lá­se­ním, že mu kon­flikt zá­uj­mov ne­va­dí, ale­bo ho mie­ni ak­cep­to­vať. Ad­vo­kát sa ne­mô­že zba­viť dis­cip­li­nár­nej zod­po­ved­nos­ti za nee­tic­ký vý­kon po­vo­la­nia ude­le­ním súh­la­su zo stra­ny klien­ta na ta­ké­to ko­na­nie.

Pos­tup ad­vo­ká­tov je po­su­dzo­va­ný aj z poh­ľa­du vní­ma­nia ich ko­na­nia zo stra­ny ve­rej­nos­ti.

Vznik­nu­tú si­tuáciu, žia­dosť o spolu­prá­cu zo stra­ny ta­ké­ho­to ad­vo­ká­ta, mô­že ad­vo­kát­ske zdru­že­nie (ale­bo ob­chod­ná spo­loč­nosť) v sú­la­de s eti­kou ad­vo­ká­tov rie­šiť len dvo­ma spô­sob­mi. Sú­čas­ne so vstu­pom no­vé­ho čle­na, kto­rý je no­si­te­ľom kon­flik­tu zá­uj­mov ukon­čiť spolu­prá­cu s klien­tom. Ak chce kan­ce­lá­ria ďa­lej za­stu­po­vať klien­ta ne­mô­že  ta­ké­ho­to čle­na pri­jať do ra­dov ad­vo­ká­tov ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rie (ale­bo ob­chod­nej spo­loč­nos­ti).

V prie­be­hu ro­kov 2016 až 2021, doš­lo k via­ce­rým ve­rej­ným vy­jad­re­niam spolu­pra­cu­jú­ce­ho ad­vo­ká­ta a nes­kôr par­tne­ra ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rie, kto­ré na­ru­šo­va­li dô­ver­nosť ko­mu­ni­ká­cie me­dzi ad­vo­kát­skou kan­ce­lá­riou a jej klien­tom. Nap­rík­lad dňa 20.10.2019 v TV Mar­kí­za v re­lá­cii „Na te­lo“ par­tner za­hra­nič­nej kan­ce­lá­rie a ad­vo­kát poš­ko­de­né­ho v ši­ro­ko me­dia­li­zo­va­nej kau­ze vraž­dy no­vi­ná­ra uvie­dol „ Môj ná­zor je, že zvu­ko­vá nah­ráv­ka Go­ri­ly je pou­ži­teľ­ná ako dô­kaz v tres­tnom ko­na­ní.“

Ve­rej­nosť v ča­se, ke­dy k vy­hlá­se­niu doš­lo to mož­no ne­ve­de­la, ale tá­to nah­ráv­ka zís­ka­ná v sú­vis­los­ti s tres­tnou ve­cou jed­né­ho klien­ta ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rie (poš­ko­de­ných v tres­tnom ko­na­ní) sú­vi­se­la so zá­uj­ma­mi iné­ho klien­ta tej­to ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rie. K poš­ko­de­niu zá­uj­mov klien­ta moh­lo dôjsť o to viac, ak bo­la ad­vo­kát­ska kan­ce­lá­ria po­ve­re­ná vy­ho­to­viť práv­nu ana­lý­zu pou­ži­teľ­nos­ti tej­to nah­ráv­ky (tá­to sku­toč­nosť bo­la ve­rej­nos­ti mier­ne za­hmle­ne ozná­me­ná na FB sta­tu­se bý­va­lé­ho par­tne­ra kan­ce­lá­rie po ukon­če­ní spolu­prá­ce s ňou dňa 5.9.2021).

Vy­ššie uve­de­né ilus­tru­je, že v prá­ci ad­vo­ká­ta mô­že do­chá­dzať aj ku kon­flik­tom zá­uj­mov me­dzi je­ho vlas­tný­mi klien­ta­mi. Etic­kou po­vin­nos­ťou ad­vo­ká­ta je tým­to kon­flik­tom zá­uj­mov dôs­led­ne pred­chá­dzať a pri ich hroz­be okam­ži­te uro­biť opat­re­nia, kto­ré ich pok­ra­čo­va­niu za­me­dzia ( ukon­če­ním za­stu­po­va­nia jed­né­ho z klien­tov).Ob­ha­jo­bou (za­stu­po­va­ním) jed­né­ho klien­ta ne­mô­že ad­vo­kát pra­co­vať na us­ved­čo­va­ní svoj­ho dru­hé­ho klien­ta !

Je ab­so­lút­nou sa­moz­rej­mos­ťou, že ad­vo­kát sa nes­mie vo ve­rej­ných vy­stú­pe­niach vy­jad­ro­vať o ve­ciach, na kto­ré sa vzťa­hu­je ml­čan­li­vosť ad­vo­ká­ta. Ak by na ta­ké­to ko­na­nie mal da­ný súh­las klien­ta a bol zba­ve­ný ml­čan­li­vos­ti je na pl­nej a vý­luč­nej zod­po­ved­nos­ti ad­vo­ká­ta, aby na­priek to­mu ml­čan­li­vosť  za­cho­vá­val, ak by mo­hol oh­ro­ziť zá­ujem svoj­ho klien­ta (aký­koľ­vek).

Po­čas za­stu­po­va­nia klien­ta sa par­tner ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rie v roz­ho­vo­re pre mé­diá na otáz­ku re­dak­to­ra, aké prí­pa­dy by ne­zas­tu­po­val, aké po­nu­ky od­mie­tol,vy­jad­ril o svo­jom klien­to­vi tak­to „ Bo­li to veľ­mi luk­ra­tív­ne prí­pa­dy, .., aj od spo­loč­nos­tí, kto­ré sú veľ­mi vplyv­né..Pros­te, ja mám ne­ja­kú hra­ni­cu.“ Na dopl­ňu­jú­cu otáz­ku re­dak­to­ra, či sa jed­ná aj o fi­nan­čné sku­pi­ny, kon­krét­ne Pen­tu,  par­tner kan­ce­lá­rie uvie­dol „Aj. A pros­te ďa­lej ne­pôj­dem. Pros­te vy­ba­ve­ná vec.“ ( roz­ho­vor pre Ak­tua­li­ty 30.12.2020 v re­lá­cii „Na ro­vi­nu“).

Ak ad­vo­kát vo via­ce­rých ve­rej­ných vy­stú­pe­niach, naj­mä v sú­vis­los­ti s je­ho kan­di­da­tú­rou na vý­znam­nú štát­nu fun­kciu (osob­ný zá­ujem ad­vo­ká­ta na je­ho ka­rié­re), za­pie­ra sku­toč­nosť, že za­stu­pu­je svoj­ho klien­ta a to v kon­texte, kto­rý naz­na­ču­je, že za­stu­po­va­nie klien­ta by ad­vo­ká­ta v očiach ve­rej­nos­ti ne­ja­kým spô­so­bom zne­vá­ži­lo, up­red­nos­tňu­je vlas­tné zá­uj­my pred zá­uj­ma­mi klien­ta, čo je v roz­po­re s § 5 od­sek 1 Ad­vo­kát­ske­ho po­riad­ku.

V zá­uj­me etic­ké­ho vý­ko­nu ad­vo­kát­ske­ho po­vo­la­nia zo stra­ny ko­le­gov ad­vo­ká­tov je pot­reb­né zdô­raz­niť, že kaž­dý klient ad­vo­kát­skej ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, je klien­tom kaž­dé­ho z jej čle­nov vo vzťa­hu k po­vin­nos­ti dodr­žia­vať etic­ký kó­dex, naj­mä po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti a pred­chá­dzanie kon­flik­tu zá­uj­mov, me­dzi ad­vo­ká­tom a klien­tom, je­ho klien­ta­mi nav­zá­jom a me­dzi jed­not­li­vý­mi par­tner­mi, spo­loč­ník­mi, ko­na­teľ­mi a za­mes­tnan­ca­mi ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rie a klien­ta­mi. Kaž­dý vý­stup, kto­rý je práv­nou služ­bou je kry­tý ad­vo­kát­skym ta­jom­stvom bez oh­ľa­du na to, kto­rý z čle­nov tí­mu na ňom pra­co­val.

Po­vin­nosť dodr­žia­vať etic­ký štan­dard pod hroz­bou dis­cip­li­nár­ne­ho pre­vi­ne­nia ma­jú všet­ky oso­by  zod­po­ved­né za ko­na­nie v me­ne a na účet spo­loč­nos­ti, o to viac, ak zá­važ­ným spô­so­bom za­siah­nu do práv klien­ta, ale­bo zá­važ­ným spô­so­bom zní­žia dôs­toj­nosť ad­vo­kát­ske­ho sta­vu na ve­rej­nos­ti.

Zá­ve­rom je pot­reb­né zdô­raz­niť, že po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti tr­vá aj po vy­čiar­nu­tí ad­vo­ká­ta zo zoz­na­mu ad­vo­ká­tov. Zve­rej­ne­nie in­for­má­cie tý­ka­jú­cej sa dô­ver­né­ho ma­te­riá­lu vy­pra­co­va­né­ho ad­vo­kát­skou kan­ce­lá­riou po ukon­če­ní ad­vo­kát­skej čin­nos­ti na FB sta­tu­se bý­va­lé­ho ad­vo­ká­ta, je po­ru­še­ním po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti a vý­raz­ným spô­so­bom zni­žu­je aj dô­ve­ry­hod­nosť kan­ce­lá­rie, kto­rá ta­kým­to spô­so­bom umož­ňu­je po­ru­šo­va­nie ml­čan­li­vos­ti vo­či svo­jim klien­tom a umož­ňu­je únik dô­ver­ných in­for­má­cií klien­tov na ve­rej­nosť.

Ak oso­ba zod­po­ved­ná za ve­de­nie kan­ce­lá­rie, kto­rá to umož­ni­la, je po­rad­com klien­ta, kto­ré­mu sú zve­re­né dô­le­ži­té otáz­ky štát­ne­ho vý­zna­mu, op­ráv­ne­ne to vy­vo­lá­va väč­šie zne­po­ko­je­nie ve­rej­nos­ti.

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia