Porovnávanie obranných zmlúv s USA z hľadiska zachovania princípov právneho štátu

Publikované: 06. 01. 2022, čítané: 14231 krát
 

 

JUDr. Da­na Je­lin­ko­vá Du­dzí­ko­vá, LL.M., sud­ky­ňa Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve

Do­ho­da o spolu­prá­ci v ob­las­ti ob­ra­ny me­dzi vlá­dou SR a vlá­dou USA - po­rov­na­nie ob­ran­ných zmlúv uzav­re­tých me­dzi niek­to­rý­mi člen­ský­mi štát­mi NA­TO a USA v čas­ti fun­go­va­nia súd­ne­ho sys­té­mu

Pod­ľa agen­túr­nej sprá­vy z 14.12.2021 rezor­ty ob­ra­ny a za­hra­nič­ných ve­cí pred­sta­vi­li zmlu­vu o ob­ran­nej spolu­prá­ci s USA. V prí­pa­de ra­ti­fi­ká­cie by ma­la zmlu­va s USA po­môcť aj dvo­ji­ci vo­jen­ských le­tísk, kto­ré by zís­ka­li viac ako 100 mi­lió­nov eur na mo­der­ni­zá­ciu.

„Mi­nu­lý týž­deň sa nám po­da­ri­lo uza­vrieť ro­ko­va­nia o Do­ho­de o ob­ran­nej spolu­prá­ci me­dzi Slo­ven­skom a USA. Je to úpl­ne štan­dar­dná me­dzi­ná­rod­ná do­ho­da, kto­rú má s USA pod­pí­sa­ných už 23 z 29 kra­jín NA­TO vrá­ta­ne Ma­ďar­ska či Poľ­ska. Uľah­čí nám to množ­stvo ve­cí a štan­dar­di­zu­je to už pre­bie­ha­jú­cu spolu­prá­cu,“ vy­hlá­sil v uto­rok po ro­ko­va­ní vlá­dy mi­nis­ter ob­ra­ny Ja­ros­lav Naď (OĽaNO).Spo­lu s re­zor­tom ob­ra­ny sa na ro­ko­va­niach o do­ho­de po­die­ľa­lo aj mi­nis­ter­stvo za­hra­nič­ných ve­cí. „Oz­bro­je­né si­ly Spo­je­ných štá­tov ne­bu­dú na Slo­ven­sku ro­biť nič bez ve­do­mia a súh­la­su Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Nie je to te­da tak, ako sme po­čú­va­li, že je to krok na vy­tvo­re­nie stá­lej prí­tom­nos­ti USA na Slo­ven­sku ale­bo vy­tvá­ra­nie zá­klad­ní. Prá­ve ten­to as­pekt su­ve­re­ni­ty dá­vam do po­zor­nos­ti,“ ubez­pe­čil rov­na­ko mi­nis­ter za­hra­nič­ných ve­cí Ivan Kor­čok (SaS).

V rám­ci me­dzi­re­zor­tné­ho pri­po­mien­ko­vé­ho ko­na­nia nev­znie­slo Mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti SR vo­či vy­ššie uve­de­né­mu návr­hu do­ho­dy žiad­ne pri­po­mien­ky, a to na­priek to­mu, že do­ho­dou sa vý­raz­ným a zá­sad­ným spô­so­bom za­sa­hu­je do fun­go­va­nia súd­ne­ho sys­té­mu, ako aj do práv a pos­ta­ve­nia ob­ča­nov SR.

Mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti SR, a ani pred­kla­da­te­lia návr­hu do­ho­dy nep­red­lo­ži­li ve­rej­nos­ti žia­den vý­stup v po­do­be po­rov­na­nia ob­sa­hu s kon­krét­ny­mi us­ta­no­ve­nia­mi jed­not­li­vých ob­ran­ných zmlúv, a to naj­mä (ale nie­len) v čas­ti zmien súd­ne­ho fun­go­va­nia v dôs­led­ku navr­ho­va­nej do­ho­dy, na ve­ri­fi­ká­ciu tvr­de­nia, že sa jed­ná o štan­dar­dnú zmlu­vu, ako aj na potvr­de­nie to­ho, že vy­ro­ko­va­né zne­nie do­ho­dy zoh­ľad­ňu­je naj­lep­ší zá­ujem ob­ča­nov SR  s dô­ra­zom na za­cho­va­nie reš­pek­tu a auto­ri­ty ne­zá­vis­lé­ho súd­nic­tva na úze­mí SR a prá­va slo­ven­ských ob­ča­nov na prís­tup k spra­vod­li­vos­ti a sú­du.

Z vy­ššie uve­de­né­ho dô­vo­du autor­ka toh­to prís­pev­ku po­rov­na­la ob­sah ob­ran­ných zmlúv uzav­re­tých me­dzi USA a Chor­vát­skom, Ru­mun­sko, Bul­har­skom, Čes­kou re­pub­li­kou, Poľ­skom a Ma­ďar­skom.

Úmys­lom bo­lo za­me­rať sa na us­ta­no­ve­nia tý­ka­jú­ce sa za­cho­va­nia prin­cí­pov práv­ne­ho štá­tu a fun­go­va­nia súd­ne­ho sys­té­mu.

Úvo­dom je pot­reb­né poz­na­me­nať, že rám­co­vý práv­ny re­žim fun­go­va­nia súd­ne­ho sys­té­mu SR vo vzťa­hu k náš­mu člen­stvu v NA­TO je ob­sa­hom mul­ti­la­te­rál­nych zmlúv, a pred­lo­že­ný návrh bi­la­te­rál­nej do­ho­dy SR a USA up­ra­vu­je oso­bit­ným spô­so­bom, nad rá­mec uve­de­ných mul­ti­la­te­rál­nych zmlúv, re­žim fun­go­va­nia súd­ne­ho sys­té­mu.

V sú­vis­los­ti s dek­la­ro­va­ným be­ne­fi­tom v pros­pech Slo­ven­skej re­pub­li­ky v zne­ní „v prí­pa­de ra­ti­fi­ká­cie by ma­la zmlu­va s USA po­môcť aj dvo­ji­ci vo­jen­ských le­tísk, kto­ré by zís­ka­li viac ako 100 mi­lió­nov eur na mo­der­ni­zá­ciu“ je pot­reb­né kon­šta­to­vať, že pred­met­ná do­ho­da SR neob­sa­hu­je us­ta­no­ve­nia tý­ka­jú­ce sa po­vin­nos­ti in­ves­tí­cie USA s kon­krét­nou vý­škou in­ves­tí­cie a le­ho­ta­mi splat­nos­ti.

Chor­vát­sko[1] má s USA ob­ran­nú do­ho­du o spolu­prá­ci, kto­rá ob­sa­hu­je aj kon­krét­nu fi­nan­čnú po­lož­ku in­ves­tí­cie vo vzťa­hu k de­fi­no­va­né­mu pro­jek­tu, a v kto­rej sú pres­ne uve­de­né mo­de­ly fi­nan­co­va­nia a vý­ška in­ves­tí­cie (člá­nok 5 chor­vát­skej do­ho­dy). Ta­ký­to mo­del a zá­vä­zok in­ves­tí­cie v kon­krét­nej vý­ške do­ho­da SR neob­sa­hu­je.

Zo zne­nia člán­ku 13 chor­vát­skej do­ho­dy naz­va­nej Zod­po­ved­nosť a ná­ro­ky ne­vyp­lý­va vzda­nie sa ju­ris­dik­cie zo stra­ny Chor­vát­ska v ta­kom roz­sa­hu a zne­ní, ako je to uve­de­né v navr­ho­va­nej do­ho­de SR, ale na­chá­dza sa v ňom špe­ci­fi­ká­cia a iden­ti­fi­ká­cia rôz­nych ná­ro­kov s ur­če­ním re­ži­mu, kto­rým sa bu­dú spra­vo­vať.

Z ob­ran­nej zmlu­vy uzav­re­tej me­dzi Ru­mun­skom a USA ne­vyp­lý­va oso­bit­né vzda­nie sa ju­ris­dik­cie, tak ako sa k to­mu za­vä­zu­je­me v do­ho­de SR a USA.[2]

V navr­ho­va­nej do­ho­de SR  sa v prí­pa­de tres­tnop­ráv­nej a ob­čian­skop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti na ur­če­nie to­ho, či ku skut­ku doš­lo pri vý­ko­ne slu­žob­nej po­vin­nos­ti, je roz­ho­du­jú­ce os­ved­če­nie od ame­ric­kej auto­ri­ty bez mož­nos­ti pries­ku­mu ale­bo na­pad­nu­tia plat­nos­ti ta­ké­ho­to os­ved­če­nia zo slo­ven­skej stra­ny. Bul­har­sko si ta­kú­to mož­nosť pries­ku­mu  a vzne­se­nia ná­mie­tok plat­nos­ti os­ved­če­nia ame­ric­kej auto­ri­ty vy­mie­ni­lo a po­ne­cha­lo, SR nie - čl. 12 od­sek 5, čl. 15 od­sek 1 na­šej do­ho­dy ver­sus člá­nok 11 a člá­nok 15 od­sek 4 bul­har­skej do­ho­dy.[3]

Čes­ká re­pub­li­ka[4] pria­mo v do­ho­de s USA de­fi­no­va­la, kto­ré tres­tné či­ny ma­jú pre ňu oso­bit­ný vý­znam (člá­nok 18 od­sek 1 čes­kej do­ho­dy), SR tak neu­ro­bi­la.

Čes­ká re­pub­li­ka sa tak nev­zda­la tres­tnop­ráv­nej ju­ris­dik­cie v ta­kom roz­sa­hu a v ta­kom zne­ní ako je ob­sa­hom do­ho­dy SR.

Zne­nie je nas­le­dov­né:

Čes­ká re­pub­li­ka uz­ná­va mi­mo­riad­ny vý­znam dis­cip­li­nár­nej kon­tro­ly vo­jen­ských or­gá­nov Spo­je­ných štá­tov ame­ric­kých nad prís­luš­ník­mi oz­bro­je­ných síl a vplyv, kto­rý má ta­ká­to kon­tro­la na ope­rač­nú prip­ra­ve­nosť. Spo­je­né štá­ty ame­ric­ké uz­ná­va­jú, že ur­či­té prí­pa­dy, naj­mä tie, kto­ré za­hŕňa­jú po­doz­re­nie, že prís­luš­ník oz­bro­je­ných síl ale­bo ci­vil­nej zlož­ky ale­bo zá­vis­lá oso­ba spá­cha­li čin, kto­rý má za nás­le­dok ťaž­ké ub­lí­že­nie na zdra­ví ale­bo smrť as­poň jed­nej oso­by, kto­rá nie je čle­nom oz­bro­je­ných síl ale­bo ci­vil­nej zlož­ky, prí­pad­ne zá­vis­lý, ma­jú pre Čes­kú re­pub­li­ku znač­ný vý­znam. Pre­to pod­ľa člán­ku VII ods. 3 písm. c) NA­TO SO­FA kaž­dá zmluv­ná stra­na súh­la­sí s tým, že bu­de s po­cho­pe­ním po­su­dzo­vať žia­dosť dru­hej zmluv­nej stra­ny o vzda­nie sa pri­már­ne­ho prá­va vy­ko­ná­vať tres­tnú ju­ris­dik­ciu nad prís­luš­ník­mi oz­bro­je­ných síl ale­bo ci­vil­nej zlož­ky, ale­bo zá­vis­lých osôb.

Vy­ššie uve­de­né je v kon­tras­te so zne­ním člán­ku 12 od­sek 1 na­šej do­ho­dy SR:

Slo­ven­ská re­pub­li­ka uz­ná­va oso­bit­nú dô­le­ži­tosť dis­cip­li­nár­nej kon­tro­ly oz­bro­je­ných síl USA nad jej prís­luš­ník­mi a vplyv, kto­rý má ta­ká kon­tro­la na ope­rač­nú prip­ra­ve­nosť. Slo­ven­ská re­pub­li­ka pre­to na žia­dosť Spo­je­ných štá­tov a na pod­po­ru svoj­ho zá­väz­ku o vzá­jom­nej ob­ra­ne tým­to up­lat­ňu­je svo­ju su­ve­rén­nu dis­kreč­nú prá­vo­moc vzdať sa svoj­ho pred­nos­tné­ho prá­va na vý­kon tres­tnej prá­vo­mo­ci pod­ľa člán­ku VII od­se­ku 3 písm. c) NA­TO SO­FA. V kon­krét­nych prí­pa­doch tres­tných či­nov, kto­ré ma­jú pre Slo­ven­skú re­pub­li­ku oso­bit­ný vý­znam, mô­žu slo­ven­ské or­gá­ny to­to vzda­nie sa prá­vo­mo­ci od­vo­lať, a to pí­som­ným vy­hlá­se­ním, kto­ré sa pred­kla­dá prís­luš­né­mu or­gá­nu oz­bro­je­ných síl USA naj­nes­kôr do trid­sia­tich (30) dní od pri­ja­tia ozná­me­nia uve­de­né­ho v od­se­ku 2 toh­to člán­ku. Slo­ven­ské or­gá­ny mô­žu pred­lo­žiť vy­hlá­se­nie aj pred pri­ja­tím toh­to ozná­me­nia.

Člá­nok 12 od­sek 2 na­šej do­ho­dy SR (kto­ré­ho zne­nie ve­rej­ne spo­chyb­ňo­val v re­lá­cii TA3, mo­de­rá­tor P. Bie­lik, dňa 5.1.2022  pán Kru­pa, pred­se­da Vý­bo­ru NR SR pre ob­ra­nu a bez­peč­nosť):

Oz­bro­je­né si­ly USA ozná­mia slo­ven­ským or­gá­nom kaž­dý prí­pad pod­ľa od­se­ku 1 toh­to člán­ku, s vý­nim­kou tres­tných či­nov, za kto­ré mož­no ulo­žiť po­ku­tu ale­bo trest od­ňa­tia slo­bo­dy na me­nej ako (3) tri ro­ky.

Če­si ma­jú oso­bit­ne prep­ra­co­va­né zne­nie o vy­šet­ro­va­ní tres­tných či­nov v člán­ku 19 ich zmlu­vy, kto­ré u nás ab­sen­tu­je.Če­si ma­jú rov­na­ko ako Bul­ha­ri prá­vo pries­ku­mu a pre­ve­re­nia plat­nos­ti os­ved­če­nia, kto­ré má vy­dať ame­ric­ká auto­ri­ta v sú­vis­los­ti so spá­cha­ním tres­tné­ho či­nu prís­luš­ní­kom oz­bro­je­ných síl ( čl 20). Ako už bo­lo vy­ššie uve­de­né, v na­šej do­ho­de mož­nosť pries­ku­mu a na­pad­nu­tia plat­nos­ti ta­ké­ho­to os­ved­če­nia chý­ba. Če­si  ma­jú  oso­bit­ný re­žim pre po­su­dzo­va­nie ju­ris­dik­cie – člá­nok 23.

Ná­ro­ky na náh­ra­du ško­dy ma­jú Če­si prep­ra­co­va­né pod­rob­nej­šie, pri­čom opä­tov­ne si Čes­ká re­pub­li­ka po­ne­cha­la mož­nosť pries­ku­mu ale­bo na­pad­nu­tia plat­nos­ti os­ved­če­nia ame­ric­kej auto­ri­ty, na roz­diel od nás.

Poľ­sko[5] má nap­rík­lad v do­ho­de s USA za­kot­ve­nú po­vin­nosť nah­ra­diť ur­či­té ná­ro­ky do 12 týž­dňov – člá­nok 18 od­sek 7. Le­ho­tu na úh­ra­du ná­ro­kov my v do­ho­de SR ne­má­me.

Po­lia­ci ma­jú  (na roz­diel od na­šej do­ho­dy) aj oso­bit­né us­ta­no­ve­nie k spo­ru o tres­tnop­ráv­nu ju­ris­dik­ciu – člá­nok 14 od­sek 3. Poľ­sko má nap­rík­lad aj us­ta­no­ve­nie o rov­no­cen­nom pos­ta­ve­ní sved­kov a obe­tí z te­ri­tó­ria Poľ­ska s pos­ta­ve­ním sved­kov a obe­tí pod­ľa ame­ric­ké­ho prá­va (čl. 16 od­sek 4). Ta­ké­to us­ta­no­ve­nie v do­ho­de SR nie je.

Poľ­ská do­ho­da má 50 strán, na­ša 35. Po­lia­ci ma­jú via­ce­ré as­pek­ty do­pod­rob­na pre­ci­zo­va­né, v ich pros­pech.

Po­lia­ci ma­jú tiež prá­vo pries­ku­mu a pre­ve­re­nia plat­nos­ti os­ved­če­nia, kto­ré má vy­dať ame­ric­ká auto­ri­ta v sú­vis­los­ti so spá­cha­ním tres­tné­ho či­nu prís­luš­ní­kom oz­bro­je­ných síl – čl. 15, nám ta­ké­to us­ta­no­ve­nie v do­ho­de chý­ba.

Ma­ďar­sko[6] sa nev­zda­lo ju­ris­dik­cie tý­ka­jú­cej sa ná­ro­kov nad rá­mec do­ho­dy NA­TO SO­FA – čl. 15 od­sek 1, v pl­nom roz­sa­hu a v ta­kom zne­ní, ako je ob­sa­hom do­ho­dy SR.

Ma­ďa­ri si tiež po­ne­cha­li prá­vo pries­ku­mu os­ved­če­nia ame­ric­kej auto­ri­ty k vzni­ku ná­ro­kov a k tres­tnop­ráv­nej prá­vo­mo­ci, Slo­ven­sko si ta­ké­to prá­vo pries­ku­mu ne­vy­mie­ni­lo.

Zá­ver:

Zne­nie ob­ran­nej do­ho­dy kaž­dé­ho štá­tu je od­liš­né, v zá­vis­los­ti od vô­le to­ho-kto­ré­ho štá­tu oh­ľa­dom de­fi­no­va­nia svo­jej po­zí­cie do bu­dúc­na – od pa­sív­ne­ho až po ak­tív­ne­ho par­ti­ci­pan­ta, od štá­tu, kto­rý sa vzdá­va kon­tro­ly a zá­sa­hov v pl­nom roz­sa­hu až po štát, kto­rý sa tej­to kon­tro­ly a ju­ris­dik­cie nev­zdá­va nad rá­mec zmlúv NA­TO. Dĺžka jed­not­li­vých zmlúv sa po­hy­bu­je od 20 až po 70 strán.


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia