Nad kým sa (ne)vznášajú tiene minulosti?

Publikované: 15. 01. 2022, čítané: 1174 krát
 

 

Mgr. Vik­tó­ria Hellen­bart, ad­vo­kát­ka

                                Nad kým sa (ne)vzná­ša­jú tie­ne mi­nu­los­ti?

Blí­žia sa voľ­by do Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Aby sme si prib­lí­ži­li jej pos­ta­ve­nie v na­šom (ne)ma­te­riál­nom práv­nom štá­te, pri­ná­šam úpl­né zne­nie člán­kov Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, pub­li­ko­va­nej v Zbier­ke zá­ko­nov pod čís­lom 460/1992 Z. z. , kto­rá na­do­bud­la účin­nosť dňom jej vy­hlá­se­nia, 1.10.1992.

Slo­ven­ská re­pub­li­ka je (eš­te stá­le ?) sa­mos­tat­ným štá­tom v stred­nej Euró­pe, kto­rý si pri­po­mí­na vý­ro­čie svoj­ho vzni­ku kaž­dý rok 1.1. V ro­ku 2022 si naj­vyš­ší zá­ko­no­dar­ný zbor tej­to re­pub­li­ky, ná­rod­ná ra­da, to­to vý­ro­čie nep­ri­po­me­nu­la vy­ve­se­ním štát­nej zá­sta­vy. Ale jej pred­se­da, pod­ľa je­ho vlas­tných slov, nie je jej údr­žbá­rom a ne­má na sta­ros­ti ve­ša­nie zá­stav. A keď­že sa o to nik­to nes­ta­ral, zod­po­ved­ný úrad­ník si mož­no v dneš­nej do­be ne­bol is­tý tým, zá­sta­vu kto­ré­ho štá­tu by mal vy­ve­siť, aby nie­čo ne­po­ka­zil. Zá­sta­va te­da ne­vi­se­la.

Súd­na ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky je pod­ľa člán­kov 141a) a 141b) Ústa­vy de­fi­no­va­ná :

(1) Súd­na ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky je ús­tav­ným or­gá­nom sud­cov­skej le­gi­ti­mi­ty.

(2) Pred­se­du a pod­pred­se­du Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky vo­lí a od­vo­lá­va Súd­na ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky zo svo­jich čle­nov. Člen­mi Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky sú

a) je­den sud­ca vo­le­ný a od­vo­lá­va­ný sud­ca­mi Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky a sud­ca­mi Naj­vyš­šie­ho správ­ne­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky zo sud­cov tých­to sú­dov,

b) ôs­mi sud­co­via, kto­rých vo­lia a od­vo­lá­va­jú sud­co­via os­tat­ných sú­dov vo via­ce­rých vo­leb­ných ob­vo­doch, kto­ré sa vy­tvá­ra­jú tak, aby na zvo­le­nie ale­bo od­vo­la­nie bol pot­reb­ný po­rov­na­teľ­ný po­čet hla­sov sud­cov,

c) tra­ja čle­no­via, kto­rých vo­lí a od­vo­lá­va Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky,

d) tra­ja čle­no­via, kto­rých vy­me­nú­va a od­vo­lá­va pre­zi­dent Slo­ven­skej re­pub­li­ky,

e) tra­ja čle­no­via, kto­rých vy­me­nú­va a od­vo­lá­va vlá­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

(3) Za pred­se­du, pod­pred­se­du a za čle­na Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky pod­ľa od­se­ku 2 písm. c) až e) mož­no us­ta­no­viť oso­bu, kto­rá je bez­úhon­ná, má vy­so­koš­kol­ské práv­nic­ké vzde­la­nie a naj­me­nej 15 ro­kov od­bor­nej praxe; za čle­na Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky pod­ľa od­se­ku 2 písm. c) až e) mož­no ďa­lej us­ta­no­viť len oso­bu, kto­rá nie je sud­com.

(4) Vý­kon fun­kcie pred­se­du a pod­pred­se­du Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky je nez­lu­či­teľ­ný s fun­kciou v inom or­gá­ne ve­rej­nej mo­ci, so štát­no­za­mes­tna­nec­kým po­me­rom, s pra­cov­ným po­me­rom, s ob­dob­ným pra­cov­ným vzťa­hom, s pod­ni­ka­teľ­skou čin­nos­ťou, s člen­stvom v ria­dia­com ale­bo kon­trol­nom or­gá­ne práv­nic­kej oso­by, kto­rá vy­ko­ná­va pod­ni­ka­teľ­skú čin­nosť, ani s inou hos­po­dár­skou ale­bo zá­rob­ko­vou čin­nos­ťou ok­rem sprá­vy vlas­tné­ho ma­jet­ku a ve­dec­kej, pe­da­go­gic­kej, li­te­rár­nej ale­bo ume­lec­kej čin­nos­ti.

(5) Fun­kčné ob­do­bie čle­nov Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky je päť ro­kov. Tú is­tú oso­bu mož­no zvo­liť za pred­se­du Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, zvo­liť ale­bo vy­me­no­vať za čle­na Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky naj­viac v dvoch po se­be nas­le­du­jú­cich ob­do­biach. Pred­se­du, pod­pred­se­du a čle­na Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky mož­no pred up­ly­nu­tím ich fun­kčné­ho ob­do­bia ke­dy­koľ­vek od­vo­lať.

(6) Do pô­sob­nos­ti Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky pat­rí

a) za­bez­pe­čo­vať pl­ne­nie úloh ve­rej­nej kon­tro­ly súd­nic­tva,

b) pri­jí­mať sta­no­vis­ko, či kan­di­dát na vy­me­no­va­nie za sud­cu spĺňa pred­pok­la­dy sud­cov­skej spô­so­bi­los­ti, kto­ré dá­va­jú zá­ru­ku, že fun­kciu sud­cu bu­de vy­ko­ná­vať riad­ne,

c) pred­kla­dať pre­zi­den­to­vi Slo­ven­skej re­pub­li­ky návr­hy kan­di­dá­tov na vy­me­no­va­nie sud­cov a návr­hy na od­vo­la­nie sud­cov,

d) roz­ho­do­vať o pri­de­le­ní a pre­lo­že­ní sud­cov,

e) pred­kla­dať pre­zi­den­to­vi Slo­ven­skej re­pub­li­ky návr­hy na vy­me­no­va­nie pred­se­du a pod­pred­se­du Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, pred­se­du a pod­pred­se­du Naj­vyš­šie­ho správ­ne­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky a návr­hy na ich od­vo­la­nie,

f) pred­kla­dať vlá­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky návr­hy kan­di­dá­tov na sud­cov, kto­rí by ma­li pô­so­biť za Slo­ven­skú re­pub­li­ku v me­dzi­ná­rod­ných súd­nych or­gá­noch,

g) vy­jad­ro­vať sa o návr­hu roz­poč­tu sú­dov Slo­ven­skej re­pub­li­ky pri zos­ta­vo­va­ní návr­hu štát­ne­ho roz­poč­tu a pred­kla­dať Ná­rod­nej ra­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky sta­no­vis­ko k návr­hu roz­poč­tu sú­dov,

h) do­hlia­dať, či sud­ca spĺňa pred­pok­la­dy sud­cov­skej spô­so­bi­los­ti, kto­ré dá­va­jú zá­ru­ku, že fun­kciu sud­cu bu­de vy­ko­ná­vať riad­ne po ce­lý čas tr­va­nia fun­kcie sud­cu,

i) vy­ko­ná­vať doh­ľad a ko­nať vo ve­ciach ma­jet­ko­vých po­me­rov sud­cu,

j) vy­dá­vať zá­sa­dy sud­cov­skej eti­ky v spolu­prá­ci s or­gán­mi sud­cov­skej sa­mos­prá­vy,

k) ďal­šia pô­sob­nosť, ak tak us­ta­no­ví zá­kon.

(7) Na pri­ja­tie uz­ne­se­nia Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky je pot­reb­ný súh­las nad­po­lo­vič­nej väč­ši­ny všet­kých jej čle­nov.

(8) Čin­nosť Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky ria­di a or­ga­ni­zu­je jej pred­se­da.

(9) Pred­se­da Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky mô­že pred­lo­žiť ús­tav­né­mu sú­du návrh na za­ča­tie ko­na­nia vo ve­ciach sú­la­du práv­nych pred­pi­sov pod­ľa čl. 125 ods. 1 tý­ka­jú­cich sa vý­ko­nu súd­nic­tva.

(10) Pod­rob­nos­ti o voľ­be a od­vo­lá­va­ní pred­se­du a pod­pred­se­du Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, o spô­so­be us­ta­no­ve­nia a od­vo­la­nia čle­nov Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, o jej pô­sob­nos­ti, o za­stu­po­va­ní pred­se­du Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, o or­ga­ni­zá­cii a o vzťa­hoch k or­gá­nom sprá­vy súd­nic­tva a k or­gá­nom sud­cov­skej sa­mos­prá­vy, ako aj o vý­ko­ne pô­sob­nos­ti pod­ľa čl. 141b, us­ta­no­ví zá­kon. Zá­kon tiež us­ta­no­ví vo­leb­né ob­vo­dy pre voľ­bu a od­vo­lá­va­nie čle­nov Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky pod­ľa od­se­ku 2 písm. b).

Čl. 141b

(1) Súd­na ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky pri­jí­ma sta­no­vis­ká pod­ľa čl. 141a ods. 6 písm. b), h) a i) na zá­kla­de vlas­tné­ho pre­ve­ro­va­nia, ňou za­ob­sta­ra­ných ale­bo od štát­nych or­gá­nov zís­ka­ných pod­kla­dov a vy­jad­re­nia dot­knu­tej oso­by.

(2) O stra­te pred­pok­la­dov sud­cov­skej spô­so­bi­los­ti sud­cu, kto­ré dá­va­jú zá­ru­ku, že fun­kciu sud­cu bu­de vy­ko­ná­vať riad­ne po­čas tr­va­nia vý­ko­nu fun­kcie sud­cu, sa roz­ho­du­je v dis­cip­li­nár­nom ko­na­ní.

Nie­len me­dzi sud­ca­mi, od­bor­nou, ale aj laic­kou ve­rej­nos­ťou za­re­zo­no­val vý­rok ak­tuál­ne­ho pred­se­du súd­nej ra­dy Prof. JUDr. Já­na Ma­zá­ka, PhD., kto­rým vy­jad­ril svo­ju pred­sta­vu (ale­bo že­la­nie?), akí sud­co­via by ma­li byť iný­mi sud­ca­mi zvo­le­ní do toh­to ús­ta­vou kreo­va­né­ho or­gá­nu, kto­rý by pod­ľa niek­to­rých mal pred­sta­vo­vať ga­ran­ciu ne­zá­vis­los­ti súd­nej mo­ci. Pa­raf­rá­zu­júc je­ho vý­rok, pre­fe­ro­val by voľ­bu sud­cov mlad­šej ge­ne­rá­cie, nad kto­rý­mi ne­vi­sia tie­ne mi­nu­los­ti. Je­ho bliž­ší kon­text ob­jas­nil pou­ka­zom na sud­cov ma­jú­cich väz­by na oso­bu jed­nej z bý­va­lých štát­nych ta­jom­ní­čok mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti, pred­tým ka­riér­nej sud­ky­ne, kto­rá bo­la vo fun­kcii sú­čas­ne so sú­čas­nou mi­nis­ter­kou spra­vod­li­vos­ti. A na väz­by na jed­nu kon­krét­nu fy­zic­kú oso­bu v sú­čas­nos­ti vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy.  A keď­že do prá­vo­mo­ci súd­nej ra­dy pat­rí d o h l i a d a ť , či sud­ca spĺňa pred­pok­la­dy sud­cov­skej spô­so­bi­los­ti, kto­ré dá­va­jú zá­ru­ku, že fun­kciu sud­cu bu­de vy­ko­ná­vať riad­ne po ce­lý čas tr­va­nia fun­kcie sud­cu, na­be­rá tak­to ve­rej­ne vy­slo­ve­ná my­šlien­ka z úst jej pred­se­du hro­zi­vej­šie kon­tú­ry.

Svo­ju krát­ku úva­hu k vy­slo­ve­nej my­šlien­ke o tom, aké oso­by by si sú­čas­ný pred­se­da súd­nej ra­dy že­lal mať v tom­to or­gá­ne, za­čnem prib­lí­že­ním auto­ra vý­ro­ku údaj­mi, kto­ré sú o ňom prís­tup­né ši­ro­kej ve­rej­nos­ti na Wiki­pé­dii.

Prof. JUDr. Ján Ma­zák, PhD. (* 12. jún 1954, Ko­ši­ce) je slo­ven­ský práv­nik, vy­so­koš­kol­ský pe­da­góg a pred­se­da Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Bý­va­lý pred­se­da Ústav­né­ho sú­du SR v ob­do­bí 2000 až 2006.

Vzde­la­nie zís­kal v ob­do­bí 1969 – 1973 na Gym­ná­zium Poš­to­vá 9 v Ko­ši­ciach. V ro­koch 1973 – 1978 na Práv­nic­kej fa­kul­te Uni­ver­zi­ty Pav­la Jo­ze­fa Šafá­ri­ka v Ko­ši­ciach.Po ukon­če­ní štú­dií prá­va nas­tú­pil v ob­do­bí 1978 – 1980 ako práv­ny ča­ka­teľ Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach. V ro­ku 1980 bol zvo­le­ný za sud­cu z po­vo­la­nia, od ro­ku 1983 pô­so­bil ako ná­mes­tník pred­se­du sú­du pre trest­ný úsek a od ro­ku 1987 ako ná­mes­tník pred­se­du sú­du pre ob­čian­skop­ráv­ny úsek. V ro­ku 1989 vzdal sa člen­stva  v Ko­mu­nis­tic­kej stra­ne. V ro­ku 1990 sa stal pred­se­dom mes­tské­ho sú­du v Ko­ši­ciach. Zá­ro­veň pô­so­bil ako vy­so­koš­kol­ský pe­da­góg na Práv­nic­kej fa­kul­te Uni­ver­zi­ty Pav­la Jo­ze­fa Šafá­ri­ka v Ko­ši­ciach, kde bol v ro­ku 1998 ha­bi­li­to­va­ný za do­cen­ta, v ro­ku 2005 vy­me­no­va­ný za mi­mo­riad­ne­ho pro­fe­so­ra európ­ske­ho a v ro­ku 2007 za pro­fe­so­ra ob­čian­ske­ho prá­va. Sú­čas­ne v ob­do­bí 1990 – 1998 pô­so­bil aj ako ad­vo­kát. Od ro­ku 1993 po­rad­ca Ústav­né­ho sú­du SR, v no­vem­bri 1998 me­no­va­ný za štát­ne­ho ta­jom­ní­ka Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti SR (SOP) a pod­pred­se­du Le­gis­la­tív­nej ra­dy Vlá­dy SR. Od ro­ku 1994 od­bor­ný asis­tent na fa­kul­te, nes­kôr do­cent (1999) a mi­mo­riad­ny pro­fe­sor. Od ro­ku 2004 me­no­va­ný pro­fe­so­rom ob­čian­ske­ho prá­va.

Keď­že pred­se­da súd­nej ra­dy ob­jas­nil vý­znam slo­va tie­ne mi­nu­los­ti väz­ba­mi na kon­krét­nu oso­bu štát­ne­ho úrad­ní­ka a kon­krét­nu fy­zic­kú oso­bu, pri­čom ale  v čom sú tie­to väz­by, a na kto­rých sud­cov, bliž­šie neš­pe­ci­fi­ko­val, pre úče­ly svoj­ho vy­jad­re­nia sa spo­ľa­hol na to, že pou­ká­za­ním na oso­by zná­me z me­diál­ne­ho pros­tre­dia vý­luč­ne v ne­ga­tív­nom svet­le, si pos­lu­chá­či do­my­slia aké väz­by má na mys­li aj bez zby­toč­ných fak­tov, a je pre všet­kých jas­né, čo si ne­že­lá. Ta­ký­to typ vy­hlá­se­ní sa ne­po­va­žu­je za od­bor­né, vec­né sta­no­vis­ko, a už vô­bec nie v me­ne or­gá­nu, kto­ré má v štá­te ta­ké vý­znam­né pos­ta­ve­nie, ra­dí­me ho do ka­te­gó­rie vy­hlá­se­ní po­li­tic­kých, a z tej­to ka­te­gó­rie do pod­ka­te­gó­rie vy­hlá­se­ní po­pu­lis­tic­kých, kto­rý­mi je­ho autor reali­zo­val (nie­len?) svo­ju slo­bo­du pre­ja­vu.

Vo svet­le toh­to vy­hlá­se­nia, oso­bu pred­se­du súd­nej ra­dy tiež ne­má­me hod­no­tiť vo svet­le ofi­ciál­nej ver­zie ži­vo­to­pi­su zve­rej­ne­né­ho na Wiki­pé­dii. Keď­že Slo­ven­sko je ma­lou kra­ji­nou, a naj­mä v od­bor­ných kru­hoch, me­dzi ko­le­ga­mi z jed­nej pro­fe­sie,  je všeo­bec­ne zná­mych ve­ľa de­tai­lov (nie­len) z pro­fe­sij­né­ho ži­vo­ta a pô­so­be­nia je­ho čle­nov, o pred­se­do­vi súd­nej ra­dy to pla­tí tiež.

Snáď by som v tej­to sú­vis­los­ti pri­po­me­nu­la, že pos­lan­com ná­rod­nej ra­dy v ro­ku 2021 le­ža­lo na sr­dci, aby sa nap­ra­vi­li kriv­dy z mi­nu­los­ti na­pá­cha­né ko­mu­nis­tic­kým re­ži­mom, a pre­to sa za­sa­dzo­va­li, aby sa pred­sta­vi­te­ľom bý­va­lé­ho ko­mu­nis­tic­ké­ho re­ži­mu a niek­daj­ších bez­peč­nos­tných zlo­žiek zní­ži­li dô­chod­ky. Mé­diá o tom in­for­mo­va­li nap­rík­lad aj tak­to (https://www.tvno­vi­ny.sk/do­ma­ce/2031780_pred­sta­vi­te­lom-by­va­le­ho-ko­mu­nis­tic­ke­ho-re­zi­mu-sa-zni­zia-do­chod­ky):

Koa­lič­ní pos­lan­ci pri le­gis­la­tí­ve ho­vo­ria o za­bez­pe­če­ní spra­vod­li­vos­ti. Dô­chod­ky tých­to pred­sta­vi­te­ľov sú pod­ľa nich vy­so­ko nad­prie­mer­né, za­tiaľ čo dô­chod­ko­vé za­bez­pe­če­nie osôb, kto­ré ko­mu­nis­tic­ká moc pre­nas­le­do­va­la, je veľ­mi níz­ke. Do dô­chod­ku sa tým­to oso­bám ne­bu­de za­rá­ta­vať ob­do­bie ro­kov, v kto­rom pra­co­va­li pre to­ta­lit­ný re­žim a je­ho rep­re­sív­ny apa­rát. Auto­ri zá­ko­na ho­vo­ria, že tie­to oso­by ma­li rôz­ne pri­vi­lé­giá, nad­štan­dar­dné od­me­ňo­va­nie, čo sa nás­led­ne pre­mie­tlo aj do ich dô­chod­kov. Od­ob­ra­tie be­ne­fi­tov v rám­ci dô­chod­kov sa má tý­kať aj vdov a vdov­cov po tých­to oso­bách. Schvá­le­ním zmien navr­ho­va­ných vý­bor­mi sa bliž­šie up­ra­vu­je aj mi­ni­mál­na su­ma sta­rob­né­ho a in­va­lid­né­ho dô­chod­ku. O be­ne­fi­ty ma­jú prísť fun­kcio­ná­ri, za­mes­tnan­ci a prís­luš­ní­ci vy­me­dze­ných vr­cho­lo­vých or­gá­nov, or­ga­ni­zá­cií a bez­peč­nos­tných zlo­žiek ko­mu­nis­tic­ké­ho re­ži­mu, "kto­ré sa roz­ho­du­jú­cou mie­rou po­die­ľa­li na udr­žia­va­ní to­ta­lit­né­ho re­ži­mu po­ru­šu­jú­ce­ho zá­klad­né ľud­ské prá­va a slo­bo­dy".

„Navr­ho­va­ný zá­kon pos­tih­ne naj­mä tých, kto­rí sa po­die­ľa­li na ria­de­ní a vý­ko­ne po­li­tic­ky mo­ti­vo­va­nej rep­re­sie v ob­do­bí ko­mu­niz­mu, res­pek­tí­ve pra­co­va­li v in­šti­tú­ciách a or­ga­ni­zá­ciách, kto­rých hlav­ným pos­la­ním bo­lo udr­žať to­ta­lit­ný ko­mu­nis­tic­ký re­žim pri mo­ci za kaž­dú ce­nu,“ uvied­la pred­kla­da­teľ­ka návr­hu An­na An­dre­ju­vo­vá (OĽANO).

Zá­kon za­re­zo­no­val na ve­rej­nos­ti a nie­len po­zi­tív­ne. Exak­tnej­šou úp­ra­vou, ko­ho tým mys­lí, vy­svit­lo,že ne­mie­nil vy­lú­čiť sud­cov  pô­so­bia­cich za bý­va­lé­ho re­ži­mu vo fun­kcii sud­cu, ale tie­ne mi­nu­los­ti os­tá­va­jú. Ak aj ne­bu­dem zby­toč­ne od­bo­čo­vať k prís­tu­pu, kto­rý zvo­li­la su­sed­ná Čes­ká re­pub­li­ka, kto­rá uk­la­dá sud­com po­vin­nosť zve­rej­niť člen­stvo v ko­mu­nis­tic­kej stra­ne a stra­nám kvô­li to­mu umož­ňu­je vzniesť ná­miet­ku za­uja­tos­ti, tre­ba poz­na­me­nať, že člen­stvo v  ko­mu­nis­tic­kej stra­ne za bý­va­lé­ho re­ži­mu, je pre mno­hých ob­ča­nov, zvlášť tých, kto­rých ten­to re­žim ne­ja­ko pos­ti­hol, váž­nym tie­ňom mi­nu­los­ti. Sú­čas­ne pla­tí, že nie je ta­kým tie­ňom pre všet­kých. Ak chce­me byť ob­jek­tív­ni a naj­mä nor­mál­ni, reál­ne zmýš­ľa­jú­ci ľu­dia, triez­vo hod­no­tia­ci his­to­ric­ké fak­ty a po­li­tic­ké sú­vis­los­ti, vie­me, že ohá­ňať sa všeo­bec­ným kli­šé o tie­ňoch mi­nu­los­ti, k ni­čo­mu dob­ré­mu v spo­loč­nos­ti ne­ve­die. A ne­ve­die k to­mu ani po­li­ti­kár­če­nie za­lo­že­né na ta­kej­to ré­to­ri­ke.

Pred­se­da súd­nej ra­dy za bý­va­lé­ho re­ži­mu ne­bol „len ra­do­vým“ sud­com, bol ná­mes­tní­kom pred­se­du sú­du. Bol hlav­ným cie­ľom sú­dov za bý­va­lé­ho re­ži­mu aj cieľ udr­žať to­ta­lit­ný re­žim ? Kaž­dý to vi­dí po svo­jom. A rov­na­ko si kaž­dý vy­hod­no­tí vzda­nie sa člen­stva v ko­mu­nis­tic­kej stra­ne v ro­ku 1989 a nás­led­ný post pred­se­du sú­du  Mes­tské­ho sú­du Ko­ši­ce v ro­ku 1990, ako aj to, že pod­pred­se­dom sú­du sa stal už po troch ro­kov od ob­le­če­nia sud­cov­ské­ho ta­lá­ra. Pred­chá­dza­jú­ci re­žim si te­da vy­so­ko vá­žil je­ho ria­dia­ce kva­li­ty už ako mla­dé­ho sud­cu.

Pred­se­da súd­nej ra­dy ozna­čil za tie­ne mi­nu­los­ti pô­so­be­nie sud­cov za sú­čas­né­ho pô­so­be­nia ur­či­tých po­li­tic­kých no­mi­nan­tov na rôz­nych pos­toch Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti. Pa­ra­doxom je, že sud­co­via, na kto­rých si spo­me­nie­me na zá­kla­de je­ho vy­hlá­se­nia a pood­ha­le­nia kon­textu, pat­ri­li k mlad­šej ge­ne­rá­cii slo­ven­ských sud­cov a mno­hí pat­ri­li k oso­bám, kto­rí sa dos­ta­li na post sud­cu z pred­chá­dza­jú­ce­ho úrad­níc­ke­ho pos­tu na mi­nis­ter­stve spra­vod­li­vos­ti.

Op­ti­kou sú­čas­né­ho pred­se­du súd­nej ra­dy, bu­dú niesť všet­ci sud­co­via me­no­va­ní pre­zi­den­tom Ko­vá­čom, Schus­te­rom, Gaš­pa­ro­vi­čom, Kis­kom, pre­zi­den­tkou Ča­pu­to­vou tie­ne mi­nu­los­ti pre tých, kto­rí sa s účin­ko­va­ním tých­to pre­zi­den­tov ne­ve­de­li sto­tož­niť. Mno­hí sud­co­via bu­dú niesť tie­ne mi­nu­los­ti spá­ja­né s účin­ko­va­ním sú­čas­nej mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti, kto­rá sa ne­ta­jí pot­re­bou očis­ty jus­tí­cie, or­ga­ni­zo­va­ním vý­be­ro­vých ko­na­ní, kde sú pre­fe­ro­va­né oso­by, kto­ré sú ná­zo­ro­vo blíz­ke sú­čas­nej po­li­tic­kej eli­te spô­so­bom, kto­rý sa ani nes­na­ží byť pred ve­rej­nos­ťou uta­jo­va­ný, a mno­hým pri­po­mí­na čis­tky na­mies­to očis­ty. Niek­to­ré otáz­ky kla­de­né na tran­spa­ren­tných a ve­rej­nos­ti prís­tup­ných vý­be­ro­vých ko­na­niach, ni­ja­ko ne­sú­vi­sia s pre­ve­re­ním od­bor­nej prip­ra­ve­nos­ti uchá­dza­ča, ale oka­to pri­po­mí­na­jú kád­ro­va­nie uchá­dza­čov ob­ľú­be­né za re­ži­mu, ke­dy sú­čas­ný pred­se­da súd­nej ra­dy za­stá­val post pod­pred­se­du všeo­bec­né­ho sú­du. Účin­ko­va­nie sú­čas­nej mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti, jej kro­ky a me­tó­dy, kto­ré vo­lí na pre­sa­dzo­va­nie svo­jich po­li­tic­kých cie­ľov, mô­žu pre mno­hých aj v bu­dúc­nos­ti pred­sta­vo­vať váž­ny tieň mi­nu­los­ti u sud­cu, kto­rý do­sad­ne na svo­ju sto­lič­ku „ v jej do­be.“

To, že sa ve­die ve­rej­ná dis­ku­sia o voľ­be čle­nov súd­nej ra­dy, aj keď to bu­de pri sú­čas­nej voľ­be, ke­dy ma­jú byť vo­le­ní čle­no­via z ra­dov sud­cov, té­ma pri­már­ne sud­cov­ská, ja osob­ne, ako ad­vo­kát, ví­tam.

Ad­vo­ká­cia je jed­nou zlož­kou jus­tí­cie, a pre­to je pri­ro­dze­ným zá­uj­mom ad­vo­ká­ta, kto­rý so súd­nou mo­cou pro­fe­sij­ne ži­je, zdie­ľa svoj osud, aby súd­na ra­da pl­ni­la svo­je ús­ta­vou zve­re­né kom­pe­ten­cie, roz­me­ne­né na drob­né  zá­ko­nom čís­lo 385/2002 Z. z. o súd­nej ra­de, čo naj­lep­šie.

Za­rá­ža ma však, že súd­na ra­da v ob­do­bí, keď si vy­tý­či­la naj­am­bi­cióz­nej­šie plá­ny oh­ľa­dom zlep­še­nia jej fun­go­va­nia naj­mä vo vzťa­hu k po­li­tic­kej ne­zá­vis­los­ti, zvo­li­la spo­me­dzi svo­jich čle­nov za pred­se­du prá­ve  po­li­tic­ké­ho no­mi­nan­ta, bý­va­lé­ho, nie ak­tív­ne­ho sud­cu. Do vo­lieb pred­se­du súd­nej ra­dy ak­tív­ne za­siah­la aj mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti, kto­rá „od­po­rú­ča­la“ voľ­bu toh­to kan­di­dá­ta, do­kon­ca bol je­di­ným kan­di­dá­tom na ten­to post. Po­tom, ako sa pred­chá­dza­jú­ci čle­no­via súd­nej ra­dy vzda­li svo­jich fun­kcií po súk­rom­nom te­le­fo­nic­kom roz­ho­vo­re s mi­nis­ter­kou spra­vod­li­vos­ti, vy­vo­lá­va vo mne, ako nes­tran­nom po­zo­ro­va­te­ľo­vi,tak­to pre­bie­ha­jú­ca  voľ­ba roz­pa­či­té po­ci­ty.

Pri­tom pred­se­da súd­nej ra­dy má veľ­mi vý­znam­né kom­pe­ten­cie.

Keď zoh­ľad­ní­me, zme­nu ús­ta­vy v člán­ku 141b od­sek 5) dopl­ne­ním zne­nia „Pred­se­du, pod­pred­se­du a čle­na Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky mož­no pred up­ly­nu­tím ich fun­kčné­ho ob­do­bia ke­dy­koľ­vek od­vo­lať.“ , a to, že pred­se­du súd­nej ra­dy vo­lia a od­vo­lá­va­jú jej čle­no­via, vy­ze­rá  za­po­je­nie sa po­li­ti­ka na pos­te pred­se­du súd­nej ra­dy do ve­rej­nej dis­ku­sie vý­zvou, ko­ho vo­liť, ako sla­bo mas­ko­va­ná  sna­ha ov­plyv­niť voľ­by tak, aby si udr­žal svo­ju po­zí­ciu.

Mi­mo­cho­dom mož­nosť od­vo­lať pred­se­du, pod­pred­se­du a čle­nov súd­nej ra­dy pred up­ly­nu­tím fun­kčné­ho ob­do­bia po­va­žu­jem za ne­go­va­nie ne­zá­vis­lé­ho pos­ta­ve­nia toh­to or­gá­nu,  ako aj úče­lu a zmys­lu vy­tvo­re­nia súd­nej ra­dy  Ústa­vou SR,  z kto­rej zos­ta­la „po­tem­ki­nov­ská de­di­na“ bu­dia­ca zda­nie exis­ten­cie práv­ne­ho štá­tu a dodr­žia­va­nie troj­de­le­nia mo­ci v očiach ve­rej­nos­ti (aj to len čas­ti do­má­cej, v za­hra­ni­čí nám tú­to zme­nu vy­tk­li) a v tom­to zmys­le sú pe­nia­ze vy­na­lo­že­né na jej fun­go­va­nie (nie je­di­ný­mi) ne­hos­po­dár­ne vy­na­lo­že­ný­mi pros­tried­ka­mi štát­ne­ho roz­poč­tu. Pri­po­mí­na­jú tzv. „dr­žhub­né“, aby sa za­le­pi­li ús­ta a oči ve­rej­nos­ti a otu­pi­la ich cit­li­vosť na nás­tup to­ta­lit­né­ho štý­lu vlád­nu­tia.

Znal­ci slo­ven­skej po­li­tic­kej reali­ty si len ťaž­ko ve­dia pred­sta­viť reál­ne ne­zá­vis­lé fun­go­va­nie súd­nej ra­dy, kto­rá bu­de há­jiť tie hod­no­ty, kto­ré má, pri ús­tav­nom rám­ci, kto­rý jej bol da­ný, a autok­ra­tic­kom prís­tu­pe jej po­li­tic­ké­ho pred­se­du, kto­rý ne­raz vy­dá­val vlas­tné po­li­tic­ké ná­zo­ry a pre­fe­ren­cie za ná­zo­ry súd­nej ra­dy. Z toh­to poh­ľa­du po­sun od po­li­tic­ky za­blo­ko­va­né­ho a tak­mer zne­fun­kčne­né­ho or­gá­nu, akým v mi­nu­los­ti tiež bo­la,  vzbu­dzu­je len ilú­ziu zlep­še­nia.

Ako ad­vo­kát by som si pred­sta­vo­va­la nao­zaj ne­zá­vis­lý or­gán tak, že je­ho riad­ne zvo­le­ní čle­no­via ne­mô­žu byť od­vo­la­teľ­ní pred up­ly­nu­tím ich fun­kčné­ho ob­do­bia, ok­rem obzvlášť zá­važ­né­ho dô­vo­du, kto­rý mu­sí byť vy­me­dze­ný ús­ta­vou (od­sú­de­nie za trest­ný čin). Ak má byť po­li­tic­ky ne­zá­vis­lý, je­ho pred­se­dom nes­mie byť po­li­tik, ale mu­sí to byť ne­vyh­nut­ne oso­ba z ra­dov sud­cov.

A čo sa tý­ka kva­li­fi­ká­cie, kto­rú by pre mňa, ako vo­li­ča - sud­cu, mal mať môj zá­stup­ca v súd­nej ra­de, ur­či­te by pre mňa prio­ri­tou ne­bol vek. Skú­se­nos­ti sú dô­le­ži­té, ale dô­le­ži­té sú aj schop­nos­ti, kto­ré uchá­dzač už pre­ja­vil a preu­ká­zal nie­len pri vý­ko­ne po­vo­la­nia sud­cu, ale aj pri an­ga­žo­va­ní sa vo ve­ciach sud­cov­skej sa­mos­prá­vy. Je­ho pos­toj k etic­kým preš­ľa­pom iných ko­le­gov sud­cov, je­ho re­zis­ten­cia vo­či tla­kom zo stra­ny po­li­ti­kov, mé­dií a ve­rej­nos­ti vo všeo­bec­nos­ti. V ne­pos­led­nom ra­de je­ho ži­vot­ný št­ýl sud­cu, kto­rý ve­die v súk­ro­mí. To­to je hor­šie vi­di­teľ­né u za­čí­na­jú­ce­ho sud­cu, kto­rý sí­ce mož­no ne­má tie­ne mi­nu­los­ti, ok­rem tých, ke­dy bol me­no­va­ný a akou vý­be­ro­vou ko­mi­siou, ale ne­má ani „ tie­ne praxe“,  z kto­rej by bol či­ta­teľ­ný spô­sob je­ho účin­ko­va­nia v súd­nej ra­de.

Le­bo ko­rum­po­va­ním sud­cov  nie je len ich pod­plá­ca­nie spo­ro­vý­mi stra­na­mi, ale aj prís­ľub ka­riér­ne­ho ras­tu za po­li­tic­kú pos­luš­nosť, a tu mô­žu byť ná­chyl­nej­šie pod­ľah­núť prá­ve mlad­šie ge­ne­rá­cie, kto­ré ma­jú väč­ši­nu  ka­rié­ry pred se­bou.

A keď sa po­zrie­me na cel­ko­vé zlo­že­nie súd­nej ra­dy, mu­sím poz­na­me­nať, že veľ­ký po­čet po­li­tic­kých no­mi­nan­tov v súd­nej ra­de pros­pe­je jej ne­zá­vis­lej kon­tro­le „zvon­ka“ je­di­ne vte­dy, ak bu­dú mať tie­to oso­by na pa­mä­ti, že ich úlo­hou nie je pre­sa­dzo­vať „po­li­ti­ku, ideo­ló­giu a ná­bo­žen­ské cí­te­nie  vlád­nej stra­ny “ v súd­nej ra­de, ale ne­zá­vis­losť, nes­tran­nosť a pro­fe­sio­na­li­tu súd­nic­tva.

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia