Obchody so spravodlivosťou ako biznis model a politický program?

Publikované: 01. 04. 2022, čítané: 2884 krát
 

 

 Mgr. Vik­tó­ria Hellen­bart, ad­vo­kát­ka   

           

         Ob­cho­dy so spra­vod­li­vos­ťou ako biz­nis mo­del a po­li­tic­ký prog­ram?

Pri opi­se sú­čas­nej si­tuácie na Slo­ven­sku ma na­pad­li slo­vá, kto­ré vy­slo­vi­la oso­ba, akú Slo­ven­sko v sú­čas­nos­ti mož­no ani ne­má, a aj v sú­čas­nej  sve­to­vej po­li­ti­ke by sme ju mu­se­li hľa­dať dlh­šie. Slo­vá veľ­ké­ho štát­ni­ka.

Lu­cius An­naeus Se­ne­ca, kto­rý žil v ro­koch 4 p. n. l. do 65 n. l. v Rí­me a ok­rem to­ho, že bol aj fi­lo­zo­fom, spi­so­va­te­ľom, pô­so­bil aj ako uči­teľ a nes­kôr po­rad­ca rím­ske­ho ci­sá­ra Ne­ra, sa pres­lá­vil aj ta­kým­to vý­ro­kom :

„Ubi non­est pu­dor nec­cu­ra iuris, san­cti­tas; pie­tas; fi­des,in­sta­bi­le­reg­nu­mest.“, kto­rý pro­fe­sor JUDr. Ka­rol Reb­ro, DrSc., dl­hé ro­ky pô­so­bia­ci na Práv­nic­kej fa­kul­te Uni­ver­zi­ty Ko­men­ské­ho v Bra­tis­la­ve, vo svo­jom di­ele „ La­tin­ské práv­nic­ké vý­ra­zy a vý­ro­ky“, vy­da­nom vy­da­va­teľ­stvom Iura Edi­tion, Bra­tis­la­va v ro­ku 1995, pre­lo­žil slo­va­mi „ KDE NIET HAN­BY, ANI OHĽADU NA PRÁVO, ANI NA STA­TOČ­NOSŤ A DÔVE­RU, VLÁDA JE (TAM) VRATKÁ.“

Ako ad­vo­kát mám ďa­le­ko od to­ho, aby som hľa­de­la na svet cez ru­žo­vé oku­lia­re, a pre­to ani to­to mo­je krát­ke za­mys­le­nie ne­má am­bí­ciu os­lo­viť oso­by, kto­ré sú pri mo­ci, či už se­dia na sto­lič­kách pa­tria­cich mo­ci, ale­bo jej po­rad­cov a me­diál­nych pod­po­ro­va­te­ľov.

Na­priek zdan­li­vé­mu vá­kuu v pries­to­re, v kto­rom by sme chce­li hľa­dať ob­haj­cov oh­ľa­du na „prá­vo, sta­toč­nosť a dô­ve­ru“, viem, že na Slo­ven­sku stá­le jes­tvu­jú ko­le­go­via z ra­dov ad­vo­ká­tov, pro­ku­rá­to­rov a sud­cov, a iných práv­nic­kých pro­fe­sií, z kto­rých ne­vypr­cha­la zá­sa­do­vosť a prin­ci­piál­nosť v pos­to­joch v otáz­ke to­ho, čo­mu a ko­mu je po­vin­ný slú­žiť kaž­dý  práv­ny sys­tém v štá­te.

Tí, kto­rí nám pred­vá­dza­jú ek­vi­lib­ris­tic­ké kús­ky pri na­rá­ba­ní s prá­vom, ako nás­tro­jom neob­me­dze­nej mo­ci a uka­zu­jú, ako „ši­kov­ne“ sa dá vy­uží­vať na pre­sa­dzo­va­nie zá­uj­mov úz­kej sku­pi­ny osôb, kto­ré si  uzur­po­va­li moc v štá­te, v sku­toč­nos­ti pra­cu­jú na vy­tvo­re­ní no­vej de­fi­ní­cie prá­va, v kto­rej je pot­reb­né jas­ne uviesť, že nie kaž­dú sús­ta­vu zá­ko­nov v štá­te a na ich zá­kla­de pri­jí­ma­ných roz­hod­nu­tí, či už súd­mi ale­bo or­gán­mi štát­nej sprá­vy­je mož­né za­hr­núť do sús­ta­vy plat­né­ho prá­va.

Sús­ta­va zá­ko­nov a nad­vä­zu­jú­cich roz­hod­nu­tí, kto­ré sú len nás­tro­jom na upev­ne­nie mo­ci ur­či­tej sku­pi­ny ľu­dí, ale­bo jed­not­liv­ca, a sle­du­jú pot­la­če­nie in­di­vi­duál­nych, a do­kon­ca pri­ro­dze­ných práv jed­not­liv­ca, je­ho dôs­toj­nos­ti a cti, sú práv­ny­mi fej­kmi.

V reak­cii na jed­no  z naj­za­han­bu­jú­cej­ších ob­do­bí v his­tó­rii ľud­stva vznik­la v ro­ku 1946 nád­her­ná práv­na teória, sfor­mu­lo­va­ná ne­mec­kým pro­fe­so­rom prá­va a po­li­ti­kom Gus­ta­vom Rad­bru­chom. Jej pod­sta­tou je, v reak­cii na hrô­zos­traš­né ne­mec­ké zá­ko­no­dar­stvo za vlá­dy Adol­fa Hit­le­ra, sfor­mu­lo­va­nie ur­či­té­ho vzťa­hu me­dzi po­zi­tív­nym prá­vom a prá­vom pri­ro­dze­ným, kto­rý je rôz­nych prek­la­doch a pra­me­ňoch uvá­dza­ný rôz­ne, ja vy­be­rám ci­tát z di­ela vy­ni­ka­jú­ce­ho slo­ven­ské­ho pro­fe­so­ra prá­va JUDr. Pav­la Hollän­de­ra, DrSc., ro­dá­ka z Lu­čen­ca: „Kon­flikt me­dzi spra­vod­li­vos­ťou a práv­nou is­to­tou je mož­né rie­šiť len tak, že po­zi­tív­ne prá­vo, za­is­ťo­va­né pred­pis­mi a mo­cou, má pred­nosť aj vte­dy, ak je ob­sa­ho­vo nes­pra­vod­li­vé a neú­čel­né, ok­rem prí­pa­du, ak roz­por me­dzi po­zi­tív­nym zá­ko­nom a spra­vod­li­vos­ťou do­siah­ne tak nez­ne­si­teľ­nej mie­ry, že zá­kon mu­sí ako „ne­ná­le­ži­té prá­vo" spra­vod­li­vos­ti us­tú­piť."(Fi­li­pi­ka pro­ti re­duk­cio­na­liz­mu, Kallig­ram . Bra­tis­la­va 2009, ISBN 978-80-8101-244-0 ,str. 42 -43)

Ve­rej­ný pries­tor sa v do­po­siaľ ne­ví­da­nom roz­sa­hu za­hl­til ok­rem vul­ga­riz­mov a hru­bých spô­so­bov, aj vý­rok­mi sa­moz­va­ných od­bor­ní­kov na všet­ky ob­las­ti ži­vo­ta, kto­rí od pá­sa strie­ľa­jú naj­bi­zar­nej­šie de­fi­ní­cie a teórie a ohu­ru­jú „no­vým“ poh­ľa­dom na svet, kto­rý veľ­mi pri­po­mí­na bib­lic­ké pro­roc­tvo o tom, že prí­du do­by, ke­dy bu­dú (fa­loš­ní pro­ro­ci) vy­dá­vať „dob­ré za zlé a zlé za dob­ré“.

Mno­hé ve­rej­né vy­jad­re­nia osôb, kto­ré sa hlá­sia k pro­fe­sii práv­ni­ka, k otáz­kam vý­kla­du a ap­li­ká­cie prá­va, by im vy­nies­li „vy­ha­dzov“ zo skúš­ky na práv­nic­kej fa­kul­te, ale­bo z jus­tič­nej, či ad­vo­kát­skej skúš­ky. Keď sú však vhod­ne re­cyk­lo­va­né v me­diál­nom pries­to­re, goeb­bel­sov­ským štý­lom kreu­jú rôz­ne práv­ne mý­ty a le­gen­dy, kto­ré sa stá­va­jú „prav­da­mi“, ale vzhľa­dom na svoj pô­vod, ich mu­sí­me po­va­žo­vať len „za prav­dy tej­to do­by“ a „práv­ne fej­ky“, ak pou­ži­jem po­pu­lár­nu ter­mi­no­ló­giu tej­to vlád­nu­cej vrstvy

https://en.wiki­pe­dia.or/wiki/Jo­seph_Goeb­bels?mscl­kid=3247d0dab0da11eca190f86f5725c9ce.

Me­dzi čas­to po­ží­va­né vý­ra­zy sa za­ra­di­lo aj slo­vo pre­ce­dens, kto­ré, ho­ci čas­to pou­ží­va­né, pat­rí v slo­ven­skom ja­zy­ku me­dzi slo­vá cu­dzieho pô­vo­du. V slov­ní­ku cu­dzích slov náj­de­me aj ta­kú­to de­fi­ní­ciu cu­dzieho slo­va pre­ce­dens „prí­pad, kto­rý sa stal skôr; pred­chá­dza­jú­ci prí­pad ur­ču­jú­ci ale­bo os­pra­vedl­ňu­jú­ci prí­pa­dy nas­le­du­jú­ce“ https://slov­nik.ak­tua­li­ty.sk/slov­nik-cu­dzich slov/?q=pre­ce­dens&mscl­kid=f71ca­439b0ce11ec8b0dbaa7f136e90b

Wiki­pe­dia ob­jas­ňu­je „Pre­ce­dens je ob­sa­ho­vo ši­ro­ký po­jem, kto­rý sa v prá­ve pou­ží­va zú­že­ne pre pre­ce­den­tné (tzn. pred­chá­dza­jú­ce) roz­hod­nu­tie sú­du, prí­pad­ne správ­ne­ho úra­du, v po­dob­nej ve­ci. Sys­tém for­mál­ne zá­väz­ných pre­ce­den­sov je vy­uží­va­ný v kra­ji­nách so sys­té­mom com­mon law (Spo­je­né krá­ľov­stvo, USA atď.).

Ho­ci slo­ven­ské prá­vo nie je za­lo­že­né na pre­ce­den­soch a s vý­nim­kou pub­li­ko­va­nej ju­di­ka­tú­ry Ústav­né­ho sú­du nie sú ju­di­ká­ty auto­ri­ta­tív­nym pra­me­ňom prá­va, pô­so­bia spra­vid­la si­lou pres­ved­či­vos­ti a sú­dy a správ­ne úra­dy sa od pre­ce­den­sov len zried­ka od­chy­ľu­jú.[1]

K mód­nym tren­dom, kto­ré sa za pos­led­né tri – šty­ri ro­ky, za­skve­li na na­šich práv­nic­kých mó­lach, pa­tria „me­diál­ne spo­ry“, kto­ré sa vy­zna­ču­jú veľ­kým zá­uj­mom mé­dií o ich prie­beh, ale aj za­pá­ja­ním naj­šir­šej ve­rej­nos­ti do hod­no­te­nia (ne)správ­nos­ti, (ne)zá­kon­nos­ti ich prie­be­hu a pod­rob­né roz­bo­ry vy­da­ných roz­hod­nu­tí pub­li­ko­va­né mé­dia­mi.

Me­dzi top me­diál­ne té­my ur­či­te pat­rí tres­tné stí­ha­nie ve­de­né vo­či pod­ľa jed­né­ho tá­bo­ra „sta­toč­ným“ vy­šet­ro­va­te­ľom, pod­ľa dru­hé­ho tá­bo­ra vo­či „ č..ov­skej ma­fii“.

Ako ad­vo­kát, pô­so­bia­ci aj ako ob­haj­ca v tres­tných ve­ciach, som s veľ­kým zá­uj­mom za­zna­me­na­la zá­sad­nú zme­nu v do­te­raj­šej ap­li­kač­nej  praxi pri ap­li­ká­cii us­ta­no­ve­nia § 46 od­sek 1 zá­ko­na čís­lo 73/1998 Z. z. o štát­nej služ­be prís­luš­ní­kov po­li­caj­né­ho zbo­ru, kto­rý znie „ Po­li­cajt sa mu­sí do­čas­ne poz­ba­viť vý­ko­nu štát­nej služ­by, ak by je­ho ďal­šie po­ne­chanie vo vý­ko­ne štát­nej služ­by oh­ro­zo­va­lo dô­le­ži­tý zá­ujem štát­nej služ­by ale­bo prie­beh ob­jas­ňo­va­nia je­ho ko­na­nia a je dô­vod­ne po­doz­ri­vý, že a) po­ru­šil slu­žob­nú po­vin­nosť zvlášť hru­bým spô­so­bom, ale­bo b) spá­chal trest­ný čin.“

Vy­šet­ro­va­te­ľom bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie pod­ľa § 206 od­sek 1) Tres­tné­ho po­riad­ku, pod­ľa kto­ré­ho Ak je na pod­kla­de tres­tné­ho ozná­me­nia ale­bo zis­te­ných sku­toč­nos­tí po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ný zá­ver, že trest­ný čin spá­cha­la ur­či­tá oso­ba, po­li­cajt bez meš­ka­nia vy­dá uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, kto­ré ih­neď ozná­mi ob­vi­ne­né­mu a do­ru­čí naj­nes­kôr do 48 ho­dín pro­ku­rá­to­ro­vi a ak je ob­vi­ne­ným súd­ny exekú­tor, no­tár, zna­lec, tl­moč­ník ale­bo prek­la­da­teľ, aj mi­nis­tro­vi spra­vod­li­vos­ti, a ak je ob­vi­ne­ným ad­vo­kát, aj Slo­ven­skej ad­vo­kát­skej ko­mo­re; o tom­to úko­ne upo­ve­do­mí bez meš­ka­nia ozna­mo­va­te­ľa a poš­ko­de­né­ho. Ak bo­lo uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ozná­me­né je­ho vy­hlá­se­ním, je po­li­cajt po­vin­ný vy­dať ob­vi­ne­né­mu rov­no­pis toh­to uz­ne­se­nia bez meš­ka­nia.“

Ak je po­li­caj­to­vi vzne­se­né ob­vi­ne­nie pod­ľa § 206 Tres­tné­ho po­riad­ku, pla­tí, že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní dos­pe­li na pod­kla­de zís­ka­ných a zis­te­ných sku­toč­nos­tí k dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­né­mu zá­ve­ru, že po­li­cajt spá­chal trest­ný čin.

Trest­ný po­ria­dok neob­sa­hu­je „le­gál­nu“ de­fi­ní­ciu oso­by po­doz­ri­vej, ho­ci z via­ce­rých je­ho us­ta­no­ve­ní vy­plý­va, že s oso­bou „po­doz­ri­vou“ po­čí­ta ako so sub­jek­tom, kto­rý má špe­ci­fic­ké pos­ta­ve­nie a na to nad­vä­zu­jú­ce pro­ces­né prá­va a rov­na­ko vo­či ta­kej­to oso­be mô­že špe­ci­fic­kým spô­so­bom ko­nať aj or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní. V § 33 Tres­tné­ho po­riad­ku sa uvá­dza „To­ho, kto je po­doz­ri­vý zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, mož­no po­va­žo­vať za ob­vi­ne­né­ho a pou­žiť pro­ti ne­mu pros­tried­ky ur­če­né tým­to zá­ko­nom pro­ti ob­vi­ne­né­mu až vte­dy, ak bo­lo pro­ti ne­mu vzne­se­né ob­vi­ne­nie.“

Sum­ma sum­má­rum, vo vzťa­hu k štá­diám tres­tné­ho ko­na­nia ve­de­né­ho vo­či po­li­caj­to­vi, sa  po­li­cajt po­va­žu­je za oso­bu dô­vod­ne po­doz­ri­vú  pod­ľa § 46 od­sek 1 zá­ko­na 73/1998 Z. z. aj v štá­diu pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia pod­ľa § 206 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku. Oso­ba ob­vi­ne­ná z poh­ľa­du Tres­tné­ho po­riad­ku preš­la zo štá­dia oso­by po­doz­ri­vej, do „vy­ššie­ho“ štá­dia oso­by ob­vi­ne­nej za kon­krét­ny trest­ný čin, ale nie v tom zmys­le, že by už pres­ta­la byť oso­bou dô­vod­ne po­doz­ri­vou pod­ľa § 46 od­sek 1 zá­ko­na o štát­nej služ­be prís­luš­ní­kov po­li­caj­né­ho zbo­ru. Nao­pak, ak dôj­de k ob­vi­ne­niu po­doz­ri­vej oso­by, jej vní­ma­nie ako oso­by dô­vod­ne po­doz­ri­vej zo spá­chania tres­tné­ho či­nu zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní sa kva­li­ta­tív­ne po­sil­ni­lo do tej mie­ry, že jej bo­lo mož­né vzniesť ob­vi­ne­nie.

Slo­vo mu­sí, pou­ži­té v § 46 od­sek 1 zá­ko­na 71/1998 Z. z.  a nie­len v tom­to práv­nom pred­pi­se, sa štan­dar­dne vy­kla­da­lo práv­nou teóriou a práv­nou praxou tak, že ak je napl­ne­ná hypo­té­za práv­nej nor­my, ňou sta­no­ve­né sprá­va­nie, ako po­vin­nosť, reak­cia na si­tuáciu pred­ví­da­nú práv­nou nor­mou, nas­ta­ne.

Syn­ony­mic­ký slov­ník k slo­ve­su mu­sieť uvá­dza 1. byť nú­te­ný okol­nos­ťa­mi, pri­ro­dze­ným be­hom uda­los­ti nie­čo ro­biť, uro­biť; 2. byť po­vin­ný, mať po­vin­nosť;3. vy­jad­ru­je pot­re­bu, nut­nosť nie­čo­ho; 4. vy­jad­ru­je nát­lak, nú­te­nie, roz­kaz.

Ak te­da práv­na nor­ma ho­vo­rí, že po­li­cajt MUSÍ byť do­čas­ne poz­ba­ve­ný vý­ko­nu štát­nej služ­by, ne­jed­ná sa o fa­kul­ta­tív­ne da­nú mož­nosť, ak sú spl­ne­né zá­ko­nom pred­pok­la­da­né pod­mien­ky, ak má byť dodr­ža­ný zá­kon­ný pos­tup, po­li­cajt je do­čas­ne poz­ba­ve­ný vý­ko­nu štát­nej služ­by.

V me­diál­ne zná­mom prí­pa­de, však ob­vi­ne­ní vy­šet­ro­va­te­lia ne­bo­li do­čas­ne poz­ba­ve­ní vý­ko­nu štát­nej služ­by pod­ľa § 46 od­sek 1 zá­ko­na 71/1998 Zb., z čo­ho mô­že­me vy­vo­diť len dva zá­ve­ry – pos­tu­po­va­lo sa v roz­po­re so zá­ko­nom ale­bo v ich prí­pa­de ne­bo­la napl­ne­ná hypo­té­za práv­nej nor­my.

Tá­to je for­mu­lo­va­ná: ak by je­ho ďal­šie po­ne­chanie vo vý­ko­ne štát­nej služ­by oh­ro­zo­va­lo dô­le­ži­tý zá­ujem štát­nej služ­by ALE­BO prie­beh ob­jas­ňo­va­nia je­ho ko­na­nia A je dô­vod­ne po­doz­ri­vý, že a) po­ru­šil slu­žob­nú po­vin­nosť zvlášť hru­bým spô­so­bom, ale­bo b) spá­chal trest­ný čin“.

Ak sme te­da dos­pe­li k zá­ve­ru, že po­li­cajt, kto­ré­mu bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie je dô­vod­ne po­doz­ri­vým, v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de ne­moh­lo byť spl­ne­né, že na­priek dô­vod­né­mu po­doz­re­niu zo spá­chania tres­tné­ho či­nu po­ne­chanie ta­ké­ho­to po­li­caj­ta v štát­nej služ­be oh­ro­zu­je dô­le­ži­tý zá­ujem štát­nej služ­by a oh­ro­zu­je prie­beh ob­jas­ňo­va­nia je­ho ko­na­nia.

Oh­ro­ze­nie dô­le­ži­té­ho zá­uj­mu štát­nej služ­by ale­bo oh­ro­ze­nie prie­be­hu ob­jas­ňo­va­nia bu­de jed­noz­nač­ne sú­vi­sieť so skut­kom, kto­ré­ho spá­chanie ma­lo napl­niť zá­kon­né zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu, za kto­ré­ho spá­chanie bo­lo po­li­caj­to­vi vzne­se­né ob­vi­ne­nie.

V da­nom prí­pa­de sa z ve­rej­nos­ti sprís­tup­ne­ných in­for­má­cií dá vy­vo­diť, že skut­ky úz­ko sú­vi­sia s vý­ko­nom štát­nej služ­by po­li­caj­tov a to ako v ča­so­vej, mies­tnej, ale aj vec­nej sú­vis­los­ti.

Zo svo­jej do­te­raj­šej praxe ad­vo­ká­ta vy­vo­dzu­jem šta­tis­tic­ký zá­ver, kto­rý by mi­nis­ter­stvo vnút­ra ma­lo ve­dieť bez naj­men­ších prob­lé­mov up­res­niť v ce­los­lo­ven­skom me­rad­le,  a to ten, že zo 100 % ob­vi­ne­ných po­li­caj­tov bo­lo v 100% prí­pa­dov vy­da­né roz­hod­nu­tie o do­čas­nom poz­ba­ve­ní vý­ko­nu štát­nej služ­by a v 100% prí­pa­dov po­li­cajt ne­bol ús­peš­ný pri po­da­nom op­rav­nom pros­tried­ku pro­ti ta­ké­mu­to roz­hod­nu­tiu, kto­ré sa pri­már­ne opie­ra­lo o od­vo­la­nie sa na zá­klad­né ľud­ské prá­vo za­kot­ve­né nie­len v Ústa­ve SR, ale aj Do­ho­vo­re o ľud­ských prá­vach, a tým je prá­vo na pre­zum­pciu ne­vi­ny.

Ani je­den prí­pad, v kto­rých som za­stu­po­va­la ob­vi­ne­né­ho po­li­caj­ta, sa ne­tý­kal ob­vi­ne­nia zo skut­ku, kto­rý by bez­pros­tred­ne sú­vi­sel s vý­ko­nom služ­by, ale­bo by sa stal po­čas vý­ko­nu služ­by.

A pred­sa bo­lo vzne­se­nie ob­vi­ne­nia (v mno­hých prí­pa­doch len po­doz­re­nie) vní­ma­né ako napl­ne­nie dô­vo­dov pod­ľa § 46 od­sek 1 zá­ko­na 73/1998 Z. z.

Oso­bit­nú po­zor­nosť a práv­ny roz­bor by si za­slú­žil spô­sob, akým bo­la exis­ten­cia dô­vo­dov pre roz­hod­nu­tie o do­čas­nom poz­ba­ve­ní vý­ko­nu štát­nej služ­by – oh­ro­ze­nie dô­le­ži­té­ho zá­uj­mu ale­bo prie­be­hu ob­jas­ňo­va­nia ko­na­nia, v tých­to roz­hod­nu­tiach roz­ve­de­ná a iden­ti­fi­ko­va­ná kon­krét­ny­mi sku­toč­nos­ťa­mi.

Prí­pad vy­šet­ro­va­te­ľov naj­mä, ale nie­len, z dô­vo­dov ši­ro­ké­ho me­diál­ne­ho pok­ry­tia, je pot­reb­né po­va­žo­vať za zá­sad­né pre­lo­me­nie do­te­raj­šej praxe pri ap­li­ká­cii us­ta­no­ve­nia § 46 od­sek 1 zá­ko­na o štát­nej služ­be prís­luš­ní­kov po­li­caj­né­ho zbo­ru, a mož­no ho ozna­čiť jed­ným dy­chom za BEZ­PRE­CE­DENTNÝ POS­TUP VY­TVÁRAJÚCI NOVÝ PRE­CE­DENS v tom, že vzne­se­nie ob­vi­ne­nia po­li­caj­to­vi nie je dô­vo­dom na vy­da­nie roz­hod­nu­tia pod­ľa § 46 od­sek 1 zá­ko­na čís­lo 73/1998 Z. z. o do­čas­nom poz­ba­ve­ní vý­ko­nu štát­nej služ­by a pop­ri zná­mom prí­pa­de vy­šet­ro­va­te­ľov, sa ja­ví ako po­mer­ne ná­roč­né od­ôvod­niť, aké ko­na­nie a aké okol­nos­ti v prí­pa­de aké­ho­koľ­vek ob­vi­ne­né­ho po­li­caj­ta od­ôvod­ňu­jú zá­ver, že je­ho po­ne­chanie v služ­be oh­ro­zí dô­le­ži­tý zá­ujem štát­nej služ­by ale­bo prie­beh ob­jas­ňo­va­nia.

Ako ad­vo­ká­to­vi sa mi na­tís­ka otáz­ka, či u po­li­caj­tov, u kto­rých (aj v prí­pa­de pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia) doš­lo k vy­da­niu roz­hod­nu­tia o do­čas­nom poz­ba­ve­ní vý­ko­nu štát­nej služ­by ne­doš­lo k ne­zá­kon­né­mu pos­tu­pu.

V prí­pa­de me­diál­ne ve­de­ných prí­pa­dov už po­va­žu­je­me za sa­moz­rej­mosť, že mé­diá pok­rý­va­jú tak­mer všet­ky kro­ky a úko­ny ob­vi­ne­ných, ich ob­haj­cov, or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, ale aj sud­cov.

I v prí­pa­de ob­vi­ne­ných vy­šet­ro­va­te­ľov slo­ven­ský den­ník Ak­tua­li­ty dňa 10.3.2022 in­for­mo­val svo­jich či­ta­te­ľov o ďal­šom kro­ku ob­haj­cu ob­vi­ne­ných, kto­rým bo­lo po­da­nie sťaž­nos­ti ob­vi­ne­ných na ús­tav­ný súd https://www.ak­tua­li­ty.sk/cla­nok/RM3n­npy/vy­set­ro­va­tel-cu­ril­la-a-spol-sa-sta­zu­ju-na-us­tav­nom-su­de-bez-nah­ra­vok-z-od­po­cu­va­nia-sa-ne­mo­ze­me-ob­ha­jo­vat/.

Me­dia­li­zo­va­ná in­for­má­cia opäť pri­tiah­la môj ad­vo­kát­sky zá­ujem, pre­to­že pos­tup ad­vo­ká­ta v tej­to ve­ci, mô­že zna­me­nať ďal­ší ob­rat, ďal­ší pre­ce­dens, ten­tok­rát v roz­ho­do­va­cej praxi Ústav­né­ho sú­du SR.

Z in­for­má­cií, kto­ré sú ve­rej­ne prís­tup­né na webo­vej strán­ke ús­tav­né­ho sú­du, som zis­ti­la, že ad­vo­kát JUDr. Pe­ter Ku­bi­na za­stú­pil sťa­žo­va­te­ľa pplk. Mgr. J. Č., v dvoch sťaž­nos­tiach po­da­ných na Ústav­ný súd SR po­da­ných dňa 12.11.2021, evi­do­va­ných pod čís­la­mi Rvp2316/2021, Rvp2317/2021, a sťa­žo­va­te­ľa mjr. Mgr. P. Ď. v sťaž­nos­ti tiež po­da­nej 12.11.2021, evi­do­va­nej pod čís­lomRvp 2318/2021.

Dňa 2.3.2022 Ústav­ný súd SR Uz­ne­se­ním PLs. ÚS/9/2022-7 roz­ho­dol tak, že ve­ci ve­de­né na Ústav­nom sú­de  SR pod sp. zn. Rvp 2316/2021 a 2317/2022 spo­jil na spo­loč­né ko­na­nie, kto­ré bu­de ve­de­né pod spi­so­vou znač­kou Rvp 2316/2021 a roz­ho­do­vať o nich bu­de se­nát, v kto­rom je sud­com spra­vo­daj­com JUDr. Ro­bert Šorl.

Z toh­to uz­ne­se­nia, ok­rem člán­ku pub­li­ko­va­né­ho v Ak­tua­li­tách, vie­me, že pred­me­tom sťaž­nos­ti je pos­tup sú­du a pro­ku­ra­tú­ry v príp­rav­nom ko­na­ní, kto­rý pod­ľa sťa­žo­va­te­ľov po­ru­šil ich prá­va pod­ľa člán­ku 16 od­sek 1 na ochra­nu pred neop­ráv­ne­ným za­sa­ho­va­ním do súk­rom­né­ho ži­vo­ta, pod­ľa člán­ku 19 od­sek 2 a člán­ku 46 od­sek 1 Ústa­vy SR  ich prá­vo na spra­vod­li­vý súd­ny pro­ces.

Sťa­žo­va­te­lia sa te­da do­má­ha­jú „vstu­pu“ Ústav­né­ho sú­du SR do príp­rav­né­ho ko­na­nia v zá­uj­me pos­kyt­nu­tia ochra­ny ús­tav­ných práv sťa­žo­va­te­ľov  po­ru­šo­va­ných pod­ľa sťa­žo­va­te­ľov zo stra­ny OČTK a sú­du v príp­rav­nom ko­na­ní.  A ne­jed­ná sa o sťaž­nosť sú­vi­sia­cu s väz­bou sťa­žo­va­te­ľov.

Z poz­nat­kov, kto­ré som zís­ka­la mo­ni­to­ro­va­ním roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Ústav­né­ho sú­du SR, ale aj z vlas­tnej praxe z roz­hod­nu­tí sú­du o mnou po­da­ných sťaž­nos­tiach vo ve­ci sťa­žo­va­te­ľov ( I. ÚS 185/2015, II. ÚS 125/2018), ako osôb v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­ných v štá­diu príp­rav­né­ho ko­na­nia, som dos­pe­la k zá­ve­ru, že ús­tav­ný súd v prí­pa­de roz­ho­do­va­ní o sťaž­nos­tiach na ne­zá­kon­ný pos­tup ale­bo pos­tup po­ru­šu­jú­ci ús­tav­né ale­bo ľud­ské prá­va v príp­rav­nom ko­na­ní, po­mer­ne kon­zis­ten­tne od­mie­ta ta­ké­to sťaž­nos­ti :

„ Ústav­ný súd v ob­dob­ných prí­pa­doch opa­ko­va­ne zdô­raz­nil, že tres­tné  ko­na­nie od je­ho za­čiat­ku až po je­ho ko­niec je pro­ce­som, v kto­rom sa v rám­ci vy­ko­ná­va­nia jed­not­li­vých úko­nov a reali­zá­cie ga­ran­cií pre ochra­nu práv a slo­bôd mô­žu zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní nap­rá­vať, resp. ko­ri­go­vať aj jed­not­li­vé po­chy­be­nia. Spra­vid­la až po je­ho skon­če­ní mož­no na ús­tav­nom sú­de na­mie­tať po­chy­be­nia zna­me­na­jú­ce po­ru­še­nie práv a slo­bôd ozna­če­ných v člán­ku 127 od­sek 1 ús­ta­vy, kto­ré ne­bo­li od­strá­ne­né v je­ho prie­be­hu ( nap­rík­lad III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05). Ústav­ný súd za­stá­va ná­zor, že nie je iba je­ho po­vin­nos­ťou ako súd­ne­ho or­gá­nu ochra­ny ús­tav­nos­ti za­bez­pe­čo­vať v rám­ci svo­jej roz­ho­do­va­cej prá­vo­mo­ci ochra­nu zá­klad­ných práv a slo­bôd vrá­ta­ne reš­pek­to­va­nia zá­väz­kov vy­plý­va­jú­cich z me­dzi­ná­rod­ných zmlúv, kto­rý­mi je Slo­ven­ská re­pub­li­ka via­za­ná. Tú­to po­vin­nosť ma­jú aj všeo­bec­né sú­dy a tak­tiež or­gá­ny pro­ku­ra­tú­ry ako pri­már­ni  ochran­co­via ús­tav­nos­ti ( III. ÚS 79/02).“ ( I. ÚS 185/2015).

Z uz­ne­se­nia plé­na ús­tav­né­ho sú­du PLs. ÚS 9/2022 – 7 zo dňa 2.3.2022 sa doz­ve­dá­me, že sťa­žo­va­te­lia po­va­žu­jú prí­ka­zy ok­res­né­ho sú­du na vy­ho­to­vo­va­nie zvu­ko­vých a zvu­ko­vo-ob­ra­zo­vých zá­zna­mov  za po­ru­še­nie svo­jich práv na ochra­nu pred neop­ráv­ne­ným za­sa­ho­va­ním do súk­rom­né­ho ži­vo­ta  a práv na súd­nu ochra­nu a „ Sťa­žo­va­te­lia navr­hu­jú, aby ús­tav­ný súd na­pad­nu­té prí­ka­zy ok­res­né­ho sú­du aj kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry v ce­lom roz­sa­hu zru­šil a sú­čas­ne kraj­skej pro­ku­ra­tú­re a Úra­du in­špek­čnej služ­by pri­ká­zal zni­čiť všet­ky zvu­ko­vé a zvu­ko­vo ob­ra­zo­vé  zá­zna­my zís­ka­né pou­ži­tím tých­to in­for­mač­no-tech­nic­kých pros­tried­kov ( ďa­lej aj „pou­ži­tie ITP“) a za­ká­zal ich pou­ží­va­nie v akom­koľ­vek tres­tnom ko­na­ní pro­ti sťa­žo­va­te­ľom, keď­že kraj­ská pro­ku­ra­tú­ra a Úrad in­špek­čnej služ­by tie­to zá­zna­my eš­te nez­ni­či­li a tie­to zá­zna­my na­ďa­lej ve­dú vo vy­šet­ro­va­com spi­se a pou­ží­va­jú ich ako dô­kaz pro­ti sťa­žo­va­te­ľom.“

Keď­že ob­sah pa­sá­ží zo zvu­ko­vých nah­rá­vok, kto­rých zni­če­nia sa sťa­žo­va­te­lia do­má­ha­jú sa stal vďa­ka ši­ro­ké­mu me­diál­ne­mu pok­ry­tiu, ale aj via­ce­rým tla­čo­vým be­se­dám po­li­tic­kých strán, a de­ba­tám v ná­rod­nej ra­de ve­rej­ne zná­mym, pri­po­me­niem, že sa jed­ná o.i. aj  o asi naj­viac ci­to­va­nú pa­sáž z (pod­ľa ob­ha­jo­by sťa­žo­va­te­ľov) ne­for­mál­ne­ho roz­ho­vo­ru, v kto­rej sa navr­hu­je po­lia­tie au­ta vy­šet­ro­va­teľ­ky in­špek­cie ka­nis­trom ben­zí­nu.

Opäť je, vďa­ka me­dia­li­zá­cii niek­to­rých prí­pa­dov, „na sve­te in­for­má­cia“, že iný klient ad­vo­ká­ta JUDr. Pet­ra Ku­bi­nu, kto­rý za­stu­pu­je sťa­žo­va­te­ľov pred ús­tav­ným sú­dom, žia­da od štá­tu za ne­zá­kon­ný po­byt vo väz­be buď os­pra­vedl­ne­nie ale­bo vy­so­ké od­škod­né.

Za­ují­ma­vým pre­mos­te­ním oboch prí­pa­dov, ok­rem oso­by zá­stup­cu, je, že väz­ba, v kto­rej sa žia­da od­škod­né sú­vi­se­la s prí­pa­dom, v kto­rom už sú­dy roz­hod­li o tom, že nah­ráv­ky zo spi­su „Go­ri­la“ , ako aj všet­ky ich kó­pie ma­jú byť  zni­če­né, na­koľ­ko sa jed­ná o dô­ka­zy ne­zá­kon­né, a vy­šet­ro­va­teľ­ka, ako aj Špe­ciál­na pro­ku­ra­tú­ra opo­nu­je po­ky­nu Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry a v pí­som­nom sta­no­vis­ku ozna­če­nom ako „Ana­lý­za uz­ne­se­nia GP SR sp. zn. IV/3 Pz 29/21/1000“ a ar­gu­men­tu­jú aj tak­to :

„To­tiž­to, ak by vy­šet­ro­va­teľ­ka od­strá­ni­la zo spi­su aké­koľ­vek do­po­siaľ vy­ko­na­né dô­ka­zy, po­ru­ší tým mi­ni­mál­ne us­ta­no­ve­nia všeo­bec­ne zá­väz­né­ho práv­ne­ho pred­pi­su, kon­krét­ne vy­hláš­ky mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky o tvor­be spi­su or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní a súd­mi č. 618/2005 Z.z., v zne­ní nesk. pred­pi­sov, kon­krét­ne us­ta­no­ve­nie jej § 2 ods. 1. Tým by zo stra­ny vy­šet­ro­va­teľ­ky doš­lo aj k po­ru­še­niu po­vin­nos­ti pod­ľa § 48 ods. 3 písm. a/ zá­ko­na č. 73/1998 Z.z. o štát­nej služ­be prís­luš­ní­kov Po­li­caj­né­ho zbo­ru, Slo­ven­skej in­for­mač­nej služ­by, Zbo­ru vä­zen­skej a jus­tič­nej strá­že Slo­ven­skej re­pub­li­ky a Že­lez­nič­nej po­lí­cie, v zne­ní nesk. pred­pi­sov.

..Ta­ká­to kon­krét­na si­tuácia sa však mô­že vy­skyt­núť v kto­rej­koľ­vek tres­tnej ve­ci (a vy­skyt­la sa aj v tej­to), keď je pot­reb­né jed­no­du­cho ďal­ším do­ka­zo­va­ním ove­riť sku­toč­nos­ti uvá­dza­né v pod­kla­doch pre za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia na to, aby bo­lo mož­né akým­koľ­vek spô­so­bom me­ri­tór­ne roz­hod­núť a tie­to úko­ny nie je mož­né v zmys­le § 196 ods. 2 Tr. por. vy­ko­nať, a to aj v prí­pa­doch, ak je vop­red zná­ma kon­krét­na a ne­za­me­ni­teľ­ná oso­ba pri­chá­dza­jú­ca do úva­hy ako je­di­ný mož­ný pá­cha­teľ. Pre­to je vo ve­ci pot­reb­né za­čať tres­tné stí­ha­nie pod­ľa § 199 ods. 1 Tr. por., aby sa vy­tvo­ril pries­tor pre do­ka­zo­va­nie, či bu­de kon­krét­nej oso­be mož­né vzniesť ob­vi­ne­nie v zmys­le § 206 ods. 1 Tr. por. ale­bo bu­de na­mies­te iné me­ri­tór­ne roz­hod­nu­tie. ..

Štát by ap­li­ká­ciou toh­to práv­ne­ho ná­zo­ru re­zig­no­val na po­zi­tív­ny zá­vä­zok stí­hať pá­cha­te­ľov tres­tnej čin­nos­ti a napĺňať­pred­met Tres­tné­ho po­riad­ku v zmys­le je­ho § 1.

Bez oh­ľa­du na to, však nie je ani mož­né auto­ma­tic­ky kon­šta­to­vať, že aká­koľ­vek ne­zá­kon­nosť pri za­bez­pe­čo­va­ní dô­ka­zu spô­so­bu­je je­ho ne­pou­ži­teľ­nosťv tres­tnom ko­na­ní. Rov­na­ko ju nes­pô­so­bu­je auto­ma­tic­ky ani po­ru­še­nie prá­va pod­ľa čl. 8 Do­ho­vo­ru, na­viac vo vzťa­hu k oso­be, kto­rá ani v tej­to ve­ci ne­bo­la ob­vi­ne­ná...

Po­kiaľ mal ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor SR na mys­li dô­vod­nosť ta­kej­to žia­dos­ti aj vo vzťa­hu k pred­met­né­mu ko­na­niu, je pot­reb­né uviesť, že ok­rem už vy­ššie uve­de­ných ar­gu­men­tov pro­ti zni­če­niu toh­to dô­ka­zu v akom­koľ­vek ko­na­ní, v ko­na­ní v kto­rom bo­lo vy­da­né Uz­ne­se­nie pod­ľa § 363 a nasl. Tr. por. sto­pa č. 21 nes­lú­ži ani ako ne­ja­ký­výz­nam­ný dô­ka­zo­vý ma­te­riál, skôr ako ma­te­riál­ny pred­met úto­ku, resp. pred­met „kup­če­nia“ s uta­jo­va­ný­mi in­for­má­cia­mi, kto­ré je v nej vy­šet­ro­va­né. Mám za to, že v prí­pa­de, ak by bo­lo aj tá­to časť od­ôvod­ne­nia bra­ná ako zá­väz­ný práv­ny ná­zor pre vy­šet­ro­va­teľ­ku, kto­rej bo­la vec pri­ká­za­ná na no­vé ko­na­nie, a tá­to by mu vy­ho­ve­la, je tu dô­vod­né sa obá­vať, že by jej ko­na­nie za­kla­da­lo zna­ky zlo­či­nu ma­re­nia spra­vod­li­vos­ti pod­ľa § 344 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.“

Člá­nok v den­ní­ku Ak­tua­li­ty zo dňa 10.3.2022 naz­na­ču­je, že sťaž­nos­ťou na ús­tav­ný súd sa má od­strá­niť aj iný ne­dos­ta­tok príp­rav­né­ho ko­na­nia, kto­rým je, že ob­ha­jo­ba ne­má k dis­po­zí­cii všet­ky vý­stu­py z pou­ži­tých ITP, za ce­lé ob­do­bie, a ich pre­pi­sy.

Zá­ve­rom prís­pev­ku mi zos­tá­va len kon­šta­to­vať, že bu­dem so zá­uj­mom sle­do­vať, či ús­tav­ný súd pre­lo­mí svo­ju do­te­raj­šiu roz­ho­do­va­ciu prax a už aj v štá­diu príp­rav­né­ho ko­na­nia vy­slo­ví svo­ju prá­vo­moc na pre­jed­na­nie ta­kej­to sťaž­nos­ti a ne­dá v pr­vom ra­de pries­tor na náp­ra­vu even­tuál­nych ne­zá­kon­nos­tí a na doh­ľad nad spra­vod­li­vým pro­ce­som pro­ku­ra­tú­re a všeo­bec­ným sú­dom.

Ne­me­nej za­ují­ma­vou je otáz­ka, či po sprís­tup­ne­ní všet­kých za­bez­pe­če­ných ITP a ich pre­pi­soch, sa mô­že ve­rej­nosť opäť te­šiť na ďal­šiu ná­lož úni­ku in­for­má­cií z vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su a oboz­ná­miť sa s ďal­ší­mi za­zna­me­na­ný­mi pa­sá­ža­mi  ne­for­mál­nej ko­mu­ni­ká­cie vy­šet­ro­va­te­ľov.

Ale­bo ús­tav­ný súd roz­hod­ne, že všet­ky nah­ráv­ky mu­sia byť zni­če­né.

„Elit­ným – sta­toč­ným - na­šim“ vy­šet­ro­va­te­ľom sa autor­ka ve­no­va­la aj tu:

https://maiori­ced0.blog.prav­da.sk/2022/02/18/za­ci­na-vel­ka-troj­ka-ko­nec­ne-up­rim­nu-zur­na­lis­ti­ku/

 



[1] Viac me­nej ako za­ují­ma­vosť pri­ná­šam pl­né zne­nie de­fi­ní­cie slo­va pre­ce­dent, ako ho uvá­dza „A con­ci­se­dic­tio­na­ry of law“, Oxfor­dU­ni­ver­si­ty Press, r. 1990 – A jud­gment of de­ci­sion of a court, nor­mal­ly re­cor­ded in a law re­port, used as an aut­ho­ri­ty for reaching the sa­me de­ci­sion in sub­sequent ca­ses. In En­glish law, de­ci­sions of the Hou­se of Lords are bin­ding upon the Court of Ap­peal and all lower courts and are nor­mal­ly followed by the Hou­se of Lords it­self. De­ci­sions of the Court of Ap­peal are bin­ding on all lower courts and, sub­ject to so­me excep­tions, on the Court of Ap­peal it­self. De­ci­sion of the High Court are bin­ding on in­fe­rior courts, bud de­ci­sions of in­fe­rior courts do not crea­te any bin­ding pre­ce­dent. A lower court is not bound by all as­pects of a pre­vious de­ci­sion but on­ly by tho­se parts of the jud­gment that con­sti­tu­te the prin­cip­les of the de­ci­sion ( ra­tio de­ci­den­di) and are mot me­re­ly pas­sing com­ments (obi­ter di­cta) of the jud­ge.


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia