Pokus o zrušnie princípu "numerus clausus" v notárskej profesii

 

JUDr. Ma­rian Mikl, eme­rit­ný no­tár

         Po­kus o zru­še­nie prin­cí­pu „nu­me­rus clau­sus“ v no­tár­skej pro­fe­sii

     Člá­nok sa za­obe­rá nut­nos­ťou za­cho­va­nia prin­cí­pu „nu­me­rus clau­sus“ v no­tár­skej pro­fe­sii.  Na po­za­dí po­ku­su o je­ho zru­še­nie Da­nie­lom Lip­ši­com v ro­ku 2003 pou­ka­zu­je na mož­né nás­led­ky ko­lap­su, kto­rý by to v no­tár­skej a nás­led­ne aj súd­nej čin­nos­ti spô­so­bi­lo.

      Uz­ná­vam, že tá­to té­ma nie je ak­tuál­na ani veľ­mi prí­ťaž­li­vá. Na­vy­še uda­los­ti kto­ré tu po­pi­su­jem sa sta­li pred 20 rok­mi. Na­priek to­mu  sa naz­dá­vam, že ich ana­lý­za  mô­že pos­lú­žiť aj dnes na dok­res­le­nie spô­so­bov a me­tód prá­ce ich hlav­né­ho ak­té­ra, kto­ré sa od­vte­dy vý­znam­nej­šie nez­me­ni­li.

     Ak sa po­zrie­me na ob­do­bie ro­kov 2002 až 2006 ke­dy vie­dol Mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky Da­niel Lip­šic, mož­no ho v zá­pa­se o za­cho­va­nie prin­cí­pu „nu­me­rus clau­sus“[1] v no­tár­skej pro­fe­sii po­va­žo­vať za jed­no z kľú­čo­vých. Od nás­tu­pu do  fun­kcie to­tiž ve­he­men­tne pre­sa­dzo­val prin­cíp  fun­go­va­nia no­tár­stva  na tr­ho­vom prin­cí­pe, čo bo­lo v pria­mom roz­po­re so zá­sa­da­mi Me­dzi­ná­rod­nej únie no­tár­stva ako aj s prin­cíp­mi kto­ré v čin­nos­ti no­tár­stva od ro­ku 1993 up­lat­ňo­va­la No­tár­ska ko­mo­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

     Už krát­ko po nás­tu­pe do fun­kcie v ro­ku 2003  pred­lo­žil na ro­ko­va­nie vlá­dy Návrh zá­sad no­ve­li­zá­cie zá­ko­nov up­ra­vu­jú­cich tzv. pro­fe­sij­né ko­mo­ry. Dô­vo­dom bol údaj­ne ich vy­so­ký po­čet, kto­rý sa mal re­du­ko­vať tak, aby zá­kon us­ta­no­vil len ko­mo­ry re­gu­lo­va­ných pro­fe­sií a ko­mo­ry na kto­ré je pre­ne­se­ný vý­kon ve­rej­nej mo­ci. Pod­ľa pred­lo­že­ných zá­sad ma­la me­dzi ko­mo­ry zria­de­né zá­ko­nom pat­riť aj No­tár­ska ko­mo­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky. V návr­hu sa zru­še­nie prin­cí­pu „nu­me­rus clau­sus“ od­ôvod­ňo­va­lo tým, že ak štát pre­ná­ša na pro­fe­sij­ne ko­mo­ry vý­kon ve­rej­nej mo­ci aj čo do pri­de­le­nia li­cen­cie na vý­kon pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti ale­bo po­vo­la­nia, ich ude­ľo­va­nie nes­mie ob­me­dzo­vať slo­bo­du pod­ni­ka­nia a brá­niť vstu­pu no­vých sub­jek­tov na trh. Inak po­ve­da­né ude­le­nie li­cen­cie ma­lo byť zo zá­ko­na ná­ro­ko­va­te­ľé.  

     Eš­te pred sa­mot­ným ro­ko­va­ním vlá­dy sa dňa 3.7.2003 k návr­hu zá­sad vy­jad­ril Da­niel Lip­šic v roz­ho­vo­re pre týž­den­ník  TREND. Re­dak­to­ri (Ra­do Ba­ťo, Kon­štan­tín Či­kov­ský a Zu­za­na Fri­čo­vá)  sa ho pý­ta­li:  „Pre­čo mô­že vznik­núť no­vý no­tár­sky úrad až vte­dy, keď ne­ja­ký iný no­tár skon­čí svo­ju čin­nosť?“ Opo­veď zne­la: „To je le­gi­tím­na otáz­ka. Do ro­ku 1999 exis­to­val nu­me­rus clau­sus aj pre exekú­to­rov. To sme už zru­ši­li. A ja by som chcel o tej­to té­me veľ­mi zod­po­ved­ne už tú­to je­seň za­čať dis­ku­to­vať aj s pred­sta­vi­teľ­mi no­tár­skej ko­mo­ry. Na­priek to­mu, že no­tá­ri vy­ko­ná­va­jú ve­rej­nú moc pri vý­ko­ne svo­jej pro­fe­sie, mys­lím, že ako u exekú­to­rov, ani u no­tá­rov nie je ne­vyh­nut­né, aby exis­to­val nu­me­rus clau­sus, pod­ľa kto­ré­ho mi­nis­ter spra­vod­li­vos­ti roz­ho­du­je o tom, koľ­ko bu­de no­tár­skych úra­dov. Tu je nao­zaj adek­vát­ny pries­tor, aby tú­to vec rie­šil trh.

Už sa­mot­ná otáz­ka bo­la po­lo­že­ná su­ges­tív­ne a za­vá­dza­jú­co. No­tár­sky úrad pred­sa ne­mô­že "vznik­núť vte­dy keď ne­ja­ký no­tár skon­čí svo­ju čin­nosť" ale vte­dy, keď o tom roz­hod­ne mi­nis­ter spra­vod­li­vos­ti. Nad tú­to zá­mer­ne po­lo­že­nú kap­cióz­nu otáz­ku sa mož­no eš­te pov­zniesť, nie však nad od­po­veď. I keď čin­nosť no­tá­ra a exekú­to­ra mož­no len ťaž­ko po­rov­ná­vať, iné si mys­lel Da­niel Lip­šic. Pod­ľa ne­ho "nie je mož­né po­ve­dať, aký je prin­ci­piál­ny roz­diel pri nu­me­rus clau­sus me­dzi exekú­tor­mi na stra­ne jed­nej a no­tár­mi na stra­ne dru­hej". Nuž asi ne­ja­ký roz­diel tam bu­de, le­bo napr. v ro­ku 2017 za­nik­lo 19 exekú­tor­ských úra­dov a v tom is­tom ro­ku ne­bol vy­me­no­va­ný za súd­ne­ho exekú­to­ra nik­to, pri­čom cel­ko­vý po­čet súd­nych exekú­to­rov k 31.12.2017 kle­sol na 304. Zru­še­nie "nu­me­rus clau­sus" u exekú­to­rov te­da žiad­ny pod­stat­ný efekt čo do "vstu­pu no­vých sub­jek­tov na trh" nep­ri­nie­slo, skôr nao­pak. Zdá sa, že v tom­to prí­pa­de ne­vi­di­teľ­ná ru­ka tr­hu ne­ma­la len dlaň, ale aj päsť.      

V návr­hu no­ve­ly No­tár­ske­ho po­riad­ku  kto­rý Mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti kon­com ro­ku 2003 pred­lo­ži­lo do le­gis­la­tív­ne­ho pro­ce­su sa ma­lo upus­tiť od up­lat­ňo­va­nia zá­sa­dy „nu­me­rus clau­sus“ v dôs­led­ku čo­ho sa zru­šo­va­li aj us­ta­no­ve­nia o vý­be­ro­vom ko­na­ní a in­šti­tút no­tár­skych kan­di­dá­tov. Pod­ľa navr­ho­va­nej práv­nej úp­ra­vy ne­mal byť už po­čet no­tá­rov li­mi­to­va­ný a za no­tá­ra mo­hol byť vy­me­no­va­ný kaž­dý, kto spĺňa pod­mien­ky us­ta­no­ve­né zá­ko­nom, pri­čom bu­dú­ci no­tár si sám mo­hol v žia­dos­ti zvo­liť síd­lo svoj­ho no­tár­ske­ho úra­du. Zá­kon bol pred­lo­že­ný do le­gis­la­tív­ne­ho pro­ce­su bez ná­le­ži­tej ana­lý­zy a roz­bo­ru exis­tu­jú­ce­ho sta­vu a príp. zis­te­nia, že do­te­raj­šia práv­na úp­ra­va je ne­dos­ta­toč­ná, ale­bo vý­vo­jom pre­ko­na­ná. Pri­po­mien­ky No­tár­skej ko­mo­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­bo­li ak­cep­to­va­né vô­bec, ale­bo len v me­nej pod­stat­ných de­tai­loch.

      Uveď­me ich  pre­to as­poň v struč­nos­ti na tom­to mies­te. Vy­chá­dza­li z fak­tu, že vý­kon no­tár­skej čin­nos­ti nie je pod­ni­ka­ním a te­da  na vý­kon no­tár­skej čin­nos­ti sa ne­mô­žu vzťa­ho­vať zá­sa­dy kto­ré sú plat­né pre pod­ni­ka­teľ­ské pros­tre­die. No­tár je no­si­te­ľom no­tár­ske­ho úra­du. Ním vy­ko­ná­va­ná čin­nosť nie je to­va­rom  s kto­rým by vstu­po­val na trh práv­nych slu­žieb a na kto­rom by sa v kon­ku­ren­cii s iný­mi no­tár­mi  pre­sa­dzo­val vďa­ka níz­kej ce­ne, ale­bo vy­so­kej kva­li­te svoj­ho „to­va­ru“. Po­žia­dav­ka aby štát neob­me­dzo­val slo­bo­du pod­ni­ka­nia a neb­rá­nil vstu­pu no­vých sub­jek­tov na da­ný trh  je pre­to v sfé­re vý­ko­nu no­tár­skej čin­nos­ti neak­cep­to­va­teľ­ná. Na­vy­še v ko­na­ní o de­dič­stve je no­tár ako súd­ny ko­mi­sár „predĺže­nou ru­kou sú­du“ a ako si ne­mô­žu svo­ji­mi úkon­mi kon­ku­ro­vať sú­dy, tak si ne­mô­žu  kon­ku­ro­vať ani no­tá­ri ako súd­ni ko­mi­sá­ri. Pred­lo­že­ný ma­te­riál  ako­by ab­so­lút­ne ne­chá­pal zá­sad­nú roz­diel­nosť pos­ta­ve­nia a čin­nos­ti no­tá­ra na stra­ne jed­nej a pod­ni­ka­te­ľa na stra­ne dru­hej. Trh, tr­ho­vé me­cha­niz­my, po­nu­ka, do­pyt, ce­na to­va­ru to všet­ko sú poj­my, kto­ré ne­mož­no na no­tár­sku čin­nosť ap­li­ko­vať.

     Vy­tvo­re­nie dos­ta­toč­né­ho poč­tu no­tár­skych úra­dov dis­lo­ko­va­ných na ce­lom štát­nom úze­mí je vo ve­rej­nom zá­uj­me a vy­jad­ru­je po­vin­nosť štá­tu za­bez­pe­čiť prís­tup k spra­vod­li­vos­ti. Je pre­to na za­mys­le­nie či tu vô­bec mož­no ho­vo­riť o kla­sic­kom „nu­me­rus clau­sus“, keď sa  po­čet no­tár­skych úra­dov na zá­kla­de roz­hod­nu­tia mi­nis­tra spra­vod­li­vos­ti neus­tá­le me­ní a nie je fixne  na­via­za­ný  na ne­ja­kú  ob­jek­tív­nu sku­toč­nosť akou je napr. po­čet oby­va­te­ľov. Kla­sic­ký „nu­me­rus clau­sus“  exis­tu­je  napr. v An­dorre. Na 20 000 oby­va­te­ľov tam pri­pa­dá 1 no­tár. Keď­že An­dorra má oko­lo 77 000 oby­va­te­ľov, sú tam ak­tív­ne len 3 no­tár­ske úra­dy.  

      Na Slo­ven­sku by bo­lo pre­to  vhod­nej­šie ho­vo­riť o štá­tom re­gu­lo­va­nom poč­te no­tár­skych úra­dov než o ich ob­me­dze­nom poč­te. Pri štá­tom re­gu­lo­va­nom poč­te no­tár­skych úra­dov mô­že štát (mi­nis­ter spra­vod­li­vos­ti) veľ­mi dob­re a účin­ne  zoh­ľad­niť ce­lý rad fak­to­rov, kto­ré sú z hľa­dis­ka súd­nych a no­tár­skych ko­na­ní o de­dič­stve  mi­mo­riad­ne vý­znam­né. Po­kiaľ sa  ten­to prin­cíp pres­ta­ne up­lat­ňo­vať, vý­raz­ne sa ob­me­dzia je­ho mož­nos­ti ov­plyv­ňo­vať da­nú si­tuáciu a z poh­ľa­du ús­tred­né­ho or­gá­nu štát­nej sprá­vy pre­sa­dzo­vať sle­do­va­né cie­le. Štát ako ga­rant vý­ko­nu spra­vod­li­vos­ti by ne­mal do­pus­tiť, aby sú­čas­ťou sys­té­mu ochra­ny práv bol pr­vok (no­tár ako súd­ny ko­mi­sár), v čin­nos­ti kto­ré­ho by sa vý­raz­nou mie­rou vy­sky­to­val pre­jav neis­to­ty. Po­kiaľ by sa pri­ja­la navr­ho­va­ná úp­ra­va mi­nis­ter­stvo ani sú­dy by ne­moh­li pred­ví­dať  koľ­ko no­tá­rov bu­de v ob­vo­de jed­not­li­vých sú­dov pra­co­vať, koľ­ko z nich zme­ní v prie­be­hu ro­ka svo­je síd­lo a aký do­pad to bu­de mať na ko­na­nie o de­dič­stve. Ne­ho­vo­riac už o tom, že zme­na­mi sí­diel no­tá­rov a ich poč­tov bu­de do­chá­dzať k čas­tej­ším zme­nám rozvr­hov prá­ce sú­dov a nas­ta­ne na nich eš­te  väč­ší chaos s ar­chi­vá­ciou no­tár­skych spi­sov a evi­den­čných po­mô­cok ako do­te­raz. Návrh ne­pa­mä­tal ani na si­tuáciu, keď v rám­ci ob­vo­du ur­či­té­ho sú­du pr­vé­ho stup­ňa ne­mu­sí mať síd­lo žiad­ny no­tár. Do­ve­de­né ad ab­sur­dum všet­ci no­tá­ri na Slo­ven­sku by tak moh­li mať síd­lo v ob­vo­de jed­né­ho sú­du pr­vé­ho stup­ňa.    

    Vlád­ny návrh zá­ko­na kto­rým sa me­ní a dopĺňa zá­kon Slo­ven­skej ná­rod­nej ra­dy č. 323/1992 Zb. o no­tá­roch a no­tár­skej čin­nos­ti (No­tár­sky po­ria­dok) v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov bol Ná­rod­nou ra­dou SR pre­ro­ko­vá­va­ný dňa 2.3.2004. Návrh  uvie­dol Da­niel Lip­šic, vte­daj­ší pod­pred­se­da vlá­dy a mi­nis­ter spra­vod­li­vos­ti. Nas­le­do­va­la roz­pra­va v kto­rej vy­stú­pi­li dve pos­lan­ky­ne (Ja­na Laš­šá­ko­va a Ka­ta­rí­na Tót­ho­vá) a dva­ja pos­lan­ci (Sta­nis­lav Hu­sár a Ró­bert Ka­li­ňák) pri­čom bol aj ce­lý rad fak­tic­kých pri­po­mie­nok. Ani jed­no s tých­to vy­stú­pe­ní ne­bo­lo v pros­pech pri­ja­tia zá­ko­na.

     Na zá­ver roz­pra­vy opäť vy­stú­pil Da­niel Lip­šic, kto­rý ok­rem iné­ho po­ve­dal: „ Ja si mys­lím, že je lep­šie, keď to vy­rie­ši do­pyt, reál­na si­tuácia či  vo  veľ­kom mes­te, ale­bo v ma­lom. Ja si ne­mys­lím, že ja viem naj­lep­šie po­ve­dať, že v Krem­ni­ci sú  pot­reb­né dva úra­dy ale­bo je­den. Ja si to ne­mys­lím. Ja si mys­lím, že by to ne­ma­li rie­šiť úrad­ní­ci na mi­nis­ter­stve ani mi­nis­ter spra­vod­li­vos­ti, ale ot­vo­re­né tran­spa­ren­tné pros­tre­die, kde fun­gu­je po­nu­ka a do­pyt. Aj pre­to je ten návrh zá­ko­na sys­té­mo­vý...“ 

     Nas­le­do­va­lo hla­so­va­nie v kto­rom z  prí­tom­ných 130 pos­lan­cov za návrh hla­so­va­lo 63, pro­ti bo­lo 58, zdr­ža­li sa 5 a neh­la­so­va­li 4. Tak­že návrh ne­bol pri­ja­tý.  Da­niel Lip­šic to oko­men­to­val slo­va­mi: „zví­ťa­zil lo­bing no­tá­rov“. Mý­lil sa. Nez­ví­ťa­zil. Po­kus o čias­toč­nú  de­mon­táž  štát­nej (jus­tič­nej) sprá­vy na úse­ku no­tár­stva je aj bez  aké­ho­koľ­vek lo­bin­gu   neak­cep­to­va­teľ­ný. V práv­nom štá­te ne­mô­že trh ur­čo­vať po­čet a síd­la no­tár­skych úra­dov a tým de fac­to aj po­čet súd­nych ko­mi­sá­rov ko­na­jú­cich z po­ve­re­nia sú­du v de­dič­ských ve­ciach.

     Reak­cia ne­da­la  na se­ba dl­ho ča­kať. Nas­le­do­va­lo nie­čo, čo­mu sa v tom ča­se me­dzi no­tár­mi   ho­vo­ri­lo: „Lip­ši­cov truc­pod­nik.“ V rám­ci ne­ho po akom­si krát­kom am­bi­va­len­tnom pries­ku­me zvý­šil roz­hod­nu­tím zo dňa 26.4.2004 po­čet no­tár­skych úra­dov o ima­gi­nár­ne čís­lo 222 (ako sám to­to čís­lo naz­val). Te­da uro­bil pres­ný opak to­ho, čo­mu sa pred­tým brá­nil. Pred hla­so­va­ním  ako­že ne­ro­zu­mel pre­čo by on ako  mi­nis­ter spra­vod­li­vos­ti mal ur­čo­vať po­čet no­tár­skych úra­dov - veď na to je pred­sa trh - a po nep­ri­ja­tí zá­ko­na  svo­ju prá­vo­moc  zria­diť no­vé no­tár­ske úra­dy  bru­tál­ne zneu­žil. Lep­šie sal­to mor­ta­le by asi ťaž­ko niek­to iný zvlá­dol.

     Dov­te­daj­ší po­čet no­tár­skych úra­dov 283 bol zvý­še­ný o 222 na cel­ko­vý po­čet 505. Iš­lo o zvý­še­nie o 78,45% te­da zhru­ba na kaž­dých cca 10.000 oby­va­te­ľov Slo­ven­ska  mal pri­pad­núť je­den no­tár (!) Te­da viac no­tá­rov na po­čet oby­va­te­ľov ako v ho­re spo­mí­na­nej  An­dorre. Mi­ros­lav Ďuriš vte­daj­ší pre­zi­dent no­tár­skej ko­mo­ry to nes­kôr (2.9.2008) pre týž­den­ník TREND oko­men­to­val slo­va­mi: „Bo­la to for­ma tres­tu pre no­tár­sku ko­mo­ru...“

     Nas­le­du­jú­ce vý­be­ro­vé ko­na­nie na ob­sa­de­nie no­vo­zria­de­ných no­tár­skych úra­dov do­pad­li pres­ne tak, ako tam „kde fun­gu­je po­nu­ka a do­pyt.“ Ob­sa­di­li sa pre­važ­ne veľ­ké prie­mys­lo­vé ag­lo­me­rá­cie. O vzdia­le­né a eko­no­mic­ky ne­zau­jí­ma­vé re­gió­ny ne­bol zá­ujem. Vy­uži­tie ka­pa­cít no­tár­skych úra­dov kles­lo pod 50%, le­bo so zvý­še­ním poč­tu no­tár­skych úra­dov no­tá­ri žiad­ne no­vé kom­pe­ten­cie ne­dos­ta­li. Po od­cho­de Da­nie­la Lip­ši­ca z mi­nis­ter­skej fun­kcie bo­li tie­to „nad­nor­ma­tív­ne poč­ty“ no­tár­skych úra­dov re­du­ko­va­né  na cel­ko­vý  po­čet  326, aj keď vte­daj­ší mi­nis­ter spra­vod­li­vos­ti Šte­fan Ha­ra­bin s tým ne­bol ni­ja­ko nad­še­ný.

       Po­lož­me si te­da na zá­ver otáz­ku za ko­ho Da­niel Lip­šic v tom­to zá­pa­se ko­pal? Pod­ľa exis­tu­jú­cej  práv­nej úp­ra­vy štát zria­ďu­je no­tár­ske úra­dy nie kvô­li no­tá­rom, ale pre­to, aby bo­la op­ti­mál­ne vy­ko­ná­va­ná no­tár­ska čin­nosť na úze­mí ce­lej Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Po pri­ja­tí  no­ve­ly by nas­ta­la opač­ná si­tuácia, keď by sa no­tár­ske úra­dy zria­ďo­va­li z vô­le jed­not­liv­cov a kvô­li to­mu, aby bo­li v pr­vom ra­de us­po­ko­jo­va­né ich zá­uj­my.

     Za­cho­va­nie prin­cí­pu „nu­me­rus clau­sus“ je  pre­to pre ďal­ší roz­voj slo­bod­né­ho no­tár­stva  na Slo­ven­sku ži­vot­nou zá­le­ži­tos­ťou a ne­mož­no sa ho za žiad­nych okol­nos­tí vzdať. Inak mu hro­zí pád  do nás­trah a osí­diel de­ma­gó­gov kto­rí ty­ra­ni­zu­jú ve­rej­nú mien­ku, aby pre­sa­di­li svo­je zá­uj­my v naj­roz­lič­nej­ších ob­las­tiach ľud­skej čin­nos­ti, no­tár­sku čin­nosť ne­vy­ní­ma­júc. De­ma­go­gic­ké vý­ro­ky kto­ré tu na mar­go zru­še­nia „nu­me­rus clau­sus“ od­zne­li nám na­vy­še uka­zu­jú, že „de­ma­gó­gia je jed­nou z fo­riem in­te­lek­tuál­nej de­ge­ne­rá­cie...“[2]

 

                                                                       

 

 

Diskusia