Klub 500: Zabezpečenie právnej istoty v legislatívnom procese - kontrola skráteného legislatívneho konania

Publikované: 08. 06. 2022, čítané: 1287 krát
 

 

   JUDr. Bo­ris No­sek, Klub 500

Za­bez­pe­če­nie práv­nej is­to­ty v le­gis­la­tív­nom pro­ce­se – kon­tro­la skrá­te­né­ho le­gis­la­tív­ne­ho ko­na­nia

 Quis cus­to­diet ip­sos cus­to­des

"Kto bu­de strá­žiť stráž­cov sa­mot­ných?"

Na sa­mot­ný úvod je pot­reb­né si sta­no­viť zá­klad­né vý­cho­dis­ká toh­to prís­pev­ku, kto­rý­mi sú čl. 1 a čl. 2 Ústa­vy SR v zmys­le, kto­rých je Slo­ven­ská re­pub­li­ka zvr­cho­va­ný, de­mok­ra­tic­ký a práv­ny štát a zá­ro­veň štát­ne or­gá­ny mô­žu ko­nať iba na zá­kla­de Ústa­vy, v jej me­dziach a v roz­sa­hu a spô­so­bom, kto­rý us­ta­no­ví zá­kon. Na zá­kla­de tých­to us­ta­no­ve­ní je nám ob­ča­nom, ad­re­sá­tom práv­nych no­riem ga­ran­to­va­né, že štát ako su­ve­rén bu­de vo­či nám dodr­žia­vať ním nad­sta­ve­né „pra­vid­lá hry“. Vďa­ka tým­to us­ta­no­ve­niam mô­že­me mať všet­ci rov­na­ké a le­gi­tím­ne oča­ká­va­nia, akým spô­so­bom vo­či nám bu­de štát vy­stu­po­vať pri všet­kých ži­vot­ných si­tuáciách. Na tých­to prin­cí­poch je pos­ta­ve­ný ce­lý náš práv­ny sys­tém. Ide o na­šu vzá­jom­nú spo­lo­čen­skú zmlu­vu me­dzi na­mi ako jed­not­liv­ca­mi a he­ge­mó­nom mo­ci, kto­rým je štát. Tie­to idey sú zod­po­ved­né za to, že štát sa pros­tred­níc­tvom práv­nych no­riem sám li­mi­tu­je pred svoj­vô­ľou. V de­mok­ra­tic­kom a práv­nom štá­te na dodr­žia­va­nie nad­sta­ve­ných „pra­vi­diel hry“ do­ze­ra­jú ne­zá­vis­lé sú­dy, kto­ré nám aj pred štá­tom ga­ran­tu­jú rov­nosť. Sú­dy rov­na­ko pri svo­jej čin­nos­ti ne­po­dlie­ha­jú vý­kon­nej  mo­ci. Čo však v prí­pa­de ak štát ne­dodr­žia­va vlas­tné „pra­vid­lá hry“ a pri­tom niet stráž­cu, kto­rý by bdel nad ich dodr­žia­va­ním?

Ako sme uvied­li štát pros­tred­níc­tvom práv­nych no­riem up­ra­vu­je a re­gu­lu­je na­še sprá­va­nie. V zmys­le to­ho, že sme de­mok­ra­tic­ký a práv­ny štát, sa sám štát pros­tred­níc­tvom vlas­tných práv­nych no­riem za­via­zal nám ako ich ad­re­sá­tom, prá­vo sa s ni­mi oboz­na­mo­vať a vy­jad­ro­vať sa  ku nim. Na zá­kla­de ta­kej­to dis­ku­sie k no­vým návr­hom pred­pi­sov, dos­tá­va aj štát  spät­nú väz­bu vďa­ka, kto­rej mô­že za­mýš­ľa­nú práv­nu re­gu­lá­ciu pre­ci­zo­vať. Z toh­to ti­tu­lu mô­že­me my ako ad­re­sá­ti bu­dú­cich pra­vi­diel sprá­va­nia, dis­ku­to­vať o ich za­mýš­ľa­nej po­do­be so štá­tom. Zmys­lom a cie­ľom ce­lé­ho le­gis­la­tív­ne­ho pro­ce­su ma byť ta­ká no­vá práv­na nor­ma, kto­rá bu­de re­gu­lo­vať spo­lo­čen­ské sprá­va­nie čo mož­no naj­viac pros­peš­ným spô­so­bom. Je pot­reb­né vní­mať, že no­vá práv­na úp­ra­va v ko­neč­nom dôs­led­ku za­sa­hu­je do ži­vo­ta rôz­nej mno­ži­ne sub­jek­tov či ide o fy­zic­ké oso­by, práv­nic­ké oso­by, hos­po­dár­ske sub­jek­ty, sa­mos­prá­vu, sa­mot­né or­gá­ny ve­rej­nej mo­ci a mno­hé ďal­šie. Štát, aby zhmot­nil ce­lé spek­trum zá­uj­mov rôz­nych sub­jek­tov pou­ží­va ním navr­hnu­tý vlast­ný pro­ces vo for­me le­gis­la­tív­ne­ho ko­na­nia. Uve­de­ný pro­ces tým­to sub­jek­tom ga­ran­tu­je ich prá­va sa mi­ni­mál­ne vop­red oboz­na­mo­vať a vy­jad­ro­vať k bu­dú­cim pra­vid­lám sprá­va­nia sa.

I.        Opis prob­lé­mu

Náš práv­ny sys­tém je za­lo­že­ný na tzv. sys­té­me bŕzd a proti­váh. V le­gis­la­tív­nom pro­ce­se ide naj­mä o štá­dium, do kto­ré­ho sa mô­že prih­lá­siť ve­rej­nosť a mô­že si nás­led­ne há­jiť svo­je zá­uj­my, prí­pad­ne má mi­ni­mál­ne prá­vo na „vy­po­ču­tie“ a to tým spô­so­bom, že up­lat­ní pri­po­mien­ky k navr­ho­va­nej re­gu­lá­cií.

Prob­lém sa však vy­sky­tu­je v prí­pa­de up­lat­ne­nia skrá­te­né­ho le­gis­la­tív­ne­ho ko­na­nia. Tým­to spô­so­bom je mož­né úpl­ne za­me­dziť prís­tu­pu ve­rej­nos­ti k oboz­ná­me­niu sa s navr­ho­va­ným práv­nym pred­pi­som a rov­na­ko up­lat­ňo­vať svo­je vý­hra­dy k le­gis­la­tí­ve. Za­rá­ža­jú­ce, je že aj v prí­pa­de skrá­te­né­ho pri­po­mien­ko­vé­ho ko­na­nia, kto­ré je od­ôvod­ne­né, má v zmys­le Le­gis­la­tív­nych pra­vi­diel vlá­dy (kto­ré pred­sta­vu­jú pre sa­mot­nú vlá­du štan­dar­di­zo­va­ný ná­vod na tvor­bu le­gis­la­tí­vy) ve­rej­nosť ga­ran­ciu na zve­rej­ne­nie a pri­po­mien­ko­va­nie návr­hu zá­ko­na 7 pra­cov­ných dní.

Te­raz si niž­šie uve­die­me, aké ga­ran­cie sú pos­kyt­nu­té ve­rej­nos­ti sme­rom ku skrá­te­né­mu le­gis­la­tív­ne­mu ko­na­niu a za akých pod­mie­nok je mož­né ho us­ku­toč­niť. Pri­már­nu práv­nu úp­ra­vu skrá­te­né­ho le­gis­la­tív­ne­ho ko­na­nia up­ra­vu­je § 89 zá­ko­na o ro­ko­va­com po­riad­ku nas­le­dov­ne:

1) Za mi­mo­riad­nych okol­nos­tí, keď mô­že dôjsť k oh­ro­ze­niu zá­klad­ných ľud­ských práv a slo­bôd ale­bo bez­peč­nos­ti ale­bo ak hro­zia štá­tu znač­né hos­po­dár­ske ško­dy, ná­rod­ná ra­da sa mô­že na návrh vlá­dy uz­niesť na skrá­te­nom le­gis­la­tív­nom ko­na­ní o návr­hu zá­ko­na

2) O skrá­te­nom le­gis­la­tív­nom ko­na­ní mô­že ná­rod­ná ra­da roz­hod­núť aj vte­dy, ak si roz­hod­nu­tie Ra­dy bez­peč­nos­ti Or­ga­ni­zá­cie Spo­je­ných ná­ro­dov o ak­ciách na za­bez­pe­če­nie me­dzi­ná­rod­né­ho mie­ru a bez­peč­nos­ti vy­da­né pod­ľa čl. 41 Char­ty Or­ga­ni­zá­cie Spo­je­ných ná­ro­dov vy­ža­du­je neod­klad­né pri­ja­tie zá­ko­na.

3) V skrá­te­nom le­gis­la­tív­nom ko­na­ní sa ob­me­dzenia pod­ľa § 25, § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 ne­pou­ži­jú[1]“.

Zá­ro­veň tú­to prob­le­ma­ti­ku up­ra­vu­je § 27 zá­ko­na o tvor­be práv­nych pred­pi­sov „Ak nas­ta­nú mi­mo­riad­ne okol­nos­ti, naj­mä oh­ro­ze­nie ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd ale­bo bez­peč­nos­ti, ak hro­zia štá­tu znač­né hos­po­dár­ske ško­dy, v prí­pa­de vy­hlá­se­nia nú­dzo­vé­ho sta­vu ale­bo opat­re­ní na rie­še­nie mi­mo­riad­nej si­tuácie, us­ta­no­ve­nia § 5a a § 8 až 10 sa pri pro­ce­se tvor­by práv­nych pred­pi­sov ne­mu­sia pou­žiť[2]“.

Pod­mien­ky, za kto­rých je mož­né us­ku­toč­niť skrá­te­né pri­po­mien­ko­vé ko­na­nie up­ra­vu­jú Le­gis­la­tív­ne pra­vid­lá vlá­dy SR. Ide o Čl. 13 ods. 7, kto­rý sta­no­vu­je „Ak nas­ta­nú mi­mo­riad­ne ale­bo vop­red nep­red­ví­da­teľ­né okol­nos­ti (naj­mä oh­ro­ze­nie ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd ale­bo bez­peč­nos­ti, ak hro­zia štá­tu znač­né hos­po­dár­ske ško­dy, v prí­pa­de vy­hlá­se­nia nú­dzo­vé­ho sta­vu ale­bo opat­re­ní na rie­še­nie mi­mo­riad­nej si­tuácie), ak hro­zí nespl­ne­nie zá­väz­kov vy­plý­va­jú­cich zo Zmlu­vy o pris­tú­pe­ní Slo­ven­skej re­pub­li­ky k Európ­skej únii ne­dodr­ža­ním le­ho­ty ur­če­nej na preb­ra­tie smer­ni­ce Európ­skej únie, im­ple­men­tá­ciu na­ria­de­nia ale­bo roz­hod­nu­tia Európ­skej únie, ale­bo ak ide o návrh zá­ko­na pred­kla­da­ný mi­mo plá­nu le­gis­la­tív­nych úloh vlá­dy z dô­vo­du je­ho na­lie­ha­vos­ti v ter­mí­ne, kto­rý neu­mož­ňu­je le­ho­tu uve­de­nú v od­se­ku 6 dodr­žať, je mož­né pri­po­mien­ko­vé ko­na­nie us­ku­toč­niť v skrá­te­nej for­me. V tom­to prí­pa­de le­ho­tu na ozná­me­nie pri­po­mie­nok ur­čí pred­kla­da­teľ; tá­to le­ho­ta však nes­mie byť krat­šia ako se­dem pra­cov­ných dní a za­čí­na ply­núť dňom zve­rej­ne­nia návr­hu zá­ko­na na por­tá­li, ak sa však návrh zá­ko­na zve­rej­ní na por­tá­li po osem­nás­tej ho­di­ne, za­čí­na le­ho­ta ply­núť nas­le­du­jú­cim pra­cov­ným dňom[3]“.

Zá­ro­veň v tej­to sú­vis­los­ti sto­jí aj za pri­po­me­nu­tie Prog­ra­mo­vé vy­hlá­se­nie vlá­dy[4] (ďa­lej len „PVV“), kto­rým vlá­da dek­la­ru­je, akým spô­so­bom má v úmys­le vy­ko­ná­vať svo­je ve­rej­né fun­kcie. Pre za­ují­ma­vosť sa len po­jem „tran­spa­ren­tnosť“ v PVV vy­sky­tu­je viac ako 80 krát v rôz­nej sú­vis­los­ti.

Vlá­da sa v PVV za­vä­zu­je us­ku­toč­ňo­vať svo­je vlád­nu­tie nas­le­dov­ne „Zá­klad­ným prin­cí­pom ot­vo­re­né­ho vlád­nu­tia je tran­spa­ren­tnosť a preh­ľad­nosť fun­go­va­nia ve­rej­nej sprá­vy. Cie­le pre ot­vo­re­né vlád­nu­tie sú tran­spa­ren­tná, fun­gu­jú­ca a ot­vo­re­ná ve­rej­ná sprá­va na všet­kých úrov­niach“.Zá­ro­veň sme­rom k le­gis­la­tív­ne­mu pro­ce­su sa v PVV uvá­dza„Práv­ny po­ria­dok Slo­ven­skej re­pub­li­ky do­po­siaľ ne­mož­no po­va­žo­vať za dos­ta­toč­ne sta­bil­ný a pred­ví­da­teľ­ný. Ne­dos­ta­tok sta­bi­li­ty a pred­ví­da­teľ­nos­ti práv­ne­ho po­riad­ku na­rú­ša je­den zo zá­klad­ných pr­vkov práv­ne­ho štá­tu, a to práv­nu is­to­tu, čím ne­ga­tív­ne pô­so­bí na všet­kých ad­re­sá­tov prá­va, vrá­ta­ne ob­ča­nov a pod­ni­ka­teľ­ské­ho pros­tre­dia... . Sa­mot­ný pro­ces tvor­by prá­va ne­mô­že byť di­elom ná­ho­dy ale­bo vply­vu fi­nan­čných oli­gar­chov. Vlá­da SR sa pre­to za­sa­dí za po­sil­ne­nie sta­bi­li­ty a pred­ví­da­teľ­nos­ti práv­ne­ho po­riad­ku, naj­mä v zá­uj­me zlep­še­nia pos­ta­ve­nia ob­ča­nov a kva­li­ty pod­ni­ka­teľ­ské­ho pros­tre­dia, ... . Vlá­da SR zá­sad­ným spô­so­bom po­sil­ní prin­cíp práv­nej is­to­ty, a to príp­ra­vou vlád­nych návr­hov zá­ko­nov a nas­ta­ve­ním pra­vi­diel le­gis­la­tív­ne­ho pro­ce­su tak, aby sta­bi­li­ta a pred­ví­da­teľ­nosť bo­li ima­nen­tný­mi pre vý­sled­ky le­gis­la­tív­ne­ho pro­ce­su.“.

Pre su­ma­ri­zá­ciu nas­le­dov­né ma­te­riál­ne pod­mien­ky mu­sia byť spl­ne­né, aby moh­lo prísť skrá­te­niu le­gis­la­tív­ne­ho ko­na­nia: oh­ro­ze­nie ľud­ských práv, bez­peč­nos­ti štá­tu, hroz­ba znač­ných hos­po­dár­ske ško­dy, vy­hlá­se­nie nú­dzo­vé­ho sta­vu ale­bo rie­še­nie mi­mo­riad­nej si­tuácie prí­pad­ne za­bez­pe­če­nie me­dzi­ná­rod­né­ho mie­ru.

Le­gis­la­tív­ne pra­vid­lá na ve­de­nie skrá­te­né­ho pri­po­mien­ko­vé­ho ko­na­nia ma­jú ob­dob­ný vý­po­čet av­šak ho dopĺňa­jú o nespl­ne­né zá­väz­ky sme­rom k EÚ.

Tie­to štan­dar­dy, kto­ré sú zá­väz­né aj pre sa­mot­nú vlá­du sa ale v praxi dodr­žu­jú nas­le­dov­ne. Ve­rej­nosť sa po pr­vý krát doz­ve­de­la  o navr­ho­va­nej práv­nej úp­ra­ve „da­ni z rus­kej ro­py“ a o „fi­nan­co­va­ní voľ­né­ho ča­su di­eťa­ťa“ v deň ro­ko­va­nia  vlá­dy o 11:26[5]. Ta­ký­to pos­tup je zá­sad­ným po­ru­še­ním všet­kých ga­ran­cií, kto­ré sú v zmys­le Ústa­vy, zá­ko­nov a ne­zá­kon­ných no­riem pos­ky­to­va­né bu­dú­cim ad­re­sá­tom práv­nych no­riem. Zá­ro­veň tým­to spô­so­bom vlá­da/člen vlá­dy ob­chá­dza vlast­ný exper­tíz­ny po­rad­ný or­gán[6], kto­rým je Le­gis­la­tív­na ra­da vlá­dy, kto­rá má do­ze­rať na ús­tav­nosť, zá­kon­nosť a čis­to­tu le­gis­la­tív­ne­ho pro­ce­su. Jej úlo­hou je pos­kyt­núť sta­no­vis­ko pria­mo vlá­de či navr­ho­va­ná le­gis­la­tí­va spĺňa všet­ky pred­pok­la­dy na jej pri­ja­tie. 

Úpl­ná ab­sen­cia na ce­lý rad pra­vi­diel, vlas­tných ga­ran­cií v PVV je dos­lo­va deš­truk­ciou le­gi­ti­mi­ty oča­ká­va­ní a fun­go­va­nia zá­kon­né­ho le­gis­la­tív­ne­ho pro­ce­su. Ta­ký­to spô­sob tvor­by no­vej le­gis­la­tí­vy je nep­rí­pust­ný v de­mok­ra­tic­kom a práv­nom štá­te. Rov­na­ko neob­sto­jí ani vý­hra­da, že ku skrá­te­niu le­gis­la­tív­ne­ho ko­na­nia mô­že prísť na zá­kla­de oh­ro­ze­nia ľud­ských práv z dô­vo­du in­flá­cie, keď­že pred­sta­vi­te­lia vlá­dy o for­me po­mo­ci pro­ti in­flá­cií ro­ko­va­li viac ako 2 me­sia­ce a vte­dy fi­nan­čná po­moc eš­te ne­bo­la pot­reb­ná a te­raz tu a hneď už je.

Tým, že si pred­sta­vi­te­lia vý­kon­nej mo­ci ne­bo­li schop­ný spl­niť ich vlas­tnú po­li­tic­kú úlo­hu na­čas, a do­hod­núť sa, a riad­ne pred­sta­viť za­mýš­ľa­nú le­gis­la­tí­vu, ne­mô­žu byť uk­rá­te­ní o prá­va ad­re­sá­ti bu­dú­cich no­riem. Ta­ký­to ar­gu­ment by bol na úrov­ni, že pri prek­ro­če­ní rých­los­ti bu­de­me ar­gu­men­to­vať tým, že sme sa do­ma há­da­li a te­raz nes­tí­ha­me prísť na čas do prá­ce.

V ce­lej tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né mať na pa­mä­ti aj mož­nú in­ge­ne­ren­ciu Ústav­né­ho sú­du, na kto­rý sa v ob­dob­nej ve­ci[7] „skrá­te­né­ho le­gis­la­tív­ne­ho ko­na­nia“ ob­rá­ti­la už pre­zi­den­tka SR, av­šak vte­dy Ústav­ný súd za­sta­vil ko­na­nie pre nás­led­nú zme­nu na­pad­nu­té­ho zá­ko­na. Av­šak ta­ké­to dra­ma­tic­ké po­ru­še­nie le­gis­la­tív­ne­ho pro­ce­su má všet­ky at­ri­bú­ty, aby sa na tak­to pri­ja­tý zá­kon ap­li­ko­va­la teória „plo­dov z ot­rá­ve­né­ho stro­mu“ a ta­ký­to zá­kon bu­de ozna­če­ný za pri­ja­tý v roz­po­re s Ústa­vou SR.

II.        De le­ge fe­ren­da – pot­re­ba do­da­toč­nej práv­nej is­to­ty a tran­spa­ren­tnos­ti

Ce­lý ten­to ne­že­la­ný spo­lo­čen­ský stav je spô­so­be­ný ne­dos­tat­kom doh­ľa­du nad zá­kon­nos­ťou ve­de­nia skrá­te­né­ho le­gis­la­tív­ne­ho ko­na­nia. V zmys­le zá­väz­kov, kto­ré v PVV pos­kyt­la tá­to vlá­da, je na­ča­se za­čať viesť dis­ku­siu o zvý­še­ní tran­spa­ren­tnos­ti skrá­te­ných le­gis­la­tív­nych ko­na­ní. Ta­ká­to dis­ku­sia je o to viac na mies­te, že ad­re­sá­tom práv­nych no­riem je pos­ky­to­va­ná zá­kon­ná ga­ran­cia, že le­gis­la­tív­ny pro­ces bu­de pre­bie­hať v zmys­le vop­red do­hod­nu­tých pra­vi­diel. V tom­to prí­pa­de však ab­sen­tu­je or­gán ochra­ny ta­ké­ho­to prá­va. V ko­neč­nom dôs­led­ku sme sved­ka­mi to­ho, že v sú­čas­nos­ti če­lí­me ab­so­lút­nej vlád­nej svoj­vô­li. Vďa­ka do­da­toč­nej kon­tro­le le­gi­ti­mi­ty skrá­te­ných le­gis­la­tív­nych ko­na­ní, by sme sa ve­de­li vy­hnúť všet­kým ne­ga­tív­nym dôs­led­kom, kto­ré ta­ká­to práv­na úp­ra­va pri­ná­ša.

V zmys­le to­ho, že sme de­mok­ra­tic­ký a práv­ny štát na dodr­žia­va­nie zá­kon­nos­ti do­hlia­da­jú ne­zá­vis­lé a nes­tran­né štát­ne or­gá­ny. Na tú­to sku­toč­nosť čas­to a ra­di pou­ka­zu­jú aj sa­mot­ní pred­sta­vi­te­lia vý­kon­nej mo­ci. Za dva pri­már­ne or­gá­ny, kto­ré slú­žia na ochra­nu zá­kon­nos­ti mô­že­me ozna­čiť pro­ku­ra­tú­ru a sú­dy.

V zmys­le čl. 149 Ústa­vy „Pro­ku­ra­tú­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky chrá­ni prá­va a zá­ko­nom chrá­ne­né zá­uj­my fy­zic­kých a práv­nic­kých osôb a štá­tu.“ Zá­ro­veň pla­tí, že v zmys­le čl. 46 ods. 1 Ústa­vy „Kaž­dý sa mô­že do­má­hať zá­ko­nom us­ta­no­ve­ným pos­tu­pom svoj­ho prá­va na ne­zá­vis­lom a nes­tran­nom sú­de a v prí­pa­doch us­ta­no­ve­ných zá­ko­nom na inom or­gá­ne Slo­ven­skej re­pub­li­ky.“. V tom­to prí­pa­de ide o roz­ší­re­ný vý­klad toh­to us­ta­no­ve­nia, av­šak je nes­por­né, že plat­né práv­ne pred­pi­sy pos­ky­tu­jú zá­kon­né prá­vo ad­re­sá­tom práv­nej nor­my sa ku nej vy­jad­ro­vať a oboz­na­mo­vať sa s jej zne­ním. Av­šak ako sme uvied­li niet or­gá­nu kon­tro­ly dodr­žia­va­nia toh­to prá­va.

Z uve­de­ných dô­vo­dov po­va­žu­je­me za ne­vyh­nut­né ot­vo­riť spo­lo­čen­skú dis­ku­siu o tej­to prob­le­ma­ti­ke. Za ideál­nu po­do­bu po­va­žu­je­me dvo­jin­štanč­ný mo­del, kto­rý by ne­vy­ža­do­val zlo­ži­té ad­mi­nis­tra­tív­no-ka­pa­cit­né a ka­pi­tá­lo­vé nák­la­dy.

V ta­kej­to si­tuá­cií sa naj­lep­šie ja­ví prá­ve Ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra SR spo­loč­ne s Naj­vyš­ším správ­nym sú­dom SR a to z dô­vo­du ich naj­vyš­šie­ho hie­rar­chic­ké­ho pos­ta­ve­nia a ce­loš­tát­nej pô­sob­nos­ti.

Po­kiaľ zjed­no­du­ší­me pô­so­be­nie pro­ku­ra­tú­ry v pod­mien­kach SR ide o uni­ver­zál­ny or­gán na dodr­žia­va­nie zá­kon­nos­ti či už v tres­tnej ale­bo net­res­tnej ob­las­ti. Prá­ve ten­to net­rest­ný úsek pro­ku­ra­tú­ry je v tej­to sú­vis­los­ti kľú­čo­vý, na­koľ­ko už te­raz v zmys­le § 20 v spo­je­ní s § 21 a nasl. zá­ko­na č. 153/2001 Z. z. o pro­ku­ra­tú­re vy­ko­ná­va pro­ku­ra­tú­ra do­zor nad dodr­žia­va­ním zá­ko­nov a os­tat­ných všeo­bec­ne zá­väz­ných pred­pi­sov or­gán­mi ve­rej­nej sprá­vy. Uve­de­né zna­me­ná, že už v sú­čas­nos­ti or­gá­ny pro­ku­ra­tú­ry a rov­na­ko aj Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry sle­du­jú dodr­žia­va­nie zá­kon­nos­ti or­gá­nov ve­rej­nej sprá­vy. Tak­tiež už exis­tu­je ma­te­riál­ny ale aj kva­li­fi­ko­va­ný per­so­nál­ny substrát, kto­rý do­ká­že vy­ko­ná­vať pô­sob­nosť v ta­kej­to ob­las­ti. Pre­to v tej­to sú­vis­los­ti sta­čí roz­ší­riť ich pô­sob­nosť na kon­tro­lu dodr­žia­va­nia zá­kon­ných pred­pok­la­dov pre ve­de­nie skrá­te­né­ho le­gis­la­tív­ne­ho ko­na­nia. Prá­ve ta­ký­to ne­zá­vis­lý or­gán kon­tro­ly by dá­val pred­sta­vi­te­ľom vlá­dy le­gi­ti­mi­tu na ve­de­nie skrá­te­né­ho le­gis­la­tív­ne­ho ko­na­nia.

Rov­na­ko nech aj na­ďa­lej pla­tí sys­tém bŕzd a proti­váh je aj v tom­to prí­pa­de pot­reb­né my­slieť na pres­kú­ma­nie ta­kých­to roz­hod­nu­tí. Po de­siat­kach ro­kov sa v pod­mien­kach SR po­da­ri­lo zria­diť Naj­vyš­ší správ­ny súd. Úlo­hou správ­nych sú­dov je zmys­le § 2 zá­ko­na č. 162/2015 Z. z. správ­ny súd­ny po­ria­dok „V správ­nom súd­nic­tve pos­ky­tu­je správ­ny súd ochra­nu prá­vam ale­bo prá­vom chrá­ne­ným zá­uj­mom fy­zic­kej oso­by a práv­nic­kej oso­by v ob­las­ti ve­rej­nej sprá­vy a roz­ho­du­je v ďal­ších ve­ciach us­ta­no­ve­ných tým­to zá­ko­nom.“.

Rov­na­ko ako v prí­pa­de pro­ku­ra­tú­ry aj tu už exis­tu­je ma­te­riál­ny a aj kva­li­fi­ko­va­ný per­so­nál­ny substrát, kto­rý zvlád­ne ta­kú­to agen­du spra­co­vať. Pre­via­za­nosť net­res­tných od­bo­rov pro­ku­ra­tú­ry a správ­ne­ho súd­nic­tva vi­dí­me prá­ve v ko­na­niach kde pro­ku­ra­tú­ra vy­ko­ná­va do­zor nad zá­kon­nos­ťou roz­ho­do­va­nia or­gá­nov ve­rej­nej sprá­vy. Ta­ký­to do­zor pro­ku­ra­tú­ry sa vy­ko­ná­va naj­mä správ­ny­mi ža­lo­ba­mi, o kto­rých roz­ho­du­jú prá­ve správ­ne sú­dy. 

V zmys­le plat­ných zá­kon­ných pred­pok­la­dov, kto­ré sú kla­de­né na skrá­te­né le­gis­la­tív­ne ko­na­nie, je ich sa­mot­né ob­jek­tív­ne pres­kú­ma­nie po­mer­ne ne­ná­roč­né. Z toh­to dô­vo­du by sa pred­kla­da­teľ návr­hu na skrá­te­nie le­gis­la­tív­ne­ho ko­na­nia ob­rá­til na net­rest­ný úsek Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry, kto­rý by bez zby­toč­né­ho od­kla­du roz­ho­dol o mož­nos­ti viesť skrá­te­né le­gis­la­tív­ne ko­na­nie. V prí­pa­de, ak by ne­bo­lo ta­ké­mu­to návr­hu vy­ho­ve­né, tie­to pred­pok­la­dy by pres­kú­mal Naj­vyš­ší správ­ny súd ako ga­rant ne­zá­vis­lé­ho roz­ho­do­va­nia. Z dô­vo­du za­me­dzenia za­hl­te­nia ta­kou­to agen­dou by sa up­lat­nil prin­cíp, že o už raz roz­hod­nu­tej ve­ci, pre kto­rú sa ve­die skrá­te­né le­gis­la­tív­ne ko­na­nie sa opä­tov­ne ne­roz­ho­du­je napr. pan­dé­mia.

Sme­rom k le­gis­la­tív­ne­mu ko­na­niu je pot­reb­né sa vy­rov­nať eš­te s jed­nou mož­nos­ťou, kto­rá mô­že nas­tať. Le­gi­tím­na dis­ku­sia sa mô­že viesť o le­gis­la­tív­nej ini­cia­tí­ve pos­lan­cov NR SR. V tom­to prí­pa­de za­stá­va­me zdr­žan­li­vé sta­no­vis­ko a za­cho­va­nia sta­tu­su quo, na­koľ­ko pat­rí k vý­ko­nu pos­la­nec­ké­ho man­dá­tu navr­ho­vať vlas­tnú zá­kon­nú úp­ra­vu. Pos­lan­ci sú pri vý­kon­ne svoj­ho man­dá­tu slo­bod­ní a v kon­tak­te s vo­lič­mi a ma­jú pria­mo mož­nosť vní­mať pod­ne­ty a rie­šiť prí­pad­né in­di­vi­duál­ne prob­lé­my. Rov­na­ko ne­sú pria­mu zod­po­ved­nosť sme­rom k vo­li­čom na roz­diel od vlá­dy, kto­rá je „iba“ vý­kon­nou mo­cou a svo­ju le­gi­ti­mi­tu od­vo­dzu­je prá­ve od dô­ve­ry, kto­rú zís­ka­la v Ná­rod­nej ra­de od pos­lan­cov.

Zá­ver

V sú­čas­nej do­be za­čí­na­me byť sved­ka­mi no­vých tren­dov pred­sta­vi­te­ľov vý­kon­nej mo­ci, kto­rí re­zig­no­va­li na svo­je prís­ľu­by, kto­ré uvá­dza­jú vo vlas­tnom PVV a zá­ro­veň pri vý­ko­ne ve­rej­nej fun­kcie kom­plet­ne re­zig­no­va­li na dodr­žia­va­nie sta­no­ve­ných zá­kon­ných pra­vi­diel ve­de­nia le­gis­la­tív­ne­ho pro­ce­su. Uve­de­ná si­tuácia je mož­ná len na zá­kla­de to­ho, že neexis­tu­je žiad­na br­zda pri vý­kon­ne ich mo­ci v tej­to ob­las­ti. Do ur­či­tej mie­ry je mož­né chá­pať ako „br­zdu a proti­vá­hu“ prá­vo­moc pre­zi­den­ta SR a Ústav­né­ho sú­du, av­šak v ur­či­tých prí­pa­doch mô­že dôjsť aj k obí­de­niu ta­ké­ho­to me­cha­niz­mu.

Na­ko­niec v tej­to sú­vis­los­ti je dob­ré spo­me­núť fe­no­mén, kto­rý sa ob­ja­vu­je vo ve­rej­nej dis­ku­sií nap­rík­lad aj pri no­ve­le Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­rej cie­ľom je za­viesť no­vý trest­ný čin ší­re­nia nep­rav­di­vej in­for­má­cie. Ten­to trest­ný čin má mať zá­klad v kon­cep­cii v tzv. brá­nia­cej sa de­mok­ra­cie, čo zna­me­ná, že de­mok­ra­tic­ká spo­loč­nosť má prá­vo ob­me­dzo­vať/tres­tať ur­či­té sprá­va­nie le­bo oh­ro­zu­je sa­mot­nú de­mok­ra­ciu ako ta­kú. V tom­to na­ra­tí­ve je pot­reb­né sa po­zrieť aj poh­ľa­dom brá­nia­cej sa de­mok­ra­cie na ab­sen­ciu dodr­žia­va­nia zá­kon­ných ga­ran­cií v le­gis­la­tív­nom pro­ce­se. My ako ad­re­sá­ti práv­nych no­riem v de­mok­ra­tic­kom a práv­nom štá­te, má­me prá­vo a ná­rok v zmys­le plat­nej le­gis­la­tí­vy na zá­kon­ný, pred­ví­da­teľ­ný a tran­spa­rent­ný le­gis­la­tív­ny pro­ces. Z toh­to dô­vo­du je na mies­te uva­žo­vať v in­ten­ciách brá­nia­cej sa de­mok­ra­cie aj pred zhub­nou for­mou le­gis­la­tív­ne­ho pro­ce­su, kto­rá v ko­neč­nom dôs­led­ku po­ru­šu­je všet­ky pí­sa­né pra­vid­lá ale aj ne­pí­sa­né prin­cí­py, kto­ré ma­jú pla­tiť v de­mok­ra­tic­kom práv­nom štá­te.

Z tých­to dô­vo­dov je pot­reb­né za­čať od­bor­nú ale aj ve­rej­nú dis­ku­siu o pot­re­be kon­tro­ly skrá­te­né­ho le­gis­la­tív­ne­ho ko­na­nia, kto­ré­ho dô­vod­nosť bu­de ochra­ňo­vať ne­zá­vis­lý or­gán.



[1] https://www.slov-lex.sk/prav­ne-pred­pi­sy/SK/ZZ/1996/350/20210101

[2] https://www.slov-lex.sk/prav­ne-pred­pi­sy/SK/ZZ/2015/400/

[3] https://www.vla­da.gov.sk/da­ta/fi­les/7912_upl­ne-zne­nie-leg­prav­vla­dysr-v-zne­ni-uzn-vlsr-z-15-ju­la-2020-c-466.pdf?csrt=6880124597105039961

[4] https://www.nrsr.sk/web/Dy­na­mic/Do­cu­mentPre­view.aspx?Do­cID=494677

[5] https://ro­ko­va­nia.gov.sk/RVL/Ma­te­rial/27267/1

[6] Rov­na­ko aj Hos­po­dár­sku a so­ciál­nu ra­du tzv. Tri­par­ti­ta

[7] https://www.us­tav­ny­sud.sk/do­cu­ments/10182/113320837/43af52ee-351a-4a50-9fda-19e040775a66?fbclid=IwAR0zv0p1YhI-glCx2wQYSHhfmV5hu­LIRMSxUDScn_uwx9UvDKhTBkr­cVEY8


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia