Vedenie výsluchu svedka z pohľadu zachovania rovnosti zbraní

JUDr. Jitka Hasíková, advokátka

                Vedenie výsluchu svedka z pohľadu zachovania rovnosti zbraní

Zásada kontradiktórnosti hlavného pojednávania, ktorá má zabezpečovať rovnosť zbraní medzi prokurátorom a obžalovaným, sa okrem iného musí zachovávať aj pri vykonávaní dôkazu. Častým a v mnohých prípadoch aj nosným dôkazom trestného konania je svedecká výpoveď. Výsluch svedka vykoná ten, kto navrhol vykonanie takého dôkazu (§261 ods. 3 Tr.por.).

Svedkovi sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti (§ 132 ods. 1 Tr.por.).Napriek tomu, správne vedený výsluch a následné kladenie otázok  častokrát predstavuje premyslenú štruktúru jednotlivých tém, ktoré vedú  k primeranému opisu skutočností významných pre obžalovaného a jeho obhajobu. Sofistikovane vedeným výsluchom a následne postavenou zostavou otázok sa vytvorí určitý rámec okolností, ktoré môžu predstavovať rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie viny alebo neviny obžalovaného. Z uvedeného dôvodu nie je bez významu, či výsluch svedka začína prokurátor alebo obhajca. 

Pokiaľ  prokurátor v obžalobe  navrhne svedka  osobne vypočuť, je zrejmé, že ide o jeho návrh na vykonanie dôkazu a platí § 261 ods.3 Tr.por. Rovnako nevidím aplikačný problém pri výsluchu svedka, ktorého navrhol vypočuť na hlavnom pojednávaní obžalovaný alebo jeho obhajca. 

Otázkou zostáva, či prokurátor, ktorý v obžalobe navrhne čítať zápisnicu o  výpovedi svedka z prípravného konania, stráca právo vykonať výsluch svedka na hlavnom pojednávaní ako prvý alebo mu uvedené právo zastáva zachované.

K predmetnej úvahe ma priviedol názor prezentovaný sudcom Okresného súdu Bratislava II. Prokurátor v obžalobe navrhol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkazy, medzi ktorými žiadalvo vzťahu k jednému svedkovi zápisnicu o jeho výpovedi  prečítať. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, po  doručení obžaloby,  písomne oznámil súdu návrhy na vykonanie dôkazov, v rámci ktorých  na hlavnom pojednávaní navrhol  vypočuť svedka, ktorého výpoveď navrhol prokurátor prečítať (§240 ods. 3 Tr. por.).

Na hlavnom pojednávaní sa obhajca domáhal vykonať výsluch svedka  ako prvý. Vychádzal z predpokladu, že ide o svedka, ktorého výsluch navrhla obhajoba. Sudca, v tejto súvislosti odprezentoval názor, že výsluch vykoná prokurátor, nakoľko je to jeho návrh na vykonanie dôkazu. Opísaným postupom, podľa sudcu, prokurátor stratil možnosť prečítať zápisnicu o výsluchu svedka z prípravného konania, nakoľko absentuje súhlas obžalovaného. Dôkaz však sudca považoval za navrhnutý prokurátorom. Na základe toho mu, podľa súdu, zostalo zachované právo vykonať výsluch svedka v poradí ako prvý.

Podľa § 261 ods. 3 Trestného poriadku platí, že: (...) Ak výsluch svedka alebo znalca navrhol obžalovaný, jeho obhajca alebo prokurátor, rozhodne predseda senátu po vypočutí strán o tom, ktorý z nich výsluch vykoná, pri zachovaní práva druhej strany vykonať následne výsluch svedka alebo znalca a klásť mu otázky. Pritom sa postupuje podľa § 132“.

Návrh dôkazov, ktorý prokurátor uviedol  v obžalobe, vymedzil ním požadovaný  rozsah dokazovania, ktorý sa má vykonať na hlavnom pojednávaní a zároveň určil aj  spôsob vykonania takéhoto dôkazu.

Podľa môjho názoru je spôsob vykonania dôkazu v uvedenom kontexte rozhodujúci. Je dôvodné predpokladať, že prokurátor, ktorý navrhol čítanie zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania, považoval získané informácie za dostačujúce. Iné,ďalšie informácie sa dozvedieť  nechcel alebo nevedel. Z uvedeného dôvodu nenavrhol osobný výsluch svedka, ale obmedzil sa na prečítanie zápisnice. To znamená, že osobný výsluch svedka vykonať nechcel, resp. sa ho týmto spôsobom vzdal.

Na druhej strane,  je dôvodné predpokladať, že obžalovaný, ktorý prostredníctvom svojho obhajcu žiadal vypočuť svedka osobne, musel mať vedomosť o tom, že rozsah získaných poznatkov a informácií nie je úplný. Z uvedeného dôvodu mal  v úmysle pýtať sa svedka  aj na iné okolnosti, ako tie, ktoré boli obsiahnuté v zápisnici o jeho výsluchu z prípravného konania. Práve tieto iné okolnosti mohli vymedziť smerovanie výsluchu a vytvoriť podmienky pre kladenie otázok, ktoré by vniesli do tejto svedeckej výpovede iný pohľad.

Z uvedeného dôvodu si dovoľujem vysloviť názor, že v danom prípade sa mala svedecká výpoveď svedka považovať za návrh obžalovaného resp. obhajoby, s priznaním práva vykonať  jeho výsluch v poradí ako prvý.

Iným príkladom je prípad, kedy obžalovaný alebo jeho obhajca navrhne vypočuť svedka už v prípravnom konaní a OČTK  návrhu na doplnenie dokazovania vyhovie. Takýto výsluch vedie vyšetrovateľ. Až po skončení výsluchu je obhajcovi umožnené klásť svedkovi otázky. Za predpokladu, že po  doručení obžaloby,  obhajca písomne oznámi súdu, že žiada vypočuť tohto svedka je zrejmé, že ide o svedka navrhnutého obžalovaným prostredníctvom svojho obhajcu. V prípade, ak rovnakého svedka prokurátor v obžalobe navrhne vypočuť na hlavnom pojednávaní, ide o svedka, ktorého navrhli obidve strany. O tom, kto vypočuje svedka ako prvý rozhodne, po vypočutí stránsúd, pri zachovaní práva druhej strany vykonať následne výsluch svedka.Podľa môjho názoru, by aj v takomto prípade malo ísť o  dôkaz, ktorý navrhla obhajoba, so zachovaním práva viesť výsluch na hlavnom pojednávaní ako prvý.

V opačnom prípade by v zásade výsluch svedka na hlavnom pojednávaní ako prvý mohol vykonať obhajca len v prípade, že navrhne svedka, ktorý nebol vypočutý v prípravnom konaní či už preto, že návrh bol OČTK zamietnutý alebo nebol v prípravnom konaní vôbec predložený a zároveň by súd pripustil jeho výsluch, na základe návrhu predloženého obžalovaným alebo jeho obhajcom, na hlavnom pojednávaní.

Takýmto výkladom, by podľa môjho názoru mohlo dôjsť  k narušeniu rovnosti zbraní pri vykonávaní dôkazu výsluchom svedka, čo pri už existujúcich obmedzeniach obhajcu, neprispievať k uplatňovaniu kontradiktórnosti konania.

Diskusia