Pozývací list, vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a trestné stíhanie Vasila Biľaka

 

Pozývací list, vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a trestné stíhanie Vasila Biľaka

Úvod

Pri príležitosti 54. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, ku ktorej došlo dňa 21.08.1968 je zaujímavým spomenúť tzv. pozývací list, ktorý mal po roku 1989 aj trestnoprávnu dohru a vyvrcholil podaním obžaloby na Vasila Biľaka (1917 – 2014; od roku 1968 do roku 1988 bol tajomníkom ÚV KSČ).

Pod pozývacím listom je označovaný dokument, ktorý bol napísaný v ruskom jazyku a bol adresovaný Leonidovi Iľjičovi Brežnevovi (1906 – 1982; v rokoch 1964 až 1982 najvyšší predstaviteľ ZSSR), pričom poslúžil ako zámienka práve pre vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Na pozývacom liste je okrem podpisu Vasila Biľaka aj podpis Aloisa Indru (1921 – 1990; poslanec a minister dopravy ČSSR), Drahomíra Koldera (1925 – 1972; poslanec), Oldřicha Švestku (1922 – 1983; poslanec, šéfredaktor Rudého práva) a Antonína Kapka (1922 – 1990; od roku 1958 do roku 1989 člen Ústredného výboru KSČ).

Nižšie v texte sú uvedené podstatné úryvky z obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava z roku 2000, ktorá bola podaná na Vasila Biľaka pre viacero skutkov, pričom práve skutok pod bodom 1/ sa týkal tzv. pozývacieho listu. Okrem skutku sú z obžaloby uvedené aj podstatné pasáže týkajúce sa odôvodnenia skutkového stavu ako aj právnej kvalifikácie.

Treba len dodať, že k odsúdeniu Vasila Biľaka za tento skutok nikdy nedošlo, nakoľko podaná obžaloba bola uznesením Krajského súdu v Bratislave v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR v roku 2001 vrátená prokurátorovi na došetrenie, pretože podľa súdov bolo potrebné získať originál pozývacieho listu a dať ho preskúmať znalcovi grafológovi, aby sa potvrdila pravosť podpisu Vasila Biľaka (samotný Biľak pravosť svojho podpisu na pozývacom liste sústavne odmietal až do svojej smrti a to aj vo svojich pamätiach). Ruská federácia však odmietla originál pozývacieho listu vydať a poskytla len kópiu tohto listu. Následne bolo trestné stíhanie prerušené a po úmrtí obžalovaného Vasila Biľaka zastavené.

Obžaloba Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 20.03.2000 sp. zn. 2Kv/165/96, vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1T/20/00.

Skutok (v obžalobe išlo o skutok č. 1)

obvinený RSDr. Vasil Biľak, ako člen spolčenia pozostávajúceho predovšetkým z čelných predstaviteľov a funkcionárov Komunistickej strany Československa rozrušil mierové spolužitie národov vtedajších štátov, ČSSR, ZSSR, NDR, PĽR, BĽR a podnecoval k vojne tak, že v období od januára 1968 do 21.augusta 1968 najmä na území ČSSR vyvíjal aktivity vedúce k destabilizácii ústavného systému vo vtedajšej ČSSR umožňujúce vytvorenie podmienok pre vojenské riešenie, pričom pripojil svoj podpis k spoločnému listu Aloisa Indru, Oldřicha Švestku, Antonína Kapka a Drahomíra Koldera a v Bratislave v dňoch 2.až 3.8.1968 sprostredkoval a zabezpečil doručenie tohto listu L. I. Brežnevovi, zastávajúcemu v tom čase vrcholnú funkciu v štátnom vedení ZSSR a v Ústrednom výbore KSSZ, určenému vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu a Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, v ktorom liste sú títo predstavitelia žiadaní o poskytnutie podpory pred hroziacou kontrarevolúciou a o vykonanie akcie všetkými prostriedkami, pričom z obsahu listu a kontextu listu, a z konštatovania, že politické prostriedky a prostriedky štátnej moci sú ochromené, jednoznačne vyplýva, že signatári listu mali zhodne s adresátmi listu na mysli akciu vojenskú, ku ktorej došlo dňa 20.8.1968 inváziou vojsk Varšavskej zmluvy, v súlade s predchádzajúcimi jednaniami.

Z odôvodnenia obžaloby: 

Vykonaným vyšetrovaním, ktoré vykonali vyšetrovatelia Federálneho policajného zboru MV ČSFR a Krajského úradu vyšetrovania PZ v Bratislave bolo zistené, že dňa 20.8.1968 asi okolo 23.00 hod. došlo k vojenskej operácií a vojenskému zásahu voči Československej socialistickej republike zásahom vojsk ZSSR a vojsk Varšavskej zmluvy. K tomuto zásahu predchádzal aj pozývací list, ktorý podpísal a tiež bol jeho autorom obv. Vasil Biľak spoločne s Aloisom Indrom, Oldřichom Švestkom, Antonínom Kapkom a Drahomírom Kolderom. Tento pozývací dopis bol doručený v dňoch 2.-3.8.1968 v Bratislave L. I. Brežnevovi a to priamo Radkom Kaskom, v tej dobe tajomníkom Drahomíra Koldera. V pozývacom dopise jeho signatári rozoberajú dôvody politického vývoja v tzv. období Pražského jara. Poukazujú na aktivity kontrarevolúcie a možnosť vystúpenia ČSSR z radov Varšavskej zmluvy. V samotnom dopise žiadajú L.I.Brežneva o utajenie tohto dopíšu a v závere končia prosbou o pomoc všetkými prostriedkami. Bolo preukázané, že obv. Vasil Biľak a Alois Indra predstavovali opozíciu vo vedení UV KSČ proti Alexandrovi Dubčekovi a stúpencom jeho politiky obrodného procesu. Zrejme zhotovením dopisu a jeho následným podpísaním si chceli jeho signatári zabezpečiť politicko - mocenskú štruktúru v spoločnosti podľa vzoru ZSSR, chceli účelovo získať zabezpečenie svojich postavení, ktoré bolo demokratickým vývojom v ČSSR ohrozené. Tomuto nasvedčujú aj ďalšie priebehy ich konaní po 21.auguste 1968 a to hneď po priebehu moskovských rozhovorov po termíne 23.august 1968. 

Z výpovedí obv. Vasila Biľaka, ako aj z ďalších výpovedí svedkov je preukázané, že bezprostredne po vstupe vojsk obv. Biľak navštívil veľvyslanectvo ZSSR v Prahe s návrhom na vznik revolučno robotnícko - roľníckej vlády. S týmto návrhom vystúpil obv. Biľak, Kolder a Indra i pred ďalšou skupinou členov ÚV KSČ v dňoch 21. – 22. 8. 1968. Je nesporné, že  L.I.Brežnev pred začiatkom invázie vyzdvihol obv. Biľaka a Kapka ako aktívnych zástancov invázneho riešenia. Veľmi dôležitý dokument je protokol zo stretnutia predstaviteľov Varšavskej zmluvy z 18.8.1968, na ktorom stretnutí L. I. Brežnev číta pozývací dopis s uvedením, že tento obdržal na bratislvskom stretnutí. Pri tejto príležitosti L. I. Brežnev uvádzal Aloisa Indru a Pavlovského ako osoby, ktoré mu sľúbili vyvolanie rozkolu a tiež uviedol, že udržiava spojenie s tzv. zdravými silami, čo predstavujú šiesti ľudia. Táto skutočnosť je aj v súlade so zasadnutím PÚV KSČ dňa 20. – 21. 8. 1968, kde sa hlasovalo o prijatí stanoviska odsudzujúceho vstup vojsk do ČSSR. Proti tejto rezolúcii hlasovali Biľak, Kolder, Švestka a Rigo. Zhotovenie tzv. pozývacieho listu pravdepodobne podnietilo i rokovanie medzi ZSSR a USA, kde bolo tlmočené stanovisko USA, že nebudú zasahovať do československých záležitostí, že je to vecou ČSSR a Varšavskej zmluvy. Bol tam vyslovený názor, že k prípadnému vstupu vojsk musí existovať súhlas administratívy ČSSR ku vstupu. Táto skutočnosť bola nadnesená dňa 20.8.1968 veľvyslancovi ZSSR Dobrininovi a na otázku, či invázia sa udiala na základe výzvy československej administratívy, bola daná kladná odpoveď. Preto bolo potrebné zhotoviť pozývací list na vstup vojsk. Vstupom vojsk Varšavskej zmluvy dňa 20.8.1968 na územie ČSSR došlo jednoznačne k začatiu vojenských operácií charakteristickou pre vojenské konflikty, kde dochádzalo k okamžitému obsadzovaniu a ochromeniu politického a hospodárskeho života v ČSSR, k obmedzeniu suverenity štátu vo vnútri i navonok, podriadeniu si štátneho aparátu, armády a polície. Následná vojenská prítomnosť vojsk Varšavskej zmluvy, hlavne vojsk ZSSR na území ČSSR ďalej zabezpečovala svoju funkciu nemožnosti vývoja demokracie v ČSSR a podriadenie si ďalšieho vývoja v zásadach, ktoré určovali vývoj v ZSSR.

Obv. Vasil Biľak, okrem iného, vypovedal v prípravnom konaní, že v januári 1968 nastal prudký nástup opozičných síl, ktoré napríklad donútili odstúpenie prezidenta republiky bez toho, aby to schválilo ÚV KSČ, čo doslova ostatných členov Varšavskej zmluvy vykoľajilo. Dráždanska schôdza, ktorá sa konala v marci 1968 bola prvým vážnym varovaním, aby sa vedenie štátu a KSČ zamyslelo nad začatým vývojom a jeho priebehom, pretože sa tu konštatovalo varovanie, že v Československu môže dôjsť ku kontrarevolúcii. Žiaľ, neurobilo sa nič a kontrarevolučná činnosť narastala. Tiež na stretnutí Dubčeka s Brežnevom v Sofii mali mať spoločne dlhý rozhovor, v ktorom Brežnev Dubčeka žiadal, aby zabránil narastaniu pravicovo oportunistických síl. V máji 1968 bola schôdzka v Moskve medzi delegáciou KSČ a KSSZ, kde opätovne dochádzalo k zostrovaniu napätia nad vývojom v Československu. Konkrétne v diskusii Smrkovský sľuboval, že sa všetko zvládne a do dvoch mesiacov sa dá všetko do poriadku. Brežnev poukazoval na pripravovaný zjazd západonemeckých revanšistov v Karlových Varoch a bolo naznačené, že by aj Biľak mal vystúpiť. Ako prvý tajomník ÚV KSČ poznal situáciu na Slovensku. Zo strany delegátov ZSSR bolo naznačené, že Československo nevypustia zo socialistického spoločenstva, že sovietski ľudia zbytočne nepadli v II. svetovej vojne a nemôžu pripustiť, aby sa spravil koridor zo Západného Nemecka až na sovietsku hranicu. Na jednanie v Čiernej nad Tisou medzi vedením KSČ a KSSZ sovietska strana pozvala aj prezidenta Svobodu, lebo k tomuto sovietska strana mala veľmi dobrý vzťah. Celé rokovanie nemalo veľký význam, hlavným ťažiskom bolo jednanie medzi Dubčekom a Brežnevom. Opätovne sovietsku stranu ubezpečovali, že nebude ohrozená ochrana socializmu, nebude sa pripúšťať antisovietska propaganda a nebude ohrozené Ministerstvo vnútra. Následné stretnutie, ktoré sa konalo v Bratislave bolo v Dome odborov. Tu ho počas konania vyhľadal Radko Kasko, ktorý bol vtedy vedúcim sekretariátu Koldera s tým, že má pre Brežneva list a že ho prosí, aby mu Biľak sprostredkoval krátke stretnutie s Brežnevom. On išiel za Brežnevom a oznámil mu túto prosbu. Brežnev so stretnutím súhlasil. Potom pri stretnutí s Brežnevom videl, ako Radko Kaska odovzdáva list v bielej podlhovastej obálke a predpokladal, že to je nejaký list – informácia. K tomu listu sa nevedel presne vyjadriť, nevie kto za týmto stál. Kolder mu raz spomínal, že sovietsku stranu by bolo potrebné informovať a bol presvedčený, že je to takýto list. Nevie prečo bol vytipovaný ako organizátor vstupu vojsk alebo organizátor listu a vykričaný za zradcu. Bolo to asi preto, lebo na Predsedníctve ÚV KSČ z 20. na 21.8.1968 hlasoval proti uzneseniu, ktorým PÚV KSČ odsúdilo vstup vojsk. Pokiaľ sa týka listu, ktorý mal byť pozývací, na tomto nie je jeho podpis, on nič nepodpisoval. Napríklad aj keď v auguste 1968 boli v Moskve pre Dubčeka, povedal Podgornému, že keď uviedli, že existuje list, prečo neuviedli aj mená. Tento mu povedal, že považuje za chybu, že vôbec tento list – informácia bola zverejnená. Poprel, že by tento list čítal, respektíve podpisoval.

Z hľadiska dokazovania je zaujímavým znalecké dokazovanie vykonané Kriminalistickým ústavom Federálnej kriminálnej polície a to z odboru kriminalistickej techniky, ktorý v znaleckom posudku konštatoval, že k podaniu posudku im bolo uložené vyhotoviť kompletnú kriminalistickú expertízu originálov písomných materiálov súvisiacich s pozvaním a následným vstupom vojsk Varšavskej zmluvy dňa 21.8.1968 do ČSSR. Expertíza sa realizovala v dvoch etapách. V prvej etape v Moskve bolo prevedené nedeštruktívne skúmanie originálu dokumentu vizuálne optickými a fyzikálnymi metódami vyhotovením fotografickej dokumentácie nálezu. Bola vypracovaná podrobná analýza premeraní a popis sporných podpisov v znení Indra, Kolder, Drahomír, Kapek, Švestka a Biľak. Boli prevedené skupinové a individuálne identifikácie písma písacích strojov. V druhej etape v Prahe sa vytvorili analýzy, premerovanie a popis zrovnávajúcich materiálov všetkých osôb na ktorých mená podpisy znejú. V závere znaleckého posudku sa konštatuje, že v pozývacom liste začínajúcim nadpisom Vážený Leonid Iljič, podpisy znejúce „Indra, Kapek, Švestka, V. Biľak“ sú pravými podpismi Aloisa Indru, Antonína Kapeka, Oldřicha Švestku a Vasila Biľaka. Podpis znejúci „Kolder Drahomír“ je s najväčšou pravdepodobnosťou pravým podpisom Drahomíra Koldera. Skúmané originály predmetného dopisu boli vrátené Ruskej prokuratúre v pôvodnom stave.

Z podanej obžaloby ďalej vyplýva, že vo veci boli ako svedkovia vypočutí napríklad aj Alexander Dubček, či Prof. Zdeněk Mlynář, člen sekretariátu ÚV KSČ, pričom prokurátor v obžalobe navrhoval prečítať pomerne veľké množstvo výpovedí svedkov, napríklad aj Petra Colotku, Oldřicha Černíka, Václava Davida, Gustáva Husáka, Bohuslava Chňoupka, Ľubomíra Štrougala, Miloša Jakeša, Aloisa Indru, Ignáca Janáka.

K právnemu hodnoteniu skutku z podanej obžaloby

Obv. Vasil Biľak vo svojich výpovediach sa bráni medzi iným i tým, že konal aj v súlade s článkom 4 Ústavy ČSSR, ktorý zakotvoval vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti. Táto skutočnosť je nepopierateľná z pohľadu historického. Skutočnosťou je tiež to, že každý totalitný systém si vytvára zákony k svojmu prospechu, aby mohol potláčať akékoľvek iné zmýšľanie v spoločnosti. V priebehu celého politického pôsobenia obv. Vasila Biľaka, ako aj počas vyšetrovania jeho trestnej činnosti nebol z jeho strany prejavený ani najmenší prejav ospravedlnenia sa, prípadne uznania si nejakého omylu. Je historicky preukázané a faktami doložené, že vstupom okupačných vojsk zo dňa 20. na 21.8.1968 na územie ČSSR došlo fakticky k vytvoreniu vojnového stavu a zatýkaniu čelných predstaviteľov štátu, s čím obv. Vasil Biľak odpočiatku súhlasil. Následne neprejavil žiadnu ľútosť nad desiatkami nevinne zavraždených občanov ČSSR okupačnými vojskami, nad následnou politickou perzekúciou státisícov inak zmýšľajúcich občanov ČSSR, ktorí si dovolili mať iný názor, ako mali tzv. normalizátori, medzi ktorých čelných predstaviteľov je možné zaradiť obv. Vasila Biľaka.

Naplnil znaky trestného činu podľa § 1 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona na ochranu mieru č. 165/1950 Zb. spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.

Zákona na ochranu mieru publikovaný pod č. 165/150 Zb. bol účinný do 31.12.2005. Obv. Vasilovi Biľakovi sa kládlo za vinu spáchanie základnej skutkovej podstaty uvedenej v § 1 ods. 1 zákona, ktorá znela tak, že „Kto sa pokúsi rozrušiť mierové spolužitie národov tým, že akýmkoľvek spôsobom podnecuje k vojne, vojnu propaguje alebo vojnovú propagandu inak podporuje, dopúšťa sa trestného činu proti mieru“ – trestná sadzba tu bola jeden rok až desať rokov. Z uvedených znakov základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu kládla obžaloba obv. Vasilovi Biľakovi, že „spoločným konaním s ďalšími osobami pokúsil sa rozrušiť mierové spolužitie národov tým, že podnecoval k vojne a vojnovú propagandu inak podnecoval“.

Obv. Vasilovi Biľakovi sa kládlo za vinu aj spáchanie kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa ods. 2 písm. a), teda že sa tohto trestného činu dopustil ako člen spolčenia – trestná sadzba tu bola 10 rokov až 25 rokov.

 

 

 

Diskusia