Ad: Ústava Slovenskej republiky v oslavách a víziách

Publikované: 04. 09. 2022, čítané: 701 krát
 

 

Mgr. Vincent Bujňák, PhD., vysokoškolský pedagóg pôsobiaci na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave

                      Ad: Ústava Slovenskej republiky v oslavách a víziách

Nie, referendum nie je iba drahý prieskum verejnej mienky. Aj to tvrdím konzistentne.

Pri príležitosti Dňa Ústavy Slovenskej republiky bol na portáli pravnelisty.sk publikovaný článok doc. JUDr. Jána Drgonca, DrSc., v ktorom mi pán docent pripisuje nasledovný výrok týkajúci sa právnej záväznosti platných výsledkov referenda:  Referendum je iba drahý prieskum verejnej mienky“ (RTV. Hlavné správy. 24. august 2022, 19:25). Ak takýto výrok zaznie vo verejnej diskusii, je prirodzené, že môže byť predmetom odbornej kritiky. Problémom je, že takýto výrok som nikdy nepovedal. Práve naopak, dlhodobo som zástancom presného opaku.

Najprv sa pozrime na výrok, ktorý zaznel v Správach RTVS dňa 24. augusta 2022, uvádzaný v článku pána docenta ako zdroj: „Ústavný súd potvrdil, že referendová otázka nemôže byť len na jedno použitie, nesmie riešiť len jeden konkrétny, individuálny prípad. A práve táto referendová otázka sa týka demisie konkrétnej vlády a použije sa len jedenkrát.“ O referende ako drahom prieskume verejnej mienky nepadlo ani slovo.

Vráťme sa ďalej do mája 2021, teda ešte do obdobia, kedy nebol vydaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 7/2021 zo 7. júla 2021. V máji 2021 som uviedol: „Nemyslím si, že referendum je drahý prieskum verejnej mienky. Pokiaľ by to tak bolo, nesedí to, čo je napísané v našej Ústave, podľa ktorej môže Národná rada zmeniť alebo zrušiť výsledok referenda ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. Najhoršia alternatíva by bola, keď by Ústavný súd povedal, že otázka prejde, ale referendum je nezáväzné. Keď je to nezáväzné, potom je to naozaj len prieskum verejnej mienky. A to si nemyslím, že treba robiť z referenda, prieskum verejnej mienky. Pretože referendom na Slovensku viete zmeniť veci, keď je referendum platné. Len potrebujete dobre naformulovať referendovú otázku. Poviem to na príklade. Keď by ste mali referendovú otázku o volebnom práve pre 16-ročných. Fikcia: takéto referendum by prešlo. Niekto by sa následne postavil v Národnej rade a povedal by, že mladí ľudia nevedia nič o živote, a preto nezmeníme zákon o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý upravuje 18 rokov pre aktívne volebné právo. V takejto situácii by došlo k tomu, o čom hovoril sudca Ústavného súdu prof. Ladislav Orosz vo svojom stanovisku k rozhodnutiu vo veci PL. ÚS 24/2014. V takejto situácii by ste mohli do konania pred Ústavným súdom položiť časť zákona, ktorá hovorí o 18 rokoch, a dať to do protikladu s platným výsledkom referenda. Bolo by to referenčné kritérium, na základe ktorého by mohol Ústavný súd povedať: Zákon nerešpektujúci platný výsledok referenda je s ním v rozpore, a preto musí ustúpiť platnému výsledku referenda. Tento záver vyplýva aj z odôvodnenia plenárneho nálezu vo veci PL. ÚS 24/2014.“

Pri tomto výroku je potrebné upozorniť, že vyjadrenie nesmerovalo k tomu, či by bolo vhodné, aby mali 16-roční volebné právo. Uvádzal som to ako príklad pre lepšie pochopenie záväznosti platných výsledkov referenda.

Po vydaní nálezu Ústavného súdu vo veci referenda o predčasných voľbách som 7. júla 2021 uviedol: „Už pred verdiktom niektorí ústavní odborníci navrhovali, aby súd označil výsledky referenda za právne nezáväzné a mali by ho vždy ešte potvrdiť aj poslanci v parlamente.Z referenda by sa v takom prípade stal mŕtvy nástroj. Bolo by len drahým prieskumom verejnej mienky. Ústavný súd toto odmietol a postavil to z hlavy na nohy.Ľudia môžu teraz už s istotou v referende meniť pravidlá, ako štát funguje, s najvyššou ústavnou silou. Zmeny prijaté v referende navyše nemôžu najmenej tri roky potom zmeniť ani poslanci.“

Poďme ďalej do 2. júna 2022: „Ústavný súd odmietol názory niektorých ústavných právnikov, že referendum je len drahý prieskum verejnej mienky, a priznal platným výsledkom referenda právnu silu ústavného zákona. Súčasne správne konštatoval, že referendová otázka musí byť formulovaná tak, aby z nej vzišlo všeobecne záväzné pravidlo, a nesmie byť len na jedno použitie. Možno dodať, že opačný výklad by odporoval ústave, ktorá hovorí, že výsledok referenda môže parlament zmeniť alebo zrušiť ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. To, čo je na jedno použitie, sa reálne po troch rokoch nedá ani zmeniť, ani zrušiť tak, aby to vyvolávalo právne účinky.“

Prehľad možno zakončiť správou agentúry TASR z 11. júna 2022: „V súlade s nálezom Ústavného súdu platí, že zamýšľané referendum by v prípade platných výsledkov vyvolávalo právne účinky. Ak preto niektorí ústavní právnici pred júlom 2021 hovorili, že platné výsledky referenda sú len drahým prieskumom verejnej mienky, dnes sa o právnej záväznosti výsledkov diskutovať nemusí, pretože vec je jasne vyriešená Ústavným súdom," podotkol Bujňák.“

Som vďačný za akúkoľvek odbornú oponentúru, pretože tá človeka v každej profesii posúva vpred. Nech odborná oponentúra smeruje napríklad (nie však výlučne) k vyjadreniu z februára 2021, že kontrola zákazu vychádzania cez SMS je hrubým prekročením práva. Alebo k záveru z novembra 2021, že povinné očkovanie proti COVID-19 by neprešlo testom proporcionality. Pokojne aj k záveru, že pri častiach tzv. rodinného balíčka je vysoké riziko protiústavnosti. Keďže ale výrok „Referendum je iba drahý prieskum verejnej mienky“ som nikdy nepovedal,na oponentúru môžem reagovať len zopakovaním toho, čo hovorím dlhodobo.


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia