Návrhy zmien výšky škody v Trestnom zákone alebo prečo je nutné zvýšiť sumu 266 euro

Publikované: 19. 11. 2022, čítané: 992 krát
 

 

Návrhy zmien výšky škody v Trestnom zákone alebo prečo je nutné zvýšiť sumu 266 euro

Koniec roku 2022 je v znamení viacerých noviel Trestného zákona, ktoré majú ambíciu zmeniť, okrem iného, aj výšku škody ustanovenej v § 125 ods. 1 Tr. zák. Ide celkovo o tri samostatné návrhy a to návrh Ministerstava spravodlivosti SR (ten je v pripomienkovom konaní) a dva poslanecné návrhy a to poslanca Tarabu a poslanca Vetráka (dostupné aj s dôvodovým správami na webovej stánke NR SR).

Z hľadiska výšky škody navrhujú všetky tri predložené návrhy zvýšiť výšku škody, ktorá je v súčasnosti na úrovni 266 euro (väčšia škoda – 2660 euro, značná škoda 26.000 euro a škoda veľkého rozsahu 133.000 euro) a to nasledovne:

1/ návrh Ministerstva spravodlivosti SR

Návrh Ministerstva spravodlivosti SR počíta nielen so zvýšením výšky škody, ale aj so zavedením novej kategórie škody a to škody mimoriadne veľkého rozsahu. Podľa tohto návrhu zákona by to s výškou škody malo vyzerať takto:

- malá škoda  - 500 euro

- väčšia škoda  - 5.000 euro

- značná škoda - 50.000 euro

- škoda veľkého rozsahu – 250.000 euro

- škoda mimoriadne veľkého rozsahu – 1.000.000 euro a viac

2/ návrh poslanca Tarabu

Návrh poslanca Tarabu, čiastočne inšpirovaný českou právnou úpravou, vychádza z toho, že základná (malá) škoda by mala byť síce na nižšej úrovni, avšak následné kategórie škôd (väčšia, značná a veľkého rozsahu) by mali byť odstupňované vo vyšších sumách. Tento návrh je zaujímavý aj z hľadiska kvalitne vypracovanej dôvodovej správy a vyzerá takto:

malá škoda – 400 euro

väčšia škoda -  16.000 euro

značná škoda - 320.000 euro

škoda veľkého rozsahu – viac ako 1.000.000 euro

3/ návrh poslanca Vetráka

Tento návrh zákona bol predložený do NR SR len pred niekoľkými dňami a ideovo vychádza z návrhu Ministerstva spravodlivosti SR, avšak nepreberá novú kategóriu škody a to škodu mimoriadne veľkého rozsahu. Je koncipovaný nasledovne:

- malá škoda  - 500 euro

- väčšia škoda  - 5.000 euro

- značná škoda - 50.000 euro

- škoda veľkého rozsahu – 250.000 euro

Pre porovnanie, v Českej republike začína výška škody v Trestnom zákone na úrovni 10.000 Kč (škoda nepatrná), čo je cca 410 euro, škoda malá – 50.000 Kč, väčšia škoda 100.000 Kč, značná škoda 1.000.000 Kč a škoda veľkého rozsahu 10.000.000 Kč – cca 410.660 euro (v SR je škoda veľkého rozsahu 133.000 euro, čo je cca 3.238.683 Kč).

K návrhom na zvýšenie výšky škody:

Zrejme sa len ťažko bude hľadať policajt, prokurátor, či trestný sudca, ktorý by bol názoru, že výšku škody v Trestnom zákone nie je nutné zvýšiť. Len pripomeniem, že až do 01.01.2006 bola výška škody v Trestnom zákone naviazaná na výšku minimálnej mzdy, ktorá sa každý rok zvyšovala a tým sa zvyšovala aj výška škody v Trestnom zákone. Od 01.01.2006 je výška škody stanovená pevnou sumou a je na úrovni 266 euro (pred prijatím meny euro to bol ekvivalent tejto sumy v slovenských korunách).

Výška škody v Trestnom zákone sa teda nemenila 17 rokov a jej terajšia extrémne nízka úroveň evidentne zbytočne zaťažuje trestný systém. Napríklad výška minimálnej mzdy, na ktorú bola výška škody v Trestnom zákone roky naviazaná, bola v roku 2022 na úrovni 646 euro (minimálna mzda v ČR v roku 2022 bola vo výške 16.200 Kč, čo je cca 652 euro). Navyše, v septembri tohto roku Národná banka Slovenska zverejnila údaj, podľa ktorého miera inflácie presiahla 14% čo je navyššia miera inflácie v SR za posladných 22 rokov (od roku 2000). Mať za takýchto okolností výšku škody v Trestnom zákone na úrovni 266 euro je príliš veľký luxus, ktorý zaťažuje nielen trestný systém, ale aj väzenský systém (dlhými nepodmienečnými trestami odňatia slobody, respektíve vyšším výskytom krátkodobých nepodmienečných trestov odňatia slobody).

Zvýšenie výšky škody a tým aj automatické zvýšenie ostatných kategórií škôd, ktoré sa na ňu viažu, by zjavne zasiahlo do trestného procesu, tak ako to bývalo aj v minulosti, keď časť protiprávnych konaní by bolo možné postúpiť na priestupok a časť konaní by bolo nutné prekvalifikovať na miernejšie trestné činy, ktoré by bolo možné vybaviť aj alternatívnymi trestami, t. j. inak ako uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Alebo povedané inak, časť obvinených by z obzvlášť závažného zločinu padla do zločinu, zo zločinu do prečinu a časť protiprávnych konaní by z prečinov skončila medzi priestupkami (tak to bolo aj pred 01.01.2006, keď bola výška škody naviazaná na každý rok sa zvyšujúcu minimálnu mzdu). Tak napríklad z hľadiska konania pred súdom by napríklad takáto zmena právnej kvalifikácie mohla spôsobiť možnosť vybaviť vec trestným rozkazom, t. j. rozhodnúť bez vykonania hlavného pojednávania, respektíve by bolo možné napríklad uložiť obžalovanému iné druhy trestov než nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorého nadužívanie zaťažuje väzenský systém a to aj často neprimerane dlhými trestami (zo štatistického hľadiska má SR druhý naväčší počet väznených osôb na 100.000 obyvateľov v EÚ a z 18 ústavov na výkon trestu odňatia slobody je 16 preplnených; náklady na väzenstvo v SR neustále rastú, kým v roku 2010 mala väzenstvo výdavky na úrovni 135 miliónov euro v roku 2020 to už bolo na úrovni 219 miliónov euro a budúci rok by mali opätovne rásť; každý rok zo štatistického hľadiska síce kriminalita vykazuje pokles, ale to je skôr údaj o zistenej a evidovanej trestnej činnosti zo strany polície, než údaj o skutočnej kriminalite na území SR, t. j., ak polícia zistí menej trestnej činnosti než v predchádzajúcom roku, tak sa to štatisticky vykáže ako pokles kriminality).

Podľa môjho názoru by vzhľadom na výšku minimálnej mzdy a mieru inflácie mala byť výška škody v Trestnom zákone na úrovni 700 euro, respektíve by sa mal opätovne zaviesť taký model, že výška škody v Trestnom zákone by bola naviazaná na minimálnu mzdu a jej výšku.

Zvýšenie výšky škody v Trestnom zákone by malo byť realizované čo najskôr, pričom navrhovatelia by nemali zabúdať ani na prechodné ustanovenia (obsahovo obdobné ako je napríklad ustanovenie § 419 českého Trestného zákonníka).

Znižovanie trestných sadzieb pri niektorých majetkových trestných činoch

Podľa môjho názoru by zmena vo výške škody v Trestnom zákone mala byť pri niektorých majetkových trestných činoch kombinovaná aj so znížením trestných sadzieb (myslím tu trestné činy majetkové upravené v štvrtej hlave osobitnej časti Trestného zákona).

Keď si zoberieme klasické majetkové trestné činy ako sú krádež, sprenevera, podvod, úverový podvod, poisťovací podvod, či porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, tak zistíme, že v najvyššom odseku obsahujú trestnú sadzbu vo výške 10 – 15 rokov. Toto je absolútne neadekvátna trestná sadzba pre majetkový trestný čin (v predchádzajúcom Trestnom zákone to bola trestná sadzba pre trestný čin vraždy), pričom napríklad v Českej republike je pri rovnakých trestných činoch a najvyšších odsekoch trestná sadzba 5 – 10 rokov, pričom táto trestná sadzba predpokladá spôsobenie škody 10.000.000 Kč, teda cez 400.000 euro (v SR máme v najvyšších odsekoch pri majetkových trestných činoch dvojnásobnú trestnú sadzbu ako v ČR a to pri nižších výškach spôsobenej škody, prečo?; je skutočne nevyhnutné uložiť niekomu napríklad 13 rokov za spáchanie trestného činu krádeže, za skutok, kde spôsobil napríklad škodu vo výške 200.000 euro?).

Ďalšou anomáliou v trestných sadzbách pri majetkových trestných činoch je napríklad trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti, ktorý v najvyššom odseku má dokonca trestnú sadzbu 12 – 20 rokov, t. j. trestnú sadzbu, ktorá je na úrovni trestného činu vraždy (za trestný čin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. je trestná sadzba 15 – 20 rokov). Napríklad v Českej republike je najvyššia trestná sadzba pri trestnom čine legalizácie na úrovni 3 – 10 rokov. Žiadny majetkový trestný čin by nemal mať obdobne vysokú trestnú sadzbu ako trestný čin proti životu a keďže trestný čin vraždy má dostatočne odstupňovanú trestnú sadzbu, potom je nevyhnutné dodať niektorým trestným sadzbám pri majetkových trestných činoch primeranosť a to ich znížením.

Bolo by preto vhodné, aby sa zákonodarca venoval aj trestným sadzbám pri majetkových trestných činoch, niektoré primerane upravil (aspoň na úroveň trestných sadzieb v ČR) a vrátil tak zdravý rozum do trestnej politiky štátu. Bude zaujímavé sledovať, ako to celé s predloženými návrhmi dopadne.


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia