Vatikánsky nákup predraženej nehnuteľnosti alebo mohol kňaz - kajúcnik klamať?

 

Vatikánsky nákup predraženej nehnuteľnosti a spochybnená výpoveď kňaza - kajúcnika

Ide o zaujímavú trestnú vec, z ktorej možno vyvodiť, že využívanie výpovedí kajúcnikov ako aj ich spochybňovanie, či možné podozrenia z manipulácie s výpoveďami kajúcnikov sa nevyhýbajú ani vyšetrovaniu vo Vatikáne.

V posudzovanej vatikánskej trestnej veci je obvinený známy kardinál a spolu s ním ďalších deväť osôb. Prípad sa týka londýnskeho obchodu s nehnuteľnosťami. Týmto osobám sa kladie za vinu spáchanie trestných činov sprenevery, zneužitia právomoci verejného činiteľa, vydierania a podvodu v súvislosti s investíciou vatikánskeho Štátneho sekretariátu v hodnote 350 miliónov euro do londýnskeho realitného podniku (Štátny sekretariát je administratívny orgán Vatikánu, ktorý úzko spolupracuje s pápežom a vykonáva politickú a diplomatickú činnosť; je to fakticky úrad vlády). Konkrétne išlo o investovanie do bývalého skladu obchodného domu, z ktorého sa stali luxusné byty. Dom sa nachádza na lukratívnej adrese v londýnskej štvrti Chelsea a vatikánsky Štátny sekretariát ho zakúpil za cenu 350 miliónov euro, ktorá však mala byť prehnane vysoká. Neskôr došlo zo strany Vatikánu k predaju tejto nehnuteľnosti so stratou 130 miliónov euro. V podstate sa obvineným kladie za vinu hlavne vykonávanie rizikových špekulatívnych investícií s finančnými prostriedkami Vatikánu.

Okrem kardinála boli obvinení aj viacerí vatikánski predstavitelia a predstavitelia vatikánskeho Štátneho sekretariátu ako aj talianski podnikatelia, ktorí mali na starosti londýnsku investíciu. Ide o prvý trestný proces s kardinálom na vatikánskom súde.

Vo veci rozhoduje vatikánsky trestný tribunál (súd), pričom obžaloba bola vatikánskou prokuratúrou podaná po dvojročnom vyšetrovaní Štátneho sekretariátu, ktorý spravoval rozsiahle majetkové aktíva, pričom veľkú časť týchto aktív predstavovali dary od veriacich. Obvinené osoby vinu popierajú.

V rámci vyšetrovania patril pôvodne medzi podozrivých aj vatikánsky predstaviteľ, ktorý dvanásť rokov riadil správu Štátneho sekretariátu a bol zapojený aj do obchodu s nehnuteľnosťami (fakticky išlo o vedúceho administratívneho aparátu Štátneho sekretariátu, ktorý patril medzi hlavných podozrivých). V roku 2020 zmenil svoj postoj a začal spolupracovať s prokuratúrou (preto ani nebol obvinený a ani následne obžalovaný). Súčasťou spolupráce bolo aj obvinenie svojho priameho nadriadeného - kardinála, ktorý je teraz obžalovaný pred súdom. Výpoveď tohto kajúcnika sa týkala nielen londýnskej investície, ale aj ďalších údajných pochybných výdavkov zo strany kardinála. Práve výpoveď tohto kajúcnika bola pre prokuratúru kľúčová, nakoľko jeho výpoveď tvorila základ viacerých obvinení uvedených v obžalobe. 

Kajúcnik však pri svojej výpovedi na súde, ktorá sa uskutočnila pred pár dňami, nebol vôbec presvedčivý, práve naopak a preto sudca viackrát vyzval kajúcnika, aby sa dôsledne venoval svojej výpovedi, pretože by mohol byť obvinený z krivej výpovede (pomerne často zaznelo aj „nepamätám si“)  a dal kajúcnikovi lehotu, aby si spomenul, kto mu pomáhal s prvotným vyhlásením - priznaním. Výpoveď kajúcnika na súde bola označená za nejasnú a v niektorých bodoch dokonca za nezlučiteľnú s realitou s tým, že médiá informovali, že kľúčové svedectvo bolo „znečistené“, či dokonca, že pieskový hrad obvinení proti kardinálovi sa zrútil priamo v súdnej sieni, pričom sa pýtajú či je predstaviteľné, aby kňaz – kajúcnik klamal, respektíve manipuloval so skutkovým stavom a či je prijateľné, aby hlavná podozrivá osoba – kajúcnik sa stal beztrestným a to len preto, že „podhodil“ vyšetrovateľom svojho nadriadeného.

Následne došlo k zverejneniu správ zasielaných prostredníctvom aplikácie whatsapp, z ktorých obsahu vyplýva, že kajúcnik mohol byť reálne navedený, či ovplyvňovaný na svoju  výpoveď inou konkrétnou osobou, ktorá bola v minulosti členkou komisie a preverovala hospodárenie Vatikánu, pričom bola odsúdená za vynášanie informácií novinárom. Táto osoba mala mať negatívny vzťah ku kardinálovi, ktorý bol neskôr na podklade výpovede kajúcnika obvinený, pričom zverejnená komunikácia naznačuje, že kajúcnik sa stal kajúcnikom až potom ako mu boli adresované rady a vyhrážky od tejto osoby (kajúcnik napísal memorandum o machináciách hneď ako sa dozvedel o vyšetrovaní vlastnej osoby a obdržal rady a vyhrážky a toto memorandum bolo základom jeho spolupráce s políciou a následné výpovede kajúcnika poslúžili prokurátorovi, aby vystaval veľkú časť skutkov v obžalobe práve na údajoch od kajúcnika). Je tu preto konkrétny náznak toho, že táto osoba mohla ovplyvňovať kajúcnika, nakoľko pri londýnskom realitnom obchode vycítila príležitosť zatiahnuť kardinála do údajných podozrení z nehospodárneho nakladania s financiami, ktoré odhalila počas pôsobenia v komisii. Ďalej je tu dôvodné podozrenie, že táto osoba presvedčila rodinnú priateľku kajúcnika, že by mohla pomôcť kajúcnikovi vyhnúť sa trestnému stíhaniu, ak by poslúchol jej rady (na súde bolo predložených 126 správ, ktoré majú dosvedčovať zasahovanie do „priznania“ kajúcnika a chválenie sa kajúcnika úzkou spoluprácou s vyšetrovateľmi).

Obhajoba kardinála v tomto smere pripomenula, že neustále mediálne informovanie o údajných rizikových investíciách kardinála mu spôsobili stratu šance stať sa pápežom, nakoľko sa kardinál musel, na vyzvanie pápeža, zriecť práva zúčastniť sa na budúcom pápežskom konkláve. Zároveň vyšlo najavo, že prokurátor mal už pred viac ako rokom dôkazy o možnom napojení vyššie uvedenej konkrétnej osoby na kajúcnika, ale neinformoval o tom obhajobu, čo prokurátor napokon aj priznal. Kajúcnik sa pritom už v roku 2021 sťažoval, že mu konkrétna osoba posielala výhražné správy, v ktorých tvrdila, že je v jej rukách a že iba ona ho môže zachrániť od istého väzenia, čím mu dala najavo, že môže ovplyvňovať vyšetrovateľov (sťažnosť zostala zo strany prokuratúry „nepovšimnutá“ a pred obhajobou zamlčaná), pričom časť svedectva kajúcnika poskytnutého v predsúdnom konaní mala byť dokonca zredigovaná (upravená, či doplnená) samotnými prokurátormi z dôvodu ochrany iných vyšetrovaní. Podľa obhajoby sa tak stal kajúcnik kompromitovaným svedkom obžaloby.

Navyše sa začalo vyšetrovanie možných falošných svedectiev, pričom médiá pripomínajú, že úrad prokurátora sa teraz dostal do bizardnej situácie, keď musí vyšetrovať aj sám seba.

Tak uvidíme ako v tejto zaujímavej trestnej veci nakoniec vatikánsky trestný súd rozhodne a čo všetko bude v konaní pred súdom ešte predložené ako dôkaz (za pozornosť stojí aj to, že v konaní pred súdom bola predložená aj tajne vyhotovená nahrávka rozhovoru obvineného kardinála s pápežom).

 

 

Diskusia