Peňažný trest ako alternatíva k trestu zákazu činnosti

 

JUDr. Jitka Johana  Hasíková, advokátka

Peňažný trest ako alternatíva k trestu zákazu činnosti

Moja úvaha o uložení peňažného trestu namiesto trestu zákazu činnosti sa, v tomto článku, viaže na prečiny spôsobené z nedbanlivosti, bez prítomnosti návykových látok vylučujúcich spôsobilosť vykonávať určité zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by páchateľ  mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Ide  napríklad o dopravné nehody, pri ktorých bolo poškodenej osobe ublížené na zdraví alebo jej bola spôsobená smrť.

Uvedený okruh prečinov, predstavuje podľa môjho názoru, veľmi osobitú skupinu trestnej činnosti,  ktorá je páchaná vo významnom percente osobami doposiaľ netrestanými, s riadnym pracovným pomerom alebo vykonávanou podnikateľskou činnosťou,  s pevným rodinným zázemím a dobrou  povesťou.

Pocit viny a zodpovednosti páchateľa, ktorý čelí následkom dopravnej nehody v podobe ublíženia na zdraví poškodenej osobe alebo dokonca usmrteniu účastníka dopravnej nehody, predstavuje obrovskú záťaž pre každého súdneho a aspoň priemerne empatického človeka.

Trestná zodpovednosť a následné prijatie sankcií len podčiarkujú diskomfort páchateľa, ktorý sa okrem pocitu viny musí vyrovnať aj zo zmenou zabehnutého života.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri ukladaní trestu za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2Trestného zákona (1),  za prečin ublíženia na zdraví s následkom ťažkej ujmy na zdravípodľa §157 ods.1, ods. 2 Trestného zákona (2) alebo ublíženia na zdraví  podľa § 158  Trestného zákona(3) súdy častokrát, okrem trestu odňatia slobody uloženého s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu stanovenú v zmysle § 50 Trestného zákona, uložia páchateľovi aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po presne stanovenú dobu.

Zároveň zaviažu obžalovaného k náhrade škody, na zaplatenie ktorej sa u odsúdeného vyžaduje, aby si zachoval prácu a stály zdroj príjmov.

V tejto súvislosti by sa na prvý pohľad mohlo javiť, že medzi uloženým trestom zákazu činnosti a povinnosťou nahradiť škodu existuje určitý rozpor.  Zákaz viesť motorové vozidlo by mohol spôsobiť stratu páchateľovho zamestnania, ktorej následkom by bola nemožnosť nahradiť poškodenému škodu. Uvedené však rieši§ 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. Z.  zákona  o povinnom zmluvnom poistení. V zmysle citovaného ustanovenia  má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

V prípade cudzozemského motorového vozidla má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu vodič tohto motorového vozidla, ak zákon o povinnom zmluvnom poistení neustanovuje inak.

S náhradou škody, pri zachovaní elementárnych povinností držiteľa, vlastníka alebo prevádzkovateľa vozidla, by nemal byť v praxi problém, pretože ak  páchateľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, splní si svoju oznamovaciu povinnosť riadne a včas,  hradí spôsobenú škodu príslušná poisťovňa a to v rozsahu vymedzenom § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. Z. o povinnom zmluvnom poistení (4).

Problém pre páchateľov vyššie uvedených prečinov nastáva pri uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu, pokiaľ sa táto činnosť viaže na výkon ich povolania alebo na zabezpečovanie riadneho chodu domácnosti, vozenie členov rodiny do zamestnania alebo deti do školy. V rámci povolania môže ísť  napríklad o taxikára, obchodného zástupcu, managera, zásobovača, vodiča s povolania a podobne, pričom uvedenú prácu môžu dotknutí páchatelia vykonávať nepretržite niekoľko rokov. Práve táto práca predstavuje pre nich a ich rodinných príslušníkov zásadný alebo dokonca jediný zdroj príjmov.

Strata zamestnania alebo podnikateľskej činnosti v dôsledku uloženého trestu zákazu činnosti v určitých, osobitých prípadoch, môže priniesť viac negatív ako má represívna, ochranná, výchovná a preventívna funkcia trestu.

Osoba, ktorá prestane vykonávať svoju prácu, sa zaradí do skupiny poberateľov dávok. Namiesto platenia daní a odvodov, začne prijímať od štátu podporu v nezamestnanosti.  Počas doby, kedy nemôže vykonávať doterajšiu prácu, buď vôbec nepracuje, čím stráca pracovné návyky a zručnosti  alebo sa musí rekvalifikovať  a nadobúdať nové odbornosti úplne od začiatku.

Ešte nepriaznivejšie sa uvedený zákaz môže prejaviť vo vzťahu k osobe, na podnikateľskú činnosť ktorej sú naviazané iné, ďalšie osoby. Napríklad majiteľ pohrebnej služby, ktorý  ako jediný  je schopný zabezpečovať prevoz pozostalých, zamestnáva predavača, asistenta, účtovníka a podobne. Stratou vodičského oprávnenia prídu  o zamestnanie aj jeho zamestnanci.

Nevýhody viažuce sa na stratu práce a príjmov, by mali byť vždy posudzované vo vzťahu k  účelu trestu nie len z pohľadu jehorepresívnej a  ochrannej funkcie, ale aj  výchovnej a individuálnej alebo generálnej prevencie.

Pri dopravných nehodách, kde dochádza ku škode na majetku a zdraví, sa uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom môže javiť ako nedostatočný trest. Z uvedeného dôvodu sa na posilnenie sankcie ukladá aj spomínaný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Zmyslom trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidla je zakázať páchateľovi vykonávanie činnosti za účelom ochrany spoločnosti pred prípadnou ďalšou  trestnou činnosťou. Pre jeho uloženie sa  nevyžadujú žiadne špeciálne podmienky okrem všeobecných zásad vyjadrených v § 34 ods. 1 Trestného zákona(5).

Predstava, že vodič, ktorému zakážeme riadiť vozidlo, sa stane lepším vodičom len preto lebo dva roky nešoféroval, mi nepríde správna.

Som toho názoru, že pokiaľ niekto v dôsledku nedbanlivosti, nepozornosti alebo slabej zručnosti, spôsobil dopravnú nehodu, mal by mu byť skôr uložený iný trest alebo povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

V uvedenejsúvislosti som uvažovala o nahradení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, peňažným trestom.

Podpornou argumentáciou pre uloženie peňažného trestu  namiesto trestu zákazu činnosti vo vyššie uvedenom zmysle je,  že pri zákaze činnosti reálne hrozí, že štát bude  musieť vynakladať prostriedky na zabezpečenie podpory páchateľa v nezamestnanosti. Pri peňažnom treste si  štát  zachováva  príjem z daní a odvodov, ale aj zo samotného peňažného trestu, pretože podľa § 57 ods.2 Trestného zákona takto uhradená suma pripadá štátu(6).

Peňažný trest predstavuje alternatívny trest. Podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona sú kritéria pre jeho uloženie vymedzené tým, že ide o prečin, v spomínaných skutkových podstatách spáchaný z nedbanlivosti, ktorého  horná hranica trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti TZ neprevyšuje päť rokov a zároveň tomu nebráni povaha spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa. Vychádzajúc z toho, že ustanovenie § 56 ods. 2 Trestného zákona stanovuje možnosť uložiť peňažný trest v prípade, ak súd neukladá trest odňatia slobody (7), ponúka sa otázka, či trest odňatia slobody s podmienečným odkladom nebráni uloženiu peňažného trestu podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona a môže tvoriť  alternatívu  trestu zákazu činnosti podľa § 61 Trestného zákona (8).

Vo všeobecnosti  sú alternatívne tresty, a teda aj peňažný trest, považované  za moderné a  efektívne nástroje restoratívnej trestnej justície.Z definície alternatívneho trestu vyplýva, že ide o:“(...)tresty, ktoré bez toho aby boli spojené s odňatím slobody, zaručujú splnenie účelu trestu rovnako, ako keby bol na odsúdenom vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody.“ (9)

Zo všetkých trestov uvedených v Trestnom zákone sa v širšom slova zmysle považujú za alternatívne trest domáceho väzenia(§53 TZ), trest povinnej práce (§ 54-55 TZ), peňažný trest(§56-57 TZ), podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody(§49-50 TZ) a podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom a trest zákazu účasti na verejných podujatiach (§62a TZ).

Pokiaľ by sme prijali, že „trest s podmienečným odkladom“ je inou sankciou ako trest odňatia slobody a patrí do skupiny alternatívnych trestov, boli by podľa môjho názoru,  splnené podmienky na uloženie peňažného trestu namiesto trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po stanovenú dobu. V takom prípade, by bolo následne  možné, na posilnenie výchovnej, ale aj  individuálnej a generálnej prevencie a zároveň za  splnenia represívnej funkcie  trestu, uložiť popri treste odňatia slobody s podmienečným odkladom aj primeraný peňažný trest ako alternatívu k trestu zákazu činnosti podľa § 61 Trestného zákona. Jeho uloženie, by vzhľadom na úpravu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemalo  spôsobovať problémy s náhradou škody.

Tento názor podporuje nedávno zverejnené rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu, v trestnej veci vedenej proti exšéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu, ktorému súd uložil  za korupciu (úmyselný trestný čin) úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou lehotou päť rokov. Okrem trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom súd uložil menovanému páchateľovi aj  peňažný trest vo výške 202 000 eur. Pre prípad jeho nezaplatenia stanovil  náhradný trojročný trest väzenia (10).

V uvedenej veci súd uložil peňažný trest popri treste odňatia slobody s podmienečným odkladom, pri súčasnom vyslovení zákazu činností a presne vymedzenými obmedzeniami a zákazmi.

V spomenutom  prípade ŠTS uložil páchateľovi peňažný trest podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona za úmyselný trestný čin, pri ktorom získal  majetkový prospech, bez uloženia trestu odňatia slobody, napriek tomu, že primárne v ustanovení §56 ods.1 Trestného zákona sa uložením peňažného trestu sleduje sprísnenie postihu páchateľa tým, že musí v podobe peňažného trestu zaplatiť za získaný majetkový prospech. Jeho cieľom nie je  nahradiť trest odňatia slobody, ale sprísniť sankciu o peňažný trest.

Spomenutý príklad  som uviedla napriek tomu, že východiskové kritéria (úmyselný, nedbanlivostnýtrestný čin, získaný majetkový prospech,  zločin, prečin a podobne) sú odlišné a to len ako dôkaz toho, že   kombinácia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom a to či s probačným alebo bez probačného dohľadu, je v zásade možná.

Samozrejme, že pri uložení peňažného trestu namiesto trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, je dôležité aj rozhodnutie o náhradnom treste, ktorým je trest odňatia slobody (najviac na päť rokov), a to pre prípad, že by peňažný trest nebol riadne a včas zaplatený.

Akby sme trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, prípadne aj  s probačným dohľadom nepovažovali za alternatívny trest, bolo by možné peňažným trestom podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona postihnúť páchateľa za nedbanlivostný trestný čin spáchaný podľa § 149 ods. 1, ods. 2 § 157 ods.1, ods. 2,  § 158  Trestného zákona, bez ďalšieho uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom a bez uloženia trestu zákazu činnosti podľa § 61 Trestného zákona.

Súčasné rozpätie peňažného trestu od 160 eur do 331 930 eur dáva konajúcim súdom dostatočne veľký priestor pre individualizáciu trestu, v rámci ktorej môžu stanoviť jeho výšku primerane od  všetkých  existujúcich  a rozhodujúcich faktorov.  Obligatórne musí súd prihliadať na osobné a majetkové pomery páchateľa, ktoré sa v uvedenom zmysle, stávajú určujúcim faktorom.

„Osobnými pomermi z hľadiska ukladania peňažného trestu sa rozumejú najmä vek páchateľa, rodinné pomery, zdravotný stav, povolanie, pracovná kvalifikácia, možnosť pracovného uplatnenia v danom čase a mieste a pod.

Majetkové pomery zahŕňajú stav všetkého páchateľovho majetku (aktíva aj pasíva) a zárobkové pomery páchateľa, čo sú zdroje, z ktorých možno peňažný trest realizovať. Okrem hodnoty a štruktúry majetku páchateľabudú mať teda význam aj páchateľove záväzky (napr. rozsah vyživovacej povinnosti, povinnosti nahradiť škodu, splátky pôžičiek a úverov a pod.“ (11)

Záverom si dovoľujem vysloviť názor, že v niektorých prípadoch, kedy vyslovením zákazu viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu je páchateľ ohrozený stratou zamestnania alebo podnikateľskej činnosti by  primeraný peňažný trest  mohol predstavovať adekvátnu alternatívu k trestu zákazu činnosti ukladanému podľa § 61 Trestného zákona.

 

 

(1)   § 149 ods. 1, ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona:“Kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania, alebo

b) na chránenej osobe.“

(2)   §157 ods. 1, ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona:“ Kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)závažnejším spôsobom konania, alebo

b) chránenej osobe“

(3)   §158 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona:“ Kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“

(4)   § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. Z. o povinnom zmluvnom poistení:“ Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu

a)škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b)škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c)účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,

d)ušlého zisku.“

(5)   § 34 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona: „Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou“.

(6)   § 57 ods.2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona: „Zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu“.

(7)   § 56 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona:“ Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.“

(8)   § 61 ods. 1zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona:“ Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis“.

(9)   IVOR, J. a kol.: Trestné právo hmotné. (Druhé, doplnené a prepracované vydanie). Bratislava: IuraEdition, 2010. ISBN 978-80-8078-308-2.

(10) ZDROJ NOVINY.SK/TV JOJ, autor Viktória Némethová, publikované  9.2.2023

(11) Trestný zákon I, 1. vydanie, 2010: L. Tobiášová , Komentár k § 56 ods.2

 

 

Diskusia