Súdna sieň alebo javisko? Predstavenie verzus spravodlivý proces

 

Mgr. Erika Krutková, vyšší súdny úradník, Špecializovaný trestný súd

Súdna sieň alebo javisko? Predstavenie verzus spravodlivý proces[1]

Dňa 13.11.2015 deväť teroristov uskutočnilo sériu útokov po celom Paríži vrátane útokov na štadióne Stade de France, v kaviarňach a divadle Bataclan, pričom zabili 130 ľudí a viac ako 400 zranili. Šesť rokov po najsmrteľnejšom útoku spáchanom v Európe Islamským štátom sa 08.09.2021 začal najväčší trestný proces v dejinách Francúzska pred osobitne zloženým senátom, ktorý tvoria profesionálni sudcovia, a nie laická porota.

Očakáva sa, že tento proces, na ktorom sa zúčastňuje dvadsať obžalovaných, viac ako 300 právnikov, 1800 civilných účastníkov a milión strán dokumentov, potrvá do júna 2023. Salah Abdeslam, jediný žijúci páchateľ útokov v Paríži, je súdený za zločinné spolčenie teroristickej povahy, vraždu a pokus o vraždu v zločineckej skupine v súvislosti s teroristickou organizáciou. Pôvodne údajne plánoval spolu s ďalšími šiestimi útočníkmi vykonať samovražedný útok, ale neuskutočnil ho. Trinásť ďalších obžalovaných prítomných na súdnom pojednávaní je obžalovaných zo spoluúčasti na vraždách alebo zo zločinného spolčenia teroristickej povahy. Posledných šesť obžalovaných je súdených v neprítomnosti: piati z nich sú podozriví velitelia alebo výrobcovia bômb, ktorí sú považovaní za mŕtvych, ako aj Ahmed Dahmani, belgicko-marocký podozrivý logistik parížskej bunky, ktorý si v súčasnosti odpykáva trest odňatia slobody v Turecku, pričom turecké orgány ho odmietli vydať na súdny proces.

Terorizmus je formou politického divadla, v ktorom činy teroristov odhaľujú ich predstavy o (ne)spravodlivosti, čo dodáva súdnym procesom s teroristami politický rozmer. V priebehu tohto súdneho procesu sa objavujú divadelné prvky v úlohách každého zúčastneného aktéra, ktorý divákom v súdnej sieni aj mimo nej rozpráva konkurenčné príbehy o terore a (ne)spravodlivosti. Vzhľadom na to, že procesy s terorizmom sa môžu stať politickou arénou využívanou rôznymi stranami, tento náhľad skúma spôsoby, akými môže vystupovanie jednotlivých aktérov v súdnej sieni prebiehajúceho parížskeho procesu ovplyvniť právo obžalovaných na spravodlivý proces, ako aj prístup civilných strán k spravodlivosti.

Právo na spravodlivý proces

Právo na spravodlivý proces je základným právom chráneným Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, ktoré zabezpečujú, aby osoby zapojené do právnych sporov boli prejednávané v spravodlivom procese. Toto právo má niekoľko zložiek, najmä právo byť súdený nezávislým a nestranným súdom, právo byť považovaný za nevinného, kým sa nepreukáže jeho vina, a právo každej strany na účinnú obhajobu a rovnosť zbraní (čo si vyžaduje spravodlivú rovnováhu medzi stranami, najmä pokiaľ ide o ich možnosti predvolať a vypočuť svedkov). Francúzsko tieto záruky spravodlivého súdneho procesu premietlo do svojich vnútroštátnych právnych predpisov vrátane Deklarácie práv človeka a občana a Trestného poriadku a je tiež viazané Európskym dohovorom o ľudských právach (EDĽP), ktorý ďalej chráni právo na spravodlivý proces.

Francúzsko umožňuje, aby sa v prípade neprítomnosti obžalovaného bez riadneho ospravedlnenia na začiatku pojednávania rozhodlo rozsudkom pre zmeškanie, ako je to v prípade šiestich obžalovaných v tomto prípade. Väčšina krajín a medzinárodných súdov zakazuje konanie v neprítomnosti vzhľadom na možné porušenie práva obžalovaného byť prítomný na súdnom konaní a spochybniť obžalobu proti nemu. Toto právo však nie je absolútne a konanie v neprítomnosti môžu zabrániť nekonečným prieťahy v súdnom konaní, ktoré by mali negatívny vplyv na obete a výkon spravodlivosti. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva poskytuje potrebné záruky, ktoré boli zakotvené vo francúzskom práve s cieľom zabezpečiť spravodlivosť takýchto procesov vrátane toho, že obžalovaný by mal byť informovaný o konaní, mal by byť právne zastúpený a mal by mať automatické právo na opätovné prejednaniev jeho prítomnosti, nie však na odvolanie.

Naratív nespravodlivosti

Prvou stratégiou, ktorú môžu obžalovaní z terorizmu v súdnom procese prijať, je predstaviť sa ako mučeníci, s ktorými výkonná a súdna moc zaobchádza nespravodlivo. Obžalovaní sa tak na súde často sťažujú na podmienky svojho uväznenia. Vodcovia Frakcie Červenej armády súdení v Nemecku v rokoch 1975 až 1977 tak robili s cieľom získať si empatiu ľavice a nedávno sa na podmienky vo väzení sťažoval Anders Breivik. V prvý deň súdneho procesu sa Abdeslam sťažoval, že s obžalovanými sa vo väzení zaobchádza „ako so psami“. Túto stratégiu si osvojili aj ďalší obžalovaní a diskutovali o svojej samotke a nedostatočnej zdravotnej starostlivosti vo väzení.

Rovnakým spôsobom môžu obžalovaní z terorizmu spochybňovať legitímnosť justičného systému a snažiť sa zdiskreditovať súdny proces ako nespravodlivý. Člen al-Káidy Zacarias Moussaoui najmä kričal na sudcov v Spojených štátoch, že jeho proces bol „cirkus“, a obžalovaný v holandskom prípade Hofstad vyhlásil, že šaría je jediný právny systém, ktorý uznávajú. V prvých dňoch procesu Abdeslam podobne povedal sudcom: „hovoríte, že sme považovaní za nevinných, ale my sme už odsúdení, aj keď neuznávam vašu spravodlivosť“. Nedávno Osama Krayem a Mohamed Bakkali odmietli odpovedať na otázky a vyhlásili, že súdny proces bol „ilúziou" spravodlivosti a že nič, čo by mohli povedať, by nezmenilo ich rozsudok. Krayem sa dokonca odmietol dostaviť na svoj vlastný výsluch pred upozornením predsedu súdu, že je povinný byť prítomný. Právnici civilnej strany kritizovali rozhodnutie obžalovaných mlčať a obhajovali právo obetí vypočuť si výpovede obžalovaných. Mohamed Abrini, Sofien Ayari, Abdeslam, Bakkali a Krayem sa tiež úplne odmietli dostaviť na súdny proces na znak protestu proti používaniu anonymných svedeckých výpovedí v procese.

Súdny proces ako platforma pre propagandu

S cieľom zabrániť tomu, aby sa procesy s teroristami zmenili na politické „predstavenia“, bývalý viceprezident Spojených štátov Dick Cheney bol proti súdeniu teroristov pred všeobecnými súdmi, pretože sa obával, že by im to poskytlo pódium na šírenie ich ideológie. Táto obava sa niekedy naplnila pri súdnych procesoch s teroristami na celom svete, ako napríklad v prípade Breivika, ktorý spáchal útoky v Nórsku práve s úmyslom propagovať svoje násilné extrémistické myšlienky počas súdneho procesu. Obavy, že obžalovaní v parížskom procese využijú súdny proces na to, aby slúžil ich náboženskému presvedčeniu, vyjadrili aj médiá a obete. Táto obava sa zhmotnila hneď na začiatku, keďže sa zdalo, že Abdeslam využíva súdnu sieň ako platformu na propagandu Islamského štátu. Takto Abdeslam hneď v prvý deň na otázku o svojej profesii odpovedal: „Zanechal som akékoľvek povolanie, aby som sa stal bojovníkom Islamského štátu“. Neskôr vyjadril svoj súhlas s ich ideálmi, ktorými sú nastolenie islamského poriadku a zotročenie menšín a poprel masakru jezídov. Abrini tiež prejavil svoju radikalizáciu, keď potvrdil, že „božské právo šaría je nad právom ľudí“ a že islam, ako ho učil prorok, je nezlučiteľný s demokraciou.

Okrem toho sa Abdeslam počas procesu niekoľkokrát snažil ospravedlniť útoky provokatívnymi vyhláseniami. Tvrdil, že teroristi boli jeho „bratia“ a že útoky schvaľoval len vtedy, ak boli zasadené do kontextu francúzskych intervencií v Iraku a Sýrii proti „moslimom“. Toto ospravedlnenie je úplne rovnaké ako to, ktoré tvrdili teroristi, ktorí zaútočili 13.11.2015 v Bataclane a Abrini ho uviedol aj na súde. Ďalej, keď Abdeslam čelil moslimským civilným stranám na lavici obžalovaných, ubezpečil ich, že útoky na moslimov „neboli ich zámerom“, keďže ich cieľom boli len „neveriaci“.

Preto sa zdá, že túto druhú stratégiu využívania súdneho procesu ako javiska na propagandu pri rozprávaní o vnímaní nespravodlivosti, ktorú utrpeli v rukách Francúzska, si osvojili len Abdeslam a Abrini.

Zneužitie práva byť vypočutý? Limity práva na spravodlivý proces

Mohli by sme si položiť otázku, či tieto provokatívne vyhlásenia nepredstavujú zneužitie práva obžalovaných byť vypočutý a byť prítomný na súdnom konaní, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces. Správanie obžalovaných v súdnej sieni by sa totiž miestami dalo kvalifikovať ako provokatívne a rušivé, keďže zasahovalo do konania viacerými spôsobmi: nerešpektovaním sudcov; odmietaním postupovať v súlade s procesnými pravidlami konania a politickými prejavmi namiesto odpovedí na otázky; pokrikovaním z lavice obžalovaných a prerušovaním civilných účastníkov. Právo byť vypočutý nie je absolútne a zasahovanie do výkonu spravodlivosti je podľa francúzskeho trestného práva trestným činom, za ktorý hrozia dva roky väzenia. Okrem toho, vyjadrenia Abdeslama a Abriniho by sa podľa francúzskeho práva mohli niekedy rovnať ospravedlneniu za terorizmus. Abdeslamove komentáre očierňujúce nemoslimov by mohli predstavovať podnecovanie k nenávisti, násiliu alebo diskriminácii na základe náboženstva, čo je tiež trestný čin podľa francúzskeho práva. Zdá sa teda, že niektoríobžalovaní môžu narúšať právny štát a výkon spravodlivosti tým, že zneužívajú svoje práva na spravodlivý proces, najmä právo byť vypočutý.

Úloha médií

Keďže záznamy z prebiehajúceho súdneho konania sa podľa francúzskych právnych predpisov nebudú voľne vysielať verejnosti päťdesiat rokov, verejnosť sa spolieha na správy o konaní, ktoré prinášajú médiá. Súdne procesy týkajúce sa terorizmu sú často veľmi spolitizované, keďže verejnosť má pocit, že je zainteresovaná na rozsudku, čo môže viesť k tomu, že niektoré médiá dramatizujú slová a činy obžalovaných s cieľom ovplyvniť verejnú mienku. Zúrivá tlačová kampaň proti obžalovaným môže ovplyvniť spravodlivosť súdneho konania. Prípad Kyle Ritten house 2021 v Spojených štátoch zobrazil spôsoby, akými môžu médiá na rôznych koncoch politického spektra informovať o skutočnostiach extrémne odlišným spôsobom, čo niekedy narúša prezumpciu neviny obžalovaného v očiach verejnosti.

Rastú aj obavy, že médiá poskytujú obžalovaným z terorizmu platformu na šírenie nenávisti. Obavu, aby sa tomu zabránilo a zároveň sa o konaní informovalo presne, vyjadrili médiá najmä v prípade Brentona Tarranta. Podobne aj v súčasnom parížskom procese médiá vo veľkej miere pokrývali každé slovo a postoj obžalovaných v procese. Niektorí kritizovali tento postoj médií, pretože obžalovaným, najmä Abdeslamovi, poskytuje väčšiu platformu na inšpirovanie ostatných. Preto sa viedli diskusie o rovnováhe medzi povinnosťou a slobodou tlače informovať verejnosť a etickými normami pri tejto činnosti bez toho, aby sa obžalovaným poskytlo viac priestoru. Podobne a paradoxne boli v tomto diele prerozprávané a odvysielané presné slová obžalovaných s cieľom analyzovať ich vystúpenie na súde.

Vystúpenie civilných účastníkov

Tohto súdneho procesu sa zúčastňuje približne 1800 civilných strán vrátane stoviek osôb, ktoré boli pri útokoch zranené, a rodín zosnulých. Podľa francúzskeho práva majú civilné strany postavenie obete (musia teda utrpieť škodu spôsobenú trestným činom) a požadujú náhradu škody, hoci v súdnych konaniach týkajúcich sa terorizmu súd sám nemôže nariadiť náhradu škody. Civilné strany môžu mať v súdnom konaní pomoc alebo právne zastúpenie, majú právo vstúpiť do konania a urobiť pred súdom vyhlásenie o škode, ktorá im bola spôsobená trestným činom (hoci nie ako svedkovia). Právni zástupcovia civilných strán môžu počas celého súdneho konania klásť otázky svedkom a obžalovaným. Súdne procesy týkajúce sa terorizmu ponúkajú obetiam a ich rodinám priestor na vypočutie a konfrontáciu s páchateľmi. V súčasnom súdnom procese v súvislosti s parížskymi útokmi civilné strany tlmočili svoju potrebu vytvoriť kolektívny príbeh, spoločné dedičstvo zdieľané so širšou verejnosťou, aby sa ako národ posunuli vpred, čím sa pridržiavajú ideálov prechodovej spravodlivosti (transitionaljustice)[2]. Niektoré obete chceli svedčiť, aby hrdo propagovali francúzske „neveriace“ hodnoty slobody, rovnosti a bratstva ako „protipól fanatizmu“. Okrem toho mnohé obete ocenili skutočnosť, že obžalovaní boli súdení v demokratickom a spravodlivom procese. Cieľom väčšiny obetí, najmä moslimského vierovyznania, bolo spochybniť presvedčenie a zradikalizovaný islam obžalovaných. Preto väčšina civilných strán v tomto súdnom procese prijala stratégiu ponúknuť protipríbeh, v ktorom sa obžalovaným aj divákom vyrozpráva hrôza a nespravodlivosť teroristického útoku a radikalizované myšlienky obžalovaných sa konfrontujú s demokratickými hodnotami a ideálmi. Niektoré civilné strany mohli podobne využiť a niekedy aj zneužiť svoje právo na vypočutie tým, že išli ďalej než len k prerozprávaniu škôd spôsobených útokom. Predsedajúci sudca Jean-Louis Périès neváhal prerušovať niektoré civilné strany tým, že im pripomenul prezumpciu neviny, zásadu kontradiktórnosti a to, že obete by sa mali obracať na súd skôr ako obžalovaní.

Obavy o spravodlivý proces

Od začiatku procesu obhajoba pri viacerých príležitostiach vyjadrila obavy zo spravodlivého procesu. Obhajcovia spochybňovali najmä načasovanie výpovedí. V prípadoch, ako je tento historický proces s veľkým počtom civilných účastníkov, musí byť ich právo na vypočutie v rovnováhe s právom obžalovaných na vypočutie v primeranej lehote a s rovnosťou zbraní, ktorá je obsiahnutá v práve na spravodlivý proces. Hoci časový harmonogram výsluchu obžalovaných nie je vo francúzskom práve kodifikovaný a predseda súdu môže slobodne rozhodnúť o poradí, vo všeobecnosti sú obžalovaní vypočutí na začiatku súdneho konania. V súčasnom procese vyšetrovatelia, znalci, svedkovia a civilné strany vypovedali na začiatku procesu viac ako päť týždňov, zatiaľ čo predbežné výsluchy všetkých štrnástich obžalovaných trvali len štyri dni. Prvé výsluchy obžalovaných týkajúce sa podstaty veci sa uskutočnili až po januári 2022, teda viac ako tri mesiace po začiatku procesu a dva mesiace po výpovediach civilných strán. Podobne aj obhajcovia odsúdili nerovnováhu medzi časom, ktorý bol poskytnutý na otázky obžaloby a právnikov civilných strán, vzhľadom na veľký počet obetí. Možno tvrdiť, že táto nerovnováha medzi civilnými stranami a obžalovanými bráni obžalovaným účinne prezentovať svoju verziu prípadu a ich právo na včasné rozhodnutie.

Okrem toho obhajoba, niekedy podporovaná obžalobou, vyjadrila obavy týkajúce sa prípustnosti, dôveryhodnosti a spoľahlivosti dôkazov. Pokiaľ ide o svedecké výpovede, kritizovali najmä rozhodnutie anonymizovať výpovede belgických policajtov v parížskom procese, ku ktorému došlo na poslednú chvíľu. Obhajoba spochybnila najmä slobodu policajtov vypovedať, keďže títo vypovedali prostredníctvom videospojenia za prítomnosti belgických prokurátorov a sudcov, a vyjadrila poľutovanie nad tým, že ich predseda súdu cenzúroval pri krížovom výsluchu. Podobne obhajoba odsúdila neprítomnosť belgickej sudkyne, na ktorú sa odvolávala Bakkaliho obhajoba a ktorá sa na poslednú chvíľu rozhodla vyhradiť si svoje vysvetlenia pre súdny proces v prípade bruselských útokov. Napokon obhajoba, niekedy podporovaná právnikmi civilných strán, spochybnila prípustnosť propagandistického videozáznamu z bojiska, na ktorom sa objavil MuhammadUsman, a dôkazov zhromaždených väzenskou službou počas čakania obžalovaného na súdny proces ako dôkazov. Súd ich však pripustil ako dôkaz s výhradou ich preskúmania počas kontradiktórnej rozpravy.

Úloha súdu

Súdy majú povinnosť vykonávať spravodlivosť férovým a nestranným spôsobom. Na tento účel si sudcovia disponujú nástrojmi na zabezpečenie riadneho výkonu spravodlivosti. Po prvé, súd môže vziať slovo obžalovaným, ktorí narúčajú priebeh konania. Občania v demokratickej spoločnosti, akou je Francúzsko, môžu slobodne vyjadrovať nesúhlasné názory na výkonnú a súdnu moc, avšak v určitých prípadoch, keď sa toto právo zneužíva na narušenie súdnych procesov a ohrozenie integrity konania, môže byť toto právo obmedzené. Samotný ESĽP stanovuje obmedzenia slobody prejavu s cieľom zachovať autoritu a nestrannosť súdnictva. Sudcovia tak môžu obžalovaným, ktorí narúšajú priebeh pojednávania, udeliť varovanie, že ich budúce prejavy môžu viesť k vykázaniu zo súdnej siene. Medzinárodné súdy stanovujú, že vykázanie obžalovaného zo súdnej siene môže byť nariadené za výnimočných okolností v prípade pretrvávajúceho rušivého správania, pričom toto správanie sa chápe ako implicitné vzdanie sa práva byť prítomný na súdnom konaní. Často je však vhodnejšie, aby sa obžalovaní zúčastnili na celom súdnom konaní, aby sa zabezpečilo ich právo byť prítomný na súdnom konaní, s výnimkou prípadov, keď by vykázanie jednoznačne podporilo výkon spravodlivosti a práva obetí. Vzhľadom na ich rušivý postoj sudca Périès niekoľkokrát pohrozil Abdeslamovi a Abrinimu, že ich vykáže zo súdnej siene za pohŕdanie súdom. Po druhé, francúzski sudcovia môžu nariadiť, aby obžalovaného predviedli, ako Périès varoval Krayema, že to urobí v deň jeho výsluchu.

Okrem toho môžu francúzske súdy stanovením rozpisu pojednávania určiť, ako najlepšie rozdeliť čas pre civilné strany a obžalovaných, a tak zabezpečiť rovnosť zbraní. S tým istým cieľom môže súd v prípadoch, keď sa citovaní svedkovia nedostavia bez oprávneného dôvodu, nariadiť, aby ich polícia predviedla na súd (hoci sa to nevzťahuje na zahraničných svedkov), alebo môže odročiť vec a môže im uložiť pokutu až do výšky 3750 eur. V tomto prípade ide o to, či je legitímne želanie belgickej sudkyne vyhradiť si informácie pre belgické súdne konanie vzhľadom na možné procesné pochybenia, čo sa súd rozhodol neskôr ďalej posúdiť. Obhajoba upozornila, že ak belgická sudkyňa nebude vypovedať, požiada o odročenie procesu, keďže ju považuje za kľúčového svedka.

Záver

V prebiehajúcich parížskych súdnych procesoch v súvislosti s útokom z 13.11.2015 prijali rôzni aktéri javiskové stratégie, aby sa so širšou verejnosťou podelili o svoje odlišné vnímanie (ne)spravodlivosti. Predseda senátu v tomto procese zatiaľ dokázal vybalansovať napätie medzi ochranou práva obžalovaných na spravodlivý proces a zabránením ich zneužitiu. V súdnych procesoch s terorizmom takéhoto rozsahu sa výnimočná závažnosť trestných činov nesmie používať ako ospravedlnenie na bagatelizovanie obáv súvisiacich s prípustnosťou dôkazov a právom obžalovaných byť vypočutí rovnakým spôsobom ako civilné strany. Naopak, je nevyhnutné zachovávať zásady právneho štátu aj v procesoch týkajúcich sa terorizmu, v ktorých môžu obžalovaní zásadne odporovať týmto zásadám.

 

Diskusia