Špecifiká obhajoby konopných väzňov

JUDr. Igor Ribár, advokát

                                      Špecifiká obhajoby konopných väzňov

Problematika trestania za pestovanie, prechovávanie a predaj rastliny rodu Cannabis (konopa) je pomerné stále živou témou. Z dôvodu nedostatočnej legislatívy a silnej politizácie témy sa vytvorili aj v rámci trestnoprávneho procesu úzusy a postupy, ktorých tolerovanie v právnom štáte nie je prípustné. Cieľom mini série článkov na danú tému je vykonať podrobnú analýza súčasného stavu a prezentovať aktuálne vedecké poznatky.

Nedostatky znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru

Z poznatkov aplikačnej praxe je možné identifikovať, že stále veľká časť námietok obhajoby smeruje k záverom znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru (ďalej len „KEÚ PZ“) Nie všetky sú relevantné, preto je úlohou obhajoby adekvátne zdôvodniť svoju námietku. Právna argumentácia by nemala mať charakter pleonazmov a všeobecných konštatácií.

Jednou pomerne z novších námietok, ktoré sa objavujú, je námietka, že znalecký posudok KEUPZ, ktorý sa predkladá v konaní, bol vyhotovený v rozpore so zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o znalcoch“). Podľa § 17 ods. 4 Zákona o znalcoch písomné vyhotovenie znaleckého posudku okrem iného obsahuje „prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku“. Podľa § 17 ods. 5 Zákona o znalcoch: „.... V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu; v takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný. Rozsiahle podklady možno uložiť na prenosný nosič dát, ktorý je súčasťou znaleckého posudku; to neplatí pre znalecký posudok podaný v elektronickej podobe.“ Podľa § § 18 ods. 1: „ Na vykonanie ostatných úkonov znaleckej činnosti sa primerane použije ustanovenie § 17 ods. 5. V každom znaleckom úkone musí byť odôvodnený postup a musí byť zabezpečená jeho preskúmateľnosť.“

KEU PZ v súčasnosti predkladá do spisu len tzv. popisnú, niekoľko stranovú (v rozsahu cca 10 strán), záverečnú časť znaleckého posudku bez príloh. Pri výsluchu pracovníkov KEUPZ je možné si všimnúť, že posudok ktorý oboznamujú pracovníci v rámci výsluchu ma rozsah vyše 100 strán. K danej časti posudku ale obhajoba ani súd nemá prístup, nakoľko KEUPZ to nesprístupňuje ani na osobitú žiadosť.

Je potrebné si uvedomiť, že merania vykonávané zo strany KEU PZ niesú 100 %-né. Napríklad pri metóde na kvantitatívne stanovenie Δ9-tetrahydrokanabinolu to nie je ani fyzikálne možné. Znalecký posudok je len interpretáciou viacerých zistení z viacerých meraní, a síce, že obsahom posudku predloženého v konaní sú len pravdepodobnostné, priemerné hodnoty z meraní a nie primárne údaje. Preto je dôležité dať obhajobe možnosť preveriť dané merania. Obhajoba by mal mať možnosť vykonať v prípade potreby kontrolný znalecký posudok alebo aspoň si overiť postup správnosti pracovníka KEUPZ. Nie je vhodné aby obhajoba interpretovala správnosť/ nesprávnosť napríklad aplikovaných postupov analytickej chémie, preto je potrebné si pribrať napríklad znalca z odboru analytickej chémie, toxikológie. Pri predložení primárneho posudku KEUPZ iným znalcom prvá otázka na obhajobu bude : Kde je ostatná časť posudku? Znalecký posudok KEUPZ je obťažne preskúmateľný, čoho hlavnou príčinou sú absentujúce primárne údaje. Na reprodukciu výsledkov by boli potrebné hmotnosti vzoriek použitých na extrakciu, objem extrakčného činidla a výsledný objem extraktu, kalibračná závislosť, veľkosť plochy vnútorného štandardu a veľkosť plochy sledovanej látky – tetrahydrokanabinolu (THC) resp. iných kanabinoidov. Tieto ale aj iné údaje sú súčasťou chromatográmov, záväzných pracovných inštrukcií KEUPZ, štandardizovaných pracovných postupov KEUPZ, záznamov o odchýlkach merania, fotodokumentácie atď. ktoré dokumenty sú súčasťou celé posudku KEUPZ, ktorý ale KEUPZ nepredkladá do spisu.

V rámci praxe sa stretávame s postupom pracovníkov KEUPZ kedy odmietajú predložiť predmetnú dokumentácií, a to z rôznych dôvodov, pričom až na vyžiadanie súdu je KEUPZ ochotné poskytnúť niektoré údaje. Postup KEUPZ je mimoriadne netransparentný. Bez predloženie týchto údajov obhajobe, súdu je potrebné označiť posudok KEU PZ za nepreskúmateľný. Takýto nekompletný znalecký posudok je preto potrebné označiť za posudok vyhotovený v rozpore so zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.[1]

Nesprávne určenie hmotnosti návykových látok

Jednou z ďalších frekventovaných námietok je to , že zhotoviteľ znaleckého posudku pri príprave rastlinného materiálu neodstraňuje z rastlinného materiálu tzv. neupotrebiteľné časti rastlín. Zákon ale danú problematiku nerieši. Zo záväznej pracovnej inštrukcie ZPI-CH-061-A/2019 (s. 3) vyplýva, že zhotoviteľ posudku má odstraňovať nepoužiteľnú časť na výhonku marihuany (stonky) a osobitne sa odváži upotrebiteľný a neupotrebiteľný materiál. V tom smere odkazujeme na POUŽÍVATEĽSKÁ PRÍRUČKA PRE ŠTÁTNE LABORATÓRIÁ NA ANALÝZU DROG od United Nations Office on Drugs and Crime ďalej len „UNODOC „ [2](Na predmetný dokument odkazuje napr. aj štandardizovaný pracovný postup KEUPZ ŠPP-CH-232-A/2013 ako východiskový dokument pre vnútorné štandardy KEUPZ). V zmysle daného dokumentu na s.14 sa explicitne uvádza, že obsah THC v stonkách je na úrovni 0,1 – 0,3 % a v listoch na úrovni 1 – 2 % THC. Je tak možné ustáliť, že v stonkách a listoch je obsah koncentrácie THC pod 2 %, t.j. ide o materiál ktorý nie je návykovou látkou ani podľa KEUPZ a ani podľa slovenskej súdnej praxe, nakoľko obsah konkrécie THC v týchto častiach rastlín je do 2 % THC. Dané reflektuje aj Dohovor OSN o návykových látkach[3]. Znenie dohovoru bolo uverejnené v zbierke zákona vyhláškou ministra zahraničných vecí o Jednotnom dohovore o omamných látkach č. 47/1965 Zb. Tento dohovor definuje konope (canabis) ako návykovú látku. Pričom výraz konope (canabis) je v čl.1 definovaný nasledovne: „Výraz „konope“ označuje kvitnúci alebo plodonosný vrcholček rastliny konopy (s výnimkou semien a listov, ktoré nemajú vrcholčeky)[4], z ktorého živica nebola vylúčená, bez ohľadu na jeho použitie.“

Tu je potrebné upozorniť, že zákon o omamných látkach 139/1998 Z.z. neponúka bližšiu definíciu pojmu Rastlina rodu Cannabis (konopa). Zákon jedine uvádza, že návykovou látkou nie sú semena rastlín. To ktorá časť rastliny konopa bude použitá na forenznú analýzu je na úvahe KEUPZ. Ako sme uviedli podľa záväznej pracovnej inštrukcii ZPI-CH-061-A/2019 (s. 3), KEUPZ považuje listy za upotrebiteľný materiál a stonky za neupotrebiteľný materiál. Tuto treba upozorniť, že danú inštrukciu pracovnici aplikuje prevažne len ak analyzujú živé rastliny, pričom ani v danom prípade neodstraňujú všetky stonky. Pri vysušených rastlinách sa odvolávajú na absenciu pracovnej inštrukcie a niekedy do obsah sušiny zaratúvajú všetky časti rastliny, z dôvodu, že množstvo THC zostáva rovnaké, po analýze, nakoľko dané časti rastlín nezvyšujú hmotnosť THC. Takýmto spôsobom sa síce znižuje koncentrácia THC (za predpokladu, že časti daných rastlín sa dostanú do analytickej vzorky, ale to rozoberieme v nasl. článkoch) ale zvyšuje sa hmotnosť sušiny .t.j. rozsah činu. Ide o metodologicky chybný prístup, ktorý má fatálne následne na určenie rozsahu skutku. Z trestnoprávneho hľadiska je hmotnosť THC dôležitá len pre účely stanovania hranice koncentrácie THC, rozsah činu sa určuje od celkovej hmotnosti sušiny.

Uvedená inštrukcia ZPI-CH-061-A/2019 je tak v tom smere v rozpore s Dohovorom OSN o návykových látkach a vyššie uvedenú metodikou od UNODOC. Takýto pracovný postup je nesprávny, nakoľko spôsobuje bezdôvodné navyšovanie rozsahu trestného činu o tie časti rastlín, ktoré nie sú návykovou latkou podľa dohovoru OSN (neohovoriac o tom, keď sa zhotoviteľ posudku sám rozhodne nerešpektovať ani uvedenú inštrukciu). Je neakceptovateľné, aby riaditeľ KEÚPZ zasahoval do dokazovania internými smernicami. Taktiež je neprípustné, aby sa pracovník KEUPZ vlastnými úvahami odchyľoval od metodík KEUPZ, prípadne od základných postupov analytickej chémie. Uvedené osoby nie sú orgánom činným v trestnom konaní a ani súd, aby určovali, čo a akým spôsobom bude zarátane do rozsahu činu (mutatis mutandis rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.To 11/2014 zo dňa 23.01.2014 a sp. zn. 4 To 44/2016), preto je potrebné označiť za neprijateľné postupy a interné smernice, ktoré bezdôvodne navyšujú rozsah činu.

Diskusia