Komu tým prospejete? - k rozhodnutiu krajského súdu o pozastavení výkonu advokácie

 

Mgr. Viktória Hellenbart, advokátka

     Komu tým prospejete?  - k rozhodnutiu krajského súdu o pozastavení výkonu advokácie

Dňa 10.6.2023 bol v Právnych listoch publikovaný Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/249/2022 zo dňa 30.03.2023 (ďalej v texte sa budem naň odvolávať ako na „rozsudok“),  v ktorom senát rozhodol o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory o pozastavení výkonu advokácie žalobkyni, advokátke, podľa § 71 odsek 1 písmeno b, v spojení s § 8 odsek 2 písmeno b) zákona číslo 586/2003 Z. z. o advokácii ( ďalej v texte ho budem označovať len ako „zákon o advokácii“).

http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a1241-pozastavenie-vykonu-advokacie-pre-zacatie-trestneho-stihania-advokata

Jedná sa o pozastavenie výkonu advokácie advokátovi z fakultatívnych dôvodov, ktoré sú uvedené v § 8 odsek 1 písmeno b) zákona o advokácii nasledovne „Komora môže pozastaviť výkon advokácie tomu, proti komu sa začalo trestné stíhanie za trestný čin do právoplatného rozhodnutia veci.“

Cieľom môjho príspevku je jednak krátko zareagovať na právny názor vyslovený senátom krajského súdu, pristaviť sa pri praxi Slovenskej advokátskej komory ( ďalej v texte budem označovať len ako „SAK“ alebo „komora“) pri rozhodovaní podľa § 8 odsek 2 zákona o advokácii aj s ohľadom na osobitné postavenie advokátov a advokácie v demokratickom právnom štáte,  a venovať sa  aj samotnej právnej úprave nielen v § 8 odsek 2, ale aj § 8 odsek 1 písmeno c) zákona o advokácii.

SAK je samosprávnou stavovskou organizáciou, ktorá je zriadená § 66 odsek 1 zákona o advokácii. Ako taká združuje všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov, vydáva v súlade so zákonom o advokácii predpisy komory záväzné pre všetkých advokátov pri výkone ich povolania, vykonáva svoje právomoci delegované na ňu zákonom o advokácii, medzi ktoré patrí aj rozhodovanie o pozastavení výkonu advokácie advokátovi, ktorý ja zapísaný do zoznamu advokátov.

V mene komory pri tomto rozhodovaní koná podľa § 71 odsek 1 písmeno b) zákona o advokácii koná predsedníctvo komory, ktoré sa skladá z 9 riadnych členov a 3 náhradníkov volených konferenciou advokátov. Rozhodovanie členov predsedníctva sa riadi interným predpisom komory, ktorým je Rokovací poriadok Slovenskej advokátskej komory prijatý Konferenciou advokátov 11.06.2021, ktoré sú prístupné na webovej stránke komory https://www.sak.sk/web/sk/cms/document/241.

Rozhodnutia predsedníctva komory, teda aj tie, kde sa rozhoduje podľa § 8 zákona o advokácii o pozastavení výkonu advokácie, sa prijímajú obyčajnou väčšinou prítomných riadnych členov predsedníctva, alebo za neprítomného člena hlasujúceho prítomného náhradníka.

Svoju úvahu začnem možno od „konca“ predznačenej analýzy, pri aktuálnej právnej úprave § 8 zákona o advokácii. Advokát plní pri výkone svojho povolania poslanie, ako je to výslovne uvedené v § 1 odsek 1 ) zákona o advokácii „Advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len „klient“) v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.“ Bližšie hodnotový rozmer a definíciu slova poslanie a jeho rozdiel od slova zamestnanie povolanie, môžeme vyvodiť aj z Preambuly Advokátskeho poriadku SAK, ako jej etického kódexu, ktorá znie

„V spoločnosti, kde úcta k demokracii a právu je jedným z najdôležitejších ústavných princípov, má advokát nezastupiteľné postavenie, pretože existencia slobodného a nezávislého advokátskeho povolania je základným prostriedkom ochrany ľudských práv a slobôd proti moci štátu. Advokát slúži spravodlivosti tým, že je povinný poskytovať právnu službu v súlade so zákonom pre tých, ktorí ho poverili obhajobou alebo právnym zastupovaním. Povinnosti advokáta vyplývajúce z výkonu povolania sa neobmedzujú len na povinnosti upravené zákonom. S výkonom povolania advokáta sa nerozlučne spájajú rozsiahle etické povinnosti voči klientom a voči súdom a orgánom, pred ktorými advokát presadzuje záujmy svojho klienta, alebo pred ktorými koná v jeho mene.“

Poslanie advokácie je súčasne aj naplnením jedného zo základných ľudských práv a slobôd  (nielen) občanov SR, uvedeného v druhej hlave, siedmom  oddiely ako  Právo na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré je podľa judikatúry ESĽP súčasťou práva garantovaného článkom 6 odsek 1 Dohovoru, ktoré sa premieta do článku 46 odsek 1 Ústavy SR, ako právo na spravodlivý súdny proces, v článku 47 odsek 2 Ústavy SR ako právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, za podmienok ustanovených zákonom. Tu možno poukázať ďalej na ustanovenie § 2 odsek 9 Trestného poriadku (  z. č. 301/2005 Z. z.) podľa ktorého každý, proti komu sa vedie trestné konanie má  právo na obhajobu. § 34 odsek 1 Trestného poriadku garantujúce obvinenému právo zvoliť si obhajcu, radiť sa s ním, byť vypočúvaný v jeho prítomnosti, hovoriť s ním bez prítomnosti tretej osoby, právo účasti obhajcu na všetkých úkonoch trestného konania  a ďalšie.

Možno spomenúť aj práva poškodeného podľa § 46 a nasledovné, ktoré môže realizovať prostredníctvom zvoleného zástupcu, alebo už aj opatrovníka z radov advokátov. Obdobne možno poukázať aj na ustanovenia Civilného sporového, mimosporového a  Správneho súdneho poriadku.

Ale vráťme sa k tomu, že samotný  zákon o advokácii definuje výkon povolania advokáta ako poslanie.V krátkom slovníku slovenského jazyka je slovo poslanie – definované ako významná úloha, určenie. Vo vzťahu k slovám poslanie, povolanie, zamestnanie, je možné konštatovať, že poslanie možno plniť aj ako zamestnanie a povolanie, ale nie každé zamestnanie a povolenie je súčasne aj poslaním. http://reflektor812.sk/povolanie-ci-poslanie/

Zákon o advokácii zvolil pre označenie povolania advokáta pojem poslanie, hoci ako uvádza prof. JUDr. Alexandra Krsková, CSc., vo svojej knihe „Etické desatoro začínajúceho advokáta ( Vademecum profesijnej etiky)“ vydané IURA EDITION, spol. s r. o., 2008, úvahy niekoľkých generácií sociológov smerovali k potrebe definovať pojem profesia a odlíšiť ho od pojmu povolanie.  Za tým účelom vytvorili viacero kritérií, charakteristických znakov, ktoré musí povolanie spĺňať, aby mohlo byť označené za profesiu. K nim  patrí, že tí čo ich vykonávajú, sú odborne kvalifikovaní na služby, ktoré sú pre spoločnosť nezastupiteľné, od ktorých je spoločnosť existenčne závislá. U jej príslušníkov pri výkone profesie prevažuje intelektuálny prvok, vyššie nároky na dosiahnuté vzdelanie a vyžaduje sa ich nezávislé, autonómne postavenie a rozhodovanie.

Výkon advokácie je teda profesiou, ktorá plní v spoločnosti poslanie definované nielen ústavou, medzinárodnými dohovormi a právnymi predpismi, ale aj prirodzenoprávnymi prvkami. Súčasne je nielen slobodným povolaním vykonávaným na základe zákona o advokácii ( § 2 odsek 3 zákona o advokácii) a nie živnostenského  zákona, ako podnikanie, ktoré sa z podstaty veci vykonáva za účelom dosiahnutia zisku podnikateľa.

Poslanie advokácie by teda malo byť návodom, ktoré advokátom pomáha stanoviť poradie hodnôt, ktoré sa pri výkone ich povolania stretávajú – dosahovanie zisku, poskytovanie služby, napĺňanie princípov právneho štátu a podobne. Jednoducho povedané, čo umiestnia na prvé priečky hodnotového rebríčka  peniaze, alebo  morálku a profesijnú česť ?

Tieto kritériá musí o to viac zohľadňovať SAK pri rozhodovaní o tom, či do slobodného výkonu povolania advokáta zasiahne svojím autoritatívnym rozhodnutím o jeho pozastavení, alebo úplnom ukončení (vyčiarknutím zo zoznamu advokátov), pričom obligatórne musí pamätať aj na to, že aj advokát má svoje ľudské a občianske práva garantované mu nielen Ústavou SR, ale aj medzinárodnými dohovormi, kam patrí aj právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 Ústavy SR).

Súčasne je ako orgán stavovskej samosprávy limitovaná oprávneniami, ktoré jej zveril zákon, a je povinná konať  v medziach zákona a len to, čo jej zákon dovoľuje.

Možno konštatovať, že v § 8, kde zákon o advokácii uvádza právomoci komory v otázke pozastavenia výkonu advokácie advokátovi, dostáva komora mandát na zásah do práva advokáta garantovaného mu článkom 35 Ústavy SR, ale súčasne aj mandát do zásahu práva všetkých osôb (fyzických aj právnických) na ich právo na spravodlivý súdny proces a právo na právnu pomoc.

§ 20 zákona o advokácii totiž uvádza, že „Každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta.“ Súčasne zákon v § 20 odsek 2, § 21 uvádza dosť zásadné limity pre slobodu rozhodovania advokáta v tom, či žiadosti klienta o poskytnutie právnej služby vyhovie, alebo ju odmietne.

Súčasne platí, že vzťah medzi klientom a advokátom požíva osobitnú právnu ochranu, nielen tým, že advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkom čo sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním právnych služieb ( § 23 zákona o advokácii), ale aj v tom, že vzťah medzi klientom a advokátom je založený na vzájomnej dôvere (viď § 22 odsek 1 zákona o advokácii).

Každé rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie advokátovi ja zásahom do práva advokáta podnikať, teda aj do jeho práva zarábať si na živobytie, ako aj jeho povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť, plniť si svoje záväzky z obchodnoprávnych, pracovnoprávnych a iných zmluvných vzťahov, ale aj povinností advokáta s verejnoprávnym prvkom.

Súčasne je zásahom do práv všetkých klientov advokáta byť zastúpení nimi zvoleným advokátom, ktorému zverili informácie, na ktoré sa viaže povinnosť mlčanlivosti advokáta, s ktorým si vytvorili vzťah založený na vzájomnej dôvere, ktorý vzhľadom na jedinečnú a nenahraditeľnú osobnosť klienta ako aj advokáta, v rovnakej kvalite s iným advokátom vzniknúť objektívne nemôže.

V prípade rozhodovania komory podľa § 8 odsek 1 zákona o advokácii, ktorý uvádza, kedy je komora povinná obligatórne pozastaviť výkon advokácie advokátovi vyjadrená slovami „Komora pozastaví výkon advokácie tomu,...“, sa toto rozhodovanie javí ako relatívne jednoznačný, nenáročný proces, v ktorom sa pozornosť samosprávneho orgánu sústreďuje len na zistenie, či je naplnená hypotéza právnej normy v bodoch a,b,c,d) odseku 1. Ale zistiť, či naplneniu hypotézy v odseku 1 písmeno a), aj s ohľadom na vyššie uvedené významné postavenie advokáta, môže byť problematické, a odôvodnenie správnej úvahy komory v tomto smere dosť náročné.¹

V prípade rozhodovania podľa § 8 odsek 1 písmeno c)  zákona, kde podľa hypotézy právnej normy pre rozhodnutie o pozastavení stačí neprávoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyslovení viny za úmyselný trestný čin, naráža takéto rozhodnutie na právo advokáta na prezumpciu neviny garantované mu článkom 50 odsek 2 Ústavy, ktorého obsahom je to, že sa na páchateľa hľadí, ako na nevinného do času, kým nebola jeho vina určená právoplatným rozhodnutím súdu. Zlúčiť rozhodnutie o zásahu do práv advokáta garantovaných mu článkom 35 Ústavy, do práv jeho klienta garantovaných článkami 46 odsek 1, článkom 47 odsek 2, s tým, že k zásahu dochádza v čase, kedy sa na advokáta hľadí ako na nevinného, je podľa môjho názoru nemožné bez závažného zásahu do práva obžalovaného advokáta na prezumpciu neviny, ktoré mu garantuje Ústava v článku 50 odsek 2. Komora svojím rozhodnutím vydaným podľa § 8 odsek 1 písmeno c) zákona o advokácii, vždy  zasiahne do práva advokáta podľa článku 50 odsek 2, článku 35 Ústavy a do práv klientov advokáta podľa § 46, 47 odsek 2 Ústavy.

Obzvlášť náročným je rozhodovací proces podľa § 8 odsek 2) zákona o advokácii, kde právna norma taxatívne vymenúva prípady, v ktorých komora môže pozastaviť výkon advokácie. Jedná sa teda o fakultatívne rozhodnutie o pozastavení, ktoré musí správny orgán založiť na vlastnej správnej úvahe, v ktorej okrem skúmania, či bola naplnená hypotéza právnej normy pod niektorým z bodov a,b,c,d) odseku 2, musí zohľadniť aj ďalšie kritériá a svoj závažných zásah hneď do niekoľkých práv garantovaných ústavou, aj  náležite odôvodniť.

Krajský súd v Bratislave vo vyššie uvedenom rozsudku, ktorým vyhovel správnej žalobe advokátky a zrušil rozhodnutie komory o jej pozastavení výkonu advokácie potom, ako jej bolo vznesené obvinenie, uviedol „ Správny súd uvádza, že pokiaľ v roku 2016 Najvyšší súd SR (rozsudok sp.zn. 10Sžo/323/2015) zvýraznil potrebu existencie kritérií žalovanej pre postup podľa § 8 ods. 2 písm. b/ zákona o advokácii, bolo povinnosťou žalovanej takéto kritériá v čase vydania napadnutého rozhodnutia (4 roky po vyslovení právneho názoru najvyššieho súdu) definovať spôsobom a vo forme, ktorá by zaručovala ich všeobecnú aplikáciu a preukazovala dodržiavanie povinnosti žalovanej ich bezvýhradného akceptovania pri realizácii správnej úvahy.“

Z odôvodnenia rozsudku žalovanej, ako ho cituje správny súd v rozsudku, nevyplýva, že by komora ako samosprávny orgán zadefinovala kritériá, ktoré bude zohľadňovať pri rozhodovaní podľa § 8 písmeno b) zákona, čo je nevyhnutné nielen z dôvodu možnosti preskúmania  jej rozhodnutia správnym súdom, ale aj z pohľadu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania samosprávneho orgánu z pohľadu dotknutých advokátov.

V tejto súvislosti musím konštatovať, spoločne s argumentáciou žalobkyne, v tomto konaní, že počas dlhoročnej rozhodovacej praxe komory podľa § 8 odsek 2 písmeno b/ zákona o advokácii, sa len mimoriadne výnimočne vyskytli prípady, kedy komora zasiahla svojím rozhodnutím do práva advokáta na prezumpciu neviny a do jeho vzťahu s klientami, a teda, že by fakultatívne pozastavila výkon advokácie po vznesení obvinenia advokátovi.²

Poukaz na zásah takéhoto rozhodnutia do viacerých ústavných práv advokáta a jeho klientov rozšírim o stručnú analýzu sociálneho dopadu takéhoto rozhodnutia na advokáta a tých, ktorí sú odkázaní na jeho príjem ako osoby v spoločnej domácnosti, osoby, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, alebo osoby v pracovnoprávnom vzťahu ako zamestnanci advokáta, ale aj ich rodiny. Nemožno opomenúť ani zásah do práv veriteľov advokáta, jeho zmluvných partnerov, ktorí očakávajú, že advokát dostojí svojím záväzkom a bude plniť riadne a včas.

Advokát s pozastaveným výkonom advokácie podľa § 9 odsek 1 zákona o advokácii nie je oprávnený poskytovať právne služby, a teda stratil právo podnikať a teda mať príjem zo svojej podnikateľskej činnosti. Táto situácia je priamo zákonom aprobovaným dôvodom na ukončenie pracovného pomeru so zamestnancami advokáta výpoveďou podľa § 63 odsek 1 písmeno a) Zákonníka práce. Pracovný pomer skončí po uplynutí výpovednej lehoty, ktorej dĺžka, ako aj výška odstupného, ktoré musí zaplatiť zamestnancovi, závisí od počtu odpracovaných rokov zamestnanca. Ak je týmto zamestnancom advokátsky koncipient, stratou zamestnania, dochádza k prerušeniu koncipientskej praxe a oddialenia cieľa, s ktorým koncipient prax vykonával, stať sa v budúcnosti advokátom.

Advokát síce stratí povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, ale povinnosť zdravotného poistenia mu zostáva. Rovnako mu  zostáva povinnosť platiť príspevok advokátskej komore, hoci v obmedzenom rozsahu, ako aj  zodpovednosť za škodu a disciplinárne previnenie ( § 9 odsek 2 zákona o advokácii).

Advokát nestratí povinnosť dodržať zmluvné záväzky so svojimi obchodnoprávnymi partnermi, napríklad z nájmu nebytového priestoru, leasingového prenájmu vozidla, splátky úverov a podobne.  Rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie môže ihneď, alebo v krátkom čase spôsobiť platobnú neschopnosť advokáta a zhoršiť postavenie jeho veriteľov.

O strate klientov advokáta a ohrození jeho budúcich podnikateľských aktivít ani nehovoriac. Z tohto pohľadu sa javí  námietka zaujatosti advokátov, ktorí rozhodujú ako volení členovia samosprávy, a teda súťažitelia na rovnakom relevantnom trhu, ako pozastavený advokát, ľudovo povedané konkurencia, majúci záujem na znížení počtu súťažiteľov na relevantnom trhu a zlepšení vlastnej pozície, ako racionálna.³

Je evidentné, že takéto rozhodnutie je mimoriadne závažným zásahom samosprávneho orgánu do práv a povinností advokáta s následkami, ktorých väčšina už nie je reparovateľná.

Súčasne je evidentné, že zákonodarca pripustil tak závažný zásah do práv  a povinností advokáta, ako aj jeho klientov z dôvodu potreby chrániť dôležitosť hodnotovej stránky povolania advokáta, jeho poslania a cieľom „odstavenia“ advokáta od výkonu jeho praxe je zachovanie dobrého mena a dôstojnosti advokácie v očiach verejnosti.

Porovnajme prístup  zákonodarcu k potrebe ochrany dobrého  mena a dôstojnosti iných právnických profesií, ktorých výkon tiež môžeme subsumovať pod ústavné právo garantované článkom 46 odsek 1, článok 6 odsek 1 Dohovoru, ako je profesia sudcu a prokurátora.

Z pohľadu dôvery verejnosti a významu ich povolania pre spoločnosť sa jedná o násobne dôležitejšie profesie, ktoré na rozdiel od advokátov, ktorí vykonávajú slobodné povolanie sú orgánmi štátnej správy, verejnými činiteľmi a v prípade sudcov príslušníkmi jednej z troch kľúčových mocí v demokratickom štáte.

Očakávali by sme, že právna úprava pozastavenia výkonu  ich povolania, bude oveľa prísnejšia, než je to v prípade advokátov. Realita je však iná a dovolím si tvrdiť,  že z pohľadu advokáta, zarážajúca.

Po prvé v prípade advokáta môže komora fakultatívne pozastaviť jeho výkon advokácie, ak je začaté trestné stíhania za trestný čin. Akýkoľvek.  Z pohľadu subjektívnej stránky môže ísť o úmyselný, ale aj nedbanlivostný trestný čin.

V prípade sudcu podľa § 22 odsek 1 zákona 385/2000 Z. z. môže dôjsť k dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie sudcu, ktorý je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin.

V prípade prokurátora podľa § 13 odsek 1 písmeno a, b/ zákona číslo 154/2001 Z. z. a)trestne stíhaný pre úmyselný trestný čin,b)trestne stíhaný pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora.

Z hľadiska definície trestného činu v zákonoch sa najprísnejšia právna úprava vzťahuje na advokátov.

Aj v prípade sudcov a prokurátorov, kvôli deklarovanému cieľu zvýšenia dôveryhodnosti na verejnosti, došlo k novelám zákonov, kedy v prípade sudcu je možné dočasné pozastavenie výkonu funkcie podľa § 22a zákona 385/2000 Z. z. sudcovi, u ktorého existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva.

V prípade prokurátora podľa § 13 odsek 2 zákona 154/2001 Z. z. ak existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklad podľa § 6 ods. 2 písm. d), ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť prokuratúry alebo dobrá povesť prokuratúry.

Tieto ustanovenia kreujú dôvody, o aké oprela svoje rozhodnutie, ktoré bolo správnym súdom zrušené, aj SAK.  Zdalo by sa teda, že  z hľadiska prísnosti postihu jednotlivých príslušníkov právnických profesií došlo k zrovnoprávneniu , ale nie je to pravda.

V prípade pozastavenia výkonu advokácie podľa § 8 odsek 2 písmeno b) toto môže trvať až do právoplatného rozhodnutia vo veci.

Ale v prípade sudcov môže byť činnosť sudcu podľa § 22a dočasne pozastavená len na 6 mesiacov, ktorú dobu môže súdna rada predĺžiť o ďalších 6 mesiacov, teda maximálne na rok. Rovnako je limitovaná dĺžka pozastavenia činnosti prokurátora na 6 mesiacov, s možnosťou predĺženia o ďalších 6 mesiacov, maximálne na rok.

Právna úprava vzťahujúca sa na advokátov je prísnejšia, pretože neobsahuje žiaden časový limit, okrem „ do právoplatného skončenia veci.“

Ale najväčšou diskrimináciou advokátov, ako slobodného povolania, sa javí právna úprava vo vzťahu k odmeňovaniu počas pozastavenia výkonu povolania.

Advokát ako slobodné povolanie, podnikateľ so zákazom činnosti, zákazom výkonu povolania, zostáva bez príjmu, ktorý získaval pri výkone tohto povolania. Strata akéhokoľvek príjmu z výkonu povolania advokáta je v priamej príčinnej súvislosti s pozastavením výkonu povolania.

Lenže sudca a prokurátor poberá 30 % funkčného platu aj počas dočasného pozastavenia výkonu, ktorý sa mu zvyšuje o 10 % na každé vyživované dieťa, až do 50 % platu.

Bez príjmu zostáva len advokát a jeho rodina, ktorý navyše na rozdiel od sudcov a prokurátorov, musí ako podnikateľ zabezpečovať aj chod kancelárie, môže mať zamestnancov v pracovnom pomere a záväzky voči nim, ktoré nemá z čoho plniť.

A čo v prípade, ak pominuli dôvody pozastavenia tak, že obžalovaný advokát, sudca a prokurátor budú spod obžaloby oslobodení alebo bude trestné stíhanie voči nim zastavené ?

Zatiaľ čo sudca a prokurátor majú nárok na doplatenie funkčného platu do jeho plnej výšky, advokátovi ostáva zložitá právna cesta na uplatnenie náhrady škody. 

Na jeden osobitný príspevok by bola právna analýza, či v prípade fakultatívneho rozhodovania o pozastavení výkonu advokácie, je škodou ktorú si obžalovaný ( obvinený) môže uplatniť podľa zákona 514/2003 Z. z. voči štátu potom, ako bolo trestné stíhanie voči nemu zastavené alebo bol vynesený oslobodzujúci rozsudok, aj škoda vzniknutá v príčinnej súvislosti so stratou oprávnenia vykonávať advokátsku činnosť. Tiež aj to akým spôsobom túto škodu vyčísliť, aby ju súd uznal, najmä u tých škôd, ktoré súvisia so stratou klientov.  Lenže týmto rozhodnutím je spôsobená škoda nielen advokátovi, ale aj tretím osobám, zamestnancom, koncipientom, klientom, veriteľom advokáta.

V prípade obligatórneho rozhodovania o pozastavení sa javí identifikácia subjektu, ktorý za škodu zodpovedá, jednoduchšie. Ale v prípade fakultatívneho rozhodovania sa naskytá otázka, či za takéto rozhodnutie nesie zodpovednosť štát podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. v mene ktorého by konala SAK. Či je možné fakultatívne rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie, ktoré nebolo v správnym súdom zrušené považovať za nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup ?

A keď nie, bude SAK zodpovedať za škodu podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka ? A z koho vrecka sa v konečnom výsledku finančné prostriedky zaplatené ako náhrada škody vytiahnu.

Ale toto sú otázky na osobitný príspevok.

Ambíciou tohto príspevku bolo poukázať na to, o aké vážne rozhodnutia v prípade fakultatívneho pozastavenia výkonu advokácie sa jedná.

Zadefinovanie kritérií, za ktorých k tomu komora prikročí, je viac ako dôležité, ako aj to, aby tieto kritériá boli advokátom známe ešte pred rozhodovaním.

Za mňa by mala komora k takýmto rozhodnutiam s ohľadom na článok 50 odsek 2 Ústavy, ale aj iné v texte spomenuté, pristupovať len vo veľmi výnimočných prípadoch. Výnimočnosť prípadu by podľa môjho názoru nemala byť daná mimoriadnou závažnosťou  skutku a okolností spáchania skutku, za ktoré sa vedie trestné stíhanie, ale tým, či tento skutok bol spáchaný v priamej spojitosti s výkonom advokátskeho povolania a spôsob, ktorý má potenciál znížiť vážnosť a dôstojnosť advokáta v očiach verejnosti mala komora za preukázaný nad akúkoľvek pochybnosť už v čase rozhodovania o pozastavení. Pri stanovení kritérií nie je bez právneho významu ani to, s akým výsledkom môže byť ukončené trestné stíhanie aj v prípade odsudzujúceho rozsudku, teda či bude alebo nebude tento rozsudok tvoriť v budúcnosti prekážku pre ďalší výkon povolania advokáta.

Určite by medzi rozhodovacie kritériá nemal patriť mediálny tlak a lynč advokáta, ktorý môže v čase rozhodovania vyvolať dojem, že medializácia prípadu znevážila dôstojnosť advokácie v očiach verejnosti. Zníženie dôstojnosti advokácie sa musí posudzovať objektívne, bez ohľadu na to, akým spôsobom tému uchopili médiá a akým spôsobom o nej informujú verejnosť.

A k  aktuálnej právnej úprave, ktorá neopodstatnene diskriminuje povolanie advokáta oproti iným právnickým profesiám, ktoré navyše majú status verejných činiteľov a mali by mať ešte prísnejší etický kódex ako advokáti, sa mi žiada záverom poznamenať, že zničenie slobodnej a nezávislej advokácie je kľúčom k odstráneniu demokratického štátneho zriadenia a ohrozením práv a slobôd fyzických a právnických osôb. A to aj jej ekonomická likvidácia. Lebo súdy a prokuratúry fungujú aj v diktatúrach. Aktuálna právna úprava má na takýto dôsledok pre našu spoločnosť celkom pekne našliapnuté.

 

 

_________________________________________

1/ § 8 odsek 1 písmeno a) zákona o advokácii : „ Komora pozastaví výkon advokácie tomu,a)komu po zapísaní do zoznamu advokátov nezanikol alebo vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah okrem pedagogickej, publikačnej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti, činnosti člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania; o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania rozhoduje komora“

2/ autorka článku sa osobne zúčastňovala na rozhodovacom procese ako členka predsedníctva advokátskej komory v rokoch 2010 až 2017, a 2021 až 2022,

3/ trojinštančné rozhodovanie o pozastavení výkonu povolania, ak rozhodnutie predsedníctva považujeme za prvú inštanciu, rozhodnutie súdu o správnej žalobe o druhú inštanciu a rozhodnutie o kasačnej sťažnosti o tretiu inštanciu, sa autorke javí ako dostatočná protiváha k námietke „inštitucionálnej zaujatosti členov predsedníctva“ so súčasnou potrebou zachovať nezávislosť advokácie od vonkajších vplyvov, žiadalo by sa však, aby bol opravným prostriedkom proti takýmto rozhodnutiam vždy priznaný odkladný účinok

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia