K novému návrhu zákona v Missouri, ktorý sa týka regulácie využívania informátorov

 

Barbora F.

 

K novému návrhu zákona v Missouri, ktorý sa týka regulácie využívania informátorov, k zákonnej úprave v niektorých ďalších štátoch USA a k odporúčaniam organizácie Innocence Project

               Organizácia Innocence Project v tomto článku s názvom This Missouri Bill Could Stop Wrongful Convictions of Innocent People Like Marcellus Williams: Missouri Senate Bill 1271 would require prosecutors to show evidence that testimony of a police informant is reliable, upozornila na to, že nový návrh zákona senátu v Missouri, by mohol zastaviť nespravodlivé odsúdenia nevinných ľudí ako Marcellus Williams.

               Návrh zákona 1271 by totiž vyžadoval od prokurátorov, aby predložili dôkazy o tom, že svedectvo policajného informátora je spoľahlivé. Tento nový návrh zákona by tak mohol regulovať využívanie informátorov v kriminálnych prípadoch.       

       V súčasnosti sa debatuje o tomto návrhu zákona, ktorý by podľa článku vyžadoval „záznam o každom prípade, v ktorom bol informátor schválený štátom, aby svedčil proti obžalovanému, podstate svedectva a akomkoľvek benefite, ktorý bol informátorovi ponúknutý.“.            

       Autorka uvádza, že návrh zákona by mohol zastaviť nespravodlivé odsúdenia ľudí ako Marcellus Williams, ktorého odsúdenie spočíva primárne na nekonzistentných svedectvách dvoch motivovaných svedkov. Williams je už 24 rokov v cele smrti za vraždu, o ktorej DNA testy preukázali, že ju nespáchal.    

        Bay Scoggin, advokát z Innocence Project, povedal, že „Návrh zákona 1271 by ujasnil, aké kroky musí okresný prokurátor urobiť, keď využíva takéto riskantné informácie, a navyše, by vytvoril centrálnu databázu, aby prokurátori mohli ľahko a rýchlo získať všetky časti, ktoré potrebujú poskytnúť.“.                                                                       

   K prípadu Marcellusa Williamsa, ktorý rezonuje v spoločnosti, nakoľko naň upozorňujú experti už niekoľko mesiacov, sa v článku uvádza, že po desiatich mesiacoch po vražde Felicie Gaylovej, ktorá bola dobodaná, väzenský informátor, vidiac príležitosť na to, aby si zaistil dohodu v jeho vlastných prípadoch, poskytol polícii informácie. Henry Cole povedal vyšetrovateľom, že M. Williams sa mu priznal k zločinu, keď boli obaja vo väzbe, a že je ochotný svedčiť, ak mu oni na oplátku pomôžu. Prokurátori dali H. Coleovi 5 000 dolárov výmenou za jeho svedectvo. Expriateľka M. Williamsa, Laura Asarová, sa pred susedkou zmienila o tom, že ona tiež dostala peniaze za svoje svedectvo v tomto prípade. Autorka článku tu tiež uvádza, že Asarová nielenže mala za sebou históriu klamania, ale zároveň klamala pod prísahou v nahrávanej výpovedi ohľadom histórie týkajúcej sa jej väzby, a dodala, že v určitom bode polícia zvažovala, že ju obviní ako komplica vo vražde.                                                                                                                                                                 

Tricia Rojo Bushnell, členka Williamsovho právnického tímu, v súvislosti s touto kauzou povedala, že: „Väzenskí informátori predstavujú kritickú hrozbu pre integritu nášho súdneho systému. Väčšinou očakávajú zhovievavosť, alebo iné benefity výmenou za svoje svedectvo, čo predstavuje silnú motiváciu k tomu, aby klamali.“.                                                                                     

  Autorka ďalej v článku zmienila, že podľa amerického Národného registra rehabilitácií, svedectvá motivovaných svedkov prispeli k 14 % prípadov, kde padli tresty smrti, ktoré nakoniec viedli k rehabilitáciám na základe testov DNA. Organizácia Innocence Project na svojej stránke uvádza, že z 249 prípadov rehabilitácií, na ktorých pracovala, v 19 % vystupovali informátori. V zverejnenej správe organizácie Fair Trials, s názvom The Disappearing Trial, na ktorú som upozornila v jednom zo svojich článkov, sa na s. 16 píše, že „45,9 % amerických rehabilitácií, týkajúcich sa prípadov, kde boli ľudia odsúdení na trest smrti, od roku 1970, obsahovalo odsúdenia založené na svedectve spolupracujúcich svedkov, podľa Centra justičných omylov.“ [1]. Problematike informátorov som sa podrobne venovala vo svojom článku s názvom Informátori a justičné omyly [2].                                                          

   Autorka tiež ďalej píše, že doposiaľ iba osem štátov vytvorilo celoštátnu databázu s cieľom sledovať a odhaliť využívanie motivovaných väzenských informátorov. Situácia týkajúca sa legislatívy sa však zlepšuje nielen v štáte Missouri.                                                                                                                                                                    

Bay Scoggin v tejto súvislosti prízvukuje, že „Prokurátori a štát Missouri už nesú bremeno poskytovania dôkazov, keď používajú výpoveď väzenského informátora, a toho, čo prijímajú títo informátori výmenou za svoje svedectvo. Bohužiaľ, prípady ako Marcellus Williams nám ukazujú, že prokurátori buď nerozumejú týmto povinnostiam, alebo, čo je horšie, sú ochotní predstierať takúto nevedomosť.“.

               K spomínanému prípadu Marcellusa Williamsa treba tiež uviesť, že DNA dôkaz, ktorý nebol k dispozícii v čase procesu, a ktorý dokazuje jeho nevinu, doteraz nebol na súde braný do úvahy. V roku 1998, bola Felicia Gayleová 16 krát dobodaná a nájdená vo vlastnom dome. O dva roky neskôr bol Williams odsúdený za vraždu a lúpež. V roku 2016, testy vzoriek DNA, ktoré boli odobrané z vražednej zbrane, vylúčili Williamsa ako pôvodcu, dokazujúc tak, že nespáchal zločin, a súčasne sa ukázalo, že sú v rozpore s výpoveďami, ktoré boli použité na jeho odsúdenie.

Základné fakty o prípade Marcellusa Williamsa:

1. Williams bol vylúčený ako zdroj DNA nájdenej na vražednej zbrani. V roku 2016 DNA testy ukázali prítomnosť mužskej DNA na rukoväti noža a vylúčili Williamsa ako pôvodcu.

2. Žiadny súd doteraz nepreskúmal vylučujúci dôkaz DNA. Žiadny súd nebol ochotný skúmať výsledky testov DNA na rukoväti noža. Dôkazy preskúmali traja renomovaní experti na DNA, ktorí vyvodili záver, že Williams nie je zdrojom DNA na rukoväti noža.

3. Obžaloba proti Williamsovi bola založená len na nespoľahlivých výpovediach dvoch motivovaných svedkov - väzenského informátora Colea a Williamsovej expriateľky Laury Asarovej. Vierohodnosť oboch týchto svedectiev je však vážne spochybnená. Vyjadrenia Asarovej a Colea sa veľmi líšili a nezhodovali sa s dôkazmi z miesta činu. Napríklad Asarová svedčila, že Williams mal na sebe škrabance od obete, ale pod nechtami obete sa nenašla žiadna cudzia DNA. V tejto kauze boli dvaja svedkovia motivovaní finančnou odmenou a výhodným zaobchádzaním v ich vlastných kriminálnych prípadoch.

4. Williamsa nespája s vraždou žiadny vedecký dôkaz, žiadna výpoveď očitého svedka, ani žiadny motív. Polícia našla na mieste činu zakrvavené odtlačky topánok a vyvodila záver, že nepatria Williamsovi. Polícia taktiež otestovala biologické dôkazy z miesta činu a dospela k záveru, že žiadny z týchto dôkazov nepatrí Williamsovi.

5. V roku 2017 guvernér Greitens zadržal Williamsovu popravu kvôli silným, vylučujúcim dôkazom DNA. Guvernér zasiahol len pár hodín pred tým, ako bola Williamsovi nariadená poprava, podpísaním nariadenia, aby sa odložil dátum popravy.

V januári tohto roka prokurátor Wesley Bell podal návrh na zrušenie nespravodlivého rozsudku v prípade Williamsa. Vďaka tomu sa tak naskytla príležitosť na to, aby dôkaz, ktorý dokazuje jeho nevinu, bol vypočutý na súde.

K prípadu Richarda Glossipa     

               V posledných mesiacoch Innocence Project a médiá viac krát upozornili aj na prípad Richarda Glossipa, ktorý je 25 rokov v cele smrti za vraždu z roku 1997. Innocence Project uviedol, že Najvyšší súd odsúhlasil, že prípad Richarda Glossipa sa znovu preskúma, pričom upozorňuje na to, že takmer 200 ľudí, ktorí boli v cele smrti, bolo v USA rehabilitovaných. Generálny prokurátor Oklahomy - Gentner Drummond tvrdí, že Glossipove odsúdenie by malo byť zrušené, pričom sa v tomto prípade tiež zistilo, že svedectvo kľúčového svedka obžaloby bolo falošné. Drummond v tejto súvislosti povedal, že „dôvera verejnosti v trest smrti vyžaduje najvyšší štandard spoľahlivosti, takže je na mieste, že Najvyšší súd U. S. preskúma tento prípad.". V tomto článku sa upozorňuje aj na zverejnenú 343 stranovú správu z roku 2022, ktorá hovorí o Glossipovom nespravodlivom odsúdení. V rámci zistení sa tiež poukázalo na ohromujúce zneužívanie právomoci zo strany prokurátora. Tieto zistenia, ktoré sú zverejnené, hovoria o tom, že vyšetrovanie odhalilo, že štát zámerne zničil dôkaz pred tým, ako sa mal konať súd, a že policajné vyšetrovanie bolo neadekvátne. Zároveň vyšlo najavo, že kľúčový svedok obžaloby - Justin Sneed, skutočný vrah, označil Glossipa až po tom, ako mu detektívi počas výsluchu 6 krát povedali Glossipovo meno. V prípade sa tiež objavil dodatočný dôkaz, ktorý pred tým nevidela žiadna porota ani súd, a pravdepodobne by tento dôkaz viedol k odlišnému záveru, podľa mienky tímu Reeda Smitha. Komisia zákonodarcov v Oklahome totiž požiadala Reeda Smitha, aby viedol nezávislé vyšetrovanie Glossipovho prípadu. Tento tím vypracoval 343 stranovú správu, pričom zdôraznil, že v prípade neexistuje žiadny fyzický dôkaz, ktorý by spájal Glossipa so zločinom, ani vierohodný dôkaz, ktorý by podporoval svedectvo Justina Sneeda. V správe sa upozornilo aj na zničenie niekoľkých kľúčových fyzických dôkazov a finančných dokumentov, ktoré potenciálne svedčia v prospech Glossipa. K tomuto zničeniu došlo pred procesom s Glossipom. Ukázalo sa tiež, že polícia manipulovala s dôkazmi, vrátane stratenej videopásky z noci vraždy, ktorá mohla poskytnúť kľúčové informácie. Vyšetrovatelia tiež dospeli k záveru, že teórie obžaloby ohľadom motívu, boli nepravdivé. Naviac, porota nebola oboznámená s kritickým dôkazom ohľadom charakteru skutočného páchateľa, ktorého obžaloba nesprávne označila iba za púhu Gossipovu "bábku".

               Vo vyššie zmienenom článku sa uvádza, že prípad Glossipa bol postavený takmer výhradne na výpovedi 19 ročného Justina Sneeda. Sneed sa priznal k vražde, ale tvrdil, že ho k tomu donútil Glossip. Iba na základe Sneedovej výpovede prokurátori vytvorili teóriu, že Glossip mal záujem na vražde obete. Na procese tvrdili, že Sneed sa nedokázal vzoprieť príkazom Glossipa. Výmenou za svedectvo proti Glossipovi, sa Sneed vyhol trestu smrti a bol odsúdený na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Glossip trvá na svojej nevine, pričom pribúdajú dôkazy o jeho nespravodlivom odsúdení. Nový dôkaz naznačuje, že Sneed, chronický užívateľ drog so sklonmi k násiliu, pôvodne plánoval olúpiť obeť, ale nakoniec obeť zabil. Sneed obvinil Glossipa počas donucovacieho policajného výsluchu. V prípade sa prihlásili svedkovia, ktorých polícia a prokurátori predtým ignorovali. V tejto kauze sa objavilo znepokojivé zneužitie právomoci aj zo strany polície. Prokurátori zatajili dôkaz, že Sneed chcel pôvodne odvolať svoje usvedčujúce svedectvo. Poznámky, ktoré sa našli v spise tiež ukázali, že prokurátori vedeli, že časti Sneedovho svedectva boli falošné. Sneed pritom trpí bipolárnou poruchou.

               Innocence Project v tomto článku uviedol, že Justin Sneed odvolal svoju výpoveď a priznal, že klamal ohľadom Glossipovej účasti na vražde. Sneed, ktorý sa pôvodne priznal k zločinu a označil Glossipa ako svojho komplica, tak urobil výmenou za dohodu, čím sa vyhol trestu smrti. Minulý rok Innocence Project zaslal súdu 24 stranový amicus curiae brief, ktorý má podľa jeho názoru silu zabrániť nespravodlivej poprave.

K zákonom proti nespoľahlivým výpovediam väzenských informátorov, ktoré boli prijaté v štátoch Illinois, Maryland a Oklahoma, v rokoch 2018 a 2020

               V tomto článku zo dňa 28. 11. 2018, sa píše, že deň pred tým bol v Illinois prijatý prelomový zákon, ktorý bol podľa Innocence Project najsilnejším zákonom v prevencii nespravodlivých odsúdení na základe falošnej výpovede väzenského informátora.

               K tomuto zákonu sa uvádza nasledovné:

◾Illinois sa stal prvým štátom v krajine, ktorý vyžaduje od sudcov aby vykonali predsúdne vypočutie ohľadom spoľahlivosti, pred tým ako je svedecká výpoveď väzenského informátora pripustená v prípadoch vrážd, sexuálnych útokov a podpaľačstva.

◾Zákon tiež vyžaduje od prokurátorov, aby obhajobe poskytli kľúčové dôkazy týkajúce sa väzenských informátorov, vrátane benefitov, ktoré boli poskytnuté výmenou za svedectvo, ich kompletnej kriminálnej histórie a predchádzajúcich aktivít väzenských informátorov.

◾Štát Texas prijal podobný zákon v roku 2017. Tento zákon vyžaduje sledovanie a poskytnutie kľúčových dôkazov vo vzťahu k väzenským informátorom, avšak Illinois, bol podľa tohto článku z roku 2018, jediným štátom, ktorý požadoval predsúdne vypočutie väzenských informátorov, pred tým, ako je výpoveď takýchto svedkov pripustená.

 

               Na zákon štátu Maryland o ochrane nevinných ľudí pred klamstvami väzenských informátorov z roku 2020, upozornil Innocence Project v článku zo dňa 19. 5. 2020. Maryland schválil zákon proti falošným svedectvám motivovaných svedkov, v dôsledku čoho sa stal druhou krajinou, ktorá zriadila systém na sledovanie väzenských informátorov, po tom ako Connecticut prijal v roku 2019 prvý zákon tohto druhu.        

               Tento zákon zlepšuje transparentnosť, a to so zámerom, aby prokurátori, obhajcovia, sudcovia a poroty mali kompletnejší obraz o motiváciách a spoľahlivosti svedectiev väzenských informátorov. K tomuto zákonu, ktorý prijal Maryland, sa uvádza toto:

◾vytvoril celoštátny systém sledovania prostredníctvom tzv. GOCAP (Governor’s Office of Crime Control and Prevention), ktorý je určený pre štátnych zástupcov a slúži k tomu, aby tam nahlásili prípady, v ktorých sa objavila svedecká výpoveď väzenského informátora a benefity, ktoré boli poskytnuté. Na základe toho majú prokurátori možnosť vidieť záznam väzenského informátora o poskytnutom motivovanom svedectve v ostatných jurisdikciách, pred tým ako bude svedčiť.

◾Vyžaduje od prokurátorov, aby obhajobe poskytli konkrétne dôkazy v súvise s väzenskými informátormi, vrátane informácií odsledovaných v celoštátnom systéme.

◾Umožňuje advokátom požadovať vypočutie pred sudcom, aby sa tak vymohla požiadavka na poskytnutie dôkazov.

◾Vyžaduje oznámenie obetiam zločinov väzenských informátorov, ak im bola ponúknutá zhovievavosť za ich svedectvo.

 

               V tomto článku z roku 2020 sa upozornilo na to, že Oklahoma prijala zákon proti nespoľahlivým výpovediam väzenských informátorov. V ňom sa uvádza, že Oklahoma sa stala tretím štátom, ktorý požaduje celoštátne sledovanie väzenských informátorov. Upozorňuje sa tu na štyri prípady justičných omylov v Oklahome, kde sa objavili falošné svedectvá väzenských informátorov, vrátane prípadov Rona Williamsona a Dennisa Fritza - Williamson bol odsúdený za vraždu na trest smrti a Fritz na doživotie za znásilnenie a vraždu. Po 17 rokoch DNA dokázala ich nevinu. Aj týmto nevinným mužom zničili život nespoľahlivé výpovede informátorov.

               K zákonu, ktorý prijala Oklahoma sa v článku píše nasledovné:

◾vyžaduje od úradov okresných prokurátorov, aby centrálne sledovali každý prípad, v ktorom svedčí väzenský informátor a benefity, ktoré boli poskytnuté.

◾Vytvára celoštátny register, kde okresní prokurátori budú oznamovať tieto informácie, ktoré uchováva DAC (District Attorneys Council). DAC bude vydávať výročnú správu o nazhromaždených dátach v systéme.

◾Jasne stanovuje, že prokurátori musia obhajobe pred procesom poskytnúť konkrétne informácie o väzenských informátoroch, vrátane: dohôd, alebo benefitov poskytnutých za svedectvo, ich kompletnej kriminálnej histórie, a predchádzajúceho motivovaného svedectva, ktoré bolo urobené v iných prípadoch.

Odporúčania Innocence Project v záujme lepšej ochrany nevinných ľudí pred nespoľahlivými výpoveďami informátorov

 

               Innocence Project v tomto článku napísal, že nespoľahlivé a neregulované svedectvá väzenských informátorov sú bežným faktorom, ktorý prispieva k nespravodlivým odsúdeniam, ktoré sú neskôr zvrátené na základe testov DNA a k nespravodlivým odsúdeniam v podobe trestov smrti.

               Ďalej sa tu uvádza, že informátori poskytujú polícii a prokurátorom informácie, pričom sú explicitne, či implicitne motivovaní takto konať výmenou za nejakú formu benefitu, ktorý môže mať podobu redukcie obvinenia, alebo trestu, finančných, či iných kompenzácií, špeciálnych privilégií vo väzení, apod. Tu sa zároveň dodáva: „Aby prokurátori podopreli svoje prípady proti obvinenej osobe, často tieto benefity prisľúbia informátorom za zavretými dverami. Tieto stimuly často nie sú odhalené. Väzenskí informátori sú niekedy kŕmení detailami o zločine, pred, alebo počas ich prvotných vyhlásení pred políciou, aby na súde pôsobili vierohodným dojmom. Vo svojom svedectve môžu vyfabrikovať interakciu s obvinenou osobou, tvrdiac, že ten druhý sa im priznal k predmetnému zločinu. Prokurátori tiež môžu povzbudiť takýchto informátorov k tomu, aby svedčili v rôznych, nesúvisiacich prípadoch, bez toho, aby poskytli akúkoľvek informáciu o ponúknutom benefite, alebo benefitoch.“.

               V závere Innocence Project uviedol nasledovné odporúčania: „V záujme ochrany nevinných ľudí proti nespoľahlivej výpovedi informátora, je veľmi dôležité, aby všetky jurisdikcie sledovali informácie o informátorovi, aby prokurátori mohli zvážiť, či sa môžu s výpoveďou informátora pohnúť vpred, a aby tak súdy mohli preskúmať akýkoľvek benefit, sľub, alebo dohodu, ktoré boli informátorovi ponúknuté pred tým, ako sa pripustí ich svedectvo na súde. Relevantné detaily, ktoré sa musia sledovať, zahŕňajú: kompletnú kriminálnu históriu informátora (ak nejakú); príklady, v ktorých informátor mohol svedčiť v ďalších prípadoch; benefity, ktoré boli prisľúbené, alebo poskytnuté informátorovi výmenou za informáciu, alebo svedectvo; a ďalšie fakty, ktoré by mohli ohroziť vierohodnosť informátora. Taktiež veľmi obhajujeme posilnenie inštrukcií pre porotu vo vzťahu k výpovedi informátora, aby porotcovia lepšie pochopili takúto vnútornú nespoľahlivosť svedectva.".

 

               Innocence Project zároveň zverejnil aj dokument s názvom The use of incentivized testimony, kde píše: „Využitie väzenských informátorov a ostatných motivovaných svedkov je preukázanou príčinou justičných omylov… Existuje mnoho dôvodov prečo svedok môže byť prinútený k tomu, aby poskytol nepravdivé svedectvo. Svedkovi môže byť prisľúbená hotovosť, alebo niečo iné, čo je cenné: zhovievavosť, redukcia obvinení, zníženie trestu, alebo imunita pred trestným stíhaním. Všetky tieto motívy môžu byť sledované, kontrolované, alebo inak regulované prostredníctvom požiadavky, aby prokurátor predložil obhajobe svoju dohodu s motivovaným svedkom. Napriek tomu, klamajúci svedkovia, ktorým nebolo nič prisľúbené, predsa len konajú na základe očakávania nejakej formy budúcej kompenzácie, [pričom] vypadávajú z rozsahu požiadavky na to, aby prokurátor poskytol dôkazy. Aby sa zaistilo, že všetky kategórie motivovaných svedkov – tí, ktorým bola  zo strany obžaloby prisľúbená výhoda, ako aj tí, ktorí špekulujú v nádeji, že môže nasledovať odmena – budú riadne preverené súdom, pred tým ako ich svedectvo kontaminuje  úsudok porotcov, Innocence Project odporúča nasledovné:

 

1. Výpovede informátorov by mali byť elektronicky nahrávané – podobne ako fenomén falošných priznaní, to, že polícia môže potenciálneho informátora “kŕmiť faktami“ ohľadom spáchania zločinu, je rizikom, proti ktorému je nutné sa brániť [3]. Vo svetle stále narastajúcej bežnej praxe elektronického nahrávania výsluchov, by sa tiež malo vyvinúť úsilie k tomu, aby sa elektronicky nahrávali výpovede informátora pred políciou.“.

 

2. Vypočutia pred uzatvorením dohôd a predsúdne vypočutia so zameraním sa na spoľahlivosť/potvrdenie pri všetkých informátoroch – vypočutia pred dohodou a predsúdne vypočutia, ktoré posudzujú spoľahlivosť, a zároveň potvrdzujú obsah výpovede informátora, by mali byť vykonané vo všetkých prípadoch, kde je svedectvo informátora určené pre využitie na súde, alebo v spojení s dohodou. Pred tým ako sa povolí využitie svedectva informátora, by súd mal prinajmenšom urobiť nález vo vzťahu k spoľahlivosti, a pri takomto vypočutí zvážiť nasledovné faktory:

 

Určenie spoľahlivosti

◾ vzťah medzi svedkom a obžalovaným

◾ popis od svedka o tom, koľko krát hovoril s obžalovaným; konkrétne miesto týchto konverzácií; kto ďalší, ak bol niekto ďalší prítomný počas týchto konverzácií; o povahe ich konverzácií, vrátane konkrétneho popisu konverzácie, či konverzácií, v ktorých obžalovaný údajne poskytol svedkovi inkriminujúcu informáciu

◾ popis času a miesta vyhlásení, ktoré urobil svedok pred políciou, vrátane mien osôb, ktoré boli prítomné

◾ kriminálna história informátora

◾ ďalšie prípady, v ktorých informátor buď poskytol svedectvo, alebo ponúkol, že tak urobí, a to, či svedkovi boli, alebo neboli ponúknuté výhody v ktoromkoľvek z týchto prípadov

◾ popis konkrétnej dohody medzi svedkom a prokurátorom, vrátane sľubov zhovievavosti, redukcií trestov, imunity, hotovosti, alebo čohokoľvek hodnotného

◾ popis akejkoľvek formy odvolanej výpovede, vrátane podstaty odvolania; kde sa uskutočnilo; kedy sa uskutočnilo; okolnosti, za ktorých sa uskutočnilo (t. j. dôvod, ktorý uviedol informátor pri odvolaní) a kto bol prítomný

 

Potvrdenie svedectva

◾ podstata svedkom poskytnutého svedectva, musí byť potvrdená ďalšími dôkazmi, ktoré spájajú obžalovaného so spáchaním trestného činu (t. j. mohlo byť svedectvo informátora fakticky spojené s detailami zločinu?)

◾ pri vyhodnocovaní podstaty potvrdeného svedectva, by mal porotca zvážiť spoľahlivosť svedka spolu s nasledujúcim: Viedlo vyhlásenie informátora k objaveniu nového dôkazu, ktorý pred tým polícii nebol známy?, Obsahovalo vyhlásenie informátora presný popis detailov o zločine, ktoré sa nedajú ľahko uhádnuť, neboli zverejnené a môžu byť nezávisle potvrdené?

 

3. Inštrukcie pre porotu – v justičných omyloch zadokumentovaných Centrom justičných omylov, poroty uverili nepravdivým [výpovediam] informátorov; je evidentné, že inštrukcie pre porotu je potrebné posilniť. Štáty by mali schváliť inštrukcie pre porotu, aby sa tak pokúsili edukovať porotcov o dlhodobej klamlivosti svedectiev informátorov, ako aj o konkrétnych faktoroch (vrátane implicitných a explicitných motivácií, kriminálnej histórie informátora, informácií o ostatných prípadoch, kde informátor poskytol svedectvo, apod.), ktoré mohli ovplyvniť svedectvo v konkrétnom prípade. Porotám by tiež malo byť povedané o tom, ako ľahko môže informátor získať prístup k informáciám, ktoré zdanlivo mohol vedieť len páchateľ zločinu, a o tom, že sa ukázalo, že svedectvo informátora je významný faktor, ktorý prispieva k nespravodlivým odsúdeniam.“.

Americký Národný register rehabilitácií: konkrétne prípady nedávnych rehabilitácií v prípadoch vrážd, kde sa preukázali klamstvá informátorov

 

               Americký Národný register rehabilitácií na svojom FB upozornil na mnohé prípady ľudí, ktorí boli odsúdení za vraždy, kde sa nakoniec ukázalo, že svedkovia klamali. Medzi nimi zmienil aj tieto kauzy, kde klamali väzenskí informátori:

◾Michael Rhynes, ktorý bol v roku 1986 odsúdený na 52 a pol roka väzenia za dvojnásobnú vraždu v New Yorku. Obžaloba bola v jeho prípade postavená na výpovediach dvoch väzenských informátorov. Tento rok bol po 37. rokoch rehabilitovaný, po tom, ako sa títo väzenskí informátori – Roy Timmons a Joe Smith, priznali, že klamali, keď povedali, že Rhynes sa im priznal, že sa zúčastnil na zločine. Timmons vo svojom čestnom vyhlásení uviedol, že M. Rhynes mu nikdy nepovedal nič o zločine, a že klamal, pretože sa chcel Rhynesovi pomstiť a dostať z väzenia, aby mohol byť so svojou novonarodenou dcérkou. Timmons ďalej tvrdil, že sa stretol s vyšetrovateľom, ktorý mu prezradil detaily o prípade Michaela Rhynesa, aby tak mohol krivo svedčiť. Vyšetrovateľ mu potom povedal, že ak bude svedčiť, bude prepustený. Smith v čestnom prehlásení uviedol, že nemal žiadnu vedomosť o tom, či Michael Rhynes mal účasť na nejakom zločine, alebo nie, a že klamal, aby tak pre seba dosiahol výhodnejšiu dohodu. Viac informácií o tomto prípade je k dispozícii tu.

◾Renay Lynchová, ktorá bola odsúdená v roku 1988 za vraždu. Rehabilitovaná bola v tomto roku - väzenská informátorka sa priznala, že klamala, keď svedčila, že Lynchová sa jej priznala, že sa zúčastnila na zločine. Tvrdila, že tak urobila preto, že bola závislá od drog a bola to pre ňu zároveň príležitosť, ako sa dostať z väzenia. Keď svedčila proti Lynchovej, v rovnaký týždeň svedčila aj v inom prípade, že sa jej osoba, ktorá bola obvinená, priznala k zločinu. Viac informácií o tejto kauze je k dispozícii tu.

 

 

Diskusia