Je prípustná alebo neprípustná sťažnosť proti uzneseniu podľa § 82 ods. 2 Tr. por.?

 

JUDr. Stanislav SOJKA, PhD., sudca Okresného súdu Michalovce, v súčasnosti na stáži na Krajskom súde v Košiciach

 

Je prípustná alebo neprípustná sťažnosť proti uzneseniu súdu o zrušení a zmene povinností a obmedzení podľa § 82 odsek 2 Trestného poriadku?

V súvislosti s rozhodovaním o väzbe zaviedol zákonodarca do nového rekodifikovaného trestného poriadku ( zákon č. 301/2005 Z.z.) okrem iného aj ustanovenie o uložení povinností a obmedzení v zmysle ustanovenia § 82 Trestného poriadku v prípade nahradenia väzby.

            Tieto povinnosti a obmedzenia súdy ukladajú obvineným na posilnenie účelu náhrady väzby zárukou, sľubom, alebo dohľadom.  Súd môže uložiť povinnosti a obmedzenia buď jednotlivo, alebo  ich môže aj vzájomne kombinovať podľa ich vhodnosti v závislosti od jednotlivých prípadov, ohľadne ktorých rozhoduje.

            Stáva sa, že po uplynutí nejakého času  po rozhodnutí o nahradení väzby a uložení povinností a obmedzení obvinený požiada či už sám, alebo prostredníctvom obhajcu  na základe nimi uvedených dôvodov o zrušenie , alebo zmenu uložených povinností a obmedzení. Takýto postup umožňuje trestný poriadok v zmysle ustanovenia § 82 odsek 2 Trestného  poriadku.

            Na základe takejto žiadosti súd o nej rozhodne podľa § 82 odsek 2 Trestného poriadku uznesením.

            V rámci súdnej praxe existuje množstvo takýchto rozhodnutí, ktorými súd či už vyhovie, alebo nevyhovie takýmto návrhom. Takéto rozhodnutia však neobsahujú rovnaké poučenie o opravnom prostriedku. Rozdiely sú nielen medzi rozhodnutiami jednotlivých súdov, ale aj medzi sudcami  v rámci toho istého súdu. Niektoré súdy vo svojich rozhodnutiach uvádzajú v poučení, že sťažnosť proti uzneseniu  je prípustná a niektoré zase, že sťažnosť nie je prípustná. V niektorých prípadoch súdy dokonca pripúšťajú možnosť podať sťažnosť nielen obvinenému a prokurátorovi, ale aj poškodenému.

            Aj na základe takéhoto rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorým po rozhodnutí o zrušení časti povinností a obmedzení u obvineného sudca pripustil možnosť podať sťažnosť obvinenému, prokurátorovi a aj poškodenému som sa rozhodol týmto článkom vyjadriť svoj osobný názor k poučeniu pri vydávaní týchto rozhodnutí.

            Podľa môjho názoru pri postupe súdu podľa § 82 odsek 2 Trestného  poriadku, t.j. pri rozhodnutí o  zrušení, alebo zmene povinností, alebo obmedzení nie je proti takémuto uzneseniu  prípustná sťažnosť.

            Tento svoj názor odôvodňujem nasledujúcimi skutočnosťami, pričom zároveň poukazujem na nasledujúce ustanovenia trestného poriadku, z ktorých som vychádzal pri zaujatí tohto názoru.

Z ustanovenia  § 185 odsek 1  Trestného  poriadku vyplýva, že opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.

            Z ustanovenia  § 185 odsek 2 Trestného  poriadku vyplýva, že sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

            Podľa § 83 odsek 1 Trestného  poriadku  proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť. Sťažnosť nie je prípustná, ak o väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

            Z toho istého ustanovenia, ale iného odseku, t.j. § 83 odsek 2 Trestného  poriadku zároveň vyplýva, že  proti uzneseniu o nevzatí do väzby alebo uzneseniu o prepustení zatknutého obvineného na slobodu môže prokurátor podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia; to platí aj pre podanie sťažnosti obvineným, obhajcom mladistvého obvineného alebo prokurátorom proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodoval podľa § 76 odsek  3, 4 alebo 10, ustanovenie § 186 odsek 2 sa v tomto prípade nepoužije.

            S poukázaním na vyššie uvedené štyri  ustanovenia trestného poriadku je teda zrejmé, že  opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť, že sťažnosťou je  možné  napadnúť uznesenie súdu  len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa  a že  tento zákon pripúšťa napadnutie sťažnosťou rozhodnutie o väzbe, avšak  len obvineným a prokurátorom.

            Už len z týchto ustanovení  je jasné, že trestný poriadok nepripúšťa poškodenému právo na podanie sťažnosti ani proti uzneseniu o vzatí, respektíve nevzatí obvineného do väzby, ale ani v iných prípadoch pri rozhodnutiach o väzbe. Ak trestný poriadok nepripúšťa právo poškodeného na podanie sťažnosti proti uzneseniu o vzatí, respektíve  nevzatí do väzby, tak je samozrejmé, že nepripúšťa toto právo poškodeného ani pri ďalšom rozhodovaní o väzbe.

            Z toho je zrejmé, že ak by aj v teoretickej rovine trestný poriadok pripúšťal podanie sťažnosti proti rozhodnutiu súdu o zrušení primeraných povinností a obmedzení, uložených podľa § 82 odsek 2 Trestného  poriadku., tak toto právo by neprislúchalo poškodenému.

Čo sa však rozumie pod pojmom rozhodnutie o väzbe, proti ktorému je prípustná sťažnosť podľa § 83 odsek 1 Trestného  poriadku.?

             Podľa § 72 odsek 1 Trestného  poriadku  rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o

 a) vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby; za rozhodnutie o nevzatí do väzby sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby,

 b) prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; za takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby,

 c) zmene dôvodov väzby obvineného,

 d) návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného,

 e) ponechaní obvineného vo väzbe, alebo predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní,

 f) prepustení zatknutého obvineného na slobodu; za takéto rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby.

Z tohto ustanovenia  § 72 odsek 1 Trestného  poriadku  jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie o zrušení primeraných povinností a obmedzení nepatrí medzi rozhodnutia o väzbe a zároveň z ustanovenia § 82 Trestného  poriadku (podľa ktorého súd zrušuje, alebo mení primerané povinnosti a obmedzenia ), nevyplýva možnosť nielenže poškodeného, ale ani obvineného, respektíve prokurátora podať sťažnosť proti takémuto uzneseniu.

            V nadväznosti na ustanovenie § 72 odsek 1 Trestného  poriadku je potrebné poukázať aj na ustanovenia §§ 80, 81 a 82 Trestného  poriadku.

Ustanovenie § 80 Trestného  poriadku  sa týka nahradenia väzby zárukou, sľubom, alebo dohľadom.

Z ustanovenia  § 80 odsek 1 Trestného  poriadku vyplýva, že  ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno  b) alebo odsek 3 písmeno  b), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak

 a) záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju,

 b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo

 c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.

Pre úplnosť je potrebné ešte dodať, že trestný poriadok sa zaoberá v odseku 2 toho istého ustanovenia aj možnosťou nahradenia väzby zárukou, sľubom, alebo dohľadom v prípade stíhania pre obzvlášť závažný zločin s tým, že ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin a je daný dôvod väzby podľa § 71 odsek  3 písmeno a), c), alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa § 81 odsek  4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.

Z tohto istého odseku 2 ustanovenia §80 Trestného  poriadku  zároveň  vyplýva, že súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie môže obvinenému  uložiť splnenie primeraných povinností a dodržanie obmedzení.

 Nasledujúce ustanovenie § 81 sa týka ponechania obvineného na slobode, alebo jeho prepustenia v prípade prijatia peňažnej záruky.

Podľa § 81 odsek 1 Trestného  poriadku, ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno b) alebo odsek  3 písmeno  b), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 odsek  3 písmeno  a), c), alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 4 alebo podľa § 80 odsek  3, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.

V nadväznosti na vyššie uvedené  je nevyhnutné poukázať na ustanovenie § 82 odsek 1 Trestného  poriadku., podľa ktorého ak sudca pre prípravné konanie alebo súd rozhodol podľa § 80 alebo § 81, že sa obvinený ponecháva na slobode alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu, na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, môže orgán rozhodujúci o väzbe zároveň uložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností, najmä napríklad zákaz vycestovania do zahraničia, zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej došlo k spáchaniu trestného činu, zákaz návštev určených miest, povinnosť odovzdať legálne držanú zbraň a iné.

Z tohto ustanovenia § 82 Trestného  poriadku  jasne vyplýva, že ukladanie primeraných povinností a obmedzení sa viaže na nahradenie väzby u obvineného zárukou, sľubom, alebo dohľadom v zmysle § 80 odsek 1 Trestného  poriadku, respektíve  prijatím peňažnej záruky v zmysle § 81 Trestného  poriadku.

V tejto súvislosti je dôležité konštatovať, že väzba u obvineného sa nenahrádza samotným uložením primeraných povinnosti a obmedzení. Takýto postup trestný poriadok ani nepripúšťa. Uloženie týchto povinností a obmedzení je len akýmsi podtitulom hlavného titulu, ktorým je buď prijatie záruky za ďalšie správanie obvineného podľa § 80 odsek 1, písmeno  a)  Trestného  poriadku, alebo prijatie písomného sľubu obvineného, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia podľa § 80 odsek 1, písmeno  b)  Trestného  poriadku., alebo dohľad  probačného a mediačného úradníka podľa § 80 odsek 1 písmeno  c)  Trestného  poriadku, eventuálne prijatie peňažnej záruky podľa § 81 odsek 1 Trestného  poriadku.

Následne je dôležité poukázať na ustanovenie § 82 odsek 2 Trestného  poriadku, podľa ktorého povinnosti alebo obmedzenia zruší alebo zmení na návrh prokurátora, obvineného alebo probačného a mediačného úradníka v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez takého návrhu súd.

Asi nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takéto rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie a v konaní pred súdom či už samosudcu, alebo senátu  v zmysle § 82 odsek 2 Trestného poriadku o zrušení, alebo zmene uložených povinností a obmedzení  má formu uznesenia, ale podľa môjho názoru  nie je proti nemu prípustná sťažnosť ani obvineného, ani prokurátora a už vôbec nie poškodeného. Samotná forma uznesenia  takéhoto rozhodnutia vyplýva už z tej skutočnosti, že o návrhu na vzatie do väzby je rozhodované uznesením, a to vrátane prípadného nahradenia väzby. Z toho vyplýva, že aj uloženie samotných povinností a obmedzení obvinenému je súčasťou predmetného uznesenia.

 Zároveň je však potrebné uviesť, že v prípade  podania návrhu na vzatie do väzby prokurátorom  obvinený, respektíve jeho  obhajca nenavrhuje ponechanie obvineného na slobode na základe samostatného uloženia povinností a obmedzení v zmysle § 82 odsek 1 Trestného  poriadku, ale navrhuje ponechanie  na slobode na základe postupu podľa § 80, respektíve § 81 Trestného  poriadku, pričom  predmetné povinnosti a obmedzenia súd môže uložiť len na základe nahradenia väzby v zmysle týchto ustanovení, avšak na základe samostatného ustanovenia  § 82 Trestného poriadku.

 Uloženie obmedzení a povinností má  popri základnom rozhodnutí súdu o nahradení väzby  len pomôcť pri dosiahnutí účelu väzby aj iným spôsobom., ako obmedzením slobody obvineného.

Ustanovenie § 82 Trestného  poriadku  nie je súčasťou ustanovení § 80 a ani § 81 Trestného  poriadku  a súd podľa tohto ustanovenia môže (ale nemusí) postupovať v prípade nahradenia väzby . Predmetné ustanovenie je samostatným ustanovením, ktoré sa  pri rozhodovaní o väzbe viaže výlučne len na prípady, keď súd rozhodne  o nahradení väzby.

Ako som už vyššie uviedol to znamená, že súd nemôže rozhodnúť o ponechaní obvineného na slobode len na základe postupu podľa § 82 Trestného  poriadku uložením primeraných povinností a obmedzení obvinenému, pretože nevyhnutným základným predpokladom pre takýto postup je nahradenie väzby súdom podľa §§ 80,81 Tr. por. .

Na druhej strane však toto samostatné ustanovenie trestného  umožňuje súdu samostatne rozhodnúť o zrušení, alebo zmene uložených povinností a obmedzení. Trestný poriadok  umožňuje zrušiť  časť, alebo všetky obmedzenia. 

Je však zrejmé, že  ani z tohto ustanovenia, ako  ani z ďalších vyššie uvedených nevyplýva, aby bola prípustná sťažnosť proti takémuto rozhodnutiu.  Právo podať sťažnosť teda nevyplýva ani z tohto  ustanovenia a nevyplýva ani zo žiadneho iného.

Inak by to bolo samozrejme v prípade, ak by súd rozhodoval o zrušení záruky, sľubu, alebo dohľadu. V takomto  prípade by sa jednalo o rozhodnutia o väzbe a proti takýmto rozhodnutiam by bola prípustná sťažnosť.

Som si samozrejme vedomý aj iných názorov na túto problematiku, ktoré sa prejavujú v praxi v súdnych rozhodnutiach, ktoré rešpektujem, ale s poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia trestného poriadku zastávam názor, že proti uzneseniu súdu o zrušení, respektíve zmene povinností a obmedzení podľa § 82 odsek 2 Trestného poriadku by sťažnosť nemala byť prípustná.

 

           

 

Diskusia