Zjednocujúce usmernenie krajskej prokuratúry ohľadne využiteľnosti dôkazov získaných podľa zákona o policajnom zbore

 

 Vec :  Pou­ži­teľ­nosť dô­ka­zov zís­ka­ných pod­ľa zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re v tres­tnom ko­na­ní  –  us­mer­ne­nie

 

 Kraj­ský pro­ku­rá­tor v Bra­tis­la­ve, v zá­uj­me jed­not­né­ho up­lat­ňo­va­nia zá­ko­na pro­ku­rá­tor­mi v ob­vo­de svo­jej pô­sob­nos­ti, nad­väz­ne na ap­li­kač­né prob­lé­my vy­sky­tu­jú­ce sa naj­mä v sú­vis­los­ti so zis­te­ním a za­is­te­ním omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok pri vý­ko­ne pre­hlia­dok dop­rav­né­ho pros­tried­ku pod­ľa zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re a ich nás­led­nom dô­kaz­nom pou­ži­tí v tres­tnom ko­na­ní, vy­dá­va nas­le­dov­né  

 

 u s m e r n e n i  e  :

 Pod­ľa § 119 ods.2 ve­ta pr­vá Tr. por. mô­že za dô­kaz slú­žiť všet­ko, čo mô­že pris­pieť na ná­le­ži­té ob­jas­ne­nie ve­ci a čo sa zís­ka­lo z dô­kaz­ných pros­tried­kov pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku ale­bo pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na.

 Z uve­de­né­ho us­ta­no­ve­nia je zrej­mé, že dô­ka­zy mož­no zis­tiť a za­is­tiť aj pod­ľa iné­ho zá­ko­na než je Trest­ný po­ria­dok, pri­čom oso­bit­ným zá­ko­nom sa v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 119 ods.2 ve­ta pr­vá Tr. por. ro­zu­mie aj zá­kon č. 171/1993 Z. z. o po­li­caj­nom zbo­re v zne­ní nes­kor­ších zmien a dopl­nkov (ďa­lej len zá­kon o po­li­caj­nom zbo­re). Uve­de­né kon­šta­to­va­nie zvý­raz­ňu­je zne­nie us­ta­no­ve­nia § 92 Tr. por., pod­ľa kto­ré­ho, ak tre­ba vec, kto­rá bo­la za­is­te­ná pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na, za­is­tiť na úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia, pre­vez­me ju po­li­cajt ale­bo pro­ku­rá­tor. Trest­ný po­ria­dok te­da nie­len vý­slov­ne pri­púš­ťa zís­ka­va­nie dô­ka­zov pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na (§ 119 ods.2 ve­ta pr­vá Tr. por.), ale zís­ka­va­nie ta­kých­to dô­ka­zov aj vý­slov­ne pred­pok­la­dá a po­čí­ta z ich vy­uži­tím v tres­tnom ko­na­ní (§ 92 Tr. por.).

 Vzhľa­dom na uve­de­né zne­nia zá­kon­ných us­ta­no­ve­ní mož­no dos­pieť k zá­ve­ru, že dô­kaz, kto­rý bol za­is­te­ný pod­ľa us­ta­no­ve­ní zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re ne­mož­no, a prio­ri, od­miet­nuť ako dô­kaz v tres­tnom ko­na­ní len z to­ho dô­vo­du, že ne­bol za­is­te­ný pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku. 

 Dô­kaz, kto­rý bol za­is­te­ný pod­ľa zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re však mu­sí pro­ku­rá­tor pod­ro­biť pre­vier­ke zá­kon­nos­ti, pri­čom ta­ký­to dô­kaz mož­no v tres­tnom ko­na­ní pou­žiť len vte­dy, ak sú zá­ro­veň spl­ne­né dve nas­le­du­jú­ce pod­mien­ky:

 a) dô­kaz mu­sí byť zís­ka­ný zá­kon­ným spô­so­bom, t. j. dô­kaz (nap­rík­lad omam­ná ale­bo psy­chot­rop­ná lát­ka) mu­sí byť zís­ka­ný z dô­kaz­né­ho pros­tried­ku, kto­rý zá­kon o po­li­caj­nom zbo­re vý­slov­ne up­ra­vu­je a po­va­žu­je za prí­pust­ný (nap­rík­lad dô­kaz je zís­ka­ný z pre­hliad­ky dop­rav­né­ho pros­tried­ku pod­ľa § 23 ods.2 písm. b) zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re), pri­čom dô­kaz mu­sí byť zá­ro­veň zís­ka­ný z dô­kaz­né­ho pros­tried­ku spô­so­bom, kto­rý neod­po­ru­je zá­ko­nu o po­li­caj­nom zbo­re, ale ani iným práv­nym pred­pi­som (nap­rík­lad pou­ži­tie fy­zic­ké­ho ná­si­lia zo stra­ny po­li­caj­tov pri pre­hliad­ke mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la, kto­ré sme­ru­je pro­ti vo­di­čo­vi, s cie­ľom zis­tiť od ne­ho, či nep­re­vá­ža  ale­bo ne­má omam­né ale­bo psy­chot­rop­né lát­ky a ten im ich nás­led­ne vy­dá, tre­ba po­va­žo­vať za dô­kaz zís­ka­ný sí­ce z le­gál­ne­ho dô­kaz­né­ho pros­tried­ku, av­šak za pou­ži­tia ne­zá­kon­né­ho do­nú­te­nia a pre­to v zmys­le § 119 ods.4 Tr. por. pôj­de o dô­kaz ne­pou­ži­teľ­ný v tres­tnom ko­na­ní) a v ne­pos­led­nom ra­de, dô­kaz mu­sí byť zís­ka­ný z dô­kaz­né­ho pros­tried­ku op­ráv­ne­ným sub­jek­tom (po­ve­re­ným po­li­caj­tom) pri pl­ne­ní úloh Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Pôj­de spra­vid­la o pl­ne­nie úloh Po­li­caj­né­ho zbo­ru pod­ľa § 2 ods.1 písm. b) zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re (od­ha­ľo­va­nie tres­tných či­nov a zis­ťo­va­nie ich pá­cha­te­ľov), pri­čom po­li­cajt mu­sí byť vý­slov­ne svo­jim na­dria­de­ným or­gá­nom po­ve­re­ný na pl­ne­nie tej­to úlo­hy, te­da aby na kon­krét­nych mies­tach, o kto­rých má re­le­van­tné poz­nat­ky o zvý­še­nom pre­da­ji (vý­sky­te) omam­ných ale­bo psy­chot­rop­ných lá­tok, zis­ťo­val, či ne­do­chá­dza k pá­chaniu tres­tnej čin­nos­ti. Po­li­cajt si pre­to ne­mô­že sám svoj­voľ­ne ur­čo­vať, ke­dy a kde bu­de pát­rať po omam­ných ale­bo psy­chot­rop­ných lát­kach a už vô­bec ne­mô­že byť dô­vo­dom pre­hliad­ky dop­rav­né­ho pros­tried­ku pod­ľa § 23 ods.2 písm. b) zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re len to, že oso­by v mo­to­ro­vom vo­zid­le sa sprá­va­li „ner­vóz­ne“.

 Ak ne­bol dô­kaz zís­ka­ný zá­kon­ným spô­so­bom, nie je mož­né ho pou­žiť v tres­tnom ko­na­ní, pri­čom v ta­kom­to prí­pa­de už nie je pot­reb­né skú­mať spl­ne­nie pod­mien­ky uve­de­nej pod pís­me­nom b.

b)  zís­ka­nie dô­ka­zu zá­kon­ným spô­so­bom pod­ľa zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re nes­mie od­po­ro­vať ale­bo ob­chá­dzať prís­luš­né us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho priad­ku

V prí­pa­de, ak bol dô­kaz (nap­rík­lad omam­né ale­bo psy­chot­rop­né lát­ky) zís­ka­ný v sú­la­de so zá­ko­nom o po­li­caj­nom zbo­re, nez­na­me­ná to je­ho auto­ma­tic­kú pou­ži­teľ­nosť v tres­tnom ko­na­ní, na­koľ­ko je pot­reb­né zis­ťo­vať, či dô­kaz ne­mal byť zís­ka­ný pod­ľa us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku.

 Tá­to dru­há pod­mien­ka, kto­rú je pot­reb­né skú­mať pri po­su­dzo­va­ní zá­kon­nos­ti a tým aj pou­ži­teľ­nos­ti zís­ka­né­ho dô­ka­zu v tres­tnom ko­na­ní, vy­chá­dza z to­ho, že Trest­ný po­ria­dok je v po­me­re špe­cia­li­ty k zá­ko­nu o po­li­caj­nom zbo­re a to po­kiaľ ide o kon­krét­ne po­doz­re­nia zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, kto­ré sú spo­je­né so zá­sah­mi do zá­klad­ných práv a slo­bôd fy­zic­kých osôb (pre­hliad­ka dop­rav­né­ho pros­tried­ku zo stra­ny štát­ne­ho or­gá­nu sa vo všeo­bec­nos­ti po­va­žu­je za zá­sah do súk­ro­mia fy­zic­kej oso­by, pri­čom prá­vo na reš­pek­to­va­nie súk­rom­né­ho ži­vo­ta je za­ra­de­né me­dzi zá­klad­né prá­va a slo­bo­dy tak Ústa­vou SR ako aj Európ­skym do­ho­vo­rom o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd). 

 Zá­kon o po­li­caj­nom zbo­re sí­ce, v us­ta­no­ve­ní § 23 ods. 2 písm. b), dá­va po­li­caj­to­vi op­ráv­ne­nie vy­ko­nať pre­hliad­ku dop­rav­né­ho pros­tried­ku pri pát­ra­ní po omam­ných a psy­chot­rop­ných lát­kach, te­da sám zá­ko­no­dar­ca umož­ňu­je vy­ko­nať pre­hliad­ku dop­rav­né­ho pros­tried­ku aj mi­mo rá­mec us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku, av­šak zá­kon o po­li­caj­nom zbo­re nes­ta­no­vu­je, čo sa ro­zu­mie slov­ným spo­je­ním „pri pát­ra­ní“, ke­dy a za akých okol­nos­tí mô­že po­ve­re­ný po­li­cajt vy­ko­nať pre­hliad­ku dop­rav­né­ho pros­tried­ku a hlav­ne, ke­dy má po­li­cajt pos­tu­po­vať pri pre­hliad­ke dop­rav­né­ho pros­tried­ku pod­ľa us­ta­no­ve­ní zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re a ke­dy pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku.

 Pri rie­še­ní tej­to otáz­ky je pot­reb­né vy­chá­dzať z to­ho, že na roz­diel od zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re, Trest­ný po­ria­dok umož­ňu­je vy­ko­nať pre­hliad­ku dop­rav­né­ho pros­tried­ku len na zá­kla­de prí­ka­zu na pre­hliad­ku iných pries­to­rov v zmys­le § 101 Tr. por. (ok­rem prí­pa­dov uve­de­ných v § 101 ods.3 Tr. por. pot­re­bu­je po­li­cajt vždy prí­kaz pro­ku­rá­to­ra ale­bo je­ho súh­las), pri­čom ta­ký­to prí­kaz mož­no vy­dať len vte­dy, ak je dô­vod­né po­doz­re­nie, že v „iných pries­to­roch“ nes­lú­žia­cich na bý­va­nie je vec dô­le­ži­tá pre tres­tné ko­na­nie (§ 99 ods.2 v spo­je­ní s § 99 ods.1 Tr. por.).

 Vzhľa­dom na uve­de­né je zrej­mé, že Trest­ný po­ria­dok, svo­jou úp­ra­vou mož­nos­ti vy­ko­nať pre­hliad­ku iných pries­to­rov, pos­ky­tu­je väč­šiu ga­ran­ciu ochra­ny zá­klad­ných práv a slo­bôd fy­zic­kým oso­bám, než zá­kon o po­li­caj­nom zbo­re, a pre­to v prí­pa­de, že ide o kon­krét­ne po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu (nap­rík­lad zo spá­chania tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 171 ale­bo § 172 Tr. zák.), mu­sí po­li­cajt pos­tu­po­vať pri pre­hliad­ke dop­rav­né­ho pros­tried­ku pod­ľa § 101 Tr. por., kto­ré je v po­me­re špe­cia­li­ty k § 23 ods.2 písm. b) zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re.

 Ak te­da po­li­cajt vy­ko­ná pre­hliad­ku dop­rav­né­ho pros­tried­ku v sú­la­de so zá­ko­nom o po­li­caj­nom zbo­re (pod­mien­ka uve­de­ná pod pís­me­nom a), av­šak za ta­kej si­tuácie, že dop­re­du dis­po­nu­je in­for­má­ciou o tom, že v kon­krét­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le sa ma­jú pre­vá­žať (na­chá­dzať)  omam­né ale­bo psy­chot­rop­né lát­ky a nás­led­ne pri pre­hliad­ke tie­to omam­né ale­bo psy­chot­rop­né lát­ky aj náj­de, pôj­de o dô­kaz ne­pou­ži­teľ­ný v tres­tnom ko­na­ní, na­koľ­ko po­li­cajt ne­pos­tu­po­val pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku (ho­ci tak uro­biť mal) a pre­hliad­ku dop­rav­né­ho pros­tried­ku vy­ko­nal v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním § 101 Tr. por..  V ta­kých­to prí­pa­doch pôj­de o ab­so­lút­ne neú­čin­ný dô­kaz, ku kto­ré­mu ne­bu­de mož­né pri­hliad­nuť, t. j. hľa­dí sa na ne­ho ako­by neexis­to­val, a pre­to pro­ku­rá­tor, pod­ľa okol­nos­tí prí­pa­du, buď zru­ší uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia pos­tu­pom pod­ľa § 230 ods.2 písm. e) Tr. por. ale­bo tres­tné stí­ha­nie ve­de­né pro­ti kon­krét­nej oso­be za­sta­ví pod­ľa § 215 ods.1 písm. a) Tr. por.. Zá­ver o ab­so­lút­nej neú­čin­nos­ti dô­ka­zu mu­sí pro­ku­rá­tor vo svo­jom roz­hod­nu­tí riad­ne od­ôvod­niť.

 V prí­pa­de kon­krét­ne­ho po­doz­re­nia zo spá­chania tres­tné­ho či­nu mož­no te­da pos­tu­po­vať len pod­ľa us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku, pri­čom, vzhľa­dom k to­mu, že pri pre­hliad­ke dop­rav­né­ho pros­tried­ku, ide o zá­sah do zá­klad­ných práv a slo­bôd, je pot­reb­né vy­kla­dať us­ta­no­ve­nie § 23 ods.2 písm. b) zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re reš­trik­tív­ne  a vždy „v pros­pech“ Tres­tné­ho po­riad­ku.

 Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že pre­hliad­ku dop­rav­né­ho pros­tried­ku pod­ľa zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re mož­no vy­ko­nať vte­dy, ak nej­de o kon­krét­ne po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, ale ide len o „pát­ra­nie“, t. j. pre­ven­tív­ne zis­ťo­va­nie, či k pá­chaniu tres­tnej čin­nos­ti (nap­rík­lad v sú­vis­los­ti s omam­ný­mi ale­bo psy­cho­top­ný­mi lát­ka­mi) ne­do­chá­dza. „Pát­ra­nie“ v zmys­le § 23 ods.2 písm. b) zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re mož­no pre­to de­fi­no­vať ako pre­ven­tív­nu čin­nosť po­li­caj­ta, kto­rý pod­ľa § 2 ods.1 písm. b) zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re vy­ko­ná­va slu­žob­nú čin­nosť tak, aby do­chá­dza­lo k od­ha­ľo­va­niu tres­tných či­nov a k zis­ťo­va­niu ich pá­cha­te­ľov.

 Vzhľa­dom k to­mu, že us­ta­no­ve­nie § 23 ods.2 písm. b) zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re umož­ňu­je vy­ko­nať len tzv. pre­ven­tív­ne pre­hliad­ky dop­rav­né­ho pros­tried­ku a to za si­tuácie, keď nej­de o po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, mô­že po­li­cajt vy­ko­nať ta­kú­to pre­hliad­ku iba vi­zuál­ne, pri­čom nes­mie pos­tu­po­vať nep­ri­me­ra­ným, neú­čel­ným, či do­kon­ca vý­raz­ne ob­me­dzu­jú­cim spô­so­bom (t. j. po­li­cajt mô­že len vi­zuál­ne pre­zrieť inter­iér vo­zid­la bez to­ho, aby ot­vá­ral a pre­hlia­dal ba­to­ži­nu vo vo­zid­le a od­kla­da­cie pries­to­ry, pri­čom po­li­cajt pri vy­ko­ná­va­ní pre­hliad­ky dop­rav­né­ho pros­tried­ku pod­ľa zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re nes­mie ani vy­ko­ná­vať ča­so­vo ná­roč­nú kon­tro­lu vo­zid­la spo­je­nú s roz­mon­to­vá­va­ním sú­čas­tí vo­zid­la, te­da na­rú­ša­ním ce­lis­tvos­ti vo­zid­la). Ten­to zá­ver vy­plý­va jed­nak z to­ho, že us­ta­no­ve­nie § 23 ods.2 písm. b) zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re je ne­vyh­nut­né vy­kla­dať reš­trik­tív­ne (keď­že ide o zá­sa­hy so zá­klad­ných práv a slo­bôd), ale aj z us­ta­no­ve­nia § 8 ods.1 zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re, pod­ľa kto­ré­ho je po­li­cajt po­vin­ný dbať na to, aby prí­pad­ný zá­sah do práv a slo­bôd osôb nep­rek­ro­čil mie­ru ne­vyh­nut­nú na do­siah­nu­tie úče­lu sle­do­va­né­ho je­ho slu­žob­nou čin­nos­ťou.

 Mož­no pre­to zhr­núť, že dô­kaz, kto­rý bol zis­te­ný a za­is­te­ný pri pre­hliad­ke dop­rav­né­ho pros­tried­ku vy­ko­na­nej pod­ľa zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re, mož­no pou­žiť v tres­tnom ko­na­ní len vte­dy, ak dô­kaz (nap­rík­lad omam­ná ale­bo psy­chot­rop­ná lát­ka) bol zís­ka­ný zá­kon­ným spô­so­bom (pod­mien­ka uve­de­ná pod pís­me­nom a), pri­čom iš­lo o vý­kon tzv. pre­ven­tív­nej pre­hliad­ky za­me­ra­nej len na pl­ne­nie úloh Po­li­caj­né­ho zbo­ru, bez to­ho, aby iš­lo o kon­krét­ne po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu a pre­hliad­ku vy­ko­nal po­ve­re­ný po­li­cajt šetr­ným spô­so­bom, kto­rý vý­raz­nej­šie ne­za­sia­hol do zá­klad­ných práv a slo­bôd oso­by (pod­mien­ka uve­de­ná pod pís­me­nom b). Tak­to zís­ka­ný dô­kaz mož­no ozna­čiť za dô­kaz zís­ka­ný pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na, tak ako to má na mys­li us­ta­no­ve­nie § 119 ods.2 ve­ta pr­vá Tr. por., a pre­to ta­ký­to dô­kaz mož­no pou­žiť v tres­tnom ko­na­ní.

 Uve­de­nú ar­gu­men­tá­ciu a z nej vy­plý­va­jú­ce práv­ne zá­ve­ry je pot­reb­né pri­me­ra­ne ap­li­ko­vať aj na op­ráv­ne­nie po­li­caj­ta na od­ňa­tie zbra­ne v zmys­le § 22 ods.1 zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re s tým, že v prí­pa­de kon­krét­ne­ho po­doz­re­nia zo spá­chania tres­tné­ho či­nu je nut­né, aby po­li­cajt vždy pos­tu­po­val pod­ľa § 102 Tr. por. a vy­ko­nal osob­nú pre­hliad­ku.

 V tej­to sú­vis­los­ti je však nut­né zdô­raz­niť, že po­li­cajt je op­ráv­ne­ný od­ňať zbraň pod­ľa § 22 ods.1 zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re len vte­dy, ak sa chce pres­ved­čiť, či oso­ba, pro­ti kto­rej vy­ko­ná­va slu­žob­ný zá­krok, ne­má pri se­be zbraň (us­ta­no­ve­nie § 14 ods.5 zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re de­fi­nu­je zbraň ako čo­koľ­vek, čím mož­no uro­biť útok pro­ti te­lu dô­raz­nej­ším).

 Z ci­to­va­né­ho zá­kon­né­ho us­ta­no­ve­nia mož­no vy­vo­diť, že pre­hliad­ku oso­by v zmys­le § 22 ods.1 zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re, mô­že po­li­cajt vy­ko­nať len ak vy­ko­ná­va slu­žob­ný zá­krok, te­da, ak vy­ko­ná­va čin­nosť pri kto­rej bez­pros­tred­ne za­sa­hu­je do zá­klad­ných práv a slo­bôd oso­by (§ 9 ods.3 zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re) a jej cie­ľom (úče­lom)  mô­že byť len bez­peč­nos­tná pre­hliad­ka oso­by, pro­ti kto­rej po­li­cajt vy­ko­ná­va slu­žob­ný zá­krok, za­me­ra­ná na zis­te­nie zbra­ne, kto­rá by moh­la oh­ro­ziť ži­vot ale­bo zdra­vie po­li­caj­ta (tzv. bez­peč­nost­ný dô­vod pre­hliad­ky).

 Op­ráv­ne­nie v zmys­le § 22 ods.1 zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re mô­že pre­to po­li­cajt vy­užiť nap­rík­lad v prí­pa­doch uve­de­ných v us­ta­no­ve­niach § 17 ods.2, § 17b ods.1, § 18 ods.3, § 19 ods.1, § 23 ods.2 a § 28 ods.2 zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re, t. j. vždy v spo­ji­tos­ti s vy­ko­ná­va­ním slu­žob­né­ho zá­kro­ku. V žiad­nom prí­pa­de tak po­li­cajt ne­mô­že uro­biť bez vy­ko­ná­va­nia slu­žob­né­ho zá­kro­ku, te­da len z dô­vo­du pre­ven­cie (nap­rík­lad pre­to, že sa po­li­caj­to­vi ná­hod­ne oko­loi­dú­ca oso­ba zda­la „po­doz­ri­vá“ ale­bo „ner­vóz­na“) a už vô­bec tak po­li­cajt ne­mô­že uro­biť za úče­lom pát­ra­nia po iných ve­ciach (nap­rík­lad je nep­rí­pus­tné, ak po­li­cajt vy­ko­ná osob­nú pre­hliad­ku oso­by, kto­rú zdô­vod­ní a dek­la­ru­je ako vy­uži­tie op­ráv­ne­nia pod­ľa § 22 ods.1 zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re, pri­čom pri pre­hliad­ke sa za­me­ria­va na hľa­da­nie omam­ných ale­bo psy­chot­rop­ných lá­tok).

 Z hľa­dis­ka zá­kon­nos­ti nes­mie vy­uži­tie op­ráv­ne­nia pod­ľa § 22 ods.1 zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re sle­do­vať iný zá­ujem, než vy­ko­na­nie bez­peč­nos­tnej pre­hliad­ky za­me­ra­nej na zis­te­nie a prí­pad­né za­is­te­nie zbra­ne, pri­čom ta­ká­to pre­hliad­ka mu­sí byť vy­ko­na­ná oh­ľa­dupl­ne a pri­me­ra­ným spô­so­bom, t. j. len hma­tom a bez to­ho, aby nap­rík­lad doš­lo k vy­zle­če­niu oso­by, prí­pad­ne k preh­ľa­dá­va­niu osob­ných ve­cí ako pe­ňa­žen­ky a po­dob­ne (na ta­ký­to spô­sob vý­ko­nu osob­nej pre­hliad­ky je už pot­reb­ný pos­tup pod­ľa § 102 Tr. por.).

 

 

 

 

Diskusia