Ku kauze Hedvigy Malinovej - Žákovej

 

Autor:

Pe­ter Šam­ko star­ší

bý­va­lý sud­ca Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve

 Ku kau­ze Hed­vi­gy Ma­li­no­vej - Žá­ko­vej

 Let­nú uhor­ko­vú no­vi­nár­sku se­zó­nu roz­jas­ni­la in­for­má­cia o návr­hu pro­ku­rá­to­ra ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry umies­tniť do zdra­vot­níc­ke­ho ús­ta­vu na psy­chia­tric­ké po­zo­ro­va­nie Hed­vi­gu Ma­li­no­vú – Žá­ko­vú, ne­kon­čia­ci a neu­ve­ri­teľ­ný prí­beh vy­šet­ro­va­nia zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní.

 Ako dl­ho­roč­ný sud­ca špe­cia­li­zu­jú­ci sa na obzvlášť zá­važ­nú úmy­sel­nú tres­tnú čin­nosť, čas­to rie­šia­ci prob­lé­my zna­lec­ké­ho do­ka­zo­va­nia, pred­kla­dám nie­koľ­ko poz­ná­mok k pre­bie­ha­jú­cim pro­ces­ným úko­nom. Tie­to sú de­ter­mi­no­va­né me­diál­ny­mi in­for­má­cia­mi.

 Ob­vi­ne­ná má prá­vo od­miet­nuť spolu­pra­co­vať so znal­ca­mi – psy­chia­tra­mi pri am­bu­lan­tnom vy­šet­re­ní du­šev­né­ho sta­vu. Ne­mô­žu ju za to san­kcio­no­vať po­riad­ko­vou po­ku­tou. Je po­vin­ná sa však dos­ta­viť k am­bu­lan­tné­mu vy­šet­re­niu. V tres­tnom pro­ce­se pla­tí zá­sa­da, že ob­vi­ne­ný mô­že od­miet­nuť spolu­pra­co­vať s or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní a so sú­dom, in­for­mač­ný po­ho­vor pred znal­ca­mi ne­má re­le­van­ciu vý­slu­chu a ide iba o je­den z úko­nov me­di­cín­skej po­va­hy. Znal­ci – psy­chia­tri ne­ma­jú kom­pe­ten­ciu ob­vi­ne­nú vy­slú­chať v in­ten­ciách tres­tnop­ráv­ne­ho pred­pi­su.

 Z toh­to dô­vo­du tvr­de­nie Lu­cie Ku­ri­lov­skej, ge­ne­rál­nej ria­di­teľ­ky tres­tnej sek­cie Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti SR v den­ní­ku SME (14.08.2012), že „po­vin­nos­ťou ob­vi­ne­né­ho je str­pieť vy­šet­re­nie du­šev­né­ho sta­vu po prí­ka­zue sú­du“ je nes­práv­ne a za­vá­dza­jú­ce. Ob­vi­ne­ná mu­sí str­pieť iba prí­kaz na osob­nú pre­hliad­ku.

 Na­ria­de­nie ús­tav­né­ho psy­chia­tric­ké­ho vy­šet­re­nia v ús­ta­ve ne­mô­že byť pre­to san­kciou za od­miet­nu­tie spolu­prá­ce. Pre ta­ké­to roz­hod­nu­tie mu­sí súd skú­mať dve okol­nos­ti: osob­nosť ob­vi­ne­nej a okol­nos­ti prí­pa­du. Do­te­raj­ší ži­vot ob­vi­ne­nej a tri­viál­nosť skut­ko­vé­ho de­ja ne­napl­ňu­je práv­ne dô­vo­dy klad­né­ho roz­hod­nu­tia sú­du. V opač­nom prí­pa­de by iš­lo zo stra­ny sú­du o svoj­voľ­né roz­hod­nu­tie.

 Ju­di­ka­tú­ra naj­vyš­šie­ho sú­du už dáv­nej­šie rie­ši­la otáz­ku, či nap­rík­lad priz­na­nie pá­cha­te­ľa ob­vi­ne­né­ho z tres­tné­ho či­nu vraž­dy po­čas vy­šet­re­nia znal­ca­mi – psy­chia­tra­mi, je re­le­van­tným dô­ka­zom. Od­po­veď: ta­ké­to priz­na­nie pá­cha­te­ľa pred znal­ca­mi ne­má zá­kon­nú re­le­van­ciu dô­ka­zu. Nej­de o pro­ces­ný úkon v tres­tnom stí­ha­ní kom­pe­ten­tný­mi or­gán­mi.

 Aj po od­miet­nu­tí spolu­prá­ce niet pre­ká­žok na vy­pra­co­va­nie zna­lec­ké­ho po­sud­ku. V zna­lec­kom po­sud­ku znal­ci – psy­chia­tri sú po­vin­ní oprieť sa o spi­so­vý ma­te­riál a vy­ko­na­né do­ka­zo­va­nie, ok­rem iné­ho aj o vý­sluch ob­vi­ne­nej. Mô­žu žia­dať zdra­vot­nú do­ku­men­tá­ciu, prí­pad­ne pred­chá­dza­jú­ce od­bor­né vy­šet­re­nia le­ká­rov – psy­chia­trov. Ma­jú prá­vo navr­hnúť vy­ko­na­nie ďal­ších dô­ka­zov (nie ich vy­ko­nať), kto­ré pot­re­bu­jú pre úče­ly po­da­nia zna­lec­ké­ho po­sud­ku.

 Niek­to­rí znal­ci – psy­chia­tri sa nie­ke­dy sta­va­jú do úlo­hy „zna­lec­ké­ho sud­cu“ a po­kú­ša­jú sa rie­šiť práv­ne otáz­ky ale­bo hod­no­tiť vy­ko­na­né dô­ka­zy. Prí­čet­nosť, zmen­še­ná prí­čet­nosť, nep­rí­čet­nosť sú práv­ne poj­my a vy­jad­riť sa k nim mô­že iba pro­ku­rá­tor (príp­rav­né ko­na­nie) ale­bo súd (ko­na­nie pred sú­dom). Ih­ris­kom znal­cov – psy­chia­trov je iba od­bor­né po­sú­de­nie roz­poz­ná­va­cej a ov­lá­da­cej zlož­ky proti­práv­ne­ho ko­na­nia pá­cha­te­ľa. Z di­kcie zá­ko­na vy­plý­va, že zá­kla­dom je vy­pa­co­va­nie zna­lec­ké­ho po­sud­ku am­bu­lan­tnou for­mou. Až nás­led­ne (pre di­ag­nos­tic­ké up­res­ne­nie) mô­že dôjsť k návr­hu pro­ku­rá­to­ra na ús­tav­né po­zo­ro­va­nie. Za si­tuácie, že am­bu­lan­tné vy­šet­re­nie je iba v za­čiat­koch, znal­ci ne­ma­jú prá­vo na návrh psy­chia­tric­ké­ho po­zo­ro­va­nia, keď­že ne­ma­jú di­ag­nos­tic­ký zá­ver, kto­rý je roz­ho­du­jú­ci pre ďal­ší pos­tup. Psy­chiater Jo­zef Haš­to v kon­krét­nej kau­ze ne­mô­že mať pro­ces­né pos­ta­ve­nie znal­ca, ako ho nie­ke­dy mé­diá ozna­ču­jú. Ide o psy­chia­tra, kto­rý ob­vi­ne­nej pos­ky­tu­je am­bu­lan­tnú od­bor­nú sta­ros­tli­vosť, čím je vy­lú­če­ný po­die­lať sa ako zna­lec na vy­šet­re­ní du­šev­né­ho sta­vu ob­vi­ne­nej.

 Pri al­ter­na­tí­ve, že ob­vi­ne­ná od­mie­ta spolu­pra­co­vať iba z dô­vo­du, že pro­ku­rá­tor pre­fe­ru­je vy­bra­ných znal­cov – psy­chia­trov, ide z jej stra­ny o úče­lo­vý pos­tup. Súd­ni znal­ci sú vy­me­no­va­ní pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su, sú pou­če­ní o vý­zna­me zna­lec­ké­ho po­sud­ku a o tres­tných nás­led­koch ve­do­me nep­rav­di­vé­ho zna­lec­ké­ho po­sud­ku.

 

 

 

Diskusia