Domová prehliadka a možnosti zaistenia vecí, ktoré neboli vymedzené v príkaze na domovú prehliadku

Publikované: 27. 08. 2013, čítané: 13243 krát
 

 

Úvod­ná poz­nám­ka (autor poz­nám­ky JUDr. Pe­ter Šam­ko)

 

Niž­šie v texte je uve­rej­ne­né kom­plet­né uz­ne­se­nie Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne sp. zn. 1Tos 10/2012 zo dňa 14.02.2012, kto­ré sa za­obe­rá veľ­mi za­ují­ma­vou a v sú­čas­nej do­be v od­bor­nej ve­rej­nos­ti čas­to dis­ku­to­va­nou prob­le­ma­ti­kou, kto­rá sú­vi­sí s vy­dá­va­ním prí­ka­zu na vy­ko­na­nie do­mo­vej pre­hliad­ky a so sa­mot­ným vy­ko­ná­va­ním do­mo­vej pre­hliad­ky. Pred­met­né roz­hod­nu­tie sa za­obe­rá.

 a) zá­kon­nos­ťou vy­ko­na­nia do­mo­vej pre­hliad­ky, ak prí­kaz na vy­ko­na­nie do­mo­vej pre­hliad­ky bol vy­da­ný na pod­kla­de ma­ni­pu­lač­né­ho pos­tu­pu po­lí­cie pri po­da­ní návr­hu na vy­da­nie prí­ka­zu na do­mo­vú pre­hliad­ku a

 b) zá­kon­nos­ťou vy­ko­na­nia do­mo­vej pre­hliad­ky, ak sa po­čas vy­ko­ná­va­nia do­mo­vej pre­hliad­ky náj­du zá­va­do­vé ve­ci, kto­ré ne­sú­vi­sia s tres­tným či­nom, pre kto­rý bo­la do­mo­vá pre­hliad­ka na­ria­de­ná a kto­rých hľa­da­nie a za­is­te­nie ne­bo­lo v prí­ka­ze na do­mo­vú pre­hliad­ku vy­me­dze­né.

 K pís­me­nu a)

 S roz­hod­nu­tím Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne sa mož­no pl­ne sto­tož­niť v tom, že je ab­so­lút­ne nep­ri­ja­teľ­ný ta­ký pos­tup po­lí­cie, keď ma­ni­pu­lu­je súd (prí­pad­ne aj pro­ku­rá­to­ra) ta­kým spô­so­bom, že žia­da vy­da­nie prí­ka­zu na do­mo­vú pre­hliad­ku a to z dô­vo­du hľa­da­nia ve­cí, kto­ré v sku­toč­nos­ti hľa­dať nech­ce, pri­čom prí­kaz na do­mo­vú pre­hliad­ku po­lí­cii slú­ži len na to, aby moh­la preh­ľa­dať kon­krét­ne oby­dlie a hľa­dať úpl­ne iné ve­ci. V po­su­dzo­va­nej ve­ci po­lí­cia žia­da­la vy­dať prí­kaz na do­mo­vú pre­hliad­ku vo ve­ci zlo­či­nu krá­de­že s tým, že bu­de hľa­dať rôz­ne ve­ci, kto­ré s tým­to tres­tným či­nom sú­vi­sia (nap­rík­lad rôz­ne ná­ra­dia pou­ží­va­né na vlá­ma­nie a po­dob­ne), pri­čom v sku­toč­nos­ti bo­lo cie­ľom do­mo­vej pre­hliad­ky hľa­dať extré­mis­tic­ké ma­te­riá­ly, čo bo­lo zvý­raz­ne­né aj tým, že do­mo­vú preh­laid­ku vy­ko­na­li pra­cov­ní­ci po­lí­cie pra­cu­jú­ci na úse­ku extré­miz­mu.

 Ta­ký­to pos­tup po­lí­cie je v roz­po­re so zá­ko­nom, ob­chá­dza us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku up­ra­vu­jú­ce do­mo­vú pre­hliad­ku, kto­ré sa­moz­rej­me pred­pok­la­da­jú, že prí­kaz na do­mo­vú pre­hliad­ku bu­de op­re­tý o prav­di­vé in­for­má­cie zo stra­ny po­lí­cie a o ich sku­toč­né zá­me­ry (kto­ré pre­be­rá do svoj­ho návr­hu pro­ku­rá­tor) a že zá­sah do do­mo­vej slo­bo­dy bu­de reali­zo­va­ný len z dô­vo­du, kto­rý je v prí­ka­ze ob­siah­nu­tý, t.j. len v sú­vis­los­ti s tres­tným či­nom, kto­rý je tam uve­de­ný a že sa sku­toč­ne bu­dú hľa­dať len ve­ci, kto­ré s tým­to tres­tným či­nom sú­vi­sia.

 Ak sa tak nes­ta­ne a cie­ľom vy­ko­na­nia do­mo­vej pre­hliad­ky je od sa­mé­ho za­čiat­ku hľa­da­nie iných ve­cí, kto­ré sú­vi­sia s úpl­ne iným tres­tným či­nom než je vy­me­dze­ný v prí­ka­ze na do­mo­vú preh­laid­ku, je ta­ká­to do­mo­vá pre­hliad­ka ne­zá­kon­ná a tá­to ne­zá­kon­nosť sa po­tom pre­ná­ša aj na dô­ka­zy, kto­ré bo­li prí­pad­ne pri do­mo­vej pre­hliad­ke náj­de­né a za­is­te­né. Kraj­ský súd v Ži­li­ne tu cel­kom sprá­ve pou­ka­zu­je na up­lat­ne­nie tzv. teórie plo­dov z ot­rá­ve­né­ho stro­mu s tým, že ne­zá­kon­nos­ťou bu­dú pos­tih­nu­té nie­len vec­né dô­ka­zy náj­de­né pri ta­kej­to do­mo­vej pre­hliad­ke, ale aj nap­rík­lad nás­led­né vý­po­ve­ďe osôb, kto­ré vy­po­ve­da­jú oh­ľad­ne ve­cí za­is­te­ných pri do­mo­vej pre­hliad­ke.

 Dom­nie­vam sa však, že úpl­ne iná je si­tuácia v prí­pa­doch, keď sa zá­va­do­vé ve­ci, kto­ré ne­sú­vi­sia s tres­tným či­nom, kto­rý je uve­de­ný v prí­ka­ze na do­mo­vú pre­hliad­ku, náj­du po­čas vy­ko­ná­va­nia do­mo­vej pre­hliad­ky ná­hod­ne, len ako ved­ľaj­ší, nech­ce­ný pro­dukt do­mo­vej pre­hliad­ky, kto­rá sku­toč­ne bo­la, od za­čiat­ku, za­me­ra­ná na hľa­da­nie ve­cí, kto­ré sú­vi­sia s tres­tným či­nom uve­de­ným v prí­ka­ze na do­mo­vú pre­hliad­ku.

 K pís­me­nu b)

 V ďal­šej čas­ti od­ôvod­ne­nia svoj­ho roz­hod­nu­tia vy­vo­dil Kraj­ský súd v Ži­li­ne ne­zá­kon­nosť do­mo­vej pre­hliad­ky aj z to­ho, že ak po­lí­cia po­čas vy­ko­ná­va­nia do­mo­vej pre­hliad­ky náj­de zá­va­do­vé ve­ci, kto­ré ne­sú­vi­sia s tres­tným či­nom uve­de­ným v prí­ka­ze na do­mo­vú pre­hliad­ku, v žiad­nom prí­pa­de (t. j. nik­dy) ich ne­mô­že od­ňať – za­is­tiť. Za le­gál­ny spô­sob ich zís­ka­nia po­va­žu­je Kraj­ský súd v Ži­li­ne len ich dob­ro­voľ­né vy­da­nie po­doz­ri­vým na pod­kla­de vý­zvy s tým, že ak ich ne­vy­dá, je nut­né za­bez­pe­čiť no­vý prí­kaz na do­mo­vú pre­hliad­ku za­me­ra­ný už na hľa­da­nie ve­cí, kto­ré bo­li náj­de­né a ne­sú­vi­sia s tres­tným či­nom, kto­rý bol uve­de­ný v pô­vod­nom prí­ka­ze na do­mo­vú pre­hliad­ku.

 Ten­to práv­ny ná­zor vy­vo­lá­va op­ráv­ne­né po­chyb­nos­ti o svo­jej správ­nos­ti.

 Už bo­lo uve­de­né vy­ššie, že od cie­ľe­nej ma­ni­pu­lá­cie sú­du zo stra­ny po­lí­cie je pot­reb­né od­lí­šiť prí­pa­dy, pri kto­rých sa pri vy­ko­ná­va­ní do­mo­vej pre­hliad­ky náj­du ná­hod­ne (nech­ce­ne) zá­va­do­vé ve­ci, kto­ré ne­sú­vi­sia s tres­tným či­nom,  kto­rý je uve­de­ný v prí­ka­ze na do­mo­vú pre­hliad­ku a kto­rých neop­ráv­ne­né pre­cho­vá­va­nie, sa­mo o se­be, za­kla­dá po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu. Ta­ké­to prí­pa­dy sú v praxi po­mer­ne čas­té, keď náj­de­nie ta­kých­to iných ako hľa­da­ných ve­cí je ná­hod­ným ved­ľaj­ším pro­duk­tom vy­ko­ná­va­nej do­mo­vej pre­hliad­ky.

 Po­kiaľ ide o sa­mot­nú do­mo­vú pre­hliad­ku tak je pot­reb­né uviesť, že prí­kaz na od­ňa­tie ve­ci je už za­hr­nu­tý v prí­ka­ze na do­mo­vú pre­hliad­ku, je je­ho sú­čas­ťou a pre­to nie je nut­né eš­te vy­dá­va­nie oso­bit­né­ho prí­ka­zu na od­ňa­tie ve­ci. To na­po­kon vy­plý­va aj zo zne­nia us­ta­no­ve­nia § 105 ods. 4 Tr. por., kto­rý v sú­vis­los­ti s od­ňa­tím ve­ci pri do­mo­vej pre­hliad­ke (aj pri iných pre­hliad­kach) od­ka­zu­je vy­slo­ve­ne len na us­ta­no­ve­nie § 93 Tr. por., kto­ré sta­no­vu­je ná­le­ži­tos­ti zá­pis­ni­ce, ak k od­ňa­tiu (či vy­da­niu) ve­ci prí­de (t. j., že zá­pis­ni­ca mu­sí ob­sa­ho­vať aj dos­ta­toč­ne pres­ný opis vy­da­nej, či od­ňa­tej ve­ci). Z us­ta­no­ve­nia § 100 ods. 1 Tr. por. vy­plý­va, že v prí­ka­ze na do­mo­vú pre­hliad­ku sa mu­sí uviesť opis ve­ci, kto­rá sa má za­is­tiť pri do­mo­vej pre­hliad­ke. Z toh­to us­ta­no­ve­nia mož­no vy­vo­diť zá­kon­nú po­žia­dav­ku, aby vy­ko­ná­va­nie do­mo­vej pre­hliad­ky bo­lo za­me­ra­né len na hľa­da­nie ve­cí, kto­ré sú uve­de­né v prí­ka­ze na do­mo­vú pre­hliad­ku a aby prá­ve tie­to ve­ci, ak bu­dú náj­de­né, bo­li nás­led­ne aj od­ňa­té. Zo žiad­ne­ho us­ta­no­ve­nia však ne­mož­no vy­vo­diť, že by ne­bo­lo, a prio­ri, mož­né, pri vy­ko­ná­va­ní do­mo­vej pre­hliad­ky, od­ňať aj iné ve­ci, kto­ré ne­bo­li uve­de­né v prí­ka­ze, ak ta­ké­to iné ve­ci (nap­rík­lad za­kla­da­jú­ce po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu) bo­li pri vy­ko­ná­va­ní do­mo­vej pre­hliad­ky náj­de­né len ako ved­ľaj­ší, či nech­ce­ný pro­dukt do­mo­vej pre­hliad­ky. Sku­toč­nosť, že pod­ľa prí­ka­zu ma­jú byť hľa­da­né len v prí­ka­ze uve­de­né ve­ci to­tiž ne­vy­lu­ču­je, že ne­bu­dú náj­de­né (nech­ce­ne) aj iné ve­ci a nez­na­me­ná ani to, že by ne­moh­li byť od­ňa­té aj na pod­kla­de už vy­da­né­ho prí­ka­zu na do­mo­vú pre­hliad­ku.

 Mož­no pre­to vy­slo­viť zá­ver, že ak je do­mo­vá pre­hliad­ka vy­ko­ná­va­ná s cie­ľom náj­sť a za­is­tiť pred­me­ty, kto­ré mô­žu byť vec­ný­mi dô­kaz­mi a po­kiaľ je ten­to cieľ do­sa­ho­va­ný pos­tu­pom pod­ľa prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku, ne­mož­no po­va­žo­vať za po­ru­še­nie zá­ko­na (Tres­tné­ho po­riad­ku) sku­toč­nosť, že bo­li náj­de­né a nás­led­ne od­ňa­té aj pred­me­ty (ve­ci), kto­ré sú pre pô­vod­né tres­tné ko­na­nie (v rám­ci kto­ré­ho doš­lo k vy­da­niu prí­ka­zu na do­mo­vú pre­hliad­ku) ne­pod­stat­né, či ne­pou­ži­teľ­né, pre­to­že ten­to cieľ ne­bol vy­ko­na­ním do­mo­vej pre­hliad­ky sle­do­va­ný, ale iš­lo len o ved­ľaj­ší pro­dukt do­mo­vej pre­hliad­ky, kto­ré­mu ne­bo­lo mož­né za­brá­niť.

 Ak sa nap­rík­lad pri vy­ko­ná­va­ní do­mo­vej pre­hliad­ky za­me­ra­nej na náj­de­nie drog, náj­du ná­ho­dou neop­ráv­ne­ne dr­ža­né zbra­ne (kto­ré sa­moz­rej­me z hľa­dis­ka drog nič ne­do­ka­zu­jú a v rám­ci ve­de­nia tres­tné­ho stí­ha­nia pre dro­go­vý trest­ný čin sú ako vec­né dô­ka­zy ne­pou­ži­teľ­né), nič neb­rá­ni to­mu, aby bo­li od­ňa­té a po­pí­sa­né v zá­pis­ni­ci o do­mo­vej pre­hliad­ke. Rov­na­ko tak nič neb­rá­ni to­mu, aby sa na pod­kla­de ta­kej­to do­mo­vej pre­hliad­ky za­ča­lo tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci oh­ľad­ne ne­do­vo­le­né­ho oz­bro­jo­va­nia.

 Po­chyb­nos­ti vy­vo­lá­va aj práv­ny ná­zor Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne, že ak by ne­doš­lo k dob­ro­vol­né­mu vy­da­niu ve­ci (kto­ré bo­li pri do­mo­vej pre­hliad­ke náj­de­né a ne­sú­vi­sia s tres­tným či­nom, kto­rý je uve­de­ný v prí­ka­ze na do­mo­vú pre­hliad­ku), je nut­né za­bez­pe­čiť no­vý prí­kaz na do­mo­vú pre­hliad­ku, kto­rý sa už bu­de tý­kať tých­to iných, než hľa­da­ných ve­cí.

 V tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né uviesť, že pod­sta­tou do­mo­vej pre­hliad­ky je vždy ur­či­té po­doz­re­nie, že v obyd­lí sa mô­že na­chá­dzať vec dô­le­ži­tá pre tres­tné ko­na­nie, kto­rá sa má eš­te len hľa­dať a za­is­tiť. Úče­lom do­mo­vej pre­hliad­ky je pre­to viac, či me­nej od­ôvod­ne­ný zá­ver, že je prav­de­po­dob­ným náj­de­nie ve­ci v kon­krét­nom obyd­lí. Vý­sle­dok do­mo­vej pre­hliad­ky je pre­to, do ur­či­tej mie­ry, vždy neis­tý, na­koľ­ko väč­ši­nou nie je, sto­per­cen­tne, is­té, či sa sku­toč­ne hľa­da­ná vec na­chá­dza v kon­krét­nom obyd­lí, res­pek­tí­ve v akom množ­stve sa mô­žu hľa­da­né ve­ci v kon­krét­nom obyd­lí na­chá­dzať. Ale­bo po­ve­da­né inak, prí­kaz na do­mo­vú pre­hlia­du je vždy za­me­ra­ný do bu­dúc­nos­ti a je pod­kla­dom na eš­te len hľa­da­nie ve­cí v ňom po­pí­sa­ných, nes­me­ru­je te­da do mi­nu­los­ti, t. j. nie je pod­kla­dom na to, aby sa na zá­kla­de ne­ho za­is­ťo­va­li ve­ci, kto­ré už bo­li náj­de­né pri inom pro­ces­nom úko­ne.

 V praxi som sa stre­tol nap­rík­lad s prí­pa­dom, v kto­rom bol vy­da­ný prí­kaz na do­mo­vú pre­hliad­ku, kto­rá bo­la za­me­ra­ná na hľa­da­nie omam­ných lá­tok. V rám­ci tej­to do­mo­vej pre­hliad­ky sa naš­li aj zbra­ne (po­doz­re­nie z tres­tné­ho či­nu ne­do­vo­le­né­ho oz­bro­jo­va­nia) ako aj po­mer­ne veľ­ké množ­stvo na­pá­le­ných CD a DVD no­si­čov (po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu po­ru­šo­va­nia autor­ské­ho prá­va). Ak by sme pri­ja­li zá­ver Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne o no­vých prí­ka­zoch oh­ľad­ne ve­cí, na kto­ré sa pr­vot­ný prí­kaz nev­zťa­ho­val, mu­se­li by byť vy­da­né cel­ko­vo tri prí­ka­zy a to aj oh­ľad­ne ve­cí, kto­ré už bo­li náj­de­né. To má sku­toč­ne po­li­cajt vy­ko­ná­va­jú­ci do­mo­vú pre­hliad­ku za­tvo­riť skri­ňu, v kto­rej sú zbra­ne a tvá­riť sa že nič ne­na­šiel? V ta­kých­to prí­pa­doch nie je ani dob­re mož­né od­ôvod­niť vy­da­nie no­vé­ho prí­ka­zu na do­mo­vú pre­hliad­ku, pre­to­že v ňom by mu­se­lo byť uve­de­né, že sa len ma­jú hľa­dať zbra­ne (tie však už bo­li náj­de­né) a po­doz­re­nie, že by sa v ur­či­tom obyd­lí moh­li na­chá­dzať aj zbra­ne mu­sí byť pri­tom dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­né. V da­nom prí­pa­de by sa to­to po­doz­re­nie da­lo od­ôvod­niť len tak, že už sa zbra­ne v obyd­lí naš­li, čo je za­se v roz­po­re s pod­sta­tou do­mo­vej pre­hliad­ky, kto­rej úče­lom je hľa­dať ve­ci dô­le­ži­té pre tres­tné ko­na­nie a nie za­is­ťo­vať už náj­de­né ve­ci, kto­ré bo­li ná­ho­dou náj­de­né na pod­kla­de pr­vot­né­ho prí­ka­zu na do­mo­vú pre­hliad­ku. Iš­lo by o za­ča­ro­va­ný kruh, keď by sa na stra­ne jed­nej mu­se­lo pred­stie­rať, že sa zbra­ne mu­sia len hľa­dať (čo by ne­bo­lo v sú­la­de so sku­toč­nos­ťou, keď­že zbra­ne sa už naš­li) a ta­ké­to po­doz­re­nie by sa ne­da­lo ni­ja­ko od­ôvod­niť (keď­že sku­toč­nosť, že zbra­ne bo­li náj­de­né by bo­la za­ta­je­ná), res­pek­tí­ve, na stra­ne dru­hej, by sa mu­se­la uviesť prav­da, t. j., že zbra­ne už bo­li náj­de­né ako ná­hod­ný ved­ľaj­ší pro­dukt do­mo­vej pre­hliad­ky, čo za­se nie je dô­vo­dom na vy­da­nie prí­ka­zu na do­mo­vú pre­hliad­ku, na­koľ­ko tá slú­ži na hľa­da­nie eš­te ne­náj­de­ných ve­cí a nie na za­is­ťo­va­nie už náj­de­ných ve­cí (t.j. do­mo­vá pre­hliad­ka nes­lú­ži na spro­ces­ňo­va­nie ná­hod­ne náj­de­ných ve­cí, kto­ré ne­ma­jú sú­vis s tres­tným či­nom, kto­rý je uve­de­ný v prí­ka­ze na do­mo­vú pre­hliad­ku). Vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né by som ako sud­ca neak­cep­to­val návrh na vy­da­nie no­vé­ho prí­ka­zu na do­mo­vú pre­hliad­ku, kto­rý by sa mal tý­kať len za­is­ťo­va­nia už ná­hod­ne náj­de­ných ve­cí pri do­mo­vej pre­hliad­ke.

 Len pre úpl­nosť je pot­reb­né uviesť, že pri vy­ko­ná­va­ní do­mo­vej pre­hliad­ky, je po­lí­cia op­ráv­ne­ná preh­ľa­dať ce­lé oby­dlie, kto­ré je špe­ci­fi­ko­va­né v prí­ka­ze na do­mo­vú pre­hliad­ku a ak sa tak sta­ne, nie je žiad­ny dô­vod, aby súd vy­dá­val no­vý prí­kaz na do­mo­vú pre­hliad­ku a to opä­tov­ne na preh­ľa­da­nie to­ho is­té­ho pries­to­ru, keď už sa tak sta­lo a zá­va­do­vé ve­ci už bo­li náj­de­né. Po­lí­cia te­da už ne­má čo hľa­dať, keď­že už pries­tor bol preh­ľa­da­ný a pre­to opä­tov­ný zá­sah do do­mo­vej slo­bo­dy vy­da­ním for­mál­ne­ho no­vé­ho prí­ka­zu na do­mo­vú pre­hliad­ku kvô­li ve­ciam ná­hod­ne náj­de­ným by bo­lo nut­né po­va­žo­vať za nea­dek­vát­ny a ni­čím neo­dô­vod­ne­ný zá­sah do do­mo­vej slo­bo­dy (vo vy­ššie spo­me­nu­tom prí­pa­de by sa te­da ten is­tý pries­tor mu­sel ako­že preh­ľa­dá­vať trik­rát a mu­se­lo by sa pred­stie­rať hľad­na­nie zbra­ní a na­pá­le­ných no­si­čov, kto­ré už bo­li náj­de­né). Sku­toč­nosť, že pri vy­ko­ná­va­ní do­mo­vej pre­hliad­ky bo­li náj­de­né aj ná­hod­ne iné ve­ci, než tie, kto­ré bo­li jej cie­ľom, nie je dô­vo­dom na tzv. pre­ru­še­nie vy­ko­ná­va­nia do­mo­vej pre­hliad­ky (z dô­vo­du vy­žia­da­nia si no­vé­ho prí­ka­zu), na­koľ­ko, ako už bol uve­de­né, je po­li­cajt op­ráv­ne­ný preh­ľa­dať ce­lý pries­tor vy­me­dze­ný v pr­vot­nom prí­ka­ze na do­mo­vú pre­hliad­ku (tzv. pre­ru­še­nie vy­ko­ná­va­nia do­mo­vej pre­hliad­ky je mož­né len z tech­nic­kých dô­vo­dov, nap­rík­lad náj­de­nie vý­buš­nín a nep­rí­tom­nosť py­ro­tech­ni­ka pri pre­hlia­de a nie z dô­vo­du, že bo­li náj­de­né ná­hod­ne iné ve­ci).

 Vzhľa­dom na uve­de­né za­stá­vam práv­ny ná­zor, že v prí­pa­de, ak sa pri vy­ko­ná­va­ní do­mo­vej pre­hliad­ky náj­du ná­hod­ne zá­va­do­vé ve­ci, kto­ré ne­sú­vi­sia s tres­tným či­nom, kto­rý je uve­de­ný v prí­ka­ze na do­mo­vú pre­hliad­ku, nie je mož­né vy­dať no­vý prí­kaz na do­mo­vú pre­hliad­ku (oh­ľad­ne tých­to už náj­de­ných ve­cí), pre­to­že nie sú na to spl­ne­né zá­kon­né pod­mien­ky (nie je to­tiž už čo hľa­dať a nie je ani čo preh­ľa­dať, na­koľ­ko pries­tor už preh­ľa­da­ný bol a ve­ci už tak­tiež bo­li náj­de­né).

 

Nas­le­du­je uz­ne­se­nie Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne:

 

uz­ne­se­nie KS ZA sp.zn. 1Tos/10/2012

 

 1Tos/10/2012

                                                                                               

                                         U Z N E S E N I E

 

         Kraj­ský súd v Ži­li­ne, v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du se­ná­tu JUDr. Mar­ti­na Bar­ge­la a sud­cov JUDr. Pav­la Pol­ku a JUDr. Ve­ro­ni­ky Po­láč­ko­vej, na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom 14. feb­ruára 2012 pre­jed­nal sťaž­nosť po­da­nú ok­res­nou pro­ku­rá­tor­kou v Ru­žom­ber­ku pro­ti uz­ne­se­niu Ok­res­né­ho sú­du Ru­žom­be­rok, sp.zn. 1Nt/76/2011 zo 16.1.2012 a tak­to

 

r o z h o d o l :

 

          Pod­ľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťaž­nosť ok­res­nej pro­ku­rá­tor­ky                   z a m i e t a , pre­to­že nie je dô­vod­ná.

 

O d ô v o d n e n i e

 

         Na­pad­nu­tým uz­ne­se­ním Ok­res­ný súd Ru­žom­be­rok roz­ho­dol pod­ľa § 299 ods. 1 Tr. por., v spo­je­ní s § 83 ods. 1 Tr. zák. o za­miet­nu­tí návr­hu Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Ru­žom­be­rok na zha­ba­nie ve­cí pod­rob­ne iden­ti­fi­ko­va­ných vo vý­ro­ko­vej čas­ti ozna­če­né­ho uz­ne­se­nia.

 

     Súd pr­vé­ho stup­ňa svo­je roz­hod­nu­tie od­ôvod­nil v pod­sta­te tým, že ne­bo­li spl­ne­né zá­kon­né pod­mien­ky na zha­ba­nie pred­met­ných ve­cí pod­ľa § 83 ods. 1 písm. e) Tr. zák. Pou­ká­zal na sku­toč­nosť, že ve­ci, kto­ré sú pred­me­tom návr­hu na zha­ba­nie ve­ci, bo­li zís­ka­né a od­ňa­té ne­zá­kon­ným pos­tu­pom or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní, ke­dy prí­kaz na do­mo­vú pre­hliad­ku bol vy­da­ný na zá­kla­de dô­vod­né­ho po­doz­re­nia, že v uve­de­nom by­te a v priľ­ah­lých pries­to­roch sa na­chá­dza­jú ve­ci dô­le­ži­té pre tres­tné ko­na­nie v tres­tnej ve­ci zlo­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Tr. zák. a iné. Ďalej ok­res­ný súd uvie­dol, že v príp­rav­nom ko­na­ní po­ve­re­ným prís­luš­ní­kom ani pro­ku­rá­to­rom ne­bol zis­te­ný vlas­tník za­is­te­ných ve­cí a ob­vi­ne­né­ho D. H., kto­rý je spolu­uží­va­te­ľom by­tu na ul. .............. č. ........... v ................., v kto­rom bo­li pred­met­né ve­ci za­is­te­né pri do­mo­vej pre­hliad­ke, ne­mož­no po­va­žo­vať za vlas­tní­ka za­is­te­ných ve­cí s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 123 a nasl. Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka. Pre­to návrh pro­ku­rá­to­ra na zha­ba­nie ve­ci za­mie­tol.

 

          Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu po­da­la riad­ne a včas sťaž­nosť ok­res­ná pro­ku­rá­tor­ka v Ru­žom­ber­ku. V sťaž­nos­ti uvied­la, že ok­res­ný súd od­ôvod­ne­nie uz­ne­se­nia uči­nil nep­res­ved­či­vo, a to aj pre­to, že od­ka­zu­je na zá­ve­ry uz­ne­se­nia Ok­res­né­ho sú­du Ru­žom­be­rok v inej tres­tnej ve­ci a v nad­väz­nos­ti na ňu aj na roz­hod­nu­tie Kraj­ské­ho sú­du Ži­li­na, kto­ré sa však nev­zťa­hu­jú na cel­kom to­tož­nú tres­tnú vec. Pro­ku­rá­tor­ka zdô­raz­ni­la, že v tres­tnej ve­ci, v kto­rej bol po­da­ný pro­ku­rá­to­rom dňa 21.11.2011 návrh na zha­ba­nie ve­ci, bo­lo v prie­be­hu príp­rav­né­ho ko­na­nia preu­ká­za­né, že sa jed­ná o pre­čin pre­cho­vá­va­nia extré­mis­tic­kých ma­te­riá­lov pod­ľa § 422c Tr. zák. Ne­bo­lo však preu­ká­za­né, že ten­to pre­čin spá­chal ob­vi­ne­ný D. H.. Z toh­to dô­vo­du bo­lo tres­tné stí­ha­nie uz­ne­se­ním ok­res­nej pro­ku­rá­tor­ky v Ru­žom­ber­ku pod­ľa § 215 ods. 1 písm. c) Tr. por. za­sta­ve­né. Z toh­to dô­vo­du mož­no kon­šta­to­vať, že za­is­te­né ve­ci, kto­ré sú pred­me­tom zha­ba­nia, sú k spá­cha­né­mu tres­tné­mu či­nu vo vzťa­hu v zmys­le § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zák., te­da v da­nom prí­pa­de bo­la napl­ne­ná for­mál­na pod­mien­ka na roz­hod­nu­tie o zha­ba­ní ve­ci. Ok­res­ná pro­ku­rá­tor­ka za­stá­va ná­zor, že v da­nom prí­pa­de ne­zá­kon­ne zís­ka­ný dô­kaz mal vplyv na vy­vo­de­nie tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti vo­či ob­vi­ne­né­mu. Us­ta­no­ve­nie § 83 ods. 1 písm. e) Tr. zák. ne­má však sankč­ný, ale ochran­ný cha­rak­ter, aby ve­ci ur­če­né na spá­chanie tres­tné­ho či­nu neoh­ro­zo­va­li bez­peč­nosť ľu­dí ale­bo ma­je­tok, prí­pad­ne iný ob­dob­ný ve­rej­ný zá­ujem. Z uve­de­né­ho dô­vo­du za­stá­va ná­zor, že v da­nom prí­pa­de bo­li spl­ne­né hmot­nop­ráv­ne, ale aj for­mál­ne pod­mien­ky na vy­ho­ve­nie návr­hu pro­ku­rá­to­ra o zha­ba­nie ve­ci. Po­kiaľ Ok­res­ný súd Ru­žom­be­rok vy­slo­vil zá­ver, že v príp­rav­nom ko­na­ní ani po­ve­re­ný prís­luš­ník ani pro­ku­rá­tor ne­zis­til vlas­tní­ka zha­ba­ných ve­cí, ani tá­to okol­nosť, kto­rú ne­bo­lo mož­né, vzhľa­dom na dô­kaz­nú nú­dzu v príp­rav­nom ko­na­ní, bliž­šie ob­jas­niť, ne­bo­la dô­vo­dom na za­miet­nu­tie návr­hu, pre­to­že súd mo­hol pos­tu­po­vať pod­ľa § 300 ods. 1 Tr. por. a mal vo ve­ci us­ta­no­viť opat­rov­ní­ka. Pre­to ok­res­ná pro­ku­rá­tor­ka navrh­la, aby kraj­ský súd zru­šil na­pad­nu­té uz­ne­se­nie a vec vrá­til pr­vos­tup­ňo­vé­mu sú­du na no­vé pre­jed­na­nie a roz­hod­nu­tie.

 

         Kraj­ský súd na pod­kla­de po­da­nej sťaž­nos­ti pres­kú­mal v zmys­le § 192 ods. 1 Tr. por. správ­nosť a zá­kon­nosť na­pad­nu­té­ho uz­ne­se­nia, ako i ko­na­nie, kto­ré mu pred­chá­dza­lo, a zis­til, že sťaž­nosť ok­res­nej pro­ku­rá­tor­ky nie je dô­vod­ná z nas­le­dov­ných dô­vo­dov:

 

         Z pred­lo­že­né­ho spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu, z pos­tup­nos­ti kro­kov po­lí­cie v Bar­de­jo­ve, pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry v Bar­de­jo­ve a z prie­be­hu vý­ko­nu do­mo­vej pre­hliad­ky vy­plý­va hru­bá ma­ni­pu­lá­cia or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní so sa­mot­ným návr­hom na do­mo­vú pre­hliad­ku, kto­rý bol pred­lo­že­ný sud­ky­ni pre príp­rav­né ko­na­nie Ok­res­né­ho sú­du Bar­de­jov, a nás­led­ne ne­zá­kon­ný spô­sob zís­ka­nia ve­cí, kto­ré ma­jú byť pred­me­tom zha­ba­nia.

 

         Z prí­ka­zu na do­mo­vú pre­hliad­ku Ok­res­né­ho sú­du Bar­de­jov, sp.zn. OSBJ-V-7/2010 z 15.12.2010 (č.l. 65-67) vy­plý­va, že návrh pred­lo­žil pro­ku­rá­tor Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry v Bar­de­jo­ve vo ve­ci zlo­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Tr. zák., pre­to­že: „zo zis­te­ných sku­toč­nos­tí vy­plý­va dô­vod­né po­doz­re­nie, že v uve­de­nom do­me a priľ­ah­lých pries­to­roch sa na­chá­dza­jú ve­ci dô­le­ži­té pre tres­tné ko­na­nie, a to rôz­ne ná­ra­die pou­ží­va­né na vy­ko­na­nie krá­de­že vlá­ma­ním, a to naj­mä po­suv­ný kľúč na roz­lo­me­nie cy­lin­dric­kej vlož­ky, rôz­ne pá­čid­lá, stri­ha­cie klieš­te na káb­le a mre­že, sig­na­li­zač­né skrin­ky a elek­tro­nic­ká ru­šič­ka sig­ná­lu sig­na­li­zač­né­ho za­ria­de­nia ob­jek­tov a od­cu­dze­né ve­ci – prík­le­po­vá vŕtač­ka Ferm FKB-13/650k, výr. č. 0400896/2004, no­te­book zn. HP 6735, ne­zis­te­né­ho výr. č., fo­toa­pa­rát zn. Ni­kon E 3200 Pack Sil­ver, pro­jek­tor ACER P5270, výr. č. EYJ5501001819008A9591, no­te­book zn. HP Pa­vi­lion, výr. č. SCNF7470VP3, no­te­book zn. ASUS F5NAP113 ne­zis­te­né­ho vý­rob­né­ho čís­la, mo­to­ro­vá pí­la zn. STIHL 25, po­čí­ta­čo­vá zos­ta­va s mo­ni­to­rom zn. PRES­TI­GIO ne­zis­te­né­ho vý­rob­né­ho čís­la, po­čí­tač s prís­lu­šen­stvom ne­zis­te­né­ho vý­rob­né­ho čís­la, oh­ňov­zdor­ná ko­vo­vá skrin­ka žl­tej far­by o roz­me­roch 0,5 m x 0,5 m x 0,9 m a strav­né lís­tky Cheque De­je­neur ne­zis­te­ných sé­rio­vých čí­siel o cel­ko­vom poč­te 998 ks rôz­nych no­mi­nál­nych hod­nôt. Pro­ku­rá­tor ďa­lej v návr­hu uvie­dol, že vy­šet­ro­va­teľ ÚJKP KR PZ SR Pre­šov pod sp.zn. ČVS:KRP-4/OVK-PO-2010 ve­die tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci zlo­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Tr. zák. na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že do­po­siaľ pres­ne ne­zis­te­ná sku­pi­na pá­cha­te­ľov v ob­do­bí od 18.9.2009 do 6.11.2009 vy­ko­na­la krá­de­že vlá­ma­ním v je­de­nás­tich prí­pa­doch do ob­jek­tov obec­ných úra­dov v ob­ci Pre­šov­ské­ho kra­ja a v jed­nom prí­pa­de do ob­jek­tu Obec­né­ho úra­du Hri­šov­ce, ok­res Spiš­ská No­vá Ves. K pred­met­ným krá­de­žiam vlá­ma­ním doš­lo pre­važ­ne v noč­nej do­be, a to tým spô­so­bom, že pá­cha­te­lia zne­fun­kčni­li sig­na­li­zač­né za­ria­de­nie pres­trih­nu­tím te­le­ko­mu­ni­kač­ných káb­lov a do ob­jek­tov vnik­li tak, že ne­zis­te­ným pred­me­tom roz­lo­mia vlož­ky FAB na vcho­do­vých dve­rách, nás­led­ne aj na iných mies­tnos­tiach v úra­doch. Po náj­de­ní ple­cho­vých skríň, resp. tre­zo­rov tie­to vy­pá­či­li ne­zis­te­ným pred­me­tom a z tých­to od­cu­dzi­li fi­nan­čné ho­to­vos­ti a strav­né lís­tky. V niek­to­rých prí­pa­doch bo­la pred­me­tom zá­uj­mu aj vý­poč­to­vá tech­ni­ka. Do­te­raj­šie vy­šet­ro­va­nie, ope­ra­tív­no-pát­ra­cia čin­nosť a mo­dus ope­ran­di u jed­not­li­vých prí­pa­dov krá­de­ží vlá­ma­ním potvr­dzu­jú sku­toč­nosť, že v da­nom prí­pa­de sa jed­ná o sé­rio­vú tres­tnú čin­nosť.“

 

         Ok­res­ný súd návrh pro­ku­rá­to­ra ak­cep­to­val a vy­dal prí­kaz na do­mo­vú pre­hliad­ku, pre­to­že: „návrh pro­ku­rá­to­ra je dô­vod­ný, na­koľ­ko z do­po­siaľ vy­ko­na­ných dô­ka­zov sku­toč­ne vy­plý­va dô­vod­né po­doz­re­nie, že v ozna­če­ných pries­to­roch sa na­chá­dza­jú vy­ššie uve­de­né pred­me­ty, za­is­te­nie kto­rých by moh­lo pris­pieť k us­ved­če­niu pá­cha­te­ľa.“

 

         Zo zá­pis­ni­ce o vy­ko­na­ní do­mo­vej pre­hliad­ky a pril­ože­nej fo­to­do­ku­men­tá­cie (č.l. 72-109) vy­plý­va, že do­mo­vá pre­hliad­ka cel­kom zre­teľ­ne ne­bo­la za­me­ra­ná na hľa­da­nie ve­cí, kto­ré ma­li byť hľa­da­né, tak ako to vy­plý­va z prí­ka­zu na do­mo­vú pre­hliad­ku, ale náj­de­né a nás­led­ne i za­is­te­né (č.l. 75) bo­li ve­ci ne­sú­vi­sia­ce so zlo­či­nom krá­de­že.

 

         Ma­ni­pu­lač­ný pos­tup po­lí­cie pri po­da­ní návr­hu na vy­da­nie prí­ka­zu na do­mo­vú pre­hliad­ku do­ku­men­tu­je sku­toč­nosť, že do­mo­vú pre­hliad­ku reali­zo­va­li „pra­cov­ní­ci za­ra­de­ní na úse­ku extré­miz­mu, od­de­le­nia extré­miz­mu a mlá­de­že OKP ÚJKP KR PZ Pre­šov“ (č.l. 111). Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že pra­cov­ní­ci od­de­le­nia extré­miz­mu a mlá­de­že OKP ÚJKP KR PZ Pre­šov iš­li „nais­to“, keď­že ma­li per­fek­tné ope­ra­tív­ne in­for­má­cie. Z ne­po­cho­pi­teľ­ných dô­vo­dov však bol návrh na vy­da­nie prí­ka­zu na do­mo­vú pre­hliad­ku za­vá­dza­jú­ci a ne­sú­vi­sia­ci s extré­mis­tic­ký­mi ma­te­riál­mi. Ho­ci ma­la po­lí­cia od za­čiat­ku in­for­má­cie o po­doz­re­ní zo spá­chania tres­tné­ho či­nu pre­cho­vá­va­nia extré­mis­tic­kých ma­te­riá­lov pod­ľa § 422c Tr. zák. (o čom ne­mô­žu byť žiad­ne po­chyb­nos­ti, keď­že sa na do­mo­vú pre­hliad­ku „vy­bra­li“ a tú­to i reali­zo­va­li pra­cov­ní­ci od­de­le­nia extré­miz­mu a mlá­de­že OKP ÚJKP KR PZ Pre­šov), návrh na do­mo­vú pre­hliad­ku bol da­ný vo ve­ci úpl­ne iné­ho tres­tné­ho či­nu a hľa­dať sa ma­li úpl­ne iné ve­ci. Ta­ký­to pos­tup po­lí­cie po­va­žu­je kraj­ský súd za hru­bú ma­ni­pu­lá­ciu a za­vá­dzanie sud­ky­ne pre príp­rav­né­ho ko­na­nie Ok­res­né­ho sú­du v Bar­de­jo­ve a mož­no i pro­ku­rá­to­ra. Už tá­to okol­nosť sa­ma o se­be vy­lu­ču­je mož­nosť po­va­žo­vať do­mo­vú pre­hliad­ku za sú­lad­nú so zá­ko­nom, ne­ho­vo­riac už o tom, že pri vý­ko­ne do­mo­vej pre­hliad­ky nik­to z prí­tom­ných ne­bol op­ráv­ne­ný hľa­dať extré­mis­tic­ké ma­te­riá­ly, pre­to­že prí­kaz na do­mo­vú pre­hliad­ku zro­zu­mi­teľ­ne a v sú­la­de s us­ta­no­ve­ním § 100 ods. 1 Tr. por. ob­sa­ho­val opis ve­cí, kto­ré sa ma­jú za­is­tiť, pri­čom iš­lo o ve­ci po­chá­dza­jú­ce z tres­tných či­nov krá­de­ží ale­bo slú­žia­ce na spá­chanie tres­tných či­nov krá­de­ží.

 

         Ďal­šia ne­zá­kon­nosť do­mo­vej pre­hliad­ky a jej vý­sled­kov spo­čí­va v tom, že ak už pri do­mo­vej pre­hliad­ke bo­li náj­de­né zá­vad­né ma­te­riá­ly (ve­ci) ne­sú­vi­sia­ce so zlo­či­nom krá­de­že, pre kto­rý bo­la do­mo­vá pre­hliad­ka na­ria­de­ná, v žiad­nom prí­pa­de ich po­lí­cia ne­moh­la od­ňať - za­is­tiť. Za le­gál­ny spô­sob ich zís­ka­nia by sa mo­hol po­va­žo­vať pos­tup, ak by na zá­kla­de vý­zvy po­doz­ri­vý sám dob­ro­voľ­ne tie­to vy­dal, ale­bo ak by ich ne­vy­dal, bo­lo pot­reb­né za­bez­pe­čiť no­vý prí­kaz na do­mo­vú pre­hliad­ku za­me­ra­ný už na extré­mis­tic­ké ma­te­riá­ly so zá­vad­ným (proti­zá­kon­ným) ob­sa­hom.

 

         Pre­to v prí­pa­de, ak sa pri le­gál­nej do­mo­vej pre­hliad­ke (čo sa v tom­to prí­pa­de nes­ta­lo) na mies­te vý­ko­nu na­chá­dza­jú ve­ci dô­le­ži­té pre tres­tné stí­ha­nie, ne­sú­vi­sia­ce s tres­tným či­nom, pre kto­rý bo­la do­mo­vá pre­hliad­ka na­ria­de­ná a kto­rých hľa­da­nie a za­is­te­nie ne­bo­lo v prí­ka­ze na do­mo­vú pre­hliad­ku vy­me­dze­né (§ 100 ods. 1 Tr. por.), po­lí­cia ich ne­mô­že od­ňať (za­is­tiť) pos­tu­pom pod­ľa § 91 Tr. por. Za le­gál­ny a pro­ces­ne ak­cep­to­va­teľ­ný spô­sob zís­ka­nia ta­kých­to ve­cí mož­no po­va­žo­vať len ich dob­ro­voľ­né vy­da­nie po­doz­ri­vou oso­bou na zá­kla­de pred­chá­dza­jú­cej vý­zvy pod­ľa § 89 ods. 1 Tr. por. ale­bo na zá­kla­de no­vé­ho prí­ka­zu na do­mo­vú pre­hliad­ku za­me­ra­né­ho už na ob­jas­ne­nie tres­tné­ho či­nu, kto­rý mal byť tý­mi­to ve­ca­mi spá­cha­ný. Ak oso­ba, u kto­rej sa ta­ké­to ve­ci naš­li, je zá­ro­veň po­doz­ri­vá a s po­lí­ciou „nes­po­lup­ra­cu­je“, nie je vy­lú­če­né jej za­dr­ža­nie (§ 85 ods. 1 Tr. por.) a nás­led­ný pos­tup v sú­la­de s us­ta­no­ve­ním § 100 Tr. por.

 

         Tre­ba si uve­do­miť, že ne­dot­knu­teľ­nosť oby­dlia ako ús­tav­ne ga­ran­to­va­né prá­vo (čl. 21 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky) svo­jou po­va­hou a vý­zna­mom pat­rí me­dzi zá­klad­né ľud­ské prá­va a slo­bo­dy, pre­to­že spo­lu s osob­nou slo­bo­dou a ďal­ší­mi ús­tav­ne za­ru­če­ný­mi zá­klad­ný­mi prá­va­mi dot­vá­ra osob­nos­tnú sfé­ru je­din­ca, je­ho in­di­vi­duál­nu in­teg­ri­tu ako cel­kom ne­vyh­nut­nú pod­mien­ku dôs­toj­nej exis­ten­cie je­din­ca a roz­vo­ja ľud­ské­ho ži­vo­ta, a pre­to je ne­vyh­nut­né to­to zá­klad­né ľud­ské prá­vo reš­pek­to­vať a dôs­led­ne chrá­niť. Ak práv­ny po­ria­dok Slo­ven­skej re­pub­li­ky pri­púš­ťa pre­lom tej­to ochra­ny, de­je sa tak vý­luč­ne v zá­uj­me ochra­ny de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti ako ta­kej, resp. v zá­uj­me ochra­ny ús­tav­ne ga­ran­to­va­ných zá­klad­ných práv a slo­bôd iných. Prí­pus­tnosť do­mo­vej pre­hliad­ky je tre­ba chá­pať ako vý­nim­ku, kto­rá vy­ža­du­je reš­trik­tív­nu inter­pre­tá­ciu zá­ko­nom sta­no­ve­ných pod­mie­nok jej prí­pus­tnos­ti.

 

Pre­to ten­to zá­sah mu­sí byť vy­ko­na­ný len v me­dziach Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a pod­ľa pra­vi­diel vy­me­dze­ných v Tres­tnom po­riad­ku. Prek­ro­če­nie ale­bo po­ru­še­nie tých­to me­dzí a zá­kon­ných pra­vi­diel má a bu­de mať za nás­le­dok ne­zá­kon­nosť akých­koľ­vek vý­sled­kov zá­sa­hu do prá­va na ne­dot­knu­teľ­nosť oby­dlia, tak ako sa to sta­lo i v pred­met­nej ve­ci.

 

         Kraj­ský súd uzat­vá­ra, že ten­to prí­pad do­kon­ca prek­ra­ču­je až me­dze tzv. teórie „ovo­cia z ot­rá­ve­né­ho stro­mu“ („fruit of the poi­so­nous tree doc­tri­ne“). Tá­to teória, kto­rú po pr­výk­rát pou­žil sud­ca Fran­kfur­ter vo ve­ci Car­bo­ne con­tra US v ro­ku 1939, rie­ši si­tuáciu, keď dô­kaz sám o se­be vy­ko­na­ný zá­kon­ne bol ob­ja­ve­ný a za­do­vá­že­ný na zá­kla­de iné­ho dô­ka­zu, kto­rý však bol zís­ka­ný ale­bo vy­ko­na­ný ne­zá­kon­ne – „ak je na­ka­ze­ný strom, ne­mô­že byť zdra­vé ani ovo­cie z ne­ho po­chá­dza­jú­ce“. Prík­la­dom ta­kých­to dô­ka­zov sú sku­toč­nos­ti zís­ka­né zá­kon­ným vý­slu­chom sved­ka, o kto­ré­ho iden­ti­te sa po­lí­cia doz­ve­de­la na zá­kla­de ne­zá­kon­né­ho vstu­pu do oby­dlia. Ame­ric­ká jus­tič­ná prax ab­so­lút­ne od­mie­ta ta­ké­to dô­ka­zy. V európ­skom kon­ti­nen­tál­nom jus­tič­nom sys­té­me exis­tu­jú z ab­so­lút­ne­ho od­mie­ta­nia ta­kých­to dô­ka­zov tri vý­nim­ky:

 

a)      dô­kaz bol zís­ka­ný čias­toč­ne na zá­kla­de ne­zá­vis­lé­ho, „ne­na­ka­ze­né­ho“ dô­ka­zu,

b)      dô­kaz bol ob­ja­ve­ný bez oh­ľa­du na ne­zá­kon­ný dô­kaz (teória ne­vyh­nut­né­ho ob­ja­ve­nia dô­ka­zu „in­de­pen­dent sour­ce“),

c)      pu­to me­dzi ne­zá­kon­ným dô­ka­zom a zís­ka­ný­mi in­for­má­cia­mi je veľ­mi ten­ké.

 

         Ide o is­tý kom­pro­mis, kto­rý ve­die k zá­ve­ru, že ne­le­gál­nosť dô­ka­zu, kto­rý spo­čí­va v po­ru­še­ní zá­klad­ných práv, ve­die k je­ho nep­lat­nos­ti a sud­co­via sú po­vin­ní ho po­va­žo­vať za neexis­tu­jú­ci. Ak je po­ru­še­nie men­šej zá­važ­nos­ti, mô­že prev­lád­nuť zá­sa­da pro­por­cio­na­li­ty a ma­te­riál­nej prav­dy, no aj v ta­kom prí­pa­de sa bu­de tre­ba vy­spo­ria­dať s po­ru­še­nou nor­mou (Ústav­ný súd Špa­nielske­ho krá­ľov­stva z 10.5.1985, Gäf­gen vs. Ne­mec­ko z 30.5.2008, Jallon vs. Ne­mec­ko z 11.7.2006).

 

         Zis­te­nie ma­te­riál­nej prav­dy, po­kiaľ ide o vi­nu pá­cha­te­ľa, mô­že pre­lo­miť, resp. pre­ko­nať po­ru­še­nie zá­klad­ných práv a slo­bôd len vý­ni­moč­ne a v extrém­nych prí­pa­doch (te­ror­izmus, bru­tál­ne ma­so­vé vraž­dy a po­dob­ne), keď pot­re­ba us­ved­če­nia a pot­res­ta­nia pá­cha­te­ľa vý­raz­ne pre­sa­hu­je po­ru­še­nie je­ho zá­klad­ných práv a slo­bôd.

 

         V pred­met­nej ve­ci o ta­ký­to prí­pad nej­de, a pre­to kraj­ský súd po­sú­dil zís­ka­nie extré­mis­tic­kých ma­te­riá­lov ich za­is­te­ním za ne­zá­kon­né, pos­tup po­lí­cie pri do­mo­vej pre­hliad­ke za ne­zá­kon­ný a v dôs­led­ku to­ho i nás­led­né stí­ha­nie D. H. za ne­zá­kon­né a ako ta­ké neexis­tu­jú­ce.

 

         Pre­to ok­res­ný súd správ­ne za­mie­tol návrh ok­res­nej pro­ku­rá­tor­ky v Ru­žom­ber­ku na zha­ba­nie ve­ci, na­koľ­ko tie­to ve­ci ne­bo­li zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom.

 

         So zre­te­ľom na vy­ššie uve­de­né kraj­ský súd za­mie­tol sťaž­nosť ok­res­nej pro­ku­rá­tor­ky ako ne­dô­vod­nú pos­tu­pom pod­ľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.

 

P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu sťaž­nosť nie je prí­pus­tná.

 

 

V Ži­li­ne, 14. feb­ruára 2012

 

                                       

 JUDr. Mar­tin Bar­gel

                                                                                          pred­se­da se­ná­tu


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia