Poznámky k článku o trestnom čine nezaplatenia dane a poistného

1/

S člán­kom To­má­ša Hu­de­ca s náz­vom „Ne­zap­la­te­nie da­ne a pois­tné­ho – Vy­šet­ro­va­nie ale­bo no­vo­do­bý in­kvi­zič­ný pro­ces“ je nut­né sa sto­tož­niť v tom, že na napl­ne­nie zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 ods. 1 Tr. zák. sa cel­kom ne­po­chyb­ne vy­ža­du­je úmy­sel­né za­vi­ne­nie.                                                                                                                                                                                                                                            

Ak te­da do­zo­ro­vý pro­ku­rá­tor sku­toč­ne za­mie­tol sťaž­nosť ob­vi­ne­né­ho (tak ako to po­pi­su­je autor člán­ku) s od­ôvod­ne­ním, že ob­vi­ne­ný „bol ako po­vin­ne ne­mo­cen­sky a dô­chod­ko­vo pois­te­ná oso­ba po­vin­ný od­vá­dzať pois­tné, čo mu vy­plý­va zo zá­ko­na o so­ciál­nom pois­te­ní, pri­čom nie je roz­ho­du­jú­ce aké mal príj­my, pre­to­že bol po­vin­ný pla­tiť pois­tné naj­me­nej z mi­ni­mál­ne­ho vy­me­ria­va­cie­ho zá­kla­du a to aj vte­dy, keď je­ho sku­toč­né príj­my ne­do­sa­ho­va­li ten­to mi­ni­mál­ny vy­me­ria­va­cí zá­klad“, tak ta­ká­to ar­gu­men­tá­cia je ab­so­lút­ne v roz­po­re s us­ta­no­ve­nia­mi Tres­tné­ho zá­ko­na (v roz­po­re so zá­klad­mi tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti), pre­to­že zá­sa­du vy­vo­dzo­va­nia zod­po­ved­nos­ti za za­vi­ne­né ko­na­nie, kto­rá sa de­sať­ro­čia up­lat­ňu­je v tres­tnom prá­ve nep­rí­pus­tne nah­rá­dza ob­jek­tív­nou zod­po­ved­nos­ťou oso­by za nás­le­dok, pres­nej­šie za dlh.

 V tej­to sú­vis­los­ti je nut­né pri­po­me­núť, že za­vi­ne­nie je ob­li­ga­tór­nym zna­kom sub­jek­tív­nej strán­ky kaž­dé­ho tres­tné­ho či­nu. Trest­ný zá­kon vy­chá­dza z dôs­led­né­ho up­lat­ňo­va­nia zod­po­ved­nos­ti za za­vi­ne­nie. Tá­to zá­sa­da pat­rí me­dzi zá­kla­dy, na kto­rých je vy­bu­do­va­ná de­fi­ní­cia tres­tné­ho či­nu, čo na­po­kon vy­plý­va aj z us­ta­no­ve­nia § 17 Tr. zák. pod­ľa kto­ré­ho pre tres­tnosť či­nu tre­ba úmy­sel­né za­vi­ne­nie, ak Trest­ný zá­kon vý­slov­ne neus­ta­no­vu­je, že sta­čí za­vi­ne­nie z ned­ban­li­vos­ti. Vý­znam up­lat­ňo­va­nia zá­sa­dy za za­vi­ne­nie spo­čí­va v tom, že k napl­ne­niu tres­tnej zod­po­ved­nos­ti za nás­le­dok nes­ta­čí ho len spô­so­biť, ale je nut­né ho tak­tiež za­vi­niť. Bez za­vi­ne­nia te­da nie je trest­ný čin a ani trest (poz­ri k tej­to zá­sa­de bliž­šie nap­rík­lad Šámal, P. a kol.: Tres­tní zá­kon. Ko­men­tář. I. díl. 6 doplněné a přep­ra­co­va­né vy­dá­ní. Pra­ha: C.H.Beck, 2004).

 Za­vi­ne­nie sa pri­tom mu­sí vzťa­ho­vať na všet­ky sku­toč­nos­ti, kto­ré sú zna­kom skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu (R 20/1981). Po­kiaľ by sa za­vi­ne­nie k niek­to­rej z po­ža­do­va­ných sku­toč­nos­tí nev­zťa­ho­va­lo, nie je da­ná sub­jek­tív­na strán­ka tres­tné­ho či­nu a pre­to je vy­lú­če­ná tres­tná zod­po­ved­nosť pá­cha­te­ľa. Zá­ver o za­vi­ne­ní pá­cha­te­ľa mu­sí byť vždy preu­ká­za­ný vý­sled­ka­mi do­ka­zo­va­nia a mu­sí z nich lo­gic­ky vy­ply­núť (R 19/1971), pri­čom pri zis­ťo­va­ní sub­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu nie je mož­né dos­pieť k zá­ve­ru o al­ter­na­tív­nom vzťa­hu pá­cha­te­ľa k za­mýš­ľa­né­mu nás­led­ku (R 19/1969).

 Z uve­de­né­ho struč­né­ho vý­kla­du je zrej­mé, že úmy­sel­né za­vi­ne­nie (sub­jek­tív­na strán­ka) mu­sí byť, ako znak zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 ods. 1 Tr. zák., vždy pred­me­tom do­ka­zo­va­nia, pri­čom úmy­sel­né za­vi­ne­nie nie je mož­né auto­ma­tic­ky (ale­bo až me­cha­nic­ky) vy­vo­dzo­vať len z po­ru­še­nia kon­krét­nej práv­nej po­vin­nos­ti (nap­rík­lad z po­ru­še­nia po­vin­nos­ti pla­tiť splat­nú daň a pois­tné). Sku­toč­nosť, že ne­doš­lo k za­pla­te­niu da­ne, či pois­tné­ho v deň ich splat­nos­ti (ale­bo v ob­do­bí ich splat­nos­ti) mi­ni­mál­ne vo väč­šom roz­sa­hu je to­tiž for­mál­nym zna­kom ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho, pri­čom zna­kom ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu nie je mož­né nah­rá­dzať sub­jek­tív­nu strán­ku tres­tné­ho či­nu.

 Ar­gu­men­tá­cia, kto­rú mal pod­ľa člán­ku pou­žiť pro­ku­rá­tor te­da ne­gu­je zá­klad­né zá­sa­dy tres­tné­ho prá­va, pre­to­že na vy­vo­de­nie tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti za spá­chanie tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 ods. 1 Tr. zák. nes­ta­čí len spô­so­be­nie dl­hu na splat­nej da­ni, či pois­tnom, ale je ne­vyh­nut­né, aby ten­to dlh na splat­nej da­ni a pois­tnom bol pá­cha­te­ľom úmy­sel­ne spô­so­be­ný (úmy­sel­ne za­vi­ne­ný). Ak by sa pri­pus­til vý­klad, kto­rý mal pod­ľa člán­ku pre­zen­to­vať pro­ku­rá­tor v roz­hod­nu­tí o sťaž­nos­ti, iš­lo by už sku­toč­ne o sta­no­ve­nie ob­jek­tív­nej zod­po­ved­nos­ti, kto­rá by bo­la nep­rí­pus­tne konštruo­va­ná ako zod­po­ved­nosť za vý­sle­dok (dlh) a nie ako in­di­vi­duál­na zod­po­ved­nosť za za­vi­ne­né ko­na­nie.

 V tej­to sú­vis­los­ti mož­no uviesť aj ná­zor Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry SR, kto­rá k vý­kla­du zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho za­uja­la práv­ny ná­zor, že pri do­ka­zo­va­ní toh­to tres­tné­ho či­nu je vždy nut­né skú­mať sol­ven­tnosť pá­cha­te­ľa, te­da to, či v dňoch splat­nos­ti (nap­rík­lad pois­tné­ho na so­ciál­ne za­bez­pe­če­nie) ma­la ale­bo ne­ma­la pot­reb­né pe­ňaž­né pros­tried­ky k dis­po­zí­cii, res­pek­tí­ve akým ob­no­som fi­nan­čných pros­tried­kov v prís­luš­nom ob­do­bí dis­po­no­va­la. Ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra SR vo svo­jom vý­stu­pe k da­nej prob­le­ma­ti­ke vy­slo­ve­ne zdô­raz­ni­la, že ide o pod­stat­nú okol­nosť  z hľa­dis­ka vy­vo­de­nia tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti pri pred­met­nom tres­tnom či­ne a ak nas­ta­ne stav dô­kaz­nej nú­dze oh­ľad­ne sol­ven­tnos­ti pá­cha­te­ľa je nut­né pro­ces­ne pos­tu­po­vať pod­ľa § 228 ods. 1 Tr. por. (vý­stup Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry SR k tres­tné­mu či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho je uve­de­ný v Zá­pis­ni­ci z pra­cov­nej po­ra­dy ria­di­teľ­ky tres­tné­ho od­bo­ru Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry SR s ná­mes­tník­mi kraj­ských pro­ku­rá­to­rov pre trest­ný úsek roz­ší­re­ná o účasť ok­res­ných pro­ku­rá­to­rov ko­na­nej v dňoch 01. – 02. Ap­rí­la 2014 v Kr­pá­čo­ve – sp. zn. IV/1 Spr 145/14/1000). V tej­to sú­vis­los­ti mož­no spo­me­núť aj od­bor­nú li­te­ra­tú­ru (nap­rík­lad Sa­maš, O. a kol.: Trest­ný zá­kon, Struč­ný ko­men­tár, Iura Edi­tion, 2006, s. 583), kto­rá uvá­dza, že pred­pok­la­dom tres­tnej zod­po­ved­nos­ti za spá­chanie tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne je sol­ven­tnosť a úmy­sel­né za­vi­ne­nie s tým, že úmy­sel sa mu­sí vzťa­ho­vať aj na okol­nosť, že ide o ne­zap­la­te­nie da­ne, kto­rá je splat­ná.

 S práv­nym ná­zo­rom Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry SR ako aj od­bor­nej li­te­ra­tú­ry sa mož­no sto­tož­niť nie­len v tom, že je ne­vyh­nut­né do­ka­zo­vať sol­ven­tnosť pla­ti­te­ľa da­ne a pois­tné­ho v dňoch ich splat­nos­ti (a prí­pad­ne aj spô­sob na­lo­že­nia s fi­nan­čný­mi pros­tried­ka­mi pla­ti­te­ľa da­ne a pois­tné­ho, kto­rý splat­nú daň, či pois­tné neuh­ra­dil), na­koľ­ko ta­kým­to spô­so­bom je mož­né dos­pieť k zá­ve­ru o prí­pad­nom úmy­sel­nom za­vi­ne­ní, ale aj v tom, že ak sa ne­po­da­rí do­ka­zo­va­ním ná­le­ži­te ob­jas­niť ten­to znak zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty bu­de nut­né pre­ru­šiť tres­tné stí­ha­nie pos­tu­pom pod­ľa § 228 ods. 1 Tr. por. (pred­met­né us­ta­no­ve­nie to­tiž mož­no pou­žiť nie­len v prí­pa­de, ak sa vô­bec ne­po­da­ri­lo zis­tiť po­doz­ri­vú oso­bu a ide o tzv. nez­ná­me­ho pá­cha­te­ľa, ale aj vte­dy, ak je sí­ce po­doz­ri­vá oso­ba zná­ma, av­šak z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia nie je mož­né zis­tiť ta­ké sku­toč­nos­ti, kto­ré by op­ráv­ňo­va­li vzniesť ob­vi­ne­nie tej­to po­doz­ri­vej oso­be). Ten­to pos­tup však pri­chá­dza do úva­hy len v prí­pa­de tzv. dô­kaz­nej nú­dze v otáz­ke sol­ven­tnos­ti v dňoch splat­nos­ti, pre­to­že spra­vid­la sa bu­de dať do­ka­zo­va­ním ná­le­ži­te ob­jas­niť aj tá­to otáz­ka a bu­de mož­né za­ujať sta­no­vis­ko k to­mu, či spô­so­be­ný dlh na splat­nej da­ni, či na splat­nom pois­tnom bol aj úmy­sel­ne za­vi­ne­ný. Z vý­stu­pu Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry SR vy­plý­va aj to, že otáz­ka sol­ven­tnos­ti po­doz­ri­vej oso­by v ča­se splat­nos­ti da­ne ale­bo pois­tné­ho by ma­la byť do­ka­zo­va­ním zis­te­ná eš­te pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia. Ten­to zá­ver pl­ne reš­pek­tu­je zá­sa­du zod­po­ved­nos­ti za za­vi­ne­né ko­na­nie, na­koľ­ko nie je mož­né vzniesť ob­vi­ne­nie za sku­tok, kto­rý spo­čí­va len v spô­so­be­ní nás­led­ku, keď nie je vô­bec jas­né (do­ká­za­né v roz­sa­hu nev­zbu­dzu­jú­com re­le­van­tné po­chyb­nos­ti) či ten­to nás­le­dok bol aj po­doz­ri­vou oso­bou za­vi­ne­ný. Je to­tiž, z hľa­dis­ka za­vi­ne­nia, zá­sad­ný roz­diel me­dzi tým, keď oso­ba ne­zap­la­tí splat­nú daň ale­bo pois­tné pre­to že nech­ce a tým, keď oso­ba ne­zap­la­tí splat­nú daň či pois­tné pre­to, že ne­mô­že.

 Po­kiaľ ide o do­ka­zo­va­nie sol­ven­tnos­ti tak nie je pot­reb­né vždy ob­jas­ňo­vať otáz­ku sol­ven­tnos­ti zna­lec­kým do­ka­zo­va­ním, ale v niek­to­rých prí­pa­doch v praxi pos­ta­či­lo do­ka­zo­va­nie len nap­rík­lad pros­tred­níc­tvom vý­pi­sov z ban­ko­vých úč­tov v kom­bi­ná­cii s po­da­ný­mi da­ňo­vý­mi priz­na­nia­mi. Po­kiaľ ide o da­ňo­vé priz­na­nia tak je pot­reb­né upo­zor­niť, že z hľa­dis­ka skú­ma­nia sol­ven­tnos­ti nie je pod­stat­ným ko­neč­ný hos­po­dár­sky vý­sle­dok da­ňo­vé­ho sub­jek­tu, kto­rý je ur­čo­va­ný ako roz­diel me­dzi príj­ma­mi a vý­dav­ka­mi (pri da­ni z príj­mov), pre­to­že ten má vý­znam len z hľa­dis­ka vy­me­dzenia zá­kla­du da­ne z príj­mov a vý­šky nás­led­nej da­ňo­vej po­vin­nos­ti, ale pri skú­ma­ní sol­ven­tnos­ti mô­že byť pod­stat­ným, res­pek­tí­ve dob­rým uka­zo­va­te­ľom hos­po­dár­ske­ho sta­vu da­ňo­vé­ho sub­jek­tu, vý­ška príj­mov da­ňo­vé­ho sub­jek­tu (ne­vy­ká­za­nie zis­ku, či vy­ká­za­nie mi­ni­mál­ne­ho zis­ku ale­bo vy­ká­za­nie stra­ty v da­ňo­vom priz­na­ní te­da ne­mu­sí zna­me­nať, že da­ňo­vý sub­jekt je bez fi­nan­čných pros­tried­kov, či v „prob­lé­moch“ a ne­má fi­nan­čné pros­tried­ky na uh­ra­de­nie pois­tné­ho, ale mô­že byť dôs­led­kom nap­rík­lad len vhod­né­ho vy­uži­tia da­ňo­vej op­ti­ma­li­zá­cie zo stra­ny da­ňo­vé­ho sub­jek­tu).

 2/

 S člán­kom To­má­ša Hu­de­ca sa ne­mož­no cel­kom sto­tož­niť s vý­kla­dom for­mál­nych zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 ods. 1 Tr. zák.

 V tom­to sme­re je pot­reb­né uviesť, že for­mál­nym zna­kom tej­to skut­ko­vej pod­sta­ty je len „ne­zap­la­te­nie splat­nej da­ne a pois­tné­ho vo väč­šom roz­sa­hu“. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu nie je mož­né ten­to trest­ný čin vy­kla­dať zhod­ne ale­bo po­dob­ne ako zá­klad­nú skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu ne­vyp­la­te­nia mzdy a od­stup­né­ho pod­ľa § 214 ods. 1 Tr. zák., pre­to­že skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho ne­má, na roz­diel od skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­vyp­la­te­nia mzdy a od­stup­né­ho, v zna­koch zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty zna­ky ako „deň splat­nos­ti“, či znak „ho­ci v ten­to deň mal pe­ňaž­né pros­tried­ky na ich vý­pla­tu, kto­ré ne­vyh­nut­ne ne­pot­re­bo­val na za­bez­pe­če­nie čin­nos­ti práv­nic­kej oso­by ale­bo čin­nos­ti za­mes­tná­va­te­ľa, kto­rý je fy­zic­kou oso­bou“.

 Z hľa­dis­ka čis­to for­mál­nych zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho (po­kiaľ ide o ob­jek­tív­nu strán­ku) je pre­to bez vý­zna­mu, ak pá­cha­teľ mal fi­nan­čné pros­tried­ky v ča­se splat­nos­ti da­ne, či pois­tné­ho, av­šak splat­nú daň a pois­tné neuh­ra­dil, pre­to­že „by tým oh­ro­zil svo­je ďal­šie fun­go­va­nie ale­bo pre­ži­tie“ (tak ako to uvá­dza autor člán­ku). Pre­čo pá­cha­teľ ne­zap­la­til splat­nú daň, či pois­tné, ho­ci tak uro­biť mo­hol, je pre napl­ne­nie for­mál­nych zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty bez práv­ne­ho vý­zna­mu a mo­tív pla­ti­te­ľa (po­doz­ri­vej oso­by) ne­vy­lu­ču­je ani úmy­sel­né za­vi­ne­nie vo vzťa­hu k to­mu, že pla­ti­teľ cie­le­ne (úmy­sel­ne) ne­zap­la­til splat­nú daň, na­koľ­ko chcel (dal pred­nosť) úh­ra­de iných svo­jich vý­dav­kov. Sku­toč­nos­ti, kto­ré sa tý­ka­jú dô­vo­dov neuh­ra­de­nia splat­nej da­ne a pois­tné­ho (nap­rík­lad z dô­vo­du oh­ro­ze­nia exis­ten­cie pla­ti­te­ľa) však je nut­né hod­no­tiť v rám­ci tzv. ma­te­riál­nej strán­ky pre­či­nu a ak by bo­li dos­ta­toč­ne vý­znam­né, moh­li by spô­so­biť, že zá­važ­nosť pre­či­nu by bo­la ne­patr­ná a tým by neš­lo o tres­tnop­ráv­nu prob­le­ma­ti­ku (§ 10 ods. 2 Tr. zák.). Sku­toč­nos­ti, kto­ré autor uvá­dza v člán­ku (oh­ro­ze­nie exis­ten­cie pla­ti­te­ľa ako dô­vod ne­zap­la­te­nia splat­nej da­ne a pois­tné­ho) mô­žu mať te­da svo­ju dô­le­ži­tosť, av­šak tý­ka­jú sa len tzv. ma­te­riál­nej strán­ky pre­či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho a nie aj for­mál­nych zna­kov tej­to skut­ko­vej pod­sta­ty (opä­tov­ne tre­ba pri­po­me­núť, že zna­ky zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho nie je mož­né roz­ši­ro­vať o zna­ky kto­ré v nej nie sú ob­siah­nu­té, res­pek­tí­ve o zna­ky, kto­ré sú ob­siah­nu­té v zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te iné­ho tres­tné­ho či­nu a to tres­tné­ho či­nu ne­vyp­la­te­nia mzdy a od­stup­né­ho).

 Po­kiaľ ide o oka­mih do­ko­na­nia tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho tak ten mož­no de­monštro­vať na prík­la­de z praxe. Pod­ľa § 78 zá­ko­na o DPH je daň (DPH) splat­ná do 25 dní po skon­če­ní zda­ňo­va­cie­ho ob­do­bia, v kto­rom vznik­la da­ňo­vá po­vin­nosť, pri­čom pla­ti­teľ je po­vin­ný za­pla­tiť vlas­tnú da­ňo­vú po­vin­nosť do 25 dní po skon­če­ní zda­ňo­va­cie­ho ob­do­bia. Nap­rík­lad pla­ti­teľ DPH má me­sač­né zda­ňo­va­cie ob­do­bie, pri­čom za me­siac ma­rec ro­ku 2014 je po­vin­ný po­dať da­ňo­vé priz­na­nie do 25.ap­rí­la 2014 a ak mu v zda­ňo­va­com ob­do­bí vznik­la vlas­tná da­ňo­vá po­vin­nosť je po­vin­ný ju do 25.ap­rí­la 2014 aj za­pla­tiť. Ak tak pla­ti­teľ DPH úmy­sel­ne neu­ro­bí, ho­ci tak uro­biť mo­hol, vznik­ne dňa 26.ap­rí­la 2014 (deň po pos­led­nom dni splat­nos­ti da­ne) proti­práv­ny stav a mô­že vznik­núť aj po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho s tým, že dňom 26.ap­rí­la 2014 by bol ten­to trest­ný čin do­ko­na­ný. To, že aj po tom­to dá­tu­me tr­vá na­ďa­lej proti­práv­ny stav spo­čí­va­jú­ci v tom, že da­ňo­vý sub­jekt neuh­ra­dil splat­nú daň a te­da aj na­ďa­lej tr­vá po­vin­nosť da­ňo­vé­ho sub­jek­tu daň uh­ra­diť, nie je mož­né sto­tož­ňo­vať s tr­vá­cim tres­tným či­nom. Pri tres­tnom či­ne ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho nej­de te­da o tr­vá­ci trest­ný čin (tak ako správ­ne uvá­dza autor), pre­to­že sa tu pos­ti­hu­je len vy­vo­la­nie proti­práv­ne­ho sta­vu (kto­ré nas­tá­va dňa 26.ap­rí­la 2014) a nie aj nás­led­né tr­va­nie proti­práv­ne­ho sta­vu, kto­ré by ma­lo tr­vať až do uh­ra­de­nia vlas­tnej da­ňo­vej po­vin­nos­ti (nás­led­né tr­va­nie proti­práv­ne­ho sta­vu je tu čis­to da­ňo­vá prob­le­ma­ti­ka a je úlo­hou správ­cu da­ne, aby zá­väz­ky da­ňo­vé­ho sub­jek­tu bo­li riad­ne uh­ra­de­né a to nap­rík­lad aj pros­tred­níc­tvom da­ňo­vé­ho exekuč­né­ho ko­na­nia). Mož­no sa pre­to sto­tož­niť s ná­zo­rom auto­ra člán­ku, že ak da­ňo­vý sub­jekt na­do­bud­ne re­le­van­tné fi­nan­čné pros­tried­ky až po 26.ap­rí­li 2014 (a pred tým­to dá­tu­mom bol nap­rík­lad dl­ho­do­bo bez fi­nan­čných pros­tried­kov) ne­bu­de to zna­me­nať vznik tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti za ne­zap­la­te­nie da­ne za zda­ňo­va­cie ob­do­bie me­sia­ca ma­rec ro­ku 2014, na­koľ­ko k zís­ka­niu fi­nan­čných pros­tried­kov doš­lo až po prí­pad­nom do­ko­na­ní skut­ku, t. j. v inom zda­ňo­va­com ob­do­bí. Len pre úpl­nosť mož­no do­dať, že od 26.ap­rí­la 2014 bu­de nap­rík­lad ply­núť aj preml­ča­cia do­ba a po­dob­ne.

 Po­kiaľ však ide o ob­do­bie pred dňom 26.ap­rí­la 2014 tak je nut­né zdô­raz­niť, že zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 ods. 1 Tr. zák. ho­vo­rí len o „splat­nos­ti da­ne a pois­tné­ho“ a nie o kon­krét­nom „dni splat­nos­ti“ tak ako je nap­rík­lad up­ra­ve­ný znak zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­vyp­la­te­nia mzdy a od­stup­né­ho pod­ľa § 214 ods. 1 Tr. zák.

 Z toh­to poh­ľa­du pri zis­ťo­va­ní sol­ven­tnos­ti da­ňo­vé­ho sub­jek­tu bu­de te­da pod­stat­ným zis­ťo­va­nie ce­lej do­by splat­nos­ti nap­rík­lad da­ne (už bo­lo uve­de­né vy­ššie, že DPH nie je splat­ná len v je­den kon­krét­ny deň, ale je splat­ná pr­vých 25 dní me­sia­ca nas­le­du­jú­ce­ho po ukon­če­ní zda­ňo­va­cie­ho ob­do­bia, daň z príj­mov je splat­ná do­kon­ca až po­čas troch me­sia­cov nas­le­du­jú­cich po zda­ňo­va­com ob­do­bí). Ak te­da v uvá­dza­nom prí­pa­de da­ňo­vý sub­jekt mal nap­rík­lad dňa 13.ap­rí­la 2014 fi­nan­čné pros­tried­ky a dňa 14.ap­rí­la 2014 ich úmy­sel­ne pre­vie­dol na účet iné­ho sub­jek­tu, kto­rý mu ich nás­led­ne pos­lal späť na účet dňa 27.ap­rí­la 2014 (t. j. už po le­ho­te splat­nos­ti) pôj­de o po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho a to ak­tív­nym ko­na­ním pá­cha­te­ľa, kto­rý od­stra­ňo­val ma­je­tok da­ňo­vé­ho sub­jek­tu v úmys­le vy­hnúť sa hra­de­niu splat­nej da­ne. Trest­ný pos­tih za spá­chanie tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho ne­bu­de vy­lú­če­ný ani v prí­pa­doch, ak doš­lo nap­rík­lad k od­stra­ňo­va­niu ma­jet­ku da­ňo­vé­ho sub­jek­tu pred splat­nos­ťou da­ne (v uve­de­nom prí­pa­de pred 01.ap­rí­lom 2014), prí­pad­ne by iš­lo len o ko­na­nie v štá­diu po­ku­su, res­pek­tí­ve by moh­lo ísť aj o po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa ale­bo tres­tné­ho či­nu zvý­hod­ňo­va­nia ve­ri­te­ľa. Je sa­moz­rej­mé, že v ta­kých­to prí­pa­doch bu­de po­mer­ne ťaž­ké preu­ká­zať da­ňo­vé­mu sub­jek­tu úmy­sel­né za­vi­ne­nie vo vzťa­hu k ne­zap­la­te­niu da­ne (te­da úmy­sel, že nap­rík­lad me­siac pred splat­nos­ťou da­ne od­stra­ňo­val ma­je­tok da­ňo­vé­ho sub­jek­tu s úmys­lom, aby sa vy­hol pla­te­niu da­ne. To vy­plý­va z to­ho, že pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt bež­ne pri­jí­ma rôz­ne plat­by, ale má aj bež­né vý­dav­ky, nap­rík­lad na ma­te­riál, mzdy, náj­om­né a po­dob­ne a zrej­me len ťaž­ko mož­no tvr­diť, že nap­rík­lad úh­ra­da elek­tri­ny a náj­om­né­ho bo­la vy­ko­na­ná s úmys­lom nás­led­ne ne­zap­la­tiť daň v ča­se jej splat­nos­ti).

 3/ Na­mies­to zá­ve­ru je nut­né skon­šta­to­vať, že trest­ný pos­tih ne­zap­la­te­nia da­ne, či pois­tné­ho je zby­toč­ná (preh­na­ná) kri­mi­na­li­zá­cia da­ňo­vých sub­jek­tov zo stra­ny štá­tu a to len z dô­vo­du, že štát re­zig­no­val na mi­mot­res­tné pros­tried­ky, kto­ré vy­tvo­ril na vy­má­ha­nie ne­dop­lat­kov na da­ní a pois­tnom (nap­rík­lad už spo­mí­na­né da­ňo­vé exekuč­né ko­na­nie) a hroz­bou tres­tu si chce vy­nú­tiť riad­ne hra­de­nie tých­to pla­tieb. Len neuh­ra­de­nie splat­ných poh­ľa­dá­vok a to aké­ho­koľ­vek sub­jek­tu (štát­ne­ho, či neš­tát­ne­ho) by nik­dy ne­ma­lo byť tres­tným či­nom, pre­to­že v prí­pa­doch neuh­rá­dzania splat­ných poh­ľa­dá­vok exis­tu­je mi­mot­rest­ný zá­ko­nom vy­tvo­re­ný me­chan­izmus na vy­má­ha­nie poh­ľa­dá­vok (ak by však dl­žník nap­rík­lad od­stra­ňo­val svoj ma­je­tok aby sa vy­hol úh­ra­de splat­nej poh­ľa­dáv­ky je tres­tnop­ráv­ny pos­tih ta­kých­to ko­na­ní za­bez­pe­če­ný pros­tred­níc­tvom tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa, prí­pad­ne zvý­hod­ňo­va­nia ve­ri­te­ľa). Tres­tné či­ny by sa pri­tom ne­ma­li vy­tvá­rať len pre­to, že sa ta­ký­to mi­mot­rest­ný me­chan­izmus zdá nee­fek­tív­ny, či zdĺha­vý a pre­to bu­de lep­šie vsu­núť do toh­to me­cha­niz­mu aj hroz­bu tres­tom. Z hľa­dis­ka da­ní, či od­vo­dov by mal štát kri­mi­na­li­zo­vať len ko­na­nia pri kto­rých ide o da­ňo­vé (od­vo­do­vé) pod­vo­dy, kto­ré su tres­tnop­ráv­ne pos­tih­nu­teľ­né ako trest­ný čin skrá­te­nia da­ne a pois­tné­ho (a trest­ný čin da­ňo­vé­ho pod­vo­du), res­pek­tí­ve ko­na­nia, pri kto­rých ide o spre­ne­ve­ru na úse­ku da­ní a od­vo­dov, kto­rá je tres­tnop­ráv­ne pos­tih­nu­teľ­ná ako trest­ný čin neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho. Všet­ko os­tat­né by ma­lo byť po­ne­cha­né mi­mot­res­tnej úp­ra­ve (exekuč­ným ko­na­niam, kde zá­väz­ky vo­či op­ráv­ne­ným sub­jek­tom sú nap­rík­lad eš­te na­vy­šo­va­né o pe­ná­le a po­dob­ne).

 Z toh­to dô­vo­du sa pri­ho­vá­ram za vy­pus­te­nie tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho z Tres­tné­ho zá­ko­na a za od­miet­nu­tie ab­sur­dných návr­hov na za­ve­de­nie no­vej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu s náz­vom „ne­zap­la­te­nie fak­tú­ry“. Vzhľa­dom k to­mu, že vy­pus­te­nie tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho z Tres­tné­ho zá­ko­na je ne­reál­ne mož­no prog­nó­zo­vať ná­rast tres­tných ozná­me­ní za spá­chanie toh­to tres­tné­ho či­nu v ro­ku 2015, čo bu­de sú­vi­sieť so za­ve­de­ním da­ňo­vej li­cen­cie práv­nic­kej oso­by. Da­ňo­vá li­cen­cia je to­tiž de­fi­no­va­ná zá­ko­nom (§ 46b zá­ko­na o da­ni z príj­mov) ako „mi­ni­mál­na daň“ (nej­de te­da o pop­la­tok, tak ako by sa to da­lo oča­ká­vať vzhľa­dom k náz­vu „da­ňo­vá li­cen­cia“, kto­rý by nes­pa­dal pod zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho), kto­rá bu­de pr­výk­rát splat­ná do 31.03.2015. Od ap­rí­la ro­ku 2015 mož­no pre­to oča­ká­vať vy­uží­va­nie Tres­tné­ho zá­ko­na správ­ca­mi da­ne aj v sú­vis­los­ti s vy­má­ha­ním da­ňo­vých li­cen­cií práv­nic­kých osôb. Pre ob­jek­ti­vi­tu je však pot­reb­né uviesť, že mož­no oča­ká­vať aj pod­vod­né ko­na­nia v sú­vis­los­ti s da­ňo­vý­mi li­cen­cia­mi, kto­ré bu­dú spa­dať pod trest­ný čin skrá­te­nia da­ne a pois­tné­ho, pri­čom jed­no­čin­ný sú­beh toh­to tres­tné­ho či­nu s tres­tným či­nom ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho je vy­lú­če­ný.

Diskusia