III Spr 117/14/1000 Bratislava 15. decembra 2014
Riaditeľkám
trestného odboru,
medzinárodného odboru,
vedúcim
oddelenia dozoru v trestných veciach,
prieskumného oddelenia
Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky
a
všetkým krajským prokuratúram
v Slovenskej republike
Vec: Zaisťovanie vecí v priebehu domovej prehliadky s osobitným dôrazom na veci
nešpecifikované v príkaze na domovú prehliadku – pokyn všeobecnej povahy
Na základe čl. 2 ods. 3 príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 9/2013 z 30. septembra 2013 o organizácii a riadení práce na prokuratúre s poukazom na čl. 3 písm. d) príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 11/2013 z 30. októbra 2013, ktorým sa upravujú aprobačné oprávnenia na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v znení príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 6/2014, v záujme jednotného postupu a rozhodovania podriadených prokurátorov pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania, v prípravnom konaní a v rámci pasívnej právnej pomoci pri realizácii domových prehliadok vydávam tento
p o k y n:
1. Ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacim (ďalej len „obydlie“) je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody, môže prokurátor,
a) na základe podnetu policajta alebo výnimočne i z vlastného podnetu,
b) na základe žiadosti o právnu pomoc cudzieho justičného orgánu
navrhnúť súdu vydanie príkazu na domovú prehliadku.
2. Návrh prokurátora na vydanie príkazu na domovú prehliadku musí obsahovať najmä
a) identifikačné údaje obydlia,[1]) v ktorom má byť domová prehliadka vykonaná a kedy má byť vykonaná (dátum a časové rozpätie od - do),
b) účel domovej prehliadky podľa § 100 ods. 1 Trestného poriadku spolu s čo najpresnejším opisom veci alebo osoby, ktorá sa má zaistiť pri domovej prehliadke, ak je známa,
c) údaje o tom, kto domovú prehliadku vykoná a kto sa úkonu zúčastní,
d) odôvodnenie, v ktorom sa uvedie stručný opis skutku, ktorý je predmetom trestného konania, jeho právna kvalifikácia a okolnosti odôvodňujúce zásah do domovej slobody vlastníka alebo užívateľa obydlia.
3. Návrh prokurátora na vydanie príkazu na domovú prehliadku v rámci realizácie žiadosti cudzieho orgánu o právnu pomoc (pasívna právna pomoc) musí okrem údajov uvedených v bode 2 obsahovať
a) odkaz na ustanovenie § 539 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku,
b) právny základ pre poskytnutie právnej pomoci (uvedenie medzinárodnej
zmluvy, na základe ktorej sa žiada o poskytnutie právnej pomoci alebo pri
nezmluvnej spolupráci odkaz na faktickú vzájomnosť),
c) označenie zástupcov cudzích orgánov (meno, priezvisko, označenie úradu
a pracovnej pozície osoby), ak sa domovej prehliadky zúčastnia aj
zástupcovia cudzích orgánov,
d) vyjadrenie prokurátora k splneniu podmienky obojstrannej trestnosti.
K návrhu sa vždy pripojí dožiadanie o právnu pomoc cudzieho justičného orgánu s prekladom do slovenského jazyka, prípadne ďalšie relevantné písomnosti poskytnuté dožadujúcim justičným orgánom.
4. Ak súd vydá príkaz na domovú prehliadku, je povinnosťou prokurátora sa presvedčiť o úplnosti náležitostí výrokovej časti príkazu a jeho odôvodnenia.
Ak je príkaz vydaný z dôvodu realizácie právnej pomoci, prokurátor skúma aj primerané použitie ustanovení piatej časti Trestného poriadku súdom pri vydaní príkazu (okrem § 100 Trestného poriadku aj § 539 Trestného poriadku, resp. § 537 ods. 3 Trestného poriadku), a to aj v rámci jeho odôvodnenia.
Pri zistení nedostatku vydaného príkazu na domovú prehliadku môže prokurátor podľa povahy jeho závažnosti požiadať súd o jeho opravu (§ 182 Trestného poriadku v spojení s ustanovením § 174 Trestného poriadku) alebo o vydanie nového príkazu na domovú prehliadku, ak hrozí, že úkon domovej prehliadky by mohol byť v ďalšom konaní posúdený ako nezákonný.
5. V rámci pasívnej právnej pomoci sa vykonania domovej prehliadky spravidla zúčastňuje prokurátor. Zástupcovia cudzích orgánov prítomní na vykonaní domovej prehliadky na základe dožiadania o právnu pomoc nesmú aktívne zasahovať do výkonu domovej prehliadky. To neplatí, ak sa úkon vykonáva v rámci spoločného vyšetrovacieho tímu (§ 10 ods. 9 Trestného poriadku), pričom rozsah úloh členov spoločného vyšetrovacieho tímu stanovuje vedúci tímu.
6. Po vykonaní domovej prehliadky prokurátor preskúma zápisnicu o úkone a posúdi, do akej miery orgán vykonávajúci domovú prehliadku dodržal všetky zákonné podmienky predpokladané v ustanovení § 104 a nasl. Trestného poriadku a či, pritom rešpektoval ochranu práv dotknutých osôb na súkromie. Ak zistí, že dôkazy neboli zabezpečené zákonným spôsobom, uplatní svoje ďalšie oprávnenia tak, aby s prihliadnutím na závažnosť a povahu trestnej veci zabezpečil účinné objasnenie skutkového stavu veci iným zákonným spôsobom (najmä vykonaním iných dôkazov).
7. Zaistenie náhodne odhalených vecí, ktorých prechovávanie je vzhľadom na ich povahu nedovolené (napr. omamné alebo psychotropné látky, jedy, zbrane, výbušniny, rádioaktívny alebo jadrový materiál, extrémistický materiál, materiál obsahujúci detskú pornografiu), orgánom vykonávajúcim domovú prehliadku na základe príkazu na domovú prehliadku pre inú trestnú činnosť, je prípustné a ich vydanie, resp. odňatie je súčasťou zápisnice o domovej prehliadke. Týmto neodkladným a neopakovateľným úkonom sa začína nové trestné stíhanie vo veci súvisiacej s charakterom zaistenej veci. Takýto postup sa primerane uplatní aj pri výkone domovej prehliadky na základe žiadosti cudzieho orgánu o právnu pomoc.
O d ô v o d n e n i e
Dňa 13. januára 2014 bola Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) predložená žiadosť Krajskej prokuratúry v Nitre sp. zn. 3KPt 660/2013 z 8. januára 2014 o zaujatie stanoviska k problematike zaisťovania vecí nad rámec príkazu na domovú prehliadku. V tejto súvislosti poukázala na aktuálny dôkazný stav v konkrétnej trestnej veci realizovanej Prezídiom Policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná protizločinecká jednotka, expozitúra Západ v Trnave pod sp. zn. PPZ-269/NKA-PZ-ZA-2013. Základným problémom je odlišný právny názor súdu na strane jednej a prokuratúry na strane druhej v otázke, či je potrebné opakovane žiadať príslušný súd o vykonanie domovej prehliadky, ak sa v jej priebehu nájdu predmety súvisiace s trestnou činnosťou, na ktoré sa súdny príkaz na domovú prehliadku nevzťahoval.
K uvedenej problematike zaujal v minulosti právny názor trestný odbor generálnej prokuratúry.
Konkrétne zo záverov „Pracovnej porady riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s námestníkmi krajských prokurátorov pre trestný úsek rozšírenej o účasť vedúcich oddelení prvostupňovej agendy a boja s organizovaným zločinom, ktorá sa uskutočnila v dňoch 8. a 9. júna 2009 vo Vzdelávacom a rehabilitačnom centre prokuratúry Slovenskej republiky v Krpáčove pod č. k. IV Spr 22/09-21 z 15. júna 2009, s. 11-12“ a „Pracovnej porady riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s námestníkmi krajských prokurátorov pre trestný úsek rozšírenej o účasť vedúcich oddelení prvostupňovej agendy a boja s organizovaným zločinom, ktorá sa uskutočnila v dňoch 18. a 19. apríla 2011 vo Vzdelávacom a rehabilitačnom centre prokuratúry Slovenskej republiky v Krpáčove pod sp. zn. IV Spr 102/11 z 2. mája 2011, opatrenie č. 7“ vyplýva, citujem:
„..., ak pri domovej prehliadke boli nájdené veci pochádzajúce z inej trestnej činnosti ako z tej, na ktorú bol príkaz vydaný, je potrebné vyzvať osobu na dobrovoľné vydanie veci podľa § 89 Trestného poriadku. Ak osoba výzve nevyhovie, je potrebné požiadať súd o vydanie nového príkazu na domovú prehliadku podľa § 100 Trestného poriadku.“
Trestný odbor tento právny názor potvrdil aj v konaní o návrhu obvineného na zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku. V trestnej veci obvineného I. M. (sp. zn. IV Pz 238/12) došlo k zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia, pretože odňatie zbrane počas domovej prehliadky realizovanej na základe príkazu súdu vo veci zločinu nedovolenej výroby omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi bolo vyhodnotené ako dôkaz získaný nezákonným spôsobom.
Generálna prokuratúra berúc do úvahy legislatívne a zákonné limity zásahov do domovej slobody, medzinárodnú právnu prax a existenciu rozdielnych právnych názorov v súdnej judikatúre[2]) i v právnej doktríne, ktoré môžu prípadne vyústiť i do zániku trestnoprávnej zodpovednosti páchateľov trestných činov, považuje za potrebné usmerniť postup prokurátorov pri zaisťovaní vecí nad rámec vydaného príkazu na domovú prehliadku. Zohľadnila pritom aj vyžiadané právne stanoviská podriadených prokuratúr.
I.
Opis aplikačného problému
V predloženej trestnej veci bolo dňa 16. mája 2011 uznesením vyšetrovateľa PZ začaté trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre, ktorý v danej veci realizoval dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, podal dňa 13. februára 2013 na Okresný súd v Nitre návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku v konkrétnom byte v meste Nové Zámky a v priestoroch k nemu patriacim.
Okresný súd toho istého dňa vydal príkaz na domovú prehliadku s tým, že môže byť „vykonaná jedenkrát v období od 19. februára 2013 do 5. marca 2013 a vykonajú ju vyšetrovateľ, operatívni pracovníci NAKA, pracovníci PPÚ a ÚOU MVSR a kriminalistický technik PZ“. Aj napriek tomu, že návrh prokurátora špecifikoval účel domovej prehliadky (zaistenie dokumentov súvisiacich s neoprávnenými výbermi z bankových účtov, iné písomnosti súvisiace s výbermi peňažných prostriedkov, oblečenie, ktoré mali páchatelia na sebe v banke, resp. iné veci dôležité pre trestné stíhanie pochádzajúce alebo súvisiace s trestnou činnosťou), súdny príkaz hľadané veci v objekte obydlia stručne konkretizoval len v odôvodnení.
Domová prehliadka sa začala vykonávať dňa 26. februára 2013 o 6.15 hod. aj za účasti policajného psovoda so služobným psom cvičeným na špeciálne pachové stopy (pes „Paya“ vycvičený na vyhľadávanie omamných a psychotropných látok s platnou kategóriou „D2“). Po doručení príkazu na domovú prehliadku užívateľovi bytu a po výzve na dobrovoľné vydanie vecí, ktorej užívateľ bytu nevyhovel, bol v prítomnosti nezúčastnenej osoby prehľadaný byt. Počas prehliadky služobný pes v kuchyni medzi vecami bežnej spotreby označil dve prázdne injekčné striekačky a v skrinke mikroténové vrecko s neznámou kryštalickou látkou. Okrem toho bola nájdená pištoľ so zásobníkom s nezisteným počtom nábojov. V dôsledku odhalenia týchto vecí bola domová prehliadka o 8.15 hod. prerušená a prostredníctvom prokurátora bol podaný Okresnému súdu Nitra nový návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku (v tej istej trestnej veci) s poukazom, že počas domovej prehliadky realizovanej toho istého dňa bola nájdená pištoľ a neznáme látky vrátane injekčných striekačiek. Vzhľadom k tomu, že tieto veci neboli uvedené v pôvodnom príkaze na domovú prehliadku, prokurátor navrhol súdu vydať ďalší príkaz s uvedením označených vecí presne popísaných v úradnom zázname vo vyšetrovacom spise ako nevyhnutných pre náležité objasnenie skutkového stavu a usvedčenie páchateľov. Zároveň navrhol príkaz vydať tak, aby vykonanie prehliadky sa uskutočnilo dňa 26. februára 2013.
Súd opatrením z toho istého dňa odmietol vydať nový príkaz na domovú prehliadku. Svoj postup a rozhodnutie odôvodnil tým, že citácia pôvodného príkazu na domovú prehliadku (v objekte „sa môžu nachádzať veci dôležité pre trestné konanie, a to najmä“) nevylučuje, že pri jej vykonávaní môžu byť objavené a následne zaistené aj iné veci dôležité pre trestné konanie. Vydanie príkazu na vykonanie „ďalšej“ domovej prehliadky tak vyhodnotil ako nadbytočné a príkaz nevydal.
Následne bolo v domovej prehliadke pokračované, boli zaistené všetky nájdené veci súvisiace s podvodnou trestnou činnosťou (pokladničné bločky, mobily a ďalšie) vrátane pištole, mikroténových vrecúšok s nezistenými látkami a sušinami, injekčnými striekačkami a domová prehliadka bola ukončená o 15.00 hod. Podozrivý sa navyše dobrovoľne podrobil prehliadke tela (odber sterov z oboch rúk), ktorá bola pozitívna na metamfetamín.
Uznesením vyšetrovateľa PZ z 26. februára 2013 došlo k vylúčeniu skutku na samostatné konanie a toho istého dňa ten istý vyšetrovateľ PZ vydal uznesenie sp. zn. PPZ-428/NKA-PZ-ZA-2012 o začatí trestného stíhania pre zločin nedovolenej výroby a držby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona. Po vykonaní ďalších dôkazov, najmä znaleckého dokazovania, bolo M. S. dňa 20. septembra 2013 pre uvedený zločin vznesené obvinenie. Na základe sťažnosti obvineného prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky zrušila napadnuté uznesenie a uložila vyšetrovateľovi PZ, aby vo veci znova konal a rozhodol. V odôvodnení zdôraznila, že „dôkazy získané pri domovej prehliadke boli získané nezákonným spôsobom a sú teda nepoužiteľnými v ďalšom konaní. V tomto smere teda nesúhlasím s....názorom súdu, pretože ak v priebehu výkonu domovej prehliadky dôjde k zisteniu a nájdeniu inej veci, na ktorú nebol podaný návrh súdu, ktorá pochádza z trestnej činnosti alebo sama osebe zakladá trestný čin..., je treba požiadať osobu, u ktorej je prehliadka vykonávaná, aby takúto vec dobrovoľne vydala podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku, ak takúto výzvu osoba neuposlúchne, je potrebné podať súdu opakovaný návrh na vykonanie domovej prehliadky s novým obsahom a novým vymedzením jej predmetu. Takto získaný dôkaz je považovaný za dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takéhoto donútenia a súvisí aj s otázkou legálnosti vstupu do obydlia.“ Prokurátorka osobitným pokynom uložila vyšetrovateľovi PZ zabezpečiť iné dôkazy.
II.
Všeobecne k domovej prehliadke
Domová prehliadka je závažným zásahom do domovej slobody, pretože predstavuje násilné obmedzenie nedotknuteľnosti obydlia zaručenej čl. 21 ods. 1 prvá veta Ústavy, t. j. vstup do obydlia proti vôli jeho oprávneného užívateľa. Ide o osobitný/výnimočný zásah, ktorý možno uskutočniť len pre účely trestného konania, na písomný príkaz sudcu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon (ÚS SR III. ÚS 97/2006). Dôvodom je, že domová prehliadka môže byť nevyhnutná pre získanie dôkazu v trestnom konaní. Presné podmienky jej prípustnosti stanovuje Trestný poriadok (§ 99 – 100; § 104 – 106), hoci neobsahuje jej definíciu. Možno ju však nepriamo odvodiť zo znenia ustanovenia § 99 ods. 1 Trestného poriadku. Domová prehliadka slúži na zaistenie osôb alebo vecí dôležitých pre trestné konanie alebo na zaistenie nároku poškodeného na náhradu škody.
Právna prax kladie vysoké nároky na dodržiavanie procesných podmienok na tento procesný inštitút, ktorý má podľa procesného predpisu dve fázy – fázu nariaďovaciu a fázu vykonávaciu. V priebehu ktorejkoľvek z nich môžu vzniknúť chyby, ktorých výsledkom môže byť neprípustnosť[3]) dôkazov získaných domovou prehliadkou pre ďalšie trestné konanie.
II. 1. Nariaďovacia fáza (predbežná súdna kontrola prípustnosti domovej prehliadky):
Pred podaním návrhu súdu na vydanie príkazu na domovú prehliadku musí prokurátor vždy starostlivo preskúmať splnenie zákonných podmienok na jej vykonanie.
Vykonanie domovej prehliadky je prípustné, ak
a) existuje dôvodné podozrenie, že v obydlí (nemusí ísť len o obydlie podozrivého alebo obvineného) je vec alebo osoba dôležitá pre trestné konanie alebo je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody (pohnútkou k vykonaniu domovej prehliadky nesmie byť očakávanie, že až vykonaním domovej prehliadky budú získané dôkazy potrebné na začatie trestného stíhania[4])),
b) vzniklo nebezpečenstvo zmarenia, zničenia alebo straty dôkazu bez včasného a rýchleho nevykonania domovej prehliadky (napr. rozhodnutie NS SR 1Tdo 33/2007) a
c) vec alebo osobu nie je možné zaistiť pre účely trestného konania iným, menej intenzívnym zásahom (tzv. subsidiarita domovej prehliadky[5])).
Následne je na sudcovi, aby s prihliadnutím na znalosť konkrétnych okolností trestnej veci posúdil, či existujú dôvody pre nariadenie domovej prehliadky. Ak akceptuje návrh prokurátora, vydá písomný príkaz na domovú prehliadku, ktorý musí byť odôvodnený
(§ 100 ods. 1 Trestného poriadku).
Ak príkaz súdu na domovú prehliadku neobsahuje zákonom ustanovené podstatné náležitosti, dôkaz zaistený počas domovej prehliadky nemusí byť v ďalšom trestnom konaní akceptovaný ako zákonný a prípustný.
Neprípustnosť získaného dôkazu môžu spôsobiť, napríklad:
a) nedostatky výrokovej časti príkazu na domovú prehliadku (napr. absencia označenia policajného orgánu, ktorý ju má vykonať; absencia opisu veci alebo opisu osoby, ktorá sa má zaistiť pri domovej prehliadke, ak je známa, nedostatočné určenie priestorov podrobených prehliadke a ďalšie),
b) nedostatky odôvodnenia príkazu na domovú prehliadku (napr. primerane ÚS SR III. ÚS 172/2010, ÚS ČR I. ÚS 424/2000) či
c) porušenie miestnej, vecnej a funkčnej príslušnosti prokurátora a súdu pri úkonoch spojených s domovou prehliadkou.
Prokurátor je povinný spracovať kvalitný návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku a riadne ho odôvodniť. Vzhľadom k tomu, že zákonodarca výslovne neurčuje náležitosti návrhu prokurátora a v dostupnej trestnoprávnej literatúre sa vzory návrhov (nakoniec aj samotných príkazov súdu na domovú prehliadku) značne odlišujú, trestný odbor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky považuje za nevyhnutné zjednotiť jeho náležitosti tak, ako to vyplýva z bodu 2 tohto pokynu. Potrebe zovšeobecnenia nevyhnutných atribútov návrhov prokurátora a zároveň vydania ústavne komfortného súdneho príkazu na domovú prehliadku nasvedčujú aj poznatky získané preskúmaním vyšetrovacích spisov predložených v rámci hodnotenia postupu prokurátorov pri trestnom stíhaní páchateľov pre výrobu, rozširovanie a prechovávanie detskej pornografie. Viaceré súdne príkazy totiž nespĺňali ani elementárne kritériá na ne kladené. Najčastejšie v ich celom obsahu absentoval údaj o čase, v ktorom mala byť domová prehliadka vykonaná, či údaj o tom, kto ju vykoná. Tu treba zdôrazniť, že ak to okolnosti prípadu dovoľujú, prokurátor do návrhu na vydanie príkazu na domovú prehliadku uvedie konkrétny údaj o tom, kto domovú prehliadku vykoná (uvedením mien policajtov a ich príslušného útvaru). Spravidla však postačí všeobecná identifikácia osôb, ktoré domovú prehliadku vykonajú, a to tak, aby nedošlo k zneužitiu či zmareniu výkonu domovej prehliadky prítomnosťou úkonu nezodpovedajúcich osôb (tu prítomnosťou psovoda na vyhľadávanie omamných a psychotropných látok). Z týchto dôvodov prílohu tohto pokynu tvorí vzor návrhu prokurátora na vydanie príkazu na domovú prehliadku.
Povinnosťou prokurátora je zodpovedné preskúmanie súdom vydaného príkazu na domovú prehliadku. Prokurátor sledujúc zákonnosť vykonania domovej prehliadky v prípade zistenia obsahových nedostatkov príkazu upozorní príslušný súd na ich existenciu. V závislosti od charakteru nedostatkov môže prokurátor požiadať o opravu vydaného príkazu (§ 182 Trestného poriadku v spojení s ustanovením § 174 Trestného poriadku),[6]) v krajnom prípade o vydanie nového príkazu na domovú prehliadku. Opravou príkazu na domovú prehliadku však nemožno rozhodovať o veci „nanovo“ či meniť podstatu pôvodného rozhodnutia (primerane ÚS SR I. ÚS 148/2008). Ak teda prokurátor zistí také nedostatky vydaného príkazu na domovú prehliadku, v dôsledku ktorých by výkon domovej prehliadky bol jednoznačne v rozpore s ústavnoprávnymi limitmi, resp. s čl. 8 Dohovoru,[7]) musí požiadať súd, s náležitým zdôvodnením, o vydanie nového príkazu na domovú prehliadku v súlade so zákonom. Príkazom na domovú prehliadku sa realizuje požiadavka súdnej ochrany základného práva na nedotknuteľnosť domovej slobody, a preto sa to v ňom a v jeho dostatočnom odôvodnení musí aj prejaviť. „Rezignáciu“ sudcu na vydanie formálne i materiálne bezchybného príkazu na domovú prehliadku môže prokurátor signalizovať príslušnému predsedovi súdu.
II. 2. Vykonávacia fáza:
Súd, ktorý rozhoduje o nariadení domovej prehliadky, vychádza z predpokladov, ktoré svoju dôvodnosť opierajú o údaje nachádzajúce sa vo vyšetrovacom (súdnom) spise. Naproti tomu policajný orgán, ktorý prehliadku vykonáva, je povinný postupovať podľa reálne existujúcej situácie v okamihu, kedy v súlade so súdnym príkazom začne s vlastným výkonom na mieste úkonu (ÚS ČR II. ÚS 2423/2013). Príprava domovej prehliadky, taktické zásady a metódy domovej prehliadky, ako aj taktické postupy vykonania domovej prehliadky sú súčasťou kriminalistickej vedy.[8]) Nesporne nejde o jednoduchý zaisťovací úkon, avšak jeho úplný rozbor (doručovanie príkazu, prítomnosť nezúčastnenej osoby a pod.) je nad rámec riešeného aplikačného problému.
O neprípustnosti dôkazu získaného z domovej prehliadky je možné uvažovať v súvislosti s
a) vlastným priebehom domovej prehliadky,
b) výzvou na vydanie veci v rozpore s príkazom na domovú prehliadku,
c) popretím zásady subsidiarity domovej prehliadky alebo
d) nedostatkami zápisnice o domovej prehliadke.
Posúdenie zákonnosti dôkazov je vždy plne v pôsobnosti prokurátora a neskôr aj súdu (ÚS ČR III. ÚS 110/2005) pri hodnotení dôkazov v konaní pred súdom. Nie všetky nezákonnosti, ktoré sprevádzajú realizáciu domovej prehliadky, však musia nevyhnutne spôsobiť neprípustnosť dôkazov. Príkladom môžu byť niektoré formálne nedostatky zápisnice o vykonanej domovej prehliadke, ktoré nemusia vždy samé osebe znamenať jej nezákonnosť a nepoužiteľnosť (neprípustnosť) dôkazov pri nej zaistených (primerane NS ČR 15Tdo 510/2013). Na druhej strane, absolútne neúčinným dôkazom by bolo napr. obstaranie dôkazu pri vykonávaní nezákonného procesného úkonu (napr. získanie listiny alebo iného vecného dôkazu pri nepovolenej domovej prehliadke).
Vyššie uvedené kritériá je potrebné primerane uplatniť aj pri realizácii domovej prehliadky v rámci pasívnej právnej pomoci. Okrem nich je potrebné, aby prokurátor vykonávajúci dožiadanie o právnu pomoc preskúmal
1. náležitosti dožiadania a podmienky pre jej vykonanie, t. j. či dožiadanie bolo podané oprávneným subjektom, či spĺňa obsahové náležitosti vyžadované medzinárodnou zmluvou a/alebo vnútroštátnou právnou úpravou a či sú údaje obsiahnuté v dožiadaní dostatočné pre podanie návrhu na vydanie príkazu na domovú prehliadku. Ak tieto podmienky nie sú splnené, zabezpečí odstránenie nedostatkov, prípadne doplnenie dožiadania zo strany dožadujúceho orgánu. Ak prokurátor zistí, že nie je splnená podmienka obojstrannej trestnosti, vykonanie dožiadania odmietne,
2. okrem vnútroštátnych podmienok aj podmienky medzinárodnej zmluvy, ak sa uplatní; prípadne existenciu záruk pre uplatnenie vzájomnosti, ak sa postupuje na základe faktickej vzájomnosti a takéto záruky sa vyžadujú. Rovnako preskúma príslušnosť na podanie návrhu, ktorá vychádza z príslušnosti na vybavenie dožiadania (§ 538 ods. 2 Trestného poriadku) a ustanovenia § 539 ods. 3 Trestného poriadku,
3. príkaz na domovú prehliadku - úkon právnej pomoci je realizovaný pre účely zabezpečenia dôkazov pre trestné konanie v cudzine. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby prokurátor pri podávaní návrhu a súd pri vydaní príkazu na domovú prehliadku neopomínali použitie príslušných ustanovení Piatej časti Trestného poriadku, t. j. okrem § 100 Trestného poriadku aj § 539, resp. § 537 ods. 3 Trestného poriadku.
III.
Prístup ESĽP k zákonnosti domových prehliadok
Nezákonnosť dôkazu podľa čl. 8 Dohovoru môže vyplývať z troch dôvodov. Prvým z nich je, ak sporný zásah do práva na súkromie nebol vykonaný v súlade so zákonom (podmienka legality).[9]) Druhým dôvodom je, ak zásah nesledoval legitímny cieľ, t. j. niektorý zo záujmov uvádzaných v čl. 8 ods. 2 Dohovoru[10]) (podmienka legitímneho cieľa). Tretí dôvod spôsobujúci nezákonnosť dôkazu predstavuje neprimeranosť zásahu do súkromia (podmienka nevyhnutnosti). Práve otázka nevyhnutnosti predstavuje kľúčový moment prieskumu kompatibility zásahu s čl. 8 Dohovoru, v rámci ktorého sa aplikuje tzv. test proporcionality. Skúma sa, či zásah zodpovedá spravodlivej rovnováhe medzi právom na súkromie a sledovaným legitímnym cieľom. V rámci neho sa prihliada na
a) závažnosť vyšetrovaného trestného činu,
b) spôsob a okolnosti, za ktorých bol príkaz vydaný (najmä existencia iných dôkazov),
c) obsah a rozsah príkazu,
d) existenciu dôvodného podozrenia, že čin bol spáchaný,
e) spôsob, akým bola prehliadka vykonaná vrátane prítomnosti nezávislých osôb,
f) rozsah možných dopadov na povesť dotknutej osoby (tu sa berie do úvahy napr. aj čas,
kedy je domová prehliadka vykonávaná).
ESĽP venuje náležitú pozornosť aj obsahu a rozsahu vydaného príkazu na domovú prehliadku. Z preskúmanej databázy rozhodnutí ESĽP však nebolo zistené, aby niektoré z nich analyzovalo zaisťovanie vecí, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva samé osebe trestným činom, pričom príkaz na domovú prehliadku sa ne nevzťahoval. Naopak, ESĽP opakovane konštatoval nedostatky vtedy, „ak príkaz bol formulovaný príliš široko, alebo neobsahoval žiadne informácie o danom vyšetrovaní, účelu prehliadky či dôvodoch, pre ktoré sa javila nevyhnutnou“. [11]) ESĽP teda v prvom rade požaduje, aby príkaz nebol formulovaný príliš široko, pretože inak nie je možné na jeho základe minimalizovať zásah do práv jednotlivca. Naopak nie je európsky komfortným ani stav, ak príkaz či žiadosť na jeho vydanie vôbec nešpecifikujú predmety, resp. dokumenty, ktoré majú byť domovou prehliadkou získané, či aká je ich relevancia pre vyšetrovanie.[12])
Za nepostačujúce ESĽP vníma len samostatné uvedenie právnej kvalifikácie trestného činu, pretože nedokáže obmedziť prílišnú voľnosť policajných orgánov pri určovaní hľadaných vecí.[13]) „Na druhej strane formulácia príkazu bola považovaná za súladnú s čl. 8 Dohovoru, ak sa (príkaz) vzťahoval na zabavenie dokumentov a predmetov, u ktorých existuje rozumné presvedčenie o ich potrebe pre vyšetrovanie závažných daňových podvodov u menovite uvedených subjektov. Takáto formulácia podľa Súdu sťažovateľovi umožnila pri realizácii príkazu posúdiť, či polícia koná oprávnene alebo prekračuje svoje právomoci... V poriadku bol taktiež príkaz oprávňujúci zaistiť dokumenty a dáta, ktoré poukazujú na kontakty medzi vyšetrovanou spoločnosťou a sťažovateľovou spoločnosťou“.[14]) Pochybením však bolo, ak polícia zaistila aj predmety, ktoré priamo nesúviseli s vyšetrovanými spoločnosťami (vec Smirnov proti Rusko). V tejto súvislosti treba poukázať na špecifický prístup ESĽP k realizácii domových prehliadok v advokátskych kanceláriách. Naposledy vo veci Robathin proti Rakúsku ESĽP pri otázke, či rozsah príkazu bol rozumne obmedzený, vyslovil, že sa „domnieva, že príkaz k prehliadke bol formulovaný veľmi široko“.[15]) Rozsah uvedený v príkaze na domovú prehliadku výrazom „a ďalšie veci pochádzajúce z trestnej činnosti“ by s vysokou pravdepodobnosťou nevyhovoval nielen požiadavkám pertraktovaným ESĽP, ale i ÚS SR. V názoroch predložených krajskými prokuratúrami treba konštatovať, že Okresný súd
IV.
Záver
Účelom domovej prehliadky je primárne odhaliť a zaistiť veci, ktoré sú predmetom výrokovej časti príkazu súdu na jej vykonanie. Z tohto dôvodu musí príkaz na domovú prehliadku špecifikovať aj rozsah hľadaných vecí, a to v rozumnej miere. Neznamená to však, že hľadaná vec musí byť podrobne identifikovaná, t. j. konkrétne označená (primerane NS SR 2Tdo 22/2012), nakoľko mnohokrát to ani nie je možné. Zaistenie iných vecí, ktoré evidentne nemajú súvis s vyšetrovaným trestným činom, je spravidla neprípustné. Ak však pri domovej prehliadke sú náhodne odhalené predmety, ktorých prechovávanie je svojou samotnou povahou nedovolené (napr. drogy, materiál s detskou pornografiou, extrémizmom), môže orgán vykonávajúci domovú prehliadku ich zaistiť bez toho, aby žiadal súd o nové vydanie príkazu na domovú prehliadku.
Prerušenie vykonávanej prehliadky za účelom zabezpečenia súdneho príkazu na veci už odhalené je v rozpore nielen s technickou stránkou veci (napr. spôsobom ochrany dôkazu pred jeho zmarením), ale aj s právnym výkladom ustanovení Trestného poriadku. Platí totiž, že na základe jedného príkazu je možné realizovať len jednu domovú prehliadku. Za predpokladu vydania ďalšieho príkazu na domovú prehliadku by v jej pokračovaní boli súčasne realizované v tom istom obydlí dve akoby nezávislé domové prehliadky. S takouto interpretáciou ustanovení o výkone domovej prehliadky nemožno súhlasiť. Navyše je treba akceptovať názor, že domovú prehliadku nemožno realizovať opakovane vo vzťahu k veciam, ktoré už boli náhodne nájdené. Vo všeobecnosti možno pripomenúť, že aj ESĽP označil za prípustné náhodne získané dôkazy, na ktorých bolo postavené trestné obvinenie.[16]) Podobne NS SR akceptoval ako zákonný dôkaz odňatie drog počas vykonávanej bezpečnostnej prehliadky osoby podľa osobitného zákona (NS SR 2Tdo 27/2012).
Náhodnosť je teda prvým predpokladom pre splnenie podmienky zákonnosti získaného dôkazu. V posudzovanej trestnej veci predloženej Krajskou prokuratúrou v Nitre nebol citovaný predpoklad splnený. Ak orgán vykonáva povolenú domovú prehliadku vo veci majetkového trestného činu, nemôže jej realizáciu ponímať tak široko, že na jej výkon prizve aj policajného psovoda so služobným psom vycvičeným na vyhľadávanie omamných a psychotropných látok. Domová prehliadka neslúži na vyhľadávanie dôkazov o trestnej činnosti bez akéhokoľvek kvalifikovaného podozrenia z jej páchania a takýto postup môže byť vnímaný ako zneužívanie právomoci orgánov verejnej moci.
Druhým predpokladom pre zaistenie vecí v rámci domovej prehliadky nad rámec rozsahu príkazu je ich nespochybniteľný trestný charakter. Takúto vec je treba odlišovať od vecí vo vlastníctve iných osôb, u ktorých nič nenasvedčuje tomu, že súvisia s trestnou činnosťou vymedzenou v príkaze na domovú prehliadku a nemôžu jej objasneniu napomôcť. Nesporne ich zaistenie by bolo v rozpore so subjektívnym právom jednotlivca na domovú slobodu, súkromie a vlastnícke právo (primerane ÚS SR III. ÚS 172/2010).
Inštitút domovej prehliadky poskytuje dostatočný právny rámec, aby náhodne objavené veci nespochybniteľnej trestnej povahy boli zaistené v rámci jej priebehu bez toho, aby bolo nevyhnutné legalizovať ich odhalenie novým/dodatočným súdnym príkazom na domovú prehliadku (príkaz na domovú prehliadku má zásadne účinky ex nunc). Vzhľadom k tomu, že orgán vykonávajúci domovú prehliadku v predchádzajúcej výzve (§ 104 Trestného poriadku) nemohol z objektívnych dôvodov do nej zahrnúť aj požiadavku na vydanie náhodne objavených dôkazov, je jeho povinnosťou požiadať osobu, u ktorej sa domová prehliadku vykonáva, o ich dobrovoľné vydanie. Ak ich táto osoba odmietne vydať, dochádza k ich následnému zákonnému odňatiu. Na tento postup nie je potrebný osobitný príkaz, pretože výzva na vydanie veci a príkaz na ich odňatie sú už zahrnuté v príkaze na domovú prehliadku, ktorej dôvodom je práve vydanie, resp. odňatie veci dôležitej pre trestné konanie.[17]) V zápisnici o domovej prehliadke sa citovaný postup zadokumentuje tak, aby bolo zreteľné, či veci boli vydané dobrovoľne alebo boli odňaté vrátane opisu vecí (názov, množstvo, tvar, farba, kvalita a pod.) a miesto nálezu. Týmto úkonom sa začína nové trestné stíhanie vo veci.
Prosím, aby s týmto pokynom boli oboznámení všetci podriadení prokurátori vo Vašej pôsobnosti.
Predmetný pokyn všeobecnej povahy, záväzný pre podriadených prokurátorov, bude aplikovaný do doby, kým nebude prijatý zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky iný právny názor alebo nedôjde k súvisiacej legislatívnej zmene.
Mgr. Peter Šufliarsky
námestník
generálneho prokurátora Slovenskej republiky
pre trestný úsek
[1]) Najmä katastrálne územie, presná adresa obydlia, súpisné číslo, popisné číslo obydlia (ak ide o viacposchodovú budovu, číslo poschodia, číslo bytu, jeho poloha, ak je známa), označenie vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti, právny pomer k nehnuteľnosti a akékoľvek ďalšie údaje z listu vlastníctva a iných evidencií nevyhnutné pre vykonanie domovej prehliadky.
[2]) V judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“), Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“), Ústavného súdu Českej republiky (ďalej len „ÚS ČR“), Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).
[3]) Právna teória niekedy rozlišuje medzi pojmami zákonnosť dôkazu a neprípustnosť dôkazu. Nezákonný dôkaz je vždy dôkazom neprípustným, ale to neplatí opačne. Neprípustnosť je teda širším pojmom, lebo aj dôkaz získaný zákonným spôsobom sa môže stať dôkazom neprípustným. Zákonným dôkazom je dôkaz, ktorý bol získaný zákonným spôsobom, t. j. podľa Trestného poriadku alebo podľa iného osobitného zákona, napr. o PZ, o vojenskom spravodajstve, o ŽP, o orgánoch štátnej správy v colníctve atď. (§ 119 ods. 2 Trestného poriadku).
[4]) Bližšie Prokop, J.: Postup a rozhodování v přípravném řízení. Výskumný ústav kriminologický při Generální prokuratuře ČSSR, Praha, 1980, s. 53.
[5]) Napr. Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Heuréka, 2012, s. 255.
[6]) Napr. pôjde o zrejmú nesprávnosť v identifikácii obydlia, omyl v dátume, v právnej kvalifikácii alebo iné zjavné chyby. Príkladom môže byť aj nekorešpondovanie výrokovej časti príkazu s jeho odôvodnením (primerane rozsudok Vyššieho vojenského súdu Trenčín sp. zn. 5To 7/2007, v ktorom sa konštatuje rozdiel v objekte domovej prehliadky uvedený vo výroku príkazu a v jeho odôvodnení; podobne ÚS ČR III. ÚS 287/96).
[7]) Primerane možno poukázať na rozhodnutia ÚS ČR II. ÚS 789/06; II. ÚS 362/06; I. ÚS 536/06; II. ÚS 1940/10.
[8]) Napr. Šimovček, I. a kol.: Kriminalistika. IURA EDITION, 2001, s. 214 a n.
[9]) Z podmienky legality vyplývajú požiadavky na existenciu normy umožňujúcej získanie dotknutého dôkazu zásahom do práva na súkromie a na jej kvalitu. V prípade domových prehliadok ESLP väčšinou nevykonáva taký prísny test zákonnosti a uspokojuje sa s existenciou vnútroštátnej právnej normy, ktorá zásah umožňovala. „Navyše prikladá možno až príliš veľkú váhu interpretácii vnútroštátneho práva vnútroštátnymi súdmi...Vo väčšine káuz týkajúcich sa domových prehliadok a zaistenia dôkazov však ESLP záruky proti arbitrárnosti hodnotí v rámci testu nevyhnutnosti...“ (bližšie Nejedlý, J.: Zákonnost důkazů v trestním řízení ve světle Evropské úmluvy o ochraně lidských práv a základních svobod. Praha: Univerzita Karlova v Praze. Právnická fakulta, 2013, s. 86).
[10]) Patria k nim záujmy štátu (ochrana národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzanie nepokojov a predchádzanie zločinnosti), záujmy spoločnosti (ochrana zdravia občanov, morálky, zabezpečenie hospodárskeho blahobytu krajiny) a záujmy jednotlivca z dôvodu ochrany ich práv a slobôd.
[11]) Bližšie Kmec, J. – Kosař, D. – Kratochvíl, J. – Bobek, M. : Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 926.
[12]) Bolo tomu tak napr. vo veci Iliya Stefanov v. Bulharsko, kedy bola vykonaná domová prehliadka v advokátskej kancelárii, pričom žiadosť o vydanie a ani príkaz sudcu na domovú prehliadku vôbec nešpecifikoval hľadané predmety a dokumenty. Následne bol sťažovateľovi odňatý počítač a bol mu vrátený až po dvoch mesiacoch.
[13]) Vo veci Smirnov v. Rusko vydaný príkaz znel: „Vzhľadom na okolnosť, že v mieste bydliska (meno) na domovej adrese (uvedenie adresy) sa môžu nachádzať predmety a dokumenty zaujímavé pre vyšetrovanie trestného činu podľa č. 7806, bolo rozhodnuté vykonať prehliadku priestorov (domová adresa osoby), kde sa zdržuje a zaistiť predmety a dokumenty nájdené pri hľadaní“. Opäť tu išlo o advokáta, ktorému boli zhabané počítače a iné materiály.
[14]) Bližšie Kmec, J. – Kosař, D. – Kratochvíl, J. – Bobek, M. : Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 926.
[15]) Podľa príkazu sudcu mali byť hľadané tieto položky – dokumenty, osobné počítače, disky, vkladné knižky, bankové dokumenty, darovacie listiny a závety v prospech sťažovateľa a všetky zložky týkajúce sa dvoch osôb s uvedením ich mien. Podľa ESĽP malo byť predmetom domovej prehliadky len hľadanie dokumentov týkajúcich sa dvoch konkretizovaných osôb.
[16]) Molek, P.: Právo na spravodlivý proces.Praha: Wolters Kluwer ČR, 2012, s. 267.
[17]) Primerane Šámal, P. a kol. Trestní řád I. § 1 až 156. Komentář. 7. vydání. Praha: C.H. Beck, 2013, s. 1024.
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.