Kolektívne podozrenia podľa polície

 Uve­de­né uz­ne­se­nie mi bo­lo do­ru­če­né, pri­čom ide o nas­ke­no­va­nú kó­pu uz­ne­se­nia (pre­to nie je jej kva­li­ta príl­iš dob­rá), av­šak ob­sa­ho­vo je veľ­mi za­ují­ma­vé.

 Ak sa bliž­šie za­me­ria­me na jed­not­li­vé skut­ky zis­tí­me, že skut­ky sú roz­de­le­né nie pod­ľa kon­krét­nych uda­los­tí, kto­ré sa ma­li stať a napĺňa­jú zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu, ale pod­ľa jed­not­li­vých (po­doz­ri­vých) pro­fe­sií a to tých, kto­ré vy­stu­pu­jú v tres­tnom ko­na­ní s tým, že bod 1 sa tý­ka po­li­caj­tov, bod 2 sa tý­ka pro­ku­rá­to­rov a sud­cov a bod 3 sa tý­ka ob­haj­cov. Uz­ne­se­nie je pos­ta­ve­né cel­kom pau­šál­ne a neu­mož­ňu­je zis­tiť v čom kon­krét­nom má spo­čí­vať tres­tná čin­nosť.

 Nap­rík­lad, zo skut­ku uve­de­né­ho v bo­de 2 uz­ne­se­nia vy­plý­va, že sa tres­tnej čin­nos­ti ma­jú do­púš­ťať pro­ku­rá­to­ri a sud­co­via, kto­rí pô­so­bia v územ­nom ob­vo­de Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach (uz­ne­se­nie te­da všeo­bec­ne po­do­zrie­va všet­kých pro­ku­rá­to­rov v kra­ji a všet­kých sud­cov v kra­ji pô­so­bia­cich na tres­tnom úse­ku), pri­čom všet­ci pau­šál­ne ma­li na rôz­nych mies­tach Ko­šic­ké­ho kra­ja (ab­sen­tu­je aké­koľ­vek bliž­šie ur­če­nie mies­ta spá­chania skut­ku) od ob­haj­cov (ab­sen­tu­je aká­koľ­vek kon­kre­ti­zá­cia, zrej­me od všet­kých ob­haj­cov pô­so­bia­cich v kra­ji) pri­jí­mať úp­lat­ky naj­mä vo fi­nan­čnej for­me (opä­tov­ne ab­sen­tu­je aká­koľ­vek kon­kre­ti­zá­cia fi­nan­čnej for­my úp­lat­ku a keď­že pri­jí­ma­jú úp­lat­ky „naj­mä“ vo fi­nan­čnej for­me, ab­sen­tu­je aj kon­kre­ti­zá­cia inej for­my úp­lat­ku), res­pek­tí­ve pri­jí­ma­jú úp­lat­ky od spros­tred­ko­va­te­ľov ob­haj­cov, pri­čom sa tak ko­ná v tres­tných ve­ciach (kon­kre­ti­zá­cia čo i len jed­nej tres­tnej ve­ci chý­ba) a ma­jú roz­ho­do­vať jed­noz­nač­ne v pros­pech ob­vi­ne­né­ho ale­bo ob­ža­lo­va­né­ho (nik­de pri­tom nie je uve­de­né žiad­ne roz­hod­nu­tie, kto­ré by ma­lo byť vy­da­né v pros­pech ob­vi­ne­né­ho), kto­ré­ho ob­haj­ca za­stu­pu­je a, pod­ľa uz­ne­se­nia, v ta­kom­to ko­na­ní ma­jú pok­ra­čo­vať aj na­ďa­lej (t. j. ma­jú pok­ra­čo­vať aj na­ďa­lej v roz­ho­do­va­ní v pros­pech ob­ža­lo­va­ných, po do­ho­de s ob­haj­ca­mi).

 Úpl­ne neu­ve­ri­teľ­ným je aj bod 3 uz­ne­se­nia, kde sa do­kon­ca vi­dí spá­chanie tres­tné­ho či­nu v tom, že po­li­caj­ti „za­bez­pe­ču­jú dô­ka­zy sved­čia­ce v pros­pech ob­vi­ne­né­ho“. Len pri­po­mí­nam, že to je po­vin­nos­ťou or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní v zmys­le § 2 ods. 10 Tr. por..

 Autor toh­to prís­pev­ku za­stá­va ná­zor, že nie je nut­ným bliž­šie ro­zo­be­rať ob­sah niž­šie uve­de­né­ho uz­ne­se­nia po­li­caj­ta o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, na­koľ­ko kaž­dý či­ta­teľ si ná­zor vy­tvo­rí sám.

 Uve­de­né uz­ne­se­nie je však ab­so­lút­ne v roz­po­re so zá­ko­nom, je cel­kom zjav­ne v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním § 199 ods. 3 Tr. por., pre­to­že neob­sa­hu­je nič kon­krét­ne, t. j. skut­ky nie sú vy­me­dze­né s uve­de­ním mies­ta, ča­su, prí­pad­ne iných okol­nos­tí, za akých k nim doš­lo. Ob­sah uz­ne­se­nia je kom­bi­ná­cia opi­su práv­nych viet pria­mo zo skut­ko­vých pod­stát tres­tných či­nov a pau­šál­nych dom­nie­nok, kto­ré vy­chá­dza­jú z ko­lek­tív­nej pre­zum­pcie vi­ny všet­kých po­li­caj­tov, pro­ku­rá­to­rov, sud­cov a ob­haj­cov v Ko­šic­kom kra­ji, kto­rí ma­jú brať úp­lat­ky, aby sa roz­ho­do­va­lo v pros­pech ob­vi­ne­ných.

 Po­li­cajt, v roz­po­re so zá­ko­nom, pos­tu­po­val aj v tom, že naj­skôr svo­je pau­šál­ne dom­nien­ky uvie­dol do skut­ko­vej ve­ty v uz­ne­se­ní o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia a po­tom zrej­me chcel tak­to vy­tvo­re­nej skut­ko­vej ve­te pris­pô­so­bo­vať do­ka­zo­va­nie v príp­rav­nom ko­na­ní. Ta­ký­to pos­tup je však zjav­ne ne­zá­kon­ný a pos­tup má byť úpl­ne opač­ný (t. j. naj­skôr má byť z do­ka­zo­va­nia zis­te­né nie­čo kon­krét­ne, čo by moh­lo napĺňať zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu a tvo­riť skut­ko­vú ve­tu a po­tom sa po­doz­re­nie do­ka­zo­va­ním buď potvr­dí ale­bo vy­vrá­ti). Trest­ný po­ria­dok neu­mož­ňu­je ani za­čať tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci ak sa sku­tok „ry­su­je“ len v ne­jas­ných (hmlis­tých) ob­ry­soch a je za­lo­že­ný len na pau­šál­nych in­dí­ciách (dom­nien­kach, či skôr pred­sta­vách po­li­ti­kov a vy­so­kých po­li­caj­ných fun­kcio­ná­rov). Svoj­voľ­né vy­me­dzenie skut­ku je nep­rí­pus­tné a je v roz­po­re so zá­ka­zom ľu­bo­vô­le pri roz­ho­do­va­ní štát­nych or­gá­nov.

 Nie je mi zná­my ďal­ší osud toh­to uz­ne­se­nia, av­šak pred­pok­la­dám, že bo­lo pro­ku­rá­to­rom (pod­ľa pou­ži­tej práv­nej kva­li­fi­ká­cie vy­ko­ná­val ur­či­te do­zor v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry) zru­še­né ako ne­zá­kon­né, pre­to­že si ne­viem pred­sta­viť pro­ku­rá­to­ra, kto­rý by ak­cep­to­val uz­ne­se­nie, kto­ré je za­lo­že­né na po­doz­re­ní o ko­lek­tív­nej vi­ne ur­či­tých pro­fe­sií a ob­sa­ho­vo je na úrov­ni 50. ro­koch mi­nu­lé­ho sto­ro­čia a ho­nu na ča­ro­dej­ni­ce. Úče­lom ta­ké­ho­to uz­ne­se­nia (to je te­raz mo­ja dom­nien­ka) ne­mô­že byť to­tiž nič iné len po­kus o mo­ni­to­ro­va­nie vy­bra­ných osôb z ur­či­tých pro­fe­sií a to bez kon­krét­ne­ho po­doz­re­nia a to nap­rík­lad pros­tred­níc­tvom od­pos­lu­chov, sle­do­va­nia a po­dob­ne (to­to uz­ne­se­nie mu­se­lo byť evi­den­tne pod­kla­dom na žia­dosť o od­pos­luch a pre­ven­tív­ne od­po­čú­va­nie ur­či­tých pro­fe­sií, av­šak dú­fam, že ak sa vec dos­ta­la až k sud­co­vi tak ten, tzv. pau­šál­ny od­pos­luch via­ce­rých osôb, kto­ré ma­jú spo­loč­né len to, že pô­so­bia v rám­ci ur­či­tej pro­fe­sie, ne­po­vo­lil).

 Vy­slo­vo­va­nie pau­šál­nych po­doz­re­ní vo­či ur­či­tým ka­te­gó­riám osôb je si­tuácia, kto­rá hra­ni­čí s vy­tvá­ra­ním tzv. po­li­caj­né­ho štá­tu, kto­rý pre­ven­tív­ne a bez­dô­vod­ne sle­du­je (bez roz­die­lu) niek­to­ré sku­pi­ny oby­va­teľ­stva. Naj­bliž­šie to mô­žu byť za­se iné sku­pi­ny oby­va­teľ­stva než or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní, ob­haj­co­via, či sú­dy. Nap­rík­lad po­lí­cia, pod zá­mien­kou uda­los­tí, kto­ré sa od­oh­ra­li vo Veľ­kej Bri­tá­nii (od­pos­lu­chy obe­tí zo stra­ny no­vi­ná­rov, pla­te­nie po­li­caj­tov zo stra­ny no­vi­ná­rov a po­dob­ne), vy­dá ta­ké­to uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, kde za po­doz­ri­vých ozna­čí všet­kých no­vi­ná­rov pô­so­bia­cich na úze­mí SR, s tým, že sú dô­vod­ne po­doz­ri­ví, že zís­ka­va­jú in­for­má­cie od po­li­caj­tov za úp­la­tok (rov­na­ko by po­tom po­lí­cia moh­la pau­šál­ne pos­tu­po­vať vo­či le­ká­rom, po­li­ti­kom, špor­tov­com, štát­nym úrad­ní­kom, v zá­sa­de pro­ti kaž­dé­mu).

 Môj sub­jek­tív­ny ná­zor je ta­ký, že už vy­da­nie toh­to uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia je na hra­ni­ci so spá­cha­ním tres­tné­ho či­nu a to zneu­ží­va­ním prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa zo stra­ny po­li­caj­ta, kto­rý ho vy­dal. Prá­ve ta­ké­to uz­ne­se­nia, vo vzťa­hu k sud­com, pou­ka­zu­jú na to, že je ne­vyh­nu­tým, aby Ústav­ný súd SR aj na­ďa­lej ude­ľo­val na tres­tné stí­ha­nie sud­cov súh­las. Ak po­lí­cia do­ká­že zneu­žiť svo­je prá­vo­mo­ci na vy­da­nie uz­ne­se­nia, kto­ré ko­lek­tív­ne a všeo­bec­ne po­do­zrie­va všet­kých čle­nov kon­krét­nej pro­fe­sie v ur­či­tom územ­nom ob­vo­de, zrej­me by ne­ma­la prob­lém „vy­ro­biť“ po­doz­re­nie pos­ta­ve­né na dom­nien­kach aj vo­či kon­krét­nej oso­be, prí­pa­de vzniesť ob­vi­ne­nie za roz­ho­do­va­ciu čin­nosť sud­cu, kto­rý by ne­vy­ho­vel po­žia­dav­kám po­lí­cie a vy­dá­vať to za na­po­má­ha­nie ob­vi­ne­né­mu. Túž­ba po­lí­cie po od­ha­le­ní zá­važ­ných prí­pa­dov ko­rup­cie je tak veľ­ká, že po­mer­ne ľah­ko mô­že skĺznuť až k ab­sur­dnos­tiam, kto­ré sú uve­de­né v spo­mí­na­nom uz­ne­se­ní o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia.

 De le­ge fe­ren­da bu­de zrej­me ne­vyh­nut­ným or­ga­ni­zač­ne vy­ňať vy­šet­ro­va­cie or­gá­ny po­lí­cie spod pô­sob­nos­ti Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR a Po­li­caj­né­ho pre­zí­dia  a po­dria­diť ich pria­mo pod pro­ku­ra­tú­ru, na­koľ­ko prá­ve pro­ku­rá­tor (nie mi­nis­ter, či po­li­caj­ný pre­zi­dent) zod­po­ve­dá za zá­kon­nosť a rých­losť vy­ko­ná­va­né­ho vy­šet­ro­va­nia a prá­ve pro­ku­rá­tor by mo­hol byť väč­ším ga­ran­tom to­ho, aby sa po­lí­cia ne­pou­ží­va­la na ko­lek­tív­ne po­do­zrie­va­nie ur­či­tých osôb.

Te­raz už nas­le­du­je ko­men­to­va­né uz­ne­se­nie:

MI­NIS­TER­STVO VNÚTRA SLO­VEN­SKEJ RE­PUB­LI­KY

SEK­CIA KON­TRO­LY A INŠPEK­ČNEJ SLUŽ­BY

OD­BOR INŠPEK­ČNEJ SLUŽ­BY

4. in­špek­čné od­de­le­nie